V živote je tak mnoho vyjadrení. A nie je tu nikto, kto žije na zemi bez toho, že by sa niekedy vo svojom živote nezastavil a nepremýšľal o tom, odkiaľ prišiel, aký je tu jeho účel a kam pôjde potom. Každý má rád – by sa rád pozrel poza oponu.
Ako sme tu čítali z najstaršej Knihy Biblie, z Jóba, tento patriarcha, on sa snažil zistiť práve túto vec. A dával voľný priechod svojej inšpirácii od Boha, vyjadruje, že On je... že je život po smrti.
Niekedy máme pocit, že keď sa stretneme s niečím takýmto, že toto je všetko. Ale nie je; to je zmena. To je krok vyššie. To je prejdenie z jedného života do iného.
1[Nejaká sestra spieva pieseň, následne niekto hovorí zopár slov. – pozn.prekl.]
Spolu s týmito svedectvami a poďakovaniami našej zosnulej sestry, tiež by som povedal tieto slová. Moje prvé zoznámenie sa s rodinou Bell bol jej manžel, Jimmy, ktorý bol veľmi blízky priateľ môjho otca, ktorý odišiel. A potom, ako roky ubiehali, stal som sa kazateľom a zoznámil som sa so sestrou Bell a spoznal som ju ako skutočnú zbožnú Kresťanku. Všetkým nám bude chýbať, všade. Je tak ľahké rozprávať o niekom takomto, pretože nemusíte nič skrývať. Ona bola tým, čo sa od Kresťana vyžaduje, aby tým bol.
2Keď som pred chvíľou počul spievať tie sestry, to mi skrátka tak veľmi pripomenulo jej spev, ako ju tu naokolo poznáme. Ona rada spievala. Som tak rád, že sa to vykonalo, lebo to skutočne vyjadrilo, ako by sa cítila sestra Bell. Ona sa rada vyjadrovala takým spôsobom. Mojou modlitbou, úprimnou modlitbou je, aby sme všetci prišli do konca cesty s takým svedectvom, ako mala ona.
3No, chcem tu prečítať niečo z Písma, len kúsok. Mám pocit, že ona tak veľmi milovala Božie Slovo, a Jeho Slovo je tak večné. A myslím, že by som mohol prečítať kúsok zo 14. kapitoly Jóba.
Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd?
Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvy jako sadenec.
Ale človek zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev...
Ak zomrie človek, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
4Pri čítaní z večného Slova, chcel by som, aby sme sa len na chvíľu zamysleli nad jedným slovom, a to slovo je: Vyjadrenia.
5V živote je tak mnoho vyjadrení. A nie je tu nikto, kto žije na zemi bez toho, že by sa niekedy vo svojom živote nezastavil a nepremýšľal o tom, odkiaľ prišiel, aký je tu jeho účel a kam pôjde potom. Každý má rád – by sa rád pozrel poza oponu.
6Ako sme tu čítali z najstaršej Knihy Biblie, z Jóba, tento patriarcha, on sa snažil zistiť práve túto vec. A dával voľný priechod svojej inšpirácii od Boha, vyjadruje, že On je... že je život po smrti.
7Niekedy máme pocit, že keď sa stretneme s niečím takýmto, že toto je všetko. Ale nie je; to je zmena. To je krok vyššie. To je prejdenie z jedného života do iného.
8A Jób, prorok, ako on premýšľal o týchto veciach, objavil to v botanike – v rastlinnom živote a v živote stromu. A tak, on si to všímal, ako Boh musí byť vo Svojom stvorení; že keď učinil stvorenie, potom musí žiť v stvorení, pretože to stvoril pre účel pre Samého Seba, aby v tom žil; ako dom, ktorý si človek postaví. A tieto malinké životy, ktoré sú v celom Božom stvorení, sú poddané svojmu Stvoriteľovi. A on premýšľal o tom, že ak by prišla búrka a zhodila by dole mocný strom, jednako to nebude koniec toho stromu. On znova ožije. Ak strom zomrie, bude žiť.
9A mnohokrát, keď sme sklamaní, keby sme sa len obzreli okolo seba, všade môžete vidieť Boha. No, vezmeme Ho, ako v strome. Ak je tu zasadený strom...
10A všetko je tu preto, aby to slúžilo určitému účelu, tak, ako my sme tu, aby sme slúžili určitému účelu, tak, ako tu bola naša sestra, aby slúžila určitému účelu. Všetci sme tu kvôli účelu Božiemu. Ak dokážeme zistiť, aký je ten účel, a potom tomu dobre slúžiť, potom určite, ak Boh dostatočne dbá na vzkriesenie botanického života, On dostatočne dbá na vzkriesenie ľudského života.
11A tak Jób, ten patriarcha, si všimol, že strom, ak zomrie, on znovu ožije. A ako leto a zima menili prejav jeho života. Všimol si, že keď strom v lete žil a v zime zdanlivo zomrel, tie listy, ktoré viseli na strome.
12No, sme učení v Písmach, že existuje Strom Života. Bol v záhrade Eden. A tento Strom Života je to miesto, kde Kresťania visia ako list na tomto Strome.
13A teraz, v zimnom období, keď sú listy pekné, no, oni – alebo lepšie povedané v letnom období, keď sú listy pekné a zelené, po chvíli príde mráz a zafarbí ich odlišnými farbami a oni opadnú zo stromu. A život ide naspäť do koreňa stromu. Ak si len všimneme, to je tajuplná vec.
14Prednedávnom som tu čelil názorom človeka, ktorý tvrdil, že je neveriaci, že neverí. A stáli sme pri jabloni, ktorá mu patrila. A opýtal som sa ho, aký starý je ten strom, a on mi povedal, že má toľko a toľko rokov, a koľko bušelov jabĺk urodí každý rok. [Bušel – objemová miera, asi 36 litrov. – pozn.prekl.] A to bolo začiatkom augusta a vedel som – všimol som si, že jablká už padali a listy začali hnednúť. A povedal som mu, „Rád by som sa vás niečo opýtal.“ Povedal som, „Prečo tie listy začínajú hnednúť a padať zo stromu pred tým, ako ich vôbec udrie nejaký mráz?“
15„No,“ povedal, „prichádza zima. A dôvod, prečo zhnedli, je ten, že život opustil ten list.“
Povedal som, „Kam odišiel ten život?“
16A on mi povedal, „Naspäť do koreňov stromu, tam, odkiaľ prišiel.“
A povedal som, „Je to koniec toho listu?“
17Povedal, „Nie, ten život sa znova na jar vráti s novým listom.“ On si to nikdy nevšimol.
18Potom som povedal, „Prosím vás, povedzte mi, pane, aká inteligencia berie ten list preč zo stromu ešte pred tým, ako nastane chladné počasie, a posiela ten život naspäť dolu do zeme, aby bol v bezpečí, až kým nepríde ďalšie ročné obdobie? Môžete dať do vedra vodu a postaviť ho na stĺp. To sa nikdy nezmení kvôli ročnému obdobiu. A tak to ukazuje, že existuje Boh, ktorý riadi život.“
19A my, ktorí sme – tvrdíme, že sme Kresťania, ktorí sme narodení z Ducha Božieho, boli sme skrze milosť Božiu prenesení zo stromu smrti do Stromu Života. A keď jeden z listov opadne, ako som počul to svedectvo z tohto nádherného zboru, tej Pravej Baptistickej cirkvi, kde sú mnohí z mojich priateľov členmi, odkiaľ odpadol jeden z jeho listov. Vieme, že ten život musel ísť naspäť k Bohu, ktorý ho dal, kvôli nejakému účelu, len aby prišiel naspäť v tom univerzálnom vzkriesení, aby už nikdy viac neodpadol v tom Miléniu. V tom veľkolepom čase, ktorý prichádza.
20Jób si všímal tieto veci. Potom si všímal život slnka.
21Ak si všimnete, ráno slnko vychádza. To je bábätko. Jeho lúče sú slabé. Potom prichádza do mladistvého veku, asi o deviatej alebo desiatej hodine. Potom v čase poludnia, v strede dňa, ono je vo svojej sile. Potom začína zapadať a nakoniec je znovu na západe, ako zomiera počas dňa. Mohli by sme to nazvať koncom slnka? Nie. Nasledujúce ráno znovu vychádza, aby nám prinieslo nový deň.
22No, čo je toto? To je Božie vyjadrenie. A slovo „vyjadrenie“ znamená „dať najavo pocit.“ To je Božím vyjadrujúcim – vyjadrením pre nás, aby nám dal poznať Svoje pocity ku nám, že smrť nás večne neoddelí. Opäť povstaneme, prídeme znova naspäť.
23Zakaždým, keď v zemi zomiera semeno, keď rok dobieha do konca, práve tak, ako tieto kvety... Oni – vypadnú z nich maličké semená, keď ich zasiahne mráz, a semeno ide dole do zeme. A akokoľvek divne to môže vyzerať, jednako je to pravda. Boh je tak nekonečný, že On nič neprehliadne. On má pre Svoj kvet pohrebný sprievod. Potom, ako ich zasiahne mráz, potom prichádzajú jesenné dažde, veľké mohutné slzy kvapiek dažďa padajú z nebies a pochovávajú semeno toho kvetu, utľapkávajú ho, a možno ide cól alebo dva pod zem. Potom začnú vanúť studené zimné vetry a malé plátky kvetov sú preč, stonky sú preč, a potom zamrzne hľuza a vyschne. A potom zamrzne malé semeno a tá dreň z neho odchádza. A, aha, na jar z neho nemôžete nič nájsť.
24Ale či to je koniec toho kvetu? Vôbec nie. Bol sem daný za nejakým účelom. A keď dobre vyplnil svoj účel, potom nám Boh dáva vedieť, pomocou kvetu, Svoje vyjadrenie pre nás.
25Práve s takou istotou, ako sa slnko dostáva trocha bližšie ku zemi, aby prinieslo teplejšie lúče, nikde nedokážete ukryť ten život. Mohli by ste ho zakryť skalou. Všimli ste si niekedy, čo sa stane, keď položíte betón v zime, že kde je na jar najhustejšia tráva? Rovno okolo okraja betónu. Prečo to tak je? To je ten život, ktorý je pod tou skalou. Keď slnko začne zalievať zem, nedokážete zadržať život. On si nájde svoju cestu von spod toho betónu a vystrie svoju malú hlavu, aby chválil Boha, pretože slnko je vzkriesením. S-l-n-k-o je vzkriesením pre celý botanický život. Nedokážete ho ukryť tak dlho, ako svieti slnko.
26S-y-n sa mnohokrát zdá byť ďaleko. [Slovo „sun“ v angličtine znamená „slnko“ – slovo „Son“ znamená „Syn,“ pričom obe slová majú rovnakú výslovnosť. – pozn.prekl.] Ale keď On začne svietiť, Syn spravodlivosti povstane s uzdravením vo Svojich krídlach. A každý život, nezáleží na tom, kde je pochovaný, ako hlboko, ako ďaleko vo vodách alebo v pieskoch, v skalách, on povstane do slávy Božej; pretože Boh nám vyjadruje, jednoducho nám ukazuje, čo On robí.
27Jeho účel je ukázať nám pomocou kvetov, pomocou slnka, pomocou stromu, prostredníctvom celého života, že On je Vzkriesenie a Život. Boh dáva vzkriesenie Svojmu životu, keď slúži Jeho účelu.
28A ak kvet slúži svojmu účelu a Boh má pre ten kvet vzkriesenie, o čo viac pre našu sestru, ktorá v živote slúžila svojmu účelu? Boh má vzkriesenie pre tých, ktorí slúžili svojmu účelu. Môžeme nájsť náš účel a potom Mu slúžiť.
29Tieto malé kvety, mohli by ste sa ich opýtať. Oni sú tu dnes popoludní, aby slúžili určitému účelu. To je to, čo tieto kvety, Boh má pre ne, aby slúžili určitému účelu. Mohlo by to pokračovať ďalej a ďalej.
30Ak si všimnete, tieto kvety nie sú všetky kvetmi rovnakej farby. Líšia sa vo farbe, ukazujúc tak, že Boh je Bohom rozmanitosti. On má rád rôzne farby. Ich spoločné zmiešanie dokopy tvorí kyticu, ktorú On miluje. Boh, Boh rozmanitosti, On má Svoje biele kvety, má Svoje červené kvety, a všetky Jeho farby kvetov. A tým, že sa dajú dokopy, to slúži Jeho účelu.
31On má veľké vrchy a malé kopce a roviny. On má púšte; má moria. On má dubový strom, palmu, všetko je zladené dokopy na svojom mieste, kde Boh, Boh celej prírody, môže žiť a tešiť sa zo Svojich stvorení, ako žije vo Svojich stvoreniach v čase, ktoré slúžia Jeho účelu.
32Ak On dostatočne myslí na to, aby vzkriesil tamto a vytvoril pre to cestu úniku, aby to v budúcnosti znova slúžilo, o čo viac to robí pri ľuďoch, bez ohľadu na to, kým sme, akej rasy, farby, vyznania alebo čokoľvek, aby sme mohli prebývať v jednote v Božej prítomnosti a v Jeho požehnaní. Raz nastane vzkriesenie, práve s takou istotou, ako existuje vzkriesenie pre kvet. Všetci to vidíme. Všetci tomu veríme. Všetci vieme, že všetky tieto veci sú vyjadreniami. Ony svedčia, rozprávajú nám, dávajú nám na známosť pocit, ktorý Boh chce, aby sme poznali.
33Ľudia, ktorí poslali tieto kvety, priatelia našej sestry, ktorí poslali tieto kvety, oni tiež oznamujú rodine, vyjadrujú im ich pocit súcitu priateľa, sestry alebo milovaného. Snažia sa vyjadriť. Ony sú vyjadrením, oznamujú, vyhlasujú niečo.
