Príbuzný Vykupiteľ

 

 

Celý zákon vykúpenia je toto: predtým, ako mohol nejaký človek vykúpiť nejaké stratené vlastníctvo, musel byť najbližším pokrvným príbuzným. Ďalšia vec, musel to byť čestný človek, spravodlivý človek, aby to mohol urobiť. A potom musel mať dostatok peňazí, aby to mohol urobiť. A potom musel vydať verejné svedectvo, že to urobil. A odvtedy to bolo jeho vlastníctvom. Tak pozrite teraz. Boaz reprezentoval Krista. Rut reprezentovala cirkev, teba, veriaceho. A teraz Boh v Starej Zmluve, ten jediný spôsob, ako mohol prísť a vykúpiť to, čo bolo stratené, bolo, že Boh sa musel stať blízkym príbuzným človeku. A jediný spôsob, ako sa Boh mohol stať blízkym príbuzným človeku, bolo stať sa jedným z nich. Amen.



Nezhodujem sa s Billy Grahamom v tom, že existujú tri individuálne osoby v Božstve, ani s nejakým trojičiarskym učiteľom v tejto veci. Verím v trojicu, samozrejme, ale nie na taký spôsob: že by oni boli tri osoby. Oni sú jedno. Samotný tento príbeh, ak by som nemal nič iné, by to dokázal.

Boh sa stal človekom, On sa musel stať blízkym príbuzným. A On nemohol byť Bohom... A my, hriešnici, stvorenia z Jeho stvorenia, stvoriteľské bytosti Jeho stvorenia, pretože v tom by nám nemohol byť príbuzným. Tak Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom... Stať sa Bohom. Amen.


PRÍBUZNÝ VYKUPITEĽ (THE KINSMAN REDEEMER), 60-1002, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 120 min

   Aa

1        Ďakujem ti, brat Neville, nech ťa Pán žehná. Je tak dobré byť dnes ráno znovu tu späť v dome Pánovom. Verím, že raz bolo povedané, „Bol som šťastný, keď mi povedali, poďme do domu Pánovho.“

 Charlie, vyjdi tam spoza toho stĺpu a príď sem, zožeň si stoličku, poď sem hore. Sestra, je tam niekde nejaká stolička, aby sme sa tu mohli trochu potlačiť? Tu je miesto, pani. Poď sem. Sem, Charlie, poď sem a sadni si tu pri Banksových tak, aby si nemusel stáť. Zakaždým, ako ten chlapec prichádza z Kentucky a dostane sa sem... On vstáva každé ráno a tak ho necháme sedieť tu.

2        Tu je ešte miesto na konci tohoto radu pre niekoho ďalšieho. Je tam nejaká pani, ktorá tam stojí, tam vzadu? Poď rovno sem, rovno tu je sedadlo, sestra, tu blízko, poď sem. A myslím, že tam je niekto v invalidnom kresle. Je to tak? Áno. Tu je ďalšie sedadlo. Ak by niekto chcel tam vzadu stoličku, jedna je tu. A tu je ešte jedna tiež, tak si len poslúžte. Áno, máme tu ešte jednu.

 Tak príďte sem a sadnite si a cíťte sa skutočne... Chceme, aby ste sa cítili pohodlne, zatiaľ čo sa snažíme priniesť Slovo Pánovo.

4        Ó, je to istotne dobré byť tu. Nevidel som Charlieho na pódiu. Je tam vzadu? Tak doveďte ho sem. To nie je... Bol som s Charliem preč niekoľko dní a nemohol by som ísť okolo bez toho, že by som navštívil jeho dom a jedol tam, a tak chcem, aby bol dnes ráno tu na pódiu. Zakaždým, ako sem prichádza, stojí niekde popri stene, aby uvoľnil niekomu druhému miesto. Tak som sa dnes ráno poobzeral a uvidel som ho tam stáť. Pomyslel som si, „Teraz ho dostanem sem.“ Tak je to... To je dobré. Dnes ráno budeme mať posolstvo od brata Russella Coxa. Kde je Nellie? Ja... To bude pre neho dobrá jazda, lebo... Áno, to je to.

5        Tak som istotne rád, že môžem vidieť mnohých mojich priateľov. Minulú nedeľu, keď som odišiel, cítil som sa zle celý týždeň. Bol som s jedným dobrým priateľom, ktorý tu sedí, on je tam zdola, z juhu, brat West. A prešiel som okolo publika dosť neskoro a povedal som, „Som rád, že vidím toho a toho a toho a toho,“ a díval som sa stále ponad hlavu brata Westa a vôbec som si ho nevšimol, až keď začal odchádzať. A potom som si pomyslel, že brat West si celý týždeň bude myslieť, že som ho vedome prehliadal. Ale on je Kresťanom a tak on vie, že to tak nie je. On vie, že ja som skutočný priateľ. A ja viem, že on vie, že ja by som to neurobil.

6        Rozmýšľal som dnes ráno, ako som sem išiel, že uvidím ľudí z mnohých rozličných miest... Tak je tu brat West, znovu dnes ráno, a brat a sestra Kiddoví z Ohio. A niektorí z mojich... Poznám tu brata Evansa. Včera popoludní som ho išiel navštíviť do motela, ale myslím, že bol preč s bratom Fredom a ostatnými. A oni prichádzajú celú tú dlhú cestu od Macon, Georgia, až sem, každú nedeľu, keď kážem. Z Macon, v Georgii, to je veľmi dlhá cesta. Je to okolo osemsto míľ alebo viac, nazdávam sa, až sem, cestujú s celou svojou rodinou každý deň, keď ja kážem, a to je skutočne vernosť.

7        A tak ja som rozmýšľal... Ó... Potom, ak máte takýchto priateľov, ktorí chcú stáť pri vás... No, ak... Tí ľudia neprichádzajú celú tú cestu z Georgie a Ohio a rozličných častí krajiny do tejto malej modlitebne sem, aby počuli mňa. Oni sem prichádzajú, pretože oni veria posolstvu. To je to, čo oni veria. Oni veria tomu posolstvu. A potom, aký úprimný a čestný musím ja s tým posolstvom byť. Pretože nie len ja sám by som potom išiel nesprávne, ale viedol by som niekoho iného nesprávne. Rozumiete? A potom ma Boh bude brať na zodpovednosť za ich omyl, pretože ja som ten, ktorý som to učil. Rozumiete? A poviem vám, to spôsobuje, že sa skutočne hlboko zamýšľate, keď premýšľate v takejto rovine. Tak cením si každého jedného z vás, je to tak dobré vedieť, že cestujete toľko stoviek míľ po nebezpečných cestách a po týchto veľkých diaľniciach, kde sa stávajú nehody a podobne. Vaša viera v Boha vám nejako robí cestu, privádza vás sem a vedie vás naspäť. Sme tak radi, že môžeme mať priateľov toho typu. A modlím sa, aby boli Božie bohaté požehnania na vás.

9        Tak minulú nedeľu som povedal, „Tak budeme hovoriť a potom zvolám modlitebný rad.“ Snažil som sa zistiť nejaký spôsob, ako by som mohol nájsť spôsob, ako sa modliť za viac ľudí. A ak necháme prejsť omnoho viac, tak ako minulú nedeľu, no, niekto sa potom bude musieť modliť za mňa. Ja potom odchádzam odtiaľto takmer o druhej hodine. A ja som nerozdal modlitebné karty. Rozdávanie modlitebných kariet je drsná práca. Neviem, či to viete alebo nie, ľudia vás potom nenávidia. A brat Banks Wood jedného dňa povedal, zatiaľ čo sme boli v Kentucky, že on sa dobrovoľne hlási na rozdávanie modlitebných kariet, ak Billy nepríde. Tak Billy, tým, že je mojím vlastným synom, viete, no, oni... Dostal som zopár listov, „On mi sľúbil, že mi dá modlitebnú kartu, a nedal mi ju. Darebák jeden.“ Tak oni... On ich nemôže dať každému. A my ich sem nemôžme priviesť príliš mnoho do modlitebného radu. Vidíte, tak on ma musí ochraňovať.

11        A keď sme odišli, moja nevesta povedala, „Bill, budeš musieť postaviť Billyho späť do rozdávania modlitebných kariet, inak,“ povedala, „nepotrváš veľmi dlho.“

 A tak... Ale to, kde som urobil chybu, bolo, že som začal s rozpoznávaním, a potom niekto prišiel a povedal, „Zabudol som, mama chcela, aby sme sa za ňu modlili.“ Viete, kvôli čomu oni prichádzajú. To je kvôli rozpoznávaniu. Vidíte? Tak... Ale ja ich neobviňujem. Ja by som urobil to isté. Rozumiete? Ja by som urobil práve... Sme ľudia a my všetci chceme žiť a chceme vedieť, čo máme robiť. To je to, čo my... Ale vy sa môžete dostať len po určitú hranicu, s tými vecami, s tým darom, a potom ste takmer zruinovaní, keď sa to párkrát takto deje.

 A tak brat Banks išiel dnes ráno rozdávať modlitebné karty a Billy náhodou prišiel včera večer. A tak som si pomyslel, že by to bolo dosť hrozné, aby človek s takou dobrou reputáciou, ako je brat Wood, aby rozdával modlitebné karty a ľudia naňho takto vybehnú. Myslím, že Billymu to nevadí. Oni naňho už vyšli toľkokrát, že on to len necháva ísť. V poriadku.

14        Tak teraz mám byť tento nasledujúci týždeň v Dallase, tento nadchádzajúci piatok večer to má byť na zhromaždeniach Hlasu Uzdravenia. Ak sú tu nejakí ľudia odtiaľ, mám tam byť v ten večer a hovoriť na ich zhromaždení. A chcem hovoriť na tému „Prístup k obecenstvu,“ ak bude Pán chcieť.

 A potom možno nasledujúcu nedeľu, to bude táto nadchádzajúca nedeľa, ak bude Pán chcieť... No, nie som si tým príliš istý, ale ak bude Pán chcieť, chcem prísť a hovoriť na tému, na ktorú som mal hovoriť dnes, „Vietor vo víchrici.“ (A mal som sa dnes modliť za chorých). A to je skôr také ostré pokarhanie cirkvi za jej hriechy a... A to nie je veľmi dobrá téma ku kázaniu vtedy, keď idete zvolať modlitebný rad. Musíte vybudovať vieru ľudí k modlitbe a k Bohu a aby mali vieru. Tak som povedal bratovi Neville, aby oznámil, že dnes ráno budem hovoriť na inú tému, budujúc vieru ľudí v Boha. To druhé budú slová karhajúce ľudí, pretože nezachovávajú prikázanie Božie. Toto tu buduje ľudí, aby mali vieru v Boha. Rozumiete?

16        A dnes ráno tam vzadu v modlitebnej miestnosti alebo v tej nahrávacej miestnosti tam, jeden môj starý priateľ, brat Kidd, má niečo viac ako osemdesiat rokov a sedí tu... Mnohí z vás si pamätajú, keď som za ním v jedno ráno bežal, on mal vtedy asi... Bolo to asi pred rokom a on bol k tomu veľmi blízko, zomieral, bol hrozne chorý. A lekári mu dali už len týždeň života alebo ani nie týždeň... Oni... Nemohol dožiť do toho rána, ktorého by ho priviezli sem, bolo to asi tri dni pred zhromaždením. A teraz mu to kleslo asi na stopäť alebo tak nejako. Pred chvíľou mi povedal, že má znovu asi stotridsaťdva, a povedal, že sa cíti ako chlapec.

 Brat Kidd, čo keby si mohol vstať, aby tak ľudia mohli vedieť, kto je tento starý kazateľ. Tu je. Povedzme, „Vďaka Pánovi.“ Človek, ktorý zomieral na rakovinu a bol v takom stave... On tu má milú spoločníčku. Chcel by som, keby sa aj ona postavila. Ja len... Sestra Kiddová, čo keby si vstala? Tak ona... Vidíte, ako rýchlo sa dokáže postaviť? Rýchlejšie ako ja. Nech Boh žehná brata a sestru Kiddových. Nech Božie bohaté požehnania spočinú na nich. Ďakujem, sestra.

18        Oni sa namáhajú po cestách cez hory Kentucky, idú hore a dolu po uhoľných poliach, idú ďalej, sú vykopnutí, robia si z nich žarty, prenasledovaní, a žijú ďalej, ako len môžu, púšťajú tam niekde zrno, aby ho tam mohol niekto na ceste nájsť, a žijú pre kráľovstvo Božie. A majú osemdesiat rokov a stále kážu Evanjelium. Tak sú príliš starí, aby išli von, tak sa modlím nad vreckovkami a posielame im to a oni to len berú do nemocníc a podobne. Ľudia prichádzajú a berú si ich. No, to skutočne zasahuje srdce, že? Ak sa s nimi nedá stretnúť, môžete im poslať modlitebnú vreckovku. Ľudia majúci vieru... To je veľmi pekné.

19        Brat Rogers je tiež dnes niekde tu, to je svokor brata Creecha, môj veľmi drahý priateľ, môžem vojsť do jeho domu práve tak ako ku Charliemu a Nellie a im tam a dolu v Kentucky... Zvykol som tam chodiť a celý čas s ním poľovať a tu prednedávnom, asi pred trinástimi mesiacmi, ho jeden lekár otvoril a povedal, „Je to rakovina, on odchádza.“

 A ja som si pomyslel, „Môj vzácny starý priateľ...“ Je to veterán prvej svetovej vojny, skutočne šľachetný muž, jeho rodina... A ja som ho pokrstil vo Meno Ježiša Krista pred mnohými rokmi na odpustenie jeho hriechov, vediac potom, že on bol umiestnený do tela Kristovho a bol pripravený stretnúť sa s Bohom. Pomyslel som si, „Môj vzácny brat ide teraz ďalej.“ To bolo rovno potom... Predtým, ako ku mne prišlo to videnie neba. A potom som ho išiel navštíviť a do miestnosti vstúpila dúha. Boh veci zmenil. To bolo pred trinástimi mesiacmi a on je dnes stále tu a dokáže jesť.

21        On požíval nejaký druh nejakých sírových tabletiek a pálilo ho to v krku. A on bude, myslím si, dnes ráno v modlitebnom rade. Príďte hore a ja budem vedieť, že to môžem oznámiť, potom, ako Billy rozdá tie karty alebo budem vedieť, že bude rozdávať modlitebné karty. Povedal som jeho zaťovi, môjmu dobrému priateľovi, bratovi Creechovi, aby ho priviedol. A ja som si pomyslel, „Ak ho miniem, potom ho dostihnem a posadím ho do jednej z tých modlitebných miestností tu. Ale on má modlitebnú kartu a ja som povedal, „Busty, chcem, aby si išiel sem.“ Volá sa Everett, my ho voláme len tak skrátene, len Busty. A on... Povedal som mu, „Choď a postav sa do modlitebného radu. Radšej sa za teba budem modliť, zatiaľ čo je k tomu pomazanie.“ Tak, mám to tak rád. Viem, ako to je, za mňa sa už modlili a ja by som chcel, aby bol niekto pomazaný, keď sa za mňa modlí.

22        Obráťme si dnes ráno svoje Biblie a otvorme ich v knihe Rut. Prečítam z Písma niečo z knihy Rut. A tak teraz predtým, ako pristúpime ku tejto téme, rád by som oznámil svoj text na dnes ráno, nazýva sa to „Príbuzný Vykupiteľ.“ A chcel by som k tomu pristúpiť zo štyroch rôznych uhlov na tému vykúpenia.

 Rozmýšľal som minulú nedeľu, keď som kázal o tom, ako nás Kristus prišiel vykúpiť. A potom, dnes chcem hovoriť o tom, čo je Vykupiteľ a ako sa On stáva Vykupiteľom. A pamätajte, Vykupiteľ vás vykupuje kompletne, keď vás vykupuje: od vašich hriechov, od vašej choroby, zo všetkého, čo je nesprávne. On je Vykupiteľ.

 Tak predtým, ako k tomu pristúpime, skloňme svoje hlavy a prehovorme k Nemu v modlitbe. A teraz s našimi hlavami sklonenými, som zvedavý, koľkí sú dnes ráno tu v Jeho prítomnosti, ktorí by boli radi spomenutí v modlitbe skrze to, že zodvihnete svoje ruky a poviete, „Bože, Ty poznáš moju žiadosť“? Nech vás Boh žehná, každého jedného.

25        Náš Nebeský Otče, som dnes ráno tak rád, že existuje veľká vysoká Moc. Vediac, že Boh, že môžeme k Nemu pristúpiť skrze Jeho Syna, Krista Ježiša, a obdržať odpovede, o ktoré prosíme. Ako sme v tom predošlom zhromaždení hovorili o tom, ako tí ľudia putovali v ovčích kožiach a kozích kožiach a boli opustení a hľadali mesto, ktorého staviteľom a učiniteľom je Boh, ktorí vedeli, že ak by mohli len raz ku Nemu pristúpiť, ak by len mohli nájsť miesto, kde sa nachádza... Ako Jób za dávna povedal, „Ak by som mohol zaklopať na Jeho dvere.“ Inými slovami, „Ak by som len mohol nájsť to miesto, kde On prebýva, išiel by som s Ním domov a rozprával by som sa s Ním tvárou v tvár.“ Ale nebolo pre človeka žiadneho spôsobu urobiť to, pretože zhrešil a oddelil sa a stal sa Bohu nepriateľom. Ale skrze toho Vzácneho, ktorý prišiel a otvoril cestu a odpustil naše hriechy a priviedol nás pred Boha, nie ako nepriateľov, ale ako deti prichádzajúce k svojmu Otcovi, vediac, že on nám udelí každú našu prosbu, ktorú prosíme. Je položený len jediný zákon a to je, „Ak len môžeš veriť.“ A to je dohoda.

  Satan tvrdí, že my nebudeme veriť, a Boh hovorí, že budeme. A teraz prebieha ten boj a to rozhodnutie je na nás, aby sme ho urobili. Akokoľvek je naše rozhodnutie urobené, tak to aj bude. A je to tak nádherne napísané, „Všetky veci sú možné pre tých, ktorí veria.“

27 A my dnes veríme a prichádzame, pristupujeme ku Tvojej Božskej priazni a prosíme, aby si pohliadol na naše prosby. A aby každá ruka, ktorá sa pozdvihla, Ty vieš, čo je za tými rukami, v srdci, čo tam bolo mienené. Pretože je napísané, že Ty poznáš úmysly a myšlienky mysle a môžeš rozpoznať myseľ. A my sa modlíme, Bože, aby si odpovedal podľa Svojho bohatstva a Svojej milosti na každú žiadosť, ktorá bola zmienená.

 Tiež by sme dnes chceli prosiť, Pane, aby si mi pomohol, som možno ten, ktorý je najviac v potrebe kvôli publiku, vediac, že je tu predo mnou umiestnená kúpna cena Krvi Pána Ježiša. Možno sú tu dookola hriešnici, ktorí sú tak zviazaní hriechom, že to bude pre nich ťažké, takmer nemožné, aby sa vystreli ku tomu miestu, kde akceptujú Krista, tak dlho, ako ich satan drží zviazaných vo svojej moci. Ale vieme, že je napísané, „V Mojom Mene budú vyháňať diablov.“...

29        A daj nám dnes, Pane, moc skrze kázanie Slova vyhnať každého diabla pochybnosti, povery a strachu z ľudských sŕdc a myslí, aby tí, ktorí sú zviazaní znechuteniami a pochybnosťami, mohli byť privedení do náručia Krista. A je tiež napísané že, „Budú klásť ruky na chorých a zotavia sa.“ Sú tu takí, ktorí sú Kresťanmi a sú zviazaní démonmi choroby.

        Pane, daj mi dnes moc Ducha Svätého vyslobodiť každú chorú a postihnutú osobu, ktorá je dnes tu v budove, aby ten veľký Svätý Duch mohol mať prvenstvo v mojom srdci, a každý jeden, ktorý je v Božskej prítomnosti. Hovor ku nám skrze Tvoje Slovo. Tvoje Slovo je pravda. Ani neviem, čo mám povedať, ale očakávam na vedenie Ducha Svätého, aby nás On viedol a nasmeroval do každej pravdy. Udeľ to, Pane. Vezmi pre Seba chválu. A pomaž Svojho sluhu. A Tvoje Slovo je už pomazané. My Ti odovzdáme chválu, ako to Ty berieš do každého srdca, podľa toho, akú máme potrebu. V Mene Ježiša Krista, Božieho Syna, to prosíme. Amen.

31        Predtým, ako budeme čítať, chcel by som povedať tento malý refrén, ktorý sa mi tak veľmi páči.

Ak máš rieky, ktoré nedokážeš prejsť,

a, cez ktoré nemôžeš preliezť,

len pamätaj, Boh na nebi sa špecializuje

na veci, ktoré iní nedokážu.

Čítam z knihy Rut, z prvej kapitoly.

A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia.

A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam.

A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia.

A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov.

A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi.

Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba.

Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išli svojou cestou, aby sa navrátili do zeme Júdovej.

A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinili so zomrelými i so mnou.

Hospodin nech vám dá, aby ste našli odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihli svoj hlas a plakali.

A povedali jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu.

Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išli so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi?

Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov,

či by ste na to čakali, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžali, aby ste sa nevydali? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne.

Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakali. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala.

A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou!

Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh.

Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.

33        Chcel by som dnes ráno, ako budem toto vyučovať, pomenovať túto malú kázeň, ako sa vám budem snažiť priviesť vieru vykúpenia a čo to je, ako to prijať, chcem to nazvať „Príbuzný Vykupiteľ.“

 Takže, vykúpiť niečo znamená priviesť to späť, niečo, čo bolo stratené ako niečo, čo bolo v záložni. A vy tam idete a vykupujete to a to je vykúpené za nejakú cenu. Potom je to vaším osobným vlastníctvom, potom, ako ste to vykúpili. Ale zákon vykúpenia v Izraeli bol, že musel existovať príbuzný, ktorý by vykúpil nejaký majetok alebo niečo, čo bolo stratené.

35        Náš príbeh začína v čase panovníkov Izraela, ktorí boli sudcami po smrti Jozuu. Nachádzame tu veľmi krásny obraz z tohoto, keď čítame tých prvých päť alebo šesť kapitol prvej Samuela a tam nájdete celý ten príbeh.

 Ale my to teraz preskočíme, aby sme sa dostali do toho hlavného kontextu tej veci, pričom som pred nejakým časom začal s knihou Rut a trvalo nám tri alebo štyri týždne, kým sme cez to prešli. Začal som raz knihou Zjavenia a trvalo to celý rok, kým sme cez to prešli. Jednoducho každé malé miesto Písma je zviazané s tým ďalším, a to celé cez celú Bibliu. A je to nádherné. Preto vieme, že Biblia je inšpirovaná, vidíme to matematicky a v každom spôsobe. Neexistuje žiadna iná napísaná literatúra, ktorá by si niekde neodporovala.

 Táto kniha bola napísaná v rozmedzí takmer štyritisíc rokov, knihy Biblie. A boli napísané asi... Zabudol som, koľko ľudí ju napísalo. Pamätal som si to, ale... je mi ľúto. Chcel som povedať, že asi šesťdesiat alebo tak nejako, ale v tom sa môžem mýliť. Štyridsať, štyridsať ľudí ju napísalo, Bibliu, v rozmedzí štyritisíc rokov, nepoznali jeden druhého alebo ani nevideli jeden druhého alebo že by to mohli jeden po druhom mnohokrát čítať. A pritom ani jedno slovo si s tým druhým neprotirečí. Je to inšpirované.

38        Tak mnoho ľudí sa díva na túto knihu Rut, oni hovoria, „To je ľúbostný príbeh Biblie.“ Biblia je ľúbostný príbeh. Celá Biblia je ľúbostným príbehom. A nie je to len ľúbostným príbehom, ale ona je prorokom. A nie je len prorokom, ale je to tiež história. Nie je to len ľúbostný príbeh, história, prorok, je to Boh Sám. Pretože, „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ Tak Slovo je Boh vo forme tlače. Tým by to malo byť vybavené, bratia: Boh vo forme tlače, Jehova vo forme tlačenej knihy. A nič z toho nie je nejakým druhom fiktívnej rozprávky, ale všetko je to absolútna pravda, každý kúsok toho, visí na tom vaša duša. Je to tam. Je to pravda. A Boh sa zastane Svojho Slova.

40        A tento príbeh bol napísaný a všetky iné staré rukopisy, keď oni zoraďovali Bibliu, svätí muži, keď sa snažili dať dohromady Starú Zmluvu... Táto kniha Rut bola jednou z výnimočných kníh, ktorú oni prijali. Prečo? Ak je to len ľúbostný príbeh, prečo by potom tí pisatelia a tí starodávni učenci prijali túto knihu ako inšpirovanú? Pretože je v tom skryté zjavenie. A v tomto skrytom zjavení zachytíte ten skutočný význam a to vás skutočne privedie bližšie ku Bohu. A modlím sa dnes ráno z celej svojej duše, aby Boh zasiahol každé srdce až do takej miery, až sa Sám zjaví presne tým, čím On je v tomto príbehu, čím je pre vás a ako Ho prijať. Keď to raz vidíte, je to tak jednoduché, až sa budete diviť, že ako ste to kedy mohli prehliadať. Ale to môže byť zjavené jedine Duchom Svätým.

42        Tak mnohí čítajú Bibliu, čítajú to, len povstanú a čítajú jednu stranu, prečítajú ďalšiu stranu. Tak to nikdy neporozumiete, pretože to je v hádankách. A Ježiš ďakoval Bohu za to, že to tak urobil. Povedal, „Ty si to skryl pred očami múdrych a chytrých, zjavil si ich nemluvňatám, ktoré sa chcú učiť.“

 Ako som často hovoril a pani Branhamová tu dnes ráno sedí... Ale keď som za morom a ona mi napíše list a povie, „Drahý Bill, sedím tu dnes večer s deťmi a rozmýšľam o tebe.“ A tak to pokračuje a píše, čo ide urobiť. A ja ju milujem a ja ju tak veľmi poznám, že až môžem čítať medzi riadkami. Ja viem presne, čo ona hovorí, či to tu píše alebo nie. Rozumiete? Pretože ja poznám, čo ona hovorí. Prečo to tak je? To je blízky kontakt. Sme jedno. Rozumiete? A ona pozná moju povahu. Ja poznám jej.

 Ona ne... Ona len môže sedieť a dívať sa na mňa a ja vám dokážem povedať, čo ona povie. Rozumiete? Pretože ju tak veľmi poznám. A ona to isté môže pri mne. Tak to, čo to robí, je dôvera jedného ku druhému, láska.

45 Včera ráno sme ešte trochu neskoro ležali v posteli a deti nemuseli ísť do školy, a tak sme hovorili o rozličných veciach a o tom, že, „Čo je to nenávisť?“

 Povedal som, „Nenávisť mala počiatok a tak musí mať aj koniec. Láska nemá žiaden počiatok a tak nemá ani žiaden koniec. Nenávisť je na veky. Láska je na večnosť. Nenávisť začína a nenávisť skončí. Láska nikdy nezačala a ani nikdy neskončí, je večná.

 A keď nejaký muž miluje ženu a berie si ju za ženu, pretože je len pekná, tomu bude koniec. Ale keď muž nájde ženu, ktorú miluje a nevie prečo, ale miluje ju... A ona nájde muža, ktorého miluje bez ohľadu na to, ako on vyzerá... On ju miluje. Ona miluje jeho. To je potom večný partner v sláve. Oni budú... Smrť ani nič iné ich nebude môcť nikdy oddeliť. Pretože sú z večnosti a oni vstúpili do okruhu času a vrátia sa naspäť do večnosti. Večnosť zostúpila dolu v tele nazvanom čas, potom sa vracia rovno späť do večnosti. Nemôže zahynúť.

48        Žena, ktorá je krásna, tá krása pominie s takou istotou... Nechajte len prejsť pár rokov. Možno sa dnes vykrúca na ulici, nejaká napoly oblečená žena, a posiela do pekla viac duší ako všetky krčmy v krajine. Ale ona sa bude vykrúcať na ulici mysliac si, že je niečím, ako Biblia hovorí, „Idú s natiahnutými krkmi, kráčajú a drobčia (to znamená zvŕtajú sa), ako idú v tých posledných dňoch.“ Ona napĺňa Písma a nevie o tom, len tam stojí vonku v nemorálnom oblečení, muži sa na ňu dívajú a ona nevie... Ona môže byť tak cnostná k svojmu mužovi alebo chlapcovi, ako len môže byť. Ale v deň súdu sa bude zodpovedať za páchanie cudzoložstva so stovkami mužov. Ten duch je na nich a ony o tom nevedia. Biblia hovorí, „Nahí, slepí, a nevedia o tom.“ Tá hrozná časť toho je, „Nevieš o tom.“

 Ale či viete, že tá pekne vyformovaná postava, ktorú Boh dal tomu dievčaťu, môže byť do budúcej nedele zhnitá? Ten vysoký, tmavý a pekný muž nemusí byť do budúcej nedele nič viac ako len kopa smetia? To všetko hynie. Ale to, čo je vo vnútri, Boh, láska, to žije na večnosť. Tak pozorujte to vnútro. Držte svoje oči na tom cieli.

50 Tak tento príbeh začína takýmto spôsobom, je tu milá, príjemná žena a volá sa Naomi. „Naomi“ znamená „príjemná.“ (Elimelech) bol jej manželom a to znamená „uctievanie.“ Príjemné uctievanie, to bola jej rodina. Mali syna, volal sa „Machlón“ a to znamená „nemoc.“ A „Kiljon,“ ten druhý znamená „unavený, ponurý, smútok.“ Toto bola tá rodina.

 A do zeme Izraela prišiel hlad. A tá prvá chyba, ktorú akýkoľvek Žid robí, je tú zem opustiť. Boh im tú zem dal. Keď bola Abrahámovi daná táto zem, Boh mu povedal, aby ju neopúšťal. A on urobil chybu, keď išiel do Gerára a dostal sa do problémov. A Žid nemá nikdy opúšťať Palestínu. To je jemu pridelené miesto. A oni boli vyhnaní do celého sveta a teraz sa znovu vracajú späť.

52        Ó, tento príbeh, ktorý tu máme dnes ráno, je tak nádherný. Ony sa vracajú späť.

 Naomi bola vyhnaná kvôli hladu, Naomi a Elimelech, a tak išli do Moába.

 Tak, aby sme položili pozadie toho príbehu, aby ste, kým to budete počúvať, mohli uchytiť, čo to je... Tak Moáb, Moábiti pochádzajú z nelegitímneho dieťaťa, ktoré mali Lotove dcéry. Potom, ako unikli ohňom Sodomy, skrze milosť Božiu, potom tie dcéry opili otca a žili s ním ako manželky. Splodili dieťa a jeden z nich bol pôvodcom, priviedol na svet národ Moába, čo mali byť kresťania, ale boli zmiešaní s pohanstvom.

 Tak vidíte, opustiť zasľúbenú zem bez ohľadu na to, aké je to zlé, ísť prebývať do inej zeme, prináša ťažkosti.

55        A kedykoľvek veriaci odchádza od Bohom danej pôdy... Mnohokrát kvôli politike, prichádzajú voľby, a tak ďalej, a nejaký dobrý človek môže byť dobrým človekom a on skĺzne na takúto pôdu. Ako určitý kazateľ, ktorého poznám, išiel kandidovať na starostu mesta. A keď išiel a odišiel zo svojej pôdy ako kazateľ, satan nad ním prevzal kontrolu.

 Ak sa nejaký kresťan dostáva pomimo tejto pôdy. „Ó, pôjdem dnes večer do mesta a budem tam s chlapcami v bazéne iba chvíľu, to nič neuškodí. Dám si len jeden prípitok.“ Si mimo svojej pôdy! Vráť sa naspäť! Ty sa len vháňaš do väčších problémov. „Ó, všetky ostatné dievčatá fajčia, ja to môžem tiež skúsiť.“ Si mimo svojej pôdy! Nerob to! Zostaň v domovine. „Ó, no dobre, každý tu, oni ma nazývajú, že som zahmlená, nazývajú ma staromódnou.“ Jednako tam zostaň! To je tvoje miesto. Zostaň v Kristovi.

58        Naomi kvôli hladu odišla z tejto zeme a išla do Moábskeho kraja, aby našla chlieb. Ona to nemusela urobiť, pretože ostatní zostali v Júdey v Betleheme. „Betlehem“ znamená Bétel, „Dom Boží, dom chvál.“ A oni tam zostali.

 A tak ona odtiaľ odišla so svojím manželom. A jej dva synovia sa oženili s Moábskými dievčatami. Ale ak Boh niečo určil, aby sa stalo, to sa každopádne stane. To je ten dôvod, prečo pevne verím v predurčenie, Božie predzvedenie vecí.

 Potom zisťujeme, že túto rodinu zasiahla smrť a začali sa vracať. Boli zabití... Jeden chlapec zomrel... Obaja tí chlapci zomreli a otec zomrel. A Rut, Orfa a Naomi sa začali vracať.

61        Chcel by som dnes ráno pripodobniť Naomi, túto staršiu pani, ku ortodoxnej cirkvi, k židovskej ortodoxnej cirkvi. Rut, Moábitku, pohanku, zase ku kresťanskej cirkvi, tej novej cirkvi.

 A chcel by som k tomu pristúpiť pomocou štyroch rôznych štádií: Rut... Mám to tu napísané. Rut, ktorá sa rozhoduje (Robí rozhodnutie); Rut, ktorá slúži; Rut, ktorá odpočíva; Rut, ktorá je odmenená. Tak, ako sa vraciame: Rut, ktorá robí rozhodnutie; Rut, po tom, ako urobila rozhodnutie, slúžiaca Rut; potom Rut, ktorá odpočíva, a potom Rut, ktorá je odmenená.

63        Tak na tej ceste späť prišiel jeden čas, tým, že ona bola typom cirkvi alebo kresťanskej... Tak ako každý jednotlivec reprezentuje celý kresťanský národ. Vedeli ste to? Vy, vo svojom správaní, v tom, ako konáte a čo robíte, reprezentujete celé telo Kristovo. Poviete, „Ale ja som len rádový člen, laik.“ Na tom nezáleží. Keď berieš na seba meno kresťana, reprezentuješ Krista a Jeho cirkev. Mal by si tak žiť. Mali by ste žiť ako džentlmeni, ako dámy. Nikdy nerobte veci sveta, pretože všetky oči neba a zeme sú upriamené na vás, ktorí reprezentujete túto jednu vec. Nezáleží na tom, akí ste slabí, akí ste malí, držte svoju hlavu pozdvihnutú, pretože ste Kresťanom.

64        Teraz Rut ako pohanka slúžila modlám a tak isto Orfa. A ony boli na svojej ceste späť so svojou svokrou, pretože ona počula, že dole v Betleheme, v Júdey, že Boh odstránil tú pliagu a ľudia teraz mali chlieb. Ona tam bola asi desať rokov, tak hovorí Edersheim, asi desať rokov, ten historik.

 A ako sa vracala, bola smutná, jej manžel bol mŕtvy, deti mŕtve, mala tu svoje dve nevesty... Potom sa obrátila a pozerala sa na ne a povedala, „Prečo by ste išli so mnou, no, nemôže vás postretnúť nič, len problémy.“ Povedala, „Je mi ľúto, že ruka Božia sa vystrela proti mne.“

66        Koľkokrát si to Izrael myslel, nevediac, že to všetko bol Boží program. Ako je tam v Jeruzaleme stále ten múr nárekov. Tie staré kamene chrámu pozbierali a urobili z toho múr a oni sú vyšúchané do hladka od sĺz a plakania židovských rúk, Židov, ktorí tam plačú a prosia Jehovu, „Jehova...“ Oni si neuvedomujú, že ich hodina je už teraz nablízku. Múr nárekov, tieto kamene raz strážili archu zmluvy. Kráľ Dávid sa díval na tieto kamene. „Ó, Jehova, kde si?“ Áno, nevedia, že čoskoro sa ich Kráľ vráti, ich Vykupiteľ... Oni museli byť na nejaký malý čas odvrhnutí.

67        Naomi sa divila, „Prečo je ruka Pánova voči mne taká krutá, nevesty moje, Boh ma odvrhol. Som odsúdenec. Neviem, čo som kedy urobila, ale som odsúdenec.“

 Vidíte, Boh konal Svoj program. Pretože všetky veci spolu spôsobia na dobré tým, ktorí milujú Boha, bez ohľadu na to, čo to je.

 Ona povedala, „Vráťte sa ku svojim matkám a nájdite odpočinutie v dome svojej matky. Vaši muži sú mŕtvi a vy ste mladé, krásne ženy. Vráťte sa. Vráťte sa, odkiaľ ste prišli, a nájdite tam odpočinutie. Boh nech vám je milostivý, pretože ste boli milé ku tým už mŕtvym. A žili ste cnostný život, odkedy vaši muži pomreli. A boli ste ku mne milé, ja, stará žena, vdova, bez muža, a stále ste boli pri mne. Vráťte sa a nech dá Boh odpočinutie vášmu domu.“ A ony plakali.

70        Ona povedala, „Som stará a nemôžem už mať viac deti. Ale ak by som sa aj vydala a mala dieťa, načo by to bolo dobre? Nečakali by ste na to dieťa.“ To bol vlastne zákon v tých dňoch, že keď nejaký brat zomrel... Alebo... A jeho... Keď bol jeho brat slobodný, on si musel vziať jeho ženu a vzbudiť meno svojmu mŕtvemu bratovi. Ale ona povedala, „Vy by ste na tie deti nečakali. Tak sa vráťte späť a nájdite odpočinutie v dome svojho muža. Vráťte sa späť ku svojim matkám.“

 A Orfa, ktorá je typom vlažnej cirkvi, ktorá raz začala, typom cirkvi, ktorá nepôjde celú cestu, povedala, „To znie dosť dobre.“ Tak pobozkala svoju svokru a vrátila sa späť. To je typ na vlažného veriaceho, ktorý uverí, že Ježiš je Kristus, potom sa obráti späť a vráti sa do tej veci, z ktorej vyšiel, k tým ľuďom, ktorí berú tú cestu tých niekoľkých Pánových pohrdnutých, a potom sa obráti a ide späť, „Ako pes ku svojmu vývratku a prasa k svojmu válovu,“ ako hovorí Biblia.

72        Takže ona sa vrátila ku svojim bohom. Mnohokrát sa vraciame k bohom svojich počiatkov. Možno máme oči žiadosti po nejakej zlej veci. Znovu sa obraciame k žiadosti. Možno máme nejaké modly pitia, fajčenia, klamania, kradnutia, všetky možné druhy modiel, a potom vyznávame a sme pokrstení, a potom sa znovu vraciame späť. Čo za smutná vec. Pamätajte, jej meno už nebolo nikdy viac spomenuté. Bola exkomunikovaná kvôli svojmu rozhodnutiu.

 Vlažná cirkev, my, veriaci, tak, ako každý veriaci reprezentuje cirkev... Každý Američan reprezentuje Ameriku. Každý Nemec reprezentuje Nemecko. Každý Kresťan reprezentuje Krista.

74        Počujte. Ona sa vrátila späť ku tým veciam, z ktorých vyšla. Ako len ľudia, niekedy dokonca kazatelia príjmu cestu Pánovu a potom, keď im hovoríte o krste Duchom Svätým, povedia, „Nezmysel.“ A odvracajú sa od toho. To je Orfa.

 Povedzte im o Mene Ježiša Krista, že neexistuje pod nebom žiadne iné meno, ktoré by bolo dané ľuďom, v ktorom by boli spasení. Čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, robte to všetko v Mene Ježiša Krista. Ak nie je žiadne iné meno pod nebom, v ktorom môžete byť spasení... Potom Peter povedal na deň Letníc, „Ak chcete byť spasení, čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov.“ To je to, ako sú odstránené. A človek, kvôli popularite... Nedokáže sa v tom držať Biblie. Ale kvôli popularite pobozká cirkev, pobozká posolstvo, pobozká Krista na rozlúčku a vracia sa späť tam, z čoho sa vyváľal von. Orfa, vlažná, exkomunikovaná...

76        Ale, ó, ako sa mi páči tá malá Rut. Ona musela urobiť rozhodnutie. Ja som musel urobiť rozhodnutie. Ty musíš urobiť rozhodnutie. Dnes ráno nemôžeš vyjsť z týchto dverí bez nejakého druhu rozhodnutia. Nemôžeš dnes túto miestnosť opustiť bez toho, že by si bol lepším mužom alebo ženou alebo horším mužom alebo ženou. Odmietnuť to, budeš horší. Na ďalšíkrát to bude pre teba ťažšie dostať sa ku tomu. Alebo vyjdeš von lepší.

 V jej živote prišlo kľúčové rozhodnutie. V živote každého prichádza kľúčové rozhodnutie. A Rut musela urobiť rozhodnutie. Tak Biblia hovorí, že jej svokra povedala, „Vráť sa ku svojim bohom ako tvoja sestra. Vráť sa tak, ako to urobila tá vlažná. Prečo sa nevrátiš späť?“

 Kazateľ Evanjelia, „Ak chcete ísť, len choďte.“ Skutočný pravdivý kazateľ to predloží pred svoju skupinu ľudí, „Vy urobte rozhodnutie. Vy sa postavte na nohy.“ Vlažný, nerozhodný, nemastný, neslaný to nepovie. Ale skutočný sluha Boží vám to položí rovno do lona a povie, „Urob svoje rozhodnutie.“

79        Rut povedala, „Pôjdem, kam ty pôjdeš. Tvoj ľud bude mojím ľudom. Tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde ty budeš žiť, ja budem žiť. Kde zomrieš, ja zomriem. A kde budeš pochovaná, ja budem pochovaná.“ To je skutočné rozhodnutie.

 Pane, beriem ťa ako svojho Spasiteľa. Ak Biblia hovorí, „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista,“ tak to urobím. Ak Biblia hovorí, že musím prijať Ducha Svätého, tak to urobím. Ak mi Biblia hovorí, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky, budem tomu veriť. Vezmem Bibliu a Boha za Slovo s tým, čo je napísané a čím On je bez ohľadu na to, čo ktokoľvek iný hovorí.“ To je skutočná Rut.

 Ona urobila svoje rozhodnutie. Musela ísť buď späť alebo dopredu. Dnes ráno stojíme na tej istej pôde: vrátiť sa späť alebo ísť vpred. Nikdy sa nevracajte späť. Poďme vpred. Išli tam do zasľúbenej zeme, do zeme zvláštnych ľudí.

82        Rut, ktorá je teraz typom veriaceho... Čím je veriaci? Keď ona alebo on vychádzajú von zo sveta, nejaká osoba, ona prichádza medzi kresťanských veriacich. Ženy, ktoré zvykli fajčiť, piť, hrať karty na spoločenských večierkoch, a tak ďalej, a zvykli mať všetky možné druhy módnych nablýskaných vecí a nejakú frizúru ako nejaký strapatý vták, ale teraz je zmenená, ona teraz urobila rozhodnutie ísť s Bohom. Teraz prichádza medzi ľudí, ktorí neveria v také veci. Je cudzinkou. Musí kráčať ako pútnik. Ona nepozná ich zvyky, všetky sú jej cudzie. Nevie, čo má robiť. To je to, čo musí urobiť Rut. To je to, čo ty musíš urobiť. To je to, čo ja musím urobiť.

 Keď som prijal Krista, bol som odmietnutý od svojho vlastného domu. Keď som prijal Krista, moji priatelia, priateľky, každý ma odmietol. Išiel som medzi skupinu starých ľudí, ktorí mali Ducha Svätého a verili v Boha a slúžili Mu. Dievčatá, ktoré tam boli v cirkvi, boli odlišné od tých dievčat, s ktorými som chodil predtým. Vyzerali odlišne. Správali sa odlišne. Boli zvláštne a ja som sa ich bál. Boli odlišnými ľuďmi.

84        To je to, čo Rut musela urobiť. Musela vyjsť zo svojho vlastného a ísť ku iným ľuďom. Bola obrátená. Urobila rozhodnutie. A ty robíš rozhodnutie. A ty musíš urobiť svoj vlastný výber. Chceš ísť späť ku veciam sveta alebo chceš ísť vpred s Bohom?

 Chceš sa správať ako tento svet a ostatní z nich, potom pobozkaj Krista na rozlúčku a vráť sa späť. Ale ak chceš ísť tou cestou tých niekoľkých Pánových pohrdnutých, drž sa Božej nemennej ruky. Bez ohľadu na to, čo zbytok sveta hovorí, ty sa drž pevne tam. „Boh tak povedal. Je to pravda. Verím tomu. Hoci to nedokážem vo svojom živote prejaviť, Boh tak povedal a ja tomu verím. Budem sa rovno v tom držať.“ To je to, ako to ona urobila, Naomi. „Neopustím ťa. Pôjdem, kam ty pôjdeš. Tvoj ľud bude mojím ľudom. Spôsob, ako sa oni správajú, tak sa budem i ja správať. Ako oni robia veci, tak ich budem robiť ja. Čo oni jedia, to budem jesť aj ja. Kde ty zomrieš, ja zomriem. Kde budeš ty pochovaná, ja budem pochovaná. A nech mi tak Pán učiní, ak niekde zlyhám.“ To je skutočné, jasné, jednoznačné rozhodnutie. Boh chce od svojej cirkvi jasné, jednoznačné rozhodnutie.

87        „No, Pane, ak ma Ty požehnáš a toto urobíš pre mňa, tak ja urobím tak a tak.“ To nie je rozhodnutie.

 „Bože, je mi jedno, čo so mnou urobíš, jednako pôjdem. Ak zomriem, v poriadku. Žiť alebo zomrieť alebo čokoľvek, ak sa mi budú vysmievať, robiť si zo mňa žarty, v tom nie je žiaden rozdiel, ja jednako pôjdem.“ To je jasné, jednoznačné rozhodnutie, tak, ako to urobila Rebeka, ešte predtým, ako uvidela Izáka. Jej rodičia povedali, „Nech dievča odpovie. Má už dosť rokov, nech ona sama povie.“

 Ona povedala, „Pôjdem,“ jasné, jednoznačné rozhodnutie, ktoré bolo rýchlo urobené. Ona sa ho držala. To je to, čo robila Rut. Orfa sa vrátila.

91        A tak pokračovali ďalej na ceste. Rut vo svojom srdci nevedela, kam ide, ale bola typom cirkvi... My putujeme ako Abrahám, sme pútnikmi v cudzej zemi medzi zvláštnymi ľuďmi. A tak ona išla ďalej, nakoniec prišla na miesto a do miestnosti, kde ju Naomi priviedla. A čo tam našla? Každý ju tľapkal na plece a hovoril, „Rut, sme radi, že ťa tu máme“? Stretla sa s rozpormi. Stretla sa s niečím zlým. Stretla sa s problémami.

 A kazatelia, ktorí vám povedia, že kresťanský život, to je ako posteľ vystlaná ružami, takí vás buď zvádzajú alebo nikdy ešte sami nemali to prežitie. Svet vás nenávidí. A ľudia vás budú nenávidieť. Vy musíte vziať cestu tých Pánových niekoľko pohrdnutých a byť vysmiati a budú si z vás robiť žarty alebo niečo. Musíte byť odlišní. Ste narodení z iného národa.

93        Moja manželka (Ako som... znovu to zacitujeme, vyzerá, že je to dobré robiť) sa ma opýtala, „Prečo kresťanské ženy nenosia také oblečenie ako tie ostatné ženy?“ Povedala, „My sme všetci Američania, nie?“

 Povedal som, „Nie veru.“

 „Tak potom čo sme?“

 Povedal som, „Nie sme ani Nemci, Francúzi, Belgičania, Švajčiari, Afričania alebo Američania, nie sme ani jednými z nich.“

 „Ale čo sme?“

 Povedal som, „Sme Kresťania.“ Američan sa správa ako Američan, Nemec ako Nemec, pretože to je ich národný duch. A my máme tiež národného ducha. To je Duch Svätý pochádzajúci od Boha nebies a takto konáte. To spôsobuje, že sa správaš tak ako oni tam hore. Pretože si z iného sveta.

 My žijeme v Amerike, to je pravda. To je tá telesná časť. Ale tá duša, ktorá nami riadi, náš charakter, je zhora. My žijeme zhora, pretože sme narodení zhora. Všetci Kresťania pochádzajú zhora. Ježiš povedal, „Ja nie som zdola, Ja som zhora. Ak by som bol zdola, Moji poddaní by za Mňa bojovali, ale Moje Kráľovstvo je zhora.“ A tak isto je to s každým človekom, ktorý je narodený z kráľovstva Božieho, on je zhora.

100        Tak, sledujeme to teraz, ako pokračujeme a nahádzame ich, že prichádzajú k určitým sklamaniam. Je to to, ku čomu prichádzate, keď dostávate Svätého Ducha? Iste. Ja áno: robili si zo mňa žarty a všetko možné...

 Všimnite si potom, život bol pre ňu tvrdým. A je to tvrdé potom, ako sa stávaš Kresťanom. Pretože ty sa musíš prispôsobiť z jedného druhu života rôznorodosti a radosti sveta, do iného života, posväteného Bohu. Musíš sa preladiť na túto stranu.

