Omilostenie
Omilostenie mi pripomína jeden príbeh, ktorý som raz čítal o Revolučnej vojne, verím, že to bolo, že tam bol jeden muž, vojak, peší vojak, ktorý urobil niečo, čo bolo... Súd ho uznal vinným a bol odsúdený na zastrelenie. Myslím, že to bolo zanedbanie jeho povinností v čase bitky. A on mal byť zabitý zastrelením. A jednému chlapíkovi ho bolo tak ľúto, až sa nakoniec vydal na cestu k veľkému prezidentovi Lincolnovi. Lincoln, ktorý bol kresťanský džentlmen... Hovorili, že vyliezal na svoj koč, keď ho stretol ten posol. A on padol na svoje kolená a povedal, „Pán Lincoln, prezident Spojených štátov, milý pane,“ povedal, „Prosím o milosť pre jedného vojaka, viem, že ste Kresťan, a viem, že máte vo vašom srdci súcit pre vyčerpaných.“ Povedal, „Môj priateľ bol na poste povinností, kde bol umiestnený, ale keď zbrane hučali a kanóny strieľali, zľakol sa a opustil svoje povinnosti. Pán Lincoln, on to nechcel urobiť. On je dobrý muž. A teraz, o týždeň odo dnes on musí zomrieť zastrelením. Nie je žiaden spôsob, ako ho zachrániť, okrem toho, že vy podpíšete jeho omilostenie.“
Pán Lincoln so slzami v očiach vytiahol z vrecka kúsok papiera a napísal naň, „Ja, Abrahám Lincoln, omilosťujem tohoto muža z toho-a-toho, a nezomrie.“ a podpísal sa pod tým svojím menom.
A ten muž mu dal Božie požehnanie a vrátil sa naspäť do väzenia a povedal svojmu priateľovi, „Mám tvoje omilostenie.“ A vytiahol ten kúsok papiera a ukázal mu ho.
A ten muž povedal, „Nevysmievaj sa zo mňa. Ja som tu odkázaný na smrť, a ty potom prídeš s niečím takým? Neverím tomu. Skrátka tomu nemôžem veriť. Nie je to tak. Hocikto by sa mohol podpísať ako 'Abrahám Lincoln.'“
On povedal, „Ale to je prezidentov podpis.“ Povedal, „Si omilostený.“ A on sa obrátil a odišiel preč. A ten muž zomrel zastrelením.
A potom je tu prepustenie od Abrahám Lincolna, prezidenta Spojených štátov, na prepustenie toho muža, a napriek tomu ho zastrelili. Tak to bolo prešetrované na Federálnom súde, a tu bolo rozhodnutie: Omilostenie nie je omilostením, kým nie je prijaté ako omilostenie.
1 Zostaňme len na chvíľu stáť a pomodlime sa. Skloňme teraz svoje hlavy.
2 Náš Nebeský Otče, považujeme toto za tak veľké privilégium, že tu môžeme stáť medzi spasenými a môžeme spievať túto úžasnú starú cirkevnú pieseň, „Pane, verím“. Vidíme, že viera našich otcov stále žije v srdciach Jeho detí, cez veky. A ako nám povedala pieseň, „Sme na ceste do zeme Kanaán.“ Modlím sa, Otče, ak tam dnes večer bude niekto, kto ešte neučinil to rozhodnutie, že neprišli do miesta – že môžu jednoducho veriť len Slovu, modlím sa, aby toto bol ten večer, kedy urobia to konečné vyjadrenie a prijmú Krista ako Spasiteľa, budú naplnení Jeho Duchom.
3 Ďakujeme Ti za túto skupinu, ktorá sa volá Obchodníci Plného Evanjelia, a za to, za čím stojí, za spravodlivosťou. Sme šťastní, keď vieme, že sú v našej krajine mužovia, vo svete obchodu, ktorí si vyhradzujú čas, aby Ti slúžili, aby povedali iným, vynakladajú svoje peniaze a svoj čas, aby pomohli ostatným na ceste stávať sa občanmi Kráľovstva Božieho.