34Všetky tieto veci, o ktorých by sme mohli hovoriť hodiny, vyjadrenia Božie pre ľudskú rasu, všetky majú svoju časť a odohrávajú ju správne. Každý kvet, každý strom, každý východ slnka, každý západ slnka, všetko odohráva správne svoju časť. Ale všetky z týchto Božích vyjadrení oznamujú pre nás a dávajú nám príklad, že On sa jedného dňa chystal učiniť veľké vyjadrenie; Večné vyjadrenie.
35Potom nám poslal Svoj vyjadrený obraz vo forme Svojho Syna. Boh poslal Svojho Syna vo vyjadrenom obraze Samého Seba, aby ľudskej rase oznámil, čo si o nás myslel. On zmenil Svoju rolu. Stal sa človekom. Stal sa jedným z nás.
36Z Boha, z večného Otca, z toho veľkého Stvoriteľa, ktorý vypĺňal všetok priestor, čas, predtým, ako tu bol svet. Nebol tu ešte ani meter alebo svetelný meter, ani atóm, ani molekula. On bol stále Boh a vždy bude Bohom. Ale Ten veľký, ktorý... Ak by ste sa večer mohli pozrieť hore a vidieť hviezdy v slnečnej sústave. Pred pár rokmi som mal tú možnosť, aby som sa pozrel cez tento veľký ďalekohľad, tam, kde tvrdia, že by ste dokázali dovidieť na stodvadsať miliónov svetelných rokov vesmíru, svetelných metrov. A poza tým sú stále mesiace a hviezdy a svety, ktoré On riadi.
37A potom tak dostatočne dbal na to, aby pre nás učinil vyjadrenie vediac, že On je tak veľkolepý, jednako prišiel dolu vo forme ľudskej bytosti, aby vyjadril To, čím bol. Stal sa človekom smútku, oboznámený zo žiaľom. Žil ľudský život. Nemal miesta, kde by položil Svoju hlavu. Vyjadroval to, čo to – čo bol Boh. Uzdravoval našich nemocných, keď sme boli nemocní. Vzkriesil mŕtveho, aby nám ukázal, že bol Božím vyjadreným obrazom. Položil pre nás všetkých plán, kde my tiež, mohli sme sa dívať na tieto malé vyjadrenia a vidieť Boha. Potom sme sa mohli pozrieť hore a vidieť Božie veľké vyjadrenie a mať istotu, potom, že keď nadídu tieto hodiny, toto nie je koniec toho.
38Páčilo sa mi vyjadrenie, ktoré pred chvíľou povedala naša sestra pri spievaní. „Toto je moja sestra. Nemohla by som to takto spievať, ak by som nevedela, kde je.“ Rozumiete?
39Existuje spôsob, ako vieme, kam ideme, pretože vyjadrený Obraz Boží položil tento plán. A On povedal, „Ktokoľvek prijme tento plán, bude mať večný Život.“ V Jánovi 5:24 je povedané, „Ten, kto čuje Moje Slová a verí v Toho, ktorý Ma poslal, má večný Život a nepríde na súd; ale prešiel zo smrti do Života.“
40To najväčšie vyjadrenie zo všetkých bol Ježiš Kristus, ktorý pre nás vytvoril cestu. On naplnil a potvrdil všetky vyjadrenia, o ktorých tieto kvety a botanický život, a tak ďalej, slnko a slnečná sústava svedčili pred Jeho príchodom, že mal prísť Ten Spravodlivý, aby spôsobil, že tomu budeme pevne veriť, pretože On bude vyjadreným obrazom Božím. A keď prišiel a učinil to, čo učinil, On dokázal, že tieto vyjadrenia boli správne. On im dal potvrdenie. Pretože tak, ako znova povstane kvet, znova povstane strom, znova povstane slnko, tak znova povstane Kresťan. On musí, pretože Boh to dokázal Svojim zmŕtvychvstaním vo vyjadrenom obraze ľudskej bytosti, alebo ľudská bytosť vo vyjadrenom obraze Božom.
41A tam, keď prorok videl, ako sa udejú tieto veci, Jób, keď videl celý botanický život, a tak ďalej. Potom my, ktorí sme oboznámení s Bibliou, to vieme. Sedel na tejto kope popola v utrpení, dostal sa do problémov. Jeho cirkevní členovia mu povedali, že bol – že tajne hrešil.
42Mnohokrát to tak bolo povedané, že ak nejaká osoba zomrie predčasne alebo niečo také, že možno vykonali nejaký hriech, že urobili niečo zlé. Nie... To nie je prípad pre Kresťana.
43Keď uvidel toto veľké finálne vyjadrenie, ako mu Boh dal poznať Svoj plán skrze Ježiša Krista, on zakričal hlasom, keď blýskali blesky a zahrmeli hromy, on povedal, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. A v posledných dňoch sa postaví na zemi. A aj keď kožné červy zničia moje telo, jednako vo svojom tele uvidím Boha; Ktorého ja sám uvidím.“ On videl to finálne vyjadrenie mnoho stoviek rokov dopredu. Ale súc prorokom vo videní videl príchod Božieho veľkého vyjadrenia.
44Mohol sa pozrieť dolu a vidieť vzkriesenie semien, mohol vidieť vzkriesenie stromov a vzkriesenie slnka, potom, ako odslúžilo svoj čas a povstalo znova – slúžilo cez deň, povstalo kvôli ďalšiemu dňu. Kvety po jednej pohrebnej ceremónii zomreli a zostali vzkriesené pre ďalšiu pohrebnú ceremóniu, všetko slúži svojmu účelu. Potom uvidel v diaľke príchod Toho Spravodlivého a vykríkol, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije.“
45„Moje telo odpočinie v nádeji,“ povedal Dávid, „pretože On nenechá Svojmu Svätému vidieť porušenie. Ani nezanechá Jeho dušu v pekle.“ On videl ten deň, to dokonalé vyjadrenie Božie, to, čo On išiel vykonať, aby dal človeku najavo, že smrť nie je koniec cesty.
46Toto nie je koniec. Toto je začiatok. To je koniec smútku. To je koniec času rozhodovania. Ale je to začiatok času radosti a odmeny. Nie je to koniec všetkého. Je to len koniec smrteľných vecí, aby začali tie nesmrteľné veci. Ona odišla do svojho odpočinutia. Boh dal odpočinutie jej duši.
47No, on vykríkol toto veľkolepé vyjadrenie, pretože uvidel to, čo sa išlo udiať.
48No, poďme k tomuto záveru: Dnes sme sa tu zhromaždili, aby sme vyjadrili, alebo aby sme dali najavo naše pocity ohľadom susedy, ohľadom sestry, ohľadom manželky, ohľadom matky. To je dôvod, prečo sme sa dnes popoludní zhromaždili: aby sme dali najavo, aby sme vyjadrili naše cítenie, našu stratu. To je dôvod, prečo tu sme: aby sme toto urobili. Otec tu je, aby vyjadril stratu manželky; deti, matky; susedy alebo sestry.
49My, kazatelia, ako som ich počul cez budovu podávať tie nádherné, úžasné, potešujúce komentáre, jednoznačné, o tom, čo tá sestra znamenala pre nich a pre ich zhromaždenia. My, kazatelia, sme dnes popoludní prišli (samozrejme, v našich srdciach sme tiež smutní), ale prišli sme, aby sme tiež dali najavo vyjadrenie Božie, Jeho pravdu ohľadom celej tejto veci. Prišli sme, aby sme vyjadrili to, čo o tom hovorí Boh, aby sme potešili srdcia ľudí, aby sme im dali vedieť, že akokoľvek to môže byť šokujúce, jednako je to v prozreteľnosti Všemohúceho Boha, aby sa to udialo takýmto spôsobom a je to Jeho plán. A toto nie je koniec. Toto je začiatok nového života.
50Potom my, ktorých Boh vo Svojom Slove vyučuje o týchto veciach, prichádzame, aby sme dali naše vyjadrenie. A aký som šťastný pri tomto dnes popoludní, že my všetci môžeme vyjadriť to isté voči Slovu Božiemu, pretože ona to vyplnila.
51Sestra Bell, ako sme ju poznali tu v modlitebni, milá, posvätená kresťanská žena, ona tiež učinila svoje vyjadrenie. Ona dala najavo svoje cítenie ohľadom Boha, ako som pred chvíľou počul čítať nekrológ, dokonca predtým, ako sa s ňou oženil brat Jim, predpokladám, dolu v Tennessee. Ona učinila svoje rozhodnutie. Ona urobila svoje vyjadrenie. A tak, to sú svedectvá, a pokiaľ viem, od toho dňa nikdy neprestala činiť to vyjadrenie. Možno je dnes poza koridormi neba, niekde tam vo večných sférach slávy, kráča po uliciach Božích, stále to vyjadrujúc. Poza týmito tieňmi smrteľných sfér to stále vyjadruje.
52Sestra Bell, ako ju poznáme, sa nehanbila za svoje svedectvo. Ani raz tam nebolo nejaké červenanie sa kvôli jej svedectvu. Ani raz sa nezdráhala, aby niečo povedala. Ona to vyjadrovala a nehanbila sa. Ako som ju videl stáť tam vzadu s jej zodvihnutými rukami do povetria a slzy jej stekali dolu po jej lícach; videl som ju stáť tu pri tejto kazateľni a spievať piesne, ktoré by mohli celý zbor dostať do kričania, o kraji na druhej strane. Ona sa nehanbila. Všade vydávala svoje vyjadrenie. Každému susedovi, každej cirkvi, kdekoľvek sa pridružila, dala najavo samu seba a vyjadrovala to, čo si myslela o Bohu. Bol to jej život. Všetko, čím mohla byť, ona vyjadrovala to, čím bola v Kristu Ježišovi, znovuzrodené stvorenie.
53Bola milovanou priateľkou mojej drahej starej matky, ktorá pred pár týždňami vystúpila rovnakými schodmi. Dnes sú spolu.
54Čo za nádherná vec to je, vidieť vyjadrenia, ako to Boh robí. Jej listy, sestry Bell... Zakaždým, keď som prišiel domov, Billy, môj syn, mi priniesol kôpku listov, telefónnych hovorov, neustále, od sestry Bell, „Pomodli sa za tohto; pomodli sa za tamtoho.“ To... Čo sa to dialo? Pre mňa to je jej vyjadrenie, jej danie najavo toho, čím bola vo vnútri seba, bremeno za jej blízkych, bremeno za jej deti, bremeno za každého, kto bol naokolo, a za každú chorú osobu.
55Sestra Bell takmer žila skrze milosť Božiu posledných pár rokov. Bola vernou veriacou v Božiu uzdravujúcu moc. A tak sa to stalo tej noci... Nikdy vo svojom živote som za ňu nemal modlitbu, a nemodlil sa s tou drahou starou svätou, až – že by ju Boh uzdravil.
56A raz v noci, keď som bol zavolaný, práve som prišiel z Arizony, asi okolo polnoci. Zavolali môjmu synovi a povedali, „Sestra Shepherd, priateľka sestry Bellovej, chce, aby si sa za ňu pomodlil, je v nemocnici.“ Porozumel som, že to je sestra Shepherd; to je istá pani, ktorá je možno teraz v budove, volá sa Shepherd, ona vie. Myslel som si, že ona je v nemocnici.
57Na druhý deň ráno zavolali okolo jedenástej hodiny a povedali, „To nie je sestra Shepherd; to je sestra Bell, ona je v nemocnici.“ A vidieť tú múdru prozreteľnosť a plán Boží. Skôr, ako sme sa tam vôbec mohli dostať, sestra Bell vystúpila po tých zlatých schodoch. Predtým, ako som sa tam mohol dostať, Boh odtrhol Svoju farebnú ružu, aby vytvoril Svoju kyticu pre milénium. Skôr, ako som sa tam vôbec mohol dostať, ona odišla, aby sa stretla s Bohom. Božie vyjadrenie Jeho lásky!
58Všetky tieto roky šťastného manželstva boli vyjadrením jej oddanosti ako manželky, aby tvorila domov pre svojho manžela a svoje deti. To sa vyjadrilo cez ťažké časy, keď tí maličkí okolo stola, a bolo ťažko. A matka, je potrebná matka, aby vedela, ako uložiť veci, aby to vydržalo, keď sú tie malé hladné ústa okolo stola. Stáť pri svojom manželovi, oddaná, stáť pri svojich deťoch; to bolo vyjadrenie skutočnej oddanosti. To je pred každým jedným z vás. Nemusím to hovoriť. Viete, že je to pravda. Rozumiete? Tak veru.
59A jej nezlyhávajúca prosba za jej deti... Neverím, že som ju niekedy stretol alebo odišiel od nej bez toho, že by prosila o potrebu pre tie deti. To ukazovalo skutočné materstvo, ako vedela, že život je iba sen alebo miesto prípravy pre jej deti. Chcela ich stretnúť v kraji poza týmto, tam, kde už nebude viac žiadnych ťažkých časov. Stále mi hovorila... volala ma „brat Billy“. Hovorila, „Brat Billy, modli sa za moje deti, nech žiadne z nich nie je stratené.“ Ak to nevyjadruje skutočné materstvo... Matka, ktorá sa zaujíma o svoje deti, ktorá sa zaujíma o svojich susedov, svojho manžela, svojich milovaných; to je Boh, ktorý je v žene, vyjadrujúci večné veci.
60Ako súcitím s jej manželom, mojím dobrým priateľom. Ako súcitím s jej chlapcami, keď počuli tú správu, niektorí z nich v Nemecku a na iných miestach, že matka zomrela. Ale ona môže byť preč od vašej prítomnosti tu, chlapci, ale ona nie je mŕtva. Ona žije navždy. Žije v kraji, za ktorý sa modlila, aby sa tam s ňou každý z vás stretol. Nenechajte, aby bola sklamaná. Som si istý, že nebude.
61Dnes popoludní vidíme jednu špicu z toho kolesa vonku. Pamätám si, keď bola vzatá prvá špica z mojej rodiny. Jedna po druhej povypadávajú. Nebude to trvať príliš dlho. Ale počúvajte, to koleso môže byť znova zjednotené dokopy v inom kraji, tam, kde nie sú žiadne polámané kolesá, kde veľká Božia ekonómia môže byť dosiahnutá a môže sa valiť ďalej cez veky. Nech to je takým spôsobom, rodina. Vždy ste mali matku; teraz s ňou buďte navždy. Je to tak.
