Jediný spôsob, ako kedy svet uvidí Krista, je, keď On – uvidia To vo vás a vo mne. To je jediný spôsob, ako kedy uvidia Krista. Ich svedomie je necitlivé k západu slnka, k štebotaniu vtákov, k listom a tráve, kvetom a hudbe a posolstvu, a tak ďalej, ku veciam, z ktorých sa radujeme, potom, ako sme našli Krista. A až kým sa nedostaneme na miesto, že zobrazujeme Krista... No, zapamätajte si to.
Každý z vás, od dnešného večera, pamätajte, že ste Božími reklamnými tabuľami. A ste Božím reklamným agentom. No, svet sa na vás bude dívať, aby videl, čím je Kristus. Takže tam nechceme nalepiť veľa nezmyslov, ktoré svedčia o veciach, ktorými v skutočnosti nie sme. Najprv tým buďme. A potom, keď tým budeme, potom svet bude vidieť Krista vo vás a vo mne.
1Toto je pre mňa rovnako neočakávané ako pre vás. Prišiel som dole... Budem sa musieť priznať, že som trochu hral rolu pokrytca. Prišiel som trocha neskôr. Povedal som, „Keď tam prídem, brat Neville už bude kázať a tak mi nepovie ani slovo. Bude pokračovať.“
Keď som vošiel do dverí, Billy mi povedal; povedal mi, „Brat Neville už káže. Prišiel si akurát včas.“
A povedal som, „Skvelé.“
Vošiel som dnu a on povedal, „Ešte som nezačal kázať; len som trocha vyčkával.“
A tak som si pomyslel, „No, možno by som mohol...“ Viem, aké to je, kázať dva alebo trikrát za deň. To vás trocha vyčerpá (Poznáme to), zvlášť, keď sú tak mladí, ako sme my, viete. A ich maličkí, ktorí nevydržia dlho. A tak sme trochu spolu ako bratia a podopierame si tak trochu spoločne ramená a naše srdcia sú spolu, naše úmysly sú spoločné, a tak môžeme spoločne pracovať pre Kráľovstvo Božie.
A chceme byť spolu s vami. Je to ohromná vec. A tak som len prosil Pána, aby mi tu dal malý text alebo niečo iné, aby som s tým mohol začať. Neviem ešte, čo budem hovoriť, ale začneme len, a potom, kdekoľvek nás On povedie...
2Je pravdou, že sme... Mal som začať so šesťdňovým zhromaždením vo Fairbanks na Aljaške, pätnásteho, začínajúc pätnástym. Ale nemyslím si, že sa tam v tom čase budem schopný dostať, pretože mám ďalšie stretnutie, idem do Britskej Kolumbie. A tak si nemyslím, že sa tam v tom čase budem schopný dostať... Chcú zorganizovať stretnutie Obchodníkov, kresťanských Obchodníkov.
Pravdaže vás prosím a prajem si, aby ste sa modlili za tie nadchádzajúce zhromaždenia, ktoré sa teraz snažíme pripraviť. A pred pár dňami som dostal pozvanie – niečo, čo sa mi zdalo dobré. A neviem, či je to Pán, alebo nie je. Musím jednoducho očakávať a zistiť to.
Obchodníci chceli, aby som prišiel v januári do Phoenixu a šiel do každej cirkvi, na jeden večer, cez celé mesto Phoenix, a potom neskôr majú zhromaždenie. To sa mi zdalo trocha zaujímavé, pretože by mi to dalo príležitosť, aby som hovoril v cirkvách a ku všetkým kazateľom.
3Zvyčajne, ľudia si myslia, že keď... o mne, kvôli tomu, lebo som tak kritický voči organizáciám, že som proti ľuďom, ktorí sú v tej organizácii. Nie som, v žiadnom prípade. Som za tých ľudí.
Je to práve tak, ako keby som videl človeka, ktorý pláva dole po rieke v loďke a tá loďka by bola celá deravá. A ja by som o tom vedel a vedel by som, že tá loďka by nebola schopná prejsť cez tie vlny, kričal by som a odsúdil by som tú loďku tak tvrdo, ako by som len mohol. Ale nie toho človeka v tej loďke.
Odsudzujem tú loďku. Viem, že tá loďka to nezvládne. A viem, že organizácia to nezvládne. Ale viem, že ten človek, ktorý tam je, to zvládne, ak odtiaľ len vykročí von. Rozumiete?
4Ale to je práve tak, ako keby ste mali staré auto a išli by ste hore na vrch, a ja by som vedel, že keď začnete ísť dole, na druhej strane nemáte brzdy. Nebol by som proti človeku a začal by som na neho kričať. To nie je ním; je to tým autom, v ktorom je. On sa zraní. A tak je to s organizáciami; myslím, že ľudia, ktorí sa držia tých organizácií, akoby to bol Sám Boh, a opúšťajú Slovo Božie, len aby sa držali organizácie.
No, keď to robia, obávam sa, že urobia životne dôležitú chybu. A to nie je nič také, že mám niečo proti jednotlivému človeku, ale to je tá loďka, v ktorej on pláva (Rozumiete?), som presvedčený, že ona to nezvládne. Organizácia to nikdy nezvládne, ale Kristus áno. A tak len vykročte von z deravej loďky organizacionalizmu do vnútra bezpečnej Lode Siona. A tá stará Loď, ktorá ešte v žiadnom čase nezlyhala pristáť na brehu, Kristus. A to je... myslím, že to by mi mohlo dať príležitosť hovoriť ku tým ľuďom.
5No, myslím, že dnes večer je večera Pánova. A počul som, že mali krst a budú mať ďalší. Rád prichádzam dolu na večeru Pánovu. Naposledy som to zmeškal, nebol som tu. Zmeškal som to. A vedel som, že toto bolo v prvú nedeľu, a tak som sa pripravil, aby som tu bol, aby som dnes večer mohol byť na večeri Pánovej.
Pretože si úprimne myslím, že to je povinnosť každého Kresťana, aby prijímal večeru Pánovu. Biblia povedala, „Ak to nebudeš prijímať, nemáš so Mnou dielu.“ A verím, že to je také odhalenie pre Kresťanov. Ak to neprijímame, nemáme s Ním dielu. A ak to prijímame nehodne, potom sme vinní Tela a smrti Krista.
Takže sa to dostáva do miesta, kde to udržiava Kresťana premodleného, a tak, keď prichádza ku večeri Pánovej, mali by sme prichádzať úctivo, vážne, posvätne, kráčajúc, vyznávajúc všetky naše prestúpenia, modliac sa jeden za druhého. Nie len to, ale mali by sme cítiť... Ak je tam medzi nami brat alebo sestra, pri ktorých cítime, že sú tak trochu niekde mimo tej línie, naše srdcia by mali byť zaťažené za tú osobu, najmä v ten večer, keď je večera Pánova, aby sme ich videli, že budú schopní vykročiť a prijímať večeru Pánovu a nebyť odsúdení so svetom, pretože oni sú naši bratia a sestry.
6No, počas posledných niekoľkých týždňov, dvoch alebo troch – dvoch týždňov, tiahne sa to na tretí, som príliš veľa nehovoril. Len som odpočíval. Pretože toto je pre mňa tak trochu sezóna odpočinku pred tým veľkým nasadením. A počúvať brata Neville hovoriť o týchto predpovediach medzi politikmi a ľuďmi, ktorí skutočne rozumejú tým veciam, o atómovej vojne, ktorá je na dosah ruky... To by trvalo od decembra do januára. No, to len.. to je iste pravda. Vyhlásili by to a začali a potom by len padlo zopár bômb a tým by to bolo vybavené.
Tak, národ nedokáže prežiť atómovú vojnu. Skrátka to nedokážeme. Ale to neznepokojuje Kresťanov, alebo aspoň by to Kresťanov nemalo znepokojovať. Mali by sme byť pripravení v ktorejkoľvek minúte, očakávať na príchod nášho Pána.
7Ó, mnohokrát, vidieť tieto... Toto nejde na pásku, toto je len tu doma. Nie je tam žiadna páska, tak si nemusíte dávať pozor, čo hovoríte, ohľadom toho, či to pôjde niekomu inému, a tak ďalej. Sú to len domáci ľudia.
Poviem vám, čo som urobil. Išiel som na lov veveričiek. Ale veľmi sa mi nedarilo. Nie je tu príliš veľa veveričiek. A idem teraz na Aljašku, lov oviec.
A možno niektoré osoby môžu... Mnoho ľudí, nemôžete to povedať na páske alebo niečom, pretože je tam mnoho ľudí, ktorí vôbec neveria v poľovanie. Ale vždy som si všimol, to sú tí, ktorí neveria v poľovanie, len im prineste kúsok mäsa a sú s ním veľmi spokojní. Rozumiete?
8A tak, ako raz jedna pani, hovorila mi. Povedala, „Brat Branham, chceš mi povedať, že ty lovíš zajace?“
Povedal som, „Áno, madam.“ No, nehovorím o vzácnej duši. Ona odišla.
A povedala, „Ó, to je smiešne. Nemal by si strieľať tých zajacov.“ A tak potom, sezóna ešte ani neskončila a tá istá pani mi povedala, „Nepriniesol by si mi zopár tých zajacov?“ Povedala, „To je to najlepšie, čo som kedy jedla.“
Povedal som, „No, myslím, že toto je to, čo nazývam kultúrnosť.“ Rozumiete?
A niekto povedal, „Čo tým myslíš?“
Povedal som, „Tá pani je kultúrna.“ Povedal som, „Kultúrny je niekto, kto nemá dostatok odvahy zabiť zajaca, ale je ho potom, ako ho niekto iný zabije.“ A tak si myslím, že to je to, čo by ste mohli nazvať kultúrnosťou.
9Ó, ja... Som ochranca prírody. Neverím v zabíjanie a plytvanie. Učím mojich chlapcov, tých, ktorí so mnou poľujú: nikdy neber nič, ak to nie si schopný zjesť. Rozumiete? Nechaj to tak. Nezastreľ vtáka iba ako terč. Rozumiete, to nie je správne. Máš terč? Postav ho tam a strieľaj do neho.
Ak budeš ten úlovok jesť, tak za tým účelom to tam bolo dané. A plytvať tým, je ako plytvať čímkoľvek iným. Nie je správne to robiť, strieľať do zvierat ako do terčov.
10A keď idem do hôr, priateľu. Nie je to ani tak veľmi chodenie hore kvôli – aby som šiel poľovať. Idem tam, aby som bol sám s Bohom. Niektorí z vás, ak si všimnete, moje najväčšie prežitia mávam, keď som na love, keď sa stretnem s Bohom. Spomedzi všetkých mojich prežití, nikdy som nemal také, ako som mal minule ráno, rovno tu hore, šiel som na lov veveričiek.
Vo svojom živote som videl mnoho vecí, znamenia a zázraky, a tak ďalej. Ale toto ma zasiahlo silnejšie než čokoľvek, čo som kedy doteraz mal.
Len si teraz predstavte, asi na úsvite dňa, prší, mohutné oblaky po celej oblohe, a vidím pred sebou stáť, dvíhať sa, ako pohár nasadený na kopec, boli tam umiestnené tri dúhy, dvíhali sa vyššie a vyššie, až kým ste neboli tak ohromení, že ste sotva mohli rozprávať, potom sa k tomu priblížite bližšie a počujete Ho hovoriť a potvrdiť samotné posolstvo, ktoré kážete, že je pravdou. Rozumiete?
11Povedal, „Ježiš Nového Zákona je Jehova Starého. On len zmenil Svoju oponu.“ No, sedel som a študoval som to; zistil som, že to isté slovo, kde On zmenil svoj výzor, v gréčtine to znamená, že zmieňa Svoju masku, nie presne Svoju oponu, ale Svoju masku. Prišlo to na miesto, že On sa premenil. Rozumiete? To znamená, že zmenil Svoj spôsob. On bol Boh-Jehova. A Boh-Jehova zmenil Samého Seba z Ducha a stal sa Človekom. On je Ten istý Jehova Boh, pričom tu bol Otcom a toto je Syn, ktorý je tou istou Osobou.
A ako... Potom mi On dal niečo, aby som o tom hovoril. Ak bude vôľa Pánova, chcem byť ráno pri tom istom strome, okolo úsvitu.
A ja... Dúfam, že sa mi opäť zjaví. Mal by som – verím, že to urobí, aby som tak mohol vedieť, čo robiť. Mám na srdci bremeno za ľudí. Ako vidím, že sa približuje tá hodina a viem, že ľudia nie sú pripravení, a mnohí z mojich milovaných, neviem, čo mám robiť alebo povedať. A pôjdem hore, aby som videl, čo mi On povie.
12A tak sa za mňa modlite. Potom zajtra popoludní, alebo v utorok ráno odchádzam. Brat tu v zbore a ja odchádzame do Britskej Kolumbie. A odchádzam so skupinou letničných kazateľov, ktorí tú cestu sponzorujú; nestojí ma to ani cent. A oni zasponzorovali cestu a majú sprievodcu a ten sprievodca je letničný brat naplnený Duchom Svätým.
A potom, mám niekoľkých ľudí pokrstiť v Mene nášho Pána Ježiša Krista, niekoľko lovcov a podobne, kým som tam hore, nórskych lovcov, a tak ďalej. Skrze tieto pásky, ktoré vyšli von, uvideli Svetlo a chcú, aby som ich pokrstil v Mene Ježiša Krista.
A hlava kazateľskej asociácie v Britskej Kolumbii, stretnem sa s ním na ďalšiu sobotu večer v Pine Lodge, v Dawson Creek, v Britskej Kolumbii. A je hladný a smädný po tom, aby bol pokrstený v Mene Ježiša Krista.
Tak vidíte, nie je to tak úplne lov, priatelia. Chcem pokrstiť tohto sprievodcu a každého kazateľa, ktorý tentokrát ide so mnou v Mene Ježiša Krista. Tak sa za mňa modlite. Rozumiete? Viem, že je to pravda. To spôsobuje, že moje srdce je hladné a smädné po tom, aby som videl Boha.
13No, predtým, ako vstúpime do Slova, a nebudem zaberať príliš veľa z vášho času, len budem trochu vyučovať z nejakého Písma, až kým sa nedostaneme do miesta, kde zistíme, že sa môžeme ísť modliť za chorých a... Myslím, že niekto stojí a... Prepáčte mi. Niekto tu blízko niečo povedal a nepočul som, čo ten brat... Posvätiť jeho bábätko? Iste, môj brat. Tak veru. Prines svoje bábätko rovno sem hore. Radi to urobíme.
A teraz, verím v toto. No, takže by som to mohol ľuďom vysvetliť predtým, ako oni... Je tu brat Arnold? Teddy? V poriadku. Ak by len prišiel ku klavíru.
14No, mnohí ľudia tieto bábätká fŕkajú. A volajú to krst nemluvniat. No, ak to vaša cirkev robí, je to v poriadku. Ale vidíte, ak to robia, to je nariadenie cirkvi. To nie je Písmo. Písmo nepodporuje krstenie alebo pofŕkanie... Písmo nepodporuje pofŕkanie v žiadnom prípade. Nikto v Biblii nebol nikdy pofŕkaný. Oni boli... Každý bol pokrstený ponorením vo Meno Ježiša Krista.
Ale teraz, bábätká v Biblii, oni ich prinášali a zasväcovali ich Pánovi. Prinášali malé deti a zasväcovali ich Pánovi, dávali ich do rúk Pána Ježiša.
15To je v poriadku, sestra. Prines svoje maličké. A ktokoľvek ďalší, kto máte svojich maličkých, ktorí ich chcete posvätiť, no, radi to urobíme, urobíme to zhromaždením s odovzdaním našich malých bábätiek Pánovi.
No, Ježiš v Písme... No, tu v tomto zbore sme pomiešali organizácie všetkého druhu, niektorí z nich sú protestanti, niektorí katolíci, a dokonca máme Židov, ktorí sem chodia, ktorí sú ortodoxní Židia. Z toho dôvodu sa striktne nazývame medzidenominačnými.
A tak teraz, aby ste tomu porozumeli, snažíme sa v tomto zbore byť zborom podľa Písma, jednoducho zostávame s Bibliou. Kdekoľvek niečo Biblia hovorí, nasledujeme to rovno presne tým smerom.
16No, prvotná cirkev a všetci Kresťania a vy, kazatelia, to pripustíte, že toto je história prvotnej cirkvi. Všetci to vieme. Toto je presne to, čo sa stalo.
Rozprával som sa s kňazom (katolícky kňaz, žije tu hore pri ceste), nedávno. A on povedal, „Pán Branham,“ povedal, „si ne-katolík alebo protestant?“
Povedal som, „Protestant.“
Povedal, „Potom proti nám protestuješ.“
Povedal som, „Nie veru. Neprotestujem proti ľuďom; to cirkev je tým, proti čomu protestujem, náuka cirkvi.“
Povedal, „Si... Potom sa nazývaš baptista alebo presbyterián?“
Povedal som, „Nie veru, iba Kresťan.“
A on povedal, „No, kde si vytvoril svoju formu náuky? Aby si bol Kresťanom, budeš musieť mať nejaký základ, aby si si vytvoril náuku.“
Povedal som, „To je pravda.“ Povedal som, „Biblia je tým.“
„No,“ povedal, „ona je históriou katolíckej cirkvi.“
A povedal som, „No, je to... Apoštoli boli katolíci?“
Povedal, „Tak veru.“
Povedal som, „V poriadku. Pripustím, že to je pravda.“ On... Povedal som, „Potom prečo tiež nezostávate s Písmom?“
Povedal, „Pozri sa, Kristus dal cirkvi moc, aby menila Písmo, kedykoľvek by chceli.“
„No,“ povedal som, „teda ste to pomenili a dostali ste to, čo máte dnes?“
Povedal, „Tak veru.“
Povedal som, „Tak sa ťa chcem niečo opýtať: Potom s tým Kristus nemôže byť spokojný, pretože na prvotnú Cirkev vylial Svätého Ducha. Oni uzdravovali nemocných, kriesili mŕtvych, vyháňali démonov a činili veľké mocné zázraky, pod náukou prvotnej katolíckej cirkvi, a v katolíckej cirkvi to nebolo vidieť odvtedy, čo zmenili náuku.“
17No, poďte naspäť a buďte originálnymi katolíkmi. Poďte naspäť a buďte tým, čo hovorí Biblia – čím boli oni. S tými kráčal Kristus. A to je ten dôvod, priatelia, že sa snažíme (nie odsúdiť nejakú cirkev, nejakých ľudí v cirkvách), ale snažíme sa zachovávať to práve tak, ako to Biblia hovorí.
No, v Biblii tam nikdy nebolo pokrstené bábätko. Nikdy v Biblii tam nebolo bábätko pofŕkané. Ale to je to, kde... V Biblii je povedané, „Prinášali malé deti k Ježišovi, aby na ne mohol položiť Svoje ruky a požehnať ich.“ A On povedal, „Nechajte malé deti prísť ku Mne a nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo Božie.“ No, to je úplná pravda.
No, takže preto prinášame malé deti a oddávame ich z rúk matky alebo otca nášmu Nebeskému Otcovi a dávame ich posvätiť.
18No, v tej najhlbšej úprimnosti, moje deti, mám zatiaľ dve, ktoré nikdy neboli pokrstené, zatiaľ, pretože boli iba odovzdané Pánovi. Mám dieťa v Sláve, ktoré bolo len odovzdané Pánovi, nie pokrstené, pretože krst je na odpustenie hriechov (Rozumiete?), aby ste ukázali, že ste činili pokánie. To bábätko nevykonalo nič, kvôli čomu by činilo pokánie. Je to bábätko, ktoré sa len narodilo na tento svet. Ono nemalo žiadnu moc dostať sa sem. Rozumiete, a nemá žiaden hriech.
Keď Kristus zomrel na kríži, zomrel, aby vzal preč hriech sveta. Pokiaľ to dieťatko nevykonalo niečo, za čo by činilo pokánie, Krv Ježiša Krista činí zmierenie. Ale teraz, matka ako – a otec, rodičia majú právo priniesť to dieťatko a odovzdať ho späť Bohu, dieťatko, ktoré im bolo dané od Boha.
19Anna v chráme. Ona zasľúbila. Bola neplodná. Bola stará. Nemala žiadne deti. Modlila sa tak úprimne pri oltári, že až vyšiel kňaz a obvinil ju, že je opitá. Kričala a plakala pri oltári k Bohu, aby jej dal dieťatko. A povedala, „Bože, ak mi dáš dieťatko, prinesiem ho rovno naspäť na toto miesto a odovzdám Ti ho.“
Matka, tak to máš urobiť so svojím dieťatkom. Boh ti dáva tvoje dieťatko. Je to práve tak, ako dal Anne jej dieťatko. A teraz, prinášate dnes večer vaše dieťatká naspäť do chrámu, práve tak, ako to urobila Anna s malým Samuelom, v službe posvätenia.
No, posväcujeme a odovzdávame vaše dieťatko skrze modlitbu naspäť Bohu, ktorý vám ho dal. A modlím sa, aby títo malí chlapci a dievčatá, ktoré tu dnes večer stoja, boli prorokmi a prorokyňami, ako bol za dávna Samuel pre Pána, že vy ich dávate späť.
20No, ak obecenstvo len na chvíľu skloní svoje hlavy. Najmilujúcejší a najmilostivejší Bože, pristupujeme v tejto hodine k Tvojmu trónu milosti a milosrdenstva kvôli generácii, ktorá prichádza po tom, ako my odídeme. Títo maličkí, ktorí stoja v ich... držia – sú držaní v rukách ich matiek a rukách otcov. Oni sú semenom pokolenia zajtrajškov. Aby si boli istí, že dostanú správny štart, tieto matky a otcovia prinášajú týchto maličkých sem hore na posvätenie, aby odovzdali ich malé životy živému Bohu.
Otče, pastor a ja kráčame sem vpred a odovzdávame tieto deti Tebe v modlitbe posvätenia. Požehnaj ich, náš Otče. Modlíme sa, aby si ich požehnal, aby boli Tvojimi malými služobníkmi. Nech žijú dlhé šťastné životy tu na zemi a uvidia príchod Pána Ježiša. Nie len to, nech žijú dlho zdravý, šťastný život a nech sú Tvojimi služobníkmi.
21Nech by si ich viedol. Nech by si urobil kazateľov, spevákov, evanjelistov, misionárov pre zajtrajšok z týchto detí, ak príde nejaký zajtrajšok. Udeľ to, Pane. Posväcujeme Ti ich najlepšie, ako to vieme, podľa Tvojho Písma, ktoré si nám zanechal, Svätého Slova, ktoré je zapísané v poslednej Knihe Biblie, „Boh odoberie z Knihy Života, pre toho človeka, ktorý z Tohto odoberie jedno Slovo alebo do Toho jedno slovo pridá.“
A tak si uvedomujeme, že Biblia je posvätné Slovo Božie. A nemôžeme do Toho pridať jedinú vec alebo z Toho vziať jednu vec; a tak preto, Pane, nechávame To tak, ako si nám To zanechal a vyučoval To, a snažíme sa Tým žiť skrze Tvoju milosť.
No, ako posväcujeme tieto deti, ako ich prinášali v dávnych dňoch ku Ježišovi, ak by tu dnes večer bol v hmotnej forme, tieto matky a otcovia by sa náhlili k Jeho nohám a priniesli by svojich maličkých a On by na nich kládol Svoje ruky a žehnal ich. Ty dnes večer sedíš po pravici Majestátu na výsostiach, Pane Ježišu. A my sme zanechaní tu ako Tvoji služobníci. Budeme na nich klásť ruky v modlitbe ku Tebe, aby si vzal ich malé životy a použil ich na Svoju slávu. Prosíme o to v Mene Ježiša Krista. Amen.
22[Nasledujú modlitby za posvätenie detí. Brat Branham zrejme odchádza od mikrofónu a časti záznamu nie sú zrozumiteľné. – pozn.prekl.]
„Prineste ich.“ Ako sa volá? [Niekto hovorí, „Ján...?...“ – pozn.prekl.] Toto je malý Ján Meyers, ten maličký, za ktorého sme sa asi všetci minule modlili. Dnes večer je tu s nami. Skloňme naše hlavy.
Pane Ježišu, prosíme Tvoje...?... Pane, a dnes večer Tvoje požehnanie. Dávame toto malé nemluvniatko z rúk jeho matky Otcovi, ktorý dohliada. S veľkými očakávaniami pre tohto maličkého, vo dňoch, ktoré prídu... Teraz Ti odovzdávam malého Jána Meyersa, Pane, pre Tvoju službu. V Mene Ježiša Krista, posväcujeme ho Bohu. Amen. Nech vás Boh žehná...?...
Elizabeth Collins...?... Viem, vidím, ale... Malá Elizabeth Collins. Skloňme svoje hlavy. Nebeský Otče, urob túto ďalším malým baránkom. Urob ju služobnicou...?... Pane. Požehnaj ju a požehnaj jej otca a matku v ich domove. A nech je vychovaná na slávu Božiu. Udeľ to, Pane. Odovzdávame Ti malú Elizabeth Collins a posvätenie jej života. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech vás Boh žehná...?... V poriadku.
23Ty si..? Ako sa volá? Yvonne Hail? To je...?... Toto je malá...?... Matka a oni práve prichádzajú do zboru a potom prijali Ducha Svätého a boli pokrstení. Skloňme naše hlavy.
Náš nebeský Otče, ceníme si odvahu tejto mladej matky a otca, ich peknú malú dámu...?... a pokrok, ktorý učinila. A ako si požehnal tieto mladé láskavé srdcia. Odovzdávame Ti toto malé zlatíčko, aby si požehnal jej malý život, Pane, a nech je Tvojou služobnicou. Požehnaj spoločne jej matku a otca a nech je vždy vychovávaná v kresťanskom domove pod napomínaním Božím. Odovzdávame Ti ju v Mene Ježiša Krista v posvätení. Nech vás Boh žehná...?... Ďakujem vám. Nech vás Boh žehná.
24Ako sa máš, malé dievčatko...?... Prišla by si sem len na chvíľu?...?... Rovno sem prichádza...?... Aké je jej meno?...?... Možno mi dovolí, aby som ju zdvihol...?... malé dievčatko. Skloňme naše hlavy.
Nebeský Otče, odovzdávame Ti toto...?... teraz pri nohách jeho matky. A modlíme sa, nebeský Otče, aby si ju požehnal a urobil z jej života nástroj v Tvojej ruke. Požehnaj jej otca a matku a nech je toto dieťa vychovávané v kresťanskom domove v napomínaní Božom. Kladieme na ňu svoje ruky a posväcujeme Ti ju, jej mladý život, v odovzdaní Tebe. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech ťa Boh žehná, srdiečko. Nech vás Boh žehná...?...
25Idete sem? Ako sa volá? Ján...?... malý brat...?... Skloňme naše hlavy.
Náš nebeský Otče, ako Ti odovzdávame toto malé zlatíčko, ešte je veľmi mladý, Pane, aby vedel, o čo ide. Ale Ty poznáš všetko. Modlíme sa, aby si požehnal Jeho malý život, Pane. Požehnaj jeho domov. A, Pane, nech tento malý chlapec žije dobrý, dlhý a šťastný život na slávu Božiu, ak je to možné, nech uvidí príchod Pána Ježiša. Udeľ to, Pane. Posväcujeme ho Tebe do služby pre Teba v Mene Ježiša Krista. Amen...?... choďte domov...
No, sledujte, matka veľmi pozorne sleduje, bolo mi povedané...?... Malý William...?... Si zlatý malý chlapec, veselý malý chlapček. Skloňme naše hlavy.
Pane Ježišu, odovzdávame Ti...?... matka a otec ho priniesli hore, Pane, aby ti mohol vyhovieť na slávu Božiu. No, Pane... Drahý Pane Ježišu, nech oni...?... domov, Bože, požehnaj ich a požehnaj ich...?... biedni reprezentanti...?... ale prosíme v Jeho Mene, v Mene Ježiša...?... pre život služby. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech vás Boh žehná.
26…?... Myslím, že ťa môžem podržať...?... Skloňme naše hlavy. Nebeský Otče, táto svetlooká...?... neviem, čo leží ďalej na ceste, nikto z nás. Ale otec a matka, oni chcú, aby zostala na rovnej a úzkej ceste, aby nádherný malý dar...?... tak nádherná malá...?... Ale oni ju priniesli, aby tak...?... Ako ich malý život...?... Prosíme o to v Mene Ježiša Krista. Amen...?...
Prineste, prineste,
prineste ich z polí hriechu;
Prineste, prineste,
prineste maličkých k Ježišovi.
Ó, ako... Nemilujete malé deti? Ak ľudia nemilujú malé deti, niečo tam nie je v poriadku. Ježiš povedal, „Keď sa neobrátite a nebudete ako jedno z týchto deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.“ Nikto... Otec tam mal vzadu dve malé dievčatá, ešte ich chcel priniesť. Povedal som mu „Prines ich dopredu.“ Rozumiete?
27Až keď sme obrátení a staneme sa ako títo maličkí. Viete čo? Mohli by ste zraniť ich malé city. A tato a mama mnohokrát vedia, dostanú sa do problému, dajú im na zadok. No, v priebehu dvoch minút sú ich malé rúčky rovno okolo vás a zabudnete na to všetko. A to je spôsob, ako to s nami má byť. Nezáleží na tom, čo sa deje, máme odpúšťať a byť láskaví jeden ku druhému, a byť takto, ako malé deti, ochotní odpustiť a zabudnúť, takto. To je to, čo máme robiť.
A potom, keď to takto robíme, približujeme sa bližšie ku Kráľovstvu Božiemu. Myslím, že tie dve malé dievčatká sú trocha hanblivé. Tato a mama museli prísť s nimi. No, to je veľmi dobre. Máme to skrátka radi. Máme radi hanblivé dievčatká.
28Prvýkrát uvidíte... Ó, tieto sú tie malé speváčky, nie? Nie sú to tie, ktoré spievajú? Myslím, že je to tak. V poriadku. No, ako sa voláš? Rút? To je veľmi pekné. Rút je veľmi pekné meno. Páči sa mi, skutočne sa mi to veľmi páči. Teraz. A...?... meno? Myers, malá Rút Myers, ona je tu jednou z našich malých speváčok. Sú dvojičky? Vyzerajú veľmi podobne, nie?
Náš nebeský Otče, odovzdávame Ti toto malé dievčatko. O ktorom otec a matka hovoria, že Ti ešte nikdy nebolo posvätené, aby Ti verilo, do služby v Kráľovstve Božom. Kladieme dnes večer ruky na malú Rút, malú Rút Myers, a prosíme, aby ju moc Všemohúceho Boha, ktorý jej udelil jej talent na spievanie, naďalej žehnala a nech je jej život posvätený Tebe po všetky dni, ktoré sme tu na zemi. Odovzdávame Ti ju v Mene Ježiša Krista...?...