4 Ďakujeme Ti za našich bratov kazateľov, ktorí sú tu dnes večer, za tých, ktorí držia pochodeň, aby ukazovali tomuto zatemnenému svetu, že je cesta, ktorá vedie do Slávy, ďakujeme za každého člena Cirkvi živého Boha a za tých, ktorí prišli, Pane, za nových. Modlíme sa teraz, ako sa snažíme otvoriť Slovo, aby si Ho rozdelil medzi ľudí tak, ako máme potrebu. A keď sa dnes večer služba skončí a pôjdeme domov, nech tam budú novonarodené deti pridané do Kráľovstva. Alebo tu je možno dnes večer niekto, Pane, kto je veľmi chorý a potrebuje dotyk Toho veľkého Lekára, nech ho dnes večer dostane. Udeľ to, Pane. A budeme Ti pokorne oddávať chválu, lebo o to prosíme v Mene Ježiša, Tvojho Syna. Amen. Môžete si sadnúť.
5 Je to jeden z najohromnejších okamihov môjho života, keď sa postavím pred ľudí, aby som hovoril o radosti môjho života, o Ježišovi Kristovi, čo pre mňa znamená, a potom mať tú výsadu podeliť sa s touto radosťou s niekým iným, kto nikdy nemal túto radosť. Jedného dňa som hovoril. Voľakedy som bol „chlapec-kazateľ“. Toto je tridsaťtri rokov v službe. A žil som pod povesťou „chlapca-kazateľa“. Ale teraz som prekročil ten čas a teraz sa stávam starým kazateľom.
6 Ale každý deň, On, ako povedala pieseň, „On sa deň za dňom stáva stále sladším a sladším.“ Ako som začal, prekročil som už medzník polcesty a dívam sa smerom, ktorým zapadá slnko, Kristus sa pre mňa stáva viac, deň za dňom. A keď mám tieto výsady, stáť pred mužmi a ženami z obchodných komunít a hovoriť ku nim o niečom, čo pre nich znamená viac než čokoľvek vo svete, to je: Večný Život. Nemyslím si, že je niečo väčšie, na čo by som mohol pomyslieť, než Večný Život.
7 Keď ste mladí, začínate premýšľať o, no, ako chlapec sa hráš s „vĺčikom“ [malý točiaci kužeľ - pozn.prekl.] a malé dievča vystrihuje z papiera bábiky. Po nejakom čase, to je vaše vzdelanie. Potom premýšľate, či sa oženíte s dievčaťom s hnedými očami alebo modrými? A potom treba zaplatiť dom, deti sa musia vzdelávať. A kde ste?
8 Ale som tak šťastný, že tu je niečo, čo je skutočné, potom, ako sa toto všetko skončí. Potom vojdete do niečoho, čo znamená viac ako ostatné veci. Ktoré sú nevyhnutné. Istotne sú, kto bude matkou vašich... a otcom vašich detí a naše domovy, a tak ďalej, a vzdelanie detí. Ale napriek tomu všetko zaniká. Odchádza to. Ale Večný Život je najväčšia vec, akú poznám. To ma uspokojilo, keď som bol mladý chlapec. To ma uspokojuje teraz, keď som mužom stredného veku. A som si istý, že keď spadnú opony okolo môjho života, budem šťastný, že idem stretnúť Toho, pre ktorého som strávil svoj život.
9 No, pre brata Tonyho, prezidenta tejto miestnej skupiny, a som šťastný, že som tu dnes večer v obecenstve s ním, s bratom Carlom Williamsom a ostatnými vedúcimi alebo zástupcami tejto miestnej skupiny a s vami všetkými návštevníkmi, ktorí ste tu s nami. Sme šťastní, že sme tu.