62Ďalšia vec, ktorá vyjadrila Božiu lásku: Ako som to porozumel, jej prianie bolo, aby nikdy nemusela byť stará a príliš dlho chradnúť, aby tu v starom veku nemusela dlho chradnúť, chromá a chorľavá a zomierajúca pomalou smrťou. Boh vypočul tú prosbu. Je to tak. No, len pred niekoľkými nedeľami tu stála v zborovej lavici a spievala slávne Evanjelium Kristovo.
63Čo to je? Zdá sa, akoby táto matka odišla predčasne, mala okolo šesťdesiatpäť rokov. Čo to znamená? To je Boh, ktorý vyjadruje Samého Seba, že On neodoprie žiadnu dobrú vec tým, ktorí pred Ním kráčajú priamo. Boh, ktorý sa vyjadruje v jej samotnej smrti, Boh sa pre nás vyjadruje, že On je Bohom a On im dá túžby jeho srdca – ich srdca, tým, ktorí pred Ním kráčajú priamo.
64Vidiac toto, že On je Bohom a my všetci musíme prísť do tohto miesta, potom nech sa dívame na Jeho znaky vyjadrení. Jeho lásku, Jeho Cirkev, Jeho ľudí, a to všetko je Božími vyjadreniami pre nás. Potom sa nazdávam, že my všetci – mali by sme skloniť naše hlavy v pokore a ďakovať Bohu za tento život, že skrze Krista premohol dokonca samotnú smrť.
65A potom Slová Ježiša, keď prišiel ku Jairovej dcére, „Ona nie je mŕtva, ale spí.“ Odišla do svojho spánku, a nie do svojej smrti, lebo ona zomrela pred mnohými rokmi ako malé dievča. A teraz žije v Kristovi a spí iba pre nás; ale je prebudená s Kristom.
66Teda skloňme naše hlavy a vzdajme vďaky za tento udatný život.
67Nebeský Otče, Ty, samozrejme, poznáš naše srdcia. Samozrejme poznáš myšlienky v našej mysli a vieš o nás všetko. Sme stvoreniami Tvojej ruky a vieš, že nám je ľúto vidieť sestru Bell, že od nás bola vzatá. Bože, skláňame naše hlavy a srdcia vo vďačnosti, že jej prosba bola vypočutá, a že Tvoja túžba po nej bola naplnená, že dokonca tu na konci tej cesty, keď je napísaný jej úmrtný oznam v živote každého, s kým prišla do kontaktu, že bola Tvojou služobnicou. Nech jej vplyv žije dlho v srdciach všetkých, ktorí ju poznali; Bože, modlíme sa, aby si dal odpočinutie jej chrabrej duši v tom kraji, ktorý milovala a rozprávala a spievala o ňom po všetky tieto roky.
68Modlím sa dnes popoludní za Jimmyho, Pane, keď ho tam vidím sedieť. A on vyjadruje svoje myšlienky, ako kryštálové slzy stekajú po jeho lícach. On premýšľa o oddanej manželke. A tieto deti, ktoré, slzy stekajú po ich lícach, premýšľajú o milovanej matke. A modlíme sa, Bože, aby si ich žehnal. Uteš ich srdcia. Natiahni tú ruku, ktorá je poza dosah čohokoľvek iného, čo môže ísť ku ľudskému srdcu, a udeľ im toto veľké uspokojenie, že sa jedného dňa znovu stretneme a už nikdy viac tam nebudeme mať ďalšiu pohrebnú službu.
69Žehnaj jej milovaných, jej bratov, jej sestry, jej vnúčatá, jej susedov.
70A tieto zbory, Pane. Vieme, ako ju milovali. Ako kráčala medzi nami, oni – ona kráčala medzi nimi. A spolu s nimi, Pane, delíme sa s týmto veľkým spoločným pocitom, že sme ju milovali. A sme tu, aby sme Ti vyjadrili našu – našu vďačnosť za jej život.
71Sformuj nás, Pane, a pretvor nás, aby sme tiež, keď prídeme ku koncu tej cesty, mohli byť pripravení, aby sme Ťa stretli. Odpusť naše mnohé hriechy, ó, večný Bože. Maj s nami milosrdenstvo, Pane, lebo sme slabí a utrápení.
72A modlím sa, aby si nám dnes popoludní dal útechu. Nech ju nájdeme v týchto slovách, ktoré boli vyjadrené z Tvojho Slova skrze rozličných kazateľov, a tých, ktorí sú určení, aby to prinášali, a cez susedov a priateľov. Nech to nájdeme tam pri svedectve kvetov a stromov, pri slnečnom úsvite a listoch; a ponad všetko pri Prítomnosti Svätého Ducha, ktorý svedčí o Kristovom vzkriesení, „Nezanechám vás bez útechy. Budem sa modliť ku Otcovi a On vám dá iného Utešiteľa a On zostane naveky.“ Ó, ako Ho milujeme, Pane, a ako si ceníme, že si nám Ho poslal, aby nám bolo dané toto požehnané uistenie v hodinách a čase problémov.
73No, udeľ nám silu do ďalšieho nadchádzajúceho zhromaždenia. Chcem zvlášť prosiť, Pane, práve teraz za týchto chlapcov, ktorí tu sedia v uniformách. Nech sú tí chlapci požehnaní, ako sa budú musieť vrátiť naspäť do svojich radov. Ale modlím sa, Pane, aby v ten deň... Ceníme si tieto uniformy, ktoré teraz nosia, ale nech sú zodpovedané matkine modlitby. Nech sú v ten deň oblečení v svätosti a spravodlivosti Ježiša Krista. Dievčatá, a všetci spolu, Pane, to je to, čo chceme byť, kresťanskí vojaci, skutočne silnej viery. Veď nás a usmerňuj nás až do toho dňa, Pane, keď sa znovu stretneme.
74Ďakujeme Ti teraz za jej život a modlíme sa, aby si bol s nami všetkými, až kým sa všetci stretneme pri Tvojich nohách. Prosím o to v Ježišovom Mene. Amen.
1 Along with these testimonies and acknowledgments of our departed sister, I would like to leave these words, also. My first acquaintance with the family of Bell was her husband, Jimmy, who was such a bosom friend to my father who has gone on. And then coming of years, I become a minister and was acquainted with Sister Bell, and know her as a real devout Christian. We will all miss her, everywhere. It's so easy to say words over someone like this, because you don't have to pull back anything. She was what was required to be a Christian.
2When I heard the sister sing, a few moments ago, it just remind me so much of her singing, as we know her around here. She loved singing. I'm so glad that this was done, for it truly made how Sister Bell would have felt. She'd like to have expressed herself in that way. My prayer, and sincere prayer is, that we will all come to the end of the road with a testimony like she had.
3 I wish to read some out of the Scripture here, just a portion. I feel that she was such a great lover of God's Word, and His Word is so Eternal. And I thought I would read a portion of the 14th chapter of--of Job.
Man that is born of a woman is of a few days, and full of trouble.
He cometh forth like a flower, and is cut down: he fleeth also as a shadow, and continueth not.
... does thou open thine eyes upon such an one, and bringest me into judgment with thee?
Who can bring a clean thing out of an unclean? not one.
Seeing his days are determined, the number of his months are with thee, thou has appointed him bounds that he cannot pass;
Turn from him, that he may rest, till he has accomplished, as an hireling, his day.
For there is hope of a tree, if it be cut down, that it will sprout again, and that the tender branches thereof will not cease.
Though the root thereof wax old in the earth, and the stock thereof die in the ground;
Yet through the scent of water it will bud, and bring forth... like a plant.
But man dieth, and wasteth away: yea,... giveth up the ghost, and where is he?
As the waters fail from the sea, and the floods decay and dry up:
So man lieth down, and rises not: till the heavens be no more, they shall not awake, nor be raisen out of their sleep.
O that thou would hide me in the grave, that thou would appoint me a secret, until the days of thy wrath be past,...
If a man die, shall he live again? all the days of my appointed time will I wait, till my change come. I...
Thou shall call,... I will answer thee: thou will have a desire to do a work of thine hand.
For now thou numberest my steps:... thou does watch over my sin?
4Reading from the Eternal Word, I would like for us to think upon just one word for a few moments, and that word is: Expressions.
5There's so much of life that's expressions. And there is no one that lives on earth but what sometime in his life he's got to stop and think of where he come from, what's his purpose here, and where he's going hereafter. Everyone likes, would like to look beyond the curtain.
6 Reading here from the oldest Book in the Bible, Job, this patriarch, he was trying to find this very thing. And he was giving vent to his impulse of God, expressing that He was a--a life after death.
7We sometimes feel that, when we're confronted with something like this, that this is all. But it isn't. It's the changing. It's the... a step higher. It's passing from one life into another.
8And Job, the prophet, as he was thinking on these things, he detected it in botany, plant life, tree life. So he was noticing that, how that God must be in His creation; that if He made the creation, then He must live in the creation, because He made it for a purpose, for Himself to live in, like a house that a man would build. These teeny little lives that's in all of God's creation is subject to its Maker. And he was thinking, that, if a storm came by and would ring down a mighty tree, yet, that wasn't the end of that tree. It would live again. If the tree died, it would live.
9And many times, when we are flusterated, if we would just look around us, you can see God everywhere. Now we'll take Him, like in the tree, if the tree is put here.
10 And everything is here to serve a purpose, just as we are here to serve a purpose, just as our sister was here to serve a purpose. We're all here for a purpose of God, if we can find what that purpose is and then serve it well. There, surely, if God is mindful enough of a resurrection of botany life, He's mindful enough of a resurrection for human life.
11So Job noticed, the patriarch, that--that the tree, if it died, it lived again. And how that summer and winter changed its beings, and each day there left a testimony. He noticed if the--the tree was living in the summertime, and seemingly in the wintertime it died, the leaves that hung on the tree.
12 Now, we are taught in the Scripture, that, there is a Tree of Life. It was in the garden of Eden. And this Tree of Life is where Christians hang, as a leaf on this Tree.
13And now in the wintertime, when the leaves are pretty, why, they... Or, in the summertime, rather, when the leaves are pretty and green, after while frost comes and colors them different colors, and they fall from the tree. And the life goes back into the root of the tree. If we just notice, it's a mysterious thing.
14 Here sometime ago, I was confronted, to speak to a man who claimed to be an infidel, an unbeliever. And we were standing by an apple tree which belonged to him. And I asked him how old the tree was, and he told me so many years, and how many bushels of apples it produced each year. And this was in the early part of August, and I knew, noticed the apples were already falling, and the leaves were turning brown. And I said to him, "I'd like to ask you a question." I said, "Why are those leaves turning brown and falling off of the tree before any frost hits them?"
15"Well," he said, "it's winter coming on. And the reason that they turn brown is because the life has left the leaf."
I said, "Where did the life go?"
16And he said to me, "Back to the root of the tree, where it come from."
And I said, "Is that the last of the leaf?"
17He said, "No. That life will return next spring again, with a new leaf." He had never noticed it before.
18I said, "Then, I pray you tell me, sir, what Intelligence takes that leaf off the tree even before cold weather, and sends its life back down into the ground, for safety, until the coming forth of another season. You could put water in a bucket and set it on a post, it will never change by the season. So it shows that there is a God Who masters life."
19 And we who are claim to be Christians, who are born of the Spirit of God, has been, by the grace of God, transferred from a tree of death to a Tree of Life. And when one of the leaves drops off, like I heard that testimony from the... this wonderful church, to the Gilt Edge Baptist church, where many of my precious friends are members, where one of its leaves has dropped off. We know that that life has gone back to the God Who gave it for some purpose, only to come again in the general resurrection; never drop again, in the Millennium. The great time is coming.
20Job had noticed these things. Then he noticed in the life of the sun.
21 If you'll notice, of a morning, the sun comes up, it's a baby. Its rays are weak. Then it comes into its teen age, about nine or ten o'clock. Then in the noontime, the middle of the day, it's in its strength. Then it begins to fall, and finally sets again over in the West, as it dies out for the day. Could we call that the end of the sun? No. The next morning, it comes back up again, to bring a new day for us.
22Now, what is this? It's God's expression. And the word expression means "to make known a feeling." It's God's expression, expression to us, to let us know His feeling for us, that death does not separate us Eternally. We'll rise again, come back again.
23 Every time that the seed dies in the earth, in the fall of the year, just like these flowers, they, the little seeds drop out of them when frost strikes them, and the seed goes down onto the ground. And as strange as it may seem, yet it is the truth, God is so infinite that He doesn't overlook anything. He has a funeral procession for His flower. After the frost strikes them, then comes the fall rains, and great big tears, of drops of rain, drops from the heaven, and buries that flower seed, pats upon it, and maybe it goes an inch or two beneath the earth. Then the cold winter winds begin to sweep, and--and the little petals are gone, and the stalk is gone, and then the bulb freezes and dries up. And then the little seed freezes, and the pulp runs out of it. And, why, by time of spring, you can't find anything left of it.
24But is that the end of the flower? Never. It was put here for a purpose. And when it has served its purpose well, then God letting us know, by the flower, His expression to us.
25Just as sure as the sun gets a little closer to the earth, to bring a warmer ray, you could not hide that life nowhere. You could cover it over with a rock. Did you ever notice when you lay your concrete in the wintertime, where is the grass the thickest in the spring? Right around the edge of the concrete. Why is it? It's that life that's beneath the rock. When the sun begins to bathe the earth, you can't hold life. It'll find its way out from under the concrete and stick it's little head up, to praise God, because the sun is the resurrection. The s-u-n is the resurrection of all botany life. You can't hide it as long as the sun shine.
26 The S-o-n seems to be, many times, far away. But when He begins to shine: "The Sun of righteousness will rise with healing in His wings." And every life, no matter where it's buried, how deep, how far in the waters, or in the sands, in the rocks, it'll rise to the glory of God.