102        A Rut sa musela preladiť z toho, kde žila v zemi, kde bolo dostatok jedla a všetko bolo rešpektované, ku ľuďom, ktorí sa smiali a robili si z nej žarty, do zeme, kde paberkovala na poli, aby mala čo jesť. Naložila si to do šatky a vzala domov a vymlátila to a urobila trochu chleba, aby to ona a jej svokra mohli zjesť.

 Keď tam bola, zistili, že zatiaľ čo paberkovala alebo išla paberkovať... Tak teraz ona urobila rozhodnutie, to bolo jej rozhodnutie. Teraz tá ďalšia vec bola, že išla slúžiť.

 A to je to, čo musí robiť cirkev. Cirkev, potom, ako urobila rozhodnutie, musí slúžiť, slúžiť Bohu podľa Jeho plánu, podľa Jeho projektu. Musíte slúžiť Bohu.

106 Rut urobila rozhodnutie. Teraz Rut slúži na základe svojho rozhodnutia. (Dobre to teraz sledujte) Teraz ide na pole, aby paberkovala.

 Jej matka jej povedala, čo je Starý Zákon, ktorý hovorí Novému, viete. Jej matka jej povedala, „Máme príbuzného a volá sa Boaz. Je to bohatý muž. A on je blízkym príbuzným. Choď na jeho pole a možno.. Nechoď na iné pole, choď na jeho pole.“ Ako nám len Duch Svätý hovorí, aby sme nešli do nejakej cirkevnej knihy, nejakého druhu katechizmu, ale aby sme išli na Božie pole, Stará Zmluva, Biblia. Nehovorte, „Dobre, povieme toto. Toto povieme ako modlitbu. Urobíme toto.“ Zostávajte rovno na poli. Choďte rovno tam, pretože On je blízkym príbuzným.

109 Božie Slovo, Stará Zmluva je blízkym príbuzným Novej. Tá stará cirkev je matkou novej cirkvi. Rozumiete? Kresťan, veriaci...

 „Nechoď na iné pole. Zostaň rovno na jeho poli. A možno jedného dňa nájdeš u neho milosť.“

 A jedného dňa, zatiaľ čo bola vonku na poli, tento bohatý mladý muž, ktorý sa volal Boaz, panovník, bohatý človek, išiel okolo a uvidel ju. Ó, keď ju uvidel, zaľúbil sa do nej. Pomyslel si, že ona je ohromnou ženou. Páčil sa mu jej charakter. Pamätajte si, že povedal, „Ja viem a ľudia vedia, že ty si cnostnou ženou.“ Jej rozhodnutie ju urobilo čistou a jasnou, vrátila sa späť a žila presne tak, ako povedala, že bude.

111        Inými slovami, dnes by povedali, „My vieme, že ty si Kresťanom. Vieme, že si muž Boží, pretože nikto by nemohol robiť tieto zázraky, jedine, že by bol Boh s ním.“

 To je to, čo povedal Nikodém Ježišovi, povedal, „Rabbi, my vieme, že Ty si učiteľ poslaný od Boha. Nikto by nemohol robiť tieto veci, ak by s ním nebol Boh.“ Ako Ho tam mohol vidieť, ako rozpoznáva samotné myšlienky ich srdca.

 Jedna žena sa dotkla Jeho rúcha, On sa obrátil a povedal, „Kto sa ma to dotkol?“ Všetci ostatní to zapreli. A On sa obzrel späť do obecenstva a povedal, „Ty s tým krvotokom, tvoja viera ťa uzdravila.“

 On povedal, „Žiaden človek nemôže toto robiť, jedine, že je s ním Boh. My vieme, že Ty prichádzaš od Boha. Nemôžeme Ťa ale prijať, pretože by sme boli vykopnutí z cirkvi.“ Vidíte ten zaštepený vinič, brat West, ako sme sa o tom rozprávali včera večer. Oni ťa vykopnú. „Ale dolu v našich srdciach my vieme, že Ty prichádzaš tej z originálnej révy.“ A Kristus je tou révou, my sme vetvami. „Lebo môžeme vidieť, že ten istý život, ktorý je v Bohu, je v tebe.“

 To je to, čo Boaz videl v Rut, to jednoznačné rozhodnutie, cnosť tej ženy, ktorá tam stála. A on sa do nej zaľúbil.

116 Tak chcem, aby ste si všimli, Naomi, tá stará cirkev začala vysvetľovať Rut všetky zákony ich náboženstva, ako je Stará Zmluva tieňom tej Novej. No, chcem, aby ste tu tento príbeh pochopili.

 Chcem vám ukázať tie tiene. Stará Zmluva vysvetľuje Novú, ak to len dokážete čítať, pretože ona je tieňom Novej. Tak ak by som išiel smerom ku stene a nikdy by som seba nevidel a uvidel by som svoj tieň, mal by som nejaké poňatie o tom, ako vyzerám. Ak ne... Ak viete, čím je Nová Zmluva, čítajte Starú a budete vidieť tieň toho. Rozumiete? A potom, keď prichádza Nová Zmluva, poviete, „Áno, jasné, toto je to.“ List Židom, vracia sa to späť, ako to Pavol vysvetľuje.

118        Tak všimnite si teraz pozorne, keď Rut povedala... Vlastne Naomi povedala Rut, povedala, „No, on je naším príbuzným. Ak budeš môcť nájsť u neho milosť, nájdeš odpočinutie. (Ó) Ak budeš môcť nájsť milosť, nájdeš odpočinutie.“ Boaz reprezentoval Krista, toho bohatého Človeka, Dediča všetkých vecí, Pána žatvy. Ó. Keď tam Boaz prišiel na svojom koči a poobzeral sa po poliach a jeho oči padli na Rut. On bol pánom. On bol pánom žatvy. A ona našla v jeho očiach milosť.

 To je to, čo robí dnes Cirkev. Zatiaľ čo prechádza okolo Pán žatvy, On sa nedíva na veľké budovy, vysoké veže, dobré trénované spevácke zbory. On hľadá jednotlivcov: mužov a ženy, ktorí sú odovzdaní a urobili jednoznačné rozhodnutie pre Krista, posvätili sa do Jeho služby, „Bože, verím tomu, každému Slovu z toho. Keď Tvoje Slovo niečo hovorí, ja s tým rovno zostávam. To je Tvoje Slovo. Verím tomu, každému Slovu.“ To je to, čo On hľadá, ten Pán žatvy. To je to, čo On chce dať tým, ktorí sú hladní a žíznia. „Požehnaní ste vy, ktorí ste hladní a smädní, pretože budete naplnení.“ A On sa snaží nájsť dnes takúto Cirkev.

120        Teraz Rut bola požiadaná urobiť niečo, čo bola hanba, ale ona bola ochotná, pretože urobila rozhodnutie. Čo za typ veriaceho, aký dokonalý typ. Naomi, tá stará cirkev povedala, „Choď dnes večer dolu, to je obdobie jačmeňa.“ Ó, čo za nádhernú myšlienku by sme tu mohli rovno položiť.

 Naomi a Rut prišli práve v čase jačmeňa. Sezóna jačmeňa bola sezónou chleba, obdobie, kedy je posluhované čerstvým chlebom. A cirkev v týchto posledných dňoch, po dvoch tisícoch rokoch pohanského vyučovania a vecí, prišla do sezóny jačmeňa: čerstvosť života, nový chlieb, med z neba. (Brat Russell, povedz mi niečo o chrumkavom chlebe s medom.) Toto je to, chlieb z neba. „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu a sú mŕtvi. Ale Ja som Chlieb života, ktorý prichádza od Boha z neba. Ak človek je tento chlieb, nikdy nezomrie.“ A cirkev v týchto posledných dňoch tu je privedená rovno sem do sezóny jačmeňa.

123        Rut, pohanka, bola exkomunikovaná, išla preč a bola privedená a prijatá ako nevesta. Kristus prichádza práve v čase jačmeňa.

 On povedal, „Obleč si na seba svoje rúcha.“ Nie, „Daj si dole svoje rúcha“. V akom protiklade je to s dneškom. „Zahaľ sa s rúchom, keď ho ideš stretnúť. On bude tejto noci mlátiť jačmeň. Choď tam dolu a obleč si na seba rúcha. Prikry sa, keď ho ideš stretnúť.“

 Dnes sa ľudia chcú odhaliť. Zahaľ sa. „Choď dolu, pretože on mláti jačmeň. A potom si poznač to miesto, kde si líha.“ Urobil si to? Na Golgote. Pred mnohými rokmi som si poznačil vo svojom srdci miesto, kde On položil Svoj život, aby mohol vziať mňa. Poznač si to miesto, kde si líha. Sleduj to, kde On leží. To je to, čo by mal robiť každý veriaci. Poznač si to, čo On urobil pre teba. Posolstvo minulú nedeľu bolo, „Návšteva Golgoty“... Poznač si, čo urobil pre teba.

126        Ona povedala, „Poznač si, kde si líha. Potom, keď si tam ľahne, aby si pospal (odpočinul), ľahni si tam k jeho nohám.“ Nie ku Jeho hlave, ku Jeho nohám: ako nehodný. „A vezmi tú prikrývku, ktorou je prikrytý, a natiahni ju cez seba.“ Vidíte to? Ó. Viem, že si môžete myslieť, že som fanatik. Ale to mi veľmi dobre pasuje, to je Duch Boží.

        Poznač si, kde bol On položený na Golgote, kde Ho položili do hrobu v Getsemane. Poznač si to a doplaz sa k Jeho nohám a ľahni si tam a zomri samému sebe... [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] Tu to máte. Prikry sa Jeho sukňou. A ona povedala, „Sukňou...“ Tak to nazvala.

 A Rut povedala, „Čo povieš, to urobím.“

 Ó, čo za jednoznačné rozhodnutie pre veriaceho. „Čo Biblia hovorí, to urobím. Ona hovorí, „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista,“ to urobím. A kto hovorí, „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium,“ to urobím. A kto hovorí, čokoľvek to hovorí... „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Čokoľvek Biblia hovorí, to urobím.“ Vidíte, cirkev berie svoje príkazy zo Slova. Ona si ľahla.

129        Pamätajte, to bola hanba pre túto mladú vdovu, aby ležala pri tomto mužovi pri jeho nohách, hanba pre ten vonkajší svet. Ó, dokážete to vydržať? Tu to je.

 Pozrite. Toto je to. Cirkev, tá mladá žena, mladý muž, starý alebo mladý, sú žiadaní, aby sa oddelili od sveta a prišli do miesta kráľovstva Ducha Svätého, čo je pre svet nehanebné. Oni vo svojom srdci vedia, o čom to všetko je. Ale pre ten svet sa stávajú fanatikmi, stávajú sa náboženskými bláznami alebo niečo také, dávajú im nejaké takéto nehanebné meno. Ale cirkev je žiadaná to urobiť. Si ochotný poznačiť si to miesto a ľahnúť si? Nech si ťa ten svet nazýva, ako len chce. Zvykli sme spievať jednu starú pieseň...

 Začal som kráčať sám s Ježišom,

 Dal som si pod hlavu kameň ako Jakob,

 Príjmem tú cestu tých pár Pánových pohrdnutých,

 Začal som s Ježišom a dokončím ten beh.

132        To je to. Nezáleží na tom... Ja tú cenu zaplatím bez ohľadu na to, čo robia ostatní. Ak to znamená hanbu, ak to znamená stratiť domov, ak to znamená stratiť rodinu, stratiť všetkých svojich spoločníkov, priateľov, priateľky, čokoľvek to znamená, pôjdem sám. Príjmem tú cestu. Ak mi môj sused hovorí, že som náboženský blázon alebo letničný alebo fanatik. Je mi jedno, čo hovoria. Pre mňa to nerobí ani za štipku rozdiel. Ja som rozpočal. Urobil som jasné rozhodnutie a prejdem do konca.

133        Tak on bol tým jediným, ktorý jej mohol dať odpočinutie od tej únavy z práce na poli a paberkovania. A, ó, je to také príjemné, keď Boaz... Keď ju tam našiel na poli... (Toto nemôžem vynechať) Boaz ju našiel na poli a povedal, „Pozri...“ Povedal, „Kto si?“

 Povedala, „Volám sa Rut.“

 „Ó, tá Moabitka, ktorá tu prišla prebývať s nami.“

 „Áno.“

 „Počul som o tebe. Nechoď na iné polia.“ Páči sa mi to. Nezačni pobehovať z miesta na miesto. Zostaň rovno tu na mojom poli, zostaň na mojom. On ju miloval. „Zostaň tu. Zostaň so mnou. Nezačni niekde pobehovať z miesta na miesto. Zostaň tu.“

 Ak veríš posolstvu, zaves sa na to. Rozumiete? Nezáleží na tom, aká je cena, zostaňte rovno s tým. Choďte rovno vpred. „Ak to znamená obetovať toto, to alebo tamto, a ja musím prestať so svojím pitím, musím prestať so svojím kradnutím, klamaním, tak ja zostanem rovno s týmto.“ Rozumiete?

136        A opäť bolo povedané... On povedal, „Nikto ťa nebude obťažovať, pretože ja som tým mladým mužom rozkázal, aby ťa neurážali.“ Amen. Páči sa mi to: jeho ochrana. Kto to povedal? Pán žatvy.

 „Buďte opatrní, nedotýkajte sa mojich pomazaných. A mojim prorokom nečiňte zlého.“ Je to pravda? „Lebo v pravde vám hovorím, že by vám bolo lepšie, aby vám na krk zavesili mlynský kameň a hodili vás do mora, ako pohoršiť toho najmenšieho z týchto mojich maličkých.“ Je to pravda? „Ani ich neurážajte.“

 „Rozkázal som im, aby sa ťa nedotýkali.“ Ó, pozorujte, ako ten svet prenasleduje. Ich hodina prichádza.

138        Potom išiel k tým mladým mužom, k tým ostatným... Povedal, „Ona teraz paberkuje k životu. Chcem, aby ste vy, ženci, vy, anjeli...“ Inými slovami, to je to, čím sú. Povedal, „Chcem, aby ste vy, anjeli, vy, ženci, aby ste z času na čas úmyselne pustili za hrsť na zem. (Ó) Nech to nie je pre ňu všetko také únavné. Ale nech z času na čas počuje nejaké dobré posolstvo. Nech ju prikryje z času na čas dobrá moc Ducha Svätého, aby jej to dalo poznať, že Ja som stále tu. Urobte pri nej nejaký druh uzdravenia. Ukážte nejaký druh znamenia alebo divu, aby tak vedela, že Ja som v ich strede.“ To je to. Či nachádzate radi tie plné hrste? Dúfam, že dnes ráno nejaké nachádzame, že? Za hrsť čerstvého jačmeňa... Pán robí niečo, čo zvykol robiť, niečo, čo vieme, že On robí. On je Pánom žatvy. On je ten jediný, ktorý môže pustiť za hrsť, „Prikázal som anjelom, aby dnes ráno išli na to zhromaždenie. Chcem, aby urobili tú a tú vec. Rozkázal som im a oni to urobia.“ Ó!

140 Tak tu musela zaujať tú hanebnú časť, aby si tam ľahla a bola nazývaná kadečím. Viete, mohla byť nazvaná prostitútkou. Mohla byť nazvaná ženou zlej povesti, ale pritom nebola. A ona nasledovala presne tie pravidlá, ktoré jej boli predložené. Tak ide tam dolu a prikrýva sa tou prikrývkou, ktorú mal on. Ó, kam by to išla? Do hrobu. Kam išla? Kde on odpočíval. To je to, kde som to našiel:

Tam pod Spasiteľovým krížom,

Kde za očistenie prosil som,

Tam spasenie duše našiel som;

Je prameň naplnený krvou

Vytekajúci z Emanuelových žíl;

Kde hriešnik, keď sa ponorí,

Je zbavený všetkých hriechu vín.

142        Označ si to miesto, kde sa On položil, a ľahni si tam s Ním. Ste dnes ráno ochotní ísť na Golgotu, ako som to povedal minulú nedeľu? Označili ste si to miesto vo svojom živote? Či ste sa priniesli na to miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný?

 „Ó, my si to ceníme.“ Ale čo tvoje ukrižovanie? Si ochotný ísť tou cestou hanebného mena, náboženský fanatik alebo blázon alebo čokoľvek, akákoľvek je tá cena? Či si si označil to miesto, aby si tam mohol ísť a ľahnúť si s Ním a povedať, „Pane, tu som,“ čo potom? Natiahni cez seba tú istú prikrývku, ktorá je na Ňom, natiahni to cez seba.

145        Jedna žena raz povedala nášmu Pánovi, „Pane, daj, aby moji dvaja synovia sedeli jeden po Tvojej pravici a druhý po Tvojej ľavici v Tvojom kráľovstve.“

 On povedal, „Či môžete piť z toho kalicha, z ktorého Ja pijem?“ To znamená horké prenasledovanie.

 „Áno.“

 „A môžete byť pokrstení tým istým krstom, ktorým som Ja pokrstený?“ To je položiť sa, natiahnuť nad ňou tú istú prikrývku...

 Eliáš bol vzatý. A Eliáš hodil dolu tú istú prikrývku, aby mohol prikryť Elizea dvojitou porciou svojho Ducha. Tá istá vec, je to dvojitá porcia. Tá istá moc, nič viac, nič väčšie, len dvojitá porcia toho.

149        Tak ako Mojžiš, keď bol unavený a jeho svokor mu povedal, „Ty sa takto ničíš. Modli sa k Bohu, aby vzal z tvojho ducha a položil to na druhých.“ A on sa modlil.

 A on vzal Ducha a položil Ho na ďalších sedemdesiatich a sedemdesiati začali prorokovať. Oni nemali viac moci. Oni mali len viac mechaniky, to je všetko. Mali len viac mechaniky.

 To je to, ako je to dnes. Jeden človek to nedokáže urobiť. Boh má Svoju mechaniku všade, ale to je tá istá moc, ten istý Duch Svätý, ten istý Ježiš.

152 Tak ona vzala tú prikrývku Ducha Svätého... Keď zomrela samej sebe, poznačila si to miesto, kde On zomrel a kde si On ľahol odpočinúť, potom si ona ľahla a vzala si tú prikrývku, ktorá bola na ňom, a potiahla si ju cez seba. A ten muž sa prebudil a povedal, „Kto je to tu?“

 On povedal... Ona povedala, „Ja som Rut, Moabitka, tvoja služobnica.“

 A on vstal a povedal, „Vidím a viem, že si cnostná žena.“ Amen. Ó, či vám nejdú len zimomriavky po duši? „Si cnostnou ženou.“

154        A čo mu ona na to odpovedala? „Ale ty si blízky príbuzný.“ Amen. Ty si blízky príbuzný. Ty to môžeš pre mňa urobiť. Ty mi môžeš dať odpočinok. Prišla som sem a ľahla si sem, nie, aby som bola nemorálnou ženou. Ľahla som si sem, nie, aby som sa ukazovala (Ukazovať ľuďom, že dokážem hovoriť v jazykoch, ukazovať ľuďom, že viem tancovať v Duchu, ukazovať ľuďom, že viem kričať), ale prišla som sem, pretože ty si blízky príbuzný. Nie, ukazovať, že ja dokážem urobiť niečo veľké, ale ty si z mojich príbuzných ľudí. Prišla som sem, pretože si blízky príbuzný. A ty si ten jediný, ktorý ma môže vykúpiť.“

 Vidíte ten postoj toho obráteného ku Kristovi, k cirkvi? Vidíte? „Ty si môj blízky príbuzný.“

 A on povedal, „Si cnostná žena. A ja som tvoj blízky príbuzný. Teraz sa prikry a lež tu až do rána. Len sa prikry tou prikrývkou, ja som tvoj príbuzný. Lež až do rána, odpočívaj.“ Amen, amen. Ja som tvoj blízky príbuzný, odpočívaj.“ Amen.

157        Keď prišlo ráno, dlho predtým, ako sa prelomil deň, ona si pozbierala svoju hromadu jačmeňa (Myslím, že to bolo šesť mier) a dala si do svojej malej zástery a išla domov. A Naomi povedala, „Moja dcéro...“

 Potom, ako vstala z oltáru a vrátila sa späť „Čo sa teraz stane, mama? Čo sa teraz udeje?“ Amen.

 „Odpočívaj.“ (Amen) Odpočívaj, Rut, pretože ten muž nebude mať odpočinku, kým nezaplatí plnú cenu vykúpenia.“ Amen, amen. Práve to je to, kde stojím. Amen. On nebude mať odpočinku, kým nezaplatí plnú cenu vykúpenia, aby ťa vykúpil, všetko, čo si kedy stratila, všetko, čo si kedy bola.

160        Pamätajte teraz, zákon vykúpenia... Ako sa približujeme k záveru zhromaždenia. Celý zákon vykúpenia je toto: predtým, ako mohol nejaký človek vykúpiť nejaké stratené vlastníctvo, musel byť najbližším pokrvným príbuzným. Ďalšia vec, musel to byť čestný človek, spravodlivý človek, aby to mohol urobiť. A potom musel mať dostatok peňazí, aby to mohol urobiť. A potom musel vydať verejné svedectvo, že to urobil. A odvtedy to bolo jeho vlastníctvom.

 Tak pozrite teraz. Boaz reprezentoval Krista. Rut reprezentovala cirkev, teba, veriaceho. A teraz Boh v Starej Zmluve, ten jediný spôsob, ako mohol prísť a vykúpiť to, čo bolo stratené, bolo, že Boh sa musel stať blízkym príbuzným človeku. A jediný spôsob, ako sa Boh mohol stať blízkym príbuzným človeku, bolo stať sa jedným z nich. Amen.

162        Nezhodujem sa s Billy Grahamom v tom, že existujú tri individuálne osoby v Božstve, ani s nejakým trojičiarskym učiteľom v tejto veci. Verím v trojicu, samozrejme, ale nie na taký spôsob: že by oni boli tri osoby. Oni sú jedno. Samotný tento príbeh, ak by som nemal nič iné, by to dokázal.

 Boh sa stal človekom, On sa musel stať blízkym príbuzným. A On nemohol byť Bohom... A my, hriešnici, stvorenia z Jeho stvorenia, stvoriteľské bytosti Jeho stvorenia, pretože v tom by nám nemohol byť príbuzným. Tak Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom... Stať sa Bohom. Amen.

164 My, tým, že sme ľudia, hriešnici... Boh sa stal hriešnikom, vzal naše hriechy, nepoznajúc hriechov, a pritom sa stal hriešnikom, pretože naše hriechy boli umiestnené na Neho, aby sme my... On sa stal mnou, aby som sa ja mohol stať Ním. Rozumiete? On sa stal hriešnikom, aby som sa ja mohol stať synom Božím. On sa stal hriešnikom, aby si sa ty mohol stať synom Božím. A teraz sme synovia a dcéry Božie, pretože Boh bol učinený príbuzným, keď vzal na Seba formu nášho tela, narodil sa zo ženy. Boh, nie iná osoba, Boh Sám... 1. Timotejovi 3:16 tak hovorí.

Nepochybne veľké je tajomstvo pobožnosti, Boh zamanifestovaný v tele... (Boh)

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bol Boh.

A to Slovo bolo učinené telom...

166        Slovo bolo učinené ľudskou bytosťou, stal sa blízkym Príbuzným. On sa stal človekom. Ó. Stal sa smrťou, aby som sa ja skrze Jeho smrť mohol stať životom. On sa stal hriešnikom, aby som sa skrze Jeho spravodlivosť mohol stať životom. On sa stal chudobným, aby som sa cez Jeho chudobu mohol stať bohatým. On sa stal tým, čím som bol ja, aby som sa ja mohol skrze Jeho milosť stať tým, čím je On. Ó. Potom hovorte o mociach Božích. Tak to je presne Písmo. A to je to, čo Písmo hovorí.

 Aby sme mohli byť... Akú lásku na nás vylial Otec, že keď sme ešte boli hriešnikmi, nepriateľmi, preč od Boha, aby sme mohli byť potiahnutí bližšie k Bohu až natoľko, aby sme sa stali synmi a dcérami Božími, nie sluhami. Pohanská cirkev nebola nikdy sluhom. Nie veru. Pohanská cirkev, to sú synovia a dcéry. Ste synovia a dcéry Boha, vy, ktorí ste prijali Ducha Svätého. Tak ak si Orfou... A odvrátil si sa preč... Ale ak si išiel cez Ducha Svätého, stal si sa synom alebo dcérou.

168 Tak teraz synovia a dcéry... Kto má väčšiu moc pred Bohom? Čo je anjel? „Anjel“ je „sluha“. Je to pravda? Oni sú služobníkmi. Čím si ty? Jeho syn alebo dcéra. Kto má potom v nebi viac moci? Hriešnik, ktorý je spasený milosťou, alebo archanjel, ktorý stojí po Jeho pravej strane? Hriešnik, ktorý bol spasený milosťou, má viac autority v nebi ako archanjel, ktorý stojí po Jeho boku bez hriechu. Pretože on je synom. A syn má, samozrejme, viac autority ako sluha.

 Ó, my zabúdame, čím sme. Mnohokrát zabúdame, čo nás urobilo tým, čím sme. Potom, ako sa stávame tým, čím sme, potom zabúdame, ako sme sa sem dostali. Keď pritom Sám Boh...

Ó, čo za vzácna láska Otca,

darovaná Adamovej upadnutej rase;

Boh dal Svojho Syna na utrpenie

A vykúpil nás Svojou milosťou

(Ó, ako to kedy budeme poznať?).

Uprostred praskajúcich skál a zatemnenej oblohy

Môj Spasiteľ sklonil Svoju hlavu a zomrel;

Otvorenie opony zjavilo tú cestu

Do nebeskej radosti a nekonečného dňa.

Na Kristovi, pevnej skale stojím,

Všetky ostatné základy sú pohyblivým pieskom.

Keď objímam ten predivný kríž,

na ktorom zomrel Knieža slávy,

Počítam všetky svoje hriechy ako stratu

(To je pravda). Niekto povedal:

Žijúc miloval ma, zomrúc spasil ma,

súc pochovaný odniesol moje hriechy preč.

Vstanúc ospravedlnil ma slobodne naveky:

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

170        To stále bolo a je témou cirkvi. To je jej výhľadom. To je jej srdcom. Táto Zem bola okúpaná v Krvi Príbuzného Vykupiteľa, aby vykúpila Adamovu upadnutú rasu. Všimnite si, On je tu, Príbuzný Vykupiteľ. Tak tá prvá vec: Musel to byť hodný človek. Kto bol viac hodný ako Kristus, ako Ježiš? Potom tá ďalšia vec: Musel mať peniaze. Musel byť schopný to urobiť. On vlastnil nebesia. Dokázal, že to vlastnil. Mohol vziať päť bochníkov chleba a dve ryby a nakŕmiť päťtisíc ľudí a potom pozbierať päť plných košov zbytkov. Mohol vytiahnuť vodu zo studne a premeniť ju na víno. Mohol vziať rybku z oceánu a vybrať z jej úst zlatú mincu. Amen.

 On nebol nejakým... Ale On sa stal chudobným, nemal, kde by hlavu sklonil. On sa stal príbuzným, nie príbuzným s bohatými, príbuzným všetkým ľuďom. On zaujal miesto Vykupiteľa.

173        Čo potom musel urobiť? Potom musel vydať verejné svedectvo. Na ďalšie ráno Rut povedala, vlastne Naomi povedala, „Odpočívaj, Rut, všetko bude teraz v poriadku, pretože si našla milosť v jeho očiach.“

 Bože, dovoľ mi to robiť. Dovoľ mi nájsť milosť v Jeho očiach. Keď sa prelamuje ráno...

Keď trúba Pánova zatrúbi a času viacej nebude,

A prelomí sa ráno, večné, jasné a nádherné;

Keď sa spasení zo zeme zhromaždia tam na druhom brehu,

Keď bude ten zoznam vyvolávaný, budem tam.

(Odpočívaj teraz, očakávaj na plné vykúpenie.)

175        Všimnite si, „Mám to, ten závdavok toho. Priniesla som domov plnú zásteru jačmeňa. Mám tam...“ On jej dal, nameral jej šesť mier. Šesť znamená šesťtisíc rokov existencie sveta. Deň človeka je šesť. Človek bol stvorený na šiesty deň. Bude šesťtisíc rokov, odkedy bol svet stvorený, a tá siedma tisícka, Boh odpočinul. Šesťtisíc rokov cirkev tvrdo pracovala a bojovala proti hriechu s mocou Božou týchto jačmenných bochníkov a potom ide do večného odpočinku. To je odpočinutie, čakajte. Šesť mier jemného jačmeňa tam položil na to, aby ju to prenieslo cez ten čas, kým príde plnosť vykúpenia. Som tak rád, že sa z toho radujem.

176        Poďme teraz rýchlo, aby sme to dokončili. Zisťujeme, že keď sa na ďalšie ráno prebudila, bola šťastná, očakávala a ten muž prišiel. Išiel dolu... Bol tam ešte iný príbuzný, ktorý mal na tú ženu nárok ako prvý. Mám čas sa do toho dostať? No, len na chvíľu, každopádne z toho vezmeme len časť.

 Ten ďalší v tomto podobenstve, ktorý mal na teba právo, bol diabol, pretože ty si zhrešil. A najprv si patril jemu, pretože si bol jeho vlastníctvom, pretože si sa narodil v hriechu, bol si utkaný v neprávosti, prišiel si na svet hovoriaci klamstvo. A On ťa nemohol vykúpiť. Rozumiete? On to nemohol vykúpiť. Tak prišiel Kristus a bol učinený človekom, aby vzal preč naše hriechy, aby nás vykúpil. Vidíte to? A ten druhý to nemohol urobiť. Diabol nemohol zomrieť za hriechy, pretože on bol samotným prevracačom, ktorý zapríčinil hriech. Vidíte, on to nedokázal, on by tak zmaril svoje vlastné dedičstvo pre toho druhého. A satan by zmaril to svoje, pretože on je diabol. On by sa nemohol stať ďalším diablom, aby vzal preč diabla, toho prvého diabla. On sa nemohol stať hriechom, pretože on už bol hriechom. Ale tým, že Kristus bol bezhriešny, stal sa hriešnikom. On nás mohol vykúpiť. Haleluja, sme vykúpení. Sme „vykúpení“, čo znamená „privedení späť,“ sme vykúpení.

178        Tak potom na ďalšie ráno on musel vydať verejné svedectvo. Išiel tam dolu a stretol tohoto človeka pri bráne, pred staršími (a to muselo byť na verejnom mieste), a on sa mu pozrel do tváre a povedal, „Môžeš ju vykúpiť?“ Tak on by musel najprv vykúpiť Naomi, aby získal Rut... A Kristus musel vykúpiť najprv židovskú cirkev, aby mohol dostať pohanskú nevestu. Ona prišla s Naomou ako cudzinka z inej krajiny, Moabitka, pohanka. To je to, čo sme, pohania. A pamätajte, on musel... On musel získať Naomi. A keď dostal Naomi, dostal všetko, čo ona mala.

179        Pamätajte, keď prišiel Kristus, On nikdy nehovoril o pohanskej cirkvi. To bolo ísť ku Svojim vlastným. „On prišiel ku Svojim vlastným a Jeho vlastní Ho neprijali.“ On išiel vždy ku Svojim vlastným. „Nechoďte na cestu pohanov. Nechoďte do Samárie, ale choďte radšej ku strateným ovciam Izraela. A ako pôjdete, kážte Evanjelium, uzdravujte nemocných, krieste mŕtvych, vyháňajte démonov, zdarma ste dostali, zdarma dajte.“ Je to pravda? Pošlite ich po dvoch... Choďte najprv... On musel vykúpiť túto cirkev. A keď vykúpil túto cirkev, dostal pohanskú nevestu. Amen. To bol ten obchod. Rozumiete? On dostal pohanskú nevestu, keď vykúpil túto cirkev.

180        Tak teraz Boaz musel urobiť verejné... Povedal, „Môžeš ju vykúpiť?“

 On povedal, „Nie.“

 Potom musel urobiť verejné svedectvo. Vyzul si topánku a hodil ju po ňom a povedal, „Tu to máš. Nech vie celý Izrael, že som vykúpil Naomi a tak isto si beriem Rut.“ Amen. „Beriem si Rut za svoju nevestu.“ Kto to bol? Pán žatvy. Amen. Tu to má, „Vykúpil som Naomi a získavam Rut. A Rut bude mojou nevestou.“

 A oni čo povedali? „Nech je ako Lea a Ráchel a ony a nech vychová tisíce (A ona to urobila, to je pravda) pre Izrael. Nech je taká.“ A pozrite, on urobil verejné svedectvo.

183        Čo urobil Ježiš, aby to vykonal? Urobil verejné svedectvo. Keď Satan nemohol zomrieť za hriechy, pretože on bol hriešnikom... On bol otcom hriechu. Ale Ježiš, ten nevinný, Boh nebies, ktorý nemusel zomrieť, zostúpil dolu a vydal verejné svedectvo skrze to, že zomrel, bol vyzdvihnutý medzi nebesia a zem: verejné svedectvo, strhli z Neho odev a On visel medzi nebom a zemou v hanbe a zomrel ako hriešnik hanebnou smrťou, aby nás vykúpil: verejné svedectvo. Amen.

 Čo urobil? Odvrhol Svoju vlastnú spravodlivosť, odvrhol Svoju vlastnú slávu, odvrhol... „Ja mám moc, mohol by som prehovoriť k Svojmu Otcovi a On by Mi ihneď poslal dvadsať légionov anjelov.“ Oni by mohli zmeniť ten kurz. Jeden anjel by to dokázal. On by mohol zavolať dvadsať légionov, doviesť si štyritisíc anjelov, čo by oni mohli urobiť? Povedal, „Mohol by som prehovoriť k Svojmu Otcovi a ihneď (To je teraz pravda) by mi On poslal dvadsať légionov anjelov, ktorí by sem prišli a prevzali to tu.“ A čo by jeden dokázal? Jeden by dokázal zničiť zem v jednej sekunde. Len pozrite, On mal tisíce, ktoré mohli prísť. Rozumiete? Ale On to odvrhol. On to dal na bok, On zložil všetku svoju vznešenosť, všetko dal nabok a stal sa hriešnikom a zomrel za teba a mňa.

185        Teraz, ako zakončujeme, mohli by sme povedať toto na záver. On to vykonal. Potom si vzal Rut a oženil sa s ňou. A ona zrodila syna, ktorého nazvali Obéd. Obéd bol otcom Jesseho. Jesse bol otcom Dávida, ktorý bol otcom Krista (Amen), otcom Pána Ježiša.

 Nevidíte to? Skrze tú spravodlivosť, skrze to jednoznačné rozhodnutie sa On stal naším Príbuzným Vykupiteľom. Boh sa nám stal príbuzným, aby prišiel dolu a bol učinený ako my, ľudskou bytosťou, trpel hlad, trpel smäd, „Som smädný, dajte Mi napiť.“ A oni dali na Jeho ústa ocot a žlč.

 On mal smäd ako my. On vedel, ako je to bez toho. Bol chorý ako my. On povedal, „Či mi nepovedia to staré príslovie, 'Lekár, uzdrav sám seba.'“? Ale Jeho veľké moci neboli pre Neho Samého. On mal moc to urobiť, ale On to nemohol použiť na Sebe. Nie.

188        Niekto mi raz povedal, „Brat Branham, predtým, ako sa niečo stane, ty o tom všetkom vieš. Čo sa stane tebe?“

 Povedal som, „Ten dar nie je pre mňa. Nemôžem ho použiť pre seba.“ On je pre vás. Vy ste tí, ktorí z toho beriete úžitok, nie ja. Ja som pre vás len verejným služobníkom Božím.

 Kazateľ je verejný služobník. On sa tam len drží ako ľalia na poli, prilieta čmeliak a berie si svoj diel, prilieta včela a berie si svoj, ide okoloidúci a berie si svoj a všetko podobne takto. On sa namáha dňom a nocou, aby stále vyžaroval. A kazateľ Evanjelia robí to isté: kráča v línii Božej, zachováva svoje svedectvo pravdivé, aby sa na ňom mohol svet podieľať. Rozumiete? Pán pastor ľalia je dobrý príklad. Ježiš povedal, „Zvážte ho. Šalamún nie je ako On.“ To je pravda. Doktor ľalia, hádam ho všetci poznáte. Vidíte?

191        „Povážte ľalie na poli, ako sa namáhajú a trápia, a pri tom... Hovorím vám, a pritom ani Šalamún vo všetkej svojej sláve...“ Ľalia musí zápasiť dňom aj nocou, aby vyžarovala, aby si zachovala svoj odev, zachovala svoju vôňu a tieto veci, aby stále boli. A iní... Ona sa len otvára a oni idú okolo a berú si z nej. Včela, mucha a všetko, čo ide okolo, dobré či zlé si z nej jednoducho berie.

 Tak je to so služobníkom Kristovým, s kresťanským služobníkom: otvára sa a hovorí, „Len si zo mňa ber, svet.“ Nie je tam nič pre neho, to je pre druhých. To je to, čím sa stal Kristus, keď sa stal pre nás Príbuzným. On sa stal človekom, aby mohol mať svet diel na Jeho spravodlivosti, aby sme boli učinení synmi Božími.

193        Tak čo urobili? Vydali sa a cez to prišla tá veľká vec, potom Rut bola odmenená tým, že dostala Krista... Vlastne dostala Boaza za svojho manžela. Pričom cirkev je odmenená skrze... Keď nastane príchod Pánov v to jasné a bezoblačné ráno... My odpočívame, teraz odpočívame. To príde. Teraz... Tak, ona je vykúpená.

194        Tak ešte jeden citát predtým, ako to necháme a začneme modlitebný rad: ešte jeden citát. Díval som sa dnes ráno na slovo „Vykúpený.“ Ja len... Prepáčte mi, moji arminiánski bratia, ale toto jednoducho musím povedať, nie aby som zranil, ale len aby som spôsobil, že budete premýšľať. Pozrite sa na to, čo vykúpenie znamená. Vykúpenie, to grécke slovo bolo aplikované, keď sa bral sluha z trhu. Nedokážem teraz to grécke slovo hláskovať, ale ono znamená „Vziať otroka z trhu,“ vykúpiť.

 Nejaký človek urobil niečo zlé a tak ho jeho pán predal do otroctva, to bolo v skutočnosti na smrť. A tak on je na trhu. Je otrokom. Ale prichádza niekto okolo, nejaký hodný človek, ktorý je schopný to urobiť, a nachádza tohoto človeka a on nájde milosť v jeho očiach. On ho vykupuje. To znamená, že ho berie z trhu otrokov a berie si ho k sebe. Všimnite si. A ten otrok, keď je raz vykúpený, nemôže byť už nikdy viac predaný na trhu. Amen. Nikdy viac nemôže byť predaný, je označený. A ak sa mu raz dostalo, že bol vykúpený, nikto ho už viac nikdy nemôže znovu predať ako otroka.

196        Ó, vďaka Bohu, že keď človek raz príde ku Kristovi a bol vykúpený tou vzácnou Krvou, diabol ťa už nikdy viac nemôže urobiť znovu otrokom. Si v bezpečí, v Krvi Ježiša Krista až do dňa tvojho vykúpenia. Ten otrok... Vyhľadajte si to v knihe Exodus a zistite, či to nie je Levitský zákon, mám na mysli Levitikus. Pozrite sa, či to nie je ten zákon. Ten otrok, ktorý bol raz vykúpený, nemôže byť už nikdy viac znovu predaný za otroka. To je pravda. Ó, som tak rád. Som tak šťastný, že viem, že náš príbuzný Vykupiteľ, že Boh nebies, ktorý bol Duchom, prišiel dolu na zem a bol učinený telom (Bol učinený taký, ako som ja, taký, ako si ty), a vzal na seba formu hriešneho tela nepoznajúc žiaden hriech, aby mohli naše hriechy spočinúť na Ňom a mohol sa stať príbuzným, urobiac nám verejné svedectvo, keď zomrel, zaplatil plnú cenu. A Boží Duch spätne vydal svedectvo, keď bola chrámová opona roztrhnutá od vrchu nadol (nie, zdola nahor, ale od vrchu nadol ukazujúc, že to roztrhol Sám Boh odhora), roztrhol to od vrchu nadol a otvoril cestu. A tie kamene, na ktorých sa obetovalo, boli prevrátené a z temnej rozhnevanej oblohy sa blýskalo a slnko zapadlo uprostred dňa, hviezdy odmietli svietiť a všetko vydávalo svedectvo. Sme vykúpení! Haleluja.

199        Modlime sa. [Je vypovedané proroctvo – pozn. prekl.] S našimi sklonenými hlavami teraz len na chvíľu. To bolo vyhlásenie proroctva, volanie pre cirkev po posolstve.

 Tak ak sú tu nejakí, ktorí Ho nepoznáte a vaše životy nie sú správne, ste teraz pozvaní, aby ste sa sem postavili v prítomnosti tohto publika (pred tvárou Božou), aby ste prijali Jeho ako svojho Spasiteľa. Voda je v krstiteľnici pripravená pre krst. Je tu niekto, kto začne hneď po tomto službu krstu.

201 Zatiaľ čo máme sklonené svoje hlavy, na chvíľu budeme spievať, „Prejdem ten beh,“ s našimi sklonenými hlavami.

Prejdem ten beh, áno, prejdem,

Zaplatím cenu bez ohľadu na to, čo robia ostatní,

Pôjdem tou cestou tých pár Pánových pohrdnutých,

Začal som s Ježišom a prejdem ten beh.

Prejdem ten beh, áno, prejdem.

Budem... (Skutočne to teraz tak myslíte? Ak áno, príďte sem a postavte sa sem), čokoľvek robia iní,

Pôjdem cestou (Ste ochotní priľnúť tak ako Naomi zadávna?),

Začal som s Ježišom a prejdem ten beh.

Z Betlehemskej maštale vyšiel jeden cudzinec,

Tu na zemi túžim byť ako On;

Počas celej životnej púti zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Byť ako Ježiš (Chcete byť ako váš Vykupiteľ?), byť ako Ježiš,

Tu na zemi túžim byť ako On;

Po celej púti života zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Svieť na mňa, Pane, svieť na mňa,

Nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa;

Svieť na mňa, Pane, svieť na mňa,

Nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Byť ako Ježiš...

 Je tu ešte niekto ďalší, ktorý by chcel stáť pri Ňom? Je tu ešte niekto, kto by sem prišiel a pokľakol si tu s touto mladou ženou, ako tu kľačí, ktorá je ako Rut za dávna, prijíma dnes ráno túto cestu?

… Ako On;

Celú životnú púť zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Len byť ako Ježiš...

 Ak je tu ešte niekto teraz, príďte sem a pokľaknite si tu ako táto mladá dáma tu. Rozpočali ste? Položíte svoje ruky do tých Jeho?

… Túžim byť ako On;

Celú životnú púť zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

 [Brat Branham si začína hmkať refrén – pozn. prekl.]

202        Náš Nebeský Otče, zatiaľ čo cirkev hmká túto pieseň „Byť ako Ježiš,“ táto žena dnes ráno vykročila ako Rut. Ina Belle, prichádza ako Rut zadávna, nezáleží na tom, aká je cena, ona ju prišla zaplatiť. Nezáleží na tom, ako sa jej budú posmievať alebo robiť si z nej žarty, ona teraz zaujala svoje miesto, stojí tu a vyznáva svoje hriechy, kľačí a označuje to miesto, kde sa Ten veľký Pán žatvy položil na kríži. Aby tam prijala Jeho Ducha, Jeho milosť, ktorá ku nej prehovorila, ako vyšlo Slovo, tak ako Naomi zadávna, ktorá ju smerovala, a to zasiahlo tú správnu na tom správnom mieste. A teraz prichádza, aby zaujala miesto ako veriaca, kľačí tam pri kríži, kde vyznáva svoje hriechy, odkladá nabok všetky staré veci života a stáva sa novým stvorením v Kristu Ježišovi.

203        Modlíme sa, Otče, aby dnes ráno každá nepriateľská osoba v tejto budove, každý muž alebo žena, chlapec alebo dievča, ktorý Ťa nepoznajú, nedovoľ, Pane, aby tieto slová len tak prešli. My ani nevieme, v ktorej hodine máme prísť na súd. To môže byť ešte dnes, kedy mnohí z nás budú musieť prísť. Možno predtým, ako prídeme domov, stane sa nehoda. Môže nás zasiahnuť infarkt. My nevieme. Ó, Bože, priprav nás v tejto hodine, zatiaľ čo je tu Duch, zatiaľ čo svedčíme, že On je tu, zatiaľ čo Boh nebies vo Svojej všetkej nekonečnej milosti je tu, aby nás vzal do vnútra. Daruj nám Tvoju milosť, Pane. Pošli ďalších dnes ráno ku oltáru, aby prijali Krista ako Spasiteľa, ako to robí táto žena tu teraz. Udeľ to, Pane. Buď jej milostivý, vediac, že jej ľudia... Jej brat tu sedí so mnou na pódiu, jej sestra, sestra Woodová, sedí tam vzadu a matka a otec tu sedia, Pane Bože, modlím sa o milosť. Udeľ to, Pane. Vieš, čo mienim vo svojom srdci. Prosím, aby preliatie Tvojej krvi, v Tvojej milosti teraz prišlo v tejto hodine, udeľ to, Pane. Udeľ to, zatiaľ čo čakáme na ďalších. Nech ďalší tiež prídu, Otče, a budú zmierení s Bohom skrze Krista.

205        A zatiaľ čo teraz očakávame a divíme sa, budeme znovu spievať:

Svieť na mňa, ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

V poriadku.

Svieť … (Príde niekto ďalší?), ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Svieť na mňa, ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Čím ma to urobí?

Byť ako Ježiš, byť ako Ježiš,

tu na zemi, túžim byť ako On.

Po celej púti zo zeme do slávy,

žiadam si len byť ako On.

206 Otče Bože, to je skutočne naše svedectvo, Pane. Chceme byť ako On: mierni, unížení, pokorní, milí, vždy odpúšťajúci tým, ktorí s Ním zle zaobchádzali a robili Mu zle. Chceme byť takí.

 Ďakujeme Ti za túto ženu, ktorá sem dnes ráno vystúpila. Ako vieme, čím bude po chvíli tento život? Možno cez všetky jej chyby a veci v živote, ako aj my sme porobili, vidíme to dnes vrhnuté do toho prúdu... Modlím sa, Bože, aby táto žena žila posvätený život, ktorí privedie všetkých ľudí okolo nej ku tomuto prežitiu. Nech sa pri tomto nezastaví, ale nech ide do zasľúbenej zeme, označiac si to miesto a prijímajúc tam Svätého Ducha. Udeľ to, Pane.

 Ak sú tu ešte ďalší, Otče, ktorí by mali prísť a neprišli, nech ich Tvoj Duch neopustí. Nech nemajú odpočinku ani vo dne ani v noci, až kým tiež neprídu, robiac také isté rozhodnutie. To nie je byť hrubý, Pane, ale, ó, Bože, keď viem, čo im chýba, keď viem, čo to bude počuť Ho v ten deň povedať, „Odíďte odo Mňa, vy, páchatelia neprávosti. V to ráno na ulici Ôsmej a Pennovej, som ťa volal a ty si neprišiel.“ Ó, Bože, čo za hrozná hodina to pre nich bude, keď budú zvážení na váhach a nájdení nedostatoční. Otče, udeľ, aby to k nikomu neprišlo v Božskej Prítomnosti. Nech sú všetci spasení. Prosíme to v Mene Ježiša. Amen.

208        Chceme dnes ráno Pánovi ďakovať za Jeho dobrotu a milosť. Ďakujem vám všetkým za vašu trpezlivosť, keď ste museli na mňa tak dlho čakať. Sestra Ina Bell, ja... sestra Wood, to je tvoja sestra. Brat Charlie... To, za čo sa tak dlho modlili a za čo sme sa i my modlili tak dlhý čas... Sestra Ina Bell, postavila by si sa teraz na chvíľu? To je sestry Woodovej... Náš dôverník tu v zbore, toto je jeho švagriná, ktorá dnes ráno prijala Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. A koľko modlitieb bolo... Nech ťa Boh žehná, sestra Ina Bell. Dúfam, že vyslovujem tvoje meno správne, áno? Nech ťa Boh vždy žehná, drahá sestra. A ak si nikdy nebola pokrstená na Meno Pána Ježiša Krista, tak ťa vyzývam, aby si to urobila a prijala Ducha Svätého.

 Nech je Boh vždy s tebou a nech žehná tvojho vzácneho manžela. Stretol som ho pred pár dňami. Ak sa nemýlim, volá sa Stanley. Je to tak? Stanley. Nech ťa Boh žehná, Stanley. Domov je príjemný, ale verím, že váš teraz bude príjemnejší ako kedykoľvek predtým. Nech je Boh vždy so všetkými vami a nech vám dá Jeho milosť a milosrdenstvo po všetky dni vášho života. A nasledujte ďalej Pána. Buď teraz ako Rút, Ina Bell, drž sa pevne Jeho. Len sa ďalej hýb vpred. Niekedy to bude ťažké a cesta bude zahmlená, ale pamätaj, pozri sa len dolu a potom sa pozri hore smerom k nebu, nájdeš krvavé šľapaje, ktoré vedú celou cestou až tam. On ukáže cestu.