10 Raz som hovoril, myslím, že to bolo v Little Rock, Arkansas, v Robinson Memorial Auditorium. A bol tam uzdravený muž, niekoľko rokov bol o barlách, sedel na ulici a predával ceruzky. A on dokázal, ó, len sa otáčať. Jeho končatiny boli ochrnuté. A pohyboval sa... Ľuďom ho bolo veľmi ľúto. Raz prišiel do zhromaždenia. A dostal modlitebnú kartu a dostal sa do modlitebného radu a bol uzdravený.
11 A na druhý deň mal svoje barly na chrbte, chodil hore a dole po ulici, svedčil. A snažil som sa hovoriť. A po chvíli sa zdvihol a povedal, „Brat Branham,“ povedal, „som trochu v koncoch s rozumom.“ Povedal, „Keď som ťa počul rozprávať,“ povedal, „myslel som si, že si Nazarén.“ To je to, čo on bol. A povedal, „A potom som naokolo videl tak veľa Letničných,“ povedal, „niekto povedal, že si Letničný. A potom som ťa počul povedať, že si Baptista, alebo si bol ordinovaný do služby v baptistickej cirkvi.“ Povedal, „Mám to celé pomiešané. Čo si?“
12 Povedal som, „Ó, to je jednoduché. Som letničný nazarénsky Baptista.“ A tak, to je všetko pokope.
13 Keď som prišiel medzi letničných ľudí, pred pár rokmi, ku ktorým ma poslal Pán, keď určil, že sa mám modliť za Jeho choré deti. A moja denominačná cirkev, do ktorej som v tom čase patril, neverila veľmi v modlitby za chorých alebo v Božské uzdravenie. Bolo im to cudzie. Hovorili mi, že som sa stal fanatikom. Nuž, možno som sa stal fanatikom. Ja neviem. Ale som veľmi rád za to, čo som. A niekto povedal, že som stratil rozum. Povedal som, „V tom prípade ma nechajte tak, pretože som takto oveľa šťastnejší, ako som bol predtým.“ A tak sa jednoducho takto cítim dobre. A ja... Bola to nevýslovná radosť.
14 Ale keď som prišiel medzi letničných ľudí, myslel som si, že tam bola iba jedna ich skupina. A potom som zistil, že medzi nimi je asi toľko odrezaných skupín, ako bolo v baptistickej cirkvi, z ktorej som prišiel. A tak som sa neprikláňal na strany nejakých skupín. Snažil som sa stáť medzi nimi všetkými a hovoriť, „Sme bratia.“ Rozumiete? A od tej doby to bol môj postoj: vidieť veľkú Cirkev živého Boha spojenú dokopy vo viere a modlitbe a práci.
15 A potom, keď Obchodníci Plného Evanjelia zariadili svoj organizmus, pretože oni nie sú organizáciou. Oni sú organizmom. A to vzalo dnu všetky skupiny. A poskytlo mi to miesto a vzali ma pod svoje krídla. A som veľmi vďačný za možnosť hovoriť pre Kresťanských Obchodníkov, pretože tam môžem vyjadriť to, čomu verím, medzi všetkými skupinami v tom istom čase. A bola to pre mňa veľká vec. A patrím do jednej organizácie a to sú Obchodníci Plného Evanjelia.
16 A k tomu, teraz je v Afrike, kde plánujeme práve teraz ísť, dole do Južnej Afriky, kde nám Pán dal jedno z najväčších zhromaždení, o ktorom si myslím, aké nám kedy dal, bolo to dole v Južnej Afrike, kde sme videli tridsaťtisíc domorodcov, ktorí prijali Krista ako Spasiteľa na jednom popoludňajšom zhromaždení. Oni zaznamenali tridsaťtisíc.