27Because, God is expressing to us, showing us just what He's doing. His purpose is to show us, through the flowers, through the sun, through the tree, through all life, that He is the resurrection and the Life. God resurrects His Life when it serves His purpose.
28And if the flower serves its purpose, and God has a resurrection for the flower, how much more for our sister who serve her purpose in life. God has a resurrection for those that serves their purpose. We can find our purpose and then serve them.
29 These little flowers, you might ask about them. They are here, this afternoon, to serve a purpose. That's what these flowers, God had them for, to serve a purpose. On and on it could go.
30If you notice, these flowers are not all the same color of flowers. They different in color, showing that God is a God of variety. He likes different colors. Mixing it together makes the bouquet that He loves. God, a God of variety. He has His white flowers. He has His red flowers. And His, all colors of flowers, and putting them together serves His purpose.
31He has big mountains, and little hills, and plain. He has deserts. He has sea. He has the oak tree, the palm tree. Everything blending together in its place, where, God, the God of all nature can live and enjoy His being, as living in His creatures in time, that's serving His purpose.
32If He thinks enough to resurrect that, and made a way of an escape for that, for service in the future again, how much more has He of people, regardless of who we are, what race, color, creed, or whatmore, that can dwell together in the unity of God's Presence and His blessing. There will be a resurrection, some day, just as sure as there's a resurrection for the flower. We all see that. We all believe that. We all know that these things are all expression. They are testifying, telling us, making, knowing a feeling that God wants us to know.
33 People who sent these flowers, the friends of our sister who sent these flowers, they're also making known to the family, expressing to them that their feeling of sympathy of a friend, of a sister, or--or loved one. They are trying to express. They are expressions, making known, declaring something.
34All these things that we could speak of, for hours, the expressions of God to the human race, all these have their part, and they play it well. Every flower, every tree, every sunrise, every sunset, everything plays its part well. But all of those expressions of God, making known to us, and giving us an example, that He was going to make a great expression some day, an Eternal expression.
35Then He sent us His expressed image, in the form of His Son. God sent His Son, in the expressed image of Himself, to declare to the human race what He thought of us. He changed His cast. He become man. He become one of us.
36From God, the Eternal Father, from the great Creator Who, before there was a world, filled all space, time. There was not even a--a meter or a light meter, neither was there an atom or a molecule, He was still God. And He will always be God. But the great One Who... If you could look up at night and see the stars in the solar system. Some years ago, I had the privilege to look through this big scope, and where they claim you could see a hundred and twenty million years of light space, light meters. And beyond that is still moons and stars and worlds, that He controls.
37 And then He was so mindful enough to make an expression to us, knowing that He is so great. Yet, He came down in the form of a human being, to express what He was. He became a man of sorrow, acquainted with grief. He lived a human life. He had no place to lay His head. He was expressing what It, what God was. He healed our sick when we were sick. He raised up the dead, to show that He was God's expressed image. He laid a plan down for us all, that where we too could look at these small expression and see God. Then we could look up and see God's great expression, and have the assurance, then, that when these hours come, this isn't the end of it.
38 I like the expression that our sister, in singing, said a few moments ago, "This is my sister. I could not sing it this way unless she knew where she was." See?
39There is a way we know where we're going, because the expressed image of God laid down this plan. And, He said, whosoever would accept this plan would have Eternal Life. John 5:24 said, "He that heareth My Words, and believeth on Him that sent Me, has everlasting Life, and shall not come into the Judgment; but has passed from death unto Life."
40The greatest expression of all was Jesus Christ, Who made a way for us. He fulfilled and vindicated all the expressions that these flowers, and botany life, and so forth, and the sun, and the solar system, has witnessed before His Coming, that there was coming a Just One that would make us firmly believe It, because He would be the expressed image of God. And when He came, and did what He did, He proved that these expressions was right. He gave vindication to them. Because, as a flower raises again, the tree raises again, the sun raises again, so shall the Christian rise again. It has to. Because, God, in the expressed image of a human being, or a human being in the expressed image of God, proved it by His resurrection.
41 Then, in there, when the prophet saw these things take place; Job, when he saw all the botany life, and so forth. Then, we who are familiar with the Bible knows it. Setting on this heap of ashes, in distress, trouble had struck him. His church members had told him that he was a... had secretly sinned.
42Many time it's been said, that, "A person dies prematurely, or something, that may be some sin they did. They did something wrong." Nah. That isn't the case to a Christian.
43When he saw this great, final expression, God making known His plan through Jesus Christ, he cried with a voice. When the lightnings flashed and the thunders roared, he said, "I know my Redeemer liveth, and at the last days He will stand upon the earth. And though after the skin worm has destroyed my body, yet in my flesh I'll see God, Whom I shall see for myself." He saw that final expression, many hundreds of years ahead. But, being a prophet, in the vision he saw the coming of God's great expression.
44 He could look down and see the resurrection of the seeds. He could see the resurrection of the trees. And the resurrection of the sun, after it had served its time, and raised again; served for a day, raised for another day. Flowers for one funeral service, die, and resurrect for another's funeral service. Everything serving its purpose. Then he saw, in the distance, the Coming of that Just One, and screamed, "I know my Redeemer liveth."
45"My flesh shall rest in hope," said David, "because He will not suffer His Holy One to see corruption; neither will He leave His soul in hell." He saw that day, that perfect expression of God, what He was going to do; to make known, to man, that death is not the end of the road.
46This is not the end. This is the beginning. It's the end of sorrow. It's the end of time of decision. But it's beginning of time of joy and reward. It's not the end of everything. It's just the end of the--of the mortal things, to begin the immortal thing. She has gone to her rest. God rest her soul.
47Now, he cried this great expression, because he seen what was going to happen.
48 Now let us come to this conclusion. We have gathered here today, to--to express, or to make known our feeling about a neighbor, about a sister, about a wife, about a mother. That's why we have gathered this afternoon; to make known, to express our feeling, our loss. That's why we are here, to do this. The father is to express the loss of the wife; the children, the mother; the neighbor, or the sister.
49We ministers. As I heard them, down through the building, giving those wonderful, glorious, comforting comments, clear-cut, that what the sister had meant to them, and in their congregation. We ministers come, this afternoon. Course, in our hearts, we feel sad, too. But we've come to make known an expression of God, too, His Truth about all this matter. We've come to express what God says about it, to comfort the hearts of the people; to let them know, as hard as the shock may be, yet it's in the providence of Almighty God to do it this way, and it's His plan. And this isn't the end. This is the beginning of a new life.
50 Then we who God teaches in His Word, about these things, we come to give our expression. And how happy I am over this one this afternoon, that we all can express the same thing towards the Word of God, because she fulfilled It.
51Sister Bell, as we knew her here at the tabernacle, a lovely, sainted, Christian woman, she made her expressions, too. She made known her feeling about God. As I heard the obituary read, a while ago, even before Brother Jim married her, I suppose, down in Tennessee, she made her decision. She made her expression. So, it's the testimonies. And as far as I know, from that day since, has never ceased to make that expression. Maybe, today, as over the corridors of Heaven, somewhere yonder in the Eternal realms of Glory, walking the streets of God, still expressing it. Beyond these shadows of mortal realm, she still expresses it.
52 Sister Bell, as we know her, was not ashamed of her testimony. Not one time was there any blushing of her testimony. Not one time was she reluctant to say something. She expressed it, and she wasn't ashamed. How I've seen her stand back there with her hands in the air, and the tears running down her cheeks. See her standing here on this pulpit, and sing songs that would make the whole church go into a scream, of a Land, be way beyond here. She wasn't ashamed. She give her expression everywhere. Every neighbor, every church, everywhere she was affiliated, she made herself known, expressed what she thought about God. Was her life, all that she could be, she expressed what she was in Christ Jesus, a new-born creature.
53She was a lovely friend to my dear old mother that--that climbed the same steps, a few weeks ago. Today, they're together.
54What a wonderful thing it is, to see the expressions, how God does. Her letters; Sister Bell. Every time I would come home, Billy, my son, would bring me a group of letters, telephone calls, constantly, from Sister Bell. "Pray for this one. Pray for that one." That, what was it doing? To me, that's her expression, her making known what was on the inside of her; a burden for her fellow man, a burden for her children, a burden for every one that was around, and every sick person.
55 Sister Bell almost lived by the grace of God, the last few years. She was a faithful believer in God's healing power. And it so happened the other night... I've never in my life had prayer for her, and prayed with that dear old saint, until, unless God healed her.
56And the other night, when I was called, I just got in from Arizona, about around midnight. They called my son and said, "Sister Shepherd, a friend of Sister Bell's, wants you to pray for her. She's in the hospital." I understood it to be Sister Shepherd; some lady, perhaps in the building now, by the name of Shepherd, that she knew. I thought she was in the hospital.
57The next morning they called back, about eleven something, and said, "It's not Sister Shepherd. It is Sister Bell, herself, is in the hospital." And to see that, the wise providence and plan of God. Before he could ever get there, Sister Bell had done climbed the golden Stairs. Before I could get there, God had plucked His rose of color, to make His bouquet for the Millennium. Before I could ever get there, she was gone to meet God. God's expression of His love!
58 All these years of happy marriage was an expression of her loyalty as a wife, to make a home for her husband and her children. That expressed itself through the hard times, when little fellows around the table, and hard going. And, a mother, takes a mother to know how to put things together, to make it last--last, when little hungry mouths are around the table. But, stand by her husband, loyal, stand by her children, it was an expression of genuine loyalty. That's before every one of you. I wouldn't have to say that. You know that to be the truth. See? Yes, sir.
59 And her never-failing plea for her children! I don't believe I ever met her, or left her, without her asking a request for those children. That showed real motherhood, knowing that life is merely a dream or a preparation place for her children. She wanted to meet them in a Land beyond here, where there would be no more hard times. She constantly would say to me... She called me Brother Billy. She would say, "Brother Billy, pray for my children, none of them will be lost." If that isn't expressing real motherhood; a mother who is interested in her children, interested in her neighbors, her husband, her loved one! It's God in the woman, expressing Eternal things.
60 How I sympathize with her husband, my good friend. How I sympathize with them boys, to hear a message of some of them in Germany and different places, a mother is gone. But she might be gone from your presence here, boys, but she's not--she's not dead. She's alive for evermore. She's a living in a Land to where she prayed that each of you would meet her. Don't let her be disappointed. I'm sure she won't.
61I see one spoke out of that wheel, this afternoon. I remember when the first spoke was taken from my family. One by one, they'll drop away. It won't be too long. Listen. That wheel can be united together again, in another Land where there is no broken wheels, where God's great economy can be achieved and can roll on through the ages. May it be that way, family. You've always had mother; now be with her forever. That's right.
62 Another thing that expressed God's love. As I understand, that, her request was that she'd never be old and linger along, have to linger and be packed around in old age, and crippled up and--and sickly, and dying by inches. God granted that request. That's right. Why, just couple Sunday's ago, she was standing here on a church pew, singing the glorious Gospel of Christ.
63What's this? What's this of a mother, looked like, prematurely, about sixty-five years old, going? What does that mean? It's God expressing Himself, that, "He will not withhold no good thing from them that will walk upright before Him." God, expressing in her very death, is God expressing to us, that He's God, and He will give those the desire of His heart, their heart, that'll walk upright before Him.
64Seeing this, that He is God, and we must all come to this place, then let us look at His tokens of expressions. His love, His Church, His people, and everything that it is, is all God's expressions to us. Then I think we all should bow our heads in humility and thank God for this life that, through Christ, has conquered even death itself.
65And then the Words of Jesus when He went to Jairus' daughter, "She is not dead, but she sleepeth." She's gone to her sleep, and not to her death. For she died many years ago, as a little girl, and now she lives in Christ; and only asleep, to us, but awake with Christ.
66 Let us bow our heads then and give thanks for this gallant life.
67Heavenly Father, of course You know our hearts, of course You know the thoughts in our mind. You know all about us. We're the Creation of Your hand. You know we're sorry to see Sister Bell be taken from us. But, God, we are bowing our heads and hearts, in gratefulness that her request was granted, and that Your desire for her was fulfilled. That, even here at the end of the road, when her obituary is written in the life of everybody she come in contact with, that she was Your servant. Long may her influence live in the hearts of all who know her. God, we pray that You will rest her gallant soul in that Land that she loved, and talked about and sang of, all these years.
68 I pray for Jimmy, this afternoon, Lord. When I see him setting there, and he's expressing his thoughts as the crystally tears rolls down his cheek. He's thinking of a loyal wife. And of these children who, the tears running down their cheeks, they are thinking of a lovely mother. And we pray, God, that You'll bless them. Comfort their hearts. Reach out that Hand, that beyond the reach of anything else, that can go to the human heart, and give to them this great satisfaction, that someday we'll meet again, and we'll never have another funeral service There.
69 Bless her loved ones, her brothers, her sisters, her grandchildren, and her neighbors.
70And these churches, Lord, we know how they loved her. As she walked among us, they, she has walked among them. And together, with them, Lord, we--we share this great mutual feeling, that we loved her. And we're here expressing our--our--our gratitude to You, for her life.
71Mold us, Lord, and make us, that we, too, when we come to the end of the road, may be ready to meet You. Forgive our many sins, O Eternal God. Have mercy upon us, Lord, for we are weak and weary.
72 And I pray that You will give us comfort, this afternoon. May we find it in these words that's been expressed from Your Word, through the different ministers, and those who are ordained to bring such, and through the neighbors and friends. May we find in there, with the testimony of--of the flowers, and the trees, and the sunshine, the leaves, and--and above all, with the Presence of the Holy Spirit, which witnesses the resurrection of Christ. "I will not leave you comfortless. I'll pray the Father, and He'll give you another Comforter, and He will abide forever." Oh, how we love Him, Lord! And how we appreciate You sending Him to us, to give us this blessed assurance in the hours and time of trouble.
Now give us strength for the further coming of the service.