210        Ó, už je poludnie, dvanásť hodín. Stále chcete mať modlitebný rad?

 Billy, kde je... Aké? Rozdal modlitebné karty? Vôbec som... Myslím, že mi hovoril, že rozdá modlitebné... Dobre, ako to bolo? Dobre, povedzte mi niekto, aké písmeno a čísla to boli. Ktoré? B-1 až 100? 50 až 100. V poriadku, B, číslo 1.

 Máme... Tak je tu zástup ľudí, tak nemôžeme... Postavíme ich všetkých tu a len budeme cez nich prechádzať a modliť sa za nich.

213Koľkí ešte nikdy nevideli modlitebný rad? Nech vidím vaše ruky, vás, ktorí ste nikdy neboli na mojich zhromaždeniach a nevideli modlitebný rad. Ó, mnohí z vás.

 Tak teraz, my sa môžeme modliť za ľudí alebo môžeme mať rozpoznania alebo nemusíme mať vôbec žiaden modlitebný rad, len ich rovno vyvoláme z publika. Na tom nezáleží. Duch Svätý je tu. Tak veru. Ale postavme sa do modlitebného radu.

 Číslo 1, kto má číslo 1? Modlitebnú kartu B, číslo... 50, ó, prepáčte. Nikto nemá jednotku, samozrejme. V poriadku. Modlitebná karta 50, kto ju má? Rovno sem, pane. Modlitebná karta 2 alebo 51, 52. Modlitebná karta 52, v poriadku, 53, 53, v poriadku. 54, poďte rovno tadeto sem. Ak ste tam vzadu, príďte tadeto, rovno sem. 51, 52, 53, 54. Kto má 55? Modlitebnú kartu 55? Tam tá pani? Tá, čo je tu. Modlitebná karta 56, postavte sa tam pri tej stene, ak chcete. 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65. Busty, obráť sa tam rovno k tej uličke na pravej strane, brat, rovno tam. V poriadku. Prejdi tade.

 Koľkí z vás nemajú modlitebnú kartu a chcete, aby vás Pán uzdravil, zodvihnite svoju ruku. V poriadku. Všetko, čo potrebujete robiť, je len teraz veriť, len veriť.

 V poriadku. 56, mám to? 57, 58, 59, 60. Nech sa postavia. 61, 62, 63, 64, 65, nech sa postavia. 66, 67, 68, 69, 70, nech sa postavia. Nechcem, aby sem všetci bežali naraz, to je dôvod, prečo vyvolávam číslo až do 70. 70 až 80, postavte sa, poďte na túto stranu, 70 až 80. V poriadku, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9... V poriadku. 80 až 90, postavte sa sem. Doc, pomôž im tam vzadu, ak môžeš. 80 až 90, postavte sa na tejto strane. 90 až 100, postavte sa na tejto strane, rovno tu.

215        V poriadku, zatiaľ čo sa zoraďujú, chcel by som cirkev niečo poprosiť. Koľkí z vás sú tu cudzí a nikdy neboli ešte na mojich zhromaždeniach? Mnohí z vás. Koľkí vedia, že žiaden človek nemôže uzdraviť druhého, dokonca ani lekár, nie veru. A lekár nie je uzdravovateľ. On iba pomáha prírode. Boh je uzdravovateľ. Rozumiete? Lekár môže napraviť ruku, ale nemôže tú ruku uzdraviť. Lekár môže odstrániť slepé črevo, ale nedokáže uzdraviť to miesto, kde to odrezal. Lekár môže vytrhnúť zub, ale nemôže zastaviť krvácanie, ani to uzdraviť. Boh to musí urobiť.

216        V poriadku, koľkí vedia, že keď bol Ježiš tu na zemi, že On netvrdil, že je uzdravovateľ? On bol človekom. Povedal, „To nie som Ja, kto činím tie skutky, ale môj Otec, ktorý prebýva vo Mne, On činí tie skutky.“ Je to pravda? Koľkí vedia, že keď On bol tu... Čože? Koľkí... Aký druh služby mal, keď tu bol? On robil to, čo Mu Otec ukázal, aby robil. Je to pravda? Koľkí to vedia? V svätom Jánovi 5:19 On povedal, „Amen, amen vám hovorím, že Syn nemôže nič činiť Sám zo Seba. Ale to, čo vidí robiť Otca (Je to pravda?), tak podobne robí aj Syn.“

 Tak potom je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes a naveky, veríte tomu z celého svojho srdca, že On je ten istý včera, dnes a naveky? Či veríte, že Ježiš Kristus tým, že je včera, dnes a naveky ten istý, že to znamená, že On je v skutočnosti tým istým?

 V poriadku. Ako je On tým istým? On je tým istým v každom ohľade. Je to pravda? On je tým istým Bohom, tým istým Uzdravovateľom, tým istým Spasiteľom, On je tým istým, má ten istý postoj. To je všetko rovnaké. Je to pravda? Tým istým. V poriadku, potom, ak On bol tým istým a je tým istým, potom On bude konať tak isto. Je to pravda? Tak koľkí teraz vedia, že to je pravda?

219        Len si tu získavam trochu času. Čakám, ani mi to nepripadá, že by tu stálo päťdesiat ľudí. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11... [Brat Branham počíta ľudí – pozn. prekl.] Nie, niektorí z nich možno išli domov skôr. Videl som nejakých ľudí odchádzať. V poriadku, budeme mať len takýto krátky modlitebný rad. Koľkí by mali radi... Koľkí z vás tu v modlitebnom rade sú mi cudzí? Zodvihnite svoju ruku, vy, ktorí viete, že ja o vás nič neviem, zodvihnite svoju ruku.

 Koľkí z vás, ktorí ste tam, viete, že o vás nič neviem, zodvihnite svoje ruky, a ste chorí, v poriadku. Koľkí by radi videli rad s rozpoznávaním, aby sme sa tak poponáhľali a prešli cez to? Chceli by ste to? Tak na tom nezáleží. Ja sa môžem za nich len modliť, previesť ich rovno cez ten rad alebo sa môžu posadiť a len ísť a posadiť sa, na tom nezáleží. Duch Svätý rozpoznáva rovnako. Veríte tomu?

221        Tak potom, ak je to tak, buďte len na chvíľu ticho. Začína byť trochu neskoro. Tak len seďte ticho. Chcem sa vás teraz niečo opýtať.

        Možno tu hovorím do nesprávneho mikrofónu. Oba sú v poriadku, oba sú zapojené? V poriadku. A tento tiež?

 V poriadku, tak buďte len teraz chvíľu ticho. Dovoľte mi, nech sa tu len pozriem na tento rad, aby som videl, či niekoho poznám.

224        Poznám túto osobu, ktorá tu stojí. Poznám Earla. Earl, poznám ťa, Earl Cobbin. [Brat Earl Colvin hovorí, „Ja nie som v modlitebnom rade, brat Bill. Priviedol som nášho priateľa z Jeffersontownu.“ – pozn.prekl.] Ó, áno, ten človek tu. Je to ten, s ktorým sme poľovali tam v hore Colorade? [„Asi ma nespoznávaš, lebo som zhodil tak veľa kíl.“] Ó, istotne nespoznávam... Myslím, že Earl mi povedal, že si veľmi chorý. A prichádzaš... Tak, ak nedokážeš dlho stáť, dovoľ mi... Prineste mu niekto stoličku. Alebo len niektorí sa postavte a dovoľte mu sadnúť si, vy, ktorí ste blízko na tejto strane, pretože ten človek je veľmi, veľmi chorý. Ó, on stratil možno päťdesiat alebo aj viac kíl. A on je veľmi, veľmi chorý. Tak, nechajte ho len posadiť sa. Začni Mu ďakovať, drahý brat.

225        Dobre, dovoľte, nech sa pozriem sem dolu. No, Earl tam s ním práve stojí. Tak tento človek, ktorý stojí tu a díva sa na mňa, on je z okolia La Grande, Kentucky. Nepoznám jeho meno, ale poznám ťa. A tamto je brat a sestra Kiddoví, ich poznám. A táto pani tu... Je to sestra Rook? Alebo... Keby táto žena tu zo Sellersburgu, myslím, že ona je slepá. Je to pravda?

 V poriadku, myslím, že to sú asi všetci v tom rade, ktorých poznám. Ó, áno, tu je môj dobrý priateľ Busty Rogers, on je z Milltown. A tí ostatní v tom rade, myslím, že všetci ostatní sú mi cudzí. Tak to je pred Bohom, pokiaľ viem, oni sú mi cudzí.

227        Dovoľte, nech sa pozriem do publika. Tak teraz vy, ktorí ste mi cudzí, ktorí ste chorí, zodvihnite svoju ruku a viete, že máte na svojom srdci žiadosť, zodvihnite svoju ruku, kdekoľvek ste, ktorí viete, že ja... V poriadku. Dobre. To je všeobecne takmer všade naokolo.

        Teraz ja... To vám neuškodí počkať len trochu dlhšie. Chcem sa vás opýtať jednu vážnu otázku. Radšej prejdem sem, aby ste ma tam mohli počuť. Chcem sa vás niečo opýtať. Tak tieto posolstvá, ktoré kážem, veríte, že sú pravdou? [Zhromaždenie hlasno odpovedá, „Amen.“ – pozn. prekl.] Ste si istí... Nechodili by ste sem, ak by neboli pravdou.

 Tak, či by Boh urobil niečo také bez toho, že by mi dal nejaké poňatie toho, čo robím? Istotne nie. Istotne to by tak nerobil. Tak, ak by to urobil...

230        Tak ja tvrdím, že Ježiš Kristus sa nezmenil. Jeho smrť Ho nezmenila. Ona Ho oslávila. A On povstal na tretí deň a vystúpil na výsosť. A On poslal späť Svätého Ducha, pričom to bol Boh ako Svätý Duch, ktorý bol na Ňom. Všetci tomu veríte? A Ježiš, keď bol tu na zemi, povedal, „Skutky, ktoré Ja činím, vy tiež budete činiť. Ešte malú chvíľu a svet Ma viacej neuvidí (To je ten svetský poriadok, viete, tá neveriaca cirkev a všetci ostatní), oni Ma viac neuvidia. Ale vy Ma uvidíte („Vy“, to je cirkev, veriaci), lebo Ja („Ja” je osobné zámeno), Ja budem s vami, dokonca vo vás až do konca sveta. (V gréčtine je tam „ukončenie“, čo znamená „koniec sveta“) Budem vo vás do konca sveta. A skutky, ktoré Ja činím, tiež budete činiť.“ Je to pravda?

231        Tak, my máme baptistov, metodistov, protestantov a katolíkov, a dokonca Židov, ktorí tu dnes ráno sú. A máme tu cirkev Božiu, nazarénov, pútnikov svätosti, svedkov Jehovových, všetky rozličné denominácie sú reprezentované, a ja sa tu obzerám a dívam sa na nich. Metodisti, luteráni, letniční, všetci rozličného druhu, a ako sa dívam a vidím ľudí, ktorých poznám. Oni sú všetko návštevníci z pomimo mesta. Branhamova modlitebňa je len maličké miesto tu v meste. Ale ono pozostáva z ľudí z celého sveta.

203Tak, vezmime len toto a rozmýšľajme, buďme skutočne pozorní, myslime pevne a buďme úctiví a opýtam sa vás túto otázku. Ak On potom nie je mŕtvy, potom Jeho postoj voči tebe a voči chorým by bol presne taký istý dnes, ako bol včera. Tak potom, aký bol Jeho postoj včera? Tento: „Môžem, ak veríš.“ Je to pravda? „Ak veríš.“

        Ten muž povedal, „Pane, zmiluj sa nad nami.“ On povedal, „Môj syn je hrozne zmietaný diablom. Priviedol som ho k Tvojim učeníkom a oni kričali a vykrikovali a robili všetko možné.“

        On povedal, „Môžem, ak veríš. Ak veríš, môžem.“

235        Všimnite si, ako to Ježiš urobil? Čím On bol včera? Ako posluhoval? Toto je teraz pre cudzích, ku ktorým hovorím. Pozrime sa na to, čím On bol včera. To mi zaberie asi tri minúty a budeme citovať zopár miest Písma.

        Keď Jeho služba začala, bol tam jeden muž, ktorý sa volal Andrej, rybár, ...uveril v Neho a išiel a zavolal svojho brata, ktorý sa volal Šimon. Pamätáte si to? Priviedol ho k Ježišovi. On bol nevzdelaným rybárom, nevedel sa ani podpísať. On prišiel pred Ježiša a Ježiš sa na neho pozrel a povedal, „Ty sa voláš Šimon. Si synom Jonáša.“

        Koľkí viete, že to je v Písme? Oni vedeli, že to bol Mesiáš, pretože On... Boh zasľúbil... Mojžiš zasľúbil, že keď príde Mesiáš, On bude prorokom. Je to pravda? Prorok Mesiáš... On sa pozrel a povedal, „Voláš sa Šimon.“ A povedal, „Tvoj otec sa volá Jonáš.“ A on spoznal, že to bol Mesiáš.

238        Žena pri studni, to je ďalší národ ľudí. Takže jedine Židia a Samaritáni Ho prijali. My, pohania, sme ešte neprišli, to je skupina Rut. Tak, žena pri studni, ktorá bola Samaritánkou, prišla po vodu. Ježiš povedal, „Daj sa mi napiť.“ Čo robil? Rozprával sa s ňou práve tak, ako by som sa ja rozprával s niekým v publiku, On povedal, „Prines mi piť.“ Nikdy predtým sa nestretli.

 A ona povedala, „No, to nie je zvykom, my tu máme segregáciu.“ Podobne, ako ste to zvykli mať na juhu pri našich farebných priateľoch a podobne. Ale už to viac nemajú. Vďaka Bohu za to. Tak On povedal, „My tu máme segregáciu a to nie je pre vás zvykom, Ty si Židom.“ Ježiš bol Žid. Ona bola Samaritánkou. Povedal, „Nie je zvykom, aby si Ty, ako Žid, žiadal odo mňa, samaritánskej ženy, niečo také.“

 Povedal, „Ale, žena, ak by si len vedela, s kým hovoríš, ty by si Mňa požiadala o pitie.“

 To tú krásnu ženu zastavilo. A ona sa pozrela hore a povedala, „Ale Ty nemáš nič, s čím by si to vytiahol. Studňa je hlboká.“ Povedal, „Vody, ktoré Ja dávam, sú večný život.“

        A potom nakoniec zistil, v čom bol jej problém. Koľkí z vás, ktorí ste tu cudzí, viete, aký bol jej problém? Mala piatich mužov. Tak, čo jej povedal? On povedal, „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“

 Pozrela sa na Neho, povedala, „Nemám žiadneho muža.“

 On povedal, „Dobre si povedala, pretože si mala piatich a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvoj muž.“

246        Ona povedala, „Pane, vidím, že si prorok. My vieme, že keď Mesiáš príde (To je Ježiš), keď Mesiáš príde, On nám povie tieto veci, pretože vieme, že On bude prorokom. My vieme, že keď príde Mesiáš, On bude toto robiť. Ale kto si Ty?“

 On povedal, „Ja som On.“

 A na základe toho ona bežala do mesta a povedala, „Poďte a vidzte muža, ktorý mi povedal, čo som urobila. Či toto nie je Sám Mesiáš?“

 Ak to bolo znamením Mesiáša včera, a On je ten istý dnes, tak to bude to isté dnes. Tak vy, ktorí ste tu cudzí, veríte tomu? Dobre, to je teraz pre vás, ktorí ste tu v modlitebnom rade.

249        Teraz pre tých, ktorí sú tam ďalej, len jedno miesto Písma, aby ste tak mali niečo, na čom môžete stáť. Koľkí veríte, že On je teraz Veľkňazom, ktorého sa môžeme dotýkať našimi slabosťami? My všetci... [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        To je Jeho problém, pretože ty máš prostatu (To je pravda), vstávaš v noci, a tak podobne. Si z Ohio. A patríš tam do cirkvi brata Sullivana. Vidím, ako tam stojí brat Sullivan. Prišiel si s Kiddovými a oni sú tí, s ktorými si prišiel. To je pravda. V poriadku, v tejto chvíli sa teraz cítiš inak. Opustilo ťa to. Môžeš ísť teraz domov, tvoja viera ťa uzdravila. Nech ťa Boh žehná. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

251        Ale teraz, čo sa týka, či ťa poznám alebo nie, Boh na nebi vie, že o tebe nič neviem. Neviem, čo s tebou nie je v poriadku. Nemal by som žiaden spôsob, ako by som mohol zistiť, čo s tebou nie je v poriadku. Ty si obyčajný človek, ktorý tu stojí. A ty si mal modlitebnú kartu a na nej číslo. A ty len... Chlapec ti dal kartu a ty si bol len vyvolaný do modlitebného radu.

        Pozrite teraz, ako sa to prelamuje. Vidíte, len tento jedenkrát a to je tvrdšie, to je pre mňa ťažšie tento jedenkrát ako celý ten čas, čo som dnes ráno už kázal. Niečo vychádza (Rozumiete?), niečo vychádza... Mladý muž, ty tu nie si kvôli sebe. Ty si tu kvôli niekomu inému, a to je nejaké dieťa. To dieťa tu nie je, je to v rovinatej krajine, Kansas. Má nejaký druh záchvatov, niečo ako epilepsia, je to epilepsia, to je tá temnosť nad tým dieťaťom.

        Ty si v nejakom spojení so Strickersovcami. Nezobrali ste si vy ich sestry alebo niečo také? To je pravda, veríš? Potom to dieťa už nebude mať záchvaty, ak veríš z celého svojho srdca. Ako si uveril, tak nech sa stane tomu dieťaťu. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

256Modlíš sa za svoju tetu a ona má rakovinu. Či veríš z celého svojho srdca, ty tam? Ja ťa nepoznám. Nikdy vo svojom živote som ťa nevidel. Ale keď si ma počula povedať tomu mužovi niečo, že on rozmýšľal o niekom príbuznom, to vtedy prišlo k tebe. Veríš teraz z celého svojho srdca?

      Koho sa teraz ona dotkla? Chcem, aby ste mi niektorí z vás povedali, čoho sa tá žena dotkla. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

      Tak, je toto dva, alebo koľkí je toto? Už sme mali troch? Dvoch? Dvoch? Poriadku.

      V poriadku, tá pani je zatienená smrťou. Je nad ňou temný tieň a to je rakovina. To je pravda. Lekár hovorí, že je to rakovina lymfatických uzlín. Ak je to pravda, zodvihni svoju ruku. Ty si, ty nie si odtiaľto, si z Iowy, veríš? [„Verím.“] Ty máš buď syna alebo je to vnuk. [„To je pravda.“] A je tam... On má nejaký problém s očami [„To je pravda.“] a ty sa za neho modlíš. [„Áno.“] Veríš, že Boh mi môže povedať, kto si? [„Verím.“] Pani McKeeová. [„Áno.“] Vráť sa potom domov a buď v poriadku. Ježiš Kristus už... [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

259        To Svetlo, ktoré vidíte tam na obrázku, ako visí nad tou ženou tam vzadu. Ver mi, že som Jeho prorokom, sestra. Ty sa modlíš za svojho manžela, ktorý je blízky smrti v nemocnici veteránov. To je TAK HOVORÍ PÁN. Ver teraz z celého svojho srdca, on sa uzdraví. Koho sa ona dotkla? [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        Vy, ktorí ste tam, len ďalej verte. Rozumiete?

        [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]... Autonehoda. Ty prichádzaš zo severu. Si z okolia Bedfordu, z Indiány. Je to pravda. Je to pravda? Veríš potom, že tvoj krk bude v poriadku? Ako veríš, nech sa ti tak stane. Vráť sa domov a daj Bohu chválu. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        Ó, Bože, tento mladý muž bojuje dobrý boj viery, stojí v prítomnosti Toho Jehova Jireh, Pánova pripravená obeť, nech moc, ktorá vzkriesila Ježiša z hrobu, sa ho teraz dotkne. Udeľ mu... z celého srdca v Mene Ježiša Krista. Amen.

        Pane Ježišu, kladiem na moju sestru svoje ruky. V Mene Ježiša Krista, nech sú tie oči uzdravené. Nech jej postihnutie odíde z jej tela v Mene Ježiša Krista. Amen.

        Náš nebeský Otče, modlím sa za moju sestru Kiddovú, drahý Otče, aby si jej dal silu v jej vysokom veku, tak, ako si dal Naomi. Pane, nech je stále používaná na Tvoju slávu. Udeľ to, Otče, v Mene Ježiša Krista.

        Potom brat Kidd, Pane, smrť, ktorá ho zasiahla, ale život ho priviedol späť. Bože, modlím sa, aby si ho zachoval silným. On je už poza vymeraným časom. Ale Ty si Bohom a Ty si toto urobil na Tvoju slávu, ako si mi to zasľúbil v nemocnici. Daj mu silu pre svedectvo. Nech jeho svedectvo zaznie cez štát Ohio, po celom svete. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

Že Ježiš uzdravuje ma.

Ja Ho vezmem za Jeho Slovo...

PRÍBUZNÝ VYKUPITEĽ (THE KINSMAN REDEEMER), 60-1002, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 120 min

   Aa

1 Thank you, Brother Neville, the Lord bless you. So good to be back again this morning, back in the house of the Lord. I believe it was said one time, "I was happy when they said unto me, let us go into the house of the Lord."

Charlie, come out behind that post and come up here and get you a chair; come on up here. Sister, is there a chair back in there somewhere we could squeeze around? Here's a place right up here, lady. Come right up here. Here, Charlie, come here and set down by Banks up here so you won't have to stand up. Every time that boy comes from way down in Kentucky he gets up here... He stands up every morning, and so we get him right up here.

2 Here's a place right here on the end of the seat here for someone else. There's a lady standing up in the back, back there? Come right up here; here's a seat right here, sister, right up close; come right ahead. And I suppose somebody's in the wheelchair there. Are they? Yes. Here's another seat right over here. If someone wants one back there in the back, right here's a seat right here. Here's one right up here also, just suit yourself. Yes, we have one right here.

Now, come right on, take your seats and just feel real... We want you to be comfortable while we're trying to bring the Word of the Lord.

4 Oh, it's certainly good to be here. I haven't seen Charlie on the platform. Is he back there? Well, get him out here. It's not... I've been with Charlie down there last few days, and I can't get by without going to his house and eating, so I'm going to bring him right on the platform this morning. Every day he comes up here, he stands around the wall there to give somebody a seat. So I looked out this morning and seen him standing there. I thought, "I'll--I'll get him in here now." Well, it's a... That's fine. Now, we'll have the message this morning by Brother Russell Cox. Where's Nellie? I... That would be a good ride for him, for... Yeah, that's it.

5 Well, I'm sure glad to see so many of the friends out. Last Sunday when I left, I was--felt bad all week long. I had a good friend setting here from way down in the south, Brother West. And I'd went around through the audience late, and I said, "I'm glad to see so-and-so and so-and-so," and I looked right over the top of Brother West and never--never noticed him till he started to go out. And then I thought all week long Brother West would think I--I just wilfully looked over him. But he's--he's a Christian, so he knows better than that. He knows that I am a real friend. And I know he knows I wouldn't do that.

6 I was thinking this morning coming down to see people that come from different places... Now, here's Brother West back here again this morning, and Brother and Sister Kidd here from Ohio. And some of my... I know Brother Evans is here. I went to see him yesterday afternoon at motel, but I guess he was out with Brother Fred and them. And they come all the way from Macon, Georgia, here, every Sunday that I speak. From Macon, Georgia, that's a long ways down there. It's about eight hundred miles or better, I suppose, down there: drive it with his family every day I speak. And that's loyal.

7 And I was a--was thinking... Oh... Then if you got friends like that, that wants to stand by you... Now, if... Them people doesn't come all the way from Georgia, and Ohio, and different parts of the nation to this little tabernacle here to hear me. They're coming here because they believe that Message. That's what they believe. They're believing that Message. And then how honest and sincere must I be about that Message. Because not--not only myself, am I going wrong, but I'm leading someone else wrong. See? And then God's going to hold me responsible for their error, because I was the one who taught it. See?

And I tell you; it certainly makes you think deep when you go to thinking in terms like that. So I--I appreciate every one of you: so fine to know that you'd drive those hundreds of miles through hazardous roads, and over these super highways where accidents and things. Your faith in God steers you through somehow, brings you here and takes you back. We're so glad to have friends of that type. And I pray God's rich blessings upon you.

9 Now, last Sunday I--I said, "Well, we're going to speak and then I'll just call a prayer line." I've been trying to work out some way to try to find a way to pray for more of the people. And if I run many more like last Sunday, I--somebody'd be praying for me. I got away from here nearly two o'clock. And, I--I--I didn't give out prayer cards.

Giving out prayer cards is a rough job. I don't know whether you know it or not; the people hate you. And Brother Banks Wood said the other day while we were down in Kentucky, that he would volunteer and give out prayer cards if Billy didn't come in. So Billy, being my own son, you know, why they... I get a few letters, "He promised me a prayer card, and he didn't give it to me, the little rat." So they... He can't give them to everyone. And we can't get too many in the line. See, he's got to protect me.

11 And--and when we left, my daughter-in-law said, "Bill, you'll have to get Billy back in there with prayer cards, or," said, "you won't last very long."

And so... But where I made the mistake was starting the discernment, and then someone come back and say, "I forgot, mother wanted to be prayed for." You know what they're coming back for. It's for that discernment. You see? So... But I don't blame them. I'd do the same thing. See? I'd do just... We're human, and we all want to live, and we want to know what to do. That's what we're... But you can only get so far with those things, you--of a gift, and then you're just about washed up, when a couple of times that happens.

And so, Brother Banks was going to give out the prayer cards this morning, and Billy happened to come in last night. So I--I thought that'd be awful to have a man with a good reputation and things like Brother Wood to give out prayer cards: get people down on him. I guess Billy don't mind. He's just had them down on him so long, so he just lets it go. All right.

14 Now, now, this next week I'm to be in Dallas, this coming Friday night at the Voice of Healing convention. If there's any people around there, I'm to be there for that one night to speak in their convention. And I want to speak on the subject of "The Approach to Fellowship," the Lord willing.

And then, perhaps maybe the following Sunday, that'll be this next coming Sunday, if the Lord willing... Now, I'm not too sure. If the Lord willing, I want to come back and speak on the subject that I was supposed to have spoke on today, "The Wind in the Whirlwind." (And I was going to pray for the sick today.) And that's rather a kind of a sharp rebuking to the--to the church for its sins and the... And that's not a very good subject to speak on when you're going to call a prayer line. You got to build people's faith to a--to prayer, and to God, and to having faith. So I told Brother Neville to announce that I would be speaking this morning on another subject building faith in people to God. The other word's rebuking people for--for not keeping the commandments of God. This way it's building people around to have faith in God. You see?

16 And back in the prayer room this morning, or the recording room back there, a little old friend of mine, Brother Kidd, eighty some--eighty years old setting here... Many of you remember when I rushed to him the other morning; he was--he was about--been about a year ago, and close on to it now: dying, very hideously ill. And the doctors give him a week to live, or not a week, they... Couldn't live till the morning to bring him down here, about three mornings off. And now, he'd gotten down to a hundred and five or something like that. He said a few moments ago, he's back to a hundred and thirty-two, said he felt like a boy.

Brother Kidd, I wonder if you could just stand up so the people will know who this old preacher is. There he is. Let's say, "Thank the Lord." A man dying with cancer in that--in that condition... He's got a lovely little companion there. I wish she'd stand up too. I just... Sister Kidd, how about you getting up there? Now, she... See how quick she can get up? Better than I can. God bless Brother and Sister Kidd. May God's rich blessings rest upon them. Thank you, sister.

18 They struggle through the mountains of Kentucky, up and down the paths of the coal fields, run out, kicked out, and made fun of, persecuted, live on whatever they could: grind up corn they'd find on the tracks somewhere, and live for the Kingdom of God. And eighty years old, preaching the Gospel yet. Now, they got too old to go out, so I pray over prayer cloths and send them to them, and they just--just keep taking them out to hospitals and things like that. People come in and get them. Now, that's really got it in the heart, isn't it? If you can't go out to meet them, you can send them out a prayer cloth like that. The people having faith... That's very fine.

19 Brother Roger's in also somewhere in here today, Brother Creech's father-in-law: very dear friend of mine, go into his house just like I--you could go down to Charlie's and Nellie's and them down there now, and down in Kentucky in the... And used to go down there and hunt all the time with him. And here not long ago, about thirteen months ago the doctor opened him up: with cancer, and said, "He's gone."

And I thought, "My precious old friend..." A veteran of the First World War, a real gallant man, his family... And I baptized him in the Name of Jesus Christ many years ago for the remission of his sins, knowing then that he was placed into the--the Body of Christ and was ready to go to meet God. I thought, "My precious brother has--going to move on now." It was right after that vision--before that vision come to me about heaven. And then I went down to see him, and in the room come a rainbow. God changed things. That's been thirteen months ago and he's still here today, eating.

21 He took in some kind of--taken some kind of a sulfur tablets, burned him in his throat here. And he's going to be in the prayer line, I think, this morning. Come up and I know that I'd announce that after Billy had already give out, or was--going to know that they was going to give out prayer cards. I told his son-in-law, my good friend, Brother Creech, to bring--bring him up. And I thought, if I missed him then I would catch him and put him in one of these prayer rooms here. But he had a prayer card, and I said, "Busty, I want you to go out there." His name's Everett; we just call him Busty for short. And he--he... I told him, "Go on out and get in the prayer line. I'd rather pray for you while the anointing is on for that." So I like to have it. I know, I was being prayed for, I'd want somebody to be anointed when they're praying for me.

22 Now, let's turn in our Bible this morning, open up to the Book of Ruth. I'm going to read some Scripture out of this--out of the Book of Ruth. And now, just before we approach this subject, and if I would, I'd like to announce my text for this morning, is called "The Kinsman Redeemer." And I'd like to approach it from four different standpoints on redemption.

Thinking, last Sunday was preaching on how that Christ came to redeem us. And then today I want to speak on what is a Redeemer and how does He become a Redeemer? And remember, a Redeemer redeems you completely when He redeems you: from your sins, from your sickness, from everything that's wrong. He is a Redeemer.

Now, before we approach it, let's bow our heads and speak to Him by prayer. And now, with our heads bowed, I wonder how many this morning in Presence would like to be remembered in prayer by raising up your hands and saying, "God, You know my request"? God bless you, each one.

25 Our heavenly Father, I am so glad today that there is a great high power. Knowing that God, that we can approach through His Son Christ Jesus, and have a--an answer to what we ask. As in the past meeting we were speaking on how that men wandered about in sheepskin, and goatskins, and was destituted, looking for a city whose Builder and Maker was God, knowing if they could ever once approach Him, if they could find where He was... As Job of old said, "If I could go knock on His door," in otherwise, "If I could find where He--He abides at, I would go home with Him, and would--would talk to Him face to face." But there was no way for man to do that because he had sinned, and had separated himself and become an alien to God. But through that precious One Who came, and opened up the way, and forgave our sins, and bring us before God, not as aliens, but as children coming to their Father, knowing that He will grant to us every request that we ask. Only one law is laid down; that is, "If thou canst believe." And that is the agreement.

Satan claims that we will not believe, and God says we will believe. Now, the battle's on, and the decision is ours to make. And whichever way our decision's made, that's the way it will be. And it's so wonderfully written: "All things are possible to them that believe."

27 And we are believing today and coming, approaching Thee for Divine favor, asking that You will re--regard our requests. And that every hand that went up, You know beneath that hand in that heart what was meant. For it is written that Thou dost know the intents and the thoughts of the mind, and can discern the mind. And we pray, God, that You'll answer according to Your riches and Your grace to every request that was mentioned.

We would also ask today, Lord, that You'll help me, the most needed one, perhaps, of the audience; knowing that placed before me here is the purchase of the Blood of the Lord Jesus. There are, perhaps, sinners setting here, that is so bound with sin that it'd be hard for them, impossible almost, for them to reach out to a place to accept Christ, as long as Satan has them so bound in his power. But knowing that it is written, "In My Name they shall cast out devils."...

29 And give us power today, Lord, through the preaching of the Word to cast every devil of doubt, and superstition, and fear from the people's hearts and minds, that those who are bound by flusterations and doubt might be brought into the arms of Christ. And it's also written that "They shall lay their hands on the sick and they shall recover. There are those here who are Christians and are bound with demons of disease.

Lord, give me power today of the Holy Spirit to deliver every sick and afflicted person that's here in the building today, that the great Holy Spirit might have preeminences in every heart and everybody that's in Divine Presence. Speak to us through Thy Word. Thy Word is Truth. Not knowing just what to say, but waiting on the leadership of the Holy Spirit, that He might guide us and direct us in all Truth. Grant it, Lord. Get glory unto Thyself. And anoint Thy servant. And Thy Word is already anointed. We'll give Thee praise, as You take it to every heart as we have need. In Jesus Christ's Name, we ask it, God's Son. Amen.

31 Before reading, I might say this little slogan that I like so well.

If you have rivers that you cannot cross

And you have mountains you cannot go through,

Just remember, God in heaven specializes

In things others cannot do.

I'm reading from the Book of Ruth, the 1st chapter.

Now, it came to pass in the days when the judges rule,... there was a famine in the land. And a certain man of Bethlehem-judaea went to sojourn in the country of Moab, he, and his wife, and his two sons.

And the name of the man was Elimelech, and... his wife Naomi,... names of his... sons was Mahlon and Chilion, Ephrathites of Bethlehem-judaea. And they came into the country of Moab, and continued there.

And Elimelech, Naomi's husband died;... she was left, and her two sons,

And they took them wives of the women of Moab: the name of... one was Orpah,... the name of the other Ruth: and they dwelt there about ten years.

Mahlon and Chilion died also both of them; and the women was left... the woman was left of her two sons and her husband.

And she arose with her daughter in law, that she might return from the country of Moab: for she... heard in the... she heard... that the LORD had visit his people in giving them bread.

Wherefore she went forth out of the place where she was, and her two daughter-in-laws with her; and they went on the way to return unto the land of Judaea.

And Naomi said unto her two daughter-in-laws, Go, return each to her mother's house: and the LORD deal kindly with you, as ye have dealt with the dead, and with me.

And... The LORD grant unto you that ye may find rest, each of you in the house of her husband. Then she kissed them; and they lifted up their voices, and wept.

And they said unto her, Surely we will return with thee unto thy people.

And Naomi said, Turn again, my daughters: why will you go with me? are there yet any more sons in my womb,... that ye may... that may be your husbands?

Turn again, my daughters, go your way; for I am too old to have a husband. If I should say, I have hope, if I should have a husband also tonight, and should also bear sons;

Would ye tarry for them until they be grown? would you stay for them... for their... from having husbands? nay, my daughters; for it grieveth me much for your sake that the hand of the Lord is gone out against me...

And they lifted up their voices, and wept again: and Orpah kissed her mother in law; but Ruth clave unto her,

And she said, Behold, thy sister in law is gone back unto her people, and to her god: return thou after thy sister in law.

And Ruth said, Intreat me not to leave thee, nor to return from following after thee: for where thou goest, I will go; and where thou lodgest, I will lodge: thy people shall be my people,... thy God shall be my God:

Where thou diest, will I die, and there will I be buried: the LORD do so to me, and more also, if ought but death part... me and... of thee and me.

33 I want to title this little talk this morning as I teach it, trying to bring a faith to you of redemption, and what it is, and how to receive it. I want to title it: "The Kinsman Redeemer."

Now, to redeem anything is to bring it back, something that's been lost, like put in a pawn shop. And you go down and redeem that, it's redeemed by a price. Then it's your personal property, after you have redeemed it. But the law of redemption in Israel had to be a kinsman to redeem a property or something that had been lost.

35 Our story starts out in the time of the rulers of Israel, which was the judges, after the death of Joshua. And to find a very beautiful picture of this, read about the first five or six chapters of I Samuel, and you will--you will get the real story of it.

But we're going to jump along now to get the main context out of this, which sometime ago I started on this Book of Ruth and was for three or four weeks getting through it. Started on the Book of Revelations once, and took all year about to go through it. Just every little Scripture ties one with the other entirely through the Bible. And It's beautiful. Therefore, we know the Bible is inspired, where mathematically and every way. There is no other literature written that what will not contradict itself somewhere.

This Book was written almost four thousand years apart, the Books of the Bible. And they were wrote by some... I forget just how many men wrote them. I did remember but... I'm sorry. I want to say sixty something but I--I'm--I'm--I may be wrong there. Forty, forty men wrote the Bible within the space of thousands of years apart, never knowing one another, or seeing one another, or reading after one another many times. And not one word contradicts the other. It's inspired.

38 Now, many people look at this Book of Ruth, as they say, "It's a love story of the Bible." The Bible is a love story. The whole Bible is a love story. Not only is It a love story, but It's a prophet. Not only is It a prophet, but It's also a history. Not only is It a--a love story, a history, a prophet, It's God Himself. Because, "In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God." So the Word is God on print. That ought to settle it, brethren: God on print, Jehovah printed on a Book. And there's none of it just some kind of a fiction tale, but it's all absolutely the Truth; every phase of It, hang your soul. It's there. It's the Truth. And God will back His Word up.

40 And this story was written, and all the old manuscripts, when they were segregating the Bible, the holy men when they were trying to put it together in the Old Testament... This Book of Ruth was one of the outstanding books that they accepted. Why? If it's just a love story, why would the writers and ancient sages accept this Book as inspired? Because there's a hidden revelation in It. And in this hidden revelation, you catch the real meaning, and It'll bring you real close to God.

And I pray my whole soul this morning, that God will catch every heart so spellbound, till He'll reveal Hisself just what He is in this story, what He is to you, how to accept Him. And when you once see it, it's so simple you wonder how you ever went over the top of it. But it can only be revealed by the Holy Spirit.

42 Now, many reading the Bible, read it--just stand up and read a page, and read a page. You'll never get It. Because It's in riddles. And Jesus thanked God for making It like that, said, "You've hid It from the eyes of the wise and prudent and will reveal It to babes such as will learn."

As I've often said, and Mrs. Branham setting back there this morning... But when I'm overseas, she'll write me a letter. She'll say, "Dear Bill, I'm setting here tonight with the children. I'm thinking of you." And she'd go ahead and write what she's going to. But I--I love her, and I know her so well I can read between the lines. I know exactly what she's saying (See?), whether she writes it on here or not. See? 'Cause I know what she's saying. Why is that? That's a close contact. We're one. See? And she knows my nature. I know hers.

She don't... She can just set and look at me; I can tell you what she's going to say. See? Because I--I know her that well. And she can do me the same way. Now, what does that, is confidence in one another, love.

45 Yesterday morning we were lying in bed a little late, and the children didn't have to go to school, and we got to speaking about different things, and how, "What was hatred?"

I said, "Hatred had a beginning so it has to have an end. Love had no beginning, so it has no end. Hatred is forever. Love is eternal. Hatred begins and hatred will end. Love never did begin and it never will end (See?); it's eternal.

And when a man loves a woman and marries her because she's just pretty, there'll be an end to that. But when a man finds a woman that he loves, he don't know why, but he loves her... And she finds the man that she loves, no matter what he looks like... He loves her. She loves him. That's an eternal mate in glory. They'll... Death nor nothing else can ever separate them. Because they are from eternity, and they stepped out into space of time, and will return back to eternity. Eternity has dropped down in a body called time, then it goes right back up into eternity again. It cannot perish.

48 A woman that's beautiful, that beauty will fade just as sure... You give it a few years. Maybe today she's twisting down the street, some little half-dressed woman sending more souls to hell than all the barrooms in the country. But she'll twist herself down the street thinking she's something, as the Bible said, "They'd have stretched out necks, walking, mincing (that means twisting) as they go in the last days." Fulfilling the Scriptures and doesn't know it, just stand in the yard with immoral clothes on, men looking at her, and don't know... She may be as virtuous to her husband or boyfriend as she can be. But at the day of the judgment, she'll answer for committing adultery with hundreds of men. A spirit on them and they don't know it. The Bible said, "Naked, blind, and don't know it." The miserable part is, "Don't know it."

But did you know that well-formed little figure that God has given that girl, may be rotten by this time next Sunday? That tall, dark and handsome man may be nothing but just a pile of rubbish by next Sunday? That all perishes. But that on the inside, God, love, lives for eternity. So watch the inside. Keep your eyes on the goal.

50 Now, this story starts out something on that manner, as a lovable, sweet woman; her name was Naomi. "Naomi" means "pleasant." "Elimelech" was her husband, means "worship." Pleasant worship was her family. They had a son "Mahlon," one--that means "sickness." And "Chilion," the other meant "weary, gloomy, sadness." There was the family.

And they come a famine in the land of Israel. And the first mistake a Jew ever makes is leave that land. God gave them that land. When Abraham was given that land, God told him not to leave that land. And he made a mistake when he went down into Gerar, got in trouble. A Jew is never to leave Palestine. That's his 'lotted place. And they have been drove out all over the world, and now they are returning back again.

52 Oh, it's such a beautiful story we have here this morning. They are returning back.

Naomi was driven out because of a famine, Naomi and Elimelech, and they went over into Moab.

Now, to get the back of the story, so you, as you listen you'll be able to grasp what it is... Now, the Moab, the Moabites, originated from a illegitimate child, which was Lot's daughters. After they had escaped the fires of Sodom, by the grace of God, then the daughters got the father drunk and lived with him as a wife. They brought forth a child, and one of them was--originated and brought in the--the nation of Moab, supposingly to have been Christians, but were mixed in paganism.

And see, leaving the promised land, no matter how bad it was, to sojourn over in another land, brought trouble.

55 And any time that a believer, gets off of his God-given grounds... Many times in politics, this election coming up and so forth, a good man can be a good man, and he'll wander off of those grounds. Like a certain minister I know run to be mayor of the city. And when he did--got off of his ministerial grounds, and Satan overtook him.

If any Christian gets off of those grounds. "Well, I'll just go down tonight, set with the boys in the pool room awhile; I'll do no harm. I'll just take one little drink." You're off your grounds. Come back. You're only setting your course for trouble.

"Oh, all the rest of the girls smoke; I'll just try one." You're off your grounds. Don't do that. Stay in the homelands. "Oh, well, everybody over here, they call me old fogy; they call me old fashion." Stay there anyhow. That's your place. Stay in Christ.

58 Naomi, because of the famine, wandered out from the lands and went into Moab, finding bread. She didn't have to do that, because the rest of them stayed in Judaea, Bethlehem. "Bethlehem" means the Bethel, "house of God, house of praises." And they stayed there.

And she wandered away with her husband. And her two sons married Moabite girls. But if God has ordained something to be done, it'll happen anyhow. That's the reason I certainly believe in predestination, God's foreknowledge of things.

Then we find over there death struck the family, and they started back. Kill... The boy got--died... Both boys died and the father died. And Ruth started back, Orpah, and Naomi.

61 Now, I want to liken this morning, Naomi, the elder lady, to the orthodox church, the Jewish orthodox church, Ruth, the Moabite, a Gentile, being the Christian church, the new church.

And I want to approach it from four different phases: Ruth... I got it wrote here. Ruth Deciding (making her decision), Ruth Serving, Ruth Resting, Ruth Rewarded. As we come back: Ruth, making the decision; Ruth, after she made her decision, then Ruth is serving; then Ruth is resting; then Ruth as rewarded.

63 Now, on the road back there come a time, as her being a type of the church, or of the Christian... As each individual represents the entire Christian nation. Did you know that? You, in your behavior, in the way you act, and what you do, you represent the entire Body of Christ. You say, "But I'm just a lay member." That doesn't matter. When you take on that name of Christian, you represent Christ and His church. You should live like that. You should live like gentlemen, like ladies. Don't never do things of the world, because the whole eyes of heaven and earth is cast on you to represent that one thing. No matter how weak you are, how little you are, hold your head right, 'cause you are a Christian.

64 Now, Ruth was a pagan, served idols, and so was Orpah. And they was on their road coming back with the mother-in-law, because she heard that down in Bethlehem, Judaea, that God had lifted the plague, and the people was having bread. She'd been up there about ten years, so Edersheim says, about ten years: the historian.

And coming back, sad, and her husband dead, her children dead, with her two daughter-in-laws... Then she turned, must, and looked upon them, and said, "Why would you go with me? Now, you can't do nothing but have trouble." Said, "I'm sorry that the hand of God has stretched out against me."

66 How many times has Israel thought that? Not knowing that it was all God's program. How the weeping wall's just outside of Jerusalem, still there. The old stones of the temple, they picked them up and made a wall. And they are rubbed slick from tears and crying of Jewish hands crying and begging Jehovah: "Jehovah..." They don't realize that their hour is close at hand now. Weeping walls, these stones once housed in the Ark of the Covenant. King David looked upon these stones. "O Jehovah, where art Thou?" See, not knowing that soon her King will return, her Redeemer... They had to be cast out for a little season.

67 Naomi wondered, "Why has the hand of the Lord been so cruel to me, my daughter-in-laws? God has cast me out. I'm an outcast. I don't know what I ever done, but I'm an outcast."

See, God was working His program. Because all things work together for good to them that love God, no matter what it is.

She said, "You return to your mothers, and find rest in your mothers' house. Your husbands is dead, and you're young, beautiful women. Go back. Go back to where you come from, there find rest. God be merciful to you because you was kind to the dead. And you've lived virtuous since your husbands has died. And you been kind to me, an old widow woman with no husband, and you stuck by me. Return back, and God give you rest in your house." They wept.

70 She said that, "I'm old, and I could have no more children. But if I would have a husband and have a child, what good would it do? You'd never wait for that baby." That was actually the law in them days, that if a brother died... or... and his... The other brother being single, he had to take his wife to raise up a name to his dead brother. But she said, "You wouldn't wait on him, these babies. So return back and find yourself rest in your husbands' houses. Go back to your mothers."

And Orpah, a type of the lukewarm church that once started, a type of the church that won't go all the way, she said, "That sounds pretty good." So she kissed her mother-in-law and returned back again. That's a type of the lukewarm believer, who will believe Jesus to be the Christ, and then turn around, and go back into the thing she come out of, to the men that will take the way with the Lord's despised fews, and then turn around and go back, "Like a dog to it's vomit, and a hog to its wallow," as the Bible says.

72 Now, she returned back to her gods. Many time we return back to the gods of our--of our beginning. Maybe we got eyes of lust after the wrong thing. We'll turn back to lusting again. Maybe we got idols of drinking, idols of smoking, idols of lying, idols of stealing, all kinds of idols; and then profess and be baptized, and then turn again. What a sad thing. You remember, it never spoke her name no more. She was excommunicated because of her decision.

The lukewarm church, the lukewarm believer, as each believer represents the church... Every American represents America. Every German represents Germany. Every Christian represents Christ.

74 Hear. She turned her back to go back into the things she come out of. How that men, even preachers sometime, will take the way of the Lord, and when you speak to them about the baptism of the Holy Spirit, "Nonsense," turn away from it. That's Orpah.

Tell them about the Name of Jesus Christ, that there's not another name under heaven given among men whereby you must be saved. Whatever you do in word and deed, do it all in the Name of Jesus Christ. If there's not another name under heaven whereby you must be saved... Then Peter said on the day--day of Pentecost, "If you want to be saved, repent and be baptized in the Name of Jesus Christ, for the remission of your sins." That's how they're remitted. And a man, because of popularity... He can't hold the Bible on it. But because of popularity, will kiss the church, kiss the Message, kiss Christ good-bye, go back to where he was hollowed out of. Orpah, lukewarm, excommunicated...

76 But, oh, how I like that little Ruth. She had to make a decision. I had to make a decision. You've got to make a decision. You'll never walk out of these doors this morning without some kind of a decision. You'll not leave this room today either being a better man or woman, or a worse man or woman. To reject it, you'll be worse. It'll be harder the next time for you to get to it. Or you'll go out better.

It come a showdown in her life. It comes a showdown in everybody's life. And Ruth had to make a decision. So the Bible said that her mother-in-law told her, "Go back to your gods like your sister did. Go back like the lukewarm did. Why don't you go on back?"

The Gospel preacher, "If you want to go, go on." The real truthful preacher that'll put it before a class of people, "You make your decision. You stand on your feet." The lukewarm, wishy-washy, in-and-out won't say that. But a real servant of God will lay it on your lap, "Make your decision."

79 And Ruth said, "I'll go where you go. Your people will be my people. Your God will be my God. Where you live I'll live. Where you die, I'll die. And where you're buried, I'll be buried." There's the real decision.

"Lord, I'll take You as my Saviour. If the Bible says, 'Repent and be baptized in the Name of Jesus Christ,' that I'll do. If the Bible said I must receive the Holy Ghost, that I'll do. If the Bible tells me Jesus Christ is the same yesterday, today, and forever, that I believe. I'll take the Bible and God for what He's wrote and what He is, no matter what anybody else says." There's the real Ruth...