17 Na druhý deň ráno, keď mi zavolal na telefón Sydney Smith, starosta Durbanu, ktorý bol na zhromaždení. Mali sme niečo okolo dvestotisíc ľudí na štadióne, či vlastne na pretekárskej dráhe. A on povedal, „Choď ku oknu a pozri sa cez okno.“ A tam prichádzalo sedem naložených nákladných áut. A tie veľké anglické nákladné autá boli v podstate takmer ako táto miestnosť, plné barlí, invalidných vozíkov a vecí, na ktorých ľudia ležali predošlý deň. A oni kráčali za tými nákladiakmi, spievali so zodvihnutými rukami vo vzduchu pieseň, ktorú ste pred chvíľou spievali vy, „Len ver, všetko je možné.“
18 A ja som vo svojom srdci povedal, „Pane, toto pre mňa bude pamätný deň.“ A pár dní... deň... bol som tam iba na tri dni. A to je miesto, kam sa teraz znova vraciam. A tam, tri dni, a ja jednoducho neviem, čo všetko sa udialo. To len prišlo skrze jeden zázrak, ktorý Pán urobil na pódiu; dal chlapcovi, ktorý chodil na svojich rukách a nohách ako pes, navrátil mu jeho zdravý rozum a narovnal ho, pred ľuďmi. A v predošlý deň museli byť tí ľudia oplotení, pretože mali kmeňovú vojnu. A teraz boli v mieri, kráčali v objatí a spievali, „Len ver, všetko je možné.“
19 Poviem vám, staromódne Evanjelium, hoci v jeho jednoduchosti nikdy nestratilo svoju moc, keď bolo kázané v jednoduchosti Kristovho zmŕtvychvstania. A ja... Stáva sa mi To bližším každý deň.
20 A ak ste tu dnes večer obchodníkom a nikdy ste nevošli do žiadneho spoločenstva obchodníkov, dovoľte mi odporučiť vám toto spoločenstvo Obchodníkov Plného Evanjelia. Nemusíte patriť ku žiadnej cirkvi alebo do nejakej cirkvi, v ktorej ste, je to úplne v poriadku. Má to názov „Obchodníci Plného Evanjelia“. Ale nemusíte kvôli tomu byť človek plného Evanjelia. Metodisti, Baptisti, Luteráni, Presbyteriáni, dokonca aj katolícki kňazi, ktokoľvek to je.
21 Viete, myslím, že Jakob vykopal studňu a Filištíni ho odtiaľ odohnali preč. Myslím, že ju nazval „nepriateľstvo“ alebo tak nejako. Vykopal ďalšiu, odohnali ho odtiaľ preč. Nazval ju „zvada.“ A oni vykopali tretiu; on povedal, „Je tu miesta pre nás všetkých.“ A tak, myslím, že to je to, čo je toto; je tu miesta pre nás všetkých. A budeme radi, že vás máme tu v tejto oblasti Tusconu, že prídete a budete mať s nami obecenstvo.
22 A potom, nezabudnite na zhromaždenie vo Phoenixe. Nuž, viem, že by sme tu z pódia nemali robiť reklamu, pretože by sme to urobili politikou. Ale tým, že je to tu všetko spojené s Obchodníkmi Plného Evanjelia, mám modlitbu za nemocných a kázanie, štyri dni pred zhromaždením v Ramade, tento nastávajúci december... [Niekto hovorí, „január.“ – pozn.prekl.] Január... [„Od 19. do 23.“ – pozn.prekl.] Od 19. do 23. Štyri dni. Začnem od 19. Je to tak? [Niekto hovorí, „Áno.“] Začnem od 19. A potom mám štyri dni zhromaždenia.
23 A pre vás, ľudia s Tusconu, ďalšiu nedeľu večer sa modlím za nemocných v Assemblies of God, Grantway, zbor brata Arnolda Macka. Ak je tu niekto nemocný a chcel by prísť, budem tam hovoriť, ak Pán dá, ďalšiu nedeľu večer, modliť sa za nemocných.