29Aké je meno malej sestry? Laura? V poriadku, malá Laura. Ó. Nebeský Otče, kladieme ruky na malú Lauru, ktorá má tiež talent v mladom veku, aby spievala Evanjelium. Požehnaj talenty týchto detí. A teraz, ich životy sú Ti zasvätené od ich rodičov.
Čoskoro, Pane, budú mať dostatočný vek na to, aby boli pokrstené. Keď začnú...?... a skutočne si uvedomia, čo nie je v poriadku a také veci, a začnú robiť zle, potom musia činiť pokánie a dať sa pokrstiť. Kým príde ten čas, Pane, zasväcujeme ich Tebe. Nech by si použil ich talenty na Svoju slávu. Použi ich život, daj im dlhý šťastný život v službe pre Teba. Zasväcujeme Ti toto malé dievčatko v Mene Ježiša Krista. Amen.
Nech vás Boh žehná. Choďte a nech je Boh s vami. A nech vás vždy žehná vo všetkom, čo robíte...?...
30Ó, skrátka si myslím, že sú zlaté. Moje dievčatá teraz začínajú byť veľké, tak len trochu mám... Zvykol som ich nosiť na chrbte. Ale oni by teraz takmer mohli nosiť na chrbte mňa, sú tak veľké, zvlášť Becky, velikánske dievča.
No, otvorme si Slovo Pánovo v Matúšovi 15. – či vlastne 5. kapitole. A budeme čítať len časť, a potom z tohto načrtnem, ak Pán dá, krátky text na asi pätnásť, dvadsať minút, a potom budeme mať večeru Pánovu, umývanie nôh a službu krstu. Zaberie nám to času asi do deväť-tridsať, alebo trocha dlhšie, aby sme zakončili.
31Rád by som začal z 5. kapitoly od 12. verša.
Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.
Vy ste soľou zeme; keby soľ ztratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.
Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť.
Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.
Rád by som vzal tému z toho posledného verša, ktorý tam je, čo je 16. verš; „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi.“ „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“
32Nachádzame v Písme, že sú tam dve miesta, v ktorých dvaja odlišní muži hovoria o ospravedlnení. A jeden z nich bol Pavol a druhý bol Peter: svätý Pavol a svätý Peter. A Pavol ospravedlňoval Abraháma skrze vieru. A Peter ho ospravedlňoval skrze skutky.
Peter povedal, že bol ospravedlnený skrze svoje skutky. Pavol povedal, že bol ospravedlnený skrze jeho vieru. No, oni si navzájom neodporujú. Dívali sa na to z dvoch odlišných uhlov pohľadu. A Pavol hovoril o Abrahámovej viere; to je to, čo videl v Abrahámovi Boh. A Peter hovoril o jeho skutkoch, ktoré rozprávali o jeho viere.
Tak to je napísané, „Ukáž mi svoje skutky bez viery a ja ti ukážem moje skutky zo svojej viery.“ No, preto Pavol videl to, čo – hovoril o tom, čo videl Boh. A Peter hovoril o tom, čo videl človek v... Pretože ak má človek vieru, on tak bude konať. Jeho život to ukáže ostatným.
33A tak idem – chcem dnes večer hovoriť na tému „Nechať naše svetlo svietiť.“ No, len na týchto pár minút, nechcem ísť sem hore, len aby som bol videný alebo bol počutý. To by nebolo v poriadku. Ale možno, ak mi Boh pomôže, možno môžeme hovoriť zopár slov o niečom, čo pre nás bude poučné, čo nám všetkým pomôže, ako by sme mohli konať lepšie a žiť lepší život. Som si istý, že to je to, kvôli čomu tu všetci sme, aby sme prijali nápravu a zistili, čo môžeme urobiť, aby sme boli lepšími Kresťanmi.
Ak som vo svojom živote túžil po nejakej veci, je to to, aby som bol lepším Kresťanom, než som. A som si istý, že výkrik srdca každej duše, ktorá tu je dnes večer, je, aby bola lepším Kresťanom.
34Pred nejakým časom som šiel po ceste a šoféroval som celkom veľkou rýchlosťou a dával som pozor, ako to zvyknem robiť, sám, šoférujúc. A to je osamelá jazda, keď jazdíte sami. Nemôžete si zapnúť rádio, pokiaľ tam nie je nejaká z týchto rodinných sietí, kde môžete zachytiť náboženskú hudbu; pretože je tam plno vecí, ktoré by od vás mohli odplašiť samotného Ducha.
A kamkoľvek idem, potom, čo som trocha zostarel, no, nosím so sebou malý blok papiera. A keď mi niečo Pán zjavuje, skrátka si to zapisujem. A dokonca som si v lesoch písal na pažbu pušky pomocou guľky. A takéto veci, len aby som zachoval myšlienku, ktorá mi bola ukázaná. Vezmem kúsok visačky z môjho oblečenia alebo niečo také a zapíšem to na to, alebo na niečo iné, aby som zachoval to posolstvo vo svojej mysli.
35A ako som šoféroval po tejto ceste, všimol som si velikánsku nádhernú reklamnú tabuľu. A zvyčajne, viete, na týchto reklamných tabuliach mávajú nalepené množstvo vecí. Ale vôbec som si nevšimol také veci na tejto určitej reklamnej tabuli.
Zvyčajne tam majú obrázky polooblečených žien alebo niečo iné, reklamu na určitú značku cigariet alebo whiskey alebo pivo alebo niečo, na veľkých svietiacich reklamných tabuliach.
Ale na moje prekvapenie, na prvý pohľad to upútalo moju pozornosť, pretože to nebolo celé poškrvnené niečím iným. Nebola na tom oplzlosť. A díval som sa späť, aby som videl, že to bola nádherná tabuľa. A umiestnená na správnom mieste, práve tam, kde ste, keď zahýbate za tento roh, nemôžete sa tomu vyhnúť, aby ste videli tú tabuľu. A na moje prekvapenie, mala cez seba napísané jedno slovo, „Hladný?“.
Iba „Hladný?,“ to je všetko, čo tam bolo. Potom som si všimol také maličké písmená dolu na spodku tej tabule, ktoré hovorili, „Tri míle vpred.“ „Hladný? Tri míle vpred.“
36No, začal som sa nad tým zamýšľať. Ľudia neboli tak... Zvyčajne, ak majú vpredu reštauráciu, snažia sa v predávaní predbehnúť iného človeka. Obrázok veľkých škvariacich sa „stejkov,“ a tak ďalej. A keď vojdete dnu, zvyčajne nenájdete nič také, ako prezentovali v reklame, ale iba reklamu.
Ale toto vyzeralo, že má iný prístup. A vieme, že deň, v ktorom dnes žijeme, sa za reklamu platí. A zisťujeme, že títo ľudia, ktorí tak veľmi napredujú v biznise, sú veľkými ľuďmi reklamy.
Dávajú to do televízie. Lepia to na tabule, všade, kde môžu zreklamovať svoje výrobky. Slogany ako „Fajčite tieto, ani nezakašlete v plne naloženom aute,“ a „Filter rozumného človeka,“ a nejaké iné ľudské rady alebo niečo také. Pomyslel som si...?... je v...?... „živý dlhšie z ich piva.“ Všetky takéto veci, to je reklama. A odpisujú mnoho z ich daní z príjmu len na reklamu. A to sa im iste vyplatí.
37A tak, ak sa tamto vyplatí, začal som premýšľať, potom prečo by sa nevyplatilo Kresťanstvu, ak by bolo reklamované? No, pomyslel som si, „Teda, čo je to reklama?“ Musíte mať niečo, čo je trochu odlišné od toho, čo má zvyšok z nich, ináč ak to bude len také bežné ako svetské veci, to nikdy neupúta pozornosť ľudí.
No, ak by sa človek zháňal po aute, takú tabuľu by len minul. Ale ak by bol hladný, hľadel by na tú tabuľu. A tak verím, že Kresťan je Božou reklamnou tabuľou. Verím, že každý jeden z nás je Božou reklamnou tabuľou. A nemusíme robiť tak veľa vyvádzania, ako robíme, len v jednoduchosti žiť taký život, ktorý spôsobí, že ľudia budú hladní po tom, aby boli ako vy.
38No, všimol som si na tejto reklamnej tabuli, na tejto jednej, to netvrdilo žiadnu – nič iné, len sa pýtalo otázku, či ste hladný. A nemôžete niekomu predať niečo na jedenie, až kým nie sú hladní. Prvá vec, ktorú reklama robí, jednotlivec idúci okolo ju musí vidieť.
No, jediný spôsob, ako kedy svet uvidí Krista, je, keď On – uvidia To vo vás a vo mne. To je jediný spôsob, ako kedy uvidia Krista. Ich svedomie je necitlivé k západu slnka, k štebotaniu vtákov, k listom a tráve, kvetom a hudbe a posolstvu, a tak ďalej, ku veciam, z ktorých sa radujeme, potom, ako sme našli Krista. A až kým sa nedostaneme na miesto, že zobrazujeme Krista... No, zapamätajte si to.
Každý z vás, od dnešného večera, pamätajte, že ste Božími reklamnými tabuľami. A ste Božím reklamným agentom. No, svet sa na vás bude dívať, aby videl, čím je Kristus. Takže tam nechceme nalepiť veľa nezmyslov, ktoré svedčia o veciach, ktorými v skutočnosti nie sme. Najprv tým buďme. A potom, keď tým budeme, potom svet bude vidieť Krista vo vás a vo mne.
39Prvá vec pri akejkoľvek reklame je, že ju osoba musí vidieť. Potom ďalšia vec, musia to chcieť. No, ak to vidia a nechcú to, potom to je iné. Ale vy ste nevystavili zbytočnú reklamu. Ale ak to najprv musia vidieť a potom to pre nich musíme urobiť tak lákavým... Ó, dúfam, že to vidíme, atraktívnosť spasenia, čo to hovorí k osobám. Musíme prilákať svet ku Kristovi. A Evanjelium má atraktívnosť; pre tých, ktorí sú hladní po Bohu. Priláka To iba tých, ktorí sú hladní a smädní, a to sú tí, kvôli ktorým sme tam vonku. „Nikto nemôže prísť ku Mne, ak ho nepritiahne Môj Otec.“
Ale sú tak mnohí, ktorých Otec tiahol a sú hladní a smädní po tom, aby našli Boha, a nevedia, kde Ho nájsť, pretože tí, ktorí majú byť tou reklamnou tabuľou, sú tak polepení vecami toho sveta, až druhí nedokážu vidieť, čo viac majú teraz, ako mali predtým, ako prišli ku Nemu.
Oni žijú ako svet. Rozprávajú ako svet. Spievajú rovnaké piesne, ako spieva svet. Obliekajú sa ako svet, mám na mysli zvlášť ženské pohlavie. A správajú sa ako svet. Chodia na svetské miesta. Zúčastňujú sa na svetskej zábave.
40Niekto mi raz rozprával o istom kazateľovi. A milujem toho človeka. Niet žiadnych pochýb, že je významným človekom. Povedal, „Ale on povedal, že ste 'svätí váľači.'“ (Na mňa, že som bol 'svätým váľač.')
A povedal som, „No, nemyslím, že tým som.“ Ale povedal som, „Chcem byť svätým a ak by ma niekedy Pán povolal do toho, aby som sa váľal, myslím, že by som sa váľal. Ale chcem byť svätým, v každom prípade, žiť život svätosti, to znamená 'čistota' pred Bohom.“
A tak povedal, „No, že beháš poza more a beháš takto a robíš sám zo seba misionára. Neposlala ťa žiadna cirkev a robíš sám zo seba len 'ručne vyrobeného misionára'.“
„No,“ povedal som, „ak som zo seba urobil 'ručne vyrobeného misionára', nikdy by to neupútalo pozornosť sveta, pretože oni to nehľadajú. Oni hľadajú Krista.“
41A zisťujeme, že tí muži a ľudia, ktorí si myslia také veci, sú tam dve rôzne triedy. Boh má dve rôzne triedy ľudí. Sú ľudia, ktorých Boh používa, aby zostávali doma a utešovali nemocných, pochovávali mŕtvych a bozkávali nemluvňatá a sobášili mladých, a tomu podobné veci. Mnohí z tých ľudí nevedia, čo to je vziať meč a ísť tam von s dvojsečným Mečom do predných línií. Nevedia, aký to je boj, bojovať proti nepriateľovi.
Dostanú sa sem a sú to chytrí ľudia, teológovia, významní ľudia, ktorí môžu stáť s... Vydajú kázeň, ktorá je veľmi pôsobivá, a tiež dokážu rozprávať takým jazykom, že až slovník Webster by sotva vedel, čo to hovorili. Majú diplomy a vysokú školu. Ale to je v poriadku, keď hovoríte k intelektuálnej skupine, ktorá hľadá len cirkevný domov.
42Ale keď sa dostanete tam von na bojové pole, kde tí ľudia majú viac než to. Musia vidieť moc Všemohúceho Boha v manifestácii (prejave), inak im to nikdy nepredáte. Musia vidieť Krista v Jeho vzkriesení. Tak veru. Tí ľudia nevedia, čo to je mať dvojsečný Meč, aby bojovali v boji zblízka s nepriateľom, ktorý tam je.
Tam, kde stoja diabli a čarodejníci a všetko možné, vyzývajú vás z každej strany. Kde človek, ktorý číta Bibliu, povie, „Ak je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky, nech vidím, ako to Duch Svätý bude predvádzať ako tam vtedy.“ Rozumiete? Vtedy nemôžete vziať vzdelanosť a urobiť to. Je potrebná moc a vzkriesenie Ježiša Krista, aby to bolo vyprodukované. Áno. A teraz, to je to, čo hľadajú hladní domorodci. Musia to vidieť a musia to chcieť.
43A to je rovnaká vec, ktorú musí robiť tento národ. To je dnes večer dôvodom, že máme všetky tieto varovania o atómovej vojne. Je to kvôli tomu, že národy to uvideli, tento národ, a nechcú to. A to je dôvod, prečo je na nich Boží súd. Je to kvôli tomu, že sme, že sme odvážení na váhach.
Videl som, keď náš prezident, pán Kennedy... Tom, myslím, že to je jeho meno, Kennedy, ktorý poslal dolu kvôli tejto – tak mnoho policajtov, dolu kvôli tejto segregačnej vojne. Poslal dole štyristo a niečo, dole na juh, aby zastavil túto segregačnú vojnu. A keď dokončil celý postup a už ich viac nemohol poslať, mal tam presne 666. Bolo to v časopise Time (Život).
Ó, ak by ľudia len boli duchovní a mohli by sa zobudiť a vidieť, čo to je: 666, to je presne to, čo mali. Je to tento mesiac v časopise Time.
44No, zisťujeme, že až kým ľudia nezačnú chcieť Boha, až kým ľudia nezačnú žízniť... Ježiš povedal, „Požehnaní tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo budú naplnení.“ No, musíte po tom byť hladní a žízniví.
My sme Kristovou reklamnou tabuľou. A Kristus je naším Sponzorom. A toto sponzorovanie je od Krista a On nám dáva náš život, aby sme Ho sponzorovali.
No, akým druhom osoby by ste boli, ak by ste niekoho sponzorovali? Aký druh osoby by sme mali byť, ak sme sponzorovaní Kristom? On nám dáva spasenie. Dáva nám naše uzdravenie. Dáva nám naše zdravie a silu. Dáva nám náš pokrm. Dáva nám naše domovy. Potom sme sponzorovaní Kristom. A letniční ľudia, ktorí sú naplnení Duchom Svätým, sú sponzormi Ježiša Krista. Boli sponzorovaní Ježišom Kristom a bol im daný Svätý Duch, aby boli príkladom pre ľudí. Čím by sme mali dnes byť my? Kde by Cirkev mala byť dnes?
45Mali by sme byť tak – v takom stave, aby to spôsobilo, že celý svet by chcel byť ako my. Pretože ľudia idú po ulici a hovoria, „Tam je ten človek; môžem s ním nesúhlasiť ohľadom jeho náboženskej náuky; ale poviem vám jednu vec, to je skutočný Kresťan.“ Po ulici by mohla ísť žena a povedať, „Ona môže vyzerať staromódne; možno nie je ako zvyšok tých ostatných žien, ktoré vidíte, ale tu v meste je jedna Kresťanka, ak tu je jedna, tak to je ona.“ Pretože sme sponzorovaní Ježišom Kristom. Amen.
Ó, akým druhom osoby by sme mali byť, ak sme Jeho reklamnými tabuľami a sme Ním sponzorovaní? Potom v Kristovi je to miesto, kde dostávame náš život a nadobúdame našu silu. A všetko, čo dostávame, máme od Krista. On je naším Sponzorom. Ó, som za to tak vďačný.
46Takže musíme byť ako On a musíme byť opatrní v tom, čo robíme, čo hovoríme, čo robíme v našom každodennom živote, pretože sme sponzorovaní Kristom. Ako by sme mali kráčať, ak sme sponzorovaní Kristom? Čo by sme mali hovoriť, ak sme sponzorovaní Kristom? Ak proti nám niekto hovorí zlé, čo musíme povedať, ak sme sponzorovaní Kristom? Musíme byť ako Kristus, je to pravda?
No, to je iba jedna vec... Potom ďalšia vec, ktorú musíme robiť, nie jediná vec, ale ďalšia vec, ktorú musíme robiť my, kazatelia. Musíme kázať Evanjelium, ktoré je príťažlivé pre hladných.
No, ak kážeme sociálne evanjelium a hovoríme, že, „No, mali by ste prísť a pripojiť sa k mojej denominácii. Máme v našej organizácii o štyri tisíc členov viac ako minulý rok.“ To nie je to. „No, ak prídeš do mojej cirkvi alebo sa staneš členom mojej cirkvi, dohliadneme na to, že bude o teba postarané, keď zostarneš. A budeš verným členom a je to ako zmluvné poistenie. Keď zostarneš, bude o teba postarané. Dohliadneme na to.“ To stále nie je atraktívnosť.
47Vec, ktorú chceme robiť, je kázať Evanjelium, ktoré bude príťažlivé pre hladný svet. No, ako môžete upútať vyhladovaný svet, ktorí ani nevidia, odkiaľ prišli, kto sú a kam idú, ak nekážete Evanjelium, ktoré vzbudzuje Krista na scénu v živej atmosfére, rovno teraz vôkol nás? Nemôžeme to urobiť. Neexistuje žiaden spôsob, ktorým by sme sa mohli pripojiť – mohli by sme sa pripojiť k Slobodomurárom (Mason's), k Čudákom (Oddfellows) alebo ku akejkoľvek inej lóži. Pripojenie sa k nejakej lóži by bolo v poriadku, ale my máme kázať Evanjelium, ktoré je príťažlivé pre hladných ľudí, ktoré chytí tých, ktorí sú hladní a žízniví po spravodlivosti. „Požehnaní tí, ktorí sú hladní a žízniví po spravodlivosti, lebo budú naplnení.“
No, ako by mohli byť? Spravodliví musia byť naplnení. Naplnení čím? Duchom Svätým. Biblia povedala, že Štefan bol naplnený, naplnený čím? Naplnený mocou, vierou, láskou, naplnený Duchom Svätým. Preto bol tým, čím bol, pretože bol naplnený Duchom Svätým. Bol skutočnou reklamnou tabuľou pre Krista.
48V to ráno, keď stál na súde Sanhedrinu a obžalovali ho. Povedali, „Tento muž…“ a všetko, čo robil. A stál sám, iba on sám, pred veľkým súdom Sanhedrinu, možno tam stálo dve alebo tritisíc Židov alebo päťtisíc, ukazujúc na neho prstom. Biblia povedala, že keď predstúpil, jeho tvár vyzerala ako tvár anjela.
Neznamená to, že by z jeho tváre vyžarovalo svetlo; Anjel je poslom, ktorý vie, o čom hovorí. Štefan tam predstúpil, nemal strach zo smrti. Nemal strach z ničoho, pretože vedel, o čom hovorí. Pavol povedal, „Viem, Komu som uveril, a som presvedčený, že On je schopný zachovať vo mne to, čo som Mu oddal.”
49Ale Štefan predstúpil pred súd Sanhedrinu ako ovca medzi svorku vlkov, ktorá dychtila po jeho krvi. Oni ho obžalovali a ukazovali naňho prstom odsudzujúc ho. Čo urobil? Povedal, „Mužovia, bratia, Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi, Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, predtým, ako bol zavolaný.“
Predstúpil a predostrel im celú históriu Abraháma a ako skrze neho privedie pohanov. A keď prišiel do určitého bodu, pozreli naňho, bol naplnený Duchom Svätým. A oni sa nemohli dočkať, aby naňho položili ruky. Povedal, „Vy tvrdošijní, neobrezaného srdca a uší. Vždy sa priečite Duchu Svätému, robíte to isté ako vaši otcovia.“
50Bol Božou reklamnou tabuľou. A keď ho ukameňovali na smrť, vyhodili von z mesta a kameňovali k smrti, ako zomieral, zdvihol svoju hlavu k nebu a prosil o odpustenie pre tých, čo ho kameňovali, tak isto, ako to urobil Ježiš na kríži.
Potom Boh uvidel svoju reklamnú tabuľu, ako leží zložená na zemi. Štefan sa pozrel hore na nebo a povedal, „Vidím nebesia otvorené a Ježiša stojaceho po pravici Boha.“ A usnul v Božom náručí. Bol reklamnou tabuľou pre hladný svet.
Povieš, „No, koľkí tam boli? Možno povieš, že ich tam bolo možno päťtisíc. Koľkí z nich boli zachránení?“ Bol tam jeden. On to vtedy ešte neprijal, ale o pár rokov neskôr. Haleluja! Ó, váš vplyv nikdy nezomiera.
Tam bol jeden, ktorý strážil kabáty, Saul, mladý farizej, ktorý tam stál, ktorý sa s nimi radil a bol svedkom jeho smrti. Lenže keď uvidel túto Božiu reklamnú tabuľu plnú moci vzkrieseného Krista v tomto mladom chlapcovi, to od neho nikdy neodišlo. Ten istý muž Pavol, ktorý tam sám stál toho rána, priviedol desiatky tisíc duší ku Kristovi. Pretože jeden muž ochotne položil svoj život, aby bol reklamnou tabuľou Ježiša Krista. Čím by sme mali byť my dnes?
51Nezáleží na tom... Nemusíme mať veľké zhromaždenia. Nemusíme kázať ku desiatim tisícom. Nemusíme ani kázať. Môžeme byť Božou reklamnou tabuľou. Ako vieš, či by tvoj život nemohol priviesť nejakého mladého muža ku Evanjeliu, niektorí z vás starších mužov, starších žien, či by nemohol priviesť tých mladých ľudí tam na misijné polia, aby získali desať tisíc duší pre Krista. Bolo to preto, že videl Krista vo vás. To ste vy, ktorí ste mu predstavili Krista v jednoduchej moci Evanjelia.
Áno, myslím, že potrebujeme Krista. Tak veru. Jediný spôsob, ako vidíme Krista, je, keď sa On odráža v každom z nás. Vidím Krista vo vás. Vy Ho vidíte vo mne. To je to, ako pozorujeme Krista. Prichádzam na zhromaždenie, začínam kázať, pozorujem ľudí. Môžete vidieť, či sa oni o to zaujímajú alebo nie, len za pár minút. Pozeráte sa po publiku a dokážete povedať, či ich nudíte alebo nie. Rozumiete?
52A prvá vec, ktorú vidíte, je, že ich tam vidíte stáť a visieť na každom slove, sú v očakávaní. Rozumiete? Vidím Krista odrážať sa cez tú osobu, pretože ona je hladná a žízni po Bohu. A potom ja kážem Evanjelium, tá osoba vidí Krista odrážať sa vo mne. Ja vidím Krista odrážať sa v nej. To potom znamená, že Kristus je v našom strede. Amen. Byť hladný a žízniť…
Pozorujem publikum, ako to prijímajú, hovorím niečo ďalšie, pozorujem, aký to má na nich efekt, pozorujem, ako sa ich tváre rozjasňujú, plné radosti. Vtedy sú potom pripravení niečo prijať. To je Kristus. Ja vidím Krista odrážať sa v tej osobe, pretože Evanjelium, to jednoduché Evanjelium Krista sa v tom srdci uchopilo, pretože sú hladní a žíznia.
53A ukazujem tú reklamnú tabuľu, reklamu. Aký druh reklamy? Nie nejakej teológii, nie nejakému ľuďmi vytvorenému vyznaniu, ale Kristovi, ktorý...?... viac moci, keď On je ten istý včera, dnes i naveky. Amen. Presne tak.
Oni vidia tú moc Božiu, ako sa pohybuje, pozerá sa po budovách, a vidia, ako berie ľudí, rozpoznáva ich srdcia, uzdravuje nemocných alebo zjavuje tajomstvá ich srdca, uvoľňuje hluché uši a spôsobuje, že slepí vidia. Čo to je? Je to príťažlivé. To je Kristova vývesná tabuľa. A ľudia to vidia a zhromažďujú sa a chvália Boha. Vidím To v nich, keď chvália Boha. Oni To vidia tu, keď To ide týmto smerom; tak cez seba navzájom vidíme Krista odzrkadľovať Jeho Život.
54No, nezáleží na tom, ako veľmi by som To tu mohol odzrkadľovať, až kým by sa To neodzrkadľovalo tiež vo vás, nikdy to neporozumieme; Evanjelium by nemalo žiaden efekt, až kým by tam nebol niekto, kto by To uchopil. Bude veľa ľudí, ktorí To neuchopia. Ale tí, ktorí To uchopia, To sa v nich bude odzrkadľovať.
Možno tam v to ráno pri Štefanovej poprave bolo päťtisíc ľudí. Ale bol tam jeden, v ktorom sa To odzrkadlilo. Dokonca pri konci svojho života povedal, „Nie som hoden byť nazvaný svätým.“ Povedal, „Pretože som prenasledoval Cirkev Božiu až na smrť.“ Dal súhlas na ukameňovanie toho mučeníka Štefana... To od Pavla nikdy neodišlo. Povedal, „Prenasledoval som Cirkev až na smrť.“
55Rozumiete? To od neho nikdy neodišlo, pretože on videl odzrkadľujúceho sa Krista. Ako to Štefan urobil? On vôbec nepredvádzal žiadne zázraky, hoci vedel, že Kristus bol činiteľom zázrakov. On poznal všetky tie moci a veci. Ale čo robil? On len prezentoval svoj život takým spôsobom, že uvideli, že to bola moc Kristova. Amen.
Možno ste nikdy nevideli videnie. Možno ste nikdy nevzložili svoje ruky na chorú osobu a nepocítili ten náboj Všemohúceho Boha, ktorý spôsobí, že sa ľudská kostra vráti späť do života. Možno ste Ho tam nikdy nevideli stáť v troch alebo štyroch dúhach. Možno ste nikdy nevideli Jeho podobu. Možno ste nikdy nepočuli Jeho Hlas. Ale stále môžete byť vývesnou reklamnou tabuľou, manifestovať (prejavovať) Ježiša Krista skrze život, ktorý je tak čistý, nezriedený so svetom, nestaráte sa o špinavé veci navôkol vášho života, ale čisté veci, ktoré spôsobia, že hladné srdce bude hladné a smädné po tom, byť ako On. Amen.
56Vy ste soľou zeme. „Ak by soľ stratila svoju slanosť, čím sa osolí?“ To je pravda, hladujúci a žízniví...
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby mohli vidieť vaše dobré skutky,“ videli, čo robíte, a oslavovali Otca, ktorý je v nebesiach. Hladujúci, vývesné tabule, odrážajúci, nádherné... Tak veru.
No, tiež nechceme robiť toto. Nechceme z toho robiť „rýchlo-predaj“. Len hovoriť, „No, minulý večer som sa obrátil, haleluja. Celý svet...“ Nemôžete to robiť. To je „rýchlo-predaj“. Ak to robíme, tie výrobky nie sú veľmi dobré. Ak len žije dobre, povie, „No, viem, že jeden čas, potom, čo som sa obrátil, žil som dva týždne dobre. Žil som dva – žil som dva týždne tak dokonalý život.“ To je „rýchlo-predaj“.
To je presne ako tento Hadicol [pochybný vitamínový doplnok z 50. rokov. – pozn.prekl.], ktorý sme práve mali, nič iné, než kopa vitamínov zabalená dokopy a dlho to netrvalo, iba chvíľu. Nakoniec to zmizlo. Mali by ste byť Kresťanom každý deň, Kresťanom každú hodinu, Kresťanom každý rok, nie „rýchlo-predaj“. Ale nech tak svieti vaše svetlo.
57Ak prídete k človeku a žiadate ho, aby prijal Krista, on sa vám smeje do tváre, neodchádzajte a nehovorte, „No, je to k ničomu, inak by to prijal.“ Nie, nie. To je predávanie Hadicolu. My nepredávame Hadicol. Predávame Evanjelium, moc živého Boha, Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Ak vás svet nenávidí, oni nenávideli Krista predtým, ako nenávideli vás.
Lebo toto spôsobilo, že išiel na kríž. Ale my sme Jeho reprezentantmi; sme Jeho reklamnými tabuľami. Robíme Mu reklamu. Nemusíte mať veľa ozdobných nezmyslov. Veľa Dr., Ph.D., L.L.D., veľkú posvätenú cirkev Takého-a-takého a Toho-a-toho, ktorá bola založená tam dávno Tým-a-tým a Takým-a-takým. „Máme Takého-a-takého a Toho-a-toho...?...“ Urobte ich hladnými. Amen.
58Jednoduchá čistá reklamná tabuľa s Kristom zapísaným cez váš život, potom ľudia budú vidieť vaše dobré skutky a oslavovať Otca, ktorý je v nebesiach. To je to. Nebuďte polepení tým smetím tohto sveta. Nesnažte sami seba reklamovať ako... Niekto povedal, „No, patrím do Toho-a-toho, tejto veľkej cirkvi. Je to najväčšia cirkev v meste.“
Máme tu v našom susedstve osobu, tam hore. Opustili malú cirkev, ktorá je tam hore pri hlavnej ceste, aby šli do veľkej cirkvi, pretože povedali, že tam chodieva lepšia trieda ľudí, lepšia trieda ľudí. Vidíte, oni nevedia... Ich rozum sa stáva zaprášený. Je to polepené vecami tohto sveta. Lepšia trieda ľudí?
Čo je lepšia trieda ľudí? Ľudia, ktorí sú znovuzrodení z Ducha Božieho, hoci by boli tak chudobní, že nevedia, odkiaľ príde ich ďalšie jedlo. To je jediná trieda ľudí, ktorí sú niečoho hodní; to sú ľudia, ktorí sú znovuzrodení.