She made her decision. She had to either go back or go forward. We stand on that same grounds this morning: go back or go forward. Don't never go back. Let's go forward. On into the promised land they went, into the land of strange people.

82 Ruth, a type of the believer now... What--what is the believer? When she or he comes out, the person from the world, he comes in amongst Christian believers. Women that used to smoke, drink, and play cards at societies and so forth, and have all kinds of fancy stuff, and like some kind of a frizzed up bird, but now she's changed; she's made a decision to go with God. Now, she comes into a people that doesn't believe that kind of stuff. She's a stranger. She's got to walk as a pilgrim. She doesn't know their customs; they're all strange to her. She don't know what to do. That's what Ruth had to do. That's what you have to do. That's what I have to do.

When I accepted Christ, I was turned out of my own home. When I accepted Christ, my boyfriends, girlfriends, everybody throwed me down. I went in with a bunch of old people that had the Holy Spirit and believed in God, serving Him. The girls was down there in that church was different than what the girls I'd been going with. They looked different. They acted different. They were strange, and I was scared of them. They were different people.

84 That's what Ruth had to do. She had to come from her own, over to another people. She was converted. She made a decision. And you make a decision. And you've got to take your choice. You want to go back to the things of the world, or you want to go on with God?

You want to act like the world and the rest of them, then kiss Christ good-bye and go back. But if you want to take the way with the Lord's despised few, hold on to God's unchanging hand. Regardless of what the rest of the world says, you hold right there. "God said so. It's true. I believe It. Though I can't make it manifest in my life, God said so; I believe It. I hold right here."

That's the way she did to Naomi. "I'll not leave you. I'll go where you go. Your people will be mine. The way they act, that's the way I'll act. The way they do, that's what I'll do. And what they eat, that's what I'll eat. Where you die, I'll die. Where you're buried, I'll be buried. And the Lord do more to me if I fail anywhere." That's the real clean cut decision. God wants clean cut decisions out of His church.

87 "Well, Lord, if You'll just bless me and do this for me, I'll do so-and-so." That's not a decision.

"God, I don't care what you do with me; I'll go anyhow. If I die, all right. Live or die, or whatever, if they laugh at me, make fun of me, don't make any difference, I'll go anyhow." That's clean cut decisions, like Rebekah made 'fore she even seen Isaac.

Her parents said, "Let the girl answer. The girl, she's of age, let her answer."

She said, "I'll go": clean cut decision, quickly made. She clave to it. That's what Ruth did. Orpah went back.

91 They journeyed on. Ruth in her heart, not knowing where she was going, but a type of the church... We sojourn like Abraham, pilgrims in a strange land, among strange people. And on she went, and finally she came into the room and the place where Naomi was bringing her. And what did she find? Everybody patting her on the back and saying, "Ruth, we're glad to have you down here"? She found discord. She found something evil. She found trouble.

And preachers that'll tell you that the--the Christian life is a flower bed of ease, he either is deceiving you or he's never accepted that experience himself. The world hates you. And the people will hate you. You've got to take the way of the Lord's despised few, and be laughed at, and made fun of, or anything else. You got to be different. You're borned of another nation.

93 My wife (As I have... We'll--we'll quote it again; it seems so well to do it.) asked me, "Why don't the Christian women wear those clothes like the other women do?" I said... Said, "We're all Americans, aren't we?"

I said, "No, sir."

"Well, what are we?"

I said, "We're neither Germans, French, Belgiums, Swiss, Africans, or Americans; we're none of them."

"But what are we?"

I said, "We're Christians." American acts like American; German acts like a German, because that's their national spirit. And we have a national Spirit. That's the Holy Spirit coming from God out of heaven, and you act like that. Makes you conduct yourself as they do up there. Because you are of another world.

We're living in America; that's true. That's the body part. But the soul that conducts us, our character is from above. We live from above because we're born from above. All Christians come from above. Jesus said, "I'm not from below; I'm from above. If I was from below, My subjects would fight for Me, but My Kingdom is of above." And so is every man that's born of the Kingdom of God, He's from above.

100 Now, watching now, as we go on we find them coming into disappointments. Is that where you come into when you got the Holy Spirit? Sure did. I did: making fun of and everything...

Then notice, life was hard for her. And it's hard after you become a Christian. Because you got to adjust yourself from one life of gaiety and pleasures of the world, to another life of consecration to God. You've got to readjust yourself, over into this side.

102 And Ruth had to adjust herself from being in a land where plenty to eat, and everything respected, to a people that was laughing, making fun of her; into a land she gleaned in the field for what she eat. Put it in her scarf and take it home, and beat it out and make some bread, and her and her mother-in-law eat it.

When she was there, they come to find out, while she was gleaning, or going to glean... Now, she made her decision; that was her deciding. Now, the next thing she has to do is serve.

And that's what the church has to do. The church, after making your decision, you have to serve, serve God according to His diagram, according to His blueprint. You must serve God.

106 Ruth making the decision. Now, Ruth serving under her decision. (Now, watch just a minute.) Now, she goes into the field to glean.

Now, her mother told her, which the Old Testament telling the New, you know. Her mother told her, said, "We've got a kinsman, and his name is Boaz. He's a rich man. And He's a near kinsman. You go to his field and perhaps... Don't you go to another field; go to his field."

How the Holy Spirit tells us not to get off into some kind of a--a church book, some kind of a catechism, but go to God's Field, the Old Testament, the Bible. Don't say, "Well, we'll say this. And we'll say this for a prayer. We'll have this." Stay right with the Field. Go right in It, 'cause He's the near Kinsman.

109 God's Word, the Old Testament, is the Near Kinsman to the New. The Old church is a mother to the New church. See? The Christian, a believer...

"Don't go to another field. Stay right in his field. And maybe someday you might find grace with him."

And one day while she was out in the field, this rich young man by the name of Boaz, a ruler, a wealthy man, came by and he saw her. Oh, when he saw her, he fell in love with her. He thought she was a wonderful woman. He liked her character. You remember he said, "I know, and then the people knows, that thou art a virtuous woman." Made her decision clean and clear, come right back over and lived just exactly what she said she'd do.

111 In otherwise, today they'd say, "We know that you're a Christian. We know that thou art a man of God, 'cause no man could do these miracles except God be with him."

That's what Nicodemus said to Jesus, said, "Rabbi, we know that thou art a teacher come from God. No man could do the things that you do except God be with him," when he could see Him set there and discern the very thoughts of their heart.

Woman touched His garment; turn around, said, "Who touched Me?" All of them denied it. And looked back out in the audience, and said, "You with a blood issue there, your faith has made you well."

Said, "No man can do that except God be with him. We know you come from God. We can't accept you, because we'll be kicked out of the church." See, that grafted vine, Brother West, as we was talking last night. They'll kick you out. "But down in our hearts we know you come from the original Vine." And Christ is the Vine; we're the branches. "We know, because we see the same Life that is in God, that's in you."

That's what Boaz had seen in Ruth, that clean-cut decision, that virtue of woman standing there. And he fell in love with her.

116 Now, I want you to notice, Naomi, the old church begin to explain to Ruth all the laws about her religion, like the Old Testament is a shadow of the New. Now, I want you to get this story right here.

Now, I want to show the shadows. The Old Testament explains the New if you'll just read it, for it is a foreshadow of the New. Now, if I was going towards that wall, and I never seen myself, and I seen my shadow, I would know--have some conception of what I'd look like. If you don't... If you know what the New Testament is, read the Old and you'll see the shadow of it. See? And then when the New Testament comes in, you say, "Why, sure, this is It." The Book of Hebrews, going back, Paul explaining it...

118 Now, notice closely now, when Ruth said--or Naomi said to Ruth, said, "Now, he is our kinsman. And if you can find grace with him, you'll find rest. (Oh, my.) If you can find grace, you'll find rest." Boaz represented Christ, the rich man, the heir of all things, the Lord of the harvest. Oh, my. How when Boaz come riding out there in that carriage, looking around over the fields, and his eyes fell on Ruth. He was master. He was lord of the harvest. And she found grace in his sight.

That's what the church does today. While the Lord of the harvest is going by, He ain't looking to big buildings, big steeples, well trained choirs. He's looking for individuals: men and women who are dedicated and made a clean-cut for Christ, consecrated themselves to His service, "God, I believe It, every Word of It. When Your Word says anything, I stay right with It. That's Your Word. I believe It, every Word." That's what He's looking for, the Lord of the harvest. That's what He wants, to give the Holy Spirit to those who are hungering and thirsting. "Blessed are ye that hunger and thirst, for ye shall be filled." He's trying to find that church today.

120 Now, then Ruth was asked to do something that was disgraceful, but she was willing because she'd made her decision. What a type of the believer, what a perfect type. Naomi, the old church said, "Go down tonight; it's barley season." Oh, what a beautiful thought we could hang on right there.

Naomi and Ruth come in just at barley season. Barley season was bread season, the season when fresh bread was being served. And the church in this last days, through two thousand years of pagan teaching and things, has come in at barley season: freshness of Life, new Bread, honey out of heaven. (Russell, talk about honey-crust bread.) This is It, Bread from heaven. "I am the Bread of Life. Your fathers did eat manna and are dead. But I am the Bread of Life that comes from God out of heaven. If a man eats this Bread he'll never die." And the church in this last days here, is brought in right now at barley season.

123 Ruth, a Gentile, excommunicated, run off, has been brought in as--to be accepted as Bride. Christ come in just at barley season.

He said, "Now, put thy garments upon thee." Not take thy garments off of thee. How contrary to today. "Gird thy garments upon thee when you go to meet him. He's going to winnow barley, tonight. Go down and put your garments on you. Cover yourself up to meet him."

Today, they want to uncover themselves. Cover yourself. "Go down because he winnows barley. And then mark the place where he lieth down." Did you do it? On Golgotha. Many years ago I marked in my heart where He laid down His life, that He might take me. Mark the place that he lieth down. Watch where He laid. That's what every believer should do. Mark what He done for you. Last Sunday's message on "The Visit to Calvary"... Mark what He did for you.

126 She said, "Mark where he lieth down. Then when he lieth down to sleep (to rest), you go lie down by his feet," not his head; his feet: unworthy. "And take the blanket that he was covered with and pull it over you." You see it? Oh, my. I know you may think I'm a fanatic. But that just suits me just right, that Spirit of God.

Mark where He lay at Calvary, where He laid down in the tomb in Gethsemane. Mark, and crawl up to His feet, and lie down there and die yourself to... [Blank.spot.on.tape--Ed.] There you are. Cover yourself over with His skirt. She said, "The skirt..." she called it.

And Ruth said, "What you say, that I'll do."

Oh, what a clear-cut decision for a believer. "What the Bible says, that I'll do. It says, 'Repent and be baptized in the Name of Jesus Christ,' I'll do it. If It says, 'Go ye into all the world and preach the Gospel,' I'll do it. If It says, whatever It says... 'Jesus Christ the same yesterday, forever.' Ever what It says for me to do, I'll do it." See the church taking It's orders from the Word. She laid down.

129 Now, remember, that was a disgrace for that young widow woman to be laying by the side of this man at his feet: a disgrace to the outside world. Oh, can you stand it? Here it is.

Look. Look, this is it. The church, the young woman, the young man, the old or young, is asked to separate themselves from the world and come into a place, a Kingdom of the Holy Ghost, that's disgraceful to the world. In their own heart they know what it's all about. But to the world they become a fanatic; they become a holy-roller or something on that idea, some disgraceful name. But the church is asked to do it. Are you willing to mark the place, and lie down? Let the world call you anything they want to. The old song you used to sing...

I've started to walk with Jesus alone, (See?)

Have for a pillow, like Jacob, a stone;

And I'll take the way with the Lord's despised few,

I've started in with Jesus, and I'm going through.

132 That's it. No matter... I'll pay the price whatever others do. If it means disgrace, if it means to lose home, if it lose--lose family, all your associates, girlfriends, boyfriends, whatever it means, I'll go alone. I'll take the way. If my neighbor says I'm a holy-roller, or a Pentecostal, or a fanatic. I don't care what they say. It don't make one bit of difference to me. I've started it. I've made my decision clear, and I'm going through.

133 Now, he was the only one could give her rest from them weary fields of gleaning. And, oh, it's so sweet, when Boaz... when he found her out in the field... (I can't miss this.) Boaz found her out in the field; he said, "Look..." He said, "Who are you?"

Said, "My name is Ruth."

"Oh, the Moabite that come to sojourn with us."

"Yes."

"I've heard of you. You don't go to another fields." I like that? Don't start mission-trotting. Stay right here in my field. Stay with mine. He loved her. Stay here. Stay with me. Don't go to running around from place to place. Stay here."

If you believe the Message, hang on to It. See? No matter what the price is, stay right with It. Go right on. "If it means sacrifice this, that, or the other, and I have to quit my drinking, have to quit my stealing, lying; I--I'm going to stay right with It." See?

136 And it said again... He said, "Now, they're not going to bother you, because I've commanded the young men not to insult you." Amen. I like that: His protection. Who said that? The Lord of the harvest.

"Be careful, don't touch My anointed. Do My prophets no harm." Is that right? "For verily, I say unto you, it'd be far better for you that a millstone would hang at your neck, and drown in the sea, even to offend the least of these, my little ones." Is that right? "Don't even bring offense to them."

"I've commanded them not to touch you." Oh, watch that world that's a persecutor. They got their hour coming.

138 Then he went to the young men, the others... He said, "Now, she's gleaning for life. Now, I want you reapers, you angels..." In other words, that's what they are. Said, "I want you angels, you reapers, every once in a while to drop a handful on purpose. (Oh, my.) Don't let it all be so tiresome for her. But every once in a while, let her hear a good message. Let a good power of the Holy Spirit cover over her once in a while to let her know that I'm still there. Do some kind of a healing amongst her. Show some kind of a sign or a wonder, that she'll know that I'm in her midst." That's it.

Don't you like to find them handfuls? I hope we find some this morning, don't you? A handful of fresh barley... The Lord do something that He used to do, something that we know He does. He's the Lord of the harvest. He's the only One that can drop the handful, "I command the angels to go down to that meeting this morning; I want them to do a certain-certain thing. I've commanded them, and they'll do it." Oh, my.

140 Now, here, she had to take on the disgraceful part to lay down, be called anything she wanted to. She could be called a prostitute, you know. She could be called a ill-famed woman, yet she wasn't. And she was following exactly the rules that was laid down to her. So she goes down and covers herself over with the cover that he had on. Oh, where'd she go? To the tomb. Where'd she go? Where he was resting. That's where I found it:

Down at the cross where my Saviour died,

Down there for cleansing from sin I cried,

There to my heart was the Blood applied;

There is a fountain filled with Blood

Drawn from Immanuel's veins;

Where sinners plunge beneath the flood,

Lose all their guilty stain.

142 Mark the place where he laid down and lie down there with him. Are you ready to go to Calvary this morning, as I said last Sunday? Have you marked the place in your life? Have you brought yourself to that place where Jesus was crucified?

"Oh, we appreciate that." But what about your crucifixion? Are you ready to take the way with the disgraceful name, as being a holy-roller, or a religious fanatic, or whatever, whatever the price is? Have you marked the place, so you go there and lie down with Him, say, "Lord, here I am"? Then what? Pull the same cover that was on Him, over you.

145 A woman once said to our Lord, "Lord, grant unto my two sons, that one will set on the right hand and on the left hand in the Kingdom."

He said, "Can you drink the cup that I drink?" That's the bitter persecution.

"Yes."

"And can you be baptized with the same baptism that I'm baptized with?" Lay down, pull the same cover over her...

Elijah was taken up. And Elijah throwed down the same cover that he had to cover Elisha with a double portion of his Spirit. Same thing, it's a double portion. Same power, no more, no more--more, no greater, just a double portion of it.

149 Like Moses, when he was tired, his father-in-law said to him, said, "You're wearing yourself out. Pray, God, to take your Spirit and put It on others." He prayed.

He took the Spirit and put It on seventy others, and seventy begin to prophesy. They didn't have any more power. They had more machinery; that's all. They just had more machinery.

That's the way it is today. One man can't do it. God's got His machinery working everywhere, but it's the same power, same power, same Holy Spirit, same Jesus.

152 Now, took the blanket, the Holy Spirit... When she died out to herself, marked the place where he died, and where he laid down to rest, then she laid down, and took the blanket that was over him and pulled it over her. And the man woke up, said, "Who's there?"

He said--she said, "I'm Ruth, the Moabite, thy handsmaid."

And he raised up; he said, "I perceive and know that you're a virtuous woman." Amen. Oh, doesn't that just send little shivers through your soul? "Thou art a virtuous woman."

154 And what did she answer back? "But thou art a near kinsman." Amen. "Thou art a near kinsman. You can do for me. You can put me to rest. I've come here and laid here, not for an immoral woman. I've laid here, not to be a showoff (to show people I can speak with tongues, and show people I can dance in the Spirit, and show people I can shout), but I've come here because you are a near kinsman. Not to show that I can do something big; but you're my kinfolks. I've come because you're a near kinsman. And you're the only one can redeem me."

See the attitude of the--the convert to the Christ to the church? See, see? "Thou art my near kinsman."

And he said, "Thou art a virtuous woman. And I am thy near kinsman. Now, cover yourself up, and lie down until morning. Whew. Just cover up in that blanket; I'm your Kinfolks. Lay there until morning, resting." Amen, amen. "I am your near kinsman; rest." Amen.

157 When morning come, way before the break of day, she gathered up a great big bunch of barley (six measures I believe it was) and put it in her--her little shawl, and went home. And--and Naomi said, "My daughter..."

After she had raised up from the altar and went back, "Now, what's going to happen, mama? What's going to take place now?" Amen.

"Rest. (Amen.) Rest, Ruth, because the man will have no rest until he's done the full price of redemption." Amen, amen. Right there's where I stand. Amen. He will not rest until He's done the full price of redemption to redeem you, everything that you ever lost, everything that you was.

160 Now, remember, the law of redemption... As we're coming to the--close to the end of the service. All the law of redemption is this: that before a man could redeem a lost property, he had to be the nearest kinsman. And the next thing, he had to be an upright man, a just man, to do it. And then he had to be worth enough money to do it. And then he had to make a public testimony that he had done it. And from then on it was his property.

So now, look. Boaz represented Christ. Now, Ruth represented the church, you, the believer. And now, God in the Old Testament, the only way that He could come and redeem what had been lost, God had to come kinfolks to man. And the only way that God could become kinfolks to man, was to be one of them. Amen.

162 I different with Billy Graham on three individual persons in the Godhead, or any other trinitarian teacher on that. I believe in a trinity, of course, but not in that manner: them being three persons. They're One. That story there alone, if I had nothing else but that, would prove it.

God became man. He had to become kinfolks. And He couldn't be God... And us sinners, creations of His creation, creative beings of His creation, 'cause He couldn't be kinfolks there. So God became man, that man might became God--become God. Amen.

164 We being men, sinners... God became a sinner, took our sins upon Him, knowing no sins, yet was a sinner because our sins was placed upon Him, that we... He become me, that I might become Him. See? He become a sinner that I might become a son of God. He become a sinner, that you might become a son of God. And now, we are sons and daughters of God because God was made kinfolks when He took on the form of our flesh, was born of a woman. God, not another person, God, Himself... I Timothy 3:16 said.

.. without controversy great is the mystery of godliness for God was manifested in the flesh,... (God)

In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God.

And the Word was made flesh,...

166 The Word, made a human being, become a Kinsman. He become a man. Oh. He become death, that through His death I might become Life. He become a sinner, that through His righteousness I might become--have Life. He become poor, that I through His poverty, I might be made rich. He become what I was, so that I might through His grace become what He is. Oh, my. Then talk about powers of God. Now, that's exactly the Scripture. And that's what the Scripture says.

That we might be... What love the Father has beshed upon us--shed upon us, that we which were sinners, aliens, away from God, might be drawed nigh unto God; insomuch, that we become sons and daughters of God, not servants. The Gentile church was never a servant. No, sir. The Gentile church is son and daughter. You are sons and daughters of God, who has received the Holy Ghost. Now, if you're Orpah...?... and turned away... But if you've went on through to the Holy Spirit, you become sons and daughters.

168 Now, sons and daughters... Who has the most power before God? What is an angel? An "angel's" "a servant." Is that right? They're His servants. What are you? His son and daughter. Who has the most power in heaven then? A sinner that's been saved by grace, or an Archangel that's standing by His right side? The sinner that's been saved by grace has more authority in heaven than the Archangel that's stood by His side without sin. Because He's a son. A son has more authority than the servant, of course.

Oh, we forget what we are. We forget many times what made us what we are. After we become what we are, then we forgot how we got here. When God Himself...

Oh, what precious love that Father

Gave to Adam's fallen race;

Gave His only Son to suffer

And redeem us by His grace. (Oh, how we ever know?)

Mid rendering rocks and darkening skies

My Saviour bows His head and died;

The opening veil revealed the way,

To heaven's joy and endless day.

On Christ, the solid Rock, I stand;

All other grounds are sinking sand.

When I survey the wondrous cross,

Where on the Prince of glory died,

I count all my sin to be but loss,

(That's right.) One said:

Living, He loved me; dying, He saved me;

Buried, He carried my sins far away;

Rising, He justified freely forever:

Someday He's coming--Oh, glorious day.

170 It's been the theme of the church. It's been its outlook. It's been its heart. This earth's bathed with the Blood of this Kinsman Redeemer to redeem Adam's fallen race.

Notice, here He is a Kinsman Redeemer. Now, the first thing: He had to be a worthy man. Who was any more worthy than Christ, than Jesus? Then another thing: He had to have the money. He had to be able to do it. He owned the heavens. He proved He did. He could take five loaves of bread and two fish, and feed five thousand, take up five basketfuls of fragments afterward. He could pump water out of a well and turn it into wine. He could take a fish out of the ocean and take coins out of his mouth of gold. Amen.

He wasn't a... But He become poor, not a place to lay His head. He become a Kinsman, not a Kinsman to the rich, a Kinsman to all men. He took the place of a Redeemer.

173 Then what did he have to do? Then he had to make a public testimony. The next morning, Ruth said--or Naomi said, "Rest, Ruth, everything will be all right now, because you've found grace in his sight."

God, let me do that. Let me find grace in His sight. Then when morning breaks...

When the trumpet of the Lord shall sound, and time shall be no more,

And the morning breaks, eternal, bright and fair;

When the saved on earth shall gather over on the other shore,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

(Resting now, waiting for the full redemption.)

175 Notice: "I have it, the--the earnest of it now. I've took home a whole scarf full of barley. I got there..." He gave it to her, measured it out, six measures. Six meant the six thousand years of existence of the world. Man's day is six. Man was created on the sixth day. There'll be six thousand years that the world was created, and the seventh thousand God rested. Six thousand years the church will labor against sin with the power of God of these barley loaves and then go into the eternal rest. That's rest, wait. Six measures of fine barley he put in there to carry her over till the time of full redemption. I'm so glad to enjoy it.

176 Now, quickly, let's get down to the end of it. Now, we find, now, that the next morning when she woke up, she was happy, waiting, and the man came. He went down... He had another kinsman, that really had option on the woman first. Have I got time to get that? Well, just a minute, and we'll get part of it anyhow.

That next one in the parable that had option on you was the devil, 'cause you'd sinned. And first you belonged to him, 'cause you was--you're his property, for you were borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies. And he could not redeem it. See? He could not redeem it. So Christ come and was made man to take away our sins, to redeem us. Do you see it? And the other man couldn't do it. The devil couldn't die for sins, because he was the very perverter that made sin. See, he could not; he'd mar his inheritance, the other fellow. And Satan would mar his, because he is a devil. He could not become another devil to take away the devil, first devil. He could not become sin, 'cause he already was sin. But Christ being sinless, become a sinner. He could redeem us. Hallelujah, we are redeemed. We are "redeemed": means "to be brought back." We are redeemed.

178 So the next morning then he had to make a public testimony. He went down and met this man at the gate before the elders (and it had to be in a public place), and he looked him in the face; he said, "Can you redeem her?" Now, if he had to first redeem Naomi in order to get Ruth... And Christ had to redeem the Jewish church first in order to get the Gentile Bride. She come in with Naomi, as an alien from another country, a Moabite, heathens. That's what we were, the Gentiles, the heathen. And remember, he had to... He had to get Naomi. And when he got Naomi, he got all she had.

179 Remember, when Christ come, He never spoke of the Gentile church. It was go to His own. "He came to His own, and His own received Him not." He was always to His own. "Go not in the way of the Gentiles. Go not into Samaria, but go rather to the lost sheep of Israel. And as you go, preach the Gospel, heal the sick, raise the dead, cast out devils, freely as you have received, freely give." Is that right? Sent them two by two... Go first... He had to redeem that church. And when He redeemed that church, He got the Gentile Bride. Amen. That was the bargain in it. See, He got the Bride when He redeemed the church.

180 Now, Boaz, he had to make a public... He said, "Can you redeem her?"

He said, "No."

Then he had to make a public testimony. He picked off his shoe and throwed it at him, said, "There you are. Let all Israel know that I have redeemed Naomi, and I also take Ruth." Amen. "I take Ruth for my bride." Who was it? The lord of the harvest. Amen. There she is, "I redeem Naomi, and I get Ruth. And Ruth will be my bride."

What'd they say, "May her be like--like Leah and Rachel and them, and raise up thousands (and she has, that's right.) unto Israel. May she be that way." And look, he made a--a public testimony.

183 What did Jesus do, to do it? He made a public testimony. When Satan could not die for sins because he was the sinner... He's the father of sin. But Jesus, the innocent One, God of heaven, Who didn't have to die, come down and made a public testimony by dying, lifted up between heavens and earth: A public testimony, stripped His clothes off of Him; and hung between heavens and earth in shame, and died a sinful, shameful death to redeem us: a public testimony. Amen.

What did He do? Kicked off His own righteousness, kicked off His own glory, kicked off... "I have power; I could speak to My Father and straightway He'd send Me twenty legions of Angels." They could change the course. One Angel could've done it. He could've called for twenty legions, that'd been about forty thousand Angels. What could they have done? He said, "I could speak to My Father, and straightway (That's right now.) He'd send Me twenty legions of Angels; would come here and take this over." And what would one do? One would destroy the earth in a second. Just look, He had thousands could've come. See? But He kicked that off. He laid that aside. He laid all of His dignity, everything aside and become a sinner and died for you and I.

185 Now, in closing, we might say this in closing. He did--He did that. Then he took Ruth, and he married her. And she brought forth a son called Obed. Obed was the father of Jesse. Jesse was the father of David, who was a father of Christ (Amen), father of the Lord Jesus.

Don't you see? Through that righteousness, through that clear-cut decision, He become our Kinsman Redeemer. God became Kinfolks to us, to come down and be made like us, a human being, suffer hunger, suffer thirst, "I thirst; give Me a drink." And they put vinegar in His mouth and gall.

He thirsted like we did. He knowed how to do without. He was sick like we are. He said, "Won't they say to Me the old parable, 'physician, heal yourself'?" But His great powers wasn't for Himself. He had the power to do it, but He couldn't use it on Himself. No.

188 Somebody said to me the other day, said, "Brother Branham, before anything happens, you know all about it. What's going to happen to you?"

I said, "The gift is not for me. I cannot use it for myself." It's for you. You're the one that gets the benefit, not me. I'm just a public servant of God to you.

The preacher's a public servant. He just holds himself there like a lily of the field; the bumble bee flies in and get his part; the honey bee flies and gets his; the by-passer gets his, and everything. He toils day and night to keep his radiance. And the Gospel minister does the same thing: walks in the line of God, holds his testimony true, that the world might partake of him. See? Mr. Pastor Lily, he's a good one. Jesus said, "Consider him. Solomon is not like him." That's right. Dr. Lily, I guess you all know him. See?

191 "Consider the lilies of the field, how they toil, and spin neither... I say, and yet, Solomon in all of his glory..." A lily has to struggle day and night to get the radiance, to keep his garments, to keep the perfume and things going. And others... He just opens up hisself and they come by and take it out of him. The bee, and the fly, and everything comes by, good or bad just takes from him.

That's the way the servant is of Christ, the Christian servant: opens himself up, "Just take from me, world." There's nothing for himself, it's for the others. That's what Christ become when He become Kinfolks to us. He become man that the world might partake of His righteousness (See?) and be made sons of God.

193 Now, what did they do? They got married, and through that come this great thing. Then Ruth was rewarded by getting Christ--or getting Boaz for her husband. Which the church is rewarded by... When the coming of the Lord shall come, on that bright and cloudless morning... We're resting, waiting now. It shall come. Now... Why, it's redeemed.

194 Now, one more quotation, before I leave to start the prayer line: one more quotation. I looked up this morning the word "redeemed." I just... Excuse me, my Arminian brethren, but I just have to put this in, not to hurt, but just to make you think. Look up what redemption means. Redemption actually applied in the Greek word to taking a slave from the market. I can't spell the Greek word just now, but it means, "take a slave from the market," to redeem.

A man's done something wrong so he--his master sold him into slavery, actually unto death. And he's in the market. He's a slave. But a man comes along, a worthy man that's able to do it, and finds this man, and finds grace in his sight. He redeems him. That's takes him from the slave market and takes him out to himself. Notice. And that slave, once redeemed, can never be sold in the market again. Amen. Can never be sold again, he's marked. And if he was thought enough of one time to be redeemed, no one can ever sell him again for a slave.

196 Oh, thanks be to God, that when a man has once come to Christ and been redeemed by the precious Blood, the devil can never make you a slave again. You're secure in the Blood of Jesus Christ until the day of your redemption. That slave... Look it up in Exodus and find out if that ain't the Levitical law--I mean in Leviticus. See if that ain't the law. The slave, once redeemed, can never be sold again for a slave. That's right.

Oh, I'm so glad. I am so happy to know that our Kinsman Redeemer, that the God of heaven, Who was Spirit, came down to the earth and was made flesh (made like I am, made like you are) and took on the form of sinful flesh, knowing no sin, that our sins might rest upon Him, and become kinfolks to us, made a public testimony of dying, paying the full price.

And God's Spirit witnessing back, the temple was rent (the veil) from top to the bottom (not from the bottom to top, but from top to bottom, showed that God Himself tore it open from above), rent it from top to the bottom and opened the way. And the sacrifice blocks turned over, and the lightning forked through the dark angry skies; the sun went down in the middle of the day; the stars refused to shine; and everything give a testimony. We are redeemed. Hallelujah.

199 Let us pray. [A prophecy is given--Ed.] With your heads bowed, now just a moment. That was prophetic utterance, calling to the church after the message.

Now, if there's some here who doesn't know Him, your lives are not right, you're invited now to stand here in the presence of this audience (the face of God) to accept Him as your Saviour. The water is in the pool for baptism. There's someone waiting to start the baptismal service right away.

201 While we have our heads bowed, we're going to take up the moment now by singing "I'm Going Through," with your heads bowed now.

I'm going through, yes, I'm going through,

I'll pay the price, whatever others do;

I'll take the way with the Lord's despised few;

I've started in with Jesus, and I'm going through.

I'm going through, yes, I'm going through,

I'll... (Do you really mean it now? If you do, come up here and stand.) whatever others do;

I'll take the way (Are you ready to cleave like Naomi of old?)

I've started with Jesus, and I'm going through.

From Bethlehem's manger came forth a Stranger,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

To be like Jesus, (You want to be like your Redeemer?) like Jesus,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

Shine on me, Lord, shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me;

Shine on me, Lord, shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me.

To be like Jesus,...

Was there anybody else you'd like to be like besides Him? Won't somebody else come now and kneel here with this young woman as she kneels, taking like Ruth of old, taking her way this morning?

.. like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

Just to be like Jesus,...

Somebody else come up now, walk down here and kneel down like this lady has here. Have you started? Will you put your hands in His?

.. I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

[Brother Branham begins humming the chorus--Ed.]

202 Our heavenly Father, while the church is humming this song, "To Be Like Jesus," this woman this morning has stepped out like Ruth. Ina Belle, coming like Ruth of old, no matter what the price is, she's come to pay it. No matter what the--how she's to be laughed at or made fun of, she's taken the place now, standing here confessing her sins, kneeling down, marking the place where the great Lord of the harvest laid down at the cross. There to receive His Spirit, His grace that spoke to her as the Word went forth, like Naomi of old, directing, and It struck the right one in the right place. And now she comes to take the place of a believer, kneeling at the cross there where she confesses her sins, lays aside all the old things of life, and becomes a new creature in Christ Jesus.

203 We pray, Father, this morning that every alienated person in this building, every man, woman, boy, or girl who doesn't know You, don't let these words pass by, Lord. We don't know just what hour we are to come into the judgment. It may be yet today that many of us may have to come. Maybe before we get home an accident will happen. Maybe a heart attack might strike us. We don't know. O God, let us prepare this hour, while the Spirit is here, while we have witness that He's here, while the God of heaven in all of His infinite mercy is here to take us in.

Give us of Thy grace, Lord. Send others this morning to the altar and accept Christ as Saviour as this woman is doing now. Grant it, Lord. Be merciful to her, knowing that her people... Her brother's setting here on the platform with me, her sister Wood setting back out there, and mother and daddy setting here, Lord God, I pray for mercy. Grant it, Lord. You know what I mean in my heart. I ask that Your shedding forth of Your Blood in mercy will come now at this hour; grant it, Lord. Grant while we are waiting for others... May others come too, Father, and be reconciled to God through Christ.

205 And while we're waiting now and wondering, we're going to sing again,

Shine on me, O Lord, shine on me.

And let that light from the lighthouse shine on me.

All right.

Shine on (Would there be another come up?), shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me;

Shine on me, Lord, shine on me,

Let Your light from the lighthouse shine on me.

What will It make me?

To be like Jesus, to be like Jesus,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

206 Father God, that's truly our testimony, Lord. We want to be like Him: meek, and lowly, humble, sweet, always forgiving those who are mistreating Him and doing wrong. We--we want to be that way.

We thank You for this woman who came up this morning. How do we know what this life will come to be after while. Maybe through all of her mistakes and things in life, as we all have made, seeing them plunged beneath the flood this morning... I pray, God, that this woman will live a consecrated life that will lead all her associates to this experience. May she not stop here, but go on into the promised land, marking the place and lying down, receiving the Holy Spirit there. Grant it, Lord.

If there be any more in here, Father, that should've come and did not, may Your Spirit not leave them. May they have no rest day or night until they have come also, made this same decision. Not to be harsh, Lord, but, O God, knowing what they're missing, to know what will be at that day to hear Him say, "Depart from Me, you workers of iniquity. That morning at 8th and Penn Street, I called you, and you didn't come." O God, what a horrible hour that would be for them, when we're weighed in the balance and found wanting. Father, grant that that'll never come to anyone in Divine Presence. May they all be saved. We ask in Jesus' Name. Amen.

208 We want to thank the Lord this morning for His goodness and kindness. I thank you all for your patience in waiting with me so long. Sister Ina Belle, I... Sister Wood, that's your sister. Brother Charlie... What they've been praying for and what we have prayed for, for a long time... Sister Ina Belle, would you stand up just a moment? That's Sister Wood... Our trustee here at the church, that's his sister-in-law that's accepted Jesus as her personal Saviour this morning. And how many prayers have been... God bless you, Sister Ina Belle. I think I have your name right. Is that right? May God ever bless you, sister dear. And if you've never been baptized in the Name of Jesus Christ, I persuade you to do it, and receive the Holy Ghost.

God ever be with you, and bless your precious husband there. I meet him a few days ago. If I'm not mistaken, his name's Stanley. Is that right? Stanley. God bless you, Stanley. Home is sweet, but I believe it'll be sweeter now than ever. God ever be with you all and--and give you His grace and mercy all of the days of your life. And follow on with the Lord. Be like Ruth now, Ina Belle, cleave right onto Him. Just keep moving on. Sometimes it'll get hard, and the ways will get dim, but remember, just look down towards the ground and then look up towards the sky, you'll find a bloody footprint that follows all the way up there. He'll lead the way.

210 Now, oh, it's already noon, twelve o'clock. Are you still willing to have the prayer line?

Billy, where's... What kind? Did he give out prayer cards? I--I never... I believe he told me he give out prayer... Well, what was it? Now, somebody tell me what the letter and numbers was. What? B? B, 1 to a 100? 50 to 100. All right, B-number-1.

We got... Now, we have a crowd, so we can't... We'll get them all standing and we'll just pass them right through the line, praying for them.

213 Now, how many's never seen one of the prayer lines? Let's see your hands, never been in one of my meetings to a prayer line. Oh, my, plenty of you.

Well now, we can just pray for the people, or we can have discernment, or don't have any prayer line at all, just call them right out in the audience. It doesn't matter. The Holy Spirit's here. Yes, sir. But let's be standing the prayer line.

Number 1, who has number 1, prayer card B-number... 50, I'm sorry. No one has 1, of course. All right. Prayer card 50, who has it? Come over here, sir. Prayer card 2--or 51, 52, prayer card 52? All right 53, 53? All right. 54, come this a way right over here. If you're in the back, come over this way over here. 51, 52, 53, 54. Who has 55, prayer card 55? The lady? Right over here. Prayer card 56, stand up on the side the wall over there, if you will. 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65. Busty, turn right through that aisle right there, brother, right there. All right. Turn right through there.

How many does not have a prayer card and you want the Lord to heal you, raise up your hand. All right. That's all you have to do is just believe that now, just believe.

All right. 56, do I have it? 57, 58, 59, 60. Let them stand. 61, 2, 3, 4, 5, let them stand. 66, 67, 68, 69, 70, let them stand. I don't want them all rushing at one time, reason I'm calling the number, up to 70. 70 to 80, stand; come over here on this side, 70 to 80. All right. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9... All right. 80 to 90, stand over here. Doc, you help them back there if you will. 80 to 90, stand over on this side. 90 to 100, stand over on this side, over here.

215 All right, while their lining up, I'd like to ask the church something. How many strangers is here, never in one of my meetings before? Why, many of you. How many knows that there's no man can heal another, not even to a doctor? No, sir. A doctor's not a healer. He only aids nature. God's the Healer. See? A doctor can set an arm, but he can't heal an arm. Doctor can remove appendix, but not heal the place where he cut. Doctor can pull a tooth, but not stop the bleeding or heal it up. God has to do that.

216 All right, how many knows that when Jesus was here on earth, that He didn't claim to be a healer? He was a man. He said, "Not Me that doeth the works, but My Father that dwelleth in Me. He doeth the works." Is that right? How many knows when He was here... What? How... What kind of a ministry did He have when He was here? He did what the Father showed Him to do. Is that right? How many know--knows that? St. John 5:19, He said, "Verily, verily, I say unto you, the Son can do nothing in Himself. But what He sees the Father doing (Is that right?) that doeth the Son likewise."

Now, then is Jesus Christ the same yesterday, today, and forever? Do you believe that with all your heart, He's the same yesterday, today, and forever? Do you believe that Jesus Christ, being the same yesterday, today, and forever, that that means that He actually is the same?

All right. How is He the same? The same in every principle. Is that right? He's the same God, the same Healer, the--the same Saviour; He's the same--the same attitude. That's all the same. Is that right? The same. All right, then if He was the same, and is the same, He'll do and act the same. Is that right? Now, how many knows that to be the Truth?

219 I'm just going to take a moment here. I'm waiting; it don't look to me like that's fifty people standing around. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11... [Brother Branham counts the people--Ed.] No. Some of them probably went home earlier. I seen some people leave back there. All right, just this little short line. How many would like to have just... How many strangers to me in that line? Raise up your hand, knows I don't know nothing about you? Raise up your--my--your hand.

How many out there is strangers, knows I know nothing about you, raise up your hands and you're sick? All right. How many'd like to see the line of discernment, so we can just hurry up and get through? Would you like? Now, it doesn't matter. I can just pray for them, bring them right through the line, or they can set down, just go and set down: doesn't matter. The Holy Spirit discerns just the same. Do you believe that?

221 Now, then if that's so, then just be quiet, just a moment. It's getting a little late. So just set still just a moment. I want to ask you something now.

I may be on the wrong mike here. Both all right? Both hooked up? All right. And this also?

All right, now, just get quiet for a moment. I'm going to look down this line and see if I know anybody.

I know that fellow standing right there. Now, I know Earl. Earl, I know you; Earl Collins. (Oh, yes, he--the man up here.) Is that the man we hunted with up there in Colorado? Oh, my, I certainly don't. I believe Earl told me that you were very sick. And you come... Now, if you can't stand long, let... Somebody take him a chair over there. Or--or someone--some of them just raise up and give him a seat, right there close to the side, 'cause the man is very, very sick. My, he's lost about hundred pounds or more of weight. And he's... And he's--he's very, very sick. Now, just let him set there. Start thanking Him dear brother.

225 Now, let me look down. Now, Earl was just standing with him. Now, this man, standing right back here looking at me from over around La Grange, Kentucky, I don't know his name, but I--I--I know you. And that's Brother and Sister Kidd there; I know them. And this lady, right... Is that Sister Rook? Or... Would--would this woman here, from Sellersburg, I believe that's blind. Is that right?

All right, I think that's about all in the line that I actually know. Oh, yes, here's my good friend Busty Rogers here from down at Milltown. And down along the line, I guess the rest of them are strangers to me. Now, that's before God, as far as I know, they're strangers to me.

227 Now, let me see in the audience. Now, you that--you that are strangers to me, that's sick, raise up your hand. And you know you got a request on your heart; raise up your hand, wherever you are, that knows I... All right. Okay. It's just general, around about everywhere.

Now, I... It won't hurt you just to wait just a moment or two longer. I want to ask you a solemn question. I better get behind here, so you can hear me. I just want to ask you something. Now, these messages that I'm preaching, do you believe them to be the truth? [Congregation resounds back, "Amen"--Ed.] You sure... You wouldn't come here if it wasn't.

Now, would God do something like that without giving me some conception of what I was doing? He certainly would not. Certainly He wouldn't. Now, if He has done that...

230 Now, I'm claiming that Jesus Christ has not changed. His death did not change Him. It glorified Him. And He raised up on the third day and ascended on high. And He sent back the Holy Spirit, which was God is the Holy Spirit that was upon Him. Do you all believe that? And Jesus, when He was here on earth, He said, "The works that I do, shall you do also. A little while, and the world won't see Me no more (That's the world order, you know, just the unbelieving church and all.), they won't see Me no more. Yet ye shall see Me ('Ye,' that's the church, the believer.), for I ('I' is a personal pronoun.), I will be with you, even in you, to the end of the world. (In the Greek there is 'consummation' which means 'the end of the world.') Be with you to the end of the world. And the works that I do shall you do also." Is that the truth?

231 Now, we have Baptists, Methodists, Protestants, and Catholics, and--and even Jewish, setting in here this morning. And we have Church of God, Nazarene, Pilgrim Holiness, Jehovah Witness, all them different denominations represented; I'm looking around looking at them. Methodists, Lutheran, Pentecostals, all different kinds, as I look around and see the people that I know. And they're all visitors from out of town. The Branham Tabernacle's a little bitty thing here in--in the city. But it makes up from the world.

232 Now, let's just take this, and think real close, think steady, and be reverent, and ask this question. Then if He is not dead, then His attitude towards you and towards the sick, would be just the same today as it was yesterday. Then how did He make His attitude yesterday? This: "I can, if you believe." Is that right? "If you believe."

The man said, "Lord, have mercy on us." Said, "My son is variously vexed with a devil. I brought him to Your disciples, and they were screaming and hollering and everything."

He said, "I can, if you believe. If you believe, I can."

235 Now, notice, how did Jesus do? What was He yesterday? How did He minister? Now, this is to the stranger now, I'm talking to. Let's see what He was yesterday. It'll take me about three minutes; we'll quote couple little places.

When His ministry first started, there was a one man by the name of Andrew, a fisherman, got converted, believed on Him, and went and got his brother named Simon. You remember that? He brought him to Jesus. He was a illiterate fisherman, couldn't even sign his own name. And he come up before Jesus, and Jesus looked at him and said, "Your name is Simon. You're the son of Jonas."

How many knows that's the Scripture? They knew that was the Messiah, 'cause He's the... God promised... Moses promised that when the Messiah come, He would be a prophet. Is that right? The Prophet-Messiah... And He looked, and He said, "Your name is Simon." And said, "Your father was named Jonas." And he knowed that was the Messiah.

238 The woman at the well, that's another nation of people. Now, only the Jews and Samaritans received Him. The Gentiles, we hadn't come in yet, the Ruth group. Now, the woman at the well, which was a Samaritan, she come to get water. Jesus said, "Bring Me a drink." What'd He do? Talked to her, just like I'd talk to someone out there in the audience; said, "Bring Me a drink." They'd never met before.

And she said, "Why, it's not customary; we got segregation here." Like you used to have in the south for our colored friends and things. But they don't have it no more. Thanks be to God for that. So he said, "We got segregation here; why, it's not customary for You; You're a Jew." Jesus was a Jew. She was a Samaritan. Said, "It's not customary for--for You to ask me, a Samaritan woman, such."

He said, "But woman, if you knew Who you were talking to, you'd ask Me for a drink."

That stopped that beautiful woman. And she looked up and said, "Why, You have nothing to draw with. The well's deep."

He said, "The waters I give is Everlasting Life."

And finally He found out what her trouble was. How many knows, strangers, knows what her trouble was? She had five husbands. So what did He say to her? He said, "Go, get your husband and come here."

She looked at Him; she said, "I don't have any husband."

He said, "You said well, because you've had five, and the one you're living with now is not your husband."

246 She said, "Sir, I perceive that You're a prophet. Now, we know, when the Messiah comes (that's Jesus)--when Messiah cometh, He'll tell us these things, 'cause we know He'll be that Prophet. We know when Messiah cometh He'll do this. But Who art thou?"

He said, "I am He."

And upon that, she run into the city and said, "Come, see a Man Who told me what I done. Isn't This the very Messiah."

If that was the sign of Messiah yesterday, and He's the same today, it's the same thing today. Now, do you strangers believe that? Now, that's for you in the line here.

249 Now, to them out yonder, just one Scripture, so that you'll have something to stand on. How many believes that He is a High Priest now, that can be touched by the feeling of our infirmities? We all... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

That's his trouble; it's cause you have a prostate (That's right.), getting up at night and so forth. You're from Ohio. And you belong to Brother Sullivan's church or go there. I see Brother Sullivan standing here. You come with Kidds; that's who you did. That's right. All right, at this time you feel different now. It's left you. Now, you can go home; your faith makes you well. God--God bless you. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

251 But now, as far as knowing you, God in heaven knows that I don't know anything about you. I don't know what's wrong with you. I wouldn't have no way of knowing what's wrong with you. You're just a man that's standing here. And you had a prayer card on, had a number on it. And you just... The boy give you that card, and you was just called up here in the prayer line.

Now, just look how it's breaking out. See, just that one time, that's harder; that done more to me, that one time, than all the time I been preaching this morning. Something going out (See?), something going out...

Young fellow, you're actually not here for yourself. You're here for somebody else, and that's a child. The child's not here; it's in a flat country: Kansas. Has some kind of spells like epilepsy. Epilepsy's what it is, there's darkness over the child.

You're some connection, or you're--to Strickers. Didn't you all marry sisters or something like that? That's right. Do you believe? Then he won't have no more spells, if you believe with all your heart. As you have believed, so be it unto the child. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

256 Praying for that aunt, she's got cancer down in there. Do you believe with all your heart, back there, do you? I don't know you. I've never seen you in my life. But when you heard me tell that man of something that he was thinking of a relative, that come to you. Now, you believe with all your heart?

Now, what did she touch? I want some of you people to tell me what that woman touched. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

Now, is this two, or how many's this? We already had three? Two? Two? All right.

All right, the lady is shadowed for death. There's a dark shadow over her, which she has cancer. That's correct. The doctor tells you that it's cancer of the lymph gland. That's right, raise up your hand. You're from away from here: Iowa. You believe? You got a, either a son, or it's a grandson. And there's... He's got something wrong with his eyes, and you're praying for him. Do you believe God can tell me who you are? Mrs. McKee, then return back to your home, and be well. Jesus Christ has...?... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

259 Light, that you see on that picture is hanging over that woman setting way back there. Believe me to be His prophet, sister. You're praying for your husband at the stage of death in the Veterans Hospital; that's THUS SAITH THE LORD. Believe with all your heart now; he'll get well. What did she touch? [Blank.spot.on.tape--Ed.]

Now, just keep believing out there. See?

[Blank.spot.on.tape--Ed.]

[Blank.spot.on.tape--Ed.]... car accident. You come down from up north. You're around Bedford, Indiana. That's true. Is that true? Then you believe your neck will be all right? As you believe, so be it to you. Return back home and give God praise. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

O God, of this young man, fighting the good fight of faith, standing in the Presence of Jehovah-Jireh, the Lord's provided Sacrifice, may the power that raised up Jesus from the grave, touch him just now. Give him the desire of his heart, in the Name of Jesus Christ. Amen.