73 I want to ask a special, Lord, just now for these boys setting here in the uniform. Blessed be those boys, as they'll have to return back unto their ranks. But I pray, Lord, that on that day... We appreciate these uniforms they wear now. But may mother's prayer be answered: may they be dressed in the holiness and righteousness of Jesus Christ, at that day. The girls, and all together, Lord, that's what we want to be, the Christian soldiers, real strong faith. Guide us and direct us until that day, Lord, when we meet again.
74We thank You for her life now, and pray that You'll be with all of us until we all meet at Thy feet. In Jesus' Name we ask it. Amen.
1[Nejaká sestra spieva pieseň, následne niekto hovorí zopár slov. – pozn.prekl.]
Spolu s týmito svedectvami a poďakovaniami našej zosnulej sestry, tiež by som povedal tieto slová. Moje prvé zoznámenie sa s rodinou Bell bol jej manžel, Jimmy, ktorý bol veľmi blízky priateľ môjho otca, ktorý odišiel. A potom, ako roky ubiehali, stal som sa kazateľom a zoznámil som sa so sestrou Bell a spoznal som ju ako skutočnú zbožnú Kresťanku. Všetkým nám bude chýbať, všade. Je tak ľahké rozprávať o niekom takomto, pretože nemusíte nič skrývať. Ona bola tým, čo sa od Kresťana vyžaduje, aby tým bol.
2Keď som pred chvíľou počul spievať tie sestry, to mi skrátka tak veľmi pripomenulo jej spev, ako ju tu naokolo poznáme. Ona rada spievala. Som tak rád, že sa to vykonalo, lebo to skutočne vyjadrilo, ako by sa cítila sestra Bell. Ona sa rada vyjadrovala takým spôsobom. Mojou modlitbou, úprimnou modlitbou je, aby sme všetci prišli do konca cesty s takým svedectvom, ako mala ona.
3No, chcem tu prečítať niečo z Písma, len kúsok. Mám pocit, že ona tak veľmi milovala Božie Slovo, a Jeho Slovo je tak večné. A myslím, že by som mohol prečítať kúsok zo 14. kapitoly Jóba.
Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd?
Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvy jako sadenec.
Ale človek zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev...
Ak zomrie človek, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
4Pri čítaní z večného Slova, chcel by som, aby sme sa len na chvíľu zamysleli nad jedným slovom, a to slovo je: Vyjadrenia.
5V živote je tak mnoho vyjadrení. A nie je tu nikto, kto žije na zemi bez toho, že by sa niekedy vo svojom živote nezastavil a nepremýšľal o tom, odkiaľ prišiel, aký je tu jeho účel a kam pôjde potom. Každý má rád – by sa rád pozrel poza oponu.
6Ako sme tu čítali z najstaršej Knihy Biblie, z Jóba, tento patriarcha, on sa snažil zistiť práve túto vec. A dával voľný priechod svojej inšpirácii od Boha, vyjadruje, že On je... že je život po smrti.
7Niekedy máme pocit, že keď sa stretneme s niečím takýmto, že toto je všetko. Ale nie je; to je zmena. To je krok vyššie. To je prejdenie z jedného života do iného.
8A Jób, prorok, ako on premýšľal o týchto veciach, objavil to v botanike – v rastlinnom živote a v živote stromu. A tak, on si to všímal, ako Boh musí byť vo Svojom stvorení; že keď učinil stvorenie, potom musí žiť v stvorení, pretože to stvoril pre účel pre Samého Seba, aby v tom žil; ako dom, ktorý si človek postaví. A tieto malinké životy, ktoré sú v celom Božom stvorení, sú poddané svojmu Stvoriteľovi. A on premýšľal o tom, že ak by prišla búrka a zhodila by dole mocný strom, jednako to nebude koniec toho stromu. On znova ožije. Ak strom zomrie, bude žiť.
9A mnohokrát, keď sme sklamaní, keby sme sa len obzreli okolo seba, všade môžete vidieť Boha. No, vezmeme Ho, ako v strome. Ak je tu zasadený strom...
10A všetko je tu preto, aby to slúžilo určitému účelu, tak, ako my sme tu, aby sme slúžili určitému účelu, tak, ako tu bola naša sestra, aby slúžila určitému účelu. Všetci sme tu kvôli účelu Božiemu. Ak dokážeme zistiť, aký je ten účel, a potom tomu dobre slúžiť, potom určite, ak Boh dostatočne dbá na vzkriesenie botanického života, On dostatočne dbá na vzkriesenie ľudského života.
11A tak Jób, ten patriarcha, si všimol, že strom, ak zomrie, on znovu ožije. A ako leto a zima menili prejav jeho života. Všimol si, že keď strom v lete žil a v zime zdanlivo zomrel, tie listy, ktoré viseli na strome.
12No, sme učení v Písmach, že existuje Strom Života. Bol v záhrade Eden. A tento Strom Života je to miesto, kde Kresťania visia ako list na tomto Strome.
13A teraz, v zimnom období, keď sú listy pekné, no, oni – alebo lepšie povedané v letnom období, keď sú listy pekné a zelené, po chvíli príde mráz a zafarbí ich odlišnými farbami a oni opadnú zo stromu. A život ide naspäť do koreňa stromu. Ak si len všimneme, to je tajuplná vec.
14Prednedávnom som tu čelil názorom človeka, ktorý tvrdil, že je neveriaci, že neverí. A stáli sme pri jabloni, ktorá mu patrila. A opýtal som sa ho, aký starý je ten strom, a on mi povedal, že má toľko a toľko rokov, a koľko bušelov jabĺk urodí každý rok. [Bušel – objemová miera, asi 36 litrov. – pozn.prekl.] A to bolo začiatkom augusta a vedel som – všimol som si, že jablká už padali a listy začali hnednúť. A povedal som mu, „Rád by som sa vás niečo opýtal.“ Povedal som, „Prečo tie listy začínajú hnednúť a padať zo stromu pred tým, ako ich vôbec udrie nejaký mráz?“
15„No,“ povedal, „prichádza zima. A dôvod, prečo zhnedli, je ten, že život opustil ten list.“
Povedal som, „Kam odišiel ten život?“
16A on mi povedal, „Naspäť do koreňov stromu, tam, odkiaľ prišiel.“
A povedal som, „Je to koniec toho listu?“
17Povedal, „Nie, ten život sa znova na jar vráti s novým listom.“ On si to nikdy nevšimol.
18Potom som povedal, „Prosím vás, povedzte mi, pane, aká inteligencia berie ten list preč zo stromu ešte pred tým, ako nastane chladné počasie, a posiela ten život naspäť dolu do zeme, aby bol v bezpečí, až kým nepríde ďalšie ročné obdobie? Môžete dať do vedra vodu a postaviť ho na stĺp. To sa nikdy nezmení kvôli ročnému obdobiu. A tak to ukazuje, že existuje Boh, ktorý riadi život.“
19A my, ktorí sme – tvrdíme, že sme Kresťania, ktorí sme narodení z Ducha Božieho, boli sme skrze milosť Božiu prenesení zo stromu smrti do Stromu Života. A keď jeden z listov opadne, ako som počul to svedectvo z tohto nádherného zboru, tej Pravej Baptistickej cirkvi, kde sú mnohí z mojich priateľov členmi, odkiaľ odpadol jeden z jeho listov. Vieme, že ten život musel ísť naspäť k Bohu, ktorý ho dal, kvôli nejakému účelu, len aby prišiel naspäť v tom univerzálnom vzkriesení, aby už nikdy viac neodpadol v tom Miléniu. V tom veľkolepom čase, ktorý prichádza.
20Jób si všímal tieto veci. Potom si všímal život slnka.
21Ak si všimnete, ráno slnko vychádza. To je bábätko. Jeho lúče sú slabé. Potom prichádza do mladistvého veku, asi o deviatej alebo desiatej hodine. Potom v čase poludnia, v strede dňa, ono je vo svojej sile. Potom začína zapadať a nakoniec je znovu na západe, ako zomiera počas dňa. Mohli by sme to nazvať koncom slnka? Nie. Nasledujúce ráno znovu vychádza, aby nám prinieslo nový deň.
22No, čo je toto? To je Božie vyjadrenie. A slovo „vyjadrenie“ znamená „dať najavo pocit.“ To je Božím vyjadrujúcim – vyjadrením pre nás, aby nám dal poznať Svoje pocity ku nám, že smrť nás večne neoddelí. Opäť povstaneme, prídeme znova naspäť.
23Zakaždým, keď v zemi zomiera semeno, keď rok dobieha do konca, práve tak, ako tieto kvety... Oni – vypadnú z nich maličké semená, keď ich zasiahne mráz, a semeno ide dole do zeme. A akokoľvek divne to môže vyzerať, jednako je to pravda. Boh je tak nekonečný, že On nič neprehliadne. On má pre Svoj kvet pohrebný sprievod. Potom, ako ich zasiahne mráz, potom prichádzajú jesenné dažde, veľké mohutné slzy kvapiek dažďa padajú z nebies a pochovávajú semeno toho kvetu, utľapkávajú ho, a možno ide cól alebo dva pod zem. Potom začnú vanúť studené zimné vetry a malé plátky kvetov sú preč, stonky sú preč, a potom zamrzne hľuza a vyschne. A potom zamrzne malé semeno a tá dreň z neho odchádza. A, aha, na jar z neho nemôžete nič nájsť.
24Ale či to je koniec toho kvetu? Vôbec nie. Bol sem daný za nejakým účelom. A keď dobre vyplnil svoj účel, potom nám Boh dáva vedieť, pomocou kvetu, Svoje vyjadrenie pre nás.
25Práve s takou istotou, ako sa slnko dostáva trocha bližšie ku zemi, aby prinieslo teplejšie lúče, nikde nedokážete ukryť ten život. Mohli by ste ho zakryť skalou. Všimli ste si niekedy, čo sa stane, keď položíte betón v zime, že kde je na jar najhustejšia tráva? Rovno okolo okraja betónu. Prečo to tak je? To je ten život, ktorý je pod tou skalou. Keď slnko začne zalievať zem, nedokážete zadržať život. On si nájde svoju cestu von spod toho betónu a vystrie svoju malú hlavu, aby chválil Boha, pretože slnko je vzkriesením. S-l-n-k-o je vzkriesením pre celý botanický život. Nedokážete ho ukryť tak dlho, ako svieti slnko.
26S-y-n sa mnohokrát zdá byť ďaleko. [Slovo „sun“ v angličtine znamená „slnko“ – slovo „Son“ znamená „Syn,“ pričom obe slová majú rovnakú výslovnosť. – pozn.prekl.] Ale keď On začne svietiť, Syn spravodlivosti povstane s uzdravením vo Svojich krídlach. A každý život, nezáleží na tom, kde je pochovaný, ako hlboko, ako ďaleko vo vodách alebo v pieskoch, v skalách, on povstane do slávy Božej; pretože Boh nám vyjadruje, jednoducho nám ukazuje, čo On robí.
27Jeho účel je ukázať nám pomocou kvetov, pomocou slnka, pomocou stromu, prostredníctvom celého života, že On je Vzkriesenie a Život. Boh dáva vzkriesenie Svojmu životu, keď slúži Jeho účelu.
28A ak kvet slúži svojmu účelu a Boh má pre ten kvet vzkriesenie, o čo viac pre našu sestru, ktorá v živote slúžila svojmu účelu? Boh má vzkriesenie pre tých, ktorí slúžili svojmu účelu. Môžeme nájsť náš účel a potom Mu slúžiť.
29Tieto malé kvety, mohli by ste sa ich opýtať. Oni sú tu dnes popoludní, aby slúžili určitému účelu. To je to, čo tieto kvety, Boh má pre ne, aby slúžili určitému účelu. Mohlo by to pokračovať ďalej a ďalej.
30Ak si všimnete, tieto kvety nie sú všetky kvetmi rovnakej farby. Líšia sa vo farbe, ukazujúc tak, že Boh je Bohom rozmanitosti. On má rád rôzne farby. Ich spoločné zmiešanie dokopy tvorí kyticu, ktorú On miluje. Boh, Boh rozmanitosti, On má Svoje biele kvety, má Svoje červené kvety, a všetky Jeho farby kvetov. A tým, že sa dajú dokopy, to slúži Jeho účelu.
31On má veľké vrchy a malé kopce a roviny. On má púšte; má moria. On má dubový strom, palmu, všetko je zladené dokopy na svojom mieste, kde Boh, Boh celej prírody, môže žiť a tešiť sa zo Svojich stvorení, ako žije vo Svojich stvoreniach v čase, ktoré slúžia Jeho účelu.
32Ak On dostatočne myslí na to, aby vzkriesil tamto a vytvoril pre to cestu úniku, aby to v budúcnosti znova slúžilo, o čo viac to robí pri ľuďoch, bez ohľadu na to, kým sme, akej rasy, farby, vyznania alebo čokoľvek, aby sme mohli prebývať v jednote v Božej prítomnosti a v Jeho požehnaní. Raz nastane vzkriesenie, práve s takou istotou, ako existuje vzkriesenie pre kvet. Všetci to vidíme. Všetci tomu veríme. Všetci vieme, že všetky tieto veci sú vyjadreniami. Ony svedčia, rozprávajú nám, dávajú nám na známosť pocit, ktorý Boh chce, aby sme poznali.
33Ľudia, ktorí poslali tieto kvety, priatelia našej sestry, ktorí poslali tieto kvety, oni tiež oznamujú rodine, vyjadrujú im ich pocit súcitu priateľa, sestry alebo milovaného. Snažia sa vyjadriť. Ony sú vyjadrením, oznamujú, vyhlasujú niečo.
34Všetky tieto veci, o ktorých by sme mohli hovoriť hodiny, vyjadrenia Božie pre ľudskú rasu, všetky majú svoju časť a odohrávajú ju správne. Každý kvet, každý strom, každý východ slnka, každý západ slnka, všetko odohráva správne svoju časť. Ale všetky z týchto Božích vyjadrení oznamujú pre nás a dávajú nám príklad, že On sa jedného dňa chystal učiniť veľké vyjadrenie; Večné vyjadrenie.