59Keď prišiel Ježiš, aký druh triedy ľudí mal? Nevzdelaných rybárov, ľudí, Peter, apoštol, veľký svätý, ktorému boli dané kľúče od nebies, by nevedel napísať ani svoje vlastné meno. Zapáchal od rýb zo starých rybárskych lodí a takých vecí, mal na sebe starú mastnú zásteru. Ježiš vzal takú triedu ľudí. Dnes by ho vykopli z cirkvi, ak by prišiel dnu, (Áno) aby uctieval. Vidíte, ľudia sa dívajú na triedu. A viete o tom, že diabol žije v triede?
Viete, že to, čo spôsobilo prvý boj v nebi, bolo, keď Lucifer ustanovil veľkolepejšiu triedu ľudí, mal lepšiu triedu anjelov, on si myslel, veľké, väčšie kráľovstvo, viac jasnejšie, žiarivejšie kráľovstvo, než mal Michael. A bol vykopnutý z neba. Vidíte, odkiaľ pochádza lepšia trieda? Stoje pomimo triedy. Hladní nechcú triedu; hladní chcú pokrm. Tak veru.
60Premrznutí ľudia chcú oheň, nie obrázok ohňa. A hladujúci, žízniví po Bohu chcú Evanjelium a moc Ježiša Krista. Amen. Nezáleží na tom, aké je to zvláštne, aké nepopulárne je to pre svet, oni chcú skutočnosť.
Človek, ktorý zomiera, človek, ktorý vie, že sa má stretnúť s Bohom, sa nestará o žiadnu lepšiu triedu. On chce nájsť Boha. Chce nájsť istotu, že keď prichádza dolu ku tej rieke, bude tam Niekto, kto sa s ním stretne a ukáže mu cestu. On chce niečo, čo ho teraz zakotví, aby vedel, že, „Viem, že môj Vykupiteľ žije; a v posledných dňoch On bude stáť na zemi.“
„Som presvedčený, že neexistuje nič prítomné, to, čo je v budúcnosti, alebo príde, hlad, nebezpečenstvo alebo čokoľvek iné, čo nás môže oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi. To je to, čo oni chcú, chcú niečo... Nie nejaká takzvaná viera, niečo, čo je rýchly predaj a dostať sa, pripojiť sa do tejto cirkvi. Chcem niečo...
61Poviete, „No, idem dolu a pripojím sa k cirkvi, budem mať zasväcovaciu bohoslužbu. Pastor ma v tajnosti pokrstí a vezme ma do zboru.“ Nie, nie. To nie je to. To je jeden z tých „rýchlo-predajných“ nezmyslov. To veľmi dlho nevydrží. Chcem skutočne staromódne obrátenie, muž alebo žena, ktorí sú ochotní ísť dolu a povedať, „Mýlim sa. Chcem sa stať takým ako môj sused. Viem...?... kráčať ako môj sused. Chcem byť takým človekom ako môj sused.“ Chcem kráčať tak zbožne pred ľuďmi, aby si ľudia o mne mysleli to isté, ako si mysleli o Ňom. Chcem byť ako Ježiš Kristus.“
62No, pamätajte pri tom, ako zakončujeme, ďalej len hovorím, ale pri tom, ako zakončujeme, chcem povedať toto: nie sme Jeho predavačmi; sme Jeho reklamnými tabuľami. Nemyslite si, že sme Jeho predavačmi. On nepotrebuje žiadne predávanie, iba reklamné tabule.
Zvykol som pracovať pre spoločnosť verejnej správy. A vydávali sme tieto lampy „Mogul“. Mali v tom súťaž. Ktokoľvek predal najviac lámp, dostal, ó, cenu, a tak ďalej, a určité percento, dostávali to za predaj.
No, každá osoba, každý zamestnanec musel byť predajcom tých lámp. No, začal som o tomto takto zmýšľať, že ak je mi tento výrobok zaručený, spoločnosť mi túto lampu garantuje. No, ak je tá lampa na niečo dobrá, bude sa predávať sama. A ak vôbec nie je dobrá, potom dávam na verejnosť niečo, čo nie je dobré. Nikdy som v to neveril. Neverím v tieto nátlakové predajné nezmysly. To je dôvod, prečo tomu neverím v náboženstve. Ak mám výrobok, ktorý je dobrý, bude sa predávať sám. Presne tak, bude sa predávať sám.
63A tak, viete, čo som urobil? Šiel som tam dolu a povedal som tomu vrchnému správcovi; povedal som, „Sú tieto lampy absolútne zaručené?“
„Úplne zaručené.“
„Nezmenia farbu?“
„Nie veru.“
„A sú zaručené, spracovanie a všetko také, je to zaručené?“
„Áno.“
64Videl som, že vytvárajú nádherne jemné svetlo. Každá žena by to vo svojej izbe ocenila. Viete, čo som urobil? Skrátka som si naložil asi dvesto z nich a začal som obchádzať každého, koho som poznal. Povedal, „Čo dnes ráno chceš, Billy? Nezaplatil som svoj účet?“ Musel som vyberať účty.
Povedal som, „Nie, zaplatil si svoj účet. Chcem ti vystaviť ešte jeden iný.“ Povedal som, „Mám tu na predaj lampu.“
„Ó, nie. Nemôžem si to dovoliť.“
„No, počkaj chvíľu. Vlastne som sa ťa nepýtal, či ju chceš kúpiť. Mám ich tu skrátka naložených tak veľa, chcem jednu vyložiť u teba doma. Necháš si ju len na pár týždňov a užiješ si ju, neskôr prídem späť a vezmem si ju. Mali sme týmto veciam urobiť reklamu a potom ich len vziať späť. Tak ju len umiestnim do tvojho domu...“
„No, Billy, jednoducho by som si ju nemohol kúpiť. Nemám peniaze, aby som si ju kúpil.“
„Ó, vôbec som ťa nežiadal, aby si ju kupoval, alebo áno? Iba som povedal, že ju chcem umiestniť do tvojho domu, nech sa z nej raduješ.“
„Nie je to žart?“
„Nie, žiaden chyták, poznáš ma. Prídem späť a vezmem si ju. V priebehu dvoch týždňov si ju znova vezmem. V poriadku, budem tu v okolí a vyzdvihnem si ju. Jediná vec, ktorú chcem, aby si urobil, je iba, chcem ju vyložiť z môjho nákladiaka, nájsť miesto, kde ju umiestnim. Musím ich tu vyložiť tak mnoho, chcem to dostať von z môjho nákladiaka. Nechcem, aby si ju kupoval. Nežiadal som ťa, aby si ju kupoval. Žiadal som ťa len, aby si ju sem umiestnil.“
„No, čo ak sa rozbije?“
„To je na moju zodpovednosť. Ja som ten, ktorý za tým stojí.“ Vedel som, že sa tá lampa bude predávať sama. Vedel som, že je to dobrý výrobok. Umiestnil som tú lampu do domu. Nevyzdvihol som desať z dvoch stoviek. Tú súťaž som vyhral. Kvôli čomu? Prečo? Tá lampa sa predávala sama. Raz ju vidíte a vidíte, čo je zač, potom ju chcete. Bude sa predávať sama.
65To je rovnaká vec. Nemusíme mať veľké organizácie, aby sme predávali Krista. Nemusíme mať vysoko vzdelaných kazateľov a vysoko uhladených ľudí, ktorí sú starostami a rozličné veci mesta. To, čo musíme mať, je Kristus. A Kristus sa predáva Sám. Umiestnite Krista do ľudského srdca; nemusíte mu hovoriť, „Musíš sa pripojiť do tejto organizácie alebo do tej.“ On už je nadšený z toho výrobku.
Ste hladní? Požehnaní tí, ktorí sú hladní a smädní. Plánujeme teraz prísť ku stolu s večerou Pánovou. Pre tých, ktorí doteraz nikdy – možno nikdy neprijali Krista do svojho života... Ak si Kresťanom, potom si hladný... Som Kresťanom teraz už tridsaťjeden rokov. A každým dňom som viac hladný po Kristovi, než som bol, keď som začal. On sa stáva milším, ako dni plynú.
A pozoroval som tieto malé reklamné tabule, ako som ich videl ísť dolu ulicou, pozoroval som ich tu v nemocnici, pozoroval som ich v hodine ich smrti, pozoroval som ich tu, keď boli v tom rozhodujúcom boji, pozoroval som tú malú dámu, ako sa tam držala ako skutočná pravá svätá.
66Stál som tu prednedávnom pri okienku, pozoroval som malú dámu. [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]... otočil som sa a povedal, „Poznáš Ježiša ako svojho Spasiteľa?“ A ten mladík sklonil svoju hlavu a vybehol von z dverí. Vidíte? Tak vidíte. Ó, ona ma nepoznala, ale ja som ju poznal. Ona ma nepoznala. Pozoroval som ju. Teraz je vydatá. Vzala si kazateľa. A darí sa im skrátka dobre.
Takže to je ono. Vidíte, chcem len pozorovať tú reklamnú tabuľu. Rád to pozorujem. To ma robí hladným po tom, aby som sa dostal na miesto, kde sú oni – kde môžete dokonca jesť duchovný pokrm. Pretože som vedel, že to dievča nepatrí iba do cirkvi. Ona bola Kresťanka. Presne tak. Áno, môžete to povedať.
Biblia povedala... Hoci Peter a Ján, potom, ako uzdravili toho muža pri bráne zvanej Krásna... On bol chromý, odkedy bol v matkinom lone. A nemal dostatok sily. Nedokázal veľmi dlho stáť. Peter ho musel uchopiť, aby ho zdvihol ku chôdzi. Bol uzdravený. Mal to od narodenia.
67A keď ho vzali pred tú radu a zakázali im kázať v Mene Ježiša. „A všimli si, že boli nevzdelaní,“ Biblia povedala. Títo apoštoli, Ján a Peter, boli nevzdelaní a neučení ľudia.“ Nepoznali žiadnu veľkú teológiu. Boli to rybári, nedokázali ani napísať svoje meno. Ale je povedané, „Všimli si, že oni museli byť s Ježišom.“
Čím boli? Reklamnými tabuľami, reklamnými tabuľami. Ó, mohli by sme pokračovať. Bože, pomôž nám byť reklamnými tabuľami. Nech tu táto Branhamova modlitebňa, toto malé miesto posvätené a zasvätené Bohu, nech to vyprodukuje malé reklamné tabule naprieč touto krajinou, ktoré spôsobia, že celý tento hladujúci a žíznivý národ príde ku Kristovi, to by bolo mojou modlitbou. Skloňme len na chvíľu naše hlavy.
Najmilostivejší Otče, skutočne sme privilegovaní ľudia, že máme Krista v našich životoch a v našich srdciach. Sme za Neho tak vďační, náš Otče. Vieme, že poznať Jeho znamená Život. Nie poznať vyznanie, nie poznať knihu, ale poznať Krista znamená Život. A, Otče Bože, my, ktorí sme Ho takýmto spôsobom našli, nášho Spasiteľa, nášho Uzdravovateľa, našu silu, našu pomoc; naša pomoc prichádza od Pána. Vyznávame, že sme ničím; nič nevieme. Je tu len jedna vec, ktorú vieme alebo túžime poznať, a to je Kristus v moci Jeho zmŕtvychvstania. Lebo každý, kto Tomu verí, má Večný Život.
A modlíme sa, nebeský Otče, aby si požehnal tento malý zbor a týchto ľudí, ktorí tu v tento horúci večer sú, tu v tento sabatný večer, sedia v tejto malej drevenej modlitebni, čakajú na požehnania od Boha. Tých zopár spletených a potrhaných slov, ktoré boli vypovedané, hladujúci okoloidúci vidí tú reklamnú tabuľu.
Bože, učiň nás tak hladnými a žíznivými, aby sme pozorovali Tvoje reklamné tabule vidiac kresťanský život. Nech sme pre Teba reklamnými tabuľami. Nech odzrkadľuješ Svoj Život pre hladné duše, aby mohli byť hladné, keď uvidia reklamnú tabuľu, ktorú reklamujeme, Krista, nášho Sponzora, ktorý nám dal pokojný život plný radosti a sily v našej duši, a aby sme žili takým životom, aby tak ľudia mohli chcieť byť ako On. Udeľ to, Pane. Udeľ nám to všetkým.
A môžu tu byť niektorí, ktorí ešte nenašli, ale dnes večer skúmali a dívali sa skrz životnú púť na rozličných starých svätých ľudí, na tie staré matky z dní, ktoré už pominuli, na toho muža, na ktorom sa smiali na rohu ulice a mysleli si, že sa pomiatol, ako tam tak stál a kázal. Ale teraz vidia, že ten muž bol reklamnou tabuľou. Bol znamením, ktoré ukazovalo. Tá stará posvätená matka, ktorá išla po ulici so spletenými vlasmi na chrbte [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.] a jednako, my mladí ľudia sme sa na nich mohli smiať a myslieť si, „Čo za druh starožitnosti to je?“ Ale uvedomujeme si, Pane, že to bolo reklamnou tabuľou Večného Života. Minuli sme to, Otče. Je nám to ľúto. Je nám to ľúto. Dovoľ nám dnes večer vrátiť sa a vziať to späť, Otče. Urob nás takými. Daj nám Život. Chceme pred Tebou vyzerať ako svätí. Chceme sa tak správať.
Ten človek, o ktorom sme hovorili zle, ten človek, s ktorým sme sa hašterili, on nikdy neodpovedal ani slovo späť, ale bol veľmi milý. Povedal, „To je v poriadku, synu. Nech ťa Pán žehná...“
1 This is just as unexpected to me as it is to you. I come down... I have to confess that I kindly played the part of a hypocrite. I come just a little bit late. I said, "Brother Neville, will be preaching when I get there, so he won't say a word to me. He will go right ahead."
When I come in the door, Billy said to me; he said, "Brother Neville's already preaching. You're just in time."
And I said, "Fine."
Walked in, and he said, "I haven't started preaching yet; I was just kinda waiting."
So I thought, "Well, maybe, I could..." I know he--how it is to preach two or three times a day. It kinda wears you out (We know that.), especially when they're young like we are, you know. And them young fellows that--that doesn't take long. So we're kinda together as brothers, and we kindy hold our shoulders together, and our hearts together, our notions together, so we can work together for the Kingdom of God.
And we like to be together with you. It's a--it's a grand thing. So I just asked the Lord to give me a little text here or something another, to kinda get it started off. Don't what I'm going to say yet, but we just get started, and then wherever He leads us...
2 It is true that we are... I was supposed to begin a six day meeting in Fairbanks, Alaska, the fifteenth, beginning the fifteenth. But I don't think I'll be able to get up there at this time, because I have a another appointment I'm going to over in British Columbia. So I--I don't think I'll be able to get up at this time to... They want to organize a Businessman's chapter, Christian Businessman.
I certainly solicit and desire your prayers for the oncoming meetings, that we're trying to prepare for now. And I had an invitation a few days ago, of the--something that sounded good to me. And I don't know whether it's the Lord in it or not. I'll just have to wait and find out.
The Businessmen wanted me to come to Phoenix in January and go to every church, one night, all through the city of Phoenix, and then have the convention afterwards. That sounded kindy interesting to me, because it would give an opportunity for me to get to speak to the churches and to all the ministers.
3 Usually, the people think when--about me, because that I so rap against organizations, that I'm against the man, that's in the organization. I am not that, by no means. I'm for the man.
It's just like if I seen a man coming down the river here in a boat, and that boat was full of leaks. And I knowed it, and knowed that boat would never be able to go through the riffles down there, I'd be screaming and condemning that boat, just as hard as I could. But not the man in the boat.
I'm condemning the boat. I know the boat won't make it. And I know the organization won't make it. But I know the man in there will make it, if he will just step out. See?
4 But it's like if you had an old car, and you was going up a mountain, and I knowed when you started down the other side you had no brakes. I wouldn't be against the man and screaming against him. It's not him; it's the car that he's in. He's going to get hurt. And that's about the organizations; I think the people that holds on to those organizations as if it was God Himself, and they leave off the Word of God, just to hold the organization.
Well, when they do that, I'm afraid they're going to make a vital mistake. And it's not that I got anything against the individual man, but it's the boat that he's riding in (You see?), I'm sure it won't make it.
The organization will never make it, but Christ will. So just step out of the--out of the leaky boat of organizationism, in to the safe Ship of Zion, the old Ship that's never failed yet to land in times, Christ. And that's... think it would give me an opportunity to get to speak to those men.
5 Now, I thought maybe tonight, it's communion night. And I hear they've had a baptism and going to have another one. I like to come down for--for communion. I missed it the last time, not being here. I missed it. And I knew this was the first Sunday, so I made preparations to be here, so I could be in communion for tonight.
For I truly think that it's the duty of every Christian to take communion. The Bible said, "If you take this not, you have no part with me." And I believe that it is a--a showdown time for the Christians. If we do not take it, we have no part with Him. And if we take it unworthily, then we're guilty of the body and death of Christ.
So it gets to a place, where it keeps the Christian prayed up, so when he comes to communion, we should come reverently, solemnly, sacredly, walking up, confessing all of our wrongs, praying one for the other. Not only that, but we should feel... If there's a brother or sister among us that we feel is just a little bit out of line somewhere, our hearts ought to be burdened for that person on communion night, especially, to see them, that they'll be able to walk up and take communion and not be condemned with the world, because they are our brothers and sisters.
6 Now, for the last few weeks, two or three--two weeks, going on three, I haven't done very much speaking. I've just been resting. For this is kind of a little rest season for me before the--the big push.
And hearing Brother Neville speak of these predictions amongst the politicians and men who really have understanding of those things, about an atomic war close at hand... Would last from December to January. Well, it just--have just about right. They'd declare it, and get it started, and then a couple bombs and that would settle it.
So the nation cannot survive an atomic war. We just could not do it. But that doesn't alarm the Christian, or it shouldn't alarm the Christian. We should be ready at any minute, waiting for our Lord to come.
7 And oh, many times, see these... This is not taped, this is just here at home. There's no tape, so you don't have to watch what you're saying, about going to someone else or so forth. It's just the home folks.
I'll tell you what I been doing. I been going squirrel hunting. And but, I haven't been doing very good. There isn't too many squirrels. And I'm going to Alaska now, sheep hunting.
And maybe some persons might... A lot of people, you can't say that on a tape or something, because there's many people don't believe in hunting at all. And, but I always noticed, it's them that don't believe in hunting, just bring them a piece of meat, and they're very well satisfied with it. You see?
8 And like a lady, one time, told me. She said, "Brother Branham, do you mean to tell me that--that you hunt rabbits?"
I said, "Yes, ma'am." Now, I'm not talking about the precious soul. She's gone on.
And she said, "Oh, that's ridiculous. You shouldn't shoot those rabbits." So then, wasn't--the season wasn't over till the same lady said, "Would you bring me a couple of those rabbits?" She said, "They're the finest things I ever eat."
I said, "Well, I guess that's what I call culture." See?
And someone said, "What do you mean?"
I said, "That lady has culture." I said, "Culture is someone who hasn't got nerve enough to kill a rabbit, but they eat after someone else has killed it." So I guess that's what--that's what you'd call culture.
9 Oh, I am... I do not... I'm a conservationist. I do not believe in killing and wasting. I teach my boys, them who are hunting with me, never take nothing 'less you're fixing to eat it. See? Leave it alone. Don't shoot a bird just for a target. See, that's not right. Got a target? Set it up out there and shoot at it.
If you're going to eat the game, then it was put here for that purpose. And to waste it, is just like wasting anything else. It isn't right to do it, shooting animals for--for targets.
10 And when I go into the mountains, friends. It isn't so much going up there for the--go hunting. I'm going there to get alone with God. Some of you, if you'll notice, my greatest experience I have is when I'm out hunting, when I meet God. Out of all my experiences, I never had one like I had the other morning, right up here, going squirrel hunting.
I've seen many things in my life, signs and wonders and so forth. But that struck me stronger than anything that I've ever had yet.
Just imagine now, just about the time of the break of day, raining, solid cloudy all over, and see standing in front of me, rising up from, like a cup setting on a hill, setting there, three rainbows, rising higher and higher, until you was so numb all over till you could hardly speak, then walk close to it and hear Him speak and confirm the very message that you're preaching to be the truth. See?
11 Said, "Jesus of the New Testament is Jehovah of the Old. He's just changed His veil." Well, I set studying that; I find out that same word where He changed His countenance in the Greek did mean changing His mask, not exactly His veil but His mask. It come to the place He was transformed. See? That means He changed His way. He was God-Jehovah. And God-Jehovah changed Himself from a Spirit and became a Man. He's the same Jehovah God. Which that was the Father, and this is the Son, being the same Person.
And how... Then He gave me something to speak. If the Lord's willing, I aim to be at that same tree in the morning, about daylight.
And I'm... I hope He appears to me again. I--I ought--trust that He will, so that I'll can know what to do. I got a burden on my heart for the people. As I see the hour approaching and know that people are not ready, and a lot of my loved ones, I don't know what to do or say. And I'm going up to see what He will tell me.
12 So be in prayer for me. Then I leave tomorrow afternoon or Tuesday morning. A brother, here in the church, and I are leaving for British Columbia. And I'm going out with a--a group of Pentecostal ministers that's sponsored the trip; it doesn't cost me one penny. And they sponsored the trip and got the guide, and the guide is a Pentecostal brother filled with the Holy Ghost.
And then, I've got some people to baptize in the Name of our Lord Jesus Christ, some trappers and--and things, while I'm up there, Norwegian trappers and so forth. That the... Through these tapes that's went out, has seen the Light, and wants me to baptize them in the Name of Jesus Christ.
And the head of the Ministerial Association of British Columbia, I'm to meet him next Saturday evening at the Pine Lodge at Dawson Creek, British Columbia. And he is hungering and thirsting to be baptized in the Name of Jesus Christ.
So you see, it ain't altogether hunting, friends. I want to baptize this guide and every preacher that goes with me this time in the Name of Jesus Christ. So you pray for me. See? Which I know is true. It makes my heart hunger and thirst to see God.
13 Now, before we approach the Word, and I won't take too much of your time, just teach a little bit out of some Scripture, till we can get a place to find where we can go to praying and getting... I believe somebody's standing and... I--I'm... Pardon me. Did somebody a little closer say, "I didn't hear just what the brother... "? Dedicate his baby? Certainly, my brother. Yes, sir. Bring your baby right up. We'll be glad to do that.
And now, I--I believe in this. Now, so that I might explain it to the people before they come to... Is Brother Arnold in? Teddy? All right. If you'll come to the piano for us.
14 Now, many people sprinkle these little babies. And they call it a infant baptism. Now, if your church does that, that--that's all right. But you see, if they do, it's a order of the church. It is not a Scripture. The Scripture does not support baptizing or sprink... The Scripture does not support sprinkling in any manner. There's no one ever sprinkled in the Bible. They was... Everybody was baptized by immersing in the Name of Jesus Christ.
But now, the babies in the Bible, they brought them up and dedicated them to the Lord. They brought little children and dedicated them to the Lord, gave them into arms of the Lord Jesus.
15 It's all right, sister. Bring your little one on. And any other ones, got their little ones, that wants them dedicated, why we'd be glad to do that, make it a dedicational service for our little babies.
Now, Jesus in the Scripture, the... Now, in this church here, we have mixed up organizations of all kinds, some of them Protestant, some Catholic, and even have Jews that come in here, that's Orthodox Jews. That's the reason we strictly call ourselves interdenominational.
And now, so that you would understand, we try at--at this church to be a Scriptural church, just staying with the Bible. Wherever the Bible says anything, we follow that right exactly that way.
16 Now, the first church, and all Christians, and you ministers will admit, that this is the history of the first church. We all know that. This is exactly what took place.
I was speaking to a priest (a Catholic priest, lives up here on the road), recently. And he said, "Mr. Branham," said, "are you a--a non-Catholic or a Protestant?"
I said, "A Protestant."
He said, "Then you protest us."
I said, "No, sir. I do not protest--protest the people; it's the--the church, the doctrine of the church."
He said, "Are you... Then do you call yourself Baptist or Presbyterian?"
I said, "No, sir, just a Christian."
And he said, "Well, where do you form your form of doctrine? To be a Christian, you will have to have a basic to form a doctrine."
I said, "That is true." I said, "It's the Bible."
"Well," he said, "that's the history of the Catholic church."
And I said, "Well, is that... The apostles were Catholics?"
He said, "Yes, sir."
I said, "All right. I'm going to admit that that's right." He.. I said, "Then why don't you also stay with the Scripture?"
He said, "You see, Christ gave the Church power to change the Scripture any time they want to."
"Well," I said, "then you've changed and got it what you got it today?"
He said, "Yes, sir."
I said, "Then I want to ask something: Then Christ must not be pleased with it, because upon the first Church He poured out the Holy Ghost. They healed the sick, and raised the dead, and cast out devils, and done great mighty miracles, under the doctrine of the first Catholic church, and it hasn't been seen in the Catholic church since they changed the doctrine."
17 Now, let's go back and be original Catholics. Let's go back and be what the Bible says--what they were. Christ walked with those. And that's the reason, friends, that we try (not to condemn any church, any of the people in the churches) but we try to keep it just as the Bible says.
Now, in the Bible there never was a baby ever baptized. There never was a baby sprinkled anywhere in the Bible. But here's where... In the Bible it said, "They brought little children to Jesus, that He might put His hands on them and bless them." And He said, "Suffer little children to come unto Me, and forbid them not, for such is the Kingdom of God." Now, that's exactly true.
Now, therefore, we bring the little children and offer them up from the mother's arms or the father, to our heavenly Father, and give them in dedication.
18 Now, in all deepest of sincerity, my children, I've got two yet, that has never been baptized, as yet, because they've just been dedicated. I got a baby in glory that was just dedicated, not baptized, because baptism is for remission of sins (See?), to show that you have repented. That baby has done nothing to repent for. It's a baby, just born here in the world. It hasn't got no power with coming here. See, and it has no sin.
When Christ died at the Cross, He died to take away the sin of the world. Until this baby has done something to repent for, the Blood of Jesus Christ makes an atonement. But now, the mother as--and father, parents, has the right to bring the baby and offer back to God the baby that was give to them by God.
19 Hannah in the temple. She promised. She was barren. She was old. She had no children. She prayed so sincerely at the altar, till the priest walked out and accused her of being drunk. She was screaming and crying at the altar, for God to give her a baby. And she said, "God, if You'll give me a baby, I'll bring it right back to this place and give it to You."
Mothers, that's the way you got your baby. God give you your baby. It's just as much as He give Hannah her baby. And now, you're bringing your babies back tonight to the temple, just like Hannah did little Samuel, to--in dedicational service.
Now, we dedicate and give your baby back by prayer to the God Who gave it to you. And I pray that these little boys and girls that's standing here tonight, will be prophets and prophetess like Samuel was of old to the Lord, that you're given them back.
20 Now, if the audience will bow their heads just a moment. Most loving and gracious God, we approach Thy throne of grace and mercy this hour, for the generation that's coming after we are gone. These little fellows who stand in their... holding--holded--being holden tonight in their mother's arms and father's arms. They are the seed of tomorrow's race. To be sure that they get the right start, these mothers and fathers are bringing these little ones up here for dedication, to give their little lives over to the living God.
Father, the pastor and I walk forward here and offer these children to You in a prayer of dedication. Bless them, our Father. We pray that You'll bless them to be Your little servants. May they live long happy lives here on earth and see the coming of the Lord Jesus. Not only that, may they live a long, healthy, happy life, and be servants of Yours.
21 May You lead them. May You make preachers, singers, evangelists, missionaries for tomorrow, out of these children, if there is a tomorrow to come. Grant it, Lord. We'll dedicate them to You the best that we know how, according to Thy Scripture that Thou has left us, the holy Word, which is written in the last book of the Bible, "God will take out of the Book of Life, for that man who will take one Word out of this or add one word to it."
We realize then, that Bible is the sacred Word of God. And we cannot add one thing to It or take one thing from It; therefore, Lord, we leave It just the way You give It to us, and teach It, and try to live It by Your grace.
Now, as we dedicate these children, as they brought them to Jesus in the days gone by, if He was here on earth tonight in a physical form, these mothers and fathers would rush up to His feet and bring them little ones, and He'd lay His hands upon them and bless them. You're setting at the right hand of the majesty on high tonight, Lord Jesus. And we are left here as Your servants. We'll lay our hands upon them in prayer to You, that You'll take their little lives and use it to Your glory. In the Name of Jesus Christ, we ask it. Amen.
22 [The following are dedicational prayers given for children at this time. Brother Branham apparently steps away from the microphone and portions of the recording are not clear--Ed.]
"Bring Them In." What's his name? John? The last name? [Meyers] This is the little John Meyers, the little one we was all prayed about the other day. Here he is with us tonight. Let us bow our heads.
Lord Jesus, as Your pastor and I stand together in Thy name, taking from the arms of its mother this little infant baby, with the on-looking father. With great expectations for this little one, in the days to come... I now give this little John Meyers to You Lord, for Your service. In the Name of Jesus Christ, we dedicate him to God. Amen. God bless you. God bless you little one...?...
I think you've had the little fella here two or three times but I didn't know it. What's her name? Elizabeth Collins...?... I know see, but... Little Elizabeth Collins coming to our way. Heavenly Father, make this another little lamb. Make it a servant of Yours Lord. Bless her, bless her father and mother in their--in their home. And may she live to the glory of God. Grant it, Lord. We give to You little Elizabeth Collins and dedication of her life. In the Name of Jesus Christ. Amen. God bless you...?... All right.
23 Are you? What's her name? Yvonne Gail? That's it...?... This is little Yvonne Gail McFaden. Mother and them just is coming to the church, and then receive the Holy Spirit and baptized. Let us bow our heads.
Our heavenly Father, we admire the courage of this young mother and father, her coming in the way that she has and the progress that she's made. And how You have blessed these young tender hearts. We give to You this little darling, that You bless her little life, Lord, and may she be a servant of Yours. Bless her father and mother together, and may she always be raised in a Christian home under the admonition of God. We give her to You in the Name of Jesus Christ in dedication. God bless you...?... Thank you. God bless you.
24 How do you do, little girl...?... Would you come here just a minute?...?... Right here she comes...?... What's her name?...?... Maybe she'll let me raise her up. She's a sweet little girl. Let us bow our heads.
Heavenly Father, we give to You this darling baby now at its mother's feet. And we pray heavenly Father that You will bless her and make her life instrumental in Your...?... Bless her father and mother, and may this child be raised in a Christian home in the admonition of God. We lay our hands upon her and dedicate her to You, her young life, for a service to You. In the Name of Jesus Christ. Amen. Bless you, sweetheart. Bless you...?...
25 Are you coming? What's his name? John...?... little brother...?... Let us bow our heads.
Our heavenly Father, as we give to You this little darling, yet too young, Lord, to know what's going on. But Thou knowest all things. We pray that You'll bless his little life, Lord. Bless his home. And, Lord, may this little fellow live to the glory of God a good long happy life, if possible, see the coming of the Lord Jesus. Grant it, Lord. We dedicate him to You for Your service in the Name of Jesus Christ. Amen...?... go home...