Lord Jesus, upon my sister I lay my hands. In the Name of Jesus Christ, may those eyes be made well. May her--her affliction be gone from her body, in the Name of Jesus Christ. Amen.

Our heavenly Father, for my little sister Kidd, I pray, dear Father, that You'd give her strength in her old age like You did Naomi. Lord, may she still be used for Your glory. Grant it, Father, in Jesus Christ's Name.

Then to Brother Kidd, Lord, that death struck him, but Life brought him back. God, I pray Thee, that You will keep him strong. He's way past his 'lotted time. But Thou art God, and You did this for Your glory as You promised me in the hospital. Now, give him strength for testimony. May his testimony ring out through the state of Ohio, throughout the world. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

That Jesus heals me now.

I'll take Him at His Word...

PRÍBUZNÝ VYKUPITEĽ (THE KINSMAN REDEEMER), 60-1002, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 120 min

   Aa

1        Ďakujem ti, brat Neville, nech ťa Pán žehná. Je tak dobré byť dnes ráno znovu tu späť v dome Pánovom. Verím, že raz bolo povedané, „Bol som šťastný, keď mi povedali, poďme do domu Pánovho.“

 Charlie, vyjdi tam spoza toho stĺpu a príď sem, zožeň si stoličku, poď sem hore. Sestra, je tam niekde nejaká stolička, aby sme sa tu mohli trochu potlačiť? Tu je miesto, pani. Poď sem. Sem, Charlie, poď sem a sadni si tu pri Banksových tak, aby si nemusel stáť. Zakaždým, ako ten chlapec prichádza z Kentucky a dostane sa sem... On vstáva každé ráno a tak ho necháme sedieť tu.

2        Tu je ešte miesto na konci tohoto radu pre niekoho ďalšieho. Je tam nejaká pani, ktorá tam stojí, tam vzadu? Poď rovno sem, rovno tu je sedadlo, sestra, tu blízko, poď sem. A myslím, že tam je niekto v invalidnom kresle. Je to tak? Áno. Tu je ďalšie sedadlo. Ak by niekto chcel tam vzadu stoličku, jedna je tu. A tu je ešte jedna tiež, tak si len poslúžte. Áno, máme tu ešte jednu.

 Tak príďte sem a sadnite si a cíťte sa skutočne... Chceme, aby ste sa cítili pohodlne, zatiaľ čo sa snažíme priniesť Slovo Pánovo.

4        Ó, je to istotne dobré byť tu. Nevidel som Charlieho na pódiu. Je tam vzadu? Tak doveďte ho sem. To nie je... Bol som s Charliem preč niekoľko dní a nemohol by som ísť okolo bez toho, že by som navštívil jeho dom a jedol tam, a tak chcem, aby bol dnes ráno tu na pódiu. Zakaždým, ako sem prichádza, stojí niekde popri stene, aby uvoľnil niekomu druhému miesto. Tak som sa dnes ráno poobzeral a uvidel som ho tam stáť. Pomyslel som si, „Teraz ho dostanem sem.“ Tak je to... To je dobré. Dnes ráno budeme mať posolstvo od brata Russella Coxa. Kde je Nellie? Ja... To bude pre neho dobrá jazda, lebo... Áno, to je to.

5        Tak som istotne rád, že môžem vidieť mnohých mojich priateľov. Minulú nedeľu, keď som odišiel, cítil som sa zle celý týždeň. Bol som s jedným dobrým priateľom, ktorý tu sedí, on je tam zdola, z juhu, brat West. A prešiel som okolo publika dosť neskoro a povedal som, „Som rád, že vidím toho a toho a toho a toho,“ a díval som sa stále ponad hlavu brata Westa a vôbec som si ho nevšimol, až keď začal odchádzať. A potom som si pomyslel, že brat West si celý týždeň bude myslieť, že som ho vedome prehliadal. Ale on je Kresťanom a tak on vie, že to tak nie je. On vie, že ja som skutočný priateľ. A ja viem, že on vie, že ja by som to neurobil.

6        Rozmýšľal som dnes ráno, ako som sem išiel, že uvidím ľudí z mnohých rozličných miest... Tak je tu brat West, znovu dnes ráno, a brat a sestra Kiddoví z Ohio. A niektorí z mojich... Poznám tu brata Evansa. Včera popoludní som ho išiel navštíviť do motela, ale myslím, že bol preč s bratom Fredom a ostatnými. A oni prichádzajú celú tú dlhú cestu od Macon, Georgia, až sem, každú nedeľu, keď kážem. Z Macon, v Georgii, to je veľmi dlhá cesta. Je to okolo osemsto míľ alebo viac, nazdávam sa, až sem, cestujú s celou svojou rodinou každý deň, keď ja kážem, a to je skutočne vernosť.

7        A tak ja som rozmýšľal... Ó... Potom, ak máte takýchto priateľov, ktorí chcú stáť pri vás... No, ak... Tí ľudia neprichádzajú celú tú cestu z Georgie a Ohio a rozličných častí krajiny do tejto malej modlitebne sem, aby počuli mňa. Oni sem prichádzajú, pretože oni veria posolstvu. To je to, čo oni veria. Oni veria tomu posolstvu. A potom, aký úprimný a čestný musím ja s tým posolstvom byť. Pretože nie len ja sám by som potom išiel nesprávne, ale viedol by som niekoho iného nesprávne. Rozumiete? A potom ma Boh bude brať na zodpovednosť za ich omyl, pretože ja som ten, ktorý som to učil. Rozumiete? A poviem vám, to spôsobuje, že sa skutočne hlboko zamýšľate, keď premýšľate v takejto rovine. Tak cením si každého jedného z vás, je to tak dobré vedieť, že cestujete toľko stoviek míľ po nebezpečných cestách a po týchto veľkých diaľniciach, kde sa stávajú nehody a podobne. Vaša viera v Boha vám nejako robí cestu, privádza vás sem a vedie vás naspäť. Sme tak radi, že môžeme mať priateľov toho typu. A modlím sa, aby boli Božie bohaté požehnania na vás.

9        Tak minulú nedeľu som povedal, „Tak budeme hovoriť a potom zvolám modlitebný rad.“ Snažil som sa zistiť nejaký spôsob, ako by som mohol nájsť spôsob, ako sa modliť za viac ľudí. A ak necháme prejsť omnoho viac, tak ako minulú nedeľu, no, niekto sa potom bude musieť modliť za mňa. Ja potom odchádzam odtiaľto takmer o druhej hodine. A ja som nerozdal modlitebné karty. Rozdávanie modlitebných kariet je drsná práca. Neviem, či to viete alebo nie, ľudia vás potom nenávidia. A brat Banks Wood jedného dňa povedal, zatiaľ čo sme boli v Kentucky, že on sa dobrovoľne hlási na rozdávanie modlitebných kariet, ak Billy nepríde. Tak Billy, tým, že je mojím vlastným synom, viete, no, oni... Dostal som zopár listov, „On mi sľúbil, že mi dá modlitebnú kartu, a nedal mi ju. Darebák jeden.“ Tak oni... On ich nemôže dať každému. A my ich sem nemôžme priviesť príliš mnoho do modlitebného radu. Vidíte, tak on ma musí ochraňovať.

11        A keď sme odišli, moja nevesta povedala, „Bill, budeš musieť postaviť Billyho späť do rozdávania modlitebných kariet, inak,“ povedala, „nepotrváš veľmi dlho.“

 A tak... Ale to, kde som urobil chybu, bolo, že som začal s rozpoznávaním, a potom niekto prišiel a povedal, „Zabudol som, mama chcela, aby sme sa za ňu modlili.“ Viete, kvôli čomu oni prichádzajú. To je kvôli rozpoznávaniu. Vidíte? Tak... Ale ja ich neobviňujem. Ja by som urobil to isté. Rozumiete? Ja by som urobil práve... Sme ľudia a my všetci chceme žiť a chceme vedieť, čo máme robiť. To je to, čo my... Ale vy sa môžete dostať len po určitú hranicu, s tými vecami, s tým darom, a potom ste takmer zruinovaní, keď sa to párkrát takto deje.

 A tak brat Banks išiel dnes ráno rozdávať modlitebné karty a Billy náhodou prišiel včera večer. A tak som si pomyslel, že by to bolo dosť hrozné, aby človek s takou dobrou reputáciou, ako je brat Wood, aby rozdával modlitebné karty a ľudia naňho takto vybehnú. Myslím, že Billymu to nevadí. Oni naňho už vyšli toľkokrát, že on to len necháva ísť. V poriadku.

14        Tak teraz mám byť tento nasledujúci týždeň v Dallase, tento nadchádzajúci piatok večer to má byť na zhromaždeniach Hlasu Uzdravenia. Ak sú tu nejakí ľudia odtiaľ, mám tam byť v ten večer a hovoriť na ich zhromaždení. A chcem hovoriť na tému „Prístup k obecenstvu,“ ak bude Pán chcieť.

 A potom možno nasledujúcu nedeľu, to bude táto nadchádzajúca nedeľa, ak bude Pán chcieť... No, nie som si tým príliš istý, ale ak bude Pán chcieť, chcem prísť a hovoriť na tému, na ktorú som mal hovoriť dnes, „Vietor vo víchrici.“ (A mal som sa dnes modliť za chorých). A to je skôr také ostré pokarhanie cirkvi za jej hriechy a... A to nie je veľmi dobrá téma ku kázaniu vtedy, keď idete zvolať modlitebný rad. Musíte vybudovať vieru ľudí k modlitbe a k Bohu a aby mali vieru. Tak som povedal bratovi Neville, aby oznámil, že dnes ráno budem hovoriť na inú tému, budujúc vieru ľudí v Boha. To druhé budú slová karhajúce ľudí, pretože nezachovávajú prikázanie Božie. Toto tu buduje ľudí, aby mali vieru v Boha. Rozumiete?

16        A dnes ráno tam vzadu v modlitebnej miestnosti alebo v tej nahrávacej miestnosti tam, jeden môj starý priateľ, brat Kidd, má niečo viac ako osemdesiat rokov a sedí tu... Mnohí z vás si pamätajú, keď som za ním v jedno ráno bežal, on mal vtedy asi... Bolo to asi pred rokom a on bol k tomu veľmi blízko, zomieral, bol hrozne chorý. A lekári mu dali už len týždeň života alebo ani nie týždeň... Oni... Nemohol dožiť do toho rána, ktorého by ho priviezli sem, bolo to asi tri dni pred zhromaždením. A teraz mu to kleslo asi na stopäť alebo tak nejako. Pred chvíľou mi povedal, že má znovu asi stotridsaťdva, a povedal, že sa cíti ako chlapec.

 Brat Kidd, čo keby si mohol vstať, aby tak ľudia mohli vedieť, kto je tento starý kazateľ. Tu je. Povedzme, „Vďaka Pánovi.“ Človek, ktorý zomieral na rakovinu a bol v takom stave... On tu má milú spoločníčku. Chcel by som, keby sa aj ona postavila. Ja len... Sestra Kiddová, čo keby si vstala? Tak ona... Vidíte, ako rýchlo sa dokáže postaviť? Rýchlejšie ako ja. Nech Boh žehná brata a sestru Kiddových. Nech Božie bohaté požehnania spočinú na nich. Ďakujem, sestra.

18        Oni sa namáhajú po cestách cez hory Kentucky, idú hore a dolu po uhoľných poliach, idú ďalej, sú vykopnutí, robia si z nich žarty, prenasledovaní, a žijú ďalej, ako len môžu, púšťajú tam niekde zrno, aby ho tam mohol niekto na ceste nájsť, a žijú pre kráľovstvo Božie. A majú osemdesiat rokov a stále kážu Evanjelium. Tak sú príliš starí, aby išli von, tak sa modlím nad vreckovkami a posielame im to a oni to len berú do nemocníc a podobne. Ľudia prichádzajú a berú si ich. No, to skutočne zasahuje srdce, že? Ak sa s nimi nedá stretnúť, môžete im poslať modlitebnú vreckovku. Ľudia majúci vieru... To je veľmi pekné.

19        Brat Rogers je tiež dnes niekde tu, to je svokor brata Creecha, môj veľmi drahý priateľ, môžem vojsť do jeho domu práve tak ako ku Charliemu a Nellie a im tam a dolu v Kentucky... Zvykol som tam chodiť a celý čas s ním poľovať a tu prednedávnom, asi pred trinástimi mesiacmi, ho jeden lekár otvoril a povedal, „Je to rakovina, on odchádza.“

 A ja som si pomyslel, „Môj vzácny starý priateľ...“ Je to veterán prvej svetovej vojny, skutočne šľachetný muž, jeho rodina... A ja som ho pokrstil vo Meno Ježiša Krista pred mnohými rokmi na odpustenie jeho hriechov, vediac potom, že on bol umiestnený do tela Kristovho a bol pripravený stretnúť sa s Bohom. Pomyslel som si, „Môj vzácny brat ide teraz ďalej.“ To bolo rovno potom... Predtým, ako ku mne prišlo to videnie neba. A potom som ho išiel navštíviť a do miestnosti vstúpila dúha. Boh veci zmenil. To bolo pred trinástimi mesiacmi a on je dnes stále tu a dokáže jesť.

21        On požíval nejaký druh nejakých sírových tabletiek a pálilo ho to v krku. A on bude, myslím si, dnes ráno v modlitebnom rade. Príďte hore a ja budem vedieť, že to môžem oznámiť, potom, ako Billy rozdá tie karty alebo budem vedieť, že bude rozdávať modlitebné karty. Povedal som jeho zaťovi, môjmu dobrému priateľovi, bratovi Creechovi, aby ho priviedol. A ja som si pomyslel, „Ak ho miniem, potom ho dostihnem a posadím ho do jednej z tých modlitebných miestností tu. Ale on má modlitebnú kartu a ja som povedal, „Busty, chcem, aby si išiel sem.“ Volá sa Everett, my ho voláme len tak skrátene, len Busty. A on... Povedal som mu, „Choď a postav sa do modlitebného radu. Radšej sa za teba budem modliť, zatiaľ čo je k tomu pomazanie.“ Tak, mám to tak rád. Viem, ako to je, za mňa sa už modlili a ja by som chcel, aby bol niekto pomazaný, keď sa za mňa modlí.

22        Obráťme si dnes ráno svoje Biblie a otvorme ich v knihe Rut. Prečítam z Písma niečo z knihy Rut. A tak teraz predtým, ako pristúpime ku tejto téme, rád by som oznámil svoj text na dnes ráno, nazýva sa to „Príbuzný Vykupiteľ.“ A chcel by som k tomu pristúpiť zo štyroch rôznych uhlov na tému vykúpenia.

 Rozmýšľal som minulú nedeľu, keď som kázal o tom, ako nás Kristus prišiel vykúpiť. A potom, dnes chcem hovoriť o tom, čo je Vykupiteľ a ako sa On stáva Vykupiteľom. A pamätajte, Vykupiteľ vás vykupuje kompletne, keď vás vykupuje: od vašich hriechov, od vašej choroby, zo všetkého, čo je nesprávne. On je Vykupiteľ.

 Tak predtým, ako k tomu pristúpime, skloňme svoje hlavy a prehovorme k Nemu v modlitbe. A teraz s našimi hlavami sklonenými, som zvedavý, koľkí sú dnes ráno tu v Jeho prítomnosti, ktorí by boli radi spomenutí v modlitbe skrze to, že zodvihnete svoje ruky a poviete, „Bože, Ty poznáš moju žiadosť“? Nech vás Boh žehná, každého jedného.

25        Náš Nebeský Otče, som dnes ráno tak rád, že existuje veľká vysoká Moc. Vediac, že Boh, že môžeme k Nemu pristúpiť skrze Jeho Syna, Krista Ježiša, a obdržať odpovede, o ktoré prosíme. Ako sme v tom predošlom zhromaždení hovorili o tom, ako tí ľudia putovali v ovčích kožiach a kozích kožiach a boli opustení a hľadali mesto, ktorého staviteľom a učiniteľom je Boh, ktorí vedeli, že ak by mohli len raz ku Nemu pristúpiť, ak by len mohli nájsť miesto, kde sa nachádza... Ako Jób za dávna povedal, „Ak by som mohol zaklopať na Jeho dvere.“ Inými slovami, „Ak by som len mohol nájsť to miesto, kde On prebýva, išiel by som s Ním domov a rozprával by som sa s Ním tvárou v tvár.“ Ale nebolo pre človeka žiadneho spôsobu urobiť to, pretože zhrešil a oddelil sa a stal sa Bohu nepriateľom. Ale skrze toho Vzácneho, ktorý prišiel a otvoril cestu a odpustil naše hriechy a priviedol nás pred Boha, nie ako nepriateľov, ale ako deti prichádzajúce k svojmu Otcovi, vediac, že on nám udelí každú našu prosbu, ktorú prosíme. Je položený len jediný zákon a to je, „Ak len môžeš veriť.“ A to je dohoda.

  Satan tvrdí, že my nebudeme veriť, a Boh hovorí, že budeme. A teraz prebieha ten boj a to rozhodnutie je na nás, aby sme ho urobili. Akokoľvek je naše rozhodnutie urobené, tak to aj bude. A je to tak nádherne napísané, „Všetky veci sú možné pre tých, ktorí veria.“

27 A my dnes veríme a prichádzame, pristupujeme ku Tvojej Božskej priazni a prosíme, aby si pohliadol na naše prosby. A aby každá ruka, ktorá sa pozdvihla, Ty vieš, čo je za tými rukami, v srdci, čo tam bolo mienené. Pretože je napísané, že Ty poznáš úmysly a myšlienky mysle a môžeš rozpoznať myseľ. A my sa modlíme, Bože, aby si odpovedal podľa Svojho bohatstva a Svojej milosti na každú žiadosť, ktorá bola zmienená.

 Tiež by sme dnes chceli prosiť, Pane, aby si mi pomohol, som možno ten, ktorý je najviac v potrebe kvôli publiku, vediac, že je tu predo mnou umiestnená kúpna cena Krvi Pána Ježiša. Možno sú tu dookola hriešnici, ktorí sú tak zviazaní hriechom, že to bude pre nich ťažké, takmer nemožné, aby sa vystreli ku tomu miestu, kde akceptujú Krista, tak dlho, ako ich satan drží zviazaných vo svojej moci. Ale vieme, že je napísané, „V Mojom Mene budú vyháňať diablov.“...

29        A daj nám dnes, Pane, moc skrze kázanie Slova vyhnať každého diabla pochybnosti, povery a strachu z ľudských sŕdc a myslí, aby tí, ktorí sú zviazaní znechuteniami a pochybnosťami, mohli byť privedení do náručia Krista. A je tiež napísané že, „Budú klásť ruky na chorých a zotavia sa.“ Sú tu takí, ktorí sú Kresťanmi a sú zviazaní démonmi choroby.

        Pane, daj mi dnes moc Ducha Svätého vyslobodiť každú chorú a postihnutú osobu, ktorá je dnes tu v budove, aby ten veľký Svätý Duch mohol mať prvenstvo v mojom srdci, a každý jeden, ktorý je v Božskej prítomnosti. Hovor ku nám skrze Tvoje Slovo. Tvoje Slovo je pravda. Ani neviem, čo mám povedať, ale očakávam na vedenie Ducha Svätého, aby nás On viedol a nasmeroval do každej pravdy. Udeľ to, Pane. Vezmi pre Seba chválu. A pomaž Svojho sluhu. A Tvoje Slovo je už pomazané. My Ti odovzdáme chválu, ako to Ty berieš do každého srdca, podľa toho, akú máme potrebu. V Mene Ježiša Krista, Božieho Syna, to prosíme. Amen.

31        Predtým, ako budeme čítať, chcel by som povedať tento malý refrén, ktorý sa mi tak veľmi páči.

Ak máš rieky, ktoré nedokážeš prejsť,

a, cez ktoré nemôžeš preliezť,

len pamätaj, Boh na nebi sa špecializuje

na veci, ktoré iní nedokážu.

Čítam z knihy Rut, z prvej kapitoly.

A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia.

A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam.

A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia.

A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov.

A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi.

Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba.

Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išli svojou cestou, aby sa navrátili do zeme Júdovej.

A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinili so zomrelými i so mnou.

Hospodin nech vám dá, aby ste našli odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihli svoj hlas a plakali.

A povedali jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu.

Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išli so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi?

Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov,

či by ste na to čakali, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžali, aby ste sa nevydali? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne.

Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakali. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala.

A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou!

Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh.

Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.

33        Chcel by som dnes ráno, ako budem toto vyučovať, pomenovať túto malú kázeň, ako sa vám budem snažiť priviesť vieru vykúpenia a čo to je, ako to prijať, chcem to nazvať „Príbuzný Vykupiteľ.“

 Takže, vykúpiť niečo znamená priviesť to späť, niečo, čo bolo stratené ako niečo, čo bolo v záložni. A vy tam idete a vykupujete to a to je vykúpené za nejakú cenu. Potom je to vaším osobným vlastníctvom, potom, ako ste to vykúpili. Ale zákon vykúpenia v Izraeli bol, že musel existovať príbuzný, ktorý by vykúpil nejaký majetok alebo niečo, čo bolo stratené.

35        Náš príbeh začína v čase panovníkov Izraela, ktorí boli sudcami po smrti Jozuu. Nachádzame tu veľmi krásny obraz z tohoto, keď čítame tých prvých päť alebo šesť kapitol prvej Samuela a tam nájdete celý ten príbeh.

 Ale my to teraz preskočíme, aby sme sa dostali do toho hlavného kontextu tej veci, pričom som pred nejakým časom začal s knihou Rut a trvalo nám tri alebo štyri týždne, kým sme cez to prešli. Začal som raz knihou Zjavenia a trvalo to celý rok, kým sme cez to prešli. Jednoducho každé malé miesto Písma je zviazané s tým ďalším, a to celé cez celú Bibliu. A je to nádherné. Preto vieme, že Biblia je inšpirovaná, vidíme to matematicky a v každom spôsobe. Neexistuje žiadna iná napísaná literatúra, ktorá by si niekde neodporovala.

 Táto kniha bola napísaná v rozmedzí takmer štyritisíc rokov, knihy Biblie. A boli napísané asi... Zabudol som, koľko ľudí ju napísalo. Pamätal som si to, ale... je mi ľúto. Chcel som povedať, že asi šesťdesiat alebo tak nejako, ale v tom sa môžem mýliť. Štyridsať, štyridsať ľudí ju napísalo, Bibliu, v rozmedzí štyritisíc rokov, nepoznali jeden druhého alebo ani nevideli jeden druhého alebo že by to mohli jeden po druhom mnohokrát čítať. A pritom ani jedno slovo si s tým druhým neprotirečí. Je to inšpirované.

38        Tak mnoho ľudí sa díva na túto knihu Rut, oni hovoria, „To je ľúbostný príbeh Biblie.“ Biblia je ľúbostný príbeh. Celá Biblia je ľúbostným príbehom. A nie je to len ľúbostným príbehom, ale ona je prorokom. A nie je len prorokom, ale je to tiež história. Nie je to len ľúbostný príbeh, história, prorok, je to Boh Sám. Pretože, „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ Tak Slovo je Boh vo forme tlače. Tým by to malo byť vybavené, bratia: Boh vo forme tlače, Jehova vo forme tlačenej knihy. A nič z toho nie je nejakým druhom fiktívnej rozprávky, ale všetko je to absolútna pravda, každý kúsok toho, visí na tom vaša duša. Je to tam. Je to pravda. A Boh sa zastane Svojho Slova.

40        A tento príbeh bol napísaný a všetky iné staré rukopisy, keď oni zoraďovali Bibliu, svätí muži, keď sa snažili dať dohromady Starú Zmluvu... Táto kniha Rut bola jednou z výnimočných kníh, ktorú oni prijali. Prečo? Ak je to len ľúbostný príbeh, prečo by potom tí pisatelia a tí starodávni učenci prijali túto knihu ako inšpirovanú? Pretože je v tom skryté zjavenie. A v tomto skrytom zjavení zachytíte ten skutočný význam a to vás skutočne privedie bližšie ku Bohu. A modlím sa dnes ráno z celej svojej duše, aby Boh zasiahol každé srdce až do takej miery, až sa Sám zjaví presne tým, čím On je v tomto príbehu, čím je pre vás a ako Ho prijať. Keď to raz vidíte, je to tak jednoduché, až sa budete diviť, že ako ste to kedy mohli prehliadať. Ale to môže byť zjavené jedine Duchom Svätým.

42        Tak mnohí čítajú Bibliu, čítajú to, len povstanú a čítajú jednu stranu, prečítajú ďalšiu stranu. Tak to nikdy neporozumiete, pretože to je v hádankách. A Ježiš ďakoval Bohu za to, že to tak urobil. Povedal, „Ty si to skryl pred očami múdrych a chytrých, zjavil si ich nemluvňatám, ktoré sa chcú učiť.“

 Ako som často hovoril a pani Branhamová tu dnes ráno sedí... Ale keď som za morom a ona mi napíše list a povie, „Drahý Bill, sedím tu dnes večer s deťmi a rozmýšľam o tebe.“ A tak to pokračuje a píše, čo ide urobiť. A ja ju milujem a ja ju tak veľmi poznám, že až môžem čítať medzi riadkami. Ja viem presne, čo ona hovorí, či to tu píše alebo nie. Rozumiete? Pretože ja poznám, čo ona hovorí. Prečo to tak je? To je blízky kontakt. Sme jedno. Rozumiete? A ona pozná moju povahu. Ja poznám jej.

 Ona ne... Ona len môže sedieť a dívať sa na mňa a ja vám dokážem povedať, čo ona povie. Rozumiete? Pretože ju tak veľmi poznám. A ona to isté môže pri mne. Tak to, čo to robí, je dôvera jedného ku druhému, láska.

45 Včera ráno sme ešte trochu neskoro ležali v posteli a deti nemuseli ísť do školy, a tak sme hovorili o rozličných veciach a o tom, že, „Čo je to nenávisť?“

 Povedal som, „Nenávisť mala počiatok a tak musí mať aj koniec. Láska nemá žiaden počiatok a tak nemá ani žiaden koniec. Nenávisť je na veky. Láska je na večnosť. Nenávisť začína a nenávisť skončí. Láska nikdy nezačala a ani nikdy neskončí, je večná.

 A keď nejaký muž miluje ženu a berie si ju za ženu, pretože je len pekná, tomu bude koniec. Ale keď muž nájde ženu, ktorú miluje a nevie prečo, ale miluje ju... A ona nájde muža, ktorého miluje bez ohľadu na to, ako on vyzerá... On ju miluje. Ona miluje jeho. To je potom večný partner v sláve. Oni budú... Smrť ani nič iné ich nebude môcť nikdy oddeliť. Pretože sú z večnosti a oni vstúpili do okruhu času a vrátia sa naspäť do večnosti. Večnosť zostúpila dolu v tele nazvanom čas, potom sa vracia rovno späť do večnosti. Nemôže zahynúť.

48        Žena, ktorá je krásna, tá krása pominie s takou istotou... Nechajte len prejsť pár rokov. Možno sa dnes vykrúca na ulici, nejaká napoly oblečená žena, a posiela do pekla viac duší ako všetky krčmy v krajine. Ale ona sa bude vykrúcať na ulici mysliac si, že je niečím, ako Biblia hovorí, „Idú s natiahnutými krkmi, kráčajú a drobčia (to znamená zvŕtajú sa), ako idú v tých posledných dňoch.“ Ona napĺňa Písma a nevie o tom, len tam stojí vonku v nemorálnom oblečení, muži sa na ňu dívajú a ona nevie... Ona môže byť tak cnostná k svojmu mužovi alebo chlapcovi, ako len môže byť. Ale v deň súdu sa bude zodpovedať za páchanie cudzoložstva so stovkami mužov. Ten duch je na nich a ony o tom nevedia. Biblia hovorí, „Nahí, slepí, a nevedia o tom.“ Tá hrozná časť toho je, „Nevieš o tom.“

 Ale či viete, že tá pekne vyformovaná postava, ktorú Boh dal tomu dievčaťu, môže byť do budúcej nedele zhnitá? Ten vysoký, tmavý a pekný muž nemusí byť do budúcej nedele nič viac ako len kopa smetia? To všetko hynie. Ale to, čo je vo vnútri, Boh, láska, to žije na večnosť. Tak pozorujte to vnútro. Držte svoje oči na tom cieli.

50 Tak tento príbeh začína takýmto spôsobom, je tu milá, príjemná žena a volá sa Naomi. „Naomi“ znamená „príjemná.“ (Elimelech) bol jej manželom a to znamená „uctievanie.“ Príjemné uctievanie, to bola jej rodina. Mali syna, volal sa „Machlón“ a to znamená „nemoc.“ A „Kiljon,“ ten druhý znamená „unavený, ponurý, smútok.“ Toto bola tá rodina.

 A do zeme Izraela prišiel hlad. A tá prvá chyba, ktorú akýkoľvek Žid robí, je tú zem opustiť. Boh im tú zem dal. Keď bola Abrahámovi daná táto zem, Boh mu povedal, aby ju neopúšťal. A on urobil chybu, keď išiel do Gerára a dostal sa do problémov. A Žid nemá nikdy opúšťať Palestínu. To je jemu pridelené miesto. A oni boli vyhnaní do celého sveta a teraz sa znovu vracajú späť.

52        Ó, tento príbeh, ktorý tu máme dnes ráno, je tak nádherný. Ony sa vracajú späť.

 Naomi bola vyhnaná kvôli hladu, Naomi a Elimelech, a tak išli do Moába.

 Tak, aby sme položili pozadie toho príbehu, aby ste, kým to budete počúvať, mohli uchytiť, čo to je... Tak Moáb, Moábiti pochádzajú z nelegitímneho dieťaťa, ktoré mali Lotove dcéry. Potom, ako unikli ohňom Sodomy, skrze milosť Božiu, potom tie dcéry opili otca a žili s ním ako manželky. Splodili dieťa a jeden z nich bol pôvodcom, priviedol na svet národ Moába, čo mali byť kresťania, ale boli zmiešaní s pohanstvom.

 Tak vidíte, opustiť zasľúbenú zem bez ohľadu na to, aké je to zlé, ísť prebývať do inej zeme, prináša ťažkosti.

55        A kedykoľvek veriaci odchádza od Bohom danej pôdy... Mnohokrát kvôli politike, prichádzajú voľby, a tak ďalej, a nejaký dobrý človek môže byť dobrým človekom a on skĺzne na takúto pôdu. Ako určitý kazateľ, ktorého poznám, išiel kandidovať na starostu mesta. A keď išiel a odišiel zo svojej pôdy ako kazateľ, satan nad ním prevzal kontrolu.

 Ak sa nejaký kresťan dostáva pomimo tejto pôdy. „Ó, pôjdem dnes večer do mesta a budem tam s chlapcami v bazéne iba chvíľu, to nič neuškodí. Dám si len jeden prípitok.“ Si mimo svojej pôdy! Vráť sa naspäť! Ty sa len vháňaš do väčších problémov. „Ó, všetky ostatné dievčatá fajčia, ja to môžem tiež skúsiť.“ Si mimo svojej pôdy! Nerob to! Zostaň v domovine. „Ó, no dobre, každý tu, oni ma nazývajú, že som zahmlená, nazývajú ma staromódnou.“ Jednako tam zostaň! To je tvoje miesto. Zostaň v Kristovi.

58        Naomi kvôli hladu odišla z tejto zeme a išla do Moábskeho kraja, aby našla chlieb. Ona to nemusela urobiť, pretože ostatní zostali v Júdey v Betleheme. „Betlehem“ znamená Bétel, „Dom Boží, dom chvál.“ A oni tam zostali.

 A tak ona odtiaľ odišla so svojím manželom. A jej dva synovia sa oženili s Moábskými dievčatami. Ale ak Boh niečo určil, aby sa stalo, to sa každopádne stane. To je ten dôvod, prečo pevne verím v predurčenie, Božie predzvedenie vecí.

 Potom zisťujeme, že túto rodinu zasiahla smrť a začali sa vracať. Boli zabití... Jeden chlapec zomrel... Obaja tí chlapci zomreli a otec zomrel. A Rut, Orfa a Naomi sa začali vracať.

61        Chcel by som dnes ráno pripodobniť Naomi, túto staršiu pani, ku ortodoxnej cirkvi, k židovskej ortodoxnej cirkvi. Rut, Moábitku, pohanku, zase ku kresťanskej cirkvi, tej novej cirkvi.

 A chcel by som k tomu pristúpiť pomocou štyroch rôznych štádií: Rut... Mám to tu napísané. Rut, ktorá sa rozhoduje (Robí rozhodnutie); Rut, ktorá slúži; Rut, ktorá odpočíva; Rut, ktorá je odmenená. Tak, ako sa vraciame: Rut, ktorá robí rozhodnutie; Rut, po tom, ako urobila rozhodnutie, slúžiaca Rut; potom Rut, ktorá odpočíva, a potom Rut, ktorá je odmenená.

63        Tak na tej ceste späť prišiel jeden čas, tým, že ona bola typom cirkvi alebo kresťanskej... Tak ako každý jednotlivec reprezentuje celý kresťanský národ. Vedeli ste to? Vy, vo svojom správaní, v tom, ako konáte a čo robíte, reprezentujete celé telo Kristovo. Poviete, „Ale ja som len rádový člen, laik.“ Na tom nezáleží. Keď berieš na seba meno kresťana, reprezentuješ Krista a Jeho cirkev. Mal by si tak žiť. Mali by ste žiť ako džentlmeni, ako dámy. Nikdy nerobte veci sveta, pretože všetky oči neba a zeme sú upriamené na vás, ktorí reprezentujete túto jednu vec. Nezáleží na tom, akí ste slabí, akí ste malí, držte svoju hlavu pozdvihnutú, pretože ste Kresťanom.

64        Teraz Rut ako pohanka slúžila modlám a tak isto Orfa. A ony boli na svojej ceste späť so svojou svokrou, pretože ona počula, že dole v Betleheme, v Júdey, že Boh odstránil tú pliagu a ľudia teraz mali chlieb. Ona tam bola asi desať rokov, tak hovorí Edersheim, asi desať rokov, ten historik.

 A ako sa vracala, bola smutná, jej manžel bol mŕtvy, deti mŕtve, mala tu svoje dve nevesty... Potom sa obrátila a pozerala sa na ne a povedala, „Prečo by ste išli so mnou, no, nemôže vás postretnúť nič, len problémy.“ Povedala, „Je mi ľúto, že ruka Božia sa vystrela proti mne.“

66        Koľkokrát si to Izrael myslel, nevediac, že to všetko bol Boží program. Ako je tam v Jeruzaleme stále ten múr nárekov. Tie staré kamene chrámu pozbierali a urobili z toho múr a oni sú vyšúchané do hladka od sĺz a plakania židovských rúk, Židov, ktorí tam plačú a prosia Jehovu, „Jehova...“ Oni si neuvedomujú, že ich hodina je už teraz nablízku. Múr nárekov, tieto kamene raz strážili archu zmluvy. Kráľ Dávid sa díval na tieto kamene. „Ó, Jehova, kde si?“ Áno, nevedia, že čoskoro sa ich Kráľ vráti, ich Vykupiteľ... Oni museli byť na nejaký malý čas odvrhnutí.

67        Naomi sa divila, „Prečo je ruka Pánova voči mne taká krutá, nevesty moje, Boh ma odvrhol. Som odsúdenec. Neviem, čo som kedy urobila, ale som odsúdenec.“

 Vidíte, Boh konal Svoj program. Pretože všetky veci spolu spôsobia na dobré tým, ktorí milujú Boha, bez ohľadu na to, čo to je.

 Ona povedala, „Vráťte sa ku svojim matkám a nájdite odpočinutie v dome svojej matky. Vaši muži sú mŕtvi a vy ste mladé, krásne ženy. Vráťte sa. Vráťte sa, odkiaľ ste prišli, a nájdite tam odpočinutie. Boh nech vám je milostivý, pretože ste boli milé ku tým už mŕtvym. A žili ste cnostný život, odkedy vaši muži pomreli. A boli ste ku mne milé, ja, stará žena, vdova, bez muža, a stále ste boli pri mne. Vráťte sa a nech dá Boh odpočinutie vášmu domu.“ A ony plakali.

70        Ona povedala, „Som stará a nemôžem už mať viac deti. Ale ak by som sa aj vydala a mala dieťa, načo by to bolo dobre? Nečakali by ste na to dieťa.“ To bol vlastne zákon v tých dňoch, že keď nejaký brat zomrel... Alebo... A jeho... Keď bol jeho brat slobodný, on si musel vziať jeho ženu a vzbudiť meno svojmu mŕtvemu bratovi. Ale ona povedala, „Vy by ste na tie deti nečakali. Tak sa vráťte späť a nájdite odpočinutie v dome svojho muža. Vráťte sa späť ku svojim matkám.“

 A Orfa, ktorá je typom vlažnej cirkvi, ktorá raz začala, typom cirkvi, ktorá nepôjde celú cestu, povedala, „To znie dosť dobre.“ Tak pobozkala svoju svokru a vrátila sa späť. To je typ na vlažného veriaceho, ktorý uverí, že Ježiš je Kristus, potom sa obráti späť a vráti sa do tej veci, z ktorej vyšiel, k tým ľuďom, ktorí berú tú cestu tých niekoľkých Pánových pohrdnutých, a potom sa obráti a ide späť, „Ako pes ku svojmu vývratku a prasa k svojmu válovu,“ ako hovorí Biblia.

72        Takže ona sa vrátila ku svojim bohom. Mnohokrát sa vraciame k bohom svojich počiatkov. Možno máme oči žiadosti po nejakej zlej veci. Znovu sa obraciame k žiadosti. Možno máme nejaké modly pitia, fajčenia, klamania, kradnutia, všetky možné druhy modiel, a potom vyznávame a sme pokrstení, a potom sa znovu vraciame späť. Čo za smutná vec. Pamätajte, jej meno už nebolo nikdy viac spomenuté. Bola exkomunikovaná kvôli svojmu rozhodnutiu.

 Vlažná cirkev, my, veriaci, tak, ako každý veriaci reprezentuje cirkev... Každý Američan reprezentuje Ameriku. Každý Nemec reprezentuje Nemecko. Každý Kresťan reprezentuje Krista.

74        Počujte. Ona sa vrátila späť ku tým veciam, z ktorých vyšla. Ako len ľudia, niekedy dokonca kazatelia príjmu cestu Pánovu a potom, keď im hovoríte o krste Duchom Svätým, povedia, „Nezmysel.“ A odvracajú sa od toho. To je Orfa.

 Povedzte im o Mene Ježiša Krista, že neexistuje pod nebom žiadne iné meno, ktoré by bolo dané ľuďom, v ktorom by boli spasení. Čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, robte to všetko v Mene Ježiša Krista. Ak nie je žiadne iné meno pod nebom, v ktorom môžete byť spasení... Potom Peter povedal na deň Letníc, „Ak chcete byť spasení, čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov.“ To je to, ako sú odstránené. A človek, kvôli popularite... Nedokáže sa v tom držať Biblie. Ale kvôli popularite pobozká cirkev, pobozká posolstvo, pobozká Krista na rozlúčku a vracia sa späť tam, z čoho sa vyváľal von. Orfa, vlažná, exkomunikovaná...

76        Ale, ó, ako sa mi páči tá malá Rut. Ona musela urobiť rozhodnutie. Ja som musel urobiť rozhodnutie. Ty musíš urobiť rozhodnutie. Dnes ráno nemôžeš vyjsť z týchto dverí bez nejakého druhu rozhodnutia. Nemôžeš dnes túto miestnosť opustiť bez toho, že by si bol lepším mužom alebo ženou alebo horším mužom alebo ženou. Odmietnuť to, budeš horší. Na ďalšíkrát to bude pre teba ťažšie dostať sa ku tomu. Alebo vyjdeš von lepší.

 V jej živote prišlo kľúčové rozhodnutie. V živote každého prichádza kľúčové rozhodnutie. A Rut musela urobiť rozhodnutie. Tak Biblia hovorí, že jej svokra povedala, „Vráť sa ku svojim bohom ako tvoja sestra. Vráť sa tak, ako to urobila tá vlažná. Prečo sa nevrátiš späť?“

 Kazateľ Evanjelia, „Ak chcete ísť, len choďte.“ Skutočný pravdivý kazateľ to predloží pred svoju skupinu ľudí, „Vy urobte rozhodnutie. Vy sa postavte na nohy.“ Vlažný, nerozhodný, nemastný, neslaný to nepovie. Ale skutočný sluha Boží vám to položí rovno do lona a povie, „Urob svoje rozhodnutie.“

79        Rut povedala, „Pôjdem, kam ty pôjdeš. Tvoj ľud bude mojím ľudom. Tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde ty budeš žiť, ja budem žiť. Kde zomrieš, ja zomriem. A kde budeš pochovaná, ja budem pochovaná.“ To je skutočné rozhodnutie.

 Pane, beriem ťa ako svojho Spasiteľa. Ak Biblia hovorí, „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista,“ tak to urobím. Ak Biblia hovorí, že musím prijať Ducha Svätého, tak to urobím. Ak mi Biblia hovorí, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky, budem tomu veriť. Vezmem Bibliu a Boha za Slovo s tým, čo je napísané a čím On je bez ohľadu na to, čo ktokoľvek iný hovorí.“ To je skutočná Rut.

 Ona urobila svoje rozhodnutie. Musela ísť buď späť alebo dopredu. Dnes ráno stojíme na tej istej pôde: vrátiť sa späť alebo ísť vpred. Nikdy sa nevracajte späť. Poďme vpred. Išli tam do zasľúbenej zeme, do zeme zvláštnych ľudí.

82        Rut, ktorá je teraz typom veriaceho... Čím je veriaci? Keď ona alebo on vychádzajú von zo sveta, nejaká osoba, ona prichádza medzi kresťanských veriacich. Ženy, ktoré zvykli fajčiť, piť, hrať karty na spoločenských večierkoch, a tak ďalej, a zvykli mať všetky možné druhy módnych nablýskaných vecí a nejakú frizúru ako nejaký strapatý vták, ale teraz je zmenená, ona teraz urobila rozhodnutie ísť s Bohom. Teraz prichádza medzi ľudí, ktorí neveria v také veci. Je cudzinkou. Musí kráčať ako pútnik. Ona nepozná ich zvyky, všetky sú jej cudzie. Nevie, čo má robiť. To je to, čo musí urobiť Rut. To je to, čo ty musíš urobiť. To je to, čo ja musím urobiť.

 Keď som prijal Krista, bol som odmietnutý od svojho vlastného domu. Keď som prijal Krista, moji priatelia, priateľky, každý ma odmietol. Išiel som medzi skupinu starých ľudí, ktorí mali Ducha Svätého a verili v Boha a slúžili Mu. Dievčatá, ktoré tam boli v cirkvi, boli odlišné od tých dievčat, s ktorými som chodil predtým. Vyzerali odlišne. Správali sa odlišne. Boli zvláštne a ja som sa ich bál. Boli odlišnými ľuďmi.

84        To je to, čo Rut musela urobiť. Musela vyjsť zo svojho vlastného a ísť ku iným ľuďom. Bola obrátená. Urobila rozhodnutie. A ty robíš rozhodnutie. A ty musíš urobiť svoj vlastný výber. Chceš ísť späť ku veciam sveta alebo chceš ísť vpred s Bohom?

 Chceš sa správať ako tento svet a ostatní z nich, potom pobozkaj Krista na rozlúčku a vráť sa späť. Ale ak chceš ísť tou cestou tých niekoľkých Pánových pohrdnutých, drž sa Božej nemennej ruky. Bez ohľadu na to, čo zbytok sveta hovorí, ty sa drž pevne tam. „Boh tak povedal. Je to pravda. Verím tomu. Hoci to nedokážem vo svojom živote prejaviť, Boh tak povedal a ja tomu verím. Budem sa rovno v tom držať.“ To je to, ako to ona urobila, Naomi. „Neopustím ťa. Pôjdem, kam ty pôjdeš. Tvoj ľud bude mojím ľudom. Spôsob, ako sa oni správajú, tak sa budem i ja správať. Ako oni robia veci, tak ich budem robiť ja. Čo oni jedia, to budem jesť aj ja. Kde ty zomrieš, ja zomriem. Kde budeš ty pochovaná, ja budem pochovaná. A nech mi tak Pán učiní, ak niekde zlyhám.“ To je skutočné, jasné, jednoznačné rozhodnutie. Boh chce od svojej cirkvi jasné, jednoznačné rozhodnutie.

87        „No, Pane, ak ma Ty požehnáš a toto urobíš pre mňa, tak ja urobím tak a tak.“ To nie je rozhodnutie.

 „Bože, je mi jedno, čo so mnou urobíš, jednako pôjdem. Ak zomriem, v poriadku. Žiť alebo zomrieť alebo čokoľvek, ak sa mi budú vysmievať, robiť si zo mňa žarty, v tom nie je žiaden rozdiel, ja jednako pôjdem.“ To je jasné, jednoznačné rozhodnutie, tak, ako to urobila Rebeka, ešte predtým, ako uvidela Izáka. Jej rodičia povedali, „Nech dievča odpovie. Má už dosť rokov, nech ona sama povie.“

 Ona povedala, „Pôjdem,“ jasné, jednoznačné rozhodnutie, ktoré bolo rýchlo urobené. Ona sa ho držala. To je to, čo robila Rut. Orfa sa vrátila.

91        A tak pokračovali ďalej na ceste. Rut vo svojom srdci nevedela, kam ide, ale bola typom cirkvi... My putujeme ako Abrahám, sme pútnikmi v cudzej zemi medzi zvláštnymi ľuďmi. A tak ona išla ďalej, nakoniec prišla na miesto a do miestnosti, kde ju Naomi priviedla. A čo tam našla? Každý ju tľapkal na plece a hovoril, „Rut, sme radi, že ťa tu máme“? Stretla sa s rozpormi. Stretla sa s niečím zlým. Stretla sa s problémami.

 A kazatelia, ktorí vám povedia, že kresťanský život, to je ako posteľ vystlaná ružami, takí vás buď zvádzajú alebo nikdy ešte sami nemali to prežitie. Svet vás nenávidí. A ľudia vás budú nenávidieť. Vy musíte vziať cestu tých Pánových niekoľko pohrdnutých a byť vysmiati a budú si z vás robiť žarty alebo niečo. Musíte byť odlišní. Ste narodení z iného národa.

93        Moja manželka (Ako som... znovu to zacitujeme, vyzerá, že je to dobré robiť) sa ma opýtala, „Prečo kresťanské ženy nenosia také oblečenie ako tie ostatné ženy?“ Povedala, „My sme všetci Američania, nie?“

 Povedal som, „Nie veru.“

 „Tak potom čo sme?“

 Povedal som, „Nie sme ani Nemci, Francúzi, Belgičania, Švajčiari, Afričania alebo Američania, nie sme ani jednými z nich.“

 „Ale čo sme?“

 Povedal som, „Sme Kresťania.“ Američan sa správa ako Američan, Nemec ako Nemec, pretože to je ich národný duch. A my máme tiež národného ducha. To je Duch Svätý pochádzajúci od Boha nebies a takto konáte. To spôsobuje, že sa správaš tak ako oni tam hore. Pretože si z iného sveta.

 My žijeme v Amerike, to je pravda. To je tá telesná časť. Ale tá duša, ktorá nami riadi, náš charakter, je zhora. My žijeme zhora, pretože sme narodení zhora. Všetci Kresťania pochádzajú zhora. Ježiš povedal, „Ja nie som zdola, Ja som zhora. Ak by som bol zdola, Moji poddaní by za Mňa bojovali, ale Moje Kráľovstvo je zhora.“ A tak isto je to s každým človekom, ktorý je narodený z kráľovstva Božieho, on je zhora.

100        Tak, sledujeme to teraz, ako pokračujeme a nahádzame ich, že prichádzajú k určitým sklamaniam. Je to to, ku čomu prichádzate, keď dostávate Svätého Ducha? Iste. Ja áno: robili si zo mňa žarty a všetko možné...

 Všimnite si potom, život bol pre ňu tvrdým. A je to tvrdé potom, ako sa stávaš Kresťanom. Pretože ty sa musíš prispôsobiť z jedného druhu života rôznorodosti a radosti sveta, do iného života, posväteného Bohu. Musíš sa preladiť na túto stranu.

102        A Rut sa musela preladiť z toho, kde žila v zemi, kde bolo dostatok jedla a všetko bolo rešpektované, ku ľuďom, ktorí sa smiali a robili si z nej žarty, do zeme, kde paberkovala na poli, aby mala čo jesť. Naložila si to do šatky a vzala domov a vymlátila to a urobila trochu chleba, aby to ona a jej svokra mohli zjesť.

 Keď tam bola, zistili, že zatiaľ čo paberkovala alebo išla paberkovať... Tak teraz ona urobila rozhodnutie, to bolo jej rozhodnutie. Teraz tá ďalšia vec bola, že išla slúžiť.

 A to je to, čo musí robiť cirkev. Cirkev, potom, ako urobila rozhodnutie, musí slúžiť, slúžiť Bohu podľa Jeho plánu, podľa Jeho projektu. Musíte slúžiť Bohu.