35Potom nám poslal Svoj vyjadrený obraz vo forme Svojho Syna. Boh poslal Svojho Syna vo vyjadrenom obraze Samého Seba, aby ľudskej rase oznámil, čo si o nás myslel. On zmenil Svoju rolu. Stal sa človekom. Stal sa jedným z nás.
36Z Boha, z večného Otca, z toho veľkého Stvoriteľa, ktorý vypĺňal všetok priestor, čas, predtým, ako tu bol svet. Nebol tu ešte ani meter alebo svetelný meter, ani atóm, ani molekula. On bol stále Boh a vždy bude Bohom. Ale Ten veľký, ktorý... Ak by ste sa večer mohli pozrieť hore a vidieť hviezdy v slnečnej sústave. Pred pár rokmi som mal tú možnosť, aby som sa pozrel cez tento veľký ďalekohľad, tam, kde tvrdia, že by ste dokázali dovidieť na stodvadsať miliónov svetelných rokov vesmíru, svetelných metrov. A poza tým sú stále mesiace a hviezdy a svety, ktoré On riadi.
37A potom tak dostatočne dbal na to, aby pre nás učinil vyjadrenie vediac, že On je tak veľkolepý, jednako prišiel dolu vo forme ľudskej bytosti, aby vyjadril To, čím bol. Stal sa človekom smútku, oboznámený zo žiaľom. Žil ľudský život. Nemal miesta, kde by položil Svoju hlavu. Vyjadroval to, čo to – čo bol Boh. Uzdravoval našich nemocných, keď sme boli nemocní. Vzkriesil mŕtveho, aby nám ukázal, že bol Božím vyjadreným obrazom. Položil pre nás všetkých plán, kde my tiež, mohli sme sa dívať na tieto malé vyjadrenia a vidieť Boha. Potom sme sa mohli pozrieť hore a vidieť Božie veľké vyjadrenie a mať istotu, potom, že keď nadídu tieto hodiny, toto nie je koniec toho.
38Páčilo sa mi vyjadrenie, ktoré pred chvíľou povedala naša sestra pri spievaní. „Toto je moja sestra. Nemohla by som to takto spievať, ak by som nevedela, kde je.“ Rozumiete?
39Existuje spôsob, ako vieme, kam ideme, pretože vyjadrený Obraz Boží položil tento plán. A On povedal, „Ktokoľvek prijme tento plán, bude mať večný Život.“ V Jánovi 5:24 je povedané, „Ten, kto čuje Moje Slová a verí v Toho, ktorý Ma poslal, má večný Život a nepríde na súd; ale prešiel zo smrti do Života.“
40To najväčšie vyjadrenie zo všetkých bol Ježiš Kristus, ktorý pre nás vytvoril cestu. On naplnil a potvrdil všetky vyjadrenia, o ktorých tieto kvety a botanický život, a tak ďalej, slnko a slnečná sústava svedčili pred Jeho príchodom, že mal prísť Ten Spravodlivý, aby spôsobil, že tomu budeme pevne veriť, pretože On bude vyjadreným obrazom Božím. A keď prišiel a učinil to, čo učinil, On dokázal, že tieto vyjadrenia boli správne. On im dal potvrdenie. Pretože tak, ako znova povstane kvet, znova povstane strom, znova povstane slnko, tak znova povstane Kresťan. On musí, pretože Boh to dokázal Svojim zmŕtvychvstaním vo vyjadrenom obraze ľudskej bytosti, alebo ľudská bytosť vo vyjadrenom obraze Božom.
41A tam, keď prorok videl, ako sa udejú tieto veci, Jób, keď videl celý botanický život, a tak ďalej. Potom my, ktorí sme oboznámení s Bibliou, to vieme. Sedel na tejto kope popola v utrpení, dostal sa do problémov. Jeho cirkevní členovia mu povedali, že bol – že tajne hrešil.
42Mnohokrát to tak bolo povedané, že ak nejaká osoba zomrie predčasne alebo niečo také, že možno vykonali nejaký hriech, že urobili niečo zlé. Nie... To nie je prípad pre Kresťana.
43Keď uvidel toto veľké finálne vyjadrenie, ako mu Boh dal poznať Svoj plán skrze Ježiša Krista, on zakričal hlasom, keď blýskali blesky a zahrmeli hromy, on povedal, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. A v posledných dňoch sa postaví na zemi. A aj keď kožné červy zničia moje telo, jednako vo svojom tele uvidím Boha; Ktorého ja sám uvidím.“ On videl to finálne vyjadrenie mnoho stoviek rokov dopredu. Ale súc prorokom vo videní videl príchod Božieho veľkého vyjadrenia.
44Mohol sa pozrieť dolu a vidieť vzkriesenie semien, mohol vidieť vzkriesenie stromov a vzkriesenie slnka, potom, ako odslúžilo svoj čas a povstalo znova – slúžilo cez deň, povstalo kvôli ďalšiemu dňu. Kvety po jednej pohrebnej ceremónii zomreli a zostali vzkriesené pre ďalšiu pohrebnú ceremóniu, všetko slúži svojmu účelu. Potom uvidel v diaľke príchod Toho Spravodlivého a vykríkol, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije.“
45„Moje telo odpočinie v nádeji,“ povedal Dávid, „pretože On nenechá Svojmu Svätému vidieť porušenie. Ani nezanechá Jeho dušu v pekle.“ On videl ten deň, to dokonalé vyjadrenie Božie, to, čo On išiel vykonať, aby dal človeku najavo, že smrť nie je koniec cesty.
46Toto nie je koniec. Toto je začiatok. To je koniec smútku. To je koniec času rozhodovania. Ale je to začiatok času radosti a odmeny. Nie je to koniec všetkého. Je to len koniec smrteľných vecí, aby začali tie nesmrteľné veci. Ona odišla do svojho odpočinutia. Boh dal odpočinutie jej duši.
47No, on vykríkol toto veľkolepé vyjadrenie, pretože uvidel to, čo sa išlo udiať.
48No, poďme k tomuto záveru: Dnes sme sa tu zhromaždili, aby sme vyjadrili, alebo aby sme dali najavo naše pocity ohľadom susedy, ohľadom sestry, ohľadom manželky, ohľadom matky. To je dôvod, prečo sme sa dnes popoludní zhromaždili: aby sme dali najavo, aby sme vyjadrili naše cítenie, našu stratu. To je dôvod, prečo tu sme: aby sme toto urobili. Otec tu je, aby vyjadril stratu manželky; deti, matky; susedy alebo sestry.
49My, kazatelia, ako som ich počul cez budovu podávať tie nádherné, úžasné, potešujúce komentáre, jednoznačné, o tom, čo tá sestra znamenala pre nich a pre ich zhromaždenia. My, kazatelia, sme dnes popoludní prišli (samozrejme, v našich srdciach sme tiež smutní), ale prišli sme, aby sme tiež dali najavo vyjadrenie Božie, Jeho pravdu ohľadom celej tejto veci. Prišli sme, aby sme vyjadrili to, čo o tom hovorí Boh, aby sme potešili srdcia ľudí, aby sme im dali vedieť, že akokoľvek to môže byť šokujúce, jednako je to v prozreteľnosti Všemohúceho Boha, aby sa to udialo takýmto spôsobom a je to Jeho plán. A toto nie je koniec. Toto je začiatok nového života.
50Potom my, ktorých Boh vo Svojom Slove vyučuje o týchto veciach, prichádzame, aby sme dali naše vyjadrenie. A aký som šťastný pri tomto dnes popoludní, že my všetci môžeme vyjadriť to isté voči Slovu Božiemu, pretože ona to vyplnila.
51Sestra Bell, ako sme ju poznali tu v modlitebni, milá, posvätená kresťanská žena, ona tiež učinila svoje vyjadrenie. Ona dala najavo svoje cítenie ohľadom Boha, ako som pred chvíľou počul čítať nekrológ, dokonca predtým, ako sa s ňou oženil brat Jim, predpokladám, dolu v Tennessee. Ona učinila svoje rozhodnutie. Ona urobila svoje vyjadrenie. A tak, to sú svedectvá, a pokiaľ viem, od toho dňa nikdy neprestala činiť to vyjadrenie. Možno je dnes poza koridormi neba, niekde tam vo večných sférach slávy, kráča po uliciach Božích, stále to vyjadrujúc. Poza týmito tieňmi smrteľných sfér to stále vyjadruje.
52Sestra Bell, ako ju poznáme, sa nehanbila za svoje svedectvo. Ani raz tam nebolo nejaké červenanie sa kvôli jej svedectvu. Ani raz sa nezdráhala, aby niečo povedala. Ona to vyjadrovala a nehanbila sa. Ako som ju videl stáť tam vzadu s jej zodvihnutými rukami do povetria a slzy jej stekali dolu po jej lícach; videl som ju stáť tu pri tejto kazateľni a spievať piesne, ktoré by mohli celý zbor dostať do kričania, o kraji na druhej strane. Ona sa nehanbila. Všade vydávala svoje vyjadrenie. Každému susedovi, každej cirkvi, kdekoľvek sa pridružila, dala najavo samu seba a vyjadrovala to, čo si myslela o Bohu. Bol to jej život. Všetko, čím mohla byť, ona vyjadrovala to, čím bola v Kristu Ježišovi, znovuzrodené stvorenie.
53Bola milovanou priateľkou mojej drahej starej matky, ktorá pred pár týždňami vystúpila rovnakými schodmi. Dnes sú spolu.
54Čo za nádherná vec to je, vidieť vyjadrenia, ako to Boh robí. Jej listy, sestry Bell... Zakaždým, keď som prišiel domov, Billy, môj syn, mi priniesol kôpku listov, telefónnych hovorov, neustále, od sestry Bell, „Pomodli sa za tohto; pomodli sa za tamtoho.“ To... Čo sa to dialo? Pre mňa to je jej vyjadrenie, jej danie najavo toho, čím bola vo vnútri seba, bremeno za jej blízkych, bremeno za jej deti, bremeno za každého, kto bol naokolo, a za každú chorú osobu.
55Sestra Bell takmer žila skrze milosť Božiu posledných pár rokov. Bola vernou veriacou v Božiu uzdravujúcu moc. A tak sa to stalo tej noci... Nikdy vo svojom živote som za ňu nemal modlitbu, a nemodlil sa s tou drahou starou svätou, až – že by ju Boh uzdravil.
56A raz v noci, keď som bol zavolaný, práve som prišiel z Arizony, asi okolo polnoci. Zavolali môjmu synovi a povedali, „Sestra Shepherd, priateľka sestry Bellovej, chce, aby si sa za ňu pomodlil, je v nemocnici.“ Porozumel som, že to je sestra Shepherd; to je istá pani, ktorá je možno teraz v budove, volá sa Shepherd, ona vie. Myslel som si, že ona je v nemocnici.
57Na druhý deň ráno zavolali okolo jedenástej hodiny a povedali, „To nie je sestra Shepherd; to je sestra Bell, ona je v nemocnici.“ A vidieť tú múdru prozreteľnosť a plán Boží. Skôr, ako sme sa tam vôbec mohli dostať, sestra Bell vystúpila po tých zlatých schodoch. Predtým, ako som sa tam mohol dostať, Boh odtrhol Svoju farebnú ružu, aby vytvoril Svoju kyticu pre milénium. Skôr, ako som sa tam vôbec mohol dostať, ona odišla, aby sa stretla s Bohom. Božie vyjadrenie Jeho lásky!
58Všetky tieto roky šťastného manželstva boli vyjadrením jej oddanosti ako manželky, aby tvorila domov pre svojho manžela a svoje deti. To sa vyjadrilo cez ťažké časy, keď tí maličkí okolo stola, a bolo ťažko. A matka, je potrebná matka, aby vedela, ako uložiť veci, aby to vydržalo, keď sú tie malé hladné ústa okolo stola. Stáť pri svojom manželovi, oddaná, stáť pri svojich deťoch; to bolo vyjadrenie skutočnej oddanosti. To je pred každým jedným z vás. Nemusím to hovoriť. Viete, že je to pravda. Rozumiete? Tak veru.
59A jej nezlyhávajúca prosba za jej deti... Neverím, že som ju niekedy stretol alebo odišiel od nej bez toho, že by prosila o potrebu pre tie deti. To ukazovalo skutočné materstvo, ako vedela, že život je iba sen alebo miesto prípravy pre jej deti. Chcela ich stretnúť v kraji poza týmto, tam, kde už nebude viac žiadnych ťažkých časov. Stále mi hovorila... volala ma „brat Billy“. Hovorila, „Brat Billy, modli sa za moje deti, nech žiadne z nich nie je stratené.“ Ak to nevyjadruje skutočné materstvo... Matka, ktorá sa zaujíma o svoje deti, ktorá sa zaujíma o svojich susedov, svojho manžela, svojich milovaných; to je Boh, ktorý je v žene, vyjadrujúci večné veci.
60Ako súcitím s jej manželom, mojím dobrým priateľom. Ako súcitím s jej chlapcami, keď počuli tú správu, niektorí z nich v Nemecku a na iných miestach, že matka zomrela. Ale ona môže byť preč od vašej prítomnosti tu, chlapci, ale ona nie je mŕtva. Ona žije navždy. Žije v kraji, za ktorý sa modlila, aby sa tam s ňou každý z vás stretol. Nenechajte, aby bola sklamaná. Som si istý, že nebude.
61Dnes popoludní vidíme jednu špicu z toho kolesa vonku. Pamätám si, keď bola vzatá prvá špica z mojej rodiny. Jedna po druhej povypadávajú. Nebude to trvať príliš dlho. Ale počúvajte, to koleso môže byť znova zjednotené dokopy v inom kraji, tam, kde nie sú žiadne polámané kolesá, kde veľká Božia ekonómia môže byť dosiahnutá a môže sa valiť ďalej cez veky. Nech to je takým spôsobom, rodina. Vždy ste mali matku; teraz s ňou buďte navždy. Je to tak.