Now, watch, the mother's watching him very closely, I've been told...?... Little William...?... That's sure a darling little fellow, bright little young fellow. Let us bow our heads.
Lord Jesus, we give to You...?... for Your service, the mother and father bringing him up, Lord, that he might please You to the glory of God. Now, therefore Lord Jesus, in the days gone by would put His hands upon little tots like this and bless them. Our hands is poor representatives of His but we ask in His Name, and give this baby to you for a life of service. In the Name of Jesus Christ. Amen. Bless you.
26 Are you the father of this little one? Come here sweetheart, what's your name? Suzy has a name? I believe I told you...?... Little Suzy Bates. Let us bow our heads. Our Heavenly Father, this bright eyed little one, not knowing what lays down the road, none of us does. But the father and mother, they want her to stay in the straight and narrow road, and the beautiful little instrument like this, how Satan would like to grab it. But they brought it so that Satan will be ward away from it. Guide her little life Lord, to a service for You. In the Name of Jesus Christ we ask it. Amen. God bless you...?... Let's sing the chorus...?...
Bring them in, bring them in,
Bring them in from the fields of sin;
Bring them in, bring them in,
Bring the little ones to Jesus.
Oh, how... Don't you love little children? If people doesn't love little children, there's something wrong. Jesus said, "Except you become converted and become like one of these little ones, you'll not enter the Kingdom." No one... A father had two little girls back there, yet he wanted to bring them. I told him, "Bring them right ahead." See?
27 Except we are converted and become like these little children. You know what? You could hurt their little feelings. And papa and mama knows a lot of times, they get in trouble, give them a spanking. Why, in two minutes their little arms are right around you and forgot all about it. And that's the way we got to be. No matter what goes on, we got to be forgiving and kind to one another, and--and--and be like that, like little children, willing to--to forgive and forget, and--and like that. That's what we're--we're supposed to be.
And then when we do like that, we're coming near to the Kingdom of God. I believe two little girls is kinda bashful. Papa and mama has to walk up with them. Well, that's mighty fine. We just like that. We like bashful girls.
28 First time you see one can... Oh, these are them little singers, isn't it? Isn't this the ones that sings? I thought so. All right. Now, what's your name? Ruth? That's very pretty. Ruth is a very pretty name. I like it, like it real well. Now. And what's that last name? It's? Myers, little Ruth Myers, she's one of our little singers here. Are they twins? Look a whole lot alike, don't they?
Our heavenly Father, we give to You this little girl. Which the father and mother says has never yet been dedicated to Thee and believed You, in service in the Kingdom of God. We lay hands upon little Ruth tonight, little Ruth Myers, and ask that the power of Almighty God, Who has given her a talent to sing, will continue to bless her, and may her life be dedicated to You, all the days that we're here on earth. We give her to You in the Name of Jesus Christ...?...
29 What's the little sister's name? Laura? All right, little Laura. My. Heavenly Father, we lay hands upon little Laura, that's also with a talent in a young age to sing the Gospel. Bless the talents of these children, Lord. And now, their lives are being dedicated to You by their parents.
Soon Lord, they'll be old enough to be baptized. When they begin...?... and begin to realize what's wrong and things, and begin to do wrong, then they must repent and be baptized. Until that time comes, Lord, we dedicate them to You. May You use their talents to Your glory. Use their life, give them a long happy life to serve You. We dedicate this little girl to You in the Name of Jesus Christ. Amen.
God bless you. Go, and may God be with you. And ever bless you in everything you do. It's all right brethren.
30 Oh, I--I just think they're so cute. I... My girls is getting to be big now, so I just kindy have to... I used to ride them piggyback. But they could almost give me piggyback now, they're so--so big, Becky especially, great big girl.
Now, let us open up the Word of the Lord unto Matthew the 15th--or the 5th chapter. And we will read just a portion, and then I will draw from this, the Lord willing, a little text for about fifteen, twenty minutes, and then we'll have the communion, and footwashing, and baptismal service. Will take us to about nine-thirty then, or a little later, to get finished.
31 I would like to begin from the 5th chapter at the 12th verse.
Rejoice, and be exceedingly glad: for great is your reward in heaven: for so persecuted... the prophets which were before you.
Ye are the salt of the earth: but if the salt has lost his savour, wherewith shall it be salted? It is henceforth good for nothing, but to be cast out, and... be trodden under the foot of men.
Ye are the light of the world. A city that... sets on a hill cannot be hid.
Neither do men light a candle, and put it under a bushel, but on a candlestick; and it giveth light unto all that are in the house.
Let your light so shine before men, that they may see your good works, and glorify your Father which is in heaven.
I would like to take a--a subject from that last verse there, which is the 16th verse. "Let Your Light So Shine Before Men." "Let your light so shine before men, that they may see your good works and glorify your Father which is in heaven."
32 We find in the Scripture that there is two places, that two different men speaking of justification. And one of them was Paul, and the other was Peter: Saint Paul and Saint Peter. And Paul was justifying Abraham by faith. And Peter was justifying him by works.
Peter said that he was justified by his works. Paul said he was justified by his faith. Now, they did not contradict each other. They were looking at it in two different viewpoints. And Paul was speaking of Abraham's faith; that's what God saw in Abraham. And Peter was speaking of his works that spoke of his faith.
So it is written, "Show me your works without your faith, and I'll show you my works by my faith." Now, therefore Paul seeing what, was talking to what God saw. And Peter was talking about what man saw in... Because if a man has faith, he will act like it. His life will show it to others.
33 So I'm going--want to speak on that tonight, "Letting Our Light Shine." Now, just for these few minutes, I just don't want to get up here to--just to be seen or to be heard. That wouldn't be right. But maybe, God helping me, maybe we can speak some words of something that'll be edifying to us, that'll help us all of how that we could do better and live a better life. I'm sure that's what we are all here for, is to take correction and to get an understanding of what we can do to make us better Christians.
If I had one thing in my life that I desire, is to be a better Christian than I am. And I'm sure that's the heart's cry of every soul that's here tonight, is to be a better Christian.
34 Sometime ago, I was going down a road, and I--driving along at a pretty rapid speed, and watching as I usually do, by myself, driving. And--and it's a lonesome drive, when you're driving by yourself. You can't turn the radio on 'less there's some of these family networks, where you can get religious music; because it's all things that would take the very Spirit out of you.
And wherever I go, after I've gotten a little old, why, I carry a little pad of paper. And when the Lord reveals something to me, I just jot it down. And I've even wrote on my gun stock in the woods with a bullet. And things like that, just to get a thought that is presented to me. Take a piece of tag out of my clothes or something and write on it, something another to keep the message in my mind.
35 And as I drove along down this road, I noticed a great big beautiful signboard. And usually, you know, they have a lot of things plastered on these signboards. But I never noticed such things on this certain signboard.
Usually they have pictures of--of half-dressed women or something another, advertising a certain brand of cigarettes, or--or whiskey, or beer, or something; the great shining signboards.
But to my surprise, at my first glance, it attracted my attention, because it wasn't all smutted up with something another. The smut wasn't on it. And I gazed back to see it was a beautiful board. And setting in a correct place, just where when you turned this corner, you can't keep from seeing the sign. And to my surprise, it had one word wrote across it, "Hungry?"
Just "Hungry?," that's all there was. Then I noticed a little bitty, letters down at the bottom of the board said, "Three miles ahead." "Hungry? Three miles ahead."
36 Well, I begin to study about that. The people wasn't so much... Usually if they got a restaurant ahead, they--they're trying to outsell the other fellow. The picture of big sizzling steaks and so forth. And when you go in, you usually don't find anything, like they advertise, but just a--an advertisement.
But this seemed to have a different approach. And we know that the day that we're living today, it pays to advertise. And we find out that these people who are making such big progress in business, are--are great men of advertisement.
They--they put it on television. They smear it on boards, everywhere they can to advertise their products. "Smoke this one, not a cough in a carload." and "The thinking man's filter and some other man's tip," or something like that. I thought...?... is in a, "Stay lively longer with their beer." And all the stuff like that, it's a advertisement. And they write off a lot of their income tax just for advertisement. And it certainly pays off.
37 So, if it pays off for that, I begin to think, then why won't Christianity pay off if it's advertised? Well, I thought, "Then what--what is advertisement?" You've got to have something that is a little different from what the rest of them's got, or if it's just so common, like the things of the world, it'll never attract the attention of the people.
Now, if a man would've been looking for an automobile, he would've went on past that sign. But if he'd been hungry, he'd have been looking for that sign. So I believe that the Christian is God's billboard. I believe that each one of us is God's billboard. And we don't have to do so much of carrying on about as we do, just simply live such a life that'll make the people hungry to be like you.
38 Now, I noticed on this billboard, this certain one, it didn't claim any--nothing but just ask a question, if you're hungry. And you cannot sell anybody anything to eat, unless they are hungry. The first thing that advertisement does, the individual passing by has to see it.
Now, the only way that the world will ever see Christ is when He--they see It in you and me. That's the only way they'll ever see Christ. Their--their conscience are numb to the sunsets, to the call of the birds, to the leaves, and--and the grass, and the flowers, and the music, and the message, and so forth, that we enjoy after we have found Christ. But until we get to a place that we display Christ... Now, remember that.
Each one of you, from tonight on, remember you are God's billboards. And you're--you're God's advertising agent. Now, the world will look at you to see what Christ is. So we don't want to smear a big lot of stuff on there that testify about things that we really are not. Let's first be that. And then when we be that, then the world will see Christ in you and me.
39 The first thing that any advertisement, the person has to see it. Then the next thing, they have to want it. Now, if they see it and don't want it, then that's different. But you haven't put a vain advertisement out. But if they first have got to see it and then we've got to make it so attractive to them... Oh, I hope we see that, the attractiveness of salvation, what it does to the person. We've got to attract the world to Christ. And the Gospel does have an attractiveness. It has it to those who are hungering for God. It only attracts those who are hungering and thirsting, and that's the ones we're out for. "No man can come to Me except My Father draws him."
But there's so many that the Father has drawed and are hungering and thirsting to find God, and they don't know where to find Him, because those who are supposed to be billboards is so smutted up with the things of the world, till they can't see where they've got any more than they got before they come to Him. They live like the world. They talk like the world. They sing the same songs the world does. They dress like the world, I mean, especially in the female sex. And they act like the world. They go to the worldly places. They attend the worldly entertainments.
40 Someone said to me the other day about a certain minister. And I love the man. There's no doubt but what he's a great man. He said, "But he said that--that you were holy-rollers." (To me, that I was a holy-roller.)
And I said, "Well, I--I--I don't think I am." But I said, "I--I want to be holy, and if the Lord ever told me to roll, I guess I would roll. But I--I want to be holy, anyhow, live a life of holiness, means "cleanness" before God."
And so he said, "Well, that you run out overseas and around like that and make yourself a missionary. No church sent you, and you just made yourself a handmade missionary."
"Well," I said, "If I made a handmade missionary, it would never attract the attention of the world, because that they're not looking for that. They're looking for Christ."
41 And we find out that those men and people that think those things, there is two different classes. God has two different classes. There are man who God uses to stay home, and merry the sick, and bury the dead, and kiss the babies, and marry the young, and so forth like that. Many of those men don't know what it is to pack a sword, and get out there on a two-handed sword on the front line. They don't know what a battle it is to fight against the enemy.
They get out here and they're smart men, theologians, great men, who can stand with... Put a sermon out that's just so touched up, and also can talk with such language, till that Webster would hardly know what they were saying. They got degrees and college. But that's all right, when you're talking to an intellectual group, that's just looking for a church home.
42 But when you get out there on the battlefront, where those men have more than that. They've got to see the power of Almighty God in manifestation, or you'll never sell it to them. They've got to see Christ in His resurrection. Yes, sir. Those men don't know what it is to hold a two-handed sword to fight toe to toe with the enemy there.
Where devils and witch doctors and everything else standing there, challenge you on every hand. Where man who read that Bible say, "If Jesus Christ is the same yesterday, today, and forever, let me see the Holy Spirit perform like it did back there." See? Then you can't take a scholarship and do that. It takes the power and resurrection of Jesus Christ to produce that. Yes. And now, that's what hungry natives look for. They've got to see it, and they've got to want it.
43 And that's the same thing this nation has got. That's the reason tonight, that we got all these warnings of an atomic war. It's because the nations has seen it this nation has and don't know it. And that's the reason that Divine judgment is upon them. Is because that we are, we're weighed in the balance.
I seen where our President, Mr. Kennedy... Tom, I believe his name is, Kennedy, that sent down for this--so many officers, down for this segregational war. He sent down four hundred and something, down in the South, to stop this segregational war. And when he ended up at his full course, he could send no more, he had exactly 666. It was in Time's magazine.
Oh, if the people was only spiritual and could wake up. And see, what it is: 666, that's exactly what they had. That's in this month's Time.
44 Now, we find out that until people begin to want God, until people begin to thirst... Jesus said, "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled." Now, you got to hunger and thirst for it.
We're Christ's billboard. And Christ is our Sponsor. For this sponsorship is by Christ, and He is giving us our life to sponsor Him.
Now, what kind of a person would you be if you sponsored somebody? What kind of a person ought we to be if we are--are sponsored by Christ? He gives us salvation. He gives us our healing. He gives us our health and strength. He gives us our food. He gives us our homes. Then we are sponsored by Christ. And pentecostal people who's filled with the Holy Ghost is sponsors of Jesus Christ. They have been sponsored by Jesus Christ and given the Holy Ghost to be an example to the people. What ought we to be today? Where should the Church be today?
45 We should be so--in such a condition that would cause all the world to be at--want to be like us. Because men go down the street and say, "There's a man; I might disagree with him on his religious doctrine; but I tell you one thing, that is a genuine Christian." Ought to be women going down the street say, "She may look old fashion; she may not be like the rest of any of these women you see, but there's one Christian in this town, if there's one, there she goes." Because we are sponsored by Jesus Christ. Amen.
Oh, what kind of a person would--should we be if we are His billboards and we're sponsored by Him? Then in Christ is the One where we get our life, and we get our strength. And we get all that we have comes from Christ. He is our Sponsor. Oh, I'm so thankful for that.
46 So we must be like Him and be careful what we do, what we say what we do in our daily life, because we are sponsored by Christ. How ought we to walk if we're sponsored by Christ? What ought we to say if we're sponsored by Christ? If someone says evil against us, what must we say if we're sponsored by Christ? We must be like Christ, isn't that right?
Now, now, there's only one thing... Then another thing we must do, not the only thing, but another thing that we ministers must do. We must preach a Gospel that's appealing to the hungry.
Now, if we preach a social gospel, and say that, "Well, you ought to come join our denomination. We got four thousand more last year in our organization." That's not it. "Well, if you come to my church or become a member of my church, we'll see that you're taken care of in the--and when you get old. And you be a faithful member, and it's like an insurance policy. You'd be taken care of when you get old. We'll see to that." That still isn't the attractiveness.
47 The thing that we want to do is to preach a Gospel that appeals to a hungry world. Now, how can you appeal to a hungry world, that won't even see where they've come from, who they are, and where they're going, and unless you preach a Gospel, that raises Christ up in a living atmosphere, right here around us now? We cannot do it. There's no way which we could join--we could join the Mason's, the--the Odd Fellows, or any other lodge. Joining some lodge would be just as well, but we're to preach a Gospel that's appealing to hungry people, that'll catch those who are hungering and thirsting for righteousness. "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled."
Now, how would they be? The righteous shall be filled. Filled with what? The Holy Spirit. The Bible said Stephen was a man full, full of what? Full of power, full of faith, full of love, full of the Holy Ghost. That's what made him what he was, is because he was filled with the Holy Ghost. And he was a real advertising board for Christ.
48 When he stood there that morning at the Sanhedrin court, and they accused him. They said, "This man..." and what all he was doing. And he stood alone, just him alone, out before the great Sanhedrin court, maybe two or three thousand Jews or five thousand, standing there with a pointing finger. The Bible said when he walked out there, that his face looked like an Angel.
That doesn't mean he had a light shining from his face; an Angel would be a messenger that knowed what he was talking about. Stephen walked out there, not afraid of death. He wasn't afraid of nothing. Because he knowed what he was talking about. As Paul said, "I know Who I have believed, and I'm persuaded He's able to keep that which I've committed to Him."
49 But Stephen walked out there before that Sanhedrin court, like a sheep among a pack of wolves, was hounding for his blood. And they accused him and pointed a accusing finger at him. What did he do? He said, "Men and brethren, God of glory appeared to our father, Abraham, when he was yet in Mesopotamia, before he was called out."
Went ahead and brought down all the history of Abraham, and how that through him would bring in the Gentiles. And when he got down to a certain place, look at him, full of the Holy Ghost. And they waiting to--couldn't wait till they could get their hands on him. He said, "You stiff-necked, uncircumcised in heart and ears. You always resist the Holy Ghost. Like your fathers did, so do you."
50 He was God's advertisement board. And when they stoned him to death, throwed him outside the city and beat him to death with stones, when he was dying, he raised his head to heaven and asked forgiveness for those who was stoning him, the same as Jesus did at the cross.
Then God seen his little advertisement board being taken down. Stephen looked up to heaven and said, "Behold, I see heavens opened and Jesus standing at the right hand of God." And he fell asleep in the arms of God. He was a advertisement board for a hungry world.
You say, "Well, how many was there? You said there was maybe five thousand. How many of them got saved?" There was one. He never accepted it right then, but years later...?...
There was one held the coat, Saul, that young Pharisee, standing there, consulted and give witness to his death. But when he saw that advertisement of the power of the resurrected Christ in that little fellow, it never got away from him. That same man Paul, that one standing there that morning, led tens of thousands of souls to Christ. Because one man was willing to give his life to be an advertising board for Jesus Christ. What ought we to do today?
51 No matter... We don't have to have big audiences. We don't have to preach to ten thousand. We don't have to even preach. We can be God's advertisement board. How do you know that your life might not start some young man on the Gospel, some of you older men, you older women, start some young man on the field out there would win ten thousand souls to Christ. It was because that he saw Christ in you. It's you presented Christ to him in the simple power of the Gospel.
Yes, I think we need a--a Christ. Yes, sir. Only way we see Christ is when He reflects in each other. I see Christ in you. You see Him in me. That's how we watch Christ. I come to the meeting. I start preaching. I watch the people. You can see whether they're interested or not, just a few minutes. You look over your audience. You can tell where you're boring them or whether you're not. See?
52 And the first thing you know, you see them sitting there hanging on to every word, under expectation. See? I'm seeing Christ reflected in that person, because he's hungering and thirsting for God. And then me preaching the Gospel, he sees the Christ reflecting in me. I see Christ reflecting in him. That means Christ is in our midst then. Amen. Hungering and thirsting...
I watch the audience, how they take it, say something another, watch what--what effect it takes on them, watch their face light up, full of joy. They're ready right then to receive something. That's Christ. I see Christ reflecting in that person, because the Gospel, the simple Gospel of Christ is taking a hold in that heart, because they're hungering and thirsting.
53 And I show the billboard here, an advertisement. What kind of an advertisement? Not to some theology, not to some man-made creed, but to a Christ that lives up to change us whence we was back there for He's the same yesterday, today, and forever. Amen. That's right.
They see that power of God move, watching over the buildings and see it pick out the people, discern their hearts, heal the sick, or reveal the secrets of their heart, unstop the deaf ears and make the blind see. What is it? It's appealing. It's Christ's signboard. And the people see it, and they rally, and they praise God. I watch it in them when they're praising God. They watch it out here when it goes this way; so through each other we see Christ reflect His Life.
54 Now, no matter how much I could reflect it here, unless it reflects on you too, we'll never understand it; the Gospel would be of none effect, unless somebody was there to take it. There'll be many who won't take it. But the ones that will take it, it'll reflect in them.
There's maybe five thousand that morning at the execution of Stephen. But there was one it reflected in. Even at the end of his life, he said, "I'm not even worthy to be called one of the saints." He said, "Because I've persecuted the Church of God even to death." Give consent to the stoning of--of that martyr Stephen... It never did get away from Paul. He said, "I persecuted the Church even to death."
55 See? It never got away from him, because he seen Christ reflected. How did Stephen do it? He never performed any miracles, although he knowed that Christ was a miracle performer. He knowed all these powers and things. But what did he do? He just presented his life in such a way, that they seen that it was the power of Christ. Amen.
You may never see a vision. You may never put your hands on the sick person and feel the charge of Almighty God make a skeleton of a man turn back to life again. You may never see Him standing yonder in three or four rainbows. You may never see His image. You may never hear His voice. But still you can be a signboard, manifest Jesus Christ by a life that's been so pure and unadulterated from the world, not smutted up with dirty things around your life, but a pure thing that'll cause the hungry heart to hunger and thirst to be like Him. Amen.
56 You're the salt of the earth. "If the salt has lost its savour, wherewith shall it be salted?" That's right, hungering and thirsting...
"Let your light so shine before men, that they may see your good works," see what you do and glorify the Father, what's in heaven. Hungering, signboards, reflecting, wonderful... Yes, sir.
Now, also we don't want to do this. We don't want to make a quick sale out of it. Just say, "Well, I got converted last night, hallelujah. The whole world..." You can't do that. That's a quick sale. If we do that, the product's not much good. If he just lives good, say, "Now, I know one time, I--I lived good for two weeks after I was converted. I lived two--I lived--I lived two weeks, such perfect life." That's a quick sale.
That's like this Hadacol we just had, nothing but a bunch of vitamins wrapped up together, and it didn't last but a little while. It finally went up. You ought to be an everyday Christian, every hour Christian, every year Christian, not a quick sale. But let your light so shine.
57 If you walk up to a man and ask him to receive Christ, he laughs in your face, don't go off and say, "Well, there's nothing to it, or he would accepted it." No, no. That's a Hadacol sale. We're not selling Hadacol. We're selling the Gospel, the power of the living God, Christ the same yesterday, today, and forever. If the world hated you, they hated Christ before they hated you.
For this one cause drove Him to the cross. But we're His representatives; we're His billboards. We advertise Him. You don't have to have a lot of fancy stuff. A lot of Dr., Ph. D., L.L.D., the great sanctified church of so-and-so and so-and-so, that founded way back in so-and-so and so-and-so. We have so-and-so and so-and-so." Just make them hungry. Amen.
58 A simple clean billboard with Christ wrote across your life, that men will see your good works and glorify the Father which is in heaven. That's it. Don't be smutted up with the trash of the world. Don't try to advertise yourself like... Somebody said, "Well, I belong to so-and-so, this big church. It's the biggest church in the city."
We got a person near in our neighborhood, up there. They left the little church up here on the highway to go to a bigger church, because they said a better class of people went there, a better class of people. See, they don't know... They're--they're brain becomes dusty. It--it--it's smudged up with the things of the world. A better class of people?
What is a...?... class of people? A people that's borned of the Spirit of God, if they're so poor, they don't know where their next meal is coming from. That's the only class of people that's worth anything; they're the people that's borned again.
59 When Jesus come, what did--kind of a class of people did He have to get? Uneducated fisherman, men, Peter, apostle, the great saint, who was given the keys to the heaven could not even sign his own name. Stunk with fish from the old fish boats and things, an old greasy apron on. Jesus took that class of a man. Today they'd kick him out of the church, if he come in (Right.) to worship. See, the people are looking for class. And did you know the devil lives in class?
Do you know what caused the first battle in heaven, was when Lucifer set up a greater class of people, got a better class of angels, he thought, big a bigger kingdom, a more brighter, shinier kingdom than Michael had. And he was kicked out of heaven. See where class comes from? Stay away from class. The hungry don't want class; the hungry wants food. Yes, sir.
60 The cold wants fire, not a picture, a fire. And the hungering, thirsting for God, wants the Gospel and power of Jesus Christ. Amen. No matter how simple it is, how--how un--how unpopular it is with the world, they want reality.
A man that's dying, a man that knows he's got to meet God don't care about any class. He wants to find God. He wants to find assurance, that when he comes down to the river, there'll be somebody there to meet him and to show him the way. He wants something that anchors him now, that knows, "I know my Redeemer liveth; and at the last days, He will stand on the earth."
"I'm persuaded that there's nothing present, that which is future, or shall come, hunger, perils, or anything else can separate us from the love of God that's in Christ. That's what they want, want something that... Not a make-believe, something sells quick and get over here and join this church. I want something that...
61 Say, "Well, I'll go down and join the church, I will have a consecration service. The pastor will baptize me secretly and take me into the church." No, no. That's not it. That's one of them quick sales stuff. It won't last very long. I want real old fashion conversion, a man or a woman that's willing to walk down and say, "I'm wrong. I want to become like my neighbor. I long to become a woman like my neighbor. I want to be a man like my neighbor." I want to walk so godly before men, that people will think of me the same as they did of Him. I want to be like Jesus Christ.
62 Now, remember in closing, I--I--I just keep on. But in closing I want to say this: we're not His salesman; we are His billboards. Don't think we're His salesman. He don't need any salesmanship, just billboards.
I used to work for the Public Service Company. And we had this Mogul lamp come out. They had a contest on it. Ever who sold the most lamps, got a--oh, a prize and so forth, and a certain percent, they got for selling.
Well, every person, every employee had to be a salesman for these lamps. Well, I got to thinking of something like this, if the product is guaranteed to me. The company guaranteed the lamp to me. Now, if that lamp's any good, it'll sell itself. And if it is no good, then I'm putting something over on the public that's not right. I never did believe in that. I don't believe in these high pressure sales stuff. That's the reason I don't believe it in religion. If I've got a product that's good, it'll sell itself. That's right, it'll sell itself.
63 So you know what I done? I went down there, and I said to the superintendent; I said, "Are these lamps absolutely guaranteed?"
"Guaranteed exactly."
"They will not turn?"
"No, sir."
"And they're guaranteed if--the workmanship and everything is guaranteed?"
"Yes."
64 I seen they made a beautiful soft light. Any woman would appreciate them in the room. You know what I done? I just loaded me up about two hundred of them. And I started around to everybody I knowed. Said, "What do you want, this morning, Billy? Didn't I pay my bill?" I had to collect bills.
I said, "No, you paid your bill. I want to make you another one." I'd say, "I got a lamp here."
"Oh, I can't afford it."
"Now, wait a minute. Just never asked you to buy it. I just got such a load of them, I--I want to unload one in your house. You just keep it a couple of weeks, and enjoy it, and I'll come back by and pick it up. We're supposed to advertise these things, and just take them out. So I'll just set it up in your house..."
"Well, now, Billy, I--I just couldn't buy it. I ain't got the money to buy it."
"Oh, oh, didn't even ask you to buy it, did I?" I just say, "I just want to set it in your house, let you enjoy it."
"There's no kidding?"
"Not a bit of hook, you know me. I'll come back by and pick it up. I'll pick it up again in two weeks. All right, I'll be right by and pick it up. Only thing I want you to do, is just, I want to load it off my truck, get a place to set it. I've got to unload so many of them here, I--I want to get it off my truck. I--I didn't want you to buy it. I didn't ask you to buy it. I just asked you to let it just set here."
"Well, what if it breaks?"
"That's my responsibility. I'm the one stands behind it." I knowed the lamp would sell itself. I knowed it was a real product. I set the lamp in the house. I didn't take up ten out of the two hundred. I won the contest. Because why? Why? The lamp sold itself. You once see it, and see what it is, then you want it. It'll sell itself.
65 That's the same thing. We don't have to have big organizations to sell Christ. We don't have to have highly educated preachers and high polished people, that's mayors, and--and the different things of the city. What we have to have is Christ. And Christ sells Hisself. You put Christ into a man's heart; you don't have to tell him, "You have to join this organization or that one." He's already sold on the product.
Are you hungry? Blessed are they that hunger and thirst. We're fixing to come to the communion table now. For those who has never yet--maybe has never taken Christ in your life... If you are a Christian, then you're hungering... I've been a Christian thirty-one years now. And each day, I hunger more for Christ than I did when I started. He gets sweeter as the days go by.
And I watch these little billboards, as I see them go down the street, watch them out here in the hospital, watch them in the hour of their death, watch them out here when they're at a showdown, watch that little lady, how she holds herself there as a real genuine saint.
66 I stood at a counter, here not long ago, watched a little lady. [Blank.spot.on.tape--Ed.]... started to turn around and said, "Do you know Jesus as your Saviour?" And the boy ducked his head down and run out the door. See?...?... There you are. Oh, she didn't know me, but I knowed her. I knowed her. I watched her. She's married now. She married a little preacher. And they're just doing fine.
So that's it. You see, I like to watch that billboard. I like to watch it. It's--it--it--it makes me hungry to get to the place to where they're--where you can eat--eat spiritual food. Because I knowed that girl just didn't belong to church. She was a Christian. That's right. Yeah, you can tell.
The Bible said... Although Peter and John, after they healed that man at the gate called Beautiful... He was lame from his mother's womb. And he didn't have much strength. He couldn't stand up very long. Peter had to hold him up to get him to walking...?... from his mother's womb.
67 And when they took him in before the council and forbid them to preach in the Name of Jesus. "And they perceived that they were ignorant," the Bible said. These apostles, John and Peter, were "ignorant and unlearned man." They didn't know any great theology. They were fisherman, couldn't sign their name. But said, "They had to take notice to them, that they had been with Jesus."
What were they? Billboards, billboards. Oh, we could go on. God help us to be billboards. May this Branham Tabernacle here, this little place consecrated and dedicated to God, may it produce little billboards across this country here that'll cause this whole hungering and thirsting nation to come to Christ, would be my prayer. Let's bow our heads just a minute.
Most gracious Father, we are indeed a privileged people to have Christ in our lives and in our hearts. We are so grateful for Him, our Father. We know that to know Him is Life. Not to know the creed, not to know the book, but to know Christ is Life. And, Father God, we who have found Him that way, our Saviour, our Healer, our strength, our help; our help cometh from the Lord. We profess that we are nothing; we know nothing. There's only one thing that we know or desire to know is Christ in the power of His resurrection. For everyone that believes It has Eternal Life.
And we pray, heavenly Father, that You'll bless this little church and these people that's here on this hot night, on this Sabbath evening here, sitting in this little wooden Tabernacle, waiting for the blessings of God. The few mixed up and broken up words that's been given, hungering, and has traveled to the billboards.
God, make us so hungry and thirsty that we'll walk through Your billboard, seeing a Christian life. May we be billboards for You. May You reflect Your Life to a hungry soul that they might hunger when they see the billboard that we are advertising. Christ, our Sponsor, has given us a peaceful life of full joy and strength in our soul, and to live a life so that people would want to be like Him. Grant it, Lord. Give it to all of us.
And may there be some here who has not yet found that, but tonight they have been studying, and looking along, down through life's journey to the different old sainted people, those old mothers of days gone by, that man that they laughed at on the street corner and thought he was out of his mind, standing out there preaching. But now they see that that man was a billboard. He was a sign that was pointing. That old sanctified mother that went down the street with her hair twisted on the back [Blank.spot.on.tape--Ed.] and yet, we young people might have laughed at them and thought, "What kind of an antique is that?" But we realize, Lord, that was a billboard to Eternal Life. We passed it by Father. We're sorry. We're sorry. Let us go back and retract that tonight, Father. Make us like that. Give us Life. We want to look like saints before You. We want to act like it.