106 Rut urobila rozhodnutie. Teraz Rut slúži na základe svojho rozhodnutia. (Dobre to teraz sledujte) Teraz ide na pole, aby paberkovala.

 Jej matka jej povedala, čo je Starý Zákon, ktorý hovorí Novému, viete. Jej matka jej povedala, „Máme príbuzného a volá sa Boaz. Je to bohatý muž. A on je blízkym príbuzným. Choď na jeho pole a možno.. Nechoď na iné pole, choď na jeho pole.“ Ako nám len Duch Svätý hovorí, aby sme nešli do nejakej cirkevnej knihy, nejakého druhu katechizmu, ale aby sme išli na Božie pole, Stará Zmluva, Biblia. Nehovorte, „Dobre, povieme toto. Toto povieme ako modlitbu. Urobíme toto.“ Zostávajte rovno na poli. Choďte rovno tam, pretože On je blízkym príbuzným.

109 Božie Slovo, Stará Zmluva je blízkym príbuzným Novej. Tá stará cirkev je matkou novej cirkvi. Rozumiete? Kresťan, veriaci...

 „Nechoď na iné pole. Zostaň rovno na jeho poli. A možno jedného dňa nájdeš u neho milosť.“

 A jedného dňa, zatiaľ čo bola vonku na poli, tento bohatý mladý muž, ktorý sa volal Boaz, panovník, bohatý človek, išiel okolo a uvidel ju. Ó, keď ju uvidel, zaľúbil sa do nej. Pomyslel si, že ona je ohromnou ženou. Páčil sa mu jej charakter. Pamätajte si, že povedal, „Ja viem a ľudia vedia, že ty si cnostnou ženou.“ Jej rozhodnutie ju urobilo čistou a jasnou, vrátila sa späť a žila presne tak, ako povedala, že bude.

111        Inými slovami, dnes by povedali, „My vieme, že ty si Kresťanom. Vieme, že si muž Boží, pretože nikto by nemohol robiť tieto zázraky, jedine, že by bol Boh s ním.“

 To je to, čo povedal Nikodém Ježišovi, povedal, „Rabbi, my vieme, že Ty si učiteľ poslaný od Boha. Nikto by nemohol robiť tieto veci, ak by s ním nebol Boh.“ Ako Ho tam mohol vidieť, ako rozpoznáva samotné myšlienky ich srdca.

 Jedna žena sa dotkla Jeho rúcha, On sa obrátil a povedal, „Kto sa ma to dotkol?“ Všetci ostatní to zapreli. A On sa obzrel späť do obecenstva a povedal, „Ty s tým krvotokom, tvoja viera ťa uzdravila.“

 On povedal, „Žiaden človek nemôže toto robiť, jedine, že je s ním Boh. My vieme, že Ty prichádzaš od Boha. Nemôžeme Ťa ale prijať, pretože by sme boli vykopnutí z cirkvi.“ Vidíte ten zaštepený vinič, brat West, ako sme sa o tom rozprávali včera večer. Oni ťa vykopnú. „Ale dolu v našich srdciach my vieme, že Ty prichádzaš tej z originálnej révy.“ A Kristus je tou révou, my sme vetvami. „Lebo môžeme vidieť, že ten istý život, ktorý je v Bohu, je v tebe.“

 To je to, čo Boaz videl v Rut, to jednoznačné rozhodnutie, cnosť tej ženy, ktorá tam stála. A on sa do nej zaľúbil.

116 Tak chcem, aby ste si všimli, Naomi, tá stará cirkev začala vysvetľovať Rut všetky zákony ich náboženstva, ako je Stará Zmluva tieňom tej Novej. No, chcem, aby ste tu tento príbeh pochopili.

 Chcem vám ukázať tie tiene. Stará Zmluva vysvetľuje Novú, ak to len dokážete čítať, pretože ona je tieňom Novej. Tak ak by som išiel smerom ku stene a nikdy by som seba nevidel a uvidel by som svoj tieň, mal by som nejaké poňatie o tom, ako vyzerám. Ak ne... Ak viete, čím je Nová Zmluva, čítajte Starú a budete vidieť tieň toho. Rozumiete? A potom, keď prichádza Nová Zmluva, poviete, „Áno, jasné, toto je to.“ List Židom, vracia sa to späť, ako to Pavol vysvetľuje.

118        Tak všimnite si teraz pozorne, keď Rut povedala... Vlastne Naomi povedala Rut, povedala, „No, on je naším príbuzným. Ak budeš môcť nájsť u neho milosť, nájdeš odpočinutie. (Ó) Ak budeš môcť nájsť milosť, nájdeš odpočinutie.“ Boaz reprezentoval Krista, toho bohatého Človeka, Dediča všetkých vecí, Pána žatvy. Ó. Keď tam Boaz prišiel na svojom koči a poobzeral sa po poliach a jeho oči padli na Rut. On bol pánom. On bol pánom žatvy. A ona našla v jeho očiach milosť.

 To je to, čo robí dnes Cirkev. Zatiaľ čo prechádza okolo Pán žatvy, On sa nedíva na veľké budovy, vysoké veže, dobré trénované spevácke zbory. On hľadá jednotlivcov: mužov a ženy, ktorí sú odovzdaní a urobili jednoznačné rozhodnutie pre Krista, posvätili sa do Jeho služby, „Bože, verím tomu, každému Slovu z toho. Keď Tvoje Slovo niečo hovorí, ja s tým rovno zostávam. To je Tvoje Slovo. Verím tomu, každému Slovu.“ To je to, čo On hľadá, ten Pán žatvy. To je to, čo On chce dať tým, ktorí sú hladní a žíznia. „Požehnaní ste vy, ktorí ste hladní a smädní, pretože budete naplnení.“ A On sa snaží nájsť dnes takúto Cirkev.

120        Teraz Rut bola požiadaná urobiť niečo, čo bola hanba, ale ona bola ochotná, pretože urobila rozhodnutie. Čo za typ veriaceho, aký dokonalý typ. Naomi, tá stará cirkev povedala, „Choď dnes večer dolu, to je obdobie jačmeňa.“ Ó, čo za nádhernú myšlienku by sme tu mohli rovno položiť.

 Naomi a Rut prišli práve v čase jačmeňa. Sezóna jačmeňa bola sezónou chleba, obdobie, kedy je posluhované čerstvým chlebom. A cirkev v týchto posledných dňoch, po dvoch tisícoch rokoch pohanského vyučovania a vecí, prišla do sezóny jačmeňa: čerstvosť života, nový chlieb, med z neba. (Brat Russell, povedz mi niečo o chrumkavom chlebe s medom.) Toto je to, chlieb z neba. „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu a sú mŕtvi. Ale Ja som Chlieb života, ktorý prichádza od Boha z neba. Ak človek je tento chlieb, nikdy nezomrie.“ A cirkev v týchto posledných dňoch tu je privedená rovno sem do sezóny jačmeňa.

123        Rut, pohanka, bola exkomunikovaná, išla preč a bola privedená a prijatá ako nevesta. Kristus prichádza práve v čase jačmeňa.

 On povedal, „Obleč si na seba svoje rúcha.“ Nie, „Daj si dole svoje rúcha“. V akom protiklade je to s dneškom. „Zahaľ sa s rúchom, keď ho ideš stretnúť. On bude tejto noci mlátiť jačmeň. Choď tam dolu a obleč si na seba rúcha. Prikry sa, keď ho ideš stretnúť.“

 Dnes sa ľudia chcú odhaliť. Zahaľ sa. „Choď dolu, pretože on mláti jačmeň. A potom si poznač to miesto, kde si líha.“ Urobil si to? Na Golgote. Pred mnohými rokmi som si poznačil vo svojom srdci miesto, kde On položil Svoj život, aby mohol vziať mňa. Poznač si to miesto, kde si líha. Sleduj to, kde On leží. To je to, čo by mal robiť každý veriaci. Poznač si to, čo On urobil pre teba. Posolstvo minulú nedeľu bolo, „Návšteva Golgoty“... Poznač si, čo urobil pre teba.

126        Ona povedala, „Poznač si, kde si líha. Potom, keď si tam ľahne, aby si pospal (odpočinul), ľahni si tam k jeho nohám.“ Nie ku Jeho hlave, ku Jeho nohám: ako nehodný. „A vezmi tú prikrývku, ktorou je prikrytý, a natiahni ju cez seba.“ Vidíte to? Ó. Viem, že si môžete myslieť, že som fanatik. Ale to mi veľmi dobre pasuje, to je Duch Boží.

        Poznač si, kde bol On položený na Golgote, kde Ho položili do hrobu v Getsemane. Poznač si to a doplaz sa k Jeho nohám a ľahni si tam a zomri samému sebe... [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] Tu to máte. Prikry sa Jeho sukňou. A ona povedala, „Sukňou...“ Tak to nazvala.

 A Rut povedala, „Čo povieš, to urobím.“

 Ó, čo za jednoznačné rozhodnutie pre veriaceho. „Čo Biblia hovorí, to urobím. Ona hovorí, „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na Meno Ježiša Krista,“ to urobím. A kto hovorí, „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium,“ to urobím. A kto hovorí, čokoľvek to hovorí... „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Čokoľvek Biblia hovorí, to urobím.“ Vidíte, cirkev berie svoje príkazy zo Slova. Ona si ľahla.

129        Pamätajte, to bola hanba pre túto mladú vdovu, aby ležala pri tomto mužovi pri jeho nohách, hanba pre ten vonkajší svet. Ó, dokážete to vydržať? Tu to je.

 Pozrite. Toto je to. Cirkev, tá mladá žena, mladý muž, starý alebo mladý, sú žiadaní, aby sa oddelili od sveta a prišli do miesta kráľovstva Ducha Svätého, čo je pre svet nehanebné. Oni vo svojom srdci vedia, o čom to všetko je. Ale pre ten svet sa stávajú fanatikmi, stávajú sa náboženskými bláznami alebo niečo také, dávajú im nejaké takéto nehanebné meno. Ale cirkev je žiadaná to urobiť. Si ochotný poznačiť si to miesto a ľahnúť si? Nech si ťa ten svet nazýva, ako len chce. Zvykli sme spievať jednu starú pieseň...

 Začal som kráčať sám s Ježišom,

 Dal som si pod hlavu kameň ako Jakob,

 Príjmem tú cestu tých pár Pánových pohrdnutých,

 Začal som s Ježišom a dokončím ten beh.

132        To je to. Nezáleží na tom... Ja tú cenu zaplatím bez ohľadu na to, čo robia ostatní. Ak to znamená hanbu, ak to znamená stratiť domov, ak to znamená stratiť rodinu, stratiť všetkých svojich spoločníkov, priateľov, priateľky, čokoľvek to znamená, pôjdem sám. Príjmem tú cestu. Ak mi môj sused hovorí, že som náboženský blázon alebo letničný alebo fanatik. Je mi jedno, čo hovoria. Pre mňa to nerobí ani za štipku rozdiel. Ja som rozpočal. Urobil som jasné rozhodnutie a prejdem do konca.

133        Tak on bol tým jediným, ktorý jej mohol dať odpočinutie od tej únavy z práce na poli a paberkovania. A, ó, je to také príjemné, keď Boaz... Keď ju tam našiel na poli... (Toto nemôžem vynechať) Boaz ju našiel na poli a povedal, „Pozri...“ Povedal, „Kto si?“

 Povedala, „Volám sa Rut.“

 „Ó, tá Moabitka, ktorá tu prišla prebývať s nami.“

 „Áno.“

 „Počul som o tebe. Nechoď na iné polia.“ Páči sa mi to. Nezačni pobehovať z miesta na miesto. Zostaň rovno tu na mojom poli, zostaň na mojom. On ju miloval. „Zostaň tu. Zostaň so mnou. Nezačni niekde pobehovať z miesta na miesto. Zostaň tu.“

 Ak veríš posolstvu, zaves sa na to. Rozumiete? Nezáleží na tom, aká je cena, zostaňte rovno s tým. Choďte rovno vpred. „Ak to znamená obetovať toto, to alebo tamto, a ja musím prestať so svojím pitím, musím prestať so svojím kradnutím, klamaním, tak ja zostanem rovno s týmto.“ Rozumiete?

136        A opäť bolo povedané... On povedal, „Nikto ťa nebude obťažovať, pretože ja som tým mladým mužom rozkázal, aby ťa neurážali.“ Amen. Páči sa mi to: jeho ochrana. Kto to povedal? Pán žatvy.

 „Buďte opatrní, nedotýkajte sa mojich pomazaných. A mojim prorokom nečiňte zlého.“ Je to pravda? „Lebo v pravde vám hovorím, že by vám bolo lepšie, aby vám na krk zavesili mlynský kameň a hodili vás do mora, ako pohoršiť toho najmenšieho z týchto mojich maličkých.“ Je to pravda? „Ani ich neurážajte.“

 „Rozkázal som im, aby sa ťa nedotýkali.“ Ó, pozorujte, ako ten svet prenasleduje. Ich hodina prichádza.

138        Potom išiel k tým mladým mužom, k tým ostatným... Povedal, „Ona teraz paberkuje k životu. Chcem, aby ste vy, ženci, vy, anjeli...“ Inými slovami, to je to, čím sú. Povedal, „Chcem, aby ste vy, anjeli, vy, ženci, aby ste z času na čas úmyselne pustili za hrsť na zem. (Ó) Nech to nie je pre ňu všetko také únavné. Ale nech z času na čas počuje nejaké dobré posolstvo. Nech ju prikryje z času na čas dobrá moc Ducha Svätého, aby jej to dalo poznať, že Ja som stále tu. Urobte pri nej nejaký druh uzdravenia. Ukážte nejaký druh znamenia alebo divu, aby tak vedela, že Ja som v ich strede.“ To je to. Či nachádzate radi tie plné hrste? Dúfam, že dnes ráno nejaké nachádzame, že? Za hrsť čerstvého jačmeňa... Pán robí niečo, čo zvykol robiť, niečo, čo vieme, že On robí. On je Pánom žatvy. On je ten jediný, ktorý môže pustiť za hrsť, „Prikázal som anjelom, aby dnes ráno išli na to zhromaždenie. Chcem, aby urobili tú a tú vec. Rozkázal som im a oni to urobia.“ Ó!

140 Tak tu musela zaujať tú hanebnú časť, aby si tam ľahla a bola nazývaná kadečím. Viete, mohla byť nazvaná prostitútkou. Mohla byť nazvaná ženou zlej povesti, ale pritom nebola. A ona nasledovala presne tie pravidlá, ktoré jej boli predložené. Tak ide tam dolu a prikrýva sa tou prikrývkou, ktorú mal on. Ó, kam by to išla? Do hrobu. Kam išla? Kde on odpočíval. To je to, kde som to našiel:

Tam pod Spasiteľovým krížom,

Kde za očistenie prosil som,

Tam spasenie duše našiel som;

Je prameň naplnený krvou

Vytekajúci z Emanuelových žíl;

Kde hriešnik, keď sa ponorí,

Je zbavený všetkých hriechu vín.

142        Označ si to miesto, kde sa On položil, a ľahni si tam s Ním. Ste dnes ráno ochotní ísť na Golgotu, ako som to povedal minulú nedeľu? Označili ste si to miesto vo svojom živote? Či ste sa priniesli na to miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný?

 „Ó, my si to ceníme.“ Ale čo tvoje ukrižovanie? Si ochotný ísť tou cestou hanebného mena, náboženský fanatik alebo blázon alebo čokoľvek, akákoľvek je tá cena? Či si si označil to miesto, aby si tam mohol ísť a ľahnúť si s Ním a povedať, „Pane, tu som,“ čo potom? Natiahni cez seba tú istú prikrývku, ktorá je na Ňom, natiahni to cez seba.

145        Jedna žena raz povedala nášmu Pánovi, „Pane, daj, aby moji dvaja synovia sedeli jeden po Tvojej pravici a druhý po Tvojej ľavici v Tvojom kráľovstve.“

 On povedal, „Či môžete piť z toho kalicha, z ktorého Ja pijem?“ To znamená horké prenasledovanie.

 „Áno.“

 „A môžete byť pokrstení tým istým krstom, ktorým som Ja pokrstený?“ To je položiť sa, natiahnuť nad ňou tú istú prikrývku...

 Eliáš bol vzatý. A Eliáš hodil dolu tú istú prikrývku, aby mohol prikryť Elizea dvojitou porciou svojho Ducha. Tá istá vec, je to dvojitá porcia. Tá istá moc, nič viac, nič väčšie, len dvojitá porcia toho.

149        Tak ako Mojžiš, keď bol unavený a jeho svokor mu povedal, „Ty sa takto ničíš. Modli sa k Bohu, aby vzal z tvojho ducha a položil to na druhých.“ A on sa modlil.

 A on vzal Ducha a položil Ho na ďalších sedemdesiatich a sedemdesiati začali prorokovať. Oni nemali viac moci. Oni mali len viac mechaniky, to je všetko. Mali len viac mechaniky.

 To je to, ako je to dnes. Jeden človek to nedokáže urobiť. Boh má Svoju mechaniku všade, ale to je tá istá moc, ten istý Duch Svätý, ten istý Ježiš.

152 Tak ona vzala tú prikrývku Ducha Svätého... Keď zomrela samej sebe, poznačila si to miesto, kde On zomrel a kde si On ľahol odpočinúť, potom si ona ľahla a vzala si tú prikrývku, ktorá bola na ňom, a potiahla si ju cez seba. A ten muž sa prebudil a povedal, „Kto je to tu?“

 On povedal... Ona povedala, „Ja som Rut, Moabitka, tvoja služobnica.“

 A on vstal a povedal, „Vidím a viem, že si cnostná žena.“ Amen. Ó, či vám nejdú len zimomriavky po duši? „Si cnostnou ženou.“

154        A čo mu ona na to odpovedala? „Ale ty si blízky príbuzný.“ Amen. Ty si blízky príbuzný. Ty to môžeš pre mňa urobiť. Ty mi môžeš dať odpočinok. Prišla som sem a ľahla si sem, nie, aby som bola nemorálnou ženou. Ľahla som si sem, nie, aby som sa ukazovala (Ukazovať ľuďom, že dokážem hovoriť v jazykoch, ukazovať ľuďom, že viem tancovať v Duchu, ukazovať ľuďom, že viem kričať), ale prišla som sem, pretože ty si blízky príbuzný. Nie, ukazovať, že ja dokážem urobiť niečo veľké, ale ty si z mojich príbuzných ľudí. Prišla som sem, pretože si blízky príbuzný. A ty si ten jediný, ktorý ma môže vykúpiť.“

 Vidíte ten postoj toho obráteného ku Kristovi, k cirkvi? Vidíte? „Ty si môj blízky príbuzný.“

 A on povedal, „Si cnostná žena. A ja som tvoj blízky príbuzný. Teraz sa prikry a lež tu až do rána. Len sa prikry tou prikrývkou, ja som tvoj príbuzný. Lež až do rána, odpočívaj.“ Amen, amen. Ja som tvoj blízky príbuzný, odpočívaj.“ Amen.

157        Keď prišlo ráno, dlho predtým, ako sa prelomil deň, ona si pozbierala svoju hromadu jačmeňa (Myslím, že to bolo šesť mier) a dala si do svojej malej zástery a išla domov. A Naomi povedala, „Moja dcéro...“

 Potom, ako vstala z oltáru a vrátila sa späť „Čo sa teraz stane, mama? Čo sa teraz udeje?“ Amen.

 „Odpočívaj.“ (Amen) Odpočívaj, Rut, pretože ten muž nebude mať odpočinku, kým nezaplatí plnú cenu vykúpenia.“ Amen, amen. Práve to je to, kde stojím. Amen. On nebude mať odpočinku, kým nezaplatí plnú cenu vykúpenia, aby ťa vykúpil, všetko, čo si kedy stratila, všetko, čo si kedy bola.

160        Pamätajte teraz, zákon vykúpenia... Ako sa približujeme k záveru zhromaždenia. Celý zákon vykúpenia je toto: predtým, ako mohol nejaký človek vykúpiť nejaké stratené vlastníctvo, musel byť najbližším pokrvným príbuzným. Ďalšia vec, musel to byť čestný človek, spravodlivý človek, aby to mohol urobiť. A potom musel mať dostatok peňazí, aby to mohol urobiť. A potom musel vydať verejné svedectvo, že to urobil. A odvtedy to bolo jeho vlastníctvom.

 Tak pozrite teraz. Boaz reprezentoval Krista. Rut reprezentovala cirkev, teba, veriaceho. A teraz Boh v Starej Zmluve, ten jediný spôsob, ako mohol prísť a vykúpiť to, čo bolo stratené, bolo, že Boh sa musel stať blízkym príbuzným človeku. A jediný spôsob, ako sa Boh mohol stať blízkym príbuzným človeku, bolo stať sa jedným z nich. Amen.

162        Nezhodujem sa s Billy Grahamom v tom, že existujú tri individuálne osoby v Božstve, ani s nejakým trojičiarskym učiteľom v tejto veci. Verím v trojicu, samozrejme, ale nie na taký spôsob: že by oni boli tri osoby. Oni sú jedno. Samotný tento príbeh, ak by som nemal nič iné, by to dokázal.

 Boh sa stal človekom, On sa musel stať blízkym príbuzným. A On nemohol byť Bohom... A my, hriešnici, stvorenia z Jeho stvorenia, stvoriteľské bytosti Jeho stvorenia, pretože v tom by nám nemohol byť príbuzným. Tak Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom... Stať sa Bohom. Amen.

164 My, tým, že sme ľudia, hriešnici... Boh sa stal hriešnikom, vzal naše hriechy, nepoznajúc hriechov, a pritom sa stal hriešnikom, pretože naše hriechy boli umiestnené na Neho, aby sme my... On sa stal mnou, aby som sa ja mohol stať Ním. Rozumiete? On sa stal hriešnikom, aby som sa ja mohol stať synom Božím. On sa stal hriešnikom, aby si sa ty mohol stať synom Božím. A teraz sme synovia a dcéry Božie, pretože Boh bol učinený príbuzným, keď vzal na Seba formu nášho tela, narodil sa zo ženy. Boh, nie iná osoba, Boh Sám... 1. Timotejovi 3:16 tak hovorí.

Nepochybne veľké je tajomstvo pobožnosti, Boh zamanifestovaný v tele... (Boh)

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bol Boh.

A to Slovo bolo učinené telom...

166        Slovo bolo učinené ľudskou bytosťou, stal sa blízkym Príbuzným. On sa stal človekom. Ó. Stal sa smrťou, aby som sa ja skrze Jeho smrť mohol stať životom. On sa stal hriešnikom, aby som sa skrze Jeho spravodlivosť mohol stať životom. On sa stal chudobným, aby som sa cez Jeho chudobu mohol stať bohatým. On sa stal tým, čím som bol ja, aby som sa ja mohol skrze Jeho milosť stať tým, čím je On. Ó. Potom hovorte o mociach Božích. Tak to je presne Písmo. A to je to, čo Písmo hovorí.

 Aby sme mohli byť... Akú lásku na nás vylial Otec, že keď sme ešte boli hriešnikmi, nepriateľmi, preč od Boha, aby sme mohli byť potiahnutí bližšie k Bohu až natoľko, aby sme sa stali synmi a dcérami Božími, nie sluhami. Pohanská cirkev nebola nikdy sluhom. Nie veru. Pohanská cirkev, to sú synovia a dcéry. Ste synovia a dcéry Boha, vy, ktorí ste prijali Ducha Svätého. Tak ak si Orfou... A odvrátil si sa preč... Ale ak si išiel cez Ducha Svätého, stal si sa synom alebo dcérou.

168 Tak teraz synovia a dcéry... Kto má väčšiu moc pred Bohom? Čo je anjel? „Anjel“ je „sluha“. Je to pravda? Oni sú služobníkmi. Čím si ty? Jeho syn alebo dcéra. Kto má potom v nebi viac moci? Hriešnik, ktorý je spasený milosťou, alebo archanjel, ktorý stojí po Jeho pravej strane? Hriešnik, ktorý bol spasený milosťou, má viac autority v nebi ako archanjel, ktorý stojí po Jeho boku bez hriechu. Pretože on je synom. A syn má, samozrejme, viac autority ako sluha.

 Ó, my zabúdame, čím sme. Mnohokrát zabúdame, čo nás urobilo tým, čím sme. Potom, ako sa stávame tým, čím sme, potom zabúdame, ako sme sa sem dostali. Keď pritom Sám Boh...

Ó, čo za vzácna láska Otca,

darovaná Adamovej upadnutej rase;

Boh dal Svojho Syna na utrpenie

A vykúpil nás Svojou milosťou

(Ó, ako to kedy budeme poznať?).

Uprostred praskajúcich skál a zatemnenej oblohy

Môj Spasiteľ sklonil Svoju hlavu a zomrel;

Otvorenie opony zjavilo tú cestu

Do nebeskej radosti a nekonečného dňa.

Na Kristovi, pevnej skale stojím,

Všetky ostatné základy sú pohyblivým pieskom.

Keď objímam ten predivný kríž,

na ktorom zomrel Knieža slávy,

Počítam všetky svoje hriechy ako stratu

(To je pravda). Niekto povedal:

Žijúc miloval ma, zomrúc spasil ma,

súc pochovaný odniesol moje hriechy preč.

Vstanúc ospravedlnil ma slobodne naveky:

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

170        To stále bolo a je témou cirkvi. To je jej výhľadom. To je jej srdcom. Táto Zem bola okúpaná v Krvi Príbuzného Vykupiteľa, aby vykúpila Adamovu upadnutú rasu. Všimnite si, On je tu, Príbuzný Vykupiteľ. Tak tá prvá vec: Musel to byť hodný človek. Kto bol viac hodný ako Kristus, ako Ježiš? Potom tá ďalšia vec: Musel mať peniaze. Musel byť schopný to urobiť. On vlastnil nebesia. Dokázal, že to vlastnil. Mohol vziať päť bochníkov chleba a dve ryby a nakŕmiť päťtisíc ľudí a potom pozbierať päť plných košov zbytkov. Mohol vytiahnuť vodu zo studne a premeniť ju na víno. Mohol vziať rybku z oceánu a vybrať z jej úst zlatú mincu. Amen.

 On nebol nejakým... Ale On sa stal chudobným, nemal, kde by hlavu sklonil. On sa stal príbuzným, nie príbuzným s bohatými, príbuzným všetkým ľuďom. On zaujal miesto Vykupiteľa.

173        Čo potom musel urobiť? Potom musel vydať verejné svedectvo. Na ďalšie ráno Rut povedala, vlastne Naomi povedala, „Odpočívaj, Rut, všetko bude teraz v poriadku, pretože si našla milosť v jeho očiach.“

 Bože, dovoľ mi to robiť. Dovoľ mi nájsť milosť v Jeho očiach. Keď sa prelamuje ráno...

Keď trúba Pánova zatrúbi a času viacej nebude,

A prelomí sa ráno, večné, jasné a nádherné;

Keď sa spasení zo zeme zhromaždia tam na druhom brehu,

Keď bude ten zoznam vyvolávaný, budem tam.

(Odpočívaj teraz, očakávaj na plné vykúpenie.)

175        Všimnite si, „Mám to, ten závdavok toho. Priniesla som domov plnú zásteru jačmeňa. Mám tam...“ On jej dal, nameral jej šesť mier. Šesť znamená šesťtisíc rokov existencie sveta. Deň človeka je šesť. Človek bol stvorený na šiesty deň. Bude šesťtisíc rokov, odkedy bol svet stvorený, a tá siedma tisícka, Boh odpočinul. Šesťtisíc rokov cirkev tvrdo pracovala a bojovala proti hriechu s mocou Božou týchto jačmenných bochníkov a potom ide do večného odpočinku. To je odpočinutie, čakajte. Šesť mier jemného jačmeňa tam položil na to, aby ju to prenieslo cez ten čas, kým príde plnosť vykúpenia. Som tak rád, že sa z toho radujem.

176        Poďme teraz rýchlo, aby sme to dokončili. Zisťujeme, že keď sa na ďalšie ráno prebudila, bola šťastná, očakávala a ten muž prišiel. Išiel dolu... Bol tam ešte iný príbuzný, ktorý mal na tú ženu nárok ako prvý. Mám čas sa do toho dostať? No, len na chvíľu, každopádne z toho vezmeme len časť.

 Ten ďalší v tomto podobenstve, ktorý mal na teba právo, bol diabol, pretože ty si zhrešil. A najprv si patril jemu, pretože si bol jeho vlastníctvom, pretože si sa narodil v hriechu, bol si utkaný v neprávosti, prišiel si na svet hovoriaci klamstvo. A On ťa nemohol vykúpiť. Rozumiete? On to nemohol vykúpiť. Tak prišiel Kristus a bol učinený človekom, aby vzal preč naše hriechy, aby nás vykúpil. Vidíte to? A ten druhý to nemohol urobiť. Diabol nemohol zomrieť za hriechy, pretože on bol samotným prevracačom, ktorý zapríčinil hriech. Vidíte, on to nedokázal, on by tak zmaril svoje vlastné dedičstvo pre toho druhého. A satan by zmaril to svoje, pretože on je diabol. On by sa nemohol stať ďalším diablom, aby vzal preč diabla, toho prvého diabla. On sa nemohol stať hriechom, pretože on už bol hriechom. Ale tým, že Kristus bol bezhriešny, stal sa hriešnikom. On nás mohol vykúpiť. Haleluja, sme vykúpení. Sme „vykúpení“, čo znamená „privedení späť,“ sme vykúpení.

178        Tak potom na ďalšie ráno on musel vydať verejné svedectvo. Išiel tam dolu a stretol tohoto človeka pri bráne, pred staršími (a to muselo byť na verejnom mieste), a on sa mu pozrel do tváre a povedal, „Môžeš ju vykúpiť?“ Tak on by musel najprv vykúpiť Naomi, aby získal Rut... A Kristus musel vykúpiť najprv židovskú cirkev, aby mohol dostať pohanskú nevestu. Ona prišla s Naomou ako cudzinka z inej krajiny, Moabitka, pohanka. To je to, čo sme, pohania. A pamätajte, on musel... On musel získať Naomi. A keď dostal Naomi, dostal všetko, čo ona mala.

179        Pamätajte, keď prišiel Kristus, On nikdy nehovoril o pohanskej cirkvi. To bolo ísť ku Svojim vlastným. „On prišiel ku Svojim vlastným a Jeho vlastní Ho neprijali.“ On išiel vždy ku Svojim vlastným. „Nechoďte na cestu pohanov. Nechoďte do Samárie, ale choďte radšej ku strateným ovciam Izraela. A ako pôjdete, kážte Evanjelium, uzdravujte nemocných, krieste mŕtvych, vyháňajte démonov, zdarma ste dostali, zdarma dajte.“ Je to pravda? Pošlite ich po dvoch... Choďte najprv... On musel vykúpiť túto cirkev. A keď vykúpil túto cirkev, dostal pohanskú nevestu. Amen. To bol ten obchod. Rozumiete? On dostal pohanskú nevestu, keď vykúpil túto cirkev.

180        Tak teraz Boaz musel urobiť verejné... Povedal, „Môžeš ju vykúpiť?“

 On povedal, „Nie.“

 Potom musel urobiť verejné svedectvo. Vyzul si topánku a hodil ju po ňom a povedal, „Tu to máš. Nech vie celý Izrael, že som vykúpil Naomi a tak isto si beriem Rut.“ Amen. „Beriem si Rut za svoju nevestu.“ Kto to bol? Pán žatvy. Amen. Tu to má, „Vykúpil som Naomi a získavam Rut. A Rut bude mojou nevestou.“

 A oni čo povedali? „Nech je ako Lea a Ráchel a ony a nech vychová tisíce (A ona to urobila, to je pravda) pre Izrael. Nech je taká.“ A pozrite, on urobil verejné svedectvo.

183        Čo urobil Ježiš, aby to vykonal? Urobil verejné svedectvo. Keď Satan nemohol zomrieť za hriechy, pretože on bol hriešnikom... On bol otcom hriechu. Ale Ježiš, ten nevinný, Boh nebies, ktorý nemusel zomrieť, zostúpil dolu a vydal verejné svedectvo skrze to, že zomrel, bol vyzdvihnutý medzi nebesia a zem: verejné svedectvo, strhli z Neho odev a On visel medzi nebom a zemou v hanbe a zomrel ako hriešnik hanebnou smrťou, aby nás vykúpil: verejné svedectvo. Amen.

 Čo urobil? Odvrhol Svoju vlastnú spravodlivosť, odvrhol Svoju vlastnú slávu, odvrhol... „Ja mám moc, mohol by som prehovoriť k Svojmu Otcovi a On by Mi ihneď poslal dvadsať légionov anjelov.“ Oni by mohli zmeniť ten kurz. Jeden anjel by to dokázal. On by mohol zavolať dvadsať légionov, doviesť si štyritisíc anjelov, čo by oni mohli urobiť? Povedal, „Mohol by som prehovoriť k Svojmu Otcovi a ihneď (To je teraz pravda) by mi On poslal dvadsať légionov anjelov, ktorí by sem prišli a prevzali to tu.“ A čo by jeden dokázal? Jeden by dokázal zničiť zem v jednej sekunde. Len pozrite, On mal tisíce, ktoré mohli prísť. Rozumiete? Ale On to odvrhol. On to dal na bok, On zložil všetku svoju vznešenosť, všetko dal nabok a stal sa hriešnikom a zomrel za teba a mňa.

185        Teraz, ako zakončujeme, mohli by sme povedať toto na záver. On to vykonal. Potom si vzal Rut a oženil sa s ňou. A ona zrodila syna, ktorého nazvali Obéd. Obéd bol otcom Jesseho. Jesse bol otcom Dávida, ktorý bol otcom Krista (Amen), otcom Pána Ježiša.

 Nevidíte to? Skrze tú spravodlivosť, skrze to jednoznačné rozhodnutie sa On stal naším Príbuzným Vykupiteľom. Boh sa nám stal príbuzným, aby prišiel dolu a bol učinený ako my, ľudskou bytosťou, trpel hlad, trpel smäd, „Som smädný, dajte Mi napiť.“ A oni dali na Jeho ústa ocot a žlč.

 On mal smäd ako my. On vedel, ako je to bez toho. Bol chorý ako my. On povedal, „Či mi nepovedia to staré príslovie, 'Lekár, uzdrav sám seba.'“? Ale Jeho veľké moci neboli pre Neho Samého. On mal moc to urobiť, ale On to nemohol použiť na Sebe. Nie.

188        Niekto mi raz povedal, „Brat Branham, predtým, ako sa niečo stane, ty o tom všetkom vieš. Čo sa stane tebe?“

 Povedal som, „Ten dar nie je pre mňa. Nemôžem ho použiť pre seba.“ On je pre vás. Vy ste tí, ktorí z toho beriete úžitok, nie ja. Ja som pre vás len verejným služobníkom Božím.

 Kazateľ je verejný služobník. On sa tam len drží ako ľalia na poli, prilieta čmeliak a berie si svoj diel, prilieta včela a berie si svoj, ide okoloidúci a berie si svoj a všetko podobne takto. On sa namáha dňom a nocou, aby stále vyžaroval. A kazateľ Evanjelia robí to isté: kráča v línii Božej, zachováva svoje svedectvo pravdivé, aby sa na ňom mohol svet podieľať. Rozumiete? Pán pastor ľalia je dobrý príklad. Ježiš povedal, „Zvážte ho. Šalamún nie je ako On.“ To je pravda. Doktor ľalia, hádam ho všetci poznáte. Vidíte?

191        „Povážte ľalie na poli, ako sa namáhajú a trápia, a pri tom... Hovorím vám, a pritom ani Šalamún vo všetkej svojej sláve...“ Ľalia musí zápasiť dňom aj nocou, aby vyžarovala, aby si zachovala svoj odev, zachovala svoju vôňu a tieto veci, aby stále boli. A iní... Ona sa len otvára a oni idú okolo a berú si z nej. Včela, mucha a všetko, čo ide okolo, dobré či zlé si z nej jednoducho berie.

 Tak je to so služobníkom Kristovým, s kresťanským služobníkom: otvára sa a hovorí, „Len si zo mňa ber, svet.“ Nie je tam nič pre neho, to je pre druhých. To je to, čím sa stal Kristus, keď sa stal pre nás Príbuzným. On sa stal človekom, aby mohol mať svet diel na Jeho spravodlivosti, aby sme boli učinení synmi Božími.

193        Tak čo urobili? Vydali sa a cez to prišla tá veľká vec, potom Rut bola odmenená tým, že dostala Krista... Vlastne dostala Boaza za svojho manžela. Pričom cirkev je odmenená skrze... Keď nastane príchod Pánov v to jasné a bezoblačné ráno... My odpočívame, teraz odpočívame. To príde. Teraz... Tak, ona je vykúpená.

194        Tak ešte jeden citát predtým, ako to necháme a začneme modlitebný rad: ešte jeden citát. Díval som sa dnes ráno na slovo „Vykúpený.“ Ja len... Prepáčte mi, moji arminiánski bratia, ale toto jednoducho musím povedať, nie aby som zranil, ale len aby som spôsobil, že budete premýšľať. Pozrite sa na to, čo vykúpenie znamená. Vykúpenie, to grécke slovo bolo aplikované, keď sa bral sluha z trhu. Nedokážem teraz to grécke slovo hláskovať, ale ono znamená „Vziať otroka z trhu,“ vykúpiť.

 Nejaký človek urobil niečo zlé a tak ho jeho pán predal do otroctva, to bolo v skutočnosti na smrť. A tak on je na trhu. Je otrokom. Ale prichádza niekto okolo, nejaký hodný človek, ktorý je schopný to urobiť, a nachádza tohoto človeka a on nájde milosť v jeho očiach. On ho vykupuje. To znamená, že ho berie z trhu otrokov a berie si ho k sebe. Všimnite si. A ten otrok, keď je raz vykúpený, nemôže byť už nikdy viac predaný na trhu. Amen. Nikdy viac nemôže byť predaný, je označený. A ak sa mu raz dostalo, že bol vykúpený, nikto ho už viac nikdy nemôže znovu predať ako otroka.

196        Ó, vďaka Bohu, že keď človek raz príde ku Kristovi a bol vykúpený tou vzácnou Krvou, diabol ťa už nikdy viac nemôže urobiť znovu otrokom. Si v bezpečí, v Krvi Ježiša Krista až do dňa tvojho vykúpenia. Ten otrok... Vyhľadajte si to v knihe Exodus a zistite, či to nie je Levitský zákon, mám na mysli Levitikus. Pozrite sa, či to nie je ten zákon. Ten otrok, ktorý bol raz vykúpený, nemôže byť už nikdy viac znovu predaný za otroka. To je pravda. Ó, som tak rád. Som tak šťastný, že viem, že náš príbuzný Vykupiteľ, že Boh nebies, ktorý bol Duchom, prišiel dolu na zem a bol učinený telom (Bol učinený taký, ako som ja, taký, ako si ty), a vzal na seba formu hriešneho tela nepoznajúc žiaden hriech, aby mohli naše hriechy spočinúť na Ňom a mohol sa stať príbuzným, urobiac nám verejné svedectvo, keď zomrel, zaplatil plnú cenu. A Boží Duch spätne vydal svedectvo, keď bola chrámová opona roztrhnutá od vrchu nadol (nie, zdola nahor, ale od vrchu nadol ukazujúc, že to roztrhol Sám Boh odhora), roztrhol to od vrchu nadol a otvoril cestu. A tie kamene, na ktorých sa obetovalo, boli prevrátené a z temnej rozhnevanej oblohy sa blýskalo a slnko zapadlo uprostred dňa, hviezdy odmietli svietiť a všetko vydávalo svedectvo. Sme vykúpení! Haleluja.

199        Modlime sa. [Je vypovedané proroctvo – pozn. prekl.] S našimi sklonenými hlavami teraz len na chvíľu. To bolo vyhlásenie proroctva, volanie pre cirkev po posolstve.

 Tak ak sú tu nejakí, ktorí Ho nepoznáte a vaše životy nie sú správne, ste teraz pozvaní, aby ste sa sem postavili v prítomnosti tohto publika (pred tvárou Božou), aby ste prijali Jeho ako svojho Spasiteľa. Voda je v krstiteľnici pripravená pre krst. Je tu niekto, kto začne hneď po tomto službu krstu.

201 Zatiaľ čo máme sklonené svoje hlavy, na chvíľu budeme spievať, „Prejdem ten beh,“ s našimi sklonenými hlavami.

Prejdem ten beh, áno, prejdem,

Zaplatím cenu bez ohľadu na to, čo robia ostatní,

Pôjdem tou cestou tých pár Pánových pohrdnutých,

Začal som s Ježišom a prejdem ten beh.

Prejdem ten beh, áno, prejdem.

Budem... (Skutočne to teraz tak myslíte? Ak áno, príďte sem a postavte sa sem), čokoľvek robia iní,

Pôjdem cestou (Ste ochotní priľnúť tak ako Naomi zadávna?),

Začal som s Ježišom a prejdem ten beh.

Z Betlehemskej maštale vyšiel jeden cudzinec,

Tu na zemi túžim byť ako On;

Počas celej životnej púti zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Byť ako Ježiš (Chcete byť ako váš Vykupiteľ?), byť ako Ježiš,

Tu na zemi túžim byť ako On;

Po celej púti života zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Svieť na mňa, Pane, svieť na mňa,

Nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa;

Svieť na mňa, Pane, svieť na mňa,

Nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Byť ako Ježiš...

 Je tu ešte niekto ďalší, ktorý by chcel stáť pri Ňom? Je tu ešte niekto, kto by sem prišiel a pokľakol si tu s touto mladou ženou, ako tu kľačí, ktorá je ako Rut za dávna, prijíma dnes ráno túto cestu?

… Ako On;

Celú životnú púť zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

Len byť ako Ježiš...

 Ak je tu ešte niekto teraz, príďte sem a pokľaknite si tu ako táto mladá dáma tu. Rozpočali ste? Položíte svoje ruky do tých Jeho?

… Túžim byť ako On;

Celú životnú púť zo zeme do slávy,

Len to si žiadam, byť ako On.

 [Brat Branham si začína hmkať refrén – pozn. prekl.]

202        Náš Nebeský Otče, zatiaľ čo cirkev hmká túto pieseň „Byť ako Ježiš,“ táto žena dnes ráno vykročila ako Rut. Ina Belle, prichádza ako Rut zadávna, nezáleží na tom, aká je cena, ona ju prišla zaplatiť. Nezáleží na tom, ako sa jej budú posmievať alebo robiť si z nej žarty, ona teraz zaujala svoje miesto, stojí tu a vyznáva svoje hriechy, kľačí a označuje to miesto, kde sa Ten veľký Pán žatvy položil na kríži. Aby tam prijala Jeho Ducha, Jeho milosť, ktorá ku nej prehovorila, ako vyšlo Slovo, tak ako Naomi zadávna, ktorá ju smerovala, a to zasiahlo tú správnu na tom správnom mieste. A teraz prichádza, aby zaujala miesto ako veriaca, kľačí tam pri kríži, kde vyznáva svoje hriechy, odkladá nabok všetky staré veci života a stáva sa novým stvorením v Kristu Ježišovi.

203        Modlíme sa, Otče, aby dnes ráno každá nepriateľská osoba v tejto budove, každý muž alebo žena, chlapec alebo dievča, ktorý Ťa nepoznajú, nedovoľ, Pane, aby tieto slová len tak prešli. My ani nevieme, v ktorej hodine máme prísť na súd. To môže byť ešte dnes, kedy mnohí z nás budú musieť prísť. Možno predtým, ako prídeme domov, stane sa nehoda. Môže nás zasiahnuť infarkt. My nevieme. Ó, Bože, priprav nás v tejto hodine, zatiaľ čo je tu Duch, zatiaľ čo svedčíme, že On je tu, zatiaľ čo Boh nebies vo Svojej všetkej nekonečnej milosti je tu, aby nás vzal do vnútra. Daruj nám Tvoju milosť, Pane. Pošli ďalších dnes ráno ku oltáru, aby prijali Krista ako Spasiteľa, ako to robí táto žena tu teraz. Udeľ to, Pane. Buď jej milostivý, vediac, že jej ľudia... Jej brat tu sedí so mnou na pódiu, jej sestra, sestra Woodová, sedí tam vzadu a matka a otec tu sedia, Pane Bože, modlím sa o milosť. Udeľ to, Pane. Vieš, čo mienim vo svojom srdci. Prosím, aby preliatie Tvojej krvi, v Tvojej milosti teraz prišlo v tejto hodine, udeľ to, Pane. Udeľ to, zatiaľ čo čakáme na ďalších. Nech ďalší tiež prídu, Otče, a budú zmierení s Bohom skrze Krista.

205        A zatiaľ čo teraz očakávame a divíme sa, budeme znovu spievať:

Svieť na mňa, ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

V poriadku.

Svieť … (Príde niekto ďalší?), ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Svieť na mňa, ó, Pane, svieť na mňa.

A nech svetlo Tvojho majáku svieti na mňa.

Čím ma to urobí?

Byť ako Ježiš, byť ako Ježiš,

tu na zemi, túžim byť ako On.

Po celej púti zo zeme do slávy,

žiadam si len byť ako On.

206 Otče Bože, to je skutočne naše svedectvo, Pane. Chceme byť ako On: mierni, unížení, pokorní, milí, vždy odpúšťajúci tým, ktorí s Ním zle zaobchádzali a robili Mu zle. Chceme byť takí.

 Ďakujeme Ti za túto ženu, ktorá sem dnes ráno vystúpila. Ako vieme, čím bude po chvíli tento život? Možno cez všetky jej chyby a veci v živote, ako aj my sme porobili, vidíme to dnes vrhnuté do toho prúdu... Modlím sa, Bože, aby táto žena žila posvätený život, ktorí privedie všetkých ľudí okolo nej ku tomuto prežitiu. Nech sa pri tomto nezastaví, ale nech ide do zasľúbenej zeme, označiac si to miesto a prijímajúc tam Svätého Ducha. Udeľ to, Pane.

 Ak sú tu ešte ďalší, Otče, ktorí by mali prísť a neprišli, nech ich Tvoj Duch neopustí. Nech nemajú odpočinku ani vo dne ani v noci, až kým tiež neprídu, robiac také isté rozhodnutie. To nie je byť hrubý, Pane, ale, ó, Bože, keď viem, čo im chýba, keď viem, čo to bude počuť Ho v ten deň povedať, „Odíďte odo Mňa, vy, páchatelia neprávosti. V to ráno na ulici Ôsmej a Pennovej, som ťa volal a ty si neprišiel.“ Ó, Bože, čo za hrozná hodina to pre nich bude, keď budú zvážení na váhach a nájdení nedostatoční. Otče, udeľ, aby to k nikomu neprišlo v Božskej Prítomnosti. Nech sú všetci spasení. Prosíme to v Mene Ježiša. Amen.

208        Chceme dnes ráno Pánovi ďakovať za Jeho dobrotu a milosť. Ďakujem vám všetkým za vašu trpezlivosť, keď ste museli na mňa tak dlho čakať. Sestra Ina Bell, ja... sestra Wood, to je tvoja sestra. Brat Charlie... To, za čo sa tak dlho modlili a za čo sme sa i my modlili tak dlhý čas... Sestra Ina Bell, postavila by si sa teraz na chvíľu? To je sestry Woodovej... Náš dôverník tu v zbore, toto je jeho švagriná, ktorá dnes ráno prijala Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. A koľko modlitieb bolo... Nech ťa Boh žehná, sestra Ina Bell. Dúfam, že vyslovujem tvoje meno správne, áno? Nech ťa Boh vždy žehná, drahá sestra. A ak si nikdy nebola pokrstená na Meno Pána Ježiša Krista, tak ťa vyzývam, aby si to urobila a prijala Ducha Svätého.

 Nech je Boh vždy s tebou a nech žehná tvojho vzácneho manžela. Stretol som ho pred pár dňami. Ak sa nemýlim, volá sa Stanley. Je to tak? Stanley. Nech ťa Boh žehná, Stanley. Domov je príjemný, ale verím, že váš teraz bude príjemnejší ako kedykoľvek predtým. Nech je Boh vždy so všetkými vami a nech vám dá Jeho milosť a milosrdenstvo po všetky dni vášho života. A nasledujte ďalej Pána. Buď teraz ako Rút, Ina Bell, drž sa pevne Jeho. Len sa ďalej hýb vpred. Niekedy to bude ťažké a cesta bude zahmlená, ale pamätaj, pozri sa len dolu a potom sa pozri hore smerom k nebu, nájdeš krvavé šľapaje, ktoré vedú celou cestou až tam. On ukáže cestu.

210        Ó, už je poludnie, dvanásť hodín. Stále chcete mať modlitebný rad?

 Billy, kde je... Aké? Rozdal modlitebné karty? Vôbec som... Myslím, že mi hovoril, že rozdá modlitebné... Dobre, ako to bolo? Dobre, povedzte mi niekto, aké písmeno a čísla to boli. Ktoré? B-1 až 100? 50 až 100. V poriadku, B, číslo 1.