62Ďalšia vec, ktorá vyjadrila Božiu lásku: Ako som to porozumel, jej prianie bolo, aby nikdy nemusela byť stará a príliš dlho chradnúť, aby tu v starom veku nemusela dlho chradnúť, chromá a chorľavá a zomierajúca pomalou smrťou. Boh vypočul tú prosbu. Je to tak. No, len pred niekoľkými nedeľami tu stála v zborovej lavici a spievala slávne Evanjelium Kristovo.
63Čo to je? Zdá sa, akoby táto matka odišla predčasne, mala okolo šesťdesiatpäť rokov. Čo to znamená? To je Boh, ktorý vyjadruje Samého Seba, že On neodoprie žiadnu dobrú vec tým, ktorí pred Ním kráčajú priamo. Boh, ktorý sa vyjadruje v jej samotnej smrti, Boh sa pre nás vyjadruje, že On je Bohom a On im dá túžby jeho srdca – ich srdca, tým, ktorí pred Ním kráčajú priamo.
64Vidiac toto, že On je Bohom a my všetci musíme prísť do tohto miesta, potom nech sa dívame na Jeho znaky vyjadrení. Jeho lásku, Jeho Cirkev, Jeho ľudí, a to všetko je Božími vyjadreniami pre nás. Potom sa nazdávam, že my všetci – mali by sme skloniť naše hlavy v pokore a ďakovať Bohu za tento život, že skrze Krista premohol dokonca samotnú smrť.
65A potom Slová Ježiša, keď prišiel ku Jairovej dcére, „Ona nie je mŕtva, ale spí.“ Odišla do svojho spánku, a nie do svojej smrti, lebo ona zomrela pred mnohými rokmi ako malé dievča. A teraz žije v Kristovi a spí iba pre nás; ale je prebudená s Kristom.
66Teda skloňme naše hlavy a vzdajme vďaky za tento udatný život.
67Nebeský Otče, Ty, samozrejme, poznáš naše srdcia. Samozrejme poznáš myšlienky v našej mysli a vieš o nás všetko. Sme stvoreniami Tvojej ruky a vieš, že nám je ľúto vidieť sestru Bell, že od nás bola vzatá. Bože, skláňame naše hlavy a srdcia vo vďačnosti, že jej prosba bola vypočutá, a že Tvoja túžba po nej bola naplnená, že dokonca tu na konci tej cesty, keď je napísaný jej úmrtný oznam v živote každého, s kým prišla do kontaktu, že bola Tvojou služobnicou. Nech jej vplyv žije dlho v srdciach všetkých, ktorí ju poznali; Bože, modlíme sa, aby si dal odpočinutie jej chrabrej duši v tom kraji, ktorý milovala a rozprávala a spievala o ňom po všetky tieto roky.
68Modlím sa dnes popoludní za Jimmyho, Pane, keď ho tam vidím sedieť. A on vyjadruje svoje myšlienky, ako kryštálové slzy stekajú po jeho lícach. On premýšľa o oddanej manželke. A tieto deti, ktoré, slzy stekajú po ich lícach, premýšľajú o milovanej matke. A modlíme sa, Bože, aby si ich žehnal. Uteš ich srdcia. Natiahni tú ruku, ktorá je poza dosah čohokoľvek iného, čo môže ísť ku ľudskému srdcu, a udeľ im toto veľké uspokojenie, že sa jedného dňa znovu stretneme a už nikdy viac tam nebudeme mať ďalšiu pohrebnú službu.
69Žehnaj jej milovaných, jej bratov, jej sestry, jej vnúčatá, jej susedov.
70A tieto zbory, Pane. Vieme, ako ju milovali. Ako kráčala medzi nami, oni – ona kráčala medzi nimi. A spolu s nimi, Pane, delíme sa s týmto veľkým spoločným pocitom, že sme ju milovali. A sme tu, aby sme Ti vyjadrili našu – našu vďačnosť za jej život.
71Sformuj nás, Pane, a pretvor nás, aby sme tiež, keď prídeme ku koncu tej cesty, mohli byť pripravení, aby sme Ťa stretli. Odpusť naše mnohé hriechy, ó, večný Bože. Maj s nami milosrdenstvo, Pane, lebo sme slabí a utrápení.
72A modlím sa, aby si nám dnes popoludní dal útechu. Nech ju nájdeme v týchto slovách, ktoré boli vyjadrené z Tvojho Slova skrze rozličných kazateľov, a tých, ktorí sú určení, aby to prinášali, a cez susedov a priateľov. Nech to nájdeme tam pri svedectve kvetov a stromov, pri slnečnom úsvite a listoch; a ponad všetko pri Prítomnosti Svätého Ducha, ktorý svedčí o Kristovom vzkriesení, „Nezanechám vás bez útechy. Budem sa modliť ku Otcovi a On vám dá iného Utešiteľa a On zostane naveky.“ Ó, ako Ho milujeme, Pane, a ako si ceníme, že si nám Ho poslal, aby nám bolo dané toto požehnané uistenie v hodinách a čase problémov.
73No, udeľ nám silu do ďalšieho nadchádzajúceho zhromaždenia. Chcem zvlášť prosiť, Pane, práve teraz za týchto chlapcov, ktorí tu sedia v uniformách. Nech sú tí chlapci požehnaní, ako sa budú musieť vrátiť naspäť do svojich radov. Ale modlím sa, Pane, aby v ten deň... Ceníme si tieto uniformy, ktoré teraz nosia, ale nech sú zodpovedané matkine modlitby. Nech sú v ten deň oblečení v svätosti a spravodlivosti Ježiša Krista. Dievčatá, a všetci spolu, Pane, to je to, čo chceme byť, kresťanskí vojaci, skutočne silnej viery. Veď nás a usmerňuj nás až do toho dňa, Pane, keď sa znovu stretneme.
74Ďakujeme Ti teraz za jej život a modlíme sa, aby si bol s nami všetkými, až kým sa všetci stretneme pri Tvojich nohách. Prosím o to v Ježišovom Mene. Amen.
1 Along with these testimonies and acknowledgments of our departed sister, I would like to leave these words, also. My first acquaintance with the family of Bell was her husband, Jimmy, who was such a bosom friend to my father who has gone on. And then coming of years, I become a minister and was acquainted with Sister Bell, and know her as a real devout Christian. We will all miss her, everywhere. It's so easy to say words over someone like this, because you don't have to pull back anything. She was what was required to be a Christian.
2When I heard the sister sing, a few moments ago, it just remind me so much of her singing, as we know her around here. She loved singing. I'm so glad that this was done, for it truly made how Sister Bell would have felt. She'd like to have expressed herself in that way. My prayer, and sincere prayer is, that we will all come to the end of the road with a testimony like she had.
3 I wish to read some out of the Scripture here, just a portion. I feel that she was such a great lover of God's Word, and His Word is so Eternal. And I thought I would read a portion of the 14th chapter of--of Job.
Man that is born of a woman is of a few days, and full of trouble.
He cometh forth like a flower, and is cut down: he fleeth also as a shadow, and continueth not.
... does thou open thine eyes upon such an one, and bringest me into judgment with thee?
Who can bring a clean thing out of an unclean? not one.
Seeing his days are determined, the number of his months are with thee, thou has appointed him bounds that he cannot pass;
Turn from him, that he may rest, till he has accomplished, as an hireling, his day.
For there is hope of a tree, if it be cut down, that it will sprout again, and that the tender branches thereof will not cease.
Though the root thereof wax old in the earth, and the stock thereof die in the ground;
Yet through the scent of water it will bud, and bring forth... like a plant.
But man dieth, and wasteth away: yea,... giveth up the ghost, and where is he?
As the waters fail from the sea, and the floods decay and dry up:
So man lieth down, and rises not: till the heavens be no more, they shall not awake, nor be raisen out of their sleep.
O that thou would hide me in the grave, that thou would appoint me a secret, until the days of thy wrath be past,...
If a man die, shall he live again? all the days of my appointed time will I wait, till my change come. I...
Thou shall call,... I will answer thee: thou will have a desire to do a work of thine hand.
For now thou numberest my steps:... thou does watch over my sin?
4Reading from the Eternal Word, I would like for us to think upon just one word for a few moments, and that word is: Expressions.
5There's so much of life that's expressions. And there is no one that lives on earth but what sometime in his life he's got to stop and think of where he come from, what's his purpose here, and where he's going hereafter. Everyone likes, would like to look beyond the curtain.
6 Reading here from the oldest Book in the Bible, Job, this patriarch, he was trying to find this very thing. And he was giving vent to his impulse of God, expressing that He was a--a life after death.
7We sometimes feel that, when we're confronted with something like this, that this is all. But it isn't. It's the changing. It's the... a step higher. It's passing from one life into another.
8And Job, the prophet, as he was thinking on these things, he detected it in botany, plant life, tree life. So he was noticing that, how that God must be in His creation; that if He made the creation, then He must live in the creation, because He made it for a purpose, for Himself to live in, like a house that a man would build. These teeny little lives that's in all of God's creation is subject to its Maker. And he was thinking, that, if a storm came by and would ring down a mighty tree, yet, that wasn't the end of that tree. It would live again. If the tree died, it would live.
9And many times, when we are flusterated, if we would just look around us, you can see God everywhere. Now we'll take Him, like in the tree, if the tree is put here.
10 And everything is here to serve a purpose, just as we are here to serve a purpose, just as our sister was here to serve a purpose. We're all here for a purpose of God, if we can find what that purpose is and then serve it well. There, surely, if God is mindful enough of a resurrection of botany life, He's mindful enough of a resurrection for human life.
11So Job noticed, the patriarch, that--that the tree, if it died, it lived again. And how that summer and winter changed its beings, and each day there left a testimony. He noticed if the--the tree was living in the summertime, and seemingly in the wintertime it died, the leaves that hung on the tree.
12 Now, we are taught in the Scripture, that, there is a Tree of Life. It was in the garden of Eden. And this Tree of Life is where Christians hang, as a leaf on this Tree.
13And now in the wintertime, when the leaves are pretty, why, they... Or, in the summertime, rather, when the leaves are pretty and green, after while frost comes and colors them different colors, and they fall from the tree. And the life goes back into the root of the tree. If we just notice, it's a mysterious thing.
14 Here sometime ago, I was confronted, to speak to a man who claimed to be an infidel, an unbeliever. And we were standing by an apple tree which belonged to him. And I asked him how old the tree was, and he told me so many years, and how many bushels of apples it produced each year. And this was in the early part of August, and I knew, noticed the apples were already falling, and the leaves were turning brown. And I said to him, "I'd like to ask you a question." I said, "Why are those leaves turning brown and falling off of the tree before any frost hits them?"
15"Well," he said, "it's winter coming on. And the reason that they turn brown is because the life has left the leaf."
I said, "Where did the life go?"
16And he said to me, "Back to the root of the tree, where it come from."
And I said, "Is that the last of the leaf?"
17He said, "No. That life will return next spring again, with a new leaf." He had never noticed it before.
18I said, "Then, I pray you tell me, sir, what Intelligence takes that leaf off the tree even before cold weather, and sends its life back down into the ground, for safety, until the coming forth of another season. You could put water in a bucket and set it on a post, it will never change by the season. So it shows that there is a God Who masters life."
19 And we who are claim to be Christians, who are born of the Spirit of God, has been, by the grace of God, transferred from a tree of death to a Tree of Life. And when one of the leaves drops off, like I heard that testimony from the... this wonderful church, to the Gilt Edge Baptist church, where many of my precious friends are members, where one of its leaves has dropped off. We know that that life has gone back to the God Who gave it for some purpose, only to come again in the general resurrection; never drop again, in the Millennium. The great time is coming.
20Job had noticed these things. Then he noticed in the life of the sun.
21 If you'll notice, of a morning, the sun comes up, it's a baby. Its rays are weak. Then it comes into its teen age, about nine or ten o'clock. Then in the noontime, the middle of the day, it's in its strength. Then it begins to fall, and finally sets again over in the West, as it dies out for the day. Could we call that the end of the sun? No. The next morning, it comes back up again, to bring a new day for us.
22Now, what is this? It's God's expression. And the word expression means "to make known a feeling." It's God's expression, expression to us, to let us know His feeling for us, that death does not separate us Eternally. We'll rise again, come back again.
23 Every time that the seed dies in the earth, in the fall of the year, just like these flowers, they, the little seeds drop out of them when frost strikes them, and the seed goes down onto the ground. And as strange as it may seem, yet it is the truth, God is so infinite that He doesn't overlook anything. He has a funeral procession for His flower. After the frost strikes them, then comes the fall rains, and great big tears, of drops of rain, drops from the heaven, and buries that flower seed, pats upon it, and maybe it goes an inch or two beneath the earth. Then the cold winter winds begin to sweep, and--and the little petals are gone, and the stalk is gone, and then the bulb freezes and dries up. And then the little seed freezes, and the pulp runs out of it. And, why, by time of spring, you can't find anything left of it.
24But is that the end of the flower? Never. It was put here for a purpose. And when it has served its purpose well, then God letting us know, by the flower, His expression to us.
25Just as sure as the sun gets a little closer to the earth, to bring a warmer ray, you could not hide that life nowhere. You could cover it over with a rock. Did you ever notice when you lay your concrete in the wintertime, where is the grass the thickest in the spring? Right around the edge of the concrete. Why is it? It's that life that's beneath the rock. When the sun begins to bathe the earth, you can't hold life. It'll find its way out from under the concrete and stick it's little head up, to praise God, because the sun is the resurrection. The s-u-n is the resurrection of all botany life. You can't hide it as long as the sun shine.
26 The S-o-n seems to be, many times, far away. But when He begins to shine: "The Sun of righteousness will rise with healing in His wings." And every life, no matter where it's buried, how deep, how far in the waters, or in the sands, in the rocks, it'll rise to the glory of God.
27Because, God is expressing to us, showing us just what He's doing. His purpose is to show us, through the flowers, through the sun, through the tree, through all life, that He is the resurrection and the Life. God resurrects His Life when it serves His purpose.
28And if the flower serves its purpose, and God has a resurrection for the flower, how much more for our sister who serve her purpose in life. God has a resurrection for those that serves their purpose. We can find our purpose and then serve them.