That man that we spoke evil to, that man that we fussed at, he never said a word back but was very sweet. He said, "That's all right, son. The Lord bless you..."
1Toto je pre mňa rovnako neočakávané ako pre vás. Prišiel som dole... Budem sa musieť priznať, že som trochu hral rolu pokrytca. Prišiel som trocha neskôr. Povedal som, „Keď tam prídem, brat Neville už bude kázať a tak mi nepovie ani slovo. Bude pokračovať.“
Keď som vošiel do dverí, Billy mi povedal; povedal mi, „Brat Neville už káže. Prišiel si akurát včas.“
A povedal som, „Skvelé.“
Vošiel som dnu a on povedal, „Ešte som nezačal kázať; len som trocha vyčkával.“
A tak som si pomyslel, „No, možno by som mohol...“ Viem, aké to je, kázať dva alebo trikrát za deň. To vás trocha vyčerpá (Poznáme to), zvlášť, keď sú tak mladí, ako sme my, viete. A ich maličkí, ktorí nevydržia dlho. A tak sme trochu spolu ako bratia a podopierame si tak trochu spoločne ramená a naše srdcia sú spolu, naše úmysly sú spoločné, a tak môžeme spoločne pracovať pre Kráľovstvo Božie.
A chceme byť spolu s vami. Je to ohromná vec. A tak som len prosil Pána, aby mi tu dal malý text alebo niečo iné, aby som s tým mohol začať. Neviem ešte, čo budem hovoriť, ale začneme len, a potom, kdekoľvek nás On povedie...
2Je pravdou, že sme... Mal som začať so šesťdňovým zhromaždením vo Fairbanks na Aljaške, pätnásteho, začínajúc pätnástym. Ale nemyslím si, že sa tam v tom čase budem schopný dostať, pretože mám ďalšie stretnutie, idem do Britskej Kolumbie. A tak si nemyslím, že sa tam v tom čase budem schopný dostať... Chcú zorganizovať stretnutie Obchodníkov, kresťanských Obchodníkov.
Pravdaže vás prosím a prajem si, aby ste sa modlili za tie nadchádzajúce zhromaždenia, ktoré sa teraz snažíme pripraviť. A pred pár dňami som dostal pozvanie – niečo, čo sa mi zdalo dobré. A neviem, či je to Pán, alebo nie je. Musím jednoducho očakávať a zistiť to.
Obchodníci chceli, aby som prišiel v januári do Phoenixu a šiel do každej cirkvi, na jeden večer, cez celé mesto Phoenix, a potom neskôr majú zhromaždenie. To sa mi zdalo trocha zaujímavé, pretože by mi to dalo príležitosť, aby som hovoril v cirkvách a ku všetkým kazateľom.
3Zvyčajne, ľudia si myslia, že keď... o mne, kvôli tomu, lebo som tak kritický voči organizáciám, že som proti ľuďom, ktorí sú v tej organizácii. Nie som, v žiadnom prípade. Som za tých ľudí.
Je to práve tak, ako keby som videl človeka, ktorý pláva dole po rieke v loďke a tá loďka by bola celá deravá. A ja by som o tom vedel a vedel by som, že tá loďka by nebola schopná prejsť cez tie vlny, kričal by som a odsúdil by som tú loďku tak tvrdo, ako by som len mohol. Ale nie toho človeka v tej loďke.
Odsudzujem tú loďku. Viem, že tá loďka to nezvládne. A viem, že organizácia to nezvládne. Ale viem, že ten človek, ktorý tam je, to zvládne, ak odtiaľ len vykročí von. Rozumiete?
4Ale to je práve tak, ako keby ste mali staré auto a išli by ste hore na vrch, a ja by som vedel, že keď začnete ísť dole, na druhej strane nemáte brzdy. Nebol by som proti človeku a začal by som na neho kričať. To nie je ním; je to tým autom, v ktorom je. On sa zraní. A tak je to s organizáciami; myslím, že ľudia, ktorí sa držia tých organizácií, akoby to bol Sám Boh, a opúšťajú Slovo Božie, len aby sa držali organizácie.
No, keď to robia, obávam sa, že urobia životne dôležitú chybu. A to nie je nič také, že mám niečo proti jednotlivému človeku, ale to je tá loďka, v ktorej on pláva (Rozumiete?), som presvedčený, že ona to nezvládne. Organizácia to nikdy nezvládne, ale Kristus áno. A tak len vykročte von z deravej loďky organizacionalizmu do vnútra bezpečnej Lode Siona. A tá stará Loď, ktorá ešte v žiadnom čase nezlyhala pristáť na brehu, Kristus. A to je... myslím, že to by mi mohlo dať príležitosť hovoriť ku tým ľuďom.
5No, myslím, že dnes večer je večera Pánova. A počul som, že mali krst a budú mať ďalší. Rád prichádzam dolu na večeru Pánovu. Naposledy som to zmeškal, nebol som tu. Zmeškal som to. A vedel som, že toto bolo v prvú nedeľu, a tak som sa pripravil, aby som tu bol, aby som dnes večer mohol byť na večeri Pánovej.
Pretože si úprimne myslím, že to je povinnosť každého Kresťana, aby prijímal večeru Pánovu. Biblia povedala, „Ak to nebudeš prijímať, nemáš so Mnou dielu.“ A verím, že to je také odhalenie pre Kresťanov. Ak to neprijímame, nemáme s Ním dielu. A ak to prijímame nehodne, potom sme vinní Tela a smrti Krista.
Takže sa to dostáva do miesta, kde to udržiava Kresťana premodleného, a tak, keď prichádza ku večeri Pánovej, mali by sme prichádzať úctivo, vážne, posvätne, kráčajúc, vyznávajúc všetky naše prestúpenia, modliac sa jeden za druhého. Nie len to, ale mali by sme cítiť... Ak je tam medzi nami brat alebo sestra, pri ktorých cítime, že sú tak trochu niekde mimo tej línie, naše srdcia by mali byť zaťažené za tú osobu, najmä v ten večer, keď je večera Pánova, aby sme ich videli, že budú schopní vykročiť a prijímať večeru Pánovu a nebyť odsúdení so svetom, pretože oni sú naši bratia a sestry.
6No, počas posledných niekoľkých týždňov, dvoch alebo troch – dvoch týždňov, tiahne sa to na tretí, som príliš veľa nehovoril. Len som odpočíval. Pretože toto je pre mňa tak trochu sezóna odpočinku pred tým veľkým nasadením. A počúvať brata Neville hovoriť o týchto predpovediach medzi politikmi a ľuďmi, ktorí skutočne rozumejú tým veciam, o atómovej vojne, ktorá je na dosah ruky... To by trvalo od decembra do januára. No, to len.. to je iste pravda. Vyhlásili by to a začali a potom by len padlo zopár bômb a tým by to bolo vybavené.
Tak, národ nedokáže prežiť atómovú vojnu. Skrátka to nedokážeme. Ale to neznepokojuje Kresťanov, alebo aspoň by to Kresťanov nemalo znepokojovať. Mali by sme byť pripravení v ktorejkoľvek minúte, očakávať na príchod nášho Pána.
7Ó, mnohokrát, vidieť tieto... Toto nejde na pásku, toto je len tu doma. Nie je tam žiadna páska, tak si nemusíte dávať pozor, čo hovoríte, ohľadom toho, či to pôjde niekomu inému, a tak ďalej. Sú to len domáci ľudia.
Poviem vám, čo som urobil. Išiel som na lov veveričiek. Ale veľmi sa mi nedarilo. Nie je tu príliš veľa veveričiek. A idem teraz na Aljašku, lov oviec.
A možno niektoré osoby môžu... Mnoho ľudí, nemôžete to povedať na páske alebo niečom, pretože je tam mnoho ľudí, ktorí vôbec neveria v poľovanie. Ale vždy som si všimol, to sú tí, ktorí neveria v poľovanie, len im prineste kúsok mäsa a sú s ním veľmi spokojní. Rozumiete?
8A tak, ako raz jedna pani, hovorila mi. Povedala, „Brat Branham, chceš mi povedať, že ty lovíš zajace?“
Povedal som, „Áno, madam.“ No, nehovorím o vzácnej duši. Ona odišla.
A povedala, „Ó, to je smiešne. Nemal by si strieľať tých zajacov.“ A tak potom, sezóna ešte ani neskončila a tá istá pani mi povedala, „Nepriniesol by si mi zopár tých zajacov?“ Povedala, „To je to najlepšie, čo som kedy jedla.“
Povedal som, „No, myslím, že toto je to, čo nazývam kultúrnosť.“ Rozumiete?
A niekto povedal, „Čo tým myslíš?“
Povedal som, „Tá pani je kultúrna.“ Povedal som, „Kultúrny je niekto, kto nemá dostatok odvahy zabiť zajaca, ale je ho potom, ako ho niekto iný zabije.“ A tak si myslím, že to je to, čo by ste mohli nazvať kultúrnosťou.
9Ó, ja... Som ochranca prírody. Neverím v zabíjanie a plytvanie. Učím mojich chlapcov, tých, ktorí so mnou poľujú: nikdy neber nič, ak to nie si schopný zjesť. Rozumiete? Nechaj to tak. Nezastreľ vtáka iba ako terč. Rozumiete, to nie je správne. Máš terč? Postav ho tam a strieľaj do neho.
Ak budeš ten úlovok jesť, tak za tým účelom to tam bolo dané. A plytvať tým, je ako plytvať čímkoľvek iným. Nie je správne to robiť, strieľať do zvierat ako do terčov.
10A keď idem do hôr, priateľu. Nie je to ani tak veľmi chodenie hore kvôli – aby som šiel poľovať. Idem tam, aby som bol sám s Bohom. Niektorí z vás, ak si všimnete, moje najväčšie prežitia mávam, keď som na love, keď sa stretnem s Bohom. Spomedzi všetkých mojich prežití, nikdy som nemal také, ako som mal minule ráno, rovno tu hore, šiel som na lov veveričiek.
Vo svojom živote som videl mnoho vecí, znamenia a zázraky, a tak ďalej. Ale toto ma zasiahlo silnejšie než čokoľvek, čo som kedy doteraz mal.
Len si teraz predstavte, asi na úsvite dňa, prší, mohutné oblaky po celej oblohe, a vidím pred sebou stáť, dvíhať sa, ako pohár nasadený na kopec, boli tam umiestnené tri dúhy, dvíhali sa vyššie a vyššie, až kým ste neboli tak ohromení, že ste sotva mohli rozprávať, potom sa k tomu priblížite bližšie a počujete Ho hovoriť a potvrdiť samotné posolstvo, ktoré kážete, že je pravdou. Rozumiete?
11Povedal, „Ježiš Nového Zákona je Jehova Starého. On len zmenil Svoju oponu.“ No, sedel som a študoval som to; zistil som, že to isté slovo, kde On zmenil svoj výzor, v gréčtine to znamená, že zmieňa Svoju masku, nie presne Svoju oponu, ale Svoju masku. Prišlo to na miesto, že On sa premenil. Rozumiete? To znamená, že zmenil Svoj spôsob. On bol Boh-Jehova. A Boh-Jehova zmenil Samého Seba z Ducha a stal sa Človekom. On je Ten istý Jehova Boh, pričom tu bol Otcom a toto je Syn, ktorý je tou istou Osobou.
A ako... Potom mi On dal niečo, aby som o tom hovoril. Ak bude vôľa Pánova, chcem byť ráno pri tom istom strome, okolo úsvitu.
A ja... Dúfam, že sa mi opäť zjaví. Mal by som – verím, že to urobí, aby som tak mohol vedieť, čo robiť. Mám na srdci bremeno za ľudí. Ako vidím, že sa približuje tá hodina a viem, že ľudia nie sú pripravení, a mnohí z mojich milovaných, neviem, čo mám robiť alebo povedať. A pôjdem hore, aby som videl, čo mi On povie.
12A tak sa za mňa modlite. Potom zajtra popoludní, alebo v utorok ráno odchádzam. Brat tu v zbore a ja odchádzame do Britskej Kolumbie. A odchádzam so skupinou letničných kazateľov, ktorí tú cestu sponzorujú; nestojí ma to ani cent. A oni zasponzorovali cestu a majú sprievodcu a ten sprievodca je letničný brat naplnený Duchom Svätým.
A potom, mám niekoľkých ľudí pokrstiť v Mene nášho Pána Ježiša Krista, niekoľko lovcov a podobne, kým som tam hore, nórskych lovcov, a tak ďalej. Skrze tieto pásky, ktoré vyšli von, uvideli Svetlo a chcú, aby som ich pokrstil v Mene Ježiša Krista.
A hlava kazateľskej asociácie v Britskej Kolumbii, stretnem sa s ním na ďalšiu sobotu večer v Pine Lodge, v Dawson Creek, v Britskej Kolumbii. A je hladný a smädný po tom, aby bol pokrstený v Mene Ježiša Krista.
Tak vidíte, nie je to tak úplne lov, priatelia. Chcem pokrstiť tohto sprievodcu a každého kazateľa, ktorý tentokrát ide so mnou v Mene Ježiša Krista. Tak sa za mňa modlite. Rozumiete? Viem, že je to pravda. To spôsobuje, že moje srdce je hladné a smädné po tom, aby som videl Boha.
13No, predtým, ako vstúpime do Slova, a nebudem zaberať príliš veľa z vášho času, len budem trochu vyučovať z nejakého Písma, až kým sa nedostaneme do miesta, kde zistíme, že sa môžeme ísť modliť za chorých a... Myslím, že niekto stojí a... Prepáčte mi. Niekto tu blízko niečo povedal a nepočul som, čo ten brat... Posvätiť jeho bábätko? Iste, môj brat. Tak veru. Prines svoje bábätko rovno sem hore. Radi to urobíme.
A teraz, verím v toto. No, takže by som to mohol ľuďom vysvetliť predtým, ako oni... Je tu brat Arnold? Teddy? V poriadku. Ak by len prišiel ku klavíru.
14No, mnohí ľudia tieto bábätká fŕkajú. A volajú to krst nemluvniat. No, ak to vaša cirkev robí, je to v poriadku. Ale vidíte, ak to robia, to je nariadenie cirkvi. To nie je Písmo. Písmo nepodporuje krstenie alebo pofŕkanie... Písmo nepodporuje pofŕkanie v žiadnom prípade. Nikto v Biblii nebol nikdy pofŕkaný. Oni boli... Každý bol pokrstený ponorením vo Meno Ježiša Krista.
Ale teraz, bábätká v Biblii, oni ich prinášali a zasväcovali ich Pánovi. Prinášali malé deti a zasväcovali ich Pánovi, dávali ich do rúk Pána Ježiša.
15To je v poriadku, sestra. Prines svoje maličké. A ktokoľvek ďalší, kto máte svojich maličkých, ktorí ich chcete posvätiť, no, radi to urobíme, urobíme to zhromaždením s odovzdaním našich malých bábätiek Pánovi.
No, Ježiš v Písme... No, tu v tomto zbore sme pomiešali organizácie všetkého druhu, niektorí z nich sú protestanti, niektorí katolíci, a dokonca máme Židov, ktorí sem chodia, ktorí sú ortodoxní Židia. Z toho dôvodu sa striktne nazývame medzidenominačnými.
A tak teraz, aby ste tomu porozumeli, snažíme sa v tomto zbore byť zborom podľa Písma, jednoducho zostávame s Bibliou. Kdekoľvek niečo Biblia hovorí, nasledujeme to rovno presne tým smerom.
16No, prvotná cirkev a všetci Kresťania a vy, kazatelia, to pripustíte, že toto je história prvotnej cirkvi. Všetci to vieme. Toto je presne to, čo sa stalo.
Rozprával som sa s kňazom (katolícky kňaz, žije tu hore pri ceste), nedávno. A on povedal, „Pán Branham,“ povedal, „si ne-katolík alebo protestant?“
Povedal som, „Protestant.“
Povedal, „Potom proti nám protestuješ.“
Povedal som, „Nie veru. Neprotestujem proti ľuďom; to cirkev je tým, proti čomu protestujem, náuka cirkvi.“
Povedal, „Si... Potom sa nazývaš baptista alebo presbyterián?“
Povedal som, „Nie veru, iba Kresťan.“
A on povedal, „No, kde si vytvoril svoju formu náuky? Aby si bol Kresťanom, budeš musieť mať nejaký základ, aby si si vytvoril náuku.“
Povedal som, „To je pravda.“ Povedal som, „Biblia je tým.“
„No,“ povedal, „ona je históriou katolíckej cirkvi.“
A povedal som, „No, je to... Apoštoli boli katolíci?“
Povedal, „Tak veru.“
Povedal som, „V poriadku. Pripustím, že to je pravda.“ On... Povedal som, „Potom prečo tiež nezostávate s Písmom?“
Povedal, „Pozri sa, Kristus dal cirkvi moc, aby menila Písmo, kedykoľvek by chceli.“
„No,“ povedal som, „teda ste to pomenili a dostali ste to, čo máte dnes?“
Povedal, „Tak veru.“
Povedal som, „Tak sa ťa chcem niečo opýtať: Potom s tým Kristus nemôže byť spokojný, pretože na prvotnú Cirkev vylial Svätého Ducha. Oni uzdravovali nemocných, kriesili mŕtvych, vyháňali démonov a činili veľké mocné zázraky, pod náukou prvotnej katolíckej cirkvi, a v katolíckej cirkvi to nebolo vidieť odvtedy, čo zmenili náuku.“
17No, poďte naspäť a buďte originálnymi katolíkmi. Poďte naspäť a buďte tým, čo hovorí Biblia – čím boli oni. S tými kráčal Kristus. A to je ten dôvod, priatelia, že sa snažíme (nie odsúdiť nejakú cirkev, nejakých ľudí v cirkvách), ale snažíme sa zachovávať to práve tak, ako to Biblia hovorí.
No, v Biblii tam nikdy nebolo pokrstené bábätko. Nikdy v Biblii tam nebolo bábätko pofŕkané. Ale to je to, kde... V Biblii je povedané, „Prinášali malé deti k Ježišovi, aby na ne mohol položiť Svoje ruky a požehnať ich.“ A On povedal, „Nechajte malé deti prísť ku Mne a nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo Božie.“ No, to je úplná pravda.
No, takže preto prinášame malé deti a oddávame ich z rúk matky alebo otca nášmu Nebeskému Otcovi a dávame ich posvätiť.
18No, v tej najhlbšej úprimnosti, moje deti, mám zatiaľ dve, ktoré nikdy neboli pokrstené, zatiaľ, pretože boli iba odovzdané Pánovi. Mám dieťa v Sláve, ktoré bolo len odovzdané Pánovi, nie pokrstené, pretože krst je na odpustenie hriechov (Rozumiete?), aby ste ukázali, že ste činili pokánie. To bábätko nevykonalo nič, kvôli čomu by činilo pokánie. Je to bábätko, ktoré sa len narodilo na tento svet. Ono nemalo žiadnu moc dostať sa sem. Rozumiete, a nemá žiaden hriech.
Keď Kristus zomrel na kríži, zomrel, aby vzal preč hriech sveta. Pokiaľ to dieťatko nevykonalo niečo, za čo by činilo pokánie, Krv Ježiša Krista činí zmierenie. Ale teraz, matka ako – a otec, rodičia majú právo priniesť to dieťatko a odovzdať ho späť Bohu, dieťatko, ktoré im bolo dané od Boha.
19Anna v chráme. Ona zasľúbila. Bola neplodná. Bola stará. Nemala žiadne deti. Modlila sa tak úprimne pri oltári, že až vyšiel kňaz a obvinil ju, že je opitá. Kričala a plakala pri oltári k Bohu, aby jej dal dieťatko. A povedala, „Bože, ak mi dáš dieťatko, prinesiem ho rovno naspäť na toto miesto a odovzdám Ti ho.“
Matka, tak to máš urobiť so svojím dieťatkom. Boh ti dáva tvoje dieťatko. Je to práve tak, ako dal Anne jej dieťatko. A teraz, prinášate dnes večer vaše dieťatká naspäť do chrámu, práve tak, ako to urobila Anna s malým Samuelom, v službe posvätenia.
No, posväcujeme a odovzdávame vaše dieťatko skrze modlitbu naspäť Bohu, ktorý vám ho dal. A modlím sa, aby títo malí chlapci a dievčatá, ktoré tu dnes večer stoja, boli prorokmi a prorokyňami, ako bol za dávna Samuel pre Pána, že vy ich dávate späť.
20No, ak obecenstvo len na chvíľu skloní svoje hlavy. Najmilujúcejší a najmilostivejší Bože, pristupujeme v tejto hodine k Tvojmu trónu milosti a milosrdenstva kvôli generácii, ktorá prichádza po tom, ako my odídeme. Títo maličkí, ktorí stoja v ich... držia – sú držaní v rukách ich matiek a rukách otcov. Oni sú semenom pokolenia zajtrajškov. Aby si boli istí, že dostanú správny štart, tieto matky a otcovia prinášajú týchto maličkých sem hore na posvätenie, aby odovzdali ich malé životy živému Bohu.
Otče, pastor a ja kráčame sem vpred a odovzdávame tieto deti Tebe v modlitbe posvätenia. Požehnaj ich, náš Otče. Modlíme sa, aby si ich požehnal, aby boli Tvojimi malými služobníkmi. Nech žijú dlhé šťastné životy tu na zemi a uvidia príchod Pána Ježiša. Nie len to, nech žijú dlho zdravý, šťastný život a nech sú Tvojimi služobníkmi.
21Nech by si ich viedol. Nech by si urobil kazateľov, spevákov, evanjelistov, misionárov pre zajtrajšok z týchto detí, ak príde nejaký zajtrajšok. Udeľ to, Pane. Posväcujeme Ti ich najlepšie, ako to vieme, podľa Tvojho Písma, ktoré si nám zanechal, Svätého Slova, ktoré je zapísané v poslednej Knihe Biblie, „Boh odoberie z Knihy Života, pre toho človeka, ktorý z Tohto odoberie jedno Slovo alebo do Toho jedno slovo pridá.“
A tak si uvedomujeme, že Biblia je posvätné Slovo Božie. A nemôžeme do Toho pridať jedinú vec alebo z Toho vziať jednu vec; a tak preto, Pane, nechávame To tak, ako si nám To zanechal a vyučoval To, a snažíme sa Tým žiť skrze Tvoju milosť.
No, ako posväcujeme tieto deti, ako ich prinášali v dávnych dňoch ku Ježišovi, ak by tu dnes večer bol v hmotnej forme, tieto matky a otcovia by sa náhlili k Jeho nohám a priniesli by svojich maličkých a On by na nich kládol Svoje ruky a žehnal ich. Ty dnes večer sedíš po pravici Majestátu na výsostiach, Pane Ježišu. A my sme zanechaní tu ako Tvoji služobníci. Budeme na nich klásť ruky v modlitbe ku Tebe, aby si vzal ich malé životy a použil ich na Svoju slávu. Prosíme o to v Mene Ježiša Krista. Amen.
22[Nasledujú modlitby za posvätenie detí. Brat Branham zrejme odchádza od mikrofónu a časti záznamu nie sú zrozumiteľné. – pozn.prekl.]
„Prineste ich.“ Ako sa volá? [Niekto hovorí, „Ján...?...“ – pozn.prekl.] Toto je malý Ján Meyers, ten maličký, za ktorého sme sa asi všetci minule modlili. Dnes večer je tu s nami. Skloňme naše hlavy.
Pane Ježišu, prosíme Tvoje...?... Pane, a dnes večer Tvoje požehnanie. Dávame toto malé nemluvniatko z rúk jeho matky Otcovi, ktorý dohliada. S veľkými očakávaniami pre tohto maličkého, vo dňoch, ktoré prídu... Teraz Ti odovzdávam malého Jána Meyersa, Pane, pre Tvoju službu. V Mene Ježiša Krista, posväcujeme ho Bohu. Amen. Nech vás Boh žehná...?...
Elizabeth Collins...?... Viem, vidím, ale... Malá Elizabeth Collins. Skloňme svoje hlavy. Nebeský Otče, urob túto ďalším malým baránkom. Urob ju služobnicou...?... Pane. Požehnaj ju a požehnaj jej otca a matku v ich domove. A nech je vychovaná na slávu Božiu. Udeľ to, Pane. Odovzdávame Ti malú Elizabeth Collins a posvätenie jej života. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech vás Boh žehná...?... V poriadku.
23Ty si..? Ako sa volá? Yvonne Hail? To je...?... Toto je malá...?... Matka a oni práve prichádzajú do zboru a potom prijali Ducha Svätého a boli pokrstení. Skloňme naše hlavy.
Náš nebeský Otče, ceníme si odvahu tejto mladej matky a otca, ich peknú malú dámu...?... a pokrok, ktorý učinila. A ako si požehnal tieto mladé láskavé srdcia. Odovzdávame Ti toto malé zlatíčko, aby si požehnal jej malý život, Pane, a nech je Tvojou služobnicou. Požehnaj spoločne jej matku a otca a nech je vždy vychovávaná v kresťanskom domove pod napomínaním Božím. Odovzdávame Ti ju v Mene Ježiša Krista v posvätení. Nech vás Boh žehná...?... Ďakujem vám. Nech vás Boh žehná.
24Ako sa máš, malé dievčatko...?... Prišla by si sem len na chvíľu?...?... Rovno sem prichádza...?... Aké je jej meno?...?... Možno mi dovolí, aby som ju zdvihol...?... malé dievčatko. Skloňme naše hlavy.
Nebeský Otče, odovzdávame Ti toto...?... teraz pri nohách jeho matky. A modlíme sa, nebeský Otče, aby si ju požehnal a urobil z jej života nástroj v Tvojej ruke. Požehnaj jej otca a matku a nech je toto dieťa vychovávané v kresťanskom domove v napomínaní Božom. Kladieme na ňu svoje ruky a posväcujeme Ti ju, jej mladý život, v odovzdaní Tebe. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech ťa Boh žehná, srdiečko. Nech vás Boh žehná...?...
25Idete sem? Ako sa volá? Ján...?... malý brat...?... Skloňme naše hlavy.
Náš nebeský Otče, ako Ti odovzdávame toto malé zlatíčko, ešte je veľmi mladý, Pane, aby vedel, o čo ide. Ale Ty poznáš všetko. Modlíme sa, aby si požehnal Jeho malý život, Pane. Požehnaj jeho domov. A, Pane, nech tento malý chlapec žije dobrý, dlhý a šťastný život na slávu Božiu, ak je to možné, nech uvidí príchod Pána Ježiša. Udeľ to, Pane. Posväcujeme ho Tebe do služby pre Teba v Mene Ježiša Krista. Amen...?... choďte domov...
No, sledujte, matka veľmi pozorne sleduje, bolo mi povedané...?... Malý William...?... Si zlatý malý chlapec, veselý malý chlapček. Skloňme naše hlavy.
Pane Ježišu, odovzdávame Ti...?... matka a otec ho priniesli hore, Pane, aby ti mohol vyhovieť na slávu Božiu. No, Pane... Drahý Pane Ježišu, nech oni...?... domov, Bože, požehnaj ich a požehnaj ich...?... biedni reprezentanti...?... ale prosíme v Jeho Mene, v Mene Ježiša...?... pre život služby. V Mene Ježiša Krista. Amen. Nech vás Boh žehná.
26…?... Myslím, že ťa môžem podržať...?... Skloňme naše hlavy. Nebeský Otče, táto svetlooká...?... neviem, čo leží ďalej na ceste, nikto z nás. Ale otec a matka, oni chcú, aby zostala na rovnej a úzkej ceste, aby nádherný malý dar...?... tak nádherná malá...?... Ale oni ju priniesli, aby tak...?... Ako ich malý život...?... Prosíme o to v Mene Ježiša Krista. Amen...?...
Prineste, prineste,
prineste ich z polí hriechu;
Prineste, prineste,
prineste maličkých k Ježišovi.
Ó, ako... Nemilujete malé deti? Ak ľudia nemilujú malé deti, niečo tam nie je v poriadku. Ježiš povedal, „Keď sa neobrátite a nebudete ako jedno z týchto deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.“ Nikto... Otec tam mal vzadu dve malé dievčatá, ešte ich chcel priniesť. Povedal som mu „Prines ich dopredu.“ Rozumiete?
27Až keď sme obrátení a staneme sa ako títo maličkí. Viete čo? Mohli by ste zraniť ich malé city. A tato a mama mnohokrát vedia, dostanú sa do problému, dajú im na zadok. No, v priebehu dvoch minút sú ich malé rúčky rovno okolo vás a zabudnete na to všetko. A to je spôsob, ako to s nami má byť. Nezáleží na tom, čo sa deje, máme odpúšťať a byť láskaví jeden ku druhému, a byť takto, ako malé deti, ochotní odpustiť a zabudnúť, takto. To je to, čo máme robiť.
A potom, keď to takto robíme, približujeme sa bližšie ku Kráľovstvu Božiemu. Myslím, že tie dve malé dievčatká sú trocha hanblivé. Tato a mama museli prísť s nimi. No, to je veľmi dobre. Máme to skrátka radi. Máme radi hanblivé dievčatká.
28Prvýkrát uvidíte... Ó, tieto sú tie malé speváčky, nie? Nie sú to tie, ktoré spievajú? Myslím, že je to tak. V poriadku. No, ako sa voláš? Rút? To je veľmi pekné. Rút je veľmi pekné meno. Páči sa mi, skutočne sa mi to veľmi páči. Teraz. A...?... meno? Myers, malá Rút Myers, ona je tu jednou z našich malých speváčok. Sú dvojičky? Vyzerajú veľmi podobne, nie?
Náš nebeský Otče, odovzdávame Ti toto malé dievčatko. O ktorom otec a matka hovoria, že Ti ešte nikdy nebolo posvätené, aby Ti verilo, do služby v Kráľovstve Božom. Kladieme dnes večer ruky na malú Rút, malú Rút Myers, a prosíme, aby ju moc Všemohúceho Boha, ktorý jej udelil jej talent na spievanie, naďalej žehnala a nech je jej život posvätený Tebe po všetky dni, ktoré sme tu na zemi. Odovzdávame Ti ju v Mene Ježiša Krista...?...
29Aké je meno malej sestry? Laura? V poriadku, malá Laura. Ó. Nebeský Otče, kladieme ruky na malú Lauru, ktorá má tiež talent v mladom veku, aby spievala Evanjelium. Požehnaj talenty týchto detí. A teraz, ich životy sú Ti zasvätené od ich rodičov.