 Máme... Tak je tu zástup ľudí, tak nemôžeme... Postavíme ich všetkých tu a len budeme cez nich prechádzať a modliť sa za nich.

213Koľkí ešte nikdy nevideli modlitebný rad? Nech vidím vaše ruky, vás, ktorí ste nikdy neboli na mojich zhromaždeniach a nevideli modlitebný rad. Ó, mnohí z vás.

 Tak teraz, my sa môžeme modliť za ľudí alebo môžeme mať rozpoznania alebo nemusíme mať vôbec žiaden modlitebný rad, len ich rovno vyvoláme z publika. Na tom nezáleží. Duch Svätý je tu. Tak veru. Ale postavme sa do modlitebného radu.

 Číslo 1, kto má číslo 1? Modlitebnú kartu B, číslo... 50, ó, prepáčte. Nikto nemá jednotku, samozrejme. V poriadku. Modlitebná karta 50, kto ju má? Rovno sem, pane. Modlitebná karta 2 alebo 51, 52. Modlitebná karta 52, v poriadku, 53, 53, v poriadku. 54, poďte rovno tadeto sem. Ak ste tam vzadu, príďte tadeto, rovno sem. 51, 52, 53, 54. Kto má 55? Modlitebnú kartu 55? Tam tá pani? Tá, čo je tu. Modlitebná karta 56, postavte sa tam pri tej stene, ak chcete. 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65. Busty, obráť sa tam rovno k tej uličke na pravej strane, brat, rovno tam. V poriadku. Prejdi tade.

 Koľkí z vás nemajú modlitebnú kartu a chcete, aby vás Pán uzdravil, zodvihnite svoju ruku. V poriadku. Všetko, čo potrebujete robiť, je len teraz veriť, len veriť.

 V poriadku. 56, mám to? 57, 58, 59, 60. Nech sa postavia. 61, 62, 63, 64, 65, nech sa postavia. 66, 67, 68, 69, 70, nech sa postavia. Nechcem, aby sem všetci bežali naraz, to je dôvod, prečo vyvolávam číslo až do 70. 70 až 80, postavte sa, poďte na túto stranu, 70 až 80. V poriadku, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9... V poriadku. 80 až 90, postavte sa sem. Doc, pomôž im tam vzadu, ak môžeš. 80 až 90, postavte sa na tejto strane. 90 až 100, postavte sa na tejto strane, rovno tu.

215        V poriadku, zatiaľ čo sa zoraďujú, chcel by som cirkev niečo poprosiť. Koľkí z vás sú tu cudzí a nikdy neboli ešte na mojich zhromaždeniach? Mnohí z vás. Koľkí vedia, že žiaden človek nemôže uzdraviť druhého, dokonca ani lekár, nie veru. A lekár nie je uzdravovateľ. On iba pomáha prírode. Boh je uzdravovateľ. Rozumiete? Lekár môže napraviť ruku, ale nemôže tú ruku uzdraviť. Lekár môže odstrániť slepé črevo, ale nedokáže uzdraviť to miesto, kde to odrezal. Lekár môže vytrhnúť zub, ale nemôže zastaviť krvácanie, ani to uzdraviť. Boh to musí urobiť.

216        V poriadku, koľkí vedia, že keď bol Ježiš tu na zemi, že On netvrdil, že je uzdravovateľ? On bol človekom. Povedal, „To nie som Ja, kto činím tie skutky, ale môj Otec, ktorý prebýva vo Mne, On činí tie skutky.“ Je to pravda? Koľkí vedia, že keď On bol tu... Čože? Koľkí... Aký druh služby mal, keď tu bol? On robil to, čo Mu Otec ukázal, aby robil. Je to pravda? Koľkí to vedia? V svätom Jánovi 5:19 On povedal, „Amen, amen vám hovorím, že Syn nemôže nič činiť Sám zo Seba. Ale to, čo vidí robiť Otca (Je to pravda?), tak podobne robí aj Syn.“

 Tak potom je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes a naveky, veríte tomu z celého svojho srdca, že On je ten istý včera, dnes a naveky? Či veríte, že Ježiš Kristus tým, že je včera, dnes a naveky ten istý, že to znamená, že On je v skutočnosti tým istým?

 V poriadku. Ako je On tým istým? On je tým istým v každom ohľade. Je to pravda? On je tým istým Bohom, tým istým Uzdravovateľom, tým istým Spasiteľom, On je tým istým, má ten istý postoj. To je všetko rovnaké. Je to pravda? Tým istým. V poriadku, potom, ak On bol tým istým a je tým istým, potom On bude konať tak isto. Je to pravda? Tak koľkí teraz vedia, že to je pravda?

219        Len si tu získavam trochu času. Čakám, ani mi to nepripadá, že by tu stálo päťdesiat ľudí. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11... [Brat Branham počíta ľudí – pozn. prekl.] Nie, niektorí z nich možno išli domov skôr. Videl som nejakých ľudí odchádzať. V poriadku, budeme mať len takýto krátky modlitebný rad. Koľkí by mali radi... Koľkí z vás tu v modlitebnom rade sú mi cudzí? Zodvihnite svoju ruku, vy, ktorí viete, že ja o vás nič neviem, zodvihnite svoju ruku.

 Koľkí z vás, ktorí ste tam, viete, že o vás nič neviem, zodvihnite svoje ruky, a ste chorí, v poriadku. Koľkí by radi videli rad s rozpoznávaním, aby sme sa tak poponáhľali a prešli cez to? Chceli by ste to? Tak na tom nezáleží. Ja sa môžem za nich len modliť, previesť ich rovno cez ten rad alebo sa môžu posadiť a len ísť a posadiť sa, na tom nezáleží. Duch Svätý rozpoznáva rovnako. Veríte tomu?

221        Tak potom, ak je to tak, buďte len na chvíľu ticho. Začína byť trochu neskoro. Tak len seďte ticho. Chcem sa vás teraz niečo opýtať.

        Možno tu hovorím do nesprávneho mikrofónu. Oba sú v poriadku, oba sú zapojené? V poriadku. A tento tiež?

 V poriadku, tak buďte len teraz chvíľu ticho. Dovoľte mi, nech sa tu len pozriem na tento rad, aby som videl, či niekoho poznám.

224        Poznám túto osobu, ktorá tu stojí. Poznám Earla. Earl, poznám ťa, Earl Cobbin. [Brat Earl Colvin hovorí, „Ja nie som v modlitebnom rade, brat Bill. Priviedol som nášho priateľa z Jeffersontownu.“ – pozn.prekl.] Ó, áno, ten človek tu. Je to ten, s ktorým sme poľovali tam v hore Colorade? [„Asi ma nespoznávaš, lebo som zhodil tak veľa kíl.“] Ó, istotne nespoznávam... Myslím, že Earl mi povedal, že si veľmi chorý. A prichádzaš... Tak, ak nedokážeš dlho stáť, dovoľ mi... Prineste mu niekto stoličku. Alebo len niektorí sa postavte a dovoľte mu sadnúť si, vy, ktorí ste blízko na tejto strane, pretože ten človek je veľmi, veľmi chorý. Ó, on stratil možno päťdesiat alebo aj viac kíl. A on je veľmi, veľmi chorý. Tak, nechajte ho len posadiť sa. Začni Mu ďakovať, drahý brat.

225        Dobre, dovoľte, nech sa pozriem sem dolu. No, Earl tam s ním práve stojí. Tak tento človek, ktorý stojí tu a díva sa na mňa, on je z okolia La Grande, Kentucky. Nepoznám jeho meno, ale poznám ťa. A tamto je brat a sestra Kiddoví, ich poznám. A táto pani tu... Je to sestra Rook? Alebo... Keby táto žena tu zo Sellersburgu, myslím, že ona je slepá. Je to pravda?

 V poriadku, myslím, že to sú asi všetci v tom rade, ktorých poznám. Ó, áno, tu je môj dobrý priateľ Busty Rogers, on je z Milltown. A tí ostatní v tom rade, myslím, že všetci ostatní sú mi cudzí. Tak to je pred Bohom, pokiaľ viem, oni sú mi cudzí.

227        Dovoľte, nech sa pozriem do publika. Tak teraz vy, ktorí ste mi cudzí, ktorí ste chorí, zodvihnite svoju ruku a viete, že máte na svojom srdci žiadosť, zodvihnite svoju ruku, kdekoľvek ste, ktorí viete, že ja... V poriadku. Dobre. To je všeobecne takmer všade naokolo.

        Teraz ja... To vám neuškodí počkať len trochu dlhšie. Chcem sa vás opýtať jednu vážnu otázku. Radšej prejdem sem, aby ste ma tam mohli počuť. Chcem sa vás niečo opýtať. Tak tieto posolstvá, ktoré kážem, veríte, že sú pravdou? [Zhromaždenie hlasno odpovedá, „Amen.“ – pozn. prekl.] Ste si istí... Nechodili by ste sem, ak by neboli pravdou.

 Tak, či by Boh urobil niečo také bez toho, že by mi dal nejaké poňatie toho, čo robím? Istotne nie. Istotne to by tak nerobil. Tak, ak by to urobil...

230        Tak ja tvrdím, že Ježiš Kristus sa nezmenil. Jeho smrť Ho nezmenila. Ona Ho oslávila. A On povstal na tretí deň a vystúpil na výsosť. A On poslal späť Svätého Ducha, pričom to bol Boh ako Svätý Duch, ktorý bol na Ňom. Všetci tomu veríte? A Ježiš, keď bol tu na zemi, povedal, „Skutky, ktoré Ja činím, vy tiež budete činiť. Ešte malú chvíľu a svet Ma viacej neuvidí (To je ten svetský poriadok, viete, tá neveriaca cirkev a všetci ostatní), oni Ma viac neuvidia. Ale vy Ma uvidíte („Vy“, to je cirkev, veriaci), lebo Ja („Ja” je osobné zámeno), Ja budem s vami, dokonca vo vás až do konca sveta. (V gréčtine je tam „ukončenie“, čo znamená „koniec sveta“) Budem vo vás do konca sveta. A skutky, ktoré Ja činím, tiež budete činiť.“ Je to pravda?

231        Tak, my máme baptistov, metodistov, protestantov a katolíkov, a dokonca Židov, ktorí tu dnes ráno sú. A máme tu cirkev Božiu, nazarénov, pútnikov svätosti, svedkov Jehovových, všetky rozličné denominácie sú reprezentované, a ja sa tu obzerám a dívam sa na nich. Metodisti, luteráni, letniční, všetci rozličného druhu, a ako sa dívam a vidím ľudí, ktorých poznám. Oni sú všetko návštevníci z pomimo mesta. Branhamova modlitebňa je len maličké miesto tu v meste. Ale ono pozostáva z ľudí z celého sveta.

203Tak, vezmime len toto a rozmýšľajme, buďme skutočne pozorní, myslime pevne a buďme úctiví a opýtam sa vás túto otázku. Ak On potom nie je mŕtvy, potom Jeho postoj voči tebe a voči chorým by bol presne taký istý dnes, ako bol včera. Tak potom, aký bol Jeho postoj včera? Tento: „Môžem, ak veríš.“ Je to pravda? „Ak veríš.“

        Ten muž povedal, „Pane, zmiluj sa nad nami.“ On povedal, „Môj syn je hrozne zmietaný diablom. Priviedol som ho k Tvojim učeníkom a oni kričali a vykrikovali a robili všetko možné.“

        On povedal, „Môžem, ak veríš. Ak veríš, môžem.“

235        Všimnite si, ako to Ježiš urobil? Čím On bol včera? Ako posluhoval? Toto je teraz pre cudzích, ku ktorým hovorím. Pozrime sa na to, čím On bol včera. To mi zaberie asi tri minúty a budeme citovať zopár miest Písma.

        Keď Jeho služba začala, bol tam jeden muž, ktorý sa volal Andrej, rybár, ...uveril v Neho a išiel a zavolal svojho brata, ktorý sa volal Šimon. Pamätáte si to? Priviedol ho k Ježišovi. On bol nevzdelaným rybárom, nevedel sa ani podpísať. On prišiel pred Ježiša a Ježiš sa na neho pozrel a povedal, „Ty sa voláš Šimon. Si synom Jonáša.“

        Koľkí viete, že to je v Písme? Oni vedeli, že to bol Mesiáš, pretože On... Boh zasľúbil... Mojžiš zasľúbil, že keď príde Mesiáš, On bude prorokom. Je to pravda? Prorok Mesiáš... On sa pozrel a povedal, „Voláš sa Šimon.“ A povedal, „Tvoj otec sa volá Jonáš.“ A on spoznal, že to bol Mesiáš.

238        Žena pri studni, to je ďalší národ ľudí. Takže jedine Židia a Samaritáni Ho prijali. My, pohania, sme ešte neprišli, to je skupina Rut. Tak, žena pri studni, ktorá bola Samaritánkou, prišla po vodu. Ježiš povedal, „Daj sa mi napiť.“ Čo robil? Rozprával sa s ňou práve tak, ako by som sa ja rozprával s niekým v publiku, On povedal, „Prines mi piť.“ Nikdy predtým sa nestretli.

 A ona povedala, „No, to nie je zvykom, my tu máme segregáciu.“ Podobne, ako ste to zvykli mať na juhu pri našich farebných priateľoch a podobne. Ale už to viac nemajú. Vďaka Bohu za to. Tak On povedal, „My tu máme segregáciu a to nie je pre vás zvykom, Ty si Židom.“ Ježiš bol Žid. Ona bola Samaritánkou. Povedal, „Nie je zvykom, aby si Ty, ako Žid, žiadal odo mňa, samaritánskej ženy, niečo také.“

 Povedal, „Ale, žena, ak by si len vedela, s kým hovoríš, ty by si Mňa požiadala o pitie.“

 To tú krásnu ženu zastavilo. A ona sa pozrela hore a povedala, „Ale Ty nemáš nič, s čím by si to vytiahol. Studňa je hlboká.“ Povedal, „Vody, ktoré Ja dávam, sú večný život.“

        A potom nakoniec zistil, v čom bol jej problém. Koľkí z vás, ktorí ste tu cudzí, viete, aký bol jej problém? Mala piatich mužov. Tak, čo jej povedal? On povedal, „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“

 Pozrela sa na Neho, povedala, „Nemám žiadneho muža.“

 On povedal, „Dobre si povedala, pretože si mala piatich a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvoj muž.“

246        Ona povedala, „Pane, vidím, že si prorok. My vieme, že keď Mesiáš príde (To je Ježiš), keď Mesiáš príde, On nám povie tieto veci, pretože vieme, že On bude prorokom. My vieme, že keď príde Mesiáš, On bude toto robiť. Ale kto si Ty?“

 On povedal, „Ja som On.“

 A na základe toho ona bežala do mesta a povedala, „Poďte a vidzte muža, ktorý mi povedal, čo som urobila. Či toto nie je Sám Mesiáš?“

 Ak to bolo znamením Mesiáša včera, a On je ten istý dnes, tak to bude to isté dnes. Tak vy, ktorí ste tu cudzí, veríte tomu? Dobre, to je teraz pre vás, ktorí ste tu v modlitebnom rade.

249        Teraz pre tých, ktorí sú tam ďalej, len jedno miesto Písma, aby ste tak mali niečo, na čom môžete stáť. Koľkí veríte, že On je teraz Veľkňazom, ktorého sa môžeme dotýkať našimi slabosťami? My všetci... [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        To je Jeho problém, pretože ty máš prostatu (To je pravda), vstávaš v noci, a tak podobne. Si z Ohio. A patríš tam do cirkvi brata Sullivana. Vidím, ako tam stojí brat Sullivan. Prišiel si s Kiddovými a oni sú tí, s ktorými si prišiel. To je pravda. V poriadku, v tejto chvíli sa teraz cítiš inak. Opustilo ťa to. Môžeš ísť teraz domov, tvoja viera ťa uzdravila. Nech ťa Boh žehná. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

251        Ale teraz, čo sa týka, či ťa poznám alebo nie, Boh na nebi vie, že o tebe nič neviem. Neviem, čo s tebou nie je v poriadku. Nemal by som žiaden spôsob, ako by som mohol zistiť, čo s tebou nie je v poriadku. Ty si obyčajný človek, ktorý tu stojí. A ty si mal modlitebnú kartu a na nej číslo. A ty len... Chlapec ti dal kartu a ty si bol len vyvolaný do modlitebného radu.

        Pozrite teraz, ako sa to prelamuje. Vidíte, len tento jedenkrát a to je tvrdšie, to je pre mňa ťažšie tento jedenkrát ako celý ten čas, čo som dnes ráno už kázal. Niečo vychádza (Rozumiete?), niečo vychádza... Mladý muž, ty tu nie si kvôli sebe. Ty si tu kvôli niekomu inému, a to je nejaké dieťa. To dieťa tu nie je, je to v rovinatej krajine, Kansas. Má nejaký druh záchvatov, niečo ako epilepsia, je to epilepsia, to je tá temnosť nad tým dieťaťom.

        Ty si v nejakom spojení so Strickersovcami. Nezobrali ste si vy ich sestry alebo niečo také? To je pravda, veríš? Potom to dieťa už nebude mať záchvaty, ak veríš z celého svojho srdca. Ako si uveril, tak nech sa stane tomu dieťaťu. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

256Modlíš sa za svoju tetu a ona má rakovinu. Či veríš z celého svojho srdca, ty tam? Ja ťa nepoznám. Nikdy vo svojom živote som ťa nevidel. Ale keď si ma počula povedať tomu mužovi niečo, že on rozmýšľal o niekom príbuznom, to vtedy prišlo k tebe. Veríš teraz z celého svojho srdca?

      Koho sa teraz ona dotkla? Chcem, aby ste mi niektorí z vás povedali, čoho sa tá žena dotkla. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

      Tak, je toto dva, alebo koľkí je toto? Už sme mali troch? Dvoch? Dvoch? Poriadku.

      V poriadku, tá pani je zatienená smrťou. Je nad ňou temný tieň a to je rakovina. To je pravda. Lekár hovorí, že je to rakovina lymfatických uzlín. Ak je to pravda, zodvihni svoju ruku. Ty si, ty nie si odtiaľto, si z Iowy, veríš? [„Verím.“] Ty máš buď syna alebo je to vnuk. [„To je pravda.“] A je tam... On má nejaký problém s očami [„To je pravda.“] a ty sa za neho modlíš. [„Áno.“] Veríš, že Boh mi môže povedať, kto si? [„Verím.“] Pani McKeeová. [„Áno.“] Vráť sa potom domov a buď v poriadku. Ježiš Kristus už... [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

259        To Svetlo, ktoré vidíte tam na obrázku, ako visí nad tou ženou tam vzadu. Ver mi, že som Jeho prorokom, sestra. Ty sa modlíš za svojho manžela, ktorý je blízky smrti v nemocnici veteránov. To je TAK HOVORÍ PÁN. Ver teraz z celého svojho srdca, on sa uzdraví. Koho sa ona dotkla? [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        Vy, ktorí ste tam, len ďalej verte. Rozumiete?

        [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]... Autonehoda. Ty prichádzaš zo severu. Si z okolia Bedfordu, z Indiány. Je to pravda. Je to pravda? Veríš potom, že tvoj krk bude v poriadku? Ako veríš, nech sa ti tak stane. Vráť sa domov a daj Bohu chválu. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

        Ó, Bože, tento mladý muž bojuje dobrý boj viery, stojí v prítomnosti Toho Jehova Jireh, Pánova pripravená obeť, nech moc, ktorá vzkriesila Ježiša z hrobu, sa ho teraz dotkne. Udeľ mu... z celého srdca v Mene Ježiša Krista. Amen.

        Pane Ježišu, kladiem na moju sestru svoje ruky. V Mene Ježiša Krista, nech sú tie oči uzdravené. Nech jej postihnutie odíde z jej tela v Mene Ježiša Krista. Amen.

        Náš nebeský Otče, modlím sa za moju sestru Kiddovú, drahý Otče, aby si jej dal silu v jej vysokom veku, tak, ako si dal Naomi. Pane, nech je stále používaná na Tvoju slávu. Udeľ to, Otče, v Mene Ježiša Krista.

        Potom brat Kidd, Pane, smrť, ktorá ho zasiahla, ale život ho priviedol späť. Bože, modlím sa, aby si ho zachoval silným. On je už poza vymeraným časom. Ale Ty si Bohom a Ty si toto urobil na Tvoju slávu, ako si mi to zasľúbil v nemocnici. Daj mu silu pre svedectvo. Nech jeho svedectvo zaznie cez štát Ohio, po celom svete. [Prázdne miesto na páske – pozn. prekl.]

Že Ježiš uzdravuje ma.

Ja Ho vezmem za Jeho Slovo...

THE KINSMAN REDEEMER, 60-1002, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 120 min

1 Thank you, Brother Neville, the Lord bless you. So good to be back again this morning, back in the house of the Lord. I believe it was said one time, "I was happy when they said unto me, let us go into the house of the Lord."

Charlie, come out behind that post and come up here and get you a chair; come on up here. Sister, is there a chair back in there somewhere we could squeeze around? Here's a place right up here, lady. Come right up here. Here, Charlie, come here and set down by Banks up here so you won't have to stand up. Every time that boy comes from way down in Kentucky he gets up here... He stands up every morning, and so we get him right up here.

2 Here's a place right here on the end of the seat here for someone else. There's a lady standing up in the back, back there? Come right up here; here's a seat right here, sister, right up close; come right ahead. And I suppose somebody's in the wheelchair there. Are they? Yes. Here's another seat right over here. If someone wants one back there in the back, right here's a seat right here. Here's one right up here also, just suit yourself. Yes, we have one right here.

Now, come right on, take your seats and just feel real... We want you to be comfortable while we're trying to bring the Word of the Lord.

4 Oh, it's certainly good to be here. I haven't seen Charlie on the platform. Is he back there? Well, get him out here. It's not... I've been with Charlie down there last few days, and I can't get by without going to his house and eating, so I'm going to bring him right on the platform this morning. Every day he comes up here, he stands around the wall there to give somebody a seat. So I looked out this morning and seen him standing there. I thought, "I'll--I'll get him in here now." Well, it's a... That's fine. Now, we'll have the message this morning by Brother Russell Cox. Where's Nellie? I... That would be a good ride for him, for... Yeah, that's it.

5 Well, I'm sure glad to see so many of the friends out. Last Sunday when I left, I was--felt bad all week long. I had a good friend setting here from way down in the south, Brother West. And I'd went around through the audience late, and I said, "I'm glad to see so-and-so and so-and-so," and I looked right over the top of Brother West and never--never noticed him till he started to go out. And then I thought all week long Brother West would think I--I just wilfully looked over him. But he's--he's a Christian, so he knows better than that. He knows that I am a real friend. And I know he knows I wouldn't do that.

6 I was thinking this morning coming down to see people that come from different places... Now, here's Brother West back here again this morning, and Brother and Sister Kidd here from Ohio. And some of my... I know Brother Evans is here. I went to see him yesterday afternoon at motel, but I guess he was out with Brother Fred and them. And they come all the way from Macon, Georgia, here, every Sunday that I speak. From Macon, Georgia, that's a long ways down there. It's about eight hundred miles or better, I suppose, down there: drive it with his family every day I speak. And that's loyal.

7 And I was a--was thinking... Oh... Then if you got friends like that, that wants to stand by you... Now, if... Them people doesn't come all the way from Georgia, and Ohio, and different parts of the nation to this little tabernacle here to hear me. They're coming here because they believe that Message. That's what they believe. They're believing that Message. And then how honest and sincere must I be about that Message. Because not--not only myself, am I going wrong, but I'm leading someone else wrong. See? And then God's going to hold me responsible for their error, because I was the one who taught it. See?

And I tell you; it certainly makes you think deep when you go to thinking in terms like that. So I--I appreciate every one of you: so fine to know that you'd drive those hundreds of miles through hazardous roads, and over these super highways where accidents and things. Your faith in God steers you through somehow, brings you here and takes you back. We're so glad to have friends of that type. And I pray God's rich blessings upon you.

9 Now, last Sunday I--I said, "Well, we're going to speak and then I'll just call a prayer line." I've been trying to work out some way to try to find a way to pray for more of the people. And if I run many more like last Sunday, I--somebody'd be praying for me. I got away from here nearly two o'clock. And, I--I--I didn't give out prayer cards.

Giving out prayer cards is a rough job. I don't know whether you know it or not; the people hate you. And Brother Banks Wood said the other day while we were down in Kentucky, that he would volunteer and give out prayer cards if Billy didn't come in. So Billy, being my own son, you know, why they... I get a few letters, "He promised me a prayer card, and he didn't give it to me, the little rat." So they... He can't give them to everyone. And we can't get too many in the line. See, he's got to protect me.

11 And--and when we left, my daughter-in-law said, "Bill, you'll have to get Billy back in there with prayer cards, or," said, "you won't last very long."

And so... But where I made the mistake was starting the discernment, and then someone come back and say, "I forgot, mother wanted to be prayed for." You know what they're coming back for. It's for that discernment. You see? So... But I don't blame them. I'd do the same thing. See? I'd do just... We're human, and we all want to live, and we want to know what to do. That's what we're... But you can only get so far with those things, you--of a gift, and then you're just about washed up, when a couple of times that happens.

And so, Brother Banks was going to give out the prayer cards this morning, and Billy happened to come in last night. So I--I thought that'd be awful to have a man with a good reputation and things like Brother Wood to give out prayer cards: get people down on him. I guess Billy don't mind. He's just had them down on him so long, so he just lets it go. All right.

14 Now, now, this next week I'm to be in Dallas, this coming Friday night at the Voice of Healing convention. If there's any people around there, I'm to be there for that one night to speak in their convention. And I want to speak on the subject of "The Approach to Fellowship," the Lord willing.

And then, perhaps maybe the following Sunday, that'll be this next coming Sunday, if the Lord willing... Now, I'm not too sure. If the Lord willing, I want to come back and speak on the subject that I was supposed to have spoke on today, "The Wind in the Whirlwind." (And I was going to pray for the sick today.) And that's rather a kind of a sharp rebuking to the--to the church for its sins and the... And that's not a very good subject to speak on when you're going to call a prayer line. You got to build people's faith to a--to prayer, and to God, and to having faith. So I told Brother Neville to announce that I would be speaking this morning on another subject building faith in people to God. The other word's rebuking people for--for not keeping the commandments of God. This way it's building people around to have faith in God. You see?

16 And back in the prayer room this morning, or the recording room back there, a little old friend of mine, Brother Kidd, eighty some--eighty years old setting here... Many of you remember when I rushed to him the other morning; he was--he was about--been about a year ago, and close on to it now: dying, very hideously ill. And the doctors give him a week to live, or not a week, they... Couldn't live till the morning to bring him down here, about three mornings off. And now, he'd gotten down to a hundred and five or something like that. He said a few moments ago, he's back to a hundred and thirty-two, said he felt like a boy.

Brother Kidd, I wonder if you could just stand up so the people will know who this old preacher is. There he is. Let's say, "Thank the Lord." A man dying with cancer in that--in that condition... He's got a lovely little companion there. I wish she'd stand up too. I just... Sister Kidd, how about you getting up there? Now, she... See how quick she can get up? Better than I can. God bless Brother and Sister Kidd. May God's rich blessings rest upon them. Thank you, sister.

18 They struggle through the mountains of Kentucky, up and down the paths of the coal fields, run out, kicked out, and made fun of, persecuted, live on whatever they could: grind up corn they'd find on the tracks somewhere, and live for the Kingdom of God. And eighty years old, preaching the Gospel yet. Now, they got too old to go out, so I pray over prayer cloths and send them to them, and they just--just keep taking them out to hospitals and things like that. People come in and get them. Now, that's really got it in the heart, isn't it? If you can't go out to meet them, you can send them out a prayer cloth like that. The people having faith... That's very fine.

19 Brother Roger's in also somewhere in here today, Brother Creech's father-in-law: very dear friend of mine, go into his house just like I--you could go down to Charlie's and Nellie's and them down there now, and down in Kentucky in the... And used to go down there and hunt all the time with him. And here not long ago, about thirteen months ago the doctor opened him up: with cancer, and said, "He's gone."

And I thought, "My precious old friend..." A veteran of the First World War, a real gallant man, his family... And I baptized him in the Name of Jesus Christ many years ago for the remission of his sins, knowing then that he was placed into the--the Body of Christ and was ready to go to meet God. I thought, "My precious brother has--going to move on now." It was right after that vision--before that vision come to me about heaven. And then I went down to see him, and in the room come a rainbow. God changed things. That's been thirteen months ago and he's still here today, eating.

21 He took in some kind of--taken some kind of a sulfur tablets, burned him in his throat here. And he's going to be in the prayer line, I think, this morning. Come up and I know that I'd announce that after Billy had already give out, or was--going to know that they was going to give out prayer cards. I told his son-in-law, my good friend, Brother Creech, to bring--bring him up. And I thought, if I missed him then I would catch him and put him in one of these prayer rooms here. But he had a prayer card, and I said, "Busty, I want you to go out there." His name's Everett; we just call him Busty for short. And he--he... I told him, "Go on out and get in the prayer line. I'd rather pray for you while the anointing is on for that." So I like to have it. I know, I was being prayed for, I'd want somebody to be anointed when they're praying for me.

22 Now, let's turn in our Bible this morning, open up to the Book of Ruth. I'm going to read some Scripture out of this--out of the Book of Ruth. And now, just before we approach this subject, and if I would, I'd like to announce my text for this morning, is called "The Kinsman Redeemer." And I'd like to approach it from four different standpoints on redemption.

Thinking, last Sunday was preaching on how that Christ came to redeem us. And then today I want to speak on what is a Redeemer and how does He become a Redeemer? And remember, a Redeemer redeems you completely when He redeems you: from your sins, from your sickness, from everything that's wrong. He is a Redeemer.

Now, before we approach it, let's bow our heads and speak to Him by prayer. And now, with our heads bowed, I wonder how many this morning in Presence would like to be remembered in prayer by raising up your hands and saying, "God, You know my request"? God bless you, each one.

25 Our heavenly Father, I am so glad today that there is a great high power. Knowing that God, that we can approach through His Son Christ Jesus, and have a--an answer to what we ask. As in the past meeting we were speaking on how that men wandered about in sheepskin, and goatskins, and was destituted, looking for a city whose Builder and Maker was God, knowing if they could ever once approach Him, if they could find where He was... As Job of old said, "If I could go knock on His door," in otherwise, "If I could find where He--He abides at, I would go home with Him, and would--would talk to Him face to face." But there was no way for man to do that because he had sinned, and had separated himself and become an alien to God. But through that precious One Who came, and opened up the way, and forgave our sins, and bring us before God, not as aliens, but as children coming to their Father, knowing that He will grant to us every request that we ask. Only one law is laid down; that is, "If thou canst believe." And that is the agreement.

Satan claims that we will not believe, and God says we will believe. Now, the battle's on, and the decision is ours to make. And whichever way our decision's made, that's the way it will be. And it's so wonderfully written: "All things are possible to them that believe."

27 And we are believing today and coming, approaching Thee for Divine favor, asking that You will re--regard our requests. And that every hand that went up, You know beneath that hand in that heart what was meant. For it is written that Thou dost know the intents and the thoughts of the mind, and can discern the mind. And we pray, God, that You'll answer according to Your riches and Your grace to every request that was mentioned.

We would also ask today, Lord, that You'll help me, the most needed one, perhaps, of the audience; knowing that placed before me here is the purchase of the Blood of the Lord Jesus. There are, perhaps, sinners setting here, that is so bound with sin that it'd be hard for them, impossible almost, for them to reach out to a place to accept Christ, as long as Satan has them so bound in his power. But knowing that it is written, "In My Name they shall cast out devils."...

29 And give us power today, Lord, through the preaching of the Word to cast every devil of doubt, and superstition, and fear from the people's hearts and minds, that those who are bound by flusterations and doubt might be brought into the arms of Christ. And it's also written that "They shall lay their hands on the sick and they shall recover. There are those here who are Christians and are bound with demons of disease.

Lord, give me power today of the Holy Spirit to deliver every sick and afflicted person that's here in the building today, that the great Holy Spirit might have preeminences in every heart and everybody that's in Divine Presence. Speak to us through Thy Word. Thy Word is Truth. Not knowing just what to say, but waiting on the leadership of the Holy Spirit, that He might guide us and direct us in all Truth. Grant it, Lord. Get glory unto Thyself. And anoint Thy servant. And Thy Word is already anointed. We'll give Thee praise, as You take it to every heart as we have need. In Jesus Christ's Name, we ask it, God's Son. Amen.

31 Before reading, I might say this little slogan that I like so well.

If you have rivers that you cannot cross

And you have mountains you cannot go through,

Just remember, God in heaven specializes

In things others cannot do.

I'm reading from the Book of Ruth, the 1st chapter.

Now, it came to pass in the days when the judges rule,... there was a famine in the land. And a certain man of Bethlehem-judaea went to sojourn in the country of Moab, he, and his wife, and his two sons.

And the name of the man was Elimelech, and... his wife Naomi,... names of his... sons was Mahlon and Chilion, Ephrathites of Bethlehem-judaea. And they came into the country of Moab, and continued there.

And Elimelech, Naomi's husband died;... she was left, and her two sons,

And they took them wives of the women of Moab: the name of... one was Orpah,... the name of the other Ruth: and they dwelt there about ten years.

Mahlon and Chilion died also both of them; and the women was left... the woman was left of her two sons and her husband.

And she arose with her daughter in law, that she might return from the country of Moab: for she... heard in the... she heard... that the LORD had visit his people in giving them bread.

Wherefore she went forth out of the place where she was, and her two daughter-in-laws with her; and they went on the way to return unto the land of Judaea.

And Naomi said unto her two daughter-in-laws, Go, return each to her mother's house: and the LORD deal kindly with you, as ye have dealt with the dead, and with me.

And... The LORD grant unto you that ye may find rest, each of you in the house of her husband. Then she kissed them; and they lifted up their voices, and wept.

And they said unto her, Surely we will return with thee unto thy people.

And Naomi said, Turn again, my daughters: why will you go with me? are there yet any more sons in my womb,... that ye may... that may be your husbands?

Turn again, my daughters, go your way; for I am too old to have a husband. If I should say, I have hope, if I should have a husband also tonight, and should also bear sons;

Would ye tarry for them until they be grown? would you stay for them... for their... from having husbands? nay, my daughters; for it grieveth me much for your sake that the hand of the Lord is gone out against me...

And they lifted up their voices, and wept again: and Orpah kissed her mother in law; but Ruth clave unto her,

And she said, Behold, thy sister in law is gone back unto her people, and to her god: return thou after thy sister in law.

And Ruth said, Intreat me not to leave thee, nor to return from following after thee: for where thou goest, I will go; and where thou lodgest, I will lodge: thy people shall be my people,... thy God shall be my God:

Where thou diest, will I die, and there will I be buried: the LORD do so to me, and more also, if ought but death part... me and... of thee and me.

33 I want to title this little talk this morning as I teach it, trying to bring a faith to you of redemption, and what it is, and how to receive it. I want to title it: "The Kinsman Redeemer."

Now, to redeem anything is to bring it back, something that's been lost, like put in a pawn shop. And you go down and redeem that, it's redeemed by a price. Then it's your personal property, after you have redeemed it. But the law of redemption in Israel had to be a kinsman to redeem a property or something that had been lost.

35 Our story starts out in the time of the rulers of Israel, which was the judges, after the death of Joshua. And to find a very beautiful picture of this, read about the first five or six chapters of I Samuel, and you will--you will get the real story of it.

But we're going to jump along now to get the main context out of this, which sometime ago I started on this Book of Ruth and was for three or four weeks getting through it. Started on the Book of Revelations once, and took all year about to go through it. Just every little Scripture ties one with the other entirely through the Bible. And It's beautiful. Therefore, we know the Bible is inspired, where mathematically and every way. There is no other literature written that what will not contradict itself somewhere.

This Book was written almost four thousand years apart, the Books of the Bible. And they were wrote by some... I forget just how many men wrote them. I did remember but... I'm sorry. I want to say sixty something but I--I'm--I'm--I may be wrong there. Forty, forty men wrote the Bible within the space of thousands of years apart, never knowing one another, or seeing one another, or reading after one another many times. And not one word contradicts the other. It's inspired.

38 Now, many people look at this Book of Ruth, as they say, "It's a love story of the Bible." The Bible is a love story. The whole Bible is a love story. Not only is It a love story, but It's a prophet. Not only is It a prophet, but It's also a history. Not only is It a--a love story, a history, a prophet, It's God Himself. Because, "In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God." So the Word is God on print. That ought to settle it, brethren: God on print, Jehovah printed on a Book. And there's none of it just some kind of a fiction tale, but it's all absolutely the Truth; every phase of It, hang your soul. It's there. It's the Truth. And God will back His Word up.

40 And this story was written, and all the old manuscripts, when they were segregating the Bible, the holy men when they were trying to put it together in the Old Testament... This Book of Ruth was one of the outstanding books that they accepted. Why? If it's just a love story, why would the writers and ancient sages accept this Book as inspired? Because there's a hidden revelation in It. And in this hidden revelation, you catch the real meaning, and It'll bring you real close to God.

And I pray my whole soul this morning, that God will catch every heart so spellbound, till He'll reveal Hisself just what He is in this story, what He is to you, how to accept Him. And when you once see it, it's so simple you wonder how you ever went over the top of it. But it can only be revealed by the Holy Spirit.

42 Now, many reading the Bible, read it--just stand up and read a page, and read a page. You'll never get It. Because It's in riddles. And Jesus thanked God for making It like that, said, "You've hid It from the eyes of the wise and prudent and will reveal It to babes such as will learn."

As I've often said, and Mrs. Branham setting back there this morning... But when I'm overseas, she'll write me a letter. She'll say, "Dear Bill, I'm setting here tonight with the children. I'm thinking of you." And she'd go ahead and write what she's going to. But I--I love her, and I know her so well I can read between the lines. I know exactly what she's saying (See?), whether she writes it on here or not. See? 'Cause I know what she's saying. Why is that? That's a close contact. We're one. See? And she knows my nature. I know hers.

She don't... She can just set and look at me; I can tell you what she's going to say. See? Because I--I know her that well. And she can do me the same way. Now, what does that, is confidence in one another, love.

45 Yesterday morning we were lying in bed a little late, and the children didn't have to go to school, and we got to speaking about different things, and how, "What was hatred?"

I said, "Hatred had a beginning so it has to have an end. Love had no beginning, so it has no end. Hatred is forever. Love is eternal. Hatred begins and hatred will end. Love never did begin and it never will end (See?); it's eternal.

And when a man loves a woman and marries her because she's just pretty, there'll be an end to that. But when a man finds a woman that he loves, he don't know why, but he loves her... And she finds the man that she loves, no matter what he looks like... He loves her. She loves him. That's an eternal mate in glory. They'll... Death nor nothing else can ever separate them. Because they are from eternity, and they stepped out into space of time, and will return back to eternity. Eternity has dropped down in a body called time, then it goes right back up into eternity again. It cannot perish.

48 A woman that's beautiful, that beauty will fade just as sure... You give it a few years. Maybe today she's twisting down the street, some little half-dressed woman sending more souls to hell than all the barrooms in the country. But she'll twist herself down the street thinking she's something, as the Bible said, "They'd have stretched out necks, walking, mincing (that means twisting) as they go in the last days." Fulfilling the Scriptures and doesn't know it, just stand in the yard with immoral clothes on, men looking at her, and don't know... She may be as virtuous to her husband or boyfriend as she can be. But at the day of the judgment, she'll answer for committing adultery with hundreds of men. A spirit on them and they don't know it. The Bible said, "Naked, blind, and don't know it." The miserable part is, "Don't know it."

But did you know that well-formed little figure that God has given that girl, may be rotten by this time next Sunday? That tall, dark and handsome man may be nothing but just a pile of rubbish by next Sunday? That all perishes. But that on the inside, God, love, lives for eternity. So watch the inside. Keep your eyes on the goal.

50 Now, this story starts out something on that manner, as a lovable, sweet woman; her name was Naomi. "Naomi" means "pleasant." "Elimelech" was her husband, means "worship." Pleasant worship was her family. They had a son "Mahlon," one--that means "sickness." And "Chilion," the other meant "weary, gloomy, sadness." There was the family.

And they come a famine in the land of Israel. And the first mistake a Jew ever makes is leave that land. God gave them that land. When Abraham was given that land, God told him not to leave that land. And he made a mistake when he went down into Gerar, got in trouble. A Jew is never to leave Palestine. That's his 'lotted place. And they have been drove out all over the world, and now they are returning back again.

52 Oh, it's such a beautiful story we have here this morning. They are returning back.

Naomi was driven out because of a famine, Naomi and Elimelech, and they went over into Moab.

Now, to get the back of the story, so you, as you listen you'll be able to grasp what it is... Now, the Moab, the Moabites, originated from a illegitimate child, which was Lot's daughters. After they had escaped the fires of Sodom, by the grace of God, then the daughters got the father drunk and lived with him as a wife. They brought forth a child, and one of them was--originated and brought in the--the nation of Moab, supposingly to have been Christians, but were mixed in paganism.

And see, leaving the promised land, no matter how bad it was, to sojourn over in another land, brought trouble.

55 And any time that a believer, gets off of his God-given grounds... Many times in politics, this election coming up and so forth, a good man can be a good man, and he'll wander off of those grounds. Like a certain minister I know run to be mayor of the city. And when he did--got off of his ministerial grounds, and Satan overtook him.

If any Christian gets off of those grounds. "Well, I'll just go down tonight, set with the boys in the pool room awhile; I'll do no harm. I'll just take one little drink." You're off your grounds. Come back. You're only setting your course for trouble.

"Oh, all the rest of the girls smoke; I'll just try one." You're off your grounds. Don't do that. Stay in the homelands. "Oh, well, everybody over here, they call me old fogy; they call me old fashion." Stay there anyhow. That's your place. Stay in Christ.

58 Naomi, because of the famine, wandered out from the lands and went into Moab, finding bread. She didn't have to do that, because the rest of them stayed in Judaea, Bethlehem. "Bethlehem" means the Bethel, "house of God, house of praises." And they stayed there.

And she wandered away with her husband. And her two sons married Moabite girls. But if God has ordained something to be done, it'll happen anyhow. That's the reason I certainly believe in predestination, God's foreknowledge of things.

Then we find over there death struck the family, and they started back. Kill... The boy got--died... Both boys died and the father died. And Ruth started back, Orpah, and Naomi.

61 Now, I want to liken this morning, Naomi, the elder lady, to the orthodox church, the Jewish orthodox church, Ruth, the Moabite, a Gentile, being the Christian church, the new church.

And I want to approach it from four different phases: Ruth... I got it wrote here. Ruth Deciding (making her decision), Ruth Serving, Ruth Resting, Ruth Rewarded. As we come back: Ruth, making the decision; Ruth, after she made her decision, then Ruth is serving; then Ruth is resting; then Ruth as rewarded.

63 Now, on the road back there come a time, as her being a type of the church, or of the Christian... As each individual represents the entire Christian nation. Did you know that? You, in your behavior, in the way you act, and what you do, you represent the entire Body of Christ. You say, "But I'm just a lay member." That doesn't matter. When you take on that name of Christian, you represent Christ and His church. You should live like that. You should live like gentlemen, like ladies. Don't never do things of the world, because the whole eyes of heaven and earth is cast on you to represent that one thing. No matter how weak you are, how little you are, hold your head right, 'cause you are a Christian.

64 Now, Ruth was a pagan, served idols, and so was Orpah. And they was on their road coming back with the mother-in-law, because she heard that down in Bethlehem, Judaea, that God had lifted the plague, and the people was having bread. She'd been up there about ten years, so Edersheim says, about ten years: the historian.

And coming back, sad, and her husband dead, her children dead, with her two daughter-in-laws... Then she turned, must, and looked upon them, and said, "Why would you go with me? Now, you can't do nothing but have trouble." Said, "I'm sorry that the hand of God has stretched out against me."

66 How many times has Israel thought that? Not knowing that it was all God's program. How the weeping wall's just outside of Jerusalem, still there. The old stones of the temple, they picked them up and made a wall. And they are rubbed slick from tears and crying of Jewish hands crying and begging Jehovah: "Jehovah..." They don't realize that their hour is close at hand now. Weeping walls, these stones once housed in the Ark of the Covenant. King David looked upon these stones. "O Jehovah, where art Thou?" See, not knowing that soon her King will return, her Redeemer... They had to be cast out for a little season.

67 Naomi wondered, "Why has the hand of the Lord been so cruel to me, my daughter-in-laws? God has cast me out. I'm an outcast. I don't know what I ever done, but I'm an outcast."

See, God was working His program. Because all things work together for good to them that love God, no matter what it is.

She said, "You return to your mothers, and find rest in your mothers' house. Your husbands is dead, and you're young, beautiful women. Go back. Go back to where you come from, there find rest. God be merciful to you because you was kind to the dead. And you've lived virtuous since your husbands has died. And you been kind to me, an old widow woman with no husband, and you stuck by me. Return back, and God give you rest in your house." They wept.

70 She said that, "I'm old, and I could have no more children. But if I would have a husband and have a child, what good would it do? You'd never wait for that baby." That was actually the law in them days, that if a brother died... or... and his... The other brother being single, he had to take his wife to raise up a name to his dead brother. But she said, "You wouldn't wait on him, these babies. So return back and find yourself rest in your husbands' houses. Go back to your mothers."

And Orpah, a type of the lukewarm church that once started, a type of the church that won't go all the way, she said, "That sounds pretty good." So she kissed her mother-in-law and returned back again. That's a type of the lukewarm believer, who will believe Jesus to be the Christ, and then turn around, and go back into the thing she come out of, to the men that will take the way with the Lord's despised fews, and then turn around and go back, "Like a dog to it's vomit, and a hog to its wallow," as the Bible says.

72 Now, she returned back to her gods. Many time we return back to the gods of our--of our beginning. Maybe we got eyes of lust after the wrong thing. We'll turn back to lusting again. Maybe we got idols of drinking, idols of smoking, idols of lying, idols of stealing, all kinds of idols; and then profess and be baptized, and then turn again. What a sad thing. You remember, it never spoke her name no more. She was excommunicated because of her decision.

The lukewarm church, the lukewarm believer, as each believer represents the church... Every American represents America. Every German represents Germany. Every Christian represents Christ.

74 Hear. She turned her back to go back into the things she come out of. How that men, even preachers sometime, will take the way of the Lord, and when you speak to them about the baptism of the Holy Spirit, "Nonsense," turn away from it. That's Orpah.

Tell them about the Name of Jesus Christ, that there's not another name under heaven given among men whereby you must be saved. Whatever you do in word and deed, do it all in the Name of Jesus Christ. If there's not another name under heaven whereby you must be saved... Then Peter said on the day--day of Pentecost, "If you want to be saved, repent and be baptized in the Name of Jesus Christ, for the remission of your sins." That's how they're remitted. And a man, because of popularity... He can't hold the Bible on it. But because of popularity, will kiss the church, kiss the Message, kiss Christ good-bye, go back to where he was hollowed out of. Orpah, lukewarm, excommunicated...

76 But, oh, how I like that little Ruth. She had to make a decision. I had to make a decision. You've got to make a decision. You'll never walk out of these doors this morning without some kind of a decision. You'll not leave this room today either being a better man or woman, or a worse man or woman. To reject it, you'll be worse. It'll be harder the next time for you to get to it. Or you'll go out better.

It come a showdown in her life. It comes a showdown in everybody's life. And Ruth had to make a decision. So the Bible said that her mother-in-law told her, "Go back to your gods like your sister did. Go back like the lukewarm did. Why don't you go on back?"

The Gospel preacher, "If you want to go, go on." The real truthful preacher that'll put it before a class of people, "You make your decision. You stand on your feet." The lukewarm, wishy-washy, in-and-out won't say that. But a real servant of God will lay it on your lap, "Make your decision."

79 And Ruth said, "I'll go where you go. Your people will be my people. Your God will be my God. Where you live I'll live. Where you die, I'll die. And where you're buried, I'll be buried." There's the real decision.

"Lord, I'll take You as my Saviour. If the Bible says, 'Repent and be baptized in the Name of Jesus Christ,' that I'll do. If the Bible said I must receive the Holy Ghost, that I'll do. If the Bible tells me Jesus Christ is the same yesterday, today, and forever, that I believe. I'll take the Bible and God for what He's wrote and what He is, no matter what anybody else says." There's the real Ruth...

She made her decision. She had to either go back or go forward. We stand on that same grounds this morning: go back or go forward. Don't never go back. Let's go forward. On into the promised land they went, into the land of strange people.

82 Ruth, a type of the believer now... What--what is the believer? When she or he comes out, the person from the world, he comes in amongst Christian believers. Women that used to smoke, drink, and play cards at societies and so forth, and have all kinds of fancy stuff, and like some kind of a frizzed up bird, but now she's changed; she's made a decision to go with God. Now, she comes into a people that doesn't believe that kind of stuff. She's a stranger. She's got to walk as a pilgrim. She doesn't know their customs; they're all strange to her. She don't know what to do. That's what Ruth had to do. That's what you have to do. That's what I have to do.