29 These little flowers, you might ask about them. They are here, this afternoon, to serve a purpose. That's what these flowers, God had them for, to serve a purpose. On and on it could go.
30If you notice, these flowers are not all the same color of flowers. They different in color, showing that God is a God of variety. He likes different colors. Mixing it together makes the bouquet that He loves. God, a God of variety. He has His white flowers. He has His red flowers. And His, all colors of flowers, and putting them together serves His purpose.
31He has big mountains, and little hills, and plain. He has deserts. He has sea. He has the oak tree, the palm tree. Everything blending together in its place, where, God, the God of all nature can live and enjoy His being, as living in His creatures in time, that's serving His purpose.
32If He thinks enough to resurrect that, and made a way of an escape for that, for service in the future again, how much more has He of people, regardless of who we are, what race, color, creed, or whatmore, that can dwell together in the unity of God's Presence and His blessing. There will be a resurrection, some day, just as sure as there's a resurrection for the flower. We all see that. We all believe that. We all know that these things are all expression. They are testifying, telling us, making, knowing a feeling that God wants us to know.
33 People who sent these flowers, the friends of our sister who sent these flowers, they're also making known to the family, expressing to them that their feeling of sympathy of a friend, of a sister, or--or loved one. They are trying to express. They are expressions, making known, declaring something.
34All these things that we could speak of, for hours, the expressions of God to the human race, all these have their part, and they play it well. Every flower, every tree, every sunrise, every sunset, everything plays its part well. But all of those expressions of God, making known to us, and giving us an example, that He was going to make a great expression some day, an Eternal expression.
35Then He sent us His expressed image, in the form of His Son. God sent His Son, in the expressed image of Himself, to declare to the human race what He thought of us. He changed His cast. He become man. He become one of us.
36From God, the Eternal Father, from the great Creator Who, before there was a world, filled all space, time. There was not even a--a meter or a light meter, neither was there an atom or a molecule, He was still God. And He will always be God. But the great One Who... If you could look up at night and see the stars in the solar system. Some years ago, I had the privilege to look through this big scope, and where they claim you could see a hundred and twenty million years of light space, light meters. And beyond that is still moons and stars and worlds, that He controls.
37 And then He was so mindful enough to make an expression to us, knowing that He is so great. Yet, He came down in the form of a human being, to express what He was. He became a man of sorrow, acquainted with grief. He lived a human life. He had no place to lay His head. He was expressing what It, what God was. He healed our sick when we were sick. He raised up the dead, to show that He was God's expressed image. He laid a plan down for us all, that where we too could look at these small expression and see God. Then we could look up and see God's great expression, and have the assurance, then, that when these hours come, this isn't the end of it.
38 I like the expression that our sister, in singing, said a few moments ago, "This is my sister. I could not sing it this way unless she knew where she was." See?
39There is a way we know where we're going, because the expressed image of God laid down this plan. And, He said, whosoever would accept this plan would have Eternal Life. John 5:24 said, "He that heareth My Words, and believeth on Him that sent Me, has everlasting Life, and shall not come into the Judgment; but has passed from death unto Life."
40The greatest expression of all was Jesus Christ, Who made a way for us. He fulfilled and vindicated all the expressions that these flowers, and botany life, and so forth, and the sun, and the solar system, has witnessed before His Coming, that there was coming a Just One that would make us firmly believe It, because He would be the expressed image of God. And when He came, and did what He did, He proved that these expressions was right. He gave vindication to them. Because, as a flower raises again, the tree raises again, the sun raises again, so shall the Christian rise again. It has to. Because, God, in the expressed image of a human being, or a human being in the expressed image of God, proved it by His resurrection.
41 Then, in there, when the prophet saw these things take place; Job, when he saw all the botany life, and so forth. Then, we who are familiar with the Bible knows it. Setting on this heap of ashes, in distress, trouble had struck him. His church members had told him that he was a... had secretly sinned.
42Many time it's been said, that, "A person dies prematurely, or something, that may be some sin they did. They did something wrong." Nah. That isn't the case to a Christian.
43When he saw this great, final expression, God making known His plan through Jesus Christ, he cried with a voice. When the lightnings flashed and the thunders roared, he said, "I know my Redeemer liveth, and at the last days He will stand upon the earth. And though after the skin worm has destroyed my body, yet in my flesh I'll see God, Whom I shall see for myself." He saw that final expression, many hundreds of years ahead. But, being a prophet, in the vision he saw the coming of God's great expression.
44 He could look down and see the resurrection of the seeds. He could see the resurrection of the trees. And the resurrection of the sun, after it had served its time, and raised again; served for a day, raised for another day. Flowers for one funeral service, die, and resurrect for another's funeral service. Everything serving its purpose. Then he saw, in the distance, the Coming of that Just One, and screamed, "I know my Redeemer liveth."
45"My flesh shall rest in hope," said David, "because He will not suffer His Holy One to see corruption; neither will He leave His soul in hell." He saw that day, that perfect expression of God, what He was going to do; to make known, to man, that death is not the end of the road.
46This is not the end. This is the beginning. It's the end of sorrow. It's the end of time of decision. But it's beginning of time of joy and reward. It's not the end of everything. It's just the end of the--of the mortal things, to begin the immortal thing. She has gone to her rest. God rest her soul.
47Now, he cried this great expression, because he seen what was going to happen.
48 Now let us come to this conclusion. We have gathered here today, to--to express, or to make known our feeling about a neighbor, about a sister, about a wife, about a mother. That's why we have gathered this afternoon; to make known, to express our feeling, our loss. That's why we are here, to do this. The father is to express the loss of the wife; the children, the mother; the neighbor, or the sister.
49We ministers. As I heard them, down through the building, giving those wonderful, glorious, comforting comments, clear-cut, that what the sister had meant to them, and in their congregation. We ministers come, this afternoon. Course, in our hearts, we feel sad, too. But we've come to make known an expression of God, too, His Truth about all this matter. We've come to express what God says about it, to comfort the hearts of the people; to let them know, as hard as the shock may be, yet it's in the providence of Almighty God to do it this way, and it's His plan. And this isn't the end. This is the beginning of a new life.
50 Then we who God teaches in His Word, about these things, we come to give our expression. And how happy I am over this one this afternoon, that we all can express the same thing towards the Word of God, because she fulfilled It.
51Sister Bell, as we knew her here at the tabernacle, a lovely, sainted, Christian woman, she made her expressions, too. She made known her feeling about God. As I heard the obituary read, a while ago, even before Brother Jim married her, I suppose, down in Tennessee, she made her decision. She made her expression. So, it's the testimonies. And as far as I know, from that day since, has never ceased to make that expression. Maybe, today, as over the corridors of Heaven, somewhere yonder in the Eternal realms of Glory, walking the streets of God, still expressing it. Beyond these shadows of mortal realm, she still expresses it.
52 Sister Bell, as we know her, was not ashamed of her testimony. Not one time was there any blushing of her testimony. Not one time was she reluctant to say something. She expressed it, and she wasn't ashamed. How I've seen her stand back there with her hands in the air, and the tears running down her cheeks. See her standing here on this pulpit, and sing songs that would make the whole church go into a scream, of a Land, be way beyond here. She wasn't ashamed. She give her expression everywhere. Every neighbor, every church, everywhere she was affiliated, she made herself known, expressed what she thought about God. Was her life, all that she could be, she expressed what she was in Christ Jesus, a new-born creature.
53She was a lovely friend to my dear old mother that--that climbed the same steps, a few weeks ago. Today, they're together.
54What a wonderful thing it is, to see the expressions, how God does. Her letters; Sister Bell. Every time I would come home, Billy, my son, would bring me a group of letters, telephone calls, constantly, from Sister Bell. "Pray for this one. Pray for that one." That, what was it doing? To me, that's her expression, her making known what was on the inside of her; a burden for her fellow man, a burden for her children, a burden for every one that was around, and every sick person.
55 Sister Bell almost lived by the grace of God, the last few years. She was a faithful believer in God's healing power. And it so happened the other night... I've never in my life had prayer for her, and prayed with that dear old saint, until, unless God healed her.
56And the other night, when I was called, I just got in from Arizona, about around midnight. They called my son and said, "Sister Shepherd, a friend of Sister Bell's, wants you to pray for her. She's in the hospital." I understood it to be Sister Shepherd; some lady, perhaps in the building now, by the name of Shepherd, that she knew. I thought she was in the hospital.
57The next morning they called back, about eleven something, and said, "It's not Sister Shepherd. It is Sister Bell, herself, is in the hospital." And to see that, the wise providence and plan of God. Before he could ever get there, Sister Bell had done climbed the golden Stairs. Before I could get there, God had plucked His rose of color, to make His bouquet for the Millennium. Before I could ever get there, she was gone to meet God. God's expression of His love!
58 All these years of happy marriage was an expression of her loyalty as a wife, to make a home for her husband and her children. That expressed itself through the hard times, when little fellows around the table, and hard going. And, a mother, takes a mother to know how to put things together, to make it last--last, when little hungry mouths are around the table. But, stand by her husband, loyal, stand by her children, it was an expression of genuine loyalty. That's before every one of you. I wouldn't have to say that. You know that to be the truth. See? Yes, sir.
59 And her never-failing plea for her children! I don't believe I ever met her, or left her, without her asking a request for those children. That showed real motherhood, knowing that life is merely a dream or a preparation place for her children. She wanted to meet them in a Land beyond here, where there would be no more hard times. She constantly would say to me... She called me Brother Billy. She would say, "Brother Billy, pray for my children, none of them will be lost." If that isn't expressing real motherhood; a mother who is interested in her children, interested in her neighbors, her husband, her loved one! It's God in the woman, expressing Eternal things.
60 How I sympathize with her husband, my good friend. How I sympathize with them boys, to hear a message of some of them in Germany and different places, a mother is gone. But she might be gone from your presence here, boys, but she's not--she's not dead. She's alive for evermore. She's a living in a Land to where she prayed that each of you would meet her. Don't let her be disappointed. I'm sure she won't.
61I see one spoke out of that wheel, this afternoon. I remember when the first spoke was taken from my family. One by one, they'll drop away. It won't be too long. Listen. That wheel can be united together again, in another Land where there is no broken wheels, where God's great economy can be achieved and can roll on through the ages. May it be that way, family. You've always had mother; now be with her forever. That's right.
62 Another thing that expressed God's love. As I understand, that, her request was that she'd never be old and linger along, have to linger and be packed around in old age, and crippled up and--and sickly, and dying by inches. God granted that request. That's right. Why, just couple Sunday's ago, she was standing here on a church pew, singing the glorious Gospel of Christ.
63What's this? What's this of a mother, looked like, prematurely, about sixty-five years old, going? What does that mean? It's God expressing Himself, that, "He will not withhold no good thing from them that will walk upright before Him." God, expressing in her very death, is God expressing to us, that He's God, and He will give those the desire of His heart, their heart, that'll walk upright before Him.
64Seeing this, that He is God, and we must all come to this place, then let us look at His tokens of expressions. His love, His Church, His people, and everything that it is, is all God's expressions to us. Then I think we all should bow our heads in humility and thank God for this life that, through Christ, has conquered even death itself.
65And then the Words of Jesus when He went to Jairus' daughter, "She is not dead, but she sleepeth." She's gone to her sleep, and not to her death. For she died many years ago, as a little girl, and now she lives in Christ; and only asleep, to us, but awake with Christ.
66 Let us bow our heads then and give thanks for this gallant life.
67Heavenly Father, of course You know our hearts, of course You know the thoughts in our mind. You know all about us. We're the Creation of Your hand. You know we're sorry to see Sister Bell be taken from us. But, God, we are bowing our heads and hearts, in gratefulness that her request was granted, and that Your desire for her was fulfilled. That, even here at the end of the road, when her obituary is written in the life of everybody she come in contact with, that she was Your servant. Long may her influence live in the hearts of all who know her. God, we pray that You will rest her gallant soul in that Land that she loved, and talked about and sang of, all these years.
68 I pray for Jimmy, this afternoon, Lord. When I see him setting there, and he's expressing his thoughts as the crystally tears rolls down his cheek. He's thinking of a loyal wife. And of these children who, the tears running down their cheeks, they are thinking of a lovely mother. And we pray, God, that You'll bless them. Comfort their hearts. Reach out that Hand, that beyond the reach of anything else, that can go to the human heart, and give to them this great satisfaction, that someday we'll meet again, and we'll never have another funeral service There.
69 Bless her loved ones, her brothers, her sisters, her grandchildren, and her neighbors.
70And these churches, Lord, we know how they loved her. As she walked among us, they, she has walked among them. And together, with them, Lord, we--we share this great mutual feeling, that we loved her. And we're here expressing our--our--our gratitude to You, for her life.
71Mold us, Lord, and make us, that we, too, when we come to the end of the road, may be ready to meet You. Forgive our many sins, O Eternal God. Have mercy upon us, Lord, for we are weak and weary.
72 And I pray that You will give us comfort, this afternoon. May we find it in these words that's been expressed from Your Word, through the different ministers, and those who are ordained to bring such, and through the neighbors and friends. May we find in there, with the testimony of--of the flowers, and the trees, and the sunshine, the leaves, and--and above all, with the Presence of the Holy Spirit, which witnesses the resurrection of Christ. "I will not leave you comfortless. I'll pray the Father, and He'll give you another Comforter, and He will abide forever." Oh, how we love Him, Lord! And how we appreciate You sending Him to us, to give us this blessed assurance in the hours and time of trouble.
Now give us strength for the further coming of the service.
73 I want to ask a special, Lord, just now for these boys setting here in the uniform. Blessed be those boys, as they'll have to return back unto their ranks. But I pray, Lord, that on that day... We appreciate these uniforms they wear now. But may mother's prayer be answered: may they be dressed in the holiness and righteousness of Jesus Christ, at that day. The girls, and all together, Lord, that's what we want to be, the Christian soldiers, real strong faith. Guide us and direct us until that day, Lord, when we meet again.
74We thank You for her life now, and pray that You'll be with all of us until we all meet at Thy feet. In Jesus' Name we ask it. Amen.