Čoskoro, Pane, budú mať dostatočný vek na to, aby boli pokrstené. Keď začnú...?... a skutočne si uvedomia, čo nie je v poriadku a také veci, a začnú robiť zle, potom musia činiť pokánie a dať sa pokrstiť. Kým príde ten čas, Pane, zasväcujeme ich Tebe. Nech by si použil ich talenty na Svoju slávu. Použi ich život, daj im dlhý šťastný život v službe pre Teba. Zasväcujeme Ti toto malé dievčatko v Mene Ježiša Krista. Amen.
Nech vás Boh žehná. Choďte a nech je Boh s vami. A nech vás vždy žehná vo všetkom, čo robíte...?...
30Ó, skrátka si myslím, že sú zlaté. Moje dievčatá teraz začínajú byť veľké, tak len trochu mám... Zvykol som ich nosiť na chrbte. Ale oni by teraz takmer mohli nosiť na chrbte mňa, sú tak veľké, zvlášť Becky, velikánske dievča.
No, otvorme si Slovo Pánovo v Matúšovi 15. – či vlastne 5. kapitole. A budeme čítať len časť, a potom z tohto načrtnem, ak Pán dá, krátky text na asi pätnásť, dvadsať minút, a potom budeme mať večeru Pánovu, umývanie nôh a službu krstu. Zaberie nám to času asi do deväť-tridsať, alebo trocha dlhšie, aby sme zakončili.
31Rád by som začal z 5. kapitoly od 12. verša.
Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.
Vy ste soľou zeme; keby soľ ztratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.
Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť.
Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.
Rád by som vzal tému z toho posledného verša, ktorý tam je, čo je 16. verš; „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi.“ „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“
32Nachádzame v Písme, že sú tam dve miesta, v ktorých dvaja odlišní muži hovoria o ospravedlnení. A jeden z nich bol Pavol a druhý bol Peter: svätý Pavol a svätý Peter. A Pavol ospravedlňoval Abraháma skrze vieru. A Peter ho ospravedlňoval skrze skutky.
Peter povedal, že bol ospravedlnený skrze svoje skutky. Pavol povedal, že bol ospravedlnený skrze jeho vieru. No, oni si navzájom neodporujú. Dívali sa na to z dvoch odlišných uhlov pohľadu. A Pavol hovoril o Abrahámovej viere; to je to, čo videl v Abrahámovi Boh. A Peter hovoril o jeho skutkoch, ktoré rozprávali o jeho viere.
Tak to je napísané, „Ukáž mi svoje skutky bez viery a ja ti ukážem moje skutky zo svojej viery.“ No, preto Pavol videl to, čo – hovoril o tom, čo videl Boh. A Peter hovoril o tom, čo videl človek v... Pretože ak má človek vieru, on tak bude konať. Jeho život to ukáže ostatným.
33A tak idem – chcem dnes večer hovoriť na tému „Nechať naše svetlo svietiť.“ No, len na týchto pár minút, nechcem ísť sem hore, len aby som bol videný alebo bol počutý. To by nebolo v poriadku. Ale možno, ak mi Boh pomôže, možno môžeme hovoriť zopár slov o niečom, čo pre nás bude poučné, čo nám všetkým pomôže, ako by sme mohli konať lepšie a žiť lepší život. Som si istý, že to je to, kvôli čomu tu všetci sme, aby sme prijali nápravu a zistili, čo môžeme urobiť, aby sme boli lepšími Kresťanmi.
Ak som vo svojom živote túžil po nejakej veci, je to to, aby som bol lepším Kresťanom, než som. A som si istý, že výkrik srdca každej duše, ktorá tu je dnes večer, je, aby bola lepším Kresťanom.
34Pred nejakým časom som šiel po ceste a šoféroval som celkom veľkou rýchlosťou a dával som pozor, ako to zvyknem robiť, sám, šoférujúc. A to je osamelá jazda, keď jazdíte sami. Nemôžete si zapnúť rádio, pokiaľ tam nie je nejaká z týchto rodinných sietí, kde môžete zachytiť náboženskú hudbu; pretože je tam plno vecí, ktoré by od vás mohli odplašiť samotného Ducha.
A kamkoľvek idem, potom, čo som trocha zostarel, no, nosím so sebou malý blok papiera. A keď mi niečo Pán zjavuje, skrátka si to zapisujem. A dokonca som si v lesoch písal na pažbu pušky pomocou guľky. A takéto veci, len aby som zachoval myšlienku, ktorá mi bola ukázaná. Vezmem kúsok visačky z môjho oblečenia alebo niečo také a zapíšem to na to, alebo na niečo iné, aby som zachoval to posolstvo vo svojej mysli.
35A ako som šoféroval po tejto ceste, všimol som si velikánsku nádhernú reklamnú tabuľu. A zvyčajne, viete, na týchto reklamných tabuliach mávajú nalepené množstvo vecí. Ale vôbec som si nevšimol také veci na tejto určitej reklamnej tabuli.
Zvyčajne tam majú obrázky polooblečených žien alebo niečo iné, reklamu na určitú značku cigariet alebo whiskey alebo pivo alebo niečo, na veľkých svietiacich reklamných tabuliach.
Ale na moje prekvapenie, na prvý pohľad to upútalo moju pozornosť, pretože to nebolo celé poškrvnené niečím iným. Nebola na tom oplzlosť. A díval som sa späť, aby som videl, že to bola nádherná tabuľa. A umiestnená na správnom mieste, práve tam, kde ste, keď zahýbate za tento roh, nemôžete sa tomu vyhnúť, aby ste videli tú tabuľu. A na moje prekvapenie, mala cez seba napísané jedno slovo, „Hladný?“.
Iba „Hladný?,“ to je všetko, čo tam bolo. Potom som si všimol také maličké písmená dolu na spodku tej tabule, ktoré hovorili, „Tri míle vpred.“ „Hladný? Tri míle vpred.“
36No, začal som sa nad tým zamýšľať. Ľudia neboli tak... Zvyčajne, ak majú vpredu reštauráciu, snažia sa v predávaní predbehnúť iného človeka. Obrázok veľkých škvariacich sa „stejkov,“ a tak ďalej. A keď vojdete dnu, zvyčajne nenájdete nič také, ako prezentovali v reklame, ale iba reklamu.
Ale toto vyzeralo, že má iný prístup. A vieme, že deň, v ktorom dnes žijeme, sa za reklamu platí. A zisťujeme, že títo ľudia, ktorí tak veľmi napredujú v biznise, sú veľkými ľuďmi reklamy.
Dávajú to do televízie. Lepia to na tabule, všade, kde môžu zreklamovať svoje výrobky. Slogany ako „Fajčite tieto, ani nezakašlete v plne naloženom aute,“ a „Filter rozumného človeka,“ a nejaké iné ľudské rady alebo niečo také. Pomyslel som si...?... je v...?... „živý dlhšie z ich piva.“ Všetky takéto veci, to je reklama. A odpisujú mnoho z ich daní z príjmu len na reklamu. A to sa im iste vyplatí.
37A tak, ak sa tamto vyplatí, začal som premýšľať, potom prečo by sa nevyplatilo Kresťanstvu, ak by bolo reklamované? No, pomyslel som si, „Teda, čo je to reklama?“ Musíte mať niečo, čo je trochu odlišné od toho, čo má zvyšok z nich, ináč ak to bude len také bežné ako svetské veci, to nikdy neupúta pozornosť ľudí.
No, ak by sa človek zháňal po aute, takú tabuľu by len minul. Ale ak by bol hladný, hľadel by na tú tabuľu. A tak verím, že Kresťan je Božou reklamnou tabuľou. Verím, že každý jeden z nás je Božou reklamnou tabuľou. A nemusíme robiť tak veľa vyvádzania, ako robíme, len v jednoduchosti žiť taký život, ktorý spôsobí, že ľudia budú hladní po tom, aby boli ako vy.
38No, všimol som si na tejto reklamnej tabuli, na tejto jednej, to netvrdilo žiadnu – nič iné, len sa pýtalo otázku, či ste hladný. A nemôžete niekomu predať niečo na jedenie, až kým nie sú hladní. Prvá vec, ktorú reklama robí, jednotlivec idúci okolo ju musí vidieť.
No, jediný spôsob, ako kedy svet uvidí Krista, je, keď On – uvidia To vo vás a vo mne. To je jediný spôsob, ako kedy uvidia Krista. Ich svedomie je necitlivé k západu slnka, k štebotaniu vtákov, k listom a tráve, kvetom a hudbe a posolstvu, a tak ďalej, ku veciam, z ktorých sa radujeme, potom, ako sme našli Krista. A až kým sa nedostaneme na miesto, že zobrazujeme Krista... No, zapamätajte si to.
Každý z vás, od dnešného večera, pamätajte, že ste Božími reklamnými tabuľami. A ste Božím reklamným agentom. No, svet sa na vás bude dívať, aby videl, čím je Kristus. Takže tam nechceme nalepiť veľa nezmyslov, ktoré svedčia o veciach, ktorými v skutočnosti nie sme. Najprv tým buďme. A potom, keď tým budeme, potom svet bude vidieť Krista vo vás a vo mne.
39Prvá vec pri akejkoľvek reklame je, že ju osoba musí vidieť. Potom ďalšia vec, musia to chcieť. No, ak to vidia a nechcú to, potom to je iné. Ale vy ste nevystavili zbytočnú reklamu. Ale ak to najprv musia vidieť a potom to pre nich musíme urobiť tak lákavým... Ó, dúfam, že to vidíme, atraktívnosť spasenia, čo to hovorí k osobám. Musíme prilákať svet ku Kristovi. A Evanjelium má atraktívnosť; pre tých, ktorí sú hladní po Bohu. Priláka To iba tých, ktorí sú hladní a smädní, a to sú tí, kvôli ktorým sme tam vonku. „Nikto nemôže prísť ku Mne, ak ho nepritiahne Môj Otec.“
Ale sú tak mnohí, ktorých Otec tiahol a sú hladní a smädní po tom, aby našli Boha, a nevedia, kde Ho nájsť, pretože tí, ktorí majú byť tou reklamnou tabuľou, sú tak polepení vecami toho sveta, až druhí nedokážu vidieť, čo viac majú teraz, ako mali predtým, ako prišli ku Nemu.
Oni žijú ako svet. Rozprávajú ako svet. Spievajú rovnaké piesne, ako spieva svet. Obliekajú sa ako svet, mám na mysli zvlášť ženské pohlavie. A správajú sa ako svet. Chodia na svetské miesta. Zúčastňujú sa na svetskej zábave.
40Niekto mi raz rozprával o istom kazateľovi. A milujem toho človeka. Niet žiadnych pochýb, že je významným človekom. Povedal, „Ale on povedal, že ste 'svätí váľači.'“ (Na mňa, že som bol 'svätým váľač.')
A povedal som, „No, nemyslím, že tým som.“ Ale povedal som, „Chcem byť svätým a ak by ma niekedy Pán povolal do toho, aby som sa váľal, myslím, že by som sa váľal. Ale chcem byť svätým, v každom prípade, žiť život svätosti, to znamená 'čistota' pred Bohom.“
A tak povedal, „No, že beháš poza more a beháš takto a robíš sám zo seba misionára. Neposlala ťa žiadna cirkev a robíš sám zo seba len 'ručne vyrobeného misionára'.“
„No,“ povedal som, „ak som zo seba urobil 'ručne vyrobeného misionára', nikdy by to neupútalo pozornosť sveta, pretože oni to nehľadajú. Oni hľadajú Krista.“
41A zisťujeme, že tí muži a ľudia, ktorí si myslia také veci, sú tam dve rôzne triedy. Boh má dve rôzne triedy ľudí. Sú ľudia, ktorých Boh používa, aby zostávali doma a utešovali nemocných, pochovávali mŕtvych a bozkávali nemluvňatá a sobášili mladých, a tomu podobné veci. Mnohí z tých ľudí nevedia, čo to je vziať meč a ísť tam von s dvojsečným Mečom do predných línií. Nevedia, aký to je boj, bojovať proti nepriateľovi.
Dostanú sa sem a sú to chytrí ľudia, teológovia, významní ľudia, ktorí môžu stáť s... Vydajú kázeň, ktorá je veľmi pôsobivá, a tiež dokážu rozprávať takým jazykom, že až slovník Webster by sotva vedel, čo to hovorili. Majú diplomy a vysokú školu. Ale to je v poriadku, keď hovoríte k intelektuálnej skupine, ktorá hľadá len cirkevný domov.
42Ale keď sa dostanete tam von na bojové pole, kde tí ľudia majú viac než to. Musia vidieť moc Všemohúceho Boha v manifestácii (prejave), inak im to nikdy nepredáte. Musia vidieť Krista v Jeho vzkriesení. Tak veru. Tí ľudia nevedia, čo to je mať dvojsečný Meč, aby bojovali v boji zblízka s nepriateľom, ktorý tam je.
Tam, kde stoja diabli a čarodejníci a všetko možné, vyzývajú vás z každej strany. Kde človek, ktorý číta Bibliu, povie, „Ak je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky, nech vidím, ako to Duch Svätý bude predvádzať ako tam vtedy.“ Rozumiete? Vtedy nemôžete vziať vzdelanosť a urobiť to. Je potrebná moc a vzkriesenie Ježiša Krista, aby to bolo vyprodukované. Áno. A teraz, to je to, čo hľadajú hladní domorodci. Musia to vidieť a musia to chcieť.
43A to je rovnaká vec, ktorú musí robiť tento národ. To je dnes večer dôvodom, že máme všetky tieto varovania o atómovej vojne. Je to kvôli tomu, že národy to uvideli, tento národ, a nechcú to. A to je dôvod, prečo je na nich Boží súd. Je to kvôli tomu, že sme, že sme odvážení na váhach.
Videl som, keď náš prezident, pán Kennedy... Tom, myslím, že to je jeho meno, Kennedy, ktorý poslal dolu kvôli tejto – tak mnoho policajtov, dolu kvôli tejto segregačnej vojne. Poslal dole štyristo a niečo, dole na juh, aby zastavil túto segregačnú vojnu. A keď dokončil celý postup a už ich viac nemohol poslať, mal tam presne 666. Bolo to v časopise Time (Život).
Ó, ak by ľudia len boli duchovní a mohli by sa zobudiť a vidieť, čo to je: 666, to je presne to, čo mali. Je to tento mesiac v časopise Time.
44No, zisťujeme, že až kým ľudia nezačnú chcieť Boha, až kým ľudia nezačnú žízniť... Ježiš povedal, „Požehnaní tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo budú naplnení.“ No, musíte po tom byť hladní a žízniví.
My sme Kristovou reklamnou tabuľou. A Kristus je naším Sponzorom. A toto sponzorovanie je od Krista a On nám dáva náš život, aby sme Ho sponzorovali.
No, akým druhom osoby by ste boli, ak by ste niekoho sponzorovali? Aký druh osoby by sme mali byť, ak sme sponzorovaní Kristom? On nám dáva spasenie. Dáva nám naše uzdravenie. Dáva nám naše zdravie a silu. Dáva nám náš pokrm. Dáva nám naše domovy. Potom sme sponzorovaní Kristom. A letniční ľudia, ktorí sú naplnení Duchom Svätým, sú sponzormi Ježiša Krista. Boli sponzorovaní Ježišom Kristom a bol im daný Svätý Duch, aby boli príkladom pre ľudí. Čím by sme mali dnes byť my? Kde by Cirkev mala byť dnes?
45Mali by sme byť tak – v takom stave, aby to spôsobilo, že celý svet by chcel byť ako my. Pretože ľudia idú po ulici a hovoria, „Tam je ten človek; môžem s ním nesúhlasiť ohľadom jeho náboženskej náuky; ale poviem vám jednu vec, to je skutočný Kresťan.“ Po ulici by mohla ísť žena a povedať, „Ona môže vyzerať staromódne; možno nie je ako zvyšok tých ostatných žien, ktoré vidíte, ale tu v meste je jedna Kresťanka, ak tu je jedna, tak to je ona.“ Pretože sme sponzorovaní Ježišom Kristom. Amen.
Ó, akým druhom osoby by sme mali byť, ak sme Jeho reklamnými tabuľami a sme Ním sponzorovaní? Potom v Kristovi je to miesto, kde dostávame náš život a nadobúdame našu silu. A všetko, čo dostávame, máme od Krista. On je naším Sponzorom. Ó, som za to tak vďačný.
46Takže musíme byť ako On a musíme byť opatrní v tom, čo robíme, čo hovoríme, čo robíme v našom každodennom živote, pretože sme sponzorovaní Kristom. Ako by sme mali kráčať, ak sme sponzorovaní Kristom? Čo by sme mali hovoriť, ak sme sponzorovaní Kristom? Ak proti nám niekto hovorí zlé, čo musíme povedať, ak sme sponzorovaní Kristom? Musíme byť ako Kristus, je to pravda?
No, to je iba jedna vec... Potom ďalšia vec, ktorú musíme robiť, nie jediná vec, ale ďalšia vec, ktorú musíme robiť my, kazatelia. Musíme kázať Evanjelium, ktoré je príťažlivé pre hladných.
No, ak kážeme sociálne evanjelium a hovoríme, že, „No, mali by ste prísť a pripojiť sa k mojej denominácii. Máme v našej organizácii o štyri tisíc členov viac ako minulý rok.“ To nie je to. „No, ak prídeš do mojej cirkvi alebo sa staneš členom mojej cirkvi, dohliadneme na to, že bude o teba postarané, keď zostarneš. A budeš verným členom a je to ako zmluvné poistenie. Keď zostarneš, bude o teba postarané. Dohliadneme na to.“ To stále nie je atraktívnosť.
47Vec, ktorú chceme robiť, je kázať Evanjelium, ktoré bude príťažlivé pre hladný svet. No, ako môžete upútať vyhladovaný svet, ktorí ani nevidia, odkiaľ prišli, kto sú a kam idú, ak nekážete Evanjelium, ktoré vzbudzuje Krista na scénu v živej atmosfére, rovno teraz vôkol nás? Nemôžeme to urobiť. Neexistuje žiaden spôsob, ktorým by sme sa mohli pripojiť – mohli by sme sa pripojiť k Slobodomurárom (Mason's), k Čudákom (Oddfellows) alebo ku akejkoľvek inej lóži. Pripojenie sa k nejakej lóži by bolo v poriadku, ale my máme kázať Evanjelium, ktoré je príťažlivé pre hladných ľudí, ktoré chytí tých, ktorí sú hladní a žízniví po spravodlivosti. „Požehnaní tí, ktorí sú hladní a žízniví po spravodlivosti, lebo budú naplnení.“
No, ako by mohli byť? Spravodliví musia byť naplnení. Naplnení čím? Duchom Svätým. Biblia povedala, že Štefan bol naplnený, naplnený čím? Naplnený mocou, vierou, láskou, naplnený Duchom Svätým. Preto bol tým, čím bol, pretože bol naplnený Duchom Svätým. Bol skutočnou reklamnou tabuľou pre Krista.
48V to ráno, keď stál na súde Sanhedrinu a obžalovali ho. Povedali, „Tento muž…“ a všetko, čo robil. A stál sám, iba on sám, pred veľkým súdom Sanhedrinu, možno tam stálo dve alebo tritisíc Židov alebo päťtisíc, ukazujúc na neho prstom. Biblia povedala, že keď predstúpil, jeho tvár vyzerala ako tvár anjela.
Neznamená to, že by z jeho tváre vyžarovalo svetlo; Anjel je poslom, ktorý vie, o čom hovorí. Štefan tam predstúpil, nemal strach zo smrti. Nemal strach z ničoho, pretože vedel, o čom hovorí. Pavol povedal, „Viem, Komu som uveril, a som presvedčený, že On je schopný zachovať vo mne to, čo som Mu oddal.”
49Ale Štefan predstúpil pred súd Sanhedrinu ako ovca medzi svorku vlkov, ktorá dychtila po jeho krvi. Oni ho obžalovali a ukazovali naňho prstom odsudzujúc ho. Čo urobil? Povedal, „Mužovia, bratia, Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi, Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, predtým, ako bol zavolaný.“
Predstúpil a predostrel im celú históriu Abraháma a ako skrze neho privedie pohanov. A keď prišiel do určitého bodu, pozreli naňho, bol naplnený Duchom Svätým. A oni sa nemohli dočkať, aby naňho položili ruky. Povedal, „Vy tvrdošijní, neobrezaného srdca a uší. Vždy sa priečite Duchu Svätému, robíte to isté ako vaši otcovia.“
50Bol Božou reklamnou tabuľou. A keď ho ukameňovali na smrť, vyhodili von z mesta a kameňovali k smrti, ako zomieral, zdvihol svoju hlavu k nebu a prosil o odpustenie pre tých, čo ho kameňovali, tak isto, ako to urobil Ježiš na kríži.
Potom Boh uvidel svoju reklamnú tabuľu, ako leží zložená na zemi. Štefan sa pozrel hore na nebo a povedal, „Vidím nebesia otvorené a Ježiša stojaceho po pravici Boha.“ A usnul v Božom náručí. Bol reklamnou tabuľou pre hladný svet.
Povieš, „No, koľkí tam boli? Možno povieš, že ich tam bolo možno päťtisíc. Koľkí z nich boli zachránení?“ Bol tam jeden. On to vtedy ešte neprijal, ale o pár rokov neskôr. Haleluja! Ó, váš vplyv nikdy nezomiera.
Tam bol jeden, ktorý strážil kabáty, Saul, mladý farizej, ktorý tam stál, ktorý sa s nimi radil a bol svedkom jeho smrti. Lenže keď uvidel túto Božiu reklamnú tabuľu plnú moci vzkrieseného Krista v tomto mladom chlapcovi, to od neho nikdy neodišlo. Ten istý muž Pavol, ktorý tam sám stál toho rána, priviedol desiatky tisíc duší ku Kristovi. Pretože jeden muž ochotne položil svoj život, aby bol reklamnou tabuľou Ježiša Krista. Čím by sme mali byť my dnes?
51Nezáleží na tom... Nemusíme mať veľké zhromaždenia. Nemusíme kázať ku desiatim tisícom. Nemusíme ani kázať. Môžeme byť Božou reklamnou tabuľou. Ako vieš, či by tvoj život nemohol priviesť nejakého mladého muža ku Evanjeliu, niektorí z vás starších mužov, starších žien, či by nemohol priviesť tých mladých ľudí tam na misijné polia, aby získali desať tisíc duší pre Krista. Bolo to preto, že videl Krista vo vás. To ste vy, ktorí ste mu predstavili Krista v jednoduchej moci Evanjelia.
Áno, myslím, že potrebujeme Krista. Tak veru. Jediný spôsob, ako vidíme Krista, je, keď sa On odráža v každom z nás. Vidím Krista vo vás. Vy Ho vidíte vo mne. To je to, ako pozorujeme Krista. Prichádzam na zhromaždenie, začínam kázať, pozorujem ľudí. Môžete vidieť, či sa oni o to zaujímajú alebo nie, len za pár minút. Pozeráte sa po publiku a dokážete povedať, či ich nudíte alebo nie. Rozumiete?
52A prvá vec, ktorú vidíte, je, že ich tam vidíte stáť a visieť na každom slove, sú v očakávaní. Rozumiete? Vidím Krista odrážať sa cez tú osobu, pretože ona je hladná a žízni po Bohu. A potom ja kážem Evanjelium, tá osoba vidí Krista odrážať sa vo mne. Ja vidím Krista odrážať sa v nej. To potom znamená, že Kristus je v našom strede. Amen. Byť hladný a žízniť…
Pozorujem publikum, ako to prijímajú, hovorím niečo ďalšie, pozorujem, aký to má na nich efekt, pozorujem, ako sa ich tváre rozjasňujú, plné radosti. Vtedy sú potom pripravení niečo prijať. To je Kristus. Ja vidím Krista odrážať sa v tej osobe, pretože Evanjelium, to jednoduché Evanjelium Krista sa v tom srdci uchopilo, pretože sú hladní a žíznia.
53A ukazujem tú reklamnú tabuľu, reklamu. Aký druh reklamy? Nie nejakej teológii, nie nejakému ľuďmi vytvorenému vyznaniu, ale Kristovi, ktorý...?... viac moci, keď On je ten istý včera, dnes i naveky. Amen. Presne tak.
Oni vidia tú moc Božiu, ako sa pohybuje, pozerá sa po budovách, a vidia, ako berie ľudí, rozpoznáva ich srdcia, uzdravuje nemocných alebo zjavuje tajomstvá ich srdca, uvoľňuje hluché uši a spôsobuje, že slepí vidia. Čo to je? Je to príťažlivé. To je Kristova vývesná tabuľa. A ľudia to vidia a zhromažďujú sa a chvália Boha. Vidím To v nich, keď chvália Boha. Oni To vidia tu, keď To ide týmto smerom; tak cez seba navzájom vidíme Krista odzrkadľovať Jeho Život.
54No, nezáleží na tom, ako veľmi by som To tu mohol odzrkadľovať, až kým by sa To neodzrkadľovalo tiež vo vás, nikdy to neporozumieme; Evanjelium by nemalo žiaden efekt, až kým by tam nebol niekto, kto by To uchopil. Bude veľa ľudí, ktorí To neuchopia. Ale tí, ktorí To uchopia, To sa v nich bude odzrkadľovať.
Možno tam v to ráno pri Štefanovej poprave bolo päťtisíc ľudí. Ale bol tam jeden, v ktorom sa To odzrkadlilo. Dokonca pri konci svojho života povedal, „Nie som hoden byť nazvaný svätým.“ Povedal, „Pretože som prenasledoval Cirkev Božiu až na smrť.“ Dal súhlas na ukameňovanie toho mučeníka Štefana... To od Pavla nikdy neodišlo. Povedal, „Prenasledoval som Cirkev až na smrť.“
55Rozumiete? To od neho nikdy neodišlo, pretože on videl odzrkadľujúceho sa Krista. Ako to Štefan urobil? On vôbec nepredvádzal žiadne zázraky, hoci vedel, že Kristus bol činiteľom zázrakov. On poznal všetky tie moci a veci. Ale čo robil? On len prezentoval svoj život takým spôsobom, že uvideli, že to bola moc Kristova. Amen.
Možno ste nikdy nevideli videnie. Možno ste nikdy nevzložili svoje ruky na chorú osobu a nepocítili ten náboj Všemohúceho Boha, ktorý spôsobí, že sa ľudská kostra vráti späť do života. Možno ste Ho tam nikdy nevideli stáť v troch alebo štyroch dúhach. Možno ste nikdy nevideli Jeho podobu. Možno ste nikdy nepočuli Jeho Hlas. Ale stále môžete byť vývesnou reklamnou tabuľou, manifestovať (prejavovať) Ježiša Krista skrze život, ktorý je tak čistý, nezriedený so svetom, nestaráte sa o špinavé veci navôkol vášho života, ale čisté veci, ktoré spôsobia, že hladné srdce bude hladné a smädné po tom, byť ako On. Amen.
56Vy ste soľou zeme. „Ak by soľ stratila svoju slanosť, čím sa osolí?“ To je pravda, hladujúci a žízniví...
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby mohli vidieť vaše dobré skutky,“ videli, čo robíte, a oslavovali Otca, ktorý je v nebesiach. Hladujúci, vývesné tabule, odrážajúci, nádherné... Tak veru.
No, tiež nechceme robiť toto. Nechceme z toho robiť „rýchlo-predaj“. Len hovoriť, „No, minulý večer som sa obrátil, haleluja. Celý svet...“ Nemôžete to robiť. To je „rýchlo-predaj“. Ak to robíme, tie výrobky nie sú veľmi dobré. Ak len žije dobre, povie, „No, viem, že jeden čas, potom, čo som sa obrátil, žil som dva týždne dobre. Žil som dva – žil som dva týždne tak dokonalý život.“ To je „rýchlo-predaj“.
To je presne ako tento Hadicol [pochybný vitamínový doplnok z 50. rokov. – pozn.prekl.], ktorý sme práve mali, nič iné, než kopa vitamínov zabalená dokopy a dlho to netrvalo, iba chvíľu. Nakoniec to zmizlo. Mali by ste byť Kresťanom každý deň, Kresťanom každú hodinu, Kresťanom každý rok, nie „rýchlo-predaj“. Ale nech tak svieti vaše svetlo.
57Ak prídete k človeku a žiadate ho, aby prijal Krista, on sa vám smeje do tváre, neodchádzajte a nehovorte, „No, je to k ničomu, inak by to prijal.“ Nie, nie. To je predávanie Hadicolu. My nepredávame Hadicol. Predávame Evanjelium, moc živého Boha, Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Ak vás svet nenávidí, oni nenávideli Krista predtým, ako nenávideli vás.
Lebo toto spôsobilo, že išiel na kríž. Ale my sme Jeho reprezentantmi; sme Jeho reklamnými tabuľami. Robíme Mu reklamu. Nemusíte mať veľa ozdobných nezmyslov. Veľa Dr., Ph.D., L.L.D., veľkú posvätenú cirkev Takého-a-takého a Toho-a-toho, ktorá bola založená tam dávno Tým-a-tým a Takým-a-takým. „Máme Takého-a-takého a Toho-a-toho...?...“ Urobte ich hladnými. Amen.
58Jednoduchá čistá reklamná tabuľa s Kristom zapísaným cez váš život, potom ľudia budú vidieť vaše dobré skutky a oslavovať Otca, ktorý je v nebesiach. To je to. Nebuďte polepení tým smetím tohto sveta. Nesnažte sami seba reklamovať ako... Niekto povedal, „No, patrím do Toho-a-toho, tejto veľkej cirkvi. Je to najväčšia cirkev v meste.“
Máme tu v našom susedstve osobu, tam hore. Opustili malú cirkev, ktorá je tam hore pri hlavnej ceste, aby šli do veľkej cirkvi, pretože povedali, že tam chodieva lepšia trieda ľudí, lepšia trieda ľudí. Vidíte, oni nevedia... Ich rozum sa stáva zaprášený. Je to polepené vecami tohto sveta. Lepšia trieda ľudí?
Čo je lepšia trieda ľudí? Ľudia, ktorí sú znovuzrodení z Ducha Božieho, hoci by boli tak chudobní, že nevedia, odkiaľ príde ich ďalšie jedlo. To je jediná trieda ľudí, ktorí sú niečoho hodní; to sú ľudia, ktorí sú znovuzrodení.
59Keď prišiel Ježiš, aký druh triedy ľudí mal? Nevzdelaných rybárov, ľudí, Peter, apoštol, veľký svätý, ktorému boli dané kľúče od nebies, by nevedel napísať ani svoje vlastné meno. Zapáchal od rýb zo starých rybárskych lodí a takých vecí, mal na sebe starú mastnú zásteru. Ježiš vzal takú triedu ľudí. Dnes by ho vykopli z cirkvi, ak by prišiel dnu, (Áno) aby uctieval. Vidíte, ľudia sa dívajú na triedu. A viete o tom, že diabol žije v triede?