When I accepted Christ, I was turned out of my own home. When I accepted Christ, my boyfriends, girlfriends, everybody throwed me down. I went in with a bunch of old people that had the Holy Spirit and believed in God, serving Him. The girls was down there in that church was different than what the girls I'd been going with. They looked different. They acted different. They were strange, and I was scared of them. They were different people.

84 That's what Ruth had to do. She had to come from her own, over to another people. She was converted. She made a decision. And you make a decision. And you've got to take your choice. You want to go back to the things of the world, or you want to go on with God?

You want to act like the world and the rest of them, then kiss Christ good-bye and go back. But if you want to take the way with the Lord's despised few, hold on to God's unchanging hand. Regardless of what the rest of the world says, you hold right there. "God said so. It's true. I believe It. Though I can't make it manifest in my life, God said so; I believe It. I hold right here."

That's the way she did to Naomi. "I'll not leave you. I'll go where you go. Your people will be mine. The way they act, that's the way I'll act. The way they do, that's what I'll do. And what they eat, that's what I'll eat. Where you die, I'll die. Where you're buried, I'll be buried. And the Lord do more to me if I fail anywhere." That's the real clean cut decision. God wants clean cut decisions out of His church.

87 "Well, Lord, if You'll just bless me and do this for me, I'll do so-and-so." That's not a decision.

"God, I don't care what you do with me; I'll go anyhow. If I die, all right. Live or die, or whatever, if they laugh at me, make fun of me, don't make any difference, I'll go anyhow." That's clean cut decisions, like Rebekah made 'fore she even seen Isaac.

Her parents said, "Let the girl answer. The girl, she's of age, let her answer."

She said, "I'll go": clean cut decision, quickly made. She clave to it. That's what Ruth did. Orpah went back.

91 They journeyed on. Ruth in her heart, not knowing where she was going, but a type of the church... We sojourn like Abraham, pilgrims in a strange land, among strange people. And on she went, and finally she came into the room and the place where Naomi was bringing her. And what did she find? Everybody patting her on the back and saying, "Ruth, we're glad to have you down here"? She found discord. She found something evil. She found trouble.

And preachers that'll tell you that the--the Christian life is a flower bed of ease, he either is deceiving you or he's never accepted that experience himself. The world hates you. And the people will hate you. You've got to take the way of the Lord's despised few, and be laughed at, and made fun of, or anything else. You got to be different. You're borned of another nation.

93 My wife (As I have... We'll--we'll quote it again; it seems so well to do it.) asked me, "Why don't the Christian women wear those clothes like the other women do?" I said... Said, "We're all Americans, aren't we?"

I said, "No, sir."

"Well, what are we?"

I said, "We're neither Germans, French, Belgiums, Swiss, Africans, or Americans; we're none of them."

"But what are we?"

I said, "We're Christians." American acts like American; German acts like a German, because that's their national spirit. And we have a national Spirit. That's the Holy Spirit coming from God out of heaven, and you act like that. Makes you conduct yourself as they do up there. Because you are of another world.

We're living in America; that's true. That's the body part. But the soul that conducts us, our character is from above. We live from above because we're born from above. All Christians come from above. Jesus said, "I'm not from below; I'm from above. If I was from below, My subjects would fight for Me, but My Kingdom is of above." And so is every man that's born of the Kingdom of God, He's from above.

100 Now, watching now, as we go on we find them coming into disappointments. Is that where you come into when you got the Holy Spirit? Sure did. I did: making fun of and everything...

Then notice, life was hard for her. And it's hard after you become a Christian. Because you got to adjust yourself from one life of gaiety and pleasures of the world, to another life of consecration to God. You've got to readjust yourself, over into this side.

102 And Ruth had to adjust herself from being in a land where plenty to eat, and everything respected, to a people that was laughing, making fun of her; into a land she gleaned in the field for what she eat. Put it in her scarf and take it home, and beat it out and make some bread, and her and her mother-in-law eat it.

When she was there, they come to find out, while she was gleaning, or going to glean... Now, she made her decision; that was her deciding. Now, the next thing she has to do is serve.

And that's what the church has to do. The church, after making your decision, you have to serve, serve God according to His diagram, according to His blueprint. You must serve God.

106 Ruth making the decision. Now, Ruth serving under her decision. (Now, watch just a minute.) Now, she goes into the field to glean.

Now, her mother told her, which the Old Testament telling the New, you know. Her mother told her, said, "We've got a kinsman, and his name is Boaz. He's a rich man. And He's a near kinsman. You go to his field and perhaps... Don't you go to another field; go to his field."

How the Holy Spirit tells us not to get off into some kind of a--a church book, some kind of a catechism, but go to God's Field, the Old Testament, the Bible. Don't say, "Well, we'll say this. And we'll say this for a prayer. We'll have this." Stay right with the Field. Go right in It, 'cause He's the near Kinsman.

109 God's Word, the Old Testament, is the Near Kinsman to the New. The Old church is a mother to the New church. See? The Christian, a believer...

"Don't go to another field. Stay right in his field. And maybe someday you might find grace with him."

And one day while she was out in the field, this rich young man by the name of Boaz, a ruler, a wealthy man, came by and he saw her. Oh, when he saw her, he fell in love with her. He thought she was a wonderful woman. He liked her character. You remember he said, "I know, and then the people knows, that thou art a virtuous woman." Made her decision clean and clear, come right back over and lived just exactly what she said she'd do.

111 In otherwise, today they'd say, "We know that you're a Christian. We know that thou art a man of God, 'cause no man could do these miracles except God be with him."

That's what Nicodemus said to Jesus, said, "Rabbi, we know that thou art a teacher come from God. No man could do the things that you do except God be with him," when he could see Him set there and discern the very thoughts of their heart.

Woman touched His garment; turn around, said, "Who touched Me?" All of them denied it. And looked back out in the audience, and said, "You with a blood issue there, your faith has made you well."

Said, "No man can do that except God be with him. We know you come from God. We can't accept you, because we'll be kicked out of the church." See, that grafted vine, Brother West, as we was talking last night. They'll kick you out. "But down in our hearts we know you come from the original Vine." And Christ is the Vine; we're the branches. "We know, because we see the same Life that is in God, that's in you."

That's what Boaz had seen in Ruth, that clean-cut decision, that virtue of woman standing there. And he fell in love with her.

116 Now, I want you to notice, Naomi, the old church begin to explain to Ruth all the laws about her religion, like the Old Testament is a shadow of the New. Now, I want you to get this story right here.

Now, I want to show the shadows. The Old Testament explains the New if you'll just read it, for it is a foreshadow of the New. Now, if I was going towards that wall, and I never seen myself, and I seen my shadow, I would know--have some conception of what I'd look like. If you don't... If you know what the New Testament is, read the Old and you'll see the shadow of it. See? And then when the New Testament comes in, you say, "Why, sure, this is It." The Book of Hebrews, going back, Paul explaining it...

118 Now, notice closely now, when Ruth said--or Naomi said to Ruth, said, "Now, he is our kinsman. And if you can find grace with him, you'll find rest. (Oh, my.) If you can find grace, you'll find rest." Boaz represented Christ, the rich man, the heir of all things, the Lord of the harvest. Oh, my. How when Boaz come riding out there in that carriage, looking around over the fields, and his eyes fell on Ruth. He was master. He was lord of the harvest. And she found grace in his sight.

That's what the church does today. While the Lord of the harvest is going by, He ain't looking to big buildings, big steeples, well trained choirs. He's looking for individuals: men and women who are dedicated and made a clean-cut for Christ, consecrated themselves to His service, "God, I believe It, every Word of It. When Your Word says anything, I stay right with It. That's Your Word. I believe It, every Word." That's what He's looking for, the Lord of the harvest. That's what He wants, to give the Holy Spirit to those who are hungering and thirsting. "Blessed are ye that hunger and thirst, for ye shall be filled." He's trying to find that church today.

120 Now, then Ruth was asked to do something that was disgraceful, but she was willing because she'd made her decision. What a type of the believer, what a perfect type. Naomi, the old church said, "Go down tonight; it's barley season." Oh, what a beautiful thought we could hang on right there.

Naomi and Ruth come in just at barley season. Barley season was bread season, the season when fresh bread was being served. And the church in this last days, through two thousand years of pagan teaching and things, has come in at barley season: freshness of Life, new Bread, honey out of heaven. (Russell, talk about honey-crust bread.) This is It, Bread from heaven. "I am the Bread of Life. Your fathers did eat manna and are dead. But I am the Bread of Life that comes from God out of heaven. If a man eats this Bread he'll never die." And the church in this last days here, is brought in right now at barley season.

123 Ruth, a Gentile, excommunicated, run off, has been brought in as--to be accepted as Bride. Christ come in just at barley season.

He said, "Now, put thy garments upon thee." Not take thy garments off of thee. How contrary to today. "Gird thy garments upon thee when you go to meet him. He's going to winnow barley, tonight. Go down and put your garments on you. Cover yourself up to meet him."

Today, they want to uncover themselves. Cover yourself. "Go down because he winnows barley. And then mark the place where he lieth down." Did you do it? On Golgotha. Many years ago I marked in my heart where He laid down His life, that He might take me. Mark the place that he lieth down. Watch where He laid. That's what every believer should do. Mark what He done for you. Last Sunday's message on "The Visit to Calvary"... Mark what He did for you.

126 She said, "Mark where he lieth down. Then when he lieth down to sleep (to rest), you go lie down by his feet," not his head; his feet: unworthy. "And take the blanket that he was covered with and pull it over you." You see it? Oh, my. I know you may think I'm a fanatic. But that just suits me just right, that Spirit of God.

Mark where He lay at Calvary, where He laid down in the tomb in Gethsemane. Mark, and crawl up to His feet, and lie down there and die yourself to... [Blank.spot.on.tape--Ed.] There you are. Cover yourself over with His skirt. She said, "The skirt..." she called it.

And Ruth said, "What you say, that I'll do."

Oh, what a clear-cut decision for a believer. "What the Bible says, that I'll do. It says, 'Repent and be baptized in the Name of Jesus Christ,' I'll do it. If It says, 'Go ye into all the world and preach the Gospel,' I'll do it. If It says, whatever It says... 'Jesus Christ the same yesterday, forever.' Ever what It says for me to do, I'll do it." See the church taking It's orders from the Word. She laid down.

129 Now, remember, that was a disgrace for that young widow woman to be laying by the side of this man at his feet: a disgrace to the outside world. Oh, can you stand it? Here it is.

Look. Look, this is it. The church, the young woman, the young man, the old or young, is asked to separate themselves from the world and come into a place, a Kingdom of the Holy Ghost, that's disgraceful to the world. In their own heart they know what it's all about. But to the world they become a fanatic; they become a holy-roller or something on that idea, some disgraceful name. But the church is asked to do it. Are you willing to mark the place, and lie down? Let the world call you anything they want to. The old song you used to sing...

I've started to walk with Jesus alone, (See?)

Have for a pillow, like Jacob, a stone;

And I'll take the way with the Lord's despised few,

I've started in with Jesus, and I'm going through.

132 That's it. No matter... I'll pay the price whatever others do. If it means disgrace, if it means to lose home, if it lose--lose family, all your associates, girlfriends, boyfriends, whatever it means, I'll go alone. I'll take the way. If my neighbor says I'm a holy-roller, or a Pentecostal, or a fanatic. I don't care what they say. It don't make one bit of difference to me. I've started it. I've made my decision clear, and I'm going through.

133 Now, he was the only one could give her rest from them weary fields of gleaning. And, oh, it's so sweet, when Boaz... when he found her out in the field... (I can't miss this.) Boaz found her out in the field; he said, "Look..." He said, "Who are you?"

Said, "My name is Ruth."

"Oh, the Moabite that come to sojourn with us."

"Yes."

"I've heard of you. You don't go to another fields." I like that? Don't start mission-trotting. Stay right here in my field. Stay with mine. He loved her. Stay here. Stay with me. Don't go to running around from place to place. Stay here."

If you believe the Message, hang on to It. See? No matter what the price is, stay right with It. Go right on. "If it means sacrifice this, that, or the other, and I have to quit my drinking, have to quit my stealing, lying; I--I'm going to stay right with It." See?

136 And it said again... He said, "Now, they're not going to bother you, because I've commanded the young men not to insult you." Amen. I like that: His protection. Who said that? The Lord of the harvest.

"Be careful, don't touch My anointed. Do My prophets no harm." Is that right? "For verily, I say unto you, it'd be far better for you that a millstone would hang at your neck, and drown in the sea, even to offend the least of these, my little ones." Is that right? "Don't even bring offense to them."

"I've commanded them not to touch you." Oh, watch that world that's a persecutor. They got their hour coming.

138 Then he went to the young men, the others... He said, "Now, she's gleaning for life. Now, I want you reapers, you angels..." In other words, that's what they are. Said, "I want you angels, you reapers, every once in a while to drop a handful on purpose. (Oh, my.) Don't let it all be so tiresome for her. But every once in a while, let her hear a good message. Let a good power of the Holy Spirit cover over her once in a while to let her know that I'm still there. Do some kind of a healing amongst her. Show some kind of a sign or a wonder, that she'll know that I'm in her midst." That's it.

Don't you like to find them handfuls? I hope we find some this morning, don't you? A handful of fresh barley... The Lord do something that He used to do, something that we know He does. He's the Lord of the harvest. He's the only One that can drop the handful, "I command the angels to go down to that meeting this morning; I want them to do a certain-certain thing. I've commanded them, and they'll do it." Oh, my.

140 Now, here, she had to take on the disgraceful part to lay down, be called anything she wanted to. She could be called a prostitute, you know. She could be called a ill-famed woman, yet she wasn't. And she was following exactly the rules that was laid down to her. So she goes down and covers herself over with the cover that he had on. Oh, where'd she go? To the tomb. Where'd she go? Where he was resting. That's where I found it:

Down at the cross where my Saviour died,

Down there for cleansing from sin I cried,

There to my heart was the Blood applied;

There is a fountain filled with Blood

Drawn from Immanuel's veins;

Where sinners plunge beneath the flood,

Lose all their guilty stain.

142 Mark the place where he laid down and lie down there with him. Are you ready to go to Calvary this morning, as I said last Sunday? Have you marked the place in your life? Have you brought yourself to that place where Jesus was crucified?

"Oh, we appreciate that." But what about your crucifixion? Are you ready to take the way with the disgraceful name, as being a holy-roller, or a religious fanatic, or whatever, whatever the price is? Have you marked the place, so you go there and lie down with Him, say, "Lord, here I am"? Then what? Pull the same cover that was on Him, over you.

145 A woman once said to our Lord, "Lord, grant unto my two sons, that one will set on the right hand and on the left hand in the Kingdom."

He said, "Can you drink the cup that I drink?" That's the bitter persecution.

"Yes."

"And can you be baptized with the same baptism that I'm baptized with?" Lay down, pull the same cover over her...

Elijah was taken up. And Elijah throwed down the same cover that he had to cover Elisha with a double portion of his Spirit. Same thing, it's a double portion. Same power, no more, no more--more, no greater, just a double portion of it.

149 Like Moses, when he was tired, his father-in-law said to him, said, "You're wearing yourself out. Pray, God, to take your Spirit and put It on others." He prayed.

He took the Spirit and put It on seventy others, and seventy begin to prophesy. They didn't have any more power. They had more machinery; that's all. They just had more machinery.

That's the way it is today. One man can't do it. God's got His machinery working everywhere, but it's the same power, same power, same Holy Spirit, same Jesus.

152 Now, took the blanket, the Holy Spirit... When she died out to herself, marked the place where he died, and where he laid down to rest, then she laid down, and took the blanket that was over him and pulled it over her. And the man woke up, said, "Who's there?"

He said--she said, "I'm Ruth, the Moabite, thy handsmaid."

And he raised up; he said, "I perceive and know that you're a virtuous woman." Amen. Oh, doesn't that just send little shivers through your soul? "Thou art a virtuous woman."

154 And what did she answer back? "But thou art a near kinsman." Amen. "Thou art a near kinsman. You can do for me. You can put me to rest. I've come here and laid here, not for an immoral woman. I've laid here, not to be a showoff (to show people I can speak with tongues, and show people I can dance in the Spirit, and show people I can shout), but I've come here because you are a near kinsman. Not to show that I can do something big; but you're my kinfolks. I've come because you're a near kinsman. And you're the only one can redeem me."

See the attitude of the--the convert to the Christ to the church? See, see? "Thou art my near kinsman."

And he said, "Thou art a virtuous woman. And I am thy near kinsman. Now, cover yourself up, and lie down until morning. Whew. Just cover up in that blanket; I'm your Kinfolks. Lay there until morning, resting." Amen, amen. "I am your near kinsman; rest." Amen.

157 When morning come, way before the break of day, she gathered up a great big bunch of barley (six measures I believe it was) and put it in her--her little shawl, and went home. And--and Naomi said, "My daughter..."

After she had raised up from the altar and went back, "Now, what's going to happen, mama? What's going to take place now?" Amen.

"Rest. (Amen.) Rest, Ruth, because the man will have no rest until he's done the full price of redemption." Amen, amen. Right there's where I stand. Amen. He will not rest until He's done the full price of redemption to redeem you, everything that you ever lost, everything that you was.

160 Now, remember, the law of redemption... As we're coming to the--close to the end of the service. All the law of redemption is this: that before a man could redeem a lost property, he had to be the nearest kinsman. And the next thing, he had to be an upright man, a just man, to do it. And then he had to be worth enough money to do it. And then he had to make a public testimony that he had done it. And from then on it was his property.

So now, look. Boaz represented Christ. Now, Ruth represented the church, you, the believer. And now, God in the Old Testament, the only way that He could come and redeem what had been lost, God had to come kinfolks to man. And the only way that God could become kinfolks to man, was to be one of them. Amen.

162 I different with Billy Graham on three individual persons in the Godhead, or any other trinitarian teacher on that. I believe in a trinity, of course, but not in that manner: them being three persons. They're One. That story there alone, if I had nothing else but that, would prove it.

God became man. He had to become kinfolks. And He couldn't be God... And us sinners, creations of His creation, creative beings of His creation, 'cause He couldn't be kinfolks there. So God became man, that man might became God--become God. Amen.

164 We being men, sinners... God became a sinner, took our sins upon Him, knowing no sins, yet was a sinner because our sins was placed upon Him, that we... He become me, that I might become Him. See? He become a sinner that I might become a son of God. He become a sinner, that you might become a son of God. And now, we are sons and daughters of God because God was made kinfolks when He took on the form of our flesh, was born of a woman. God, not another person, God, Himself... I Timothy 3:16 said.

.. without controversy great is the mystery of godliness for God was manifested in the flesh,... (God)

In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God.

And the Word was made flesh,...

166 The Word, made a human being, become a Kinsman. He become a man. Oh. He become death, that through His death I might become Life. He become a sinner, that through His righteousness I might become--have Life. He become poor, that I through His poverty, I might be made rich. He become what I was, so that I might through His grace become what He is. Oh, my. Then talk about powers of God. Now, that's exactly the Scripture. And that's what the Scripture says.

That we might be... What love the Father has beshed upon us--shed upon us, that we which were sinners, aliens, away from God, might be drawed nigh unto God; insomuch, that we become sons and daughters of God, not servants. The Gentile church was never a servant. No, sir. The Gentile church is son and daughter. You are sons and daughters of God, who has received the Holy Ghost. Now, if you're Orpah...?... and turned away... But if you've went on through to the Holy Spirit, you become sons and daughters.

168 Now, sons and daughters... Who has the most power before God? What is an angel? An "angel's" "a servant." Is that right? They're His servants. What are you? His son and daughter. Who has the most power in heaven then? A sinner that's been saved by grace, or an Archangel that's standing by His right side? The sinner that's been saved by grace has more authority in heaven than the Archangel that's stood by His side without sin. Because He's a son. A son has more authority than the servant, of course.

Oh, we forget what we are. We forget many times what made us what we are. After we become what we are, then we forgot how we got here. When God Himself...

Oh, what precious love that Father

Gave to Adam's fallen race;

Gave His only Son to suffer

And redeem us by His grace. (Oh, how we ever know?)

Mid rendering rocks and darkening skies

My Saviour bows His head and died;

The opening veil revealed the way,

To heaven's joy and endless day.

On Christ, the solid Rock, I stand;

All other grounds are sinking sand.

When I survey the wondrous cross,

Where on the Prince of glory died,

I count all my sin to be but loss,

(That's right.) One said:

Living, He loved me; dying, He saved me;

Buried, He carried my sins far away;

Rising, He justified freely forever:

Someday He's coming--Oh, glorious day.

170 It's been the theme of the church. It's been its outlook. It's been its heart. This earth's bathed with the Blood of this Kinsman Redeemer to redeem Adam's fallen race.

Notice, here He is a Kinsman Redeemer. Now, the first thing: He had to be a worthy man. Who was any more worthy than Christ, than Jesus? Then another thing: He had to have the money. He had to be able to do it. He owned the heavens. He proved He did. He could take five loaves of bread and two fish, and feed five thousand, take up five basketfuls of fragments afterward. He could pump water out of a well and turn it into wine. He could take a fish out of the ocean and take coins out of his mouth of gold. Amen.

He wasn't a... But He become poor, not a place to lay His head. He become a Kinsman, not a Kinsman to the rich, a Kinsman to all men. He took the place of a Redeemer.

173 Then what did he have to do? Then he had to make a public testimony. The next morning, Ruth said--or Naomi said, "Rest, Ruth, everything will be all right now, because you've found grace in his sight."

God, let me do that. Let me find grace in His sight. Then when morning breaks...

When the trumpet of the Lord shall sound, and time shall be no more,

And the morning breaks, eternal, bright and fair;

When the saved on earth shall gather over on the other shore,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

(Resting now, waiting for the full redemption.)

175 Notice: "I have it, the--the earnest of it now. I've took home a whole scarf full of barley. I got there..." He gave it to her, measured it out, six measures. Six meant the six thousand years of existence of the world. Man's day is six. Man was created on the sixth day. There'll be six thousand years that the world was created, and the seventh thousand God rested. Six thousand years the church will labor against sin with the power of God of these barley loaves and then go into the eternal rest. That's rest, wait. Six measures of fine barley he put in there to carry her over till the time of full redemption. I'm so glad to enjoy it.

176 Now, quickly, let's get down to the end of it. Now, we find, now, that the next morning when she woke up, she was happy, waiting, and the man came. He went down... He had another kinsman, that really had option on the woman first. Have I got time to get that? Well, just a minute, and we'll get part of it anyhow.

That next one in the parable that had option on you was the devil, 'cause you'd sinned. And first you belonged to him, 'cause you was--you're his property, for you were borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies. And he could not redeem it. See? He could not redeem it. So Christ come and was made man to take away our sins, to redeem us. Do you see it? And the other man couldn't do it. The devil couldn't die for sins, because he was the very perverter that made sin. See, he could not; he'd mar his inheritance, the other fellow. And Satan would mar his, because he is a devil. He could not become another devil to take away the devil, first devil. He could not become sin, 'cause he already was sin. But Christ being sinless, become a sinner. He could redeem us. Hallelujah, we are redeemed. We are "redeemed": means "to be brought back." We are redeemed.

178 So the next morning then he had to make a public testimony. He went down and met this man at the gate before the elders (and it had to be in a public place), and he looked him in the face; he said, "Can you redeem her?" Now, if he had to first redeem Naomi in order to get Ruth... And Christ had to redeem the Jewish church first in order to get the Gentile Bride. She come in with Naomi, as an alien from another country, a Moabite, heathens. That's what we were, the Gentiles, the heathen. And remember, he had to... He had to get Naomi. And when he got Naomi, he got all she had.

179 Remember, when Christ come, He never spoke of the Gentile church. It was go to His own. "He came to His own, and His own received Him not." He was always to His own. "Go not in the way of the Gentiles. Go not into Samaria, but go rather to the lost sheep of Israel. And as you go, preach the Gospel, heal the sick, raise the dead, cast out devils, freely as you have received, freely give." Is that right? Sent them two by two... Go first... He had to redeem that church. And when He redeemed that church, He got the Gentile Bride. Amen. That was the bargain in it. See, He got the Bride when He redeemed the church.

180 Now, Boaz, he had to make a public... He said, "Can you redeem her?"

He said, "No."

Then he had to make a public testimony. He picked off his shoe and throwed it at him, said, "There you are. Let all Israel know that I have redeemed Naomi, and I also take Ruth." Amen. "I take Ruth for my bride." Who was it? The lord of the harvest. Amen. There she is, "I redeem Naomi, and I get Ruth. And Ruth will be my bride."

What'd they say, "May her be like--like Leah and Rachel and them, and raise up thousands (and she has, that's right.) unto Israel. May she be that way." And look, he made a--a public testimony.

183 What did Jesus do, to do it? He made a public testimony. When Satan could not die for sins because he was the sinner... He's the father of sin. But Jesus, the innocent One, God of heaven, Who didn't have to die, come down and made a public testimony by dying, lifted up between heavens and earth: A public testimony, stripped His clothes off of Him; and hung between heavens and earth in shame, and died a sinful, shameful death to redeem us: a public testimony. Amen.

What did He do? Kicked off His own righteousness, kicked off His own glory, kicked off... "I have power; I could speak to My Father and straightway He'd send Me twenty legions of Angels." They could change the course. One Angel could've done it. He could've called for twenty legions, that'd been about forty thousand Angels. What could they have done? He said, "I could speak to My Father, and straightway (That's right now.) He'd send Me twenty legions of Angels; would come here and take this over." And what would one do? One would destroy the earth in a second. Just look, He had thousands could've come. See? But He kicked that off. He laid that aside. He laid all of His dignity, everything aside and become a sinner and died for you and I.

185 Now, in closing, we might say this in closing. He did--He did that. Then he took Ruth, and he married her. And she brought forth a son called Obed. Obed was the father of Jesse. Jesse was the father of David, who was a father of Christ (Amen), father of the Lord Jesus.

Don't you see? Through that righteousness, through that clear-cut decision, He become our Kinsman Redeemer. God became Kinfolks to us, to come down and be made like us, a human being, suffer hunger, suffer thirst, "I thirst; give Me a drink." And they put vinegar in His mouth and gall.

He thirsted like we did. He knowed how to do without. He was sick like we are. He said, "Won't they say to Me the old parable, 'physician, heal yourself'?" But His great powers wasn't for Himself. He had the power to do it, but He couldn't use it on Himself. No.

188 Somebody said to me the other day, said, "Brother Branham, before anything happens, you know all about it. What's going to happen to you?"

I said, "The gift is not for me. I cannot use it for myself." It's for you. You're the one that gets the benefit, not me. I'm just a public servant of God to you.

The preacher's a public servant. He just holds himself there like a lily of the field; the bumble bee flies in and get his part; the honey bee flies and gets his; the by-passer gets his, and everything. He toils day and night to keep his radiance. And the Gospel minister does the same thing: walks in the line of God, holds his testimony true, that the world might partake of him. See? Mr. Pastor Lily, he's a good one. Jesus said, "Consider him. Solomon is not like him." That's right. Dr. Lily, I guess you all know him. See?

191 "Consider the lilies of the field, how they toil, and spin neither... I say, and yet, Solomon in all of his glory..." A lily has to struggle day and night to get the radiance, to keep his garments, to keep the perfume and things going. And others... He just opens up hisself and they come by and take it out of him. The bee, and the fly, and everything comes by, good or bad just takes from him.

That's the way the servant is of Christ, the Christian servant: opens himself up, "Just take from me, world." There's nothing for himself, it's for the others. That's what Christ become when He become Kinfolks to us. He become man that the world might partake of His righteousness (See?) and be made sons of God.

193 Now, what did they do? They got married, and through that come this great thing. Then Ruth was rewarded by getting Christ--or getting Boaz for her husband. Which the church is rewarded by... When the coming of the Lord shall come, on that bright and cloudless morning... We're resting, waiting now. It shall come. Now... Why, it's redeemed.

194 Now, one more quotation, before I leave to start the prayer line: one more quotation. I looked up this morning the word "redeemed." I just... Excuse me, my Arminian brethren, but I just have to put this in, not to hurt, but just to make you think. Look up what redemption means. Redemption actually applied in the Greek word to taking a slave from the market. I can't spell the Greek word just now, but it means, "take a slave from the market," to redeem.

A man's done something wrong so he--his master sold him into slavery, actually unto death. And he's in the market. He's a slave. But a man comes along, a worthy man that's able to do it, and finds this man, and finds grace in his sight. He redeems him. That's takes him from the slave market and takes him out to himself. Notice. And that slave, once redeemed, can never be sold in the market again. Amen. Can never be sold again, he's marked. And if he was thought enough of one time to be redeemed, no one can ever sell him again for a slave.

196 Oh, thanks be to God, that when a man has once come to Christ and been redeemed by the precious Blood, the devil can never make you a slave again. You're secure in the Blood of Jesus Christ until the day of your redemption. That slave... Look it up in Exodus and find out if that ain't the Levitical law--I mean in Leviticus. See if that ain't the law. The slave, once redeemed, can never be sold again for a slave. That's right.

Oh, I'm so glad. I am so happy to know that our Kinsman Redeemer, that the God of heaven, Who was Spirit, came down to the earth and was made flesh (made like I am, made like you are) and took on the form of sinful flesh, knowing no sin, that our sins might rest upon Him, and become kinfolks to us, made a public testimony of dying, paying the full price.

And God's Spirit witnessing back, the temple was rent (the veil) from top to the bottom (not from the bottom to top, but from top to bottom, showed that God Himself tore it open from above), rent it from top to the bottom and opened the way. And the sacrifice blocks turned over, and the lightning forked through the dark angry skies; the sun went down in the middle of the day; the stars refused to shine; and everything give a testimony. We are redeemed. Hallelujah.

199 Let us pray. [A prophecy is given--Ed.] With your heads bowed, now just a moment. That was prophetic utterance, calling to the church after the message.

Now, if there's some here who doesn't know Him, your lives are not right, you're invited now to stand here in the presence of this audience (the face of God) to accept Him as your Saviour. The water is in the pool for baptism. There's someone waiting to start the baptismal service right away.

201 While we have our heads bowed, we're going to take up the moment now by singing "I'm Going Through," with your heads bowed now.

I'm going through, yes, I'm going through,

I'll pay the price, whatever others do;

I'll take the way with the Lord's despised few;

I've started in with Jesus, and I'm going through.

I'm going through, yes, I'm going through,

I'll... (Do you really mean it now? If you do, come up here and stand.) whatever others do;

I'll take the way (Are you ready to cleave like Naomi of old?)

I've started with Jesus, and I'm going through.

From Bethlehem's manger came forth a Stranger,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

To be like Jesus, (You want to be like your Redeemer?) like Jesus,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

Shine on me, Lord, shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me;

Shine on me, Lord, shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me.

To be like Jesus,...

Was there anybody else you'd like to be like besides Him? Won't somebody else come now and kneel here with this young woman as she kneels, taking like Ruth of old, taking her way this morning?

.. like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

Just to be like Jesus,...

Somebody else come up now, walk down here and kneel down like this lady has here. Have you started? Will you put your hands in His?

.. I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

[Brother Branham begins humming the chorus--Ed.]

202 Our heavenly Father, while the church is humming this song, "To Be Like Jesus," this woman this morning has stepped out like Ruth. Ina Belle, coming like Ruth of old, no matter what the price is, she's come to pay it. No matter what the--how she's to be laughed at or made fun of, she's taken the place now, standing here confessing her sins, kneeling down, marking the place where the great Lord of the harvest laid down at the cross. There to receive His Spirit, His grace that spoke to her as the Word went forth, like Naomi of old, directing, and It struck the right one in the right place. And now she comes to take the place of a believer, kneeling at the cross there where she confesses her sins, lays aside all the old things of life, and becomes a new creature in Christ Jesus.

203 We pray, Father, this morning that every alienated person in this building, every man, woman, boy, or girl who doesn't know You, don't let these words pass by, Lord. We don't know just what hour we are to come into the judgment. It may be yet today that many of us may have to come. Maybe before we get home an accident will happen. Maybe a heart attack might strike us. We don't know. O God, let us prepare this hour, while the Spirit is here, while we have witness that He's here, while the God of heaven in all of His infinite mercy is here to take us in.

Give us of Thy grace, Lord. Send others this morning to the altar and accept Christ as Saviour as this woman is doing now. Grant it, Lord. Be merciful to her, knowing that her people... Her brother's setting here on the platform with me, her sister Wood setting back out there, and mother and daddy setting here, Lord God, I pray for mercy. Grant it, Lord. You know what I mean in my heart. I ask that Your shedding forth of Your Blood in mercy will come now at this hour; grant it, Lord. Grant while we are waiting for others... May others come too, Father, and be reconciled to God through Christ.

205 And while we're waiting now and wondering, we're going to sing again,

Shine on me, O Lord, shine on me.

And let that light from the lighthouse shine on me.

All right.

Shine on (Would there be another come up?), shine on me,

Let the light from the lighthouse shine on me;

Shine on me, Lord, shine on me,

Let Your light from the lighthouse shine on me.

What will It make me?

To be like Jesus, to be like Jesus,

On earth I long to be like Him;

All through life's journey from earth to Glory,

I only ask to be like Him.

206 Father God, that's truly our testimony, Lord. We want to be like Him: meek, and lowly, humble, sweet, always forgiving those who are mistreating Him and doing wrong. We--we want to be that way.

We thank You for this woman who came up this morning. How do we know what this life will come to be after while. Maybe through all of her mistakes and things in life, as we all have made, seeing them plunged beneath the flood this morning... I pray, God, that this woman will live a consecrated life that will lead all her associates to this experience. May she not stop here, but go on into the promised land, marking the place and lying down, receiving the Holy Spirit there. Grant it, Lord.

If there be any more in here, Father, that should've come and did not, may Your Spirit not leave them. May they have no rest day or night until they have come also, made this same decision. Not to be harsh, Lord, but, O God, knowing what they're missing, to know what will be at that day to hear Him say, "Depart from Me, you workers of iniquity. That morning at 8th and Penn Street, I called you, and you didn't come." O God, what a horrible hour that would be for them, when we're weighed in the balance and found wanting. Father, grant that that'll never come to anyone in Divine Presence. May they all be saved. We ask in Jesus' Name. Amen.

208 We want to thank the Lord this morning for His goodness and kindness. I thank you all for your patience in waiting with me so long. Sister Ina Belle, I... Sister Wood, that's your sister. Brother Charlie... What they've been praying for and what we have prayed for, for a long time... Sister Ina Belle, would you stand up just a moment? That's Sister Wood... Our trustee here at the church, that's his sister-in-law that's accepted Jesus as her personal Saviour this morning. And how many prayers have been... God bless you, Sister Ina Belle. I think I have your name right. Is that right? May God ever bless you, sister dear. And if you've never been baptized in the Name of Jesus Christ, I persuade you to do it, and receive the Holy Ghost.

God ever be with you, and bless your precious husband there. I meet him a few days ago. If I'm not mistaken, his name's Stanley. Is that right? Stanley. God bless you, Stanley. Home is sweet, but I believe it'll be sweeter now than ever. God ever be with you all and--and give you His grace and mercy all of the days of your life. And follow on with the Lord. Be like Ruth now, Ina Belle, cleave right onto Him. Just keep moving on. Sometimes it'll get hard, and the ways will get dim, but remember, just look down towards the ground and then look up towards the sky, you'll find a bloody footprint that follows all the way up there. He'll lead the way.

210 Now, oh, it's already noon, twelve o'clock. Are you still willing to have the prayer line?

Billy, where's... What kind? Did he give out prayer cards? I--I never... I believe he told me he give out prayer... Well, what was it? Now, somebody tell me what the letter and numbers was. What? B? B, 1 to a 100? 50 to 100. All right, B-number-1.

We got... Now, we have a crowd, so we can't... We'll get them all standing and we'll just pass them right through the line, praying for them.

213 Now, how many's never seen one of the prayer lines? Let's see your hands, never been in one of my meetings to a prayer line. Oh, my, plenty of you.

Well now, we can just pray for the people, or we can have discernment, or don't have any prayer line at all, just call them right out in the audience. It doesn't matter. The Holy Spirit's here. Yes, sir. But let's be standing the prayer line.

Number 1, who has number 1, prayer card B-number... 50, I'm sorry. No one has 1, of course. All right. Prayer card 50, who has it? Come over here, sir. Prayer card 2--or 51, 52, prayer card 52? All right 53, 53? All right. 54, come this a way right over here. If you're in the back, come over this way over here. 51, 52, 53, 54. Who has 55, prayer card 55? The lady? Right over here. Prayer card 56, stand up on the side the wall over there, if you will. 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65. Busty, turn right through that aisle right there, brother, right there. All right. Turn right through there.

How many does not have a prayer card and you want the Lord to heal you, raise up your hand. All right. That's all you have to do is just believe that now, just believe.

All right. 56, do I have it? 57, 58, 59, 60. Let them stand. 61, 2, 3, 4, 5, let them stand. 66, 67, 68, 69, 70, let them stand. I don't want them all rushing at one time, reason I'm calling the number, up to 70. 70 to 80, stand; come over here on this side, 70 to 80. All right. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9... All right. 80 to 90, stand over here. Doc, you help them back there if you will. 80 to 90, stand over on this side. 90 to 100, stand over on this side, over here.

215 All right, while their lining up, I'd like to ask the church something. How many strangers is here, never in one of my meetings before? Why, many of you. How many knows that there's no man can heal another, not even to a doctor? No, sir. A doctor's not a healer. He only aids nature. God's the Healer. See? A doctor can set an arm, but he can't heal an arm. Doctor can remove appendix, but not heal the place where he cut. Doctor can pull a tooth, but not stop the bleeding or heal it up. God has to do that.

216 All right, how many knows that when Jesus was here on earth, that He didn't claim to be a healer? He was a man. He said, "Not Me that doeth the works, but My Father that dwelleth in Me. He doeth the works." Is that right? How many knows when He was here... What? How... What kind of a ministry did He have when He was here? He did what the Father showed Him to do. Is that right? How many know--knows that? St. John 5:19, He said, "Verily, verily, I say unto you, the Son can do nothing in Himself. But what He sees the Father doing (Is that right?) that doeth the Son likewise."

Now, then is Jesus Christ the same yesterday, today, and forever? Do you believe that with all your heart, He's the same yesterday, today, and forever? Do you believe that Jesus Christ, being the same yesterday, today, and forever, that that means that He actually is the same?

All right. How is He the same? The same in every principle. Is that right? He's the same God, the same Healer, the--the same Saviour; He's the same--the same attitude. That's all the same. Is that right? The same. All right, then if He was the same, and is the same, He'll do and act the same. Is that right? Now, how many knows that to be the Truth?

219 I'm just going to take a moment here. I'm waiting; it don't look to me like that's fifty people standing around. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11... [Brother Branham counts the people--Ed.] No. Some of them probably went home earlier. I seen some people leave back there. All right, just this little short line. How many would like to have just... How many strangers to me in that line? Raise up your hand, knows I don't know nothing about you? Raise up your--my--your hand.

How many out there is strangers, knows I know nothing about you, raise up your hands and you're sick? All right. How many'd like to see the line of discernment, so we can just hurry up and get through? Would you like? Now, it doesn't matter. I can just pray for them, bring them right through the line, or they can set down, just go and set down: doesn't matter. The Holy Spirit discerns just the same. Do you believe that?

221 Now, then if that's so, then just be quiet, just a moment. It's getting a little late. So just set still just a moment. I want to ask you something now.

I may be on the wrong mike here. Both all right? Both hooked up? All right. And this also?

All right, now, just get quiet for a moment. I'm going to look down this line and see if I know anybody.

I know that fellow standing right there. Now, I know Earl. Earl, I know you; Earl Collins. (Oh, yes, he--the man up here.) Is that the man we hunted with up there in Colorado? Oh, my, I certainly don't. I believe Earl told me that you were very sick. And you come... Now, if you can't stand long, let... Somebody take him a chair over there. Or--or someone--some of them just raise up and give him a seat, right there close to the side, 'cause the man is very, very sick. My, he's lost about hundred pounds or more of weight. And he's... And he's--he's very, very sick. Now, just let him set there. Start thanking Him dear brother.

225 Now, let me look down. Now, Earl was just standing with him. Now, this man, standing right back here looking at me from over around La Grange, Kentucky, I don't know his name, but I--I--I know you. And that's Brother and Sister Kidd there; I know them. And this lady, right... Is that Sister Rook? Or... Would--would this woman here, from Sellersburg, I believe that's blind. Is that right?

All right, I think that's about all in the line that I actually know. Oh, yes, here's my good friend Busty Rogers here from down at Milltown. And down along the line, I guess the rest of them are strangers to me. Now, that's before God, as far as I know, they're strangers to me.

227 Now, let me see in the audience. Now, you that--you that are strangers to me, that's sick, raise up your hand. And you know you got a request on your heart; raise up your hand, wherever you are, that knows I... All right. Okay. It's just general, around about everywhere.

Now, I... It won't hurt you just to wait just a moment or two longer. I want to ask you a solemn question. I better get behind here, so you can hear me. I just want to ask you something. Now, these messages that I'm preaching, do you believe them to be the truth? [Congregation resounds back, "Amen"--Ed.] You sure... You wouldn't come here if it wasn't.

Now, would God do something like that without giving me some conception of what I was doing? He certainly would not. Certainly He wouldn't. Now, if He has done that...

230 Now, I'm claiming that Jesus Christ has not changed. His death did not change Him. It glorified Him. And He raised up on the third day and ascended on high. And He sent back the Holy Spirit, which was God is the Holy Spirit that was upon Him. Do you all believe that? And Jesus, when He was here on earth, He said, "The works that I do, shall you do also. A little while, and the world won't see Me no more (That's the world order, you know, just the unbelieving church and all.), they won't see Me no more. Yet ye shall see Me ('Ye,' that's the church, the believer.), for I ('I' is a personal pronoun.), I will be with you, even in you, to the end of the world. (In the Greek there is 'consummation' which means 'the end of the world.') Be with you to the end of the world. And the works that I do shall you do also." Is that the truth?

231 Now, we have Baptists, Methodists, Protestants, and Catholics, and--and even Jewish, setting in here this morning. And we have Church of God, Nazarene, Pilgrim Holiness, Jehovah Witness, all them different denominations represented; I'm looking around looking at them. Methodists, Lutheran, Pentecostals, all different kinds, as I look around and see the people that I know. And they're all visitors from out of town. The Branham Tabernacle's a little bitty thing here in--in the city. But it makes up from the world.

232 Now, let's just take this, and think real close, think steady, and be reverent, and ask this question. Then if He is not dead, then His attitude towards you and towards the sick, would be just the same today as it was yesterday. Then how did He make His attitude yesterday? This: "I can, if you believe." Is that right? "If you believe."

The man said, "Lord, have mercy on us." Said, "My son is variously vexed with a devil. I brought him to Your disciples, and they were screaming and hollering and everything."

He said, "I can, if you believe. If you believe, I can."

235 Now, notice, how did Jesus do? What was He yesterday? How did He minister? Now, this is to the stranger now, I'm talking to. Let's see what He was yesterday. It'll take me about three minutes; we'll quote couple little places.

When His ministry first started, there was a one man by the name of Andrew, a fisherman, got converted, believed on Him, and went and got his brother named Simon. You remember that? He brought him to Jesus. He was a illiterate fisherman, couldn't even sign his own name. And he come up before Jesus, and Jesus looked at him and said, "Your name is Simon. You're the son of Jonas."

How many knows that's the Scripture? They knew that was the Messiah, 'cause He's the... God promised... Moses promised that when the Messiah come, He would be a prophet. Is that right? The Prophet-Messiah... And He looked, and He said, "Your name is Simon." And said, "Your father was named Jonas." And he knowed that was the Messiah.

238 The woman at the well, that's another nation of people. Now, only the Jews and Samaritans received Him. The Gentiles, we hadn't come in yet, the Ruth group. Now, the woman at the well, which was a Samaritan, she come to get water. Jesus said, "Bring Me a drink." What'd He do? Talked to her, just like I'd talk to someone out there in the audience; said, "Bring Me a drink." They'd never met before.

And she said, "Why, it's not customary; we got segregation here." Like you used to have in the south for our colored friends and things. But they don't have it no more. Thanks be to God for that. So he said, "We got segregation here; why, it's not customary for You; You're a Jew." Jesus was a Jew. She was a Samaritan. Said, "It's not customary for--for You to ask me, a Samaritan woman, such."

He said, "But woman, if you knew Who you were talking to, you'd ask Me for a drink."

That stopped that beautiful woman. And she looked up and said, "Why, You have nothing to draw with. The well's deep."

He said, "The waters I give is Everlasting Life."

And finally He found out what her trouble was. How many knows, strangers, knows what her trouble was? She had five husbands. So what did He say to her? He said, "Go, get your husband and come here."

She looked at Him; she said, "I don't have any husband."

He said, "You said well, because you've had five, and the one you're living with now is not your husband."

246 She said, "Sir, I perceive that You're a prophet. Now, we know, when the Messiah comes (that's Jesus)--when Messiah cometh, He'll tell us these things, 'cause we know He'll be that Prophet. We know when Messiah cometh He'll do this. But Who art thou?"

He said, "I am He."

And upon that, she run into the city and said, "Come, see a Man Who told me what I done. Isn't This the very Messiah."

If that was the sign of Messiah yesterday, and He's the same today, it's the same thing today. Now, do you strangers believe that? Now, that's for you in the line here.

249 Now, to them out yonder, just one Scripture, so that you'll have something to stand on. How many believes that He is a High Priest now, that can be touched by the feeling of our infirmities? We all... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

That's his trouble; it's cause you have a prostate (That's right.), getting up at night and so forth. You're from Ohio. And you belong to Brother Sullivan's church or go there. I see Brother Sullivan standing here. You come with Kidds; that's who you did. That's right. All right, at this time you feel different now. It's left you. Now, you can go home; your faith makes you well. God--God bless you. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

251 But now, as far as knowing you, God in heaven knows that I don't know anything about you. I don't know what's wrong with you. I wouldn't have no way of knowing what's wrong with you. You're just a man that's standing here. And you had a prayer card on, had a number on it. And you just... The boy give you that card, and you was just called up here in the prayer line.

Now, just look how it's breaking out. See, just that one time, that's harder; that done more to me, that one time, than all the time I been preaching this morning. Something going out (See?), something going out...

Young fellow, you're actually not here for yourself. You're here for somebody else, and that's a child. The child's not here; it's in a flat country: Kansas. Has some kind of spells like epilepsy. Epilepsy's what it is, there's darkness over the child.

You're some connection, or you're--to Strickers. Didn't you all marry sisters or something like that? That's right. Do you believe? Then he won't have no more spells, if you believe with all your heart. As you have believed, so be it unto the child. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

256 Praying for that aunt, she's got cancer down in there. Do you believe with all your heart, back there, do you? I don't know you. I've never seen you in my life. But when you heard me tell that man of something that he was thinking of a relative, that come to you. Now, you believe with all your heart?

Now, what did she touch? I want some of you people to tell me what that woman touched. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

Now, is this two, or how many's this? We already had three? Two? Two? All right.

All right, the lady is shadowed for death. There's a dark shadow over her, which she has cancer. That's correct. The doctor tells you that it's cancer of the lymph gland. That's right, raise up your hand. You're from away from here: Iowa. You believe? You got a, either a son, or it's a grandson. And there's... He's got something wrong with his eyes, and you're praying for him. Do you believe God can tell me who you are? Mrs. McKee, then return back to your home, and be well. Jesus Christ has...?... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

259 Light, that you see on that picture is hanging over that woman setting way back there. Believe me to be His prophet, sister. You're praying for your husband at the stage of death in the Veterans Hospital; that's THUS SAITH THE LORD. Believe with all your heart now; he'll get well. What did she touch? [Blank.spot.on.tape--Ed.]

Now, just keep believing out there. See?

[Blank.spot.on.tape--Ed.]

[Blank.spot.on.tape--Ed.]... car accident. You come down from up north. You're around Bedford, Indiana. That's true. Is that true? Then you believe your neck will be all right? As you believe, so be it to you. Return back home and give God praise. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

O God, of this young man, fighting the good fight of faith, standing in the Presence of Jehovah-Jireh, the Lord's provided Sacrifice, may the power that raised up Jesus from the grave, touch him just now. Give him the desire of his heart, in the Name of Jesus Christ. Amen.

Lord Jesus, upon my sister I lay my hands. In the Name of Jesus Christ, may those eyes be made well. May her--her affliction be gone from her body, in the Name of Jesus Christ. Amen.

Our heavenly Father, for my little sister Kidd, I pray, dear Father, that You'd give her strength in her old age like You did Naomi. Lord, may she still be used for Your glory. Grant it, Father, in Jesus Christ's Name.

Then to Brother Kidd, Lord, that death struck him, but Life brought him back. God, I pray Thee, that You will keep him strong. He's way past his 'lotted time. But Thou art God, and You did this for Your glory as You promised me in the hospital. Now, give him strength for testimony. May his testimony ring out through the state of Ohio, throughout the world. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

That Jesus heals me now.

I'll take Him at His Word...