Viete, že to, čo spôsobilo prvý boj v nebi, bolo, keď Lucifer ustanovil veľkolepejšiu triedu ľudí, mal lepšiu triedu anjelov, on si myslel, veľké, väčšie kráľovstvo, viac jasnejšie, žiarivejšie kráľovstvo, než mal Michael. A bol vykopnutý z neba. Vidíte, odkiaľ pochádza lepšia trieda? Stoje pomimo triedy. Hladní nechcú triedu; hladní chcú pokrm. Tak veru.
60Premrznutí ľudia chcú oheň, nie obrázok ohňa. A hladujúci, žízniví po Bohu chcú Evanjelium a moc Ježiša Krista. Amen. Nezáleží na tom, aké je to zvláštne, aké nepopulárne je to pre svet, oni chcú skutočnosť.
Človek, ktorý zomiera, človek, ktorý vie, že sa má stretnúť s Bohom, sa nestará o žiadnu lepšiu triedu. On chce nájsť Boha. Chce nájsť istotu, že keď prichádza dolu ku tej rieke, bude tam Niekto, kto sa s ním stretne a ukáže mu cestu. On chce niečo, čo ho teraz zakotví, aby vedel, že, „Viem, že môj Vykupiteľ žije; a v posledných dňoch On bude stáť na zemi.“
„Som presvedčený, že neexistuje nič prítomné, to, čo je v budúcnosti, alebo príde, hlad, nebezpečenstvo alebo čokoľvek iné, čo nás môže oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi. To je to, čo oni chcú, chcú niečo... Nie nejaká takzvaná viera, niečo, čo je rýchly predaj a dostať sa, pripojiť sa do tejto cirkvi. Chcem niečo...
61Poviete, „No, idem dolu a pripojím sa k cirkvi, budem mať zasväcovaciu bohoslužbu. Pastor ma v tajnosti pokrstí a vezme ma do zboru.“ Nie, nie. To nie je to. To je jeden z tých „rýchlo-predajných“ nezmyslov. To veľmi dlho nevydrží. Chcem skutočne staromódne obrátenie, muž alebo žena, ktorí sú ochotní ísť dolu a povedať, „Mýlim sa. Chcem sa stať takým ako môj sused. Viem...?... kráčať ako môj sused. Chcem byť takým človekom ako môj sused.“ Chcem kráčať tak zbožne pred ľuďmi, aby si ľudia o mne mysleli to isté, ako si mysleli o Ňom. Chcem byť ako Ježiš Kristus.“
62No, pamätajte pri tom, ako zakončujeme, ďalej len hovorím, ale pri tom, ako zakončujeme, chcem povedať toto: nie sme Jeho predavačmi; sme Jeho reklamnými tabuľami. Nemyslite si, že sme Jeho predavačmi. On nepotrebuje žiadne predávanie, iba reklamné tabule.
Zvykol som pracovať pre spoločnosť verejnej správy. A vydávali sme tieto lampy „Mogul“. Mali v tom súťaž. Ktokoľvek predal najviac lámp, dostal, ó, cenu, a tak ďalej, a určité percento, dostávali to za predaj.
No, každá osoba, každý zamestnanec musel byť predajcom tých lámp. No, začal som o tomto takto zmýšľať, že ak je mi tento výrobok zaručený, spoločnosť mi túto lampu garantuje. No, ak je tá lampa na niečo dobrá, bude sa predávať sama. A ak vôbec nie je dobrá, potom dávam na verejnosť niečo, čo nie je dobré. Nikdy som v to neveril. Neverím v tieto nátlakové predajné nezmysly. To je dôvod, prečo tomu neverím v náboženstve. Ak mám výrobok, ktorý je dobrý, bude sa predávať sám. Presne tak, bude sa predávať sám.
63A tak, viete, čo som urobil? Šiel som tam dolu a povedal som tomu vrchnému správcovi; povedal som, „Sú tieto lampy absolútne zaručené?“
„Úplne zaručené.“
„Nezmenia farbu?“
„Nie veru.“
„A sú zaručené, spracovanie a všetko také, je to zaručené?“
„Áno.“
64Videl som, že vytvárajú nádherne jemné svetlo. Každá žena by to vo svojej izbe ocenila. Viete, čo som urobil? Skrátka som si naložil asi dvesto z nich a začal som obchádzať každého, koho som poznal. Povedal, „Čo dnes ráno chceš, Billy? Nezaplatil som svoj účet?“ Musel som vyberať účty.
Povedal som, „Nie, zaplatil si svoj účet. Chcem ti vystaviť ešte jeden iný.“ Povedal som, „Mám tu na predaj lampu.“
„Ó, nie. Nemôžem si to dovoliť.“
„No, počkaj chvíľu. Vlastne som sa ťa nepýtal, či ju chceš kúpiť. Mám ich tu skrátka naložených tak veľa, chcem jednu vyložiť u teba doma. Necháš si ju len na pár týždňov a užiješ si ju, neskôr prídem späť a vezmem si ju. Mali sme týmto veciam urobiť reklamu a potom ich len vziať späť. Tak ju len umiestnim do tvojho domu...“
„No, Billy, jednoducho by som si ju nemohol kúpiť. Nemám peniaze, aby som si ju kúpil.“
„Ó, vôbec som ťa nežiadal, aby si ju kupoval, alebo áno? Iba som povedal, že ju chcem umiestniť do tvojho domu, nech sa z nej raduješ.“
„Nie je to žart?“
„Nie, žiaden chyták, poznáš ma. Prídem späť a vezmem si ju. V priebehu dvoch týždňov si ju znova vezmem. V poriadku, budem tu v okolí a vyzdvihnem si ju. Jediná vec, ktorú chcem, aby si urobil, je iba, chcem ju vyložiť z môjho nákladiaka, nájsť miesto, kde ju umiestnim. Musím ich tu vyložiť tak mnoho, chcem to dostať von z môjho nákladiaka. Nechcem, aby si ju kupoval. Nežiadal som ťa, aby si ju kupoval. Žiadal som ťa len, aby si ju sem umiestnil.“
„No, čo ak sa rozbije?“
„To je na moju zodpovednosť. Ja som ten, ktorý za tým stojí.“ Vedel som, že sa tá lampa bude predávať sama. Vedel som, že je to dobrý výrobok. Umiestnil som tú lampu do domu. Nevyzdvihol som desať z dvoch stoviek. Tú súťaž som vyhral. Kvôli čomu? Prečo? Tá lampa sa predávala sama. Raz ju vidíte a vidíte, čo je zač, potom ju chcete. Bude sa predávať sama.
65To je rovnaká vec. Nemusíme mať veľké organizácie, aby sme predávali Krista. Nemusíme mať vysoko vzdelaných kazateľov a vysoko uhladených ľudí, ktorí sú starostami a rozličné veci mesta. To, čo musíme mať, je Kristus. A Kristus sa predáva Sám. Umiestnite Krista do ľudského srdca; nemusíte mu hovoriť, „Musíš sa pripojiť do tejto organizácie alebo do tej.“ On už je nadšený z toho výrobku.
Ste hladní? Požehnaní tí, ktorí sú hladní a smädní. Plánujeme teraz prísť ku stolu s večerou Pánovou. Pre tých, ktorí doteraz nikdy – možno nikdy neprijali Krista do svojho života... Ak si Kresťanom, potom si hladný... Som Kresťanom teraz už tridsaťjeden rokov. A každým dňom som viac hladný po Kristovi, než som bol, keď som začal. On sa stáva milším, ako dni plynú.
A pozoroval som tieto malé reklamné tabule, ako som ich videl ísť dolu ulicou, pozoroval som ich tu v nemocnici, pozoroval som ich v hodine ich smrti, pozoroval som ich tu, keď boli v tom rozhodujúcom boji, pozoroval som tú malú dámu, ako sa tam držala ako skutočná pravá svätá.
66Stál som tu prednedávnom pri okienku, pozoroval som malú dámu. [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]... otočil som sa a povedal, „Poznáš Ježiša ako svojho Spasiteľa?“ A ten mladík sklonil svoju hlavu a vybehol von z dverí. Vidíte? Tak vidíte. Ó, ona ma nepoznala, ale ja som ju poznal. Ona ma nepoznala. Pozoroval som ju. Teraz je vydatá. Vzala si kazateľa. A darí sa im skrátka dobre.
Takže to je ono. Vidíte, chcem len pozorovať tú reklamnú tabuľu. Rád to pozorujem. To ma robí hladným po tom, aby som sa dostal na miesto, kde sú oni – kde môžete dokonca jesť duchovný pokrm. Pretože som vedel, že to dievča nepatrí iba do cirkvi. Ona bola Kresťanka. Presne tak. Áno, môžete to povedať.
Biblia povedala... Hoci Peter a Ján, potom, ako uzdravili toho muža pri bráne zvanej Krásna... On bol chromý, odkedy bol v matkinom lone. A nemal dostatok sily. Nedokázal veľmi dlho stáť. Peter ho musel uchopiť, aby ho zdvihol ku chôdzi. Bol uzdravený. Mal to od narodenia.
67A keď ho vzali pred tú radu a zakázali im kázať v Mene Ježiša. „A všimli si, že boli nevzdelaní,“ Biblia povedala. Títo apoštoli, Ján a Peter, boli nevzdelaní a neučení ľudia.“ Nepoznali žiadnu veľkú teológiu. Boli to rybári, nedokázali ani napísať svoje meno. Ale je povedané, „Všimli si, že oni museli byť s Ježišom.“
Čím boli? Reklamnými tabuľami, reklamnými tabuľami. Ó, mohli by sme pokračovať. Bože, pomôž nám byť reklamnými tabuľami. Nech tu táto Branhamova modlitebňa, toto malé miesto posvätené a zasvätené Bohu, nech to vyprodukuje malé reklamné tabule naprieč touto krajinou, ktoré spôsobia, že celý tento hladujúci a žíznivý národ príde ku Kristovi, to by bolo mojou modlitbou. Skloňme len na chvíľu naše hlavy.
Najmilostivejší Otče, skutočne sme privilegovaní ľudia, že máme Krista v našich životoch a v našich srdciach. Sme za Neho tak vďační, náš Otče. Vieme, že poznať Jeho znamená Život. Nie poznať vyznanie, nie poznať knihu, ale poznať Krista znamená Život. A, Otče Bože, my, ktorí sme Ho takýmto spôsobom našli, nášho Spasiteľa, nášho Uzdravovateľa, našu silu, našu pomoc; naša pomoc prichádza od Pána. Vyznávame, že sme ničím; nič nevieme. Je tu len jedna vec, ktorú vieme alebo túžime poznať, a to je Kristus v moci Jeho zmŕtvychvstania. Lebo každý, kto Tomu verí, má Večný Život.
A modlíme sa, nebeský Otče, aby si požehnal tento malý zbor a týchto ľudí, ktorí tu v tento horúci večer sú, tu v tento sabatný večer, sedia v tejto malej drevenej modlitebni, čakajú na požehnania od Boha. Tých zopár spletených a potrhaných slov, ktoré boli vypovedané, hladujúci okoloidúci vidí tú reklamnú tabuľu.
Bože, učiň nás tak hladnými a žíznivými, aby sme pozorovali Tvoje reklamné tabule vidiac kresťanský život. Nech sme pre Teba reklamnými tabuľami. Nech odzrkadľuješ Svoj Život pre hladné duše, aby mohli byť hladné, keď uvidia reklamnú tabuľu, ktorú reklamujeme, Krista, nášho Sponzora, ktorý nám dal pokojný život plný radosti a sily v našej duši, a aby sme žili takým životom, aby tak ľudia mohli chcieť byť ako On. Udeľ to, Pane. Udeľ nám to všetkým.
A môžu tu byť niektorí, ktorí ešte nenašli, ale dnes večer skúmali a dívali sa skrz životnú púť na rozličných starých svätých ľudí, na tie staré matky z dní, ktoré už pominuli, na toho muža, na ktorom sa smiali na rohu ulice a mysleli si, že sa pomiatol, ako tam tak stál a kázal. Ale teraz vidia, že ten muž bol reklamnou tabuľou. Bol znamením, ktoré ukazovalo. Tá stará posvätená matka, ktorá išla po ulici so spletenými vlasmi na chrbte [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.] a jednako, my mladí ľudia sme sa na nich mohli smiať a myslieť si, „Čo za druh starožitnosti to je?“ Ale uvedomujeme si, Pane, že to bolo reklamnou tabuľou Večného Života. Minuli sme to, Otče. Je nám to ľúto. Je nám to ľúto. Dovoľ nám dnes večer vrátiť sa a vziať to späť, Otče. Urob nás takými. Daj nám Život. Chceme pred Tebou vyzerať ako svätí. Chceme sa tak správať.
Ten človek, o ktorom sme hovorili zle, ten človek, s ktorým sme sa hašterili, on nikdy neodpovedal ani slovo späť, ale bol veľmi milý. Povedal, „To je v poriadku, synu. Nech ťa Pán žehná...“
1 This is just as unexpected to me as it is to you. I come down... I have to confess that I kindly played the part of a hypocrite. I come just a little bit late. I said, "Brother Neville, will be preaching when I get there, so he won't say a word to me. He will go right ahead."
When I come in the door, Billy said to me; he said, "Brother Neville's already preaching. You're just in time."
And I said, "Fine."
Walked in, and he said, "I haven't started preaching yet; I was just kinda waiting."
So I thought, "Well, maybe, I could..." I know he--how it is to preach two or three times a day. It kinda wears you out (We know that.), especially when they're young like we are, you know. And them young fellows that--that doesn't take long. So we're kinda together as brothers, and we kindy hold our shoulders together, and our hearts together, our notions together, so we can work together for the Kingdom of God.
And we like to be together with you. It's a--it's a grand thing. So I just asked the Lord to give me a little text here or something another, to kinda get it started off. Don't what I'm going to say yet, but we just get started, and then wherever He leads us...
2 It is true that we are... I was supposed to begin a six day meeting in Fairbanks, Alaska, the fifteenth, beginning the fifteenth. But I don't think I'll be able to get up there at this time, because I have a another appointment I'm going to over in British Columbia. So I--I don't think I'll be able to get up at this time to... They want to organize a Businessman's chapter, Christian Businessman.
I certainly solicit and desire your prayers for the oncoming meetings, that we're trying to prepare for now. And I had an invitation a few days ago, of the--something that sounded good to me. And I don't know whether it's the Lord in it or not. I'll just have to wait and find out.
The Businessmen wanted me to come to Phoenix in January and go to every church, one night, all through the city of Phoenix, and then have the convention afterwards. That sounded kindy interesting to me, because it would give an opportunity for me to get to speak to the churches and to all the ministers.
3 Usually, the people think when--about me, because that I so rap against organizations, that I'm against the man, that's in the organization. I am not that, by no means. I'm for the man.
It's just like if I seen a man coming down the river here in a boat, and that boat was full of leaks. And I knowed it, and knowed that boat would never be able to go through the riffles down there, I'd be screaming and condemning that boat, just as hard as I could. But not the man in the boat.
I'm condemning the boat. I know the boat won't make it. And I know the organization won't make it. But I know the man in there will make it, if he will just step out. See?
4 But it's like if you had an old car, and you was going up a mountain, and I knowed when you started down the other side you had no brakes. I wouldn't be against the man and screaming against him. It's not him; it's the car that he's in. He's going to get hurt. And that's about the organizations; I think the people that holds on to those organizations as if it was God Himself, and they leave off the Word of God, just to hold the organization.
Well, when they do that, I'm afraid they're going to make a vital mistake. And it's not that I got anything against the individual man, but it's the boat that he's riding in (You see?), I'm sure it won't make it.
The organization will never make it, but Christ will. So just step out of the--out of the leaky boat of organizationism, in to the safe Ship of Zion, the old Ship that's never failed yet to land in times, Christ. And that's... think it would give me an opportunity to get to speak to those men.
5 Now, I thought maybe tonight, it's communion night. And I hear they've had a baptism and going to have another one. I like to come down for--for communion. I missed it the last time, not being here. I missed it. And I knew this was the first Sunday, so I made preparations to be here, so I could be in communion for tonight.
For I truly think that it's the duty of every Christian to take communion. The Bible said, "If you take this not, you have no part with me." And I believe that it is a--a showdown time for the Christians. If we do not take it, we have no part with Him. And if we take it unworthily, then we're guilty of the body and death of Christ.
So it gets to a place, where it keeps the Christian prayed up, so when he comes to communion, we should come reverently, solemnly, sacredly, walking up, confessing all of our wrongs, praying one for the other. Not only that, but we should feel... If there's a brother or sister among us that we feel is just a little bit out of line somewhere, our hearts ought to be burdened for that person on communion night, especially, to see them, that they'll be able to walk up and take communion and not be condemned with the world, because they are our brothers and sisters.
6 Now, for the last few weeks, two or three--two weeks, going on three, I haven't done very much speaking. I've just been resting. For this is kind of a little rest season for me before the--the big push.
And hearing Brother Neville speak of these predictions amongst the politicians and men who really have understanding of those things, about an atomic war close at hand... Would last from December to January. Well, it just--have just about right. They'd declare it, and get it started, and then a couple bombs and that would settle it.
So the nation cannot survive an atomic war. We just could not do it. But that doesn't alarm the Christian, or it shouldn't alarm the Christian. We should be ready at any minute, waiting for our Lord to come.
7 And oh, many times, see these... This is not taped, this is just here at home. There's no tape, so you don't have to watch what you're saying, about going to someone else or so forth. It's just the home folks.
I'll tell you what I been doing. I been going squirrel hunting. And but, I haven't been doing very good. There isn't too many squirrels. And I'm going to Alaska now, sheep hunting.
And maybe some persons might... A lot of people, you can't say that on a tape or something, because there's many people don't believe in hunting at all. And, but I always noticed, it's them that don't believe in hunting, just bring them a piece of meat, and they're very well satisfied with it. You see?
8 And like a lady, one time, told me. She said, "Brother Branham, do you mean to tell me that--that you hunt rabbits?"
I said, "Yes, ma'am." Now, I'm not talking about the precious soul. She's gone on.
And she said, "Oh, that's ridiculous. You shouldn't shoot those rabbits." So then, wasn't--the season wasn't over till the same lady said, "Would you bring me a couple of those rabbits?" She said, "They're the finest things I ever eat."
I said, "Well, I guess that's what I call culture." See?
And someone said, "What do you mean?"
I said, "That lady has culture." I said, "Culture is someone who hasn't got nerve enough to kill a rabbit, but they eat after someone else has killed it." So I guess that's what--that's what you'd call culture.
9 Oh, I am... I do not... I'm a conservationist. I do not believe in killing and wasting. I teach my boys, them who are hunting with me, never take nothing 'less you're fixing to eat it. See? Leave it alone. Don't shoot a bird just for a target. See, that's not right. Got a target? Set it up out there and shoot at it.
If you're going to eat the game, then it was put here for that purpose. And to waste it, is just like wasting anything else. It isn't right to do it, shooting animals for--for targets.
10 And when I go into the mountains, friends. It isn't so much going up there for the--go hunting. I'm going there to get alone with God. Some of you, if you'll notice, my greatest experience I have is when I'm out hunting, when I meet God. Out of all my experiences, I never had one like I had the other morning, right up here, going squirrel hunting.
I've seen many things in my life, signs and wonders and so forth. But that struck me stronger than anything that I've ever had yet.
Just imagine now, just about the time of the break of day, raining, solid cloudy all over, and see standing in front of me, rising up from, like a cup setting on a hill, setting there, three rainbows, rising higher and higher, until you was so numb all over till you could hardly speak, then walk close to it and hear Him speak and confirm the very message that you're preaching to be the truth. See?
11 Said, "Jesus of the New Testament is Jehovah of the Old. He's just changed His veil." Well, I set studying that; I find out that same word where He changed His countenance in the Greek did mean changing His mask, not exactly His veil but His mask. It come to the place He was transformed. See? That means He changed His way. He was God-Jehovah. And God-Jehovah changed Himself from a Spirit and became a Man. He's the same Jehovah God. Which that was the Father, and this is the Son, being the same Person.
And how... Then He gave me something to speak. If the Lord's willing, I aim to be at that same tree in the morning, about daylight.
And I'm... I hope He appears to me again. I--I ought--trust that He will, so that I'll can know what to do. I got a burden on my heart for the people. As I see the hour approaching and know that people are not ready, and a lot of my loved ones, I don't know what to do or say. And I'm going up to see what He will tell me.
12 So be in prayer for me. Then I leave tomorrow afternoon or Tuesday morning. A brother, here in the church, and I are leaving for British Columbia. And I'm going out with a--a group of Pentecostal ministers that's sponsored the trip; it doesn't cost me one penny. And they sponsored the trip and got the guide, and the guide is a Pentecostal brother filled with the Holy Ghost.
And then, I've got some people to baptize in the Name of our Lord Jesus Christ, some trappers and--and things, while I'm up there, Norwegian trappers and so forth. That the... Through these tapes that's went out, has seen the Light, and wants me to baptize them in the Name of Jesus Christ.
And the head of the Ministerial Association of British Columbia, I'm to meet him next Saturday evening at the Pine Lodge at Dawson Creek, British Columbia. And he is hungering and thirsting to be baptized in the Name of Jesus Christ.
So you see, it ain't altogether hunting, friends. I want to baptize this guide and every preacher that goes with me this time in the Name of Jesus Christ. So you pray for me. See? Which I know is true. It makes my heart hunger and thirst to see God.
13 Now, before we approach the Word, and I won't take too much of your time, just teach a little bit out of some Scripture, till we can get a place to find where we can go to praying and getting... I believe somebody's standing and... I--I'm... Pardon me. Did somebody a little closer say, "I didn't hear just what the brother... "? Dedicate his baby? Certainly, my brother. Yes, sir. Bring your baby right up. We'll be glad to do that.
And now, I--I believe in this. Now, so that I might explain it to the people before they come to... Is Brother Arnold in? Teddy? All right. If you'll come to the piano for us.
14 Now, many people sprinkle these little babies. And they call it a infant baptism. Now, if your church does that, that--that's all right. But you see, if they do, it's a order of the church. It is not a Scripture. The Scripture does not support baptizing or sprink... The Scripture does not support sprinkling in any manner. There's no one ever sprinkled in the Bible. They was... Everybody was baptized by immersing in the Name of Jesus Christ.
But now, the babies in the Bible, they brought them up and dedicated them to the Lord. They brought little children and dedicated them to the Lord, gave them into arms of the Lord Jesus.
15 It's all right, sister. Bring your little one on. And any other ones, got their little ones, that wants them dedicated, why we'd be glad to do that, make it a dedicational service for our little babies.
Now, Jesus in the Scripture, the... Now, in this church here, we have mixed up organizations of all kinds, some of them Protestant, some Catholic, and even have Jews that come in here, that's Orthodox Jews. That's the reason we strictly call ourselves interdenominational.
And now, so that you would understand, we try at--at this church to be a Scriptural church, just staying with the Bible. Wherever the Bible says anything, we follow that right exactly that way.
16 Now, the first church, and all Christians, and you ministers will admit, that this is the history of the first church. We all know that. This is exactly what took place.
I was speaking to a priest (a Catholic priest, lives up here on the road), recently. And he said, "Mr. Branham," said, "are you a--a non-Catholic or a Protestant?"
I said, "A Protestant."
He said, "Then you protest us."
I said, "No, sir. I do not protest--protest the people; it's the--the church, the doctrine of the church."
He said, "Are you... Then do you call yourself Baptist or Presbyterian?"
I said, "No, sir, just a Christian."
And he said, "Well, where do you form your form of doctrine? To be a Christian, you will have to have a basic to form a doctrine."
I said, "That is true." I said, "It's the Bible."
"Well," he said, "that's the history of the Catholic church."
And I said, "Well, is that... The apostles were Catholics?"
He said, "Yes, sir."
I said, "All right. I'm going to admit that that's right." He.. I said, "Then why don't you also stay with the Scripture?"
He said, "You see, Christ gave the Church power to change the Scripture any time they want to."
"Well," I said, "then you've changed and got it what you got it today?"
He said, "Yes, sir."
I said, "Then I want to ask something: Then Christ must not be pleased with it, because upon the first Church He poured out the Holy Ghost. They healed the sick, and raised the dead, and cast out devils, and done great mighty miracles, under the doctrine of the first Catholic church, and it hasn't been seen in the Catholic church since they changed the doctrine."
17 Now, let's go back and be original Catholics. Let's go back and be what the Bible says--what they were. Christ walked with those. And that's the reason, friends, that we try (not to condemn any church, any of the people in the churches) but we try to keep it just as the Bible says.
Now, in the Bible there never was a baby ever baptized. There never was a baby sprinkled anywhere in the Bible. But here's where... In the Bible it said, "They brought little children to Jesus, that He might put His hands on them and bless them." And He said, "Suffer little children to come unto Me, and forbid them not, for such is the Kingdom of God." Now, that's exactly true.
Now, therefore, we bring the little children and offer them up from the mother's arms or the father, to our heavenly Father, and give them in dedication.
18 Now, in all deepest of sincerity, my children, I've got two yet, that has never been baptized, as yet, because they've just been dedicated. I got a baby in glory that was just dedicated, not baptized, because baptism is for remission of sins (See?), to show that you have repented. That baby has done nothing to repent for. It's a baby, just born here in the world. It hasn't got no power with coming here. See, and it has no sin.
When Christ died at the Cross, He died to take away the sin of the world. Until this baby has done something to repent for, the Blood of Jesus Christ makes an atonement. But now, the mother as--and father, parents, has the right to bring the baby and offer back to God the baby that was give to them by God.
19 Hannah in the temple. She promised. She was barren. She was old. She had no children. She prayed so sincerely at the altar, till the priest walked out and accused her of being drunk. She was screaming and crying at the altar, for God to give her a baby. And she said, "God, if You'll give me a baby, I'll bring it right back to this place and give it to You."
Mothers, that's the way you got your baby. God give you your baby. It's just as much as He give Hannah her baby. And now, you're bringing your babies back tonight to the temple, just like Hannah did little Samuel, to--in dedicational service.
Now, we dedicate and give your baby back by prayer to the God Who gave it to you. And I pray that these little boys and girls that's standing here tonight, will be prophets and prophetess like Samuel was of old to the Lord, that you're given them back.
20 Now, if the audience will bow their heads just a moment. Most loving and gracious God, we approach Thy throne of grace and mercy this hour, for the generation that's coming after we are gone. These little fellows who stand in their... holding--holded--being holden tonight in their mother's arms and father's arms. They are the seed of tomorrow's race. To be sure that they get the right start, these mothers and fathers are bringing these little ones up here for dedication, to give their little lives over to the living God.
Father, the pastor and I walk forward here and offer these children to You in a prayer of dedication. Bless them, our Father. We pray that You'll bless them to be Your little servants. May they live long happy lives here on earth and see the coming of the Lord Jesus. Not only that, may they live a long, healthy, happy life, and be servants of Yours.
21 May You lead them. May You make preachers, singers, evangelists, missionaries for tomorrow, out of these children, if there is a tomorrow to come. Grant it, Lord. We'll dedicate them to You the best that we know how, according to Thy Scripture that Thou has left us, the holy Word, which is written in the last book of the Bible, "God will take out of the Book of Life, for that man who will take one Word out of this or add one word to it."
We realize then, that Bible is the sacred Word of God. And we cannot add one thing to It or take one thing from It; therefore, Lord, we leave It just the way You give It to us, and teach It, and try to live It by Your grace.
Now, as we dedicate these children, as they brought them to Jesus in the days gone by, if He was here on earth tonight in a physical form, these mothers and fathers would rush up to His feet and bring them little ones, and He'd lay His hands upon them and bless them. You're setting at the right hand of the majesty on high tonight, Lord Jesus. And we are left here as Your servants. We'll lay our hands upon them in prayer to You, that You'll take their little lives and use it to Your glory. In the Name of Jesus Christ, we ask it. Amen.
22 [The following are dedicational prayers given for children at this time. Brother Branham apparently steps away from the microphone and portions of the recording are not clear--Ed.]
"Bring Them In." What's his name? John? The last name? [Meyers] This is the little John Meyers, the little one we was all prayed about the other day. Here he is with us tonight. Let us bow our heads.
Lord Jesus, as Your pastor and I stand together in Thy name, taking from the arms of its mother this little infant baby, with the on-looking father. With great expectations for this little one, in the days to come... I now give this little John Meyers to You Lord, for Your service. In the Name of Jesus Christ, we dedicate him to God. Amen. God bless you. God bless you little one...?...
I think you've had the little fella here two or three times but I didn't know it. What's her name? Elizabeth Collins...?... I know see, but... Little Elizabeth Collins coming to our way. Heavenly Father, make this another little lamb. Make it a servant of Yours Lord. Bless her, bless her father and mother in their--in their home. And may she live to the glory of God. Grant it, Lord. We give to You little Elizabeth Collins and dedication of her life. In the Name of Jesus Christ. Amen. God bless you...?... All right.
23 Are you? What's her name? Yvonne Gail? That's it...?... This is little Yvonne Gail McFaden. Mother and them just is coming to the church, and then receive the Holy Spirit and baptized. Let us bow our heads.
Our heavenly Father, we admire the courage of this young mother and father, her coming in the way that she has and the progress that she's made. And how You have blessed these young tender hearts. We give to You this little darling, that You bless her little life, Lord, and may she be a servant of Yours. Bless her father and mother together, and may she always be raised in a Christian home under the admonition of God. We give her to You in the Name of Jesus Christ in dedication. God bless you...?... Thank you. God bless you.
24 How do you do, little girl...?... Would you come here just a minute?...?... Right here she comes...?... What's her name?...?... Maybe she'll let me raise her up. She's a sweet little girl. Let us bow our heads.
Heavenly Father, we give to You this darling baby now at its mother's feet. And we pray heavenly Father that You will bless her and make her life instrumental in Your...?... Bless her father and mother, and may this child be raised in a Christian home in the admonition of God. We lay our hands upon her and dedicate her to You, her young life, for a service to You. In the Name of Jesus Christ. Amen. Bless you, sweetheart. Bless you...?...
25 Are you coming? What's his name? John...?... little brother...?... Let us bow our heads.
Our heavenly Father, as we give to You this little darling, yet too young, Lord, to know what's going on. But Thou knowest all things. We pray that You'll bless his little life, Lord. Bless his home. And, Lord, may this little fellow live to the glory of God a good long happy life, if possible, see the coming of the Lord Jesus. Grant it, Lord. We dedicate him to You for Your service in the Name of Jesus Christ. Amen...?... go home...
Now, watch, the mother's watching him very closely, I've been told...?... Little William...?... That's sure a darling little fellow, bright little young fellow. Let us bow our heads.
Lord Jesus, we give to You...?... for Your service, the mother and father bringing him up, Lord, that he might please You to the glory of God. Now, therefore Lord Jesus, in the days gone by would put His hands upon little tots like this and bless them. Our hands is poor representatives of His but we ask in His Name, and give this baby to you for a life of service. In the Name of Jesus Christ. Amen. Bless you.
26 Are you the father of this little one? Come here sweetheart, what's your name? Suzy has a name? I believe I told you...?... Little Suzy Bates. Let us bow our heads. Our Heavenly Father, this bright eyed little one, not knowing what lays down the road, none of us does. But the father and mother, they want her to stay in the straight and narrow road, and the beautiful little instrument like this, how Satan would like to grab it. But they brought it so that Satan will be ward away from it. Guide her little life Lord, to a service for You. In the Name of Jesus Christ we ask it. Amen. God bless you...?... Let's sing the chorus...?...
Bring them in, bring them in,
Bring them in from the fields of sin;
Bring them in, bring them in,
Bring the little ones to Jesus.
Oh, how... Don't you love little children? If people doesn't love little children, there's something wrong. Jesus said, "Except you become converted and become like one of these little ones, you'll not enter the Kingdom." No one... A father had two little girls back there, yet he wanted to bring them. I told him, "Bring them right ahead." See?
27 Except we are converted and become like these little children. You know what? You could hurt their little feelings. And papa and mama knows a lot of times, they get in trouble, give them a spanking. Why, in two minutes their little arms are right around you and forgot all about it. And that's the way we got to be. No matter what goes on, we got to be forgiving and kind to one another, and--and--and be like that, like little children, willing to--to forgive and forget, and--and like that. That's what we're--we're supposed to be.
And then when we do like that, we're coming near to the Kingdom of God. I believe two little girls is kinda bashful. Papa and mama has to walk up with them. Well, that's mighty fine. We just like that. We like bashful girls.
28 First time you see one can... Oh, these are them little singers, isn't it? Isn't this the ones that sings? I thought so. All right. Now, what's your name? Ruth? That's very pretty. Ruth is a very pretty name. I like it, like it real well. Now. And what's that last name? It's? Myers, little Ruth Myers, she's one of our little singers here. Are they twins? Look a whole lot alike, don't they?
Our heavenly Father, we give to You this little girl. Which the father and mother says has never yet been dedicated to Thee and believed You, in service in the Kingdom of God. We lay hands upon little Ruth tonight, little Ruth Myers, and ask that the power of Almighty God, Who has given her a talent to sing, will continue to bless her, and may her life be dedicated to You, all the days that we're here on earth. We give her to You in the Name of Jesus Christ...?...
29 What's the little sister's name? Laura? All right, little Laura. My. Heavenly Father, we lay hands upon little Laura, that's also with a talent in a young age to sing the Gospel. Bless the talents of these children, Lord. And now, their lives are being dedicated to You by their parents.
Soon Lord, they'll be old enough to be baptized. When they begin...?... and begin to realize what's wrong and things, and begin to do wrong, then they must repent and be baptized. Until that time comes, Lord, we dedicate them to You. May You use their talents to Your glory. Use their life, give them a long happy life to serve You. We dedicate this little girl to You in the Name of Jesus Christ. Amen.
God bless you. Go, and may God be with you. And ever bless you in everything you do. It's all right brethren.
30 Oh, I--I just think they're so cute. I... My girls is getting to be big now, so I just kindy have to... I used to ride them piggyback. But they could almost give me piggyback now, they're so--so big, Becky especially, great big girl.
Now, let us open up the Word of the Lord unto Matthew the 15th--or the 5th chapter. And we will read just a portion, and then I will draw from this, the Lord willing, a little text for about fifteen, twenty minutes, and then we'll have the communion, and footwashing, and baptismal service. Will take us to about nine-thirty then, or a little later, to get finished.
31 I would like to begin from the 5th chapter at the 12th verse.
Rejoice, and be exceedingly glad: for great is your reward in heaven: for so persecuted... the prophets which were before you.
Ye are the salt of the earth: but if the salt has lost his savour, wherewith shall it be salted? It is henceforth good for nothing, but to be cast out, and... be trodden under the foot of men.
Ye are the light of the world. A city that... sets on a hill cannot be hid.
Neither do men light a candle, and put it under a bushel, but on a candlestick; and it giveth light unto all that are in the house.
Let your light so shine before men, that they may see your good works, and glorify your Father which is in heaven.
I would like to take a--a subject from that last verse there, which is the 16th verse. "Let Your Light So Shine Before Men." "Let your light so shine before men, that they may see your good works and glorify your Father which is in heaven."
32 We find in the Scripture that there is two places, that two different men speaking of justification. And one of them was Paul, and the other was Peter: Saint Paul and Saint Peter. And Paul was justifying Abraham by faith. And Peter was justifying him by works.
Peter said that he was justified by his works. Paul said he was justified by his faith. Now, they did not contradict each other. They were looking at it in two different viewpoints. And Paul was speaking of Abraham's faith; that's what God saw in Abraham. And Peter was speaking of his works that spoke of his faith.
So it is written, "Show me your works without your faith, and I'll show you my works by my faith." Now, therefore Paul seeing what, was talking to what God saw. And Peter was talking about what man saw in... Because if a man has faith, he will act like it. His life will show it to others.
33 So I'm going--want to speak on that tonight, "Letting Our Light Shine." Now, just for these few minutes, I just don't want to get up here to--just to be seen or to be heard. That wouldn't be right. But maybe, God helping me, maybe we can speak some words of something that'll be edifying to us, that'll help us all of how that we could do better and live a better life. I'm sure that's what we are all here for, is to take correction and to get an understanding of what we can do to make us better Christians.
If I had one thing in my life that I desire, is to be a better Christian than I am. And I'm sure that's the heart's cry of every soul that's here tonight, is to be a better Christian.
34 Sometime ago, I was going down a road, and I--driving along at a pretty rapid speed, and watching as I usually do, by myself, driving. And--and it's a lonesome drive, when you're driving by yourself. You can't turn the radio on 'less there's some of these family networks, where you can get religious music; because it's all things that would take the very Spirit out of you.
And wherever I go, after I've gotten a little old, why, I carry a little pad of paper. And when the Lord reveals something to me, I just jot it down. And I've even wrote on my gun stock in the woods with a bullet. And things like that, just to get a thought that is presented to me. Take a piece of tag out of my clothes or something and write on it, something another to keep the message in my mind.
35 And as I drove along down this road, I noticed a great big beautiful signboard. And usually, you know, they have a lot of things plastered on these signboards. But I never noticed such things on this certain signboard.
Usually they have pictures of--of half-dressed women or something another, advertising a certain brand of cigarettes, or--or whiskey, or beer, or something; the great shining signboards.
But to my surprise, at my first glance, it attracted my attention, because it wasn't all smutted up with something another. The smut wasn't on it. And I gazed back to see it was a beautiful board. And setting in a correct place, just where when you turned this corner, you can't keep from seeing the sign. And to my surprise, it had one word wrote across it, "Hungry?"
Just "Hungry?," that's all there was. Then I noticed a little bitty, letters down at the bottom of the board said, "Three miles ahead." "Hungry? Three miles ahead."
36 Well, I begin to study about that. The people wasn't so much... Usually if they got a restaurant ahead, they--they're trying to outsell the other fellow. The picture of big sizzling steaks and so forth. And when you go in, you usually don't find anything, like they advertise, but just a--an advertisement.
But this seemed to have a different approach. And we know that the day that we're living today, it pays to advertise. And we find out that these people who are making such big progress in business, are--are great men of advertisement.
They--they put it on television. They smear it on boards, everywhere they can to advertise their products. "Smoke this one, not a cough in a carload." and "The thinking man's filter and some other man's tip," or something like that. I thought...?... is in a, "Stay lively longer with their beer." And all the stuff like that, it's a advertisement. And they write off a lot of their income tax just for advertisement. And it certainly pays off.
37 So, if it pays off for that, I begin to think, then why won't Christianity pay off if it's advertised? Well, I thought, "Then what--what is advertisement?" You've got to have something that is a little different from what the rest of them's got, or if it's just so common, like the things of the world, it'll never attract the attention of the people.
Now, if a man would've been looking for an automobile, he would've went on past that sign. But if he'd been hungry, he'd have been looking for that sign. So I believe that the Christian is God's billboard. I believe that each one of us is God's billboard. And we don't have to do so much of carrying on about as we do, just simply live such a life that'll make the people hungry to be like you.
38 Now, I noticed on this billboard, this certain one, it didn't claim any--nothing but just ask a question, if you're hungry. And you cannot sell anybody anything to eat, unless they are hungry. The first thing that advertisement does, the individual passing by has to see it.
Now, the only way that the world will ever see Christ is when He--they see It in you and me. That's the only way they'll ever see Christ. Their--their conscience are numb to the sunsets, to the call of the birds, to the leaves, and--and the grass, and the flowers, and the music, and the message, and so forth, that we enjoy after we have found Christ. But until we get to a place that we display Christ... Now, remember that.
Each one of you, from tonight on, remember you are God's billboards. And you're--you're God's advertising agent. Now, the world will look at you to see what Christ is. So we don't want to smear a big lot of stuff on there that testify about things that we really are not. Let's first be that. And then when we be that, then the world will see Christ in you and me.
39 The first thing that any advertisement, the person has to see it. Then the next thing, they have to want it. Now, if they see it and don't want it, then that's different. But you haven't put a vain advertisement out. But if they first have got to see it and then we've got to make it so attractive to them... Oh, I hope we see that, the attractiveness of salvation, what it does to the person. We've got to attract the world to Christ. And the Gospel does have an attractiveness. It has it to those who are hungering for God. It only attracts those who are hungering and thirsting, and that's the ones we're out for. "No man can come to Me except My Father draws him."
But there's so many that the Father has drawed and are hungering and thirsting to find God, and they don't know where to find Him, because those who are supposed to be billboards is so smutted up with the things of the world, till they can't see where they've got any more than they got before they come to Him. They live like the world. They talk like the world. They sing the same songs the world does. They dress like the world, I mean, especially in the female sex. And they act like the world. They go to the worldly places. They attend the worldly entertainments.
40 Someone said to me the other day about a certain minister. And I love the man. There's no doubt but what he's a great man. He said, "But he said that--that you were holy-rollers." (To me, that I was a holy-roller.)
And I said, "Well, I--I--I don't think I am." But I said, "I--I want to be holy, and if the Lord ever told me to roll, I guess I would roll. But I--I want to be holy, anyhow, live a life of holiness, means "cleanness" before God."
And so he said, "Well, that you run out overseas and around like that and make yourself a missionary. No church sent you, and you just made yourself a handmade missionary."
"Well," I said, "If I made a handmade missionary, it would never attract the attention of the world, because that they're not looking for that. They're looking for Christ."
41 And we find out that those men and people that think those things, there is two different classes. God has two different classes. There are man who God uses to stay home, and merry the sick, and bury the dead, and kiss the babies, and marry the young, and so forth like that. Many of those men don't know what it is to pack a sword, and get out there on a two-handed sword on the front line. They don't know what a battle it is to fight against the enemy.
They get out here and they're smart men, theologians, great men, who can stand with... Put a sermon out that's just so touched up, and also can talk with such language, till that Webster would hardly know what they were saying. They got degrees and college. But that's all right, when you're talking to an intellectual group, that's just looking for a church home.
42 But when you get out there on the battlefront, where those men have more than that. They've got to see the power of Almighty God in manifestation, or you'll never sell it to them. They've got to see Christ in His resurrection. Yes, sir. Those men don't know what it is to hold a two-handed sword to fight toe to toe with the enemy there.
Where devils and witch doctors and everything else standing there, challenge you on every hand. Where man who read that Bible say, "If Jesus Christ is the same yesterday, today, and forever, let me see the Holy Spirit perform like it did back there." See? Then you can't take a scholarship and do that. It takes the power and resurrection of Jesus Christ to produce that. Yes. And now, that's what hungry natives look for. They've got to see it, and they've got to want it.
43 And that's the same thing this nation has got. That's the reason tonight, that we got all these warnings of an atomic war. It's because the nations has seen it this nation has and don't know it. And that's the reason that Divine judgment is upon them. Is because that we are, we're weighed in the balance.
I seen where our President, Mr. Kennedy... Tom, I believe his name is, Kennedy, that sent down for this--so many officers, down for this segregational war. He sent down four hundred and something, down in the South, to stop this segregational war. And when he ended up at his full course, he could send no more, he had exactly 666. It was in Time's magazine.
Oh, if the people was only spiritual and could wake up. And see, what it is: 666, that's exactly what they had. That's in this month's Time.
44 Now, we find out that until people begin to want God, until people begin to thirst... Jesus said, "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled." Now, you got to hunger and thirst for it.
We're Christ's billboard. And Christ is our Sponsor. For this sponsorship is by Christ, and He is giving us our life to sponsor Him.
Now, what kind of a person would you be if you sponsored somebody? What kind of a person ought we to be if we are--are sponsored by Christ? He gives us salvation. He gives us our healing. He gives us our health and strength. He gives us our food. He gives us our homes. Then we are sponsored by Christ. And pentecostal people who's filled with the Holy Ghost is sponsors of Jesus Christ. They have been sponsored by Jesus Christ and given the Holy Ghost to be an example to the people. What ought we to be today? Where should the Church be today?
45 We should be so--in such a condition that would cause all the world to be at--want to be like us. Because men go down the street and say, "There's a man; I might disagree with him on his religious doctrine; but I tell you one thing, that is a genuine Christian." Ought to be women going down the street say, "She may look old fashion; she may not be like the rest of any of these women you see, but there's one Christian in this town, if there's one, there she goes." Because we are sponsored by Jesus Christ. Amen.
Oh, what kind of a person would--should we be if we are His billboards and we're sponsored by Him? Then in Christ is the One where we get our life, and we get our strength. And we get all that we have comes from Christ. He is our Sponsor. Oh, I'm so thankful for that.
46 So we must be like Him and be careful what we do, what we say what we do in our daily life, because we are sponsored by Christ. How ought we to walk if we're sponsored by Christ? What ought we to say if we're sponsored by Christ? If someone says evil against us, what must we say if we're sponsored by Christ? We must be like Christ, isn't that right?
Now, now, there's only one thing... Then another thing we must do, not the only thing, but another thing that we ministers must do. We must preach a Gospel that's appealing to the hungry.
Now, if we preach a social gospel, and say that, "Well, you ought to come join our denomination. We got four thousand more last year in our organization." That's not it. "Well, if you come to my church or become a member of my church, we'll see that you're taken care of in the--and when you get old. And you be a faithful member, and it's like an insurance policy. You'd be taken care of when you get old. We'll see to that." That still isn't the attractiveness.
47 The thing that we want to do is to preach a Gospel that appeals to a hungry world. Now, how can you appeal to a hungry world, that won't even see where they've come from, who they are, and where they're going, and unless you preach a Gospel, that raises Christ up in a living atmosphere, right here around us now? We cannot do it. There's no way which we could join--we could join the Mason's, the--the Odd Fellows, or any other lodge. Joining some lodge would be just as well, but we're to preach a Gospel that's appealing to hungry people, that'll catch those who are hungering and thirsting for righteousness. "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled."
Now, how would they be? The righteous shall be filled. Filled with what? The Holy Spirit. The Bible said Stephen was a man full, full of what? Full of power, full of faith, full of love, full of the Holy Ghost. That's what made him what he was, is because he was filled with the Holy Ghost. And he was a real advertising board for Christ.
48 When he stood there that morning at the Sanhedrin court, and they accused him. They said, "This man..." and what all he was doing. And he stood alone, just him alone, out before the great Sanhedrin court, maybe two or three thousand Jews or five thousand, standing there with a pointing finger. The Bible said when he walked out there, that his face looked like an Angel.
That doesn't mean he had a light shining from his face; an Angel would be a messenger that knowed what he was talking about. Stephen walked out there, not afraid of death. He wasn't afraid of nothing. Because he knowed what he was talking about. As Paul said, "I know Who I have believed, and I'm persuaded He's able to keep that which I've committed to Him."
49 But Stephen walked out there before that Sanhedrin court, like a sheep among a pack of wolves, was hounding for his blood. And they accused him and pointed a accusing finger at him. What did he do? He said, "Men and brethren, God of glory appeared to our father, Abraham, when he was yet in Mesopotamia, before he was called out."
Went ahead and brought down all the history of Abraham, and how that through him would bring in the Gentiles. And when he got down to a certain place, look at him, full of the Holy Ghost. And they waiting to--couldn't wait till they could get their hands on him. He said, "You stiff-necked, uncircumcised in heart and ears. You always resist the Holy Ghost. Like your fathers did, so do you."
50 He was God's advertisement board. And when they stoned him to death, throwed him outside the city and beat him to death with stones, when he was dying, he raised his head to heaven and asked forgiveness for those who was stoning him, the same as Jesus did at the cross.
Then God seen his little advertisement board being taken down. Stephen looked up to heaven and said, "Behold, I see heavens opened and Jesus standing at the right hand of God." And he fell asleep in the arms of God. He was a advertisement board for a hungry world.
You say, "Well, how many was there? You said there was maybe five thousand. How many of them got saved?" There was one. He never accepted it right then, but years later...?...
There was one held the coat, Saul, that young Pharisee, standing there, consulted and give witness to his death. But when he saw that advertisement of the power of the resurrected Christ in that little fellow, it never got away from him. That same man Paul, that one standing there that morning, led tens of thousands of souls to Christ. Because one man was willing to give his life to be an advertising board for Jesus Christ. What ought we to do today?
51 No matter... We don't have to have big audiences. We don't have to preach to ten thousand. We don't have to even preach. We can be God's advertisement board. How do you know that your life might not start some young man on the Gospel, some of you older men, you older women, start some young man on the field out there would win ten thousand souls to Christ. It was because that he saw Christ in you. It's you presented Christ to him in the simple power of the Gospel.
Yes, I think we need a--a Christ. Yes, sir. Only way we see Christ is when He reflects in each other. I see Christ in you. You see Him in me. That's how we watch Christ. I come to the meeting. I start preaching. I watch the people. You can see whether they're interested or not, just a few minutes. You look over your audience. You can tell where you're boring them or whether you're not. See?
52 And the first thing you know, you see them sitting there hanging on to every word, under expectation. See? I'm seeing Christ reflected in that person, because he's hungering and thirsting for God. And then me preaching the Gospel, he sees the Christ reflecting in me. I see Christ reflecting in him. That means Christ is in our midst then. Amen. Hungering and thirsting...
I watch the audience, how they take it, say something another, watch what--what effect it takes on them, watch their face light up, full of joy. They're ready right then to receive something. That's Christ. I see Christ reflecting in that person, because the Gospel, the simple Gospel of Christ is taking a hold in that heart, because they're hungering and thirsting.
53 And I show the billboard here, an advertisement. What kind of an advertisement? Not to some theology, not to some man-made creed, but to a Christ that lives up to change us whence we was back there for He's the same yesterday, today, and forever. Amen. That's right.
They see that power of God move, watching over the buildings and see it pick out the people, discern their hearts, heal the sick, or reveal the secrets of their heart, unstop the deaf ears and make the blind see. What is it? It's appealing. It's Christ's signboard. And the people see it, and they rally, and they praise God. I watch it in them when they're praising God. They watch it out here when it goes this way; so through each other we see Christ reflect His Life.
54 Now, no matter how much I could reflect it here, unless it reflects on you too, we'll never understand it; the Gospel would be of none effect, unless somebody was there to take it. There'll be many who won't take it. But the ones that will take it, it'll reflect in them.
There's maybe five thousand that morning at the execution of Stephen. But there was one it reflected in. Even at the end of his life, he said, "I'm not even worthy to be called one of the saints." He said, "Because I've persecuted the Church of God even to death." Give consent to the stoning of--of that martyr Stephen... It never did get away from Paul. He said, "I persecuted the Church even to death."
55 See? It never got away from him, because he seen Christ reflected. How did Stephen do it? He never performed any miracles, although he knowed that Christ was a miracle performer. He knowed all these powers and things. But what did he do? He just presented his life in such a way, that they seen that it was the power of Christ. Amen.
You may never see a vision. You may never put your hands on the sick person and feel the charge of Almighty God make a skeleton of a man turn back to life again. You may never see Him standing yonder in three or four rainbows. You may never see His image. You may never hear His voice. But still you can be a signboard, manifest Jesus Christ by a life that's been so pure and unadulterated from the world, not smutted up with dirty things around your life, but a pure thing that'll cause the hungry heart to hunger and thirst to be like Him. Amen.
56 You're the salt of the earth. "If the salt has lost its savour, wherewith shall it be salted?" That's right, hungering and thirsting...
"Let your light so shine before men, that they may see your good works," see what you do and glorify the Father, what's in heaven. Hungering, signboards, reflecting, wonderful... Yes, sir.
Now, also we don't want to do this. We don't want to make a quick sale out of it. Just say, "Well, I got converted last night, hallelujah. The whole world..." You can't do that. That's a quick sale. If we do that, the product's not much good. If he just lives good, say, "Now, I know one time, I--I lived good for two weeks after I was converted. I lived two--I lived--I lived two weeks, such perfect life." That's a quick sale.
That's like this Hadacol we just had, nothing but a bunch of vitamins wrapped up together, and it didn't last but a little while. It finally went up. You ought to be an everyday Christian, every hour Christian, every year Christian, not a quick sale. But let your light so shine.
57 If you walk up to a man and ask him to receive Christ, he laughs in your face, don't go off and say, "Well, there's nothing to it, or he would accepted it." No, no. That's a Hadacol sale. We're not selling Hadacol. We're selling the Gospel, the power of the living God, Christ the same yesterday, today, and forever. If the world hated you, they hated Christ before they hated you.
For this one cause drove Him to the cross. But we're His representatives; we're His billboards. We advertise Him. You don't have to have a lot of fancy stuff. A lot of Dr., Ph. D., L.L.D., the great sanctified church of so-and-so and so-and-so, that founded way back in so-and-so and so-and-so. We have so-and-so and so-and-so." Just make them hungry. Amen.
58 A simple clean billboard with Christ wrote across your life, that men will see your good works and glorify the Father which is in heaven. That's it. Don't be smutted up with the trash of the world. Don't try to advertise yourself like... Somebody said, "Well, I belong to so-and-so, this big church. It's the biggest church in the city."
We got a person near in our neighborhood, up there. They left the little church up here on the highway to go to a bigger church, because they said a better class of people went there, a better class of people. See, they don't know... They're--they're brain becomes dusty. It--it--it's smudged up with the things of the world. A better class of people?
What is a...?... class of people? A people that's borned of the Spirit of God, if they're so poor, they don't know where their next meal is coming from. That's the only class of people that's worth anything; they're the people that's borned again.
59 When Jesus come, what did--kind of a class of people did He have to get? Uneducated fisherman, men, Peter, apostle, the great saint, who was given the keys to the heaven could not even sign his own name. Stunk with fish from the old fish boats and things, an old greasy apron on. Jesus took that class of a man. Today they'd kick him out of the church, if he come in (Right.) to worship. See, the people are looking for class. And did you know the devil lives in class?
Do you know what caused the first battle in heaven, was when Lucifer set up a greater class of people, got a better class of angels, he thought, big a bigger kingdom, a more brighter, shinier kingdom than Michael had. And he was kicked out of heaven. See where class comes from? Stay away from class. The hungry don't want class; the hungry wants food. Yes, sir.
60 The cold wants fire, not a picture, a fire. And the hungering, thirsting for God, wants the Gospel and power of Jesus Christ. Amen. No matter how simple it is, how--how un--how unpopular it is with the world, they want reality.
A man that's dying, a man that knows he's got to meet God don't care about any class. He wants to find God. He wants to find assurance, that when he comes down to the river, there'll be somebody there to meet him and to show him the way. He wants something that anchors him now, that knows, "I know my Redeemer liveth; and at the last days, He will stand on the earth."
"I'm persuaded that there's nothing present, that which is future, or shall come, hunger, perils, or anything else can separate us from the love of God that's in Christ. That's what they want, want something that... Not a make-believe, something sells quick and get over here and join this church. I want something that...
61 Say, "Well, I'll go down and join the church, I will have a consecration service. The pastor will baptize me secretly and take me into the church." No, no. That's not it. That's one of them quick sales stuff. It won't last very long. I want real old fashion conversion, a man or a woman that's willing to walk down and say, "I'm wrong. I want to become like my neighbor. I long to become a woman like my neighbor. I want to be a man like my neighbor." I want to walk so godly before men, that people will think of me the same as they did of Him. I want to be like Jesus Christ.
62 Now, remember in closing, I--I--I just keep on. But in closing I want to say this: we're not His salesman; we are His billboards. Don't think we're His salesman. He don't need any salesmanship, just billboards.
I used to work for the Public Service Company. And we had this Mogul lamp come out. They had a contest on it. Ever who sold the most lamps, got a--oh, a prize and so forth, and a certain percent, they got for selling.
Well, every person, every employee had to be a salesman for these lamps. Well, I got to thinking of something like this, if the product is guaranteed to me. The company guaranteed the lamp to me. Now, if that lamp's any good, it'll sell itself. And if it is no good, then I'm putting something over on the public that's not right. I never did believe in that. I don't believe in these high pressure sales stuff. That's the reason I don't believe it in religion. If I've got a product that's good, it'll sell itself. That's right, it'll sell itself.
63 So you know what I done? I went down there, and I said to the superintendent; I said, "Are these lamps absolutely guaranteed?"
"Guaranteed exactly."
"They will not turn?"
"No, sir."
"And they're guaranteed if--the workmanship and everything is guaranteed?"
"Yes."
64 I seen they made a beautiful soft light. Any woman would appreciate them in the room. You know what I done? I just loaded me up about two hundred of them. And I started around to everybody I knowed. Said, "What do you want, this morning, Billy? Didn't I pay my bill?" I had to collect bills.
I said, "No, you paid your bill. I want to make you another one." I'd say, "I got a lamp here."
"Oh, I can't afford it."
"Now, wait a minute. Just never asked you to buy it. I just got such a load of them, I--I want to unload one in your house. You just keep it a couple of weeks, and enjoy it, and I'll come back by and pick it up. We're supposed to advertise these things, and just take them out. So I'll just set it up in your house..."
"Well, now, Billy, I--I just couldn't buy it. I ain't got the money to buy it."
"Oh, oh, didn't even ask you to buy it, did I?" I just say, "I just want to set it in your house, let you enjoy it."
"There's no kidding?"
"Not a bit of hook, you know me. I'll come back by and pick it up. I'll pick it up again in two weeks. All right, I'll be right by and pick it up. Only thing I want you to do, is just, I want to load it off my truck, get a place to set it. I've got to unload so many of them here, I--I want to get it off my truck. I--I didn't want you to buy it. I didn't ask you to buy it. I just asked you to let it just set here."
"Well, what if it breaks?"
"That's my responsibility. I'm the one stands behind it." I knowed the lamp would sell itself. I knowed it was a real product. I set the lamp in the house. I didn't take up ten out of the two hundred. I won the contest. Because why? Why? The lamp sold itself. You once see it, and see what it is, then you want it. It'll sell itself.
65 That's the same thing. We don't have to have big organizations to sell Christ. We don't have to have highly educated preachers and high polished people, that's mayors, and--and the different things of the city. What we have to have is Christ. And Christ sells Hisself. You put Christ into a man's heart; you don't have to tell him, "You have to join this organization or that one." He's already sold on the product.
Are you hungry? Blessed are they that hunger and thirst. We're fixing to come to the communion table now. For those who has never yet--maybe has never taken Christ in your life... If you are a Christian, then you're hungering... I've been a Christian thirty-one years now. And each day, I hunger more for Christ than I did when I started. He gets sweeter as the days go by.
And I watch these little billboards, as I see them go down the street, watch them out here in the hospital, watch them in the hour of their death, watch them out here when they're at a showdown, watch that little lady, how she holds herself there as a real genuine saint.
66 I stood at a counter, here not long ago, watched a little lady. [Blank.spot.on.tape--Ed.]... started to turn around and said, "Do you know Jesus as your Saviour?" And the boy ducked his head down and run out the door. See?...?... There you are. Oh, she didn't know me, but I knowed her. I knowed her. I watched her. She's married now. She married a little preacher. And they're just doing fine.
So that's it. You see, I like to watch that billboard. I like to watch it. It's--it--it--it makes me hungry to get to the place to where they're--where you can eat--eat spiritual food. Because I knowed that girl just didn't belong to church. She was a Christian. That's right. Yeah, you can tell.
The Bible said... Although Peter and John, after they healed that man at the gate called Beautiful... He was lame from his mother's womb. And he didn't have much strength. He couldn't stand up very long. Peter had to hold him up to get him to walking...?... from his mother's womb.
67 And when they took him in before the council and forbid them to preach in the Name of Jesus. "And they perceived that they were ignorant," the Bible said. These apostles, John and Peter, were "ignorant and unlearned man." They didn't know any great theology. They were fisherman, couldn't sign their name. But said, "They had to take notice to them, that they had been with Jesus."
What were they? Billboards, billboards. Oh, we could go on. God help us to be billboards. May this Branham Tabernacle here, this little place consecrated and dedicated to God, may it produce little billboards across this country here that'll cause this whole hungering and thirsting nation to come to Christ, would be my prayer. Let's bow our heads just a minute.
Most gracious Father, we are indeed a privileged people to have Christ in our lives and in our hearts. We are so grateful for Him, our Father. We know that to know Him is Life. Not to know the creed, not to know the book, but to know Christ is Life. And, Father God, we who have found Him that way, our Saviour, our Healer, our strength, our help; our help cometh from the Lord. We profess that we are nothing; we know nothing. There's only one thing that we know or desire to know is Christ in the power of His resurrection. For everyone that believes It has Eternal Life.
And we pray, heavenly Father, that You'll bless this little church and these people that's here on this hot night, on this Sabbath evening here, sitting in this little wooden Tabernacle, waiting for the blessings of God. The few mixed up and broken up words that's been given, hungering, and has traveled to the billboards.
God, make us so hungry and thirsty that we'll walk through Your billboard, seeing a Christian life. May we be billboards for You. May You reflect Your Life to a hungry soul that they might hunger when they see the billboard that we are advertising. Christ, our Sponsor, has given us a peaceful life of full joy and strength in our soul, and to live a life so that people would want to be like Him. Grant it, Lord. Give it to all of us.
And may there be some here who has not yet found that, but tonight they have been studying, and looking along, down through life's journey to the different old sainted people, those old mothers of days gone by, that man that they laughed at on the street corner and thought he was out of his mind, standing out there preaching. But now they see that that man was a billboard. He was a sign that was pointing. That old sanctified mother that went down the street with her hair twisted on the back [Blank.spot.on.tape--Ed.] and yet, we young people might have laughed at them and thought, "What kind of an antique is that?" But we realize, Lord, that was a billboard to Eternal Life. We passed it by Father. We're sorry. We're sorry. Let us go back and retract that tonight, Father. Make us like that. Give us Life. We want to look like saints before You. We want to act like it.
That man that we spoke evil to, that man that we fussed at, he never said a word back but was very sweet. He said, "That's all right, son. The Lord bless you..."