24 A nech teraz spočinú na vás požehnania Božie. A ak máte svoju Bibliu, rád by som sa rýchlo dostal do Slova, pretože viem, že mnohí z vás zajtra idete do práce. A dnes večer ku vám budem hovoriť z Písma, ktoré chcem čítať z Knihy Rimanom, Rimanom, 8. kapitola. A chceme začať 28. veršom a čítať ďalej do 32. verša, vrátane.
Rimanom 8:28.
A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.
Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.
A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Čo tedy povieme na to? Ak je Bôh za nás, kto proti nám?!
Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?
25 Nech Pán pridá svoje požehnania k čítaniu Jeho Slova. A teraz chcem hovoriť na tému: Omilostenie. Biblia tu dnes večer povedala, že „On nám dal všetky veci.“ Nuž, naozaj by sme nemohli hovoriť o všetkých veciach. Ale vezmeme jednu vec, ktorú nám On dal, a to je omilostenie. A myslím, že to je slávne slovo, byť omilostený. Pretože sme všetci vinní hriechu. Všetci sme zhrešili a postrádame slávy Božej. A Boh nás skrze Svojho Syna omilostil od tejto viny neprávosti a hriechu.
26 A omilostenie mi pripomína jeden príbeh, ktorý som raz čítal o Revolučnej vojne, verím, že to bolo, že tam bol jeden muž, vojak, peší vojak, ktorý urobil niečo, čo bolo... Súd ho uznal vinným a bol odsúdený na zastrelenie. Myslím, že to bolo zanedbanie jeho povinností v čase bitky. A on mal byť zabitý zastrelením.
27 A jednému chlapíkovi ho bolo tak ľúto, až sa nakoniec vydal na cestu k veľkému prezidentovi Lincolnovi. Lincoln, ktorý bol kresťanský džentlmen... Hovorili, že vyliezal na svoj koč, keď ho stretol ten posol. A on padol na svoje kolená a povedal, „Pán Lincoln, prezident Spojených štátov, milý pane,“ povedal, „Prosím o milosť pre jedného vojaka, viem, že ste Kresťan, a viem, že máte vo vašom srdci súcit pre vyčerpaných.“ Povedal, „Môj priateľ bol na poste povinností, kde bol umiestnený, ale keď zbrane hučali a kanóny strieľali, zľakol sa a opustil svoje povinnosti. Pán Lincoln, on to nechcel urobiť. On je dobrý muž. A teraz, o týždeň odo dnes on musí zomrieť zastrelením. Nie je žiaden spôsob, ako ho zachrániť, okrem toho, že vy podpíšete jeho omilostenie.“
28 Pán Lincoln so slzami v očiach vytiahol z vrecka kúsok papiera a napísal naň, „Ja, Abrahám Lincoln, omilosťujem tohoto muža z toho-a-toho, a nezomrie.“ a podpísal sa pod tým svojím menom.
29 A ten muž mu dal Božie požehnanie a vrátil sa naspäť do väzenia a povedal svojmu priateľovi, „Mám tvoje omilostenie.“ A vytiahol ten kúsok papiera a ukázal mu ho.
30 A ten muž povedal, „Nevysmievaj sa zo mňa. Ja som tu odkázaný na smrť, a ty potom prídeš s niečím takým? Neverím tomu. Skrátka tomu nemôžem veriť. Nie je to tak. Hocikto by sa mohol podpísať ako 'Abrahám Lincoln.'“
31 On povedal, „Ale to je prezidentov podpis.“ Povedal, „Si omilostený.“
32 A on sa obrátil a odišiel preč. A ten muž zomrel zastrelením.
33 A potom je tu prepustenie od Abrahám Lincolna, prezidenta Spojených štátov, na prepustenie toho muža, a napriek tomu ho zastrelili. Tak to bolo prešetrované na Federálnom súde, a tu bolo rozhodnutie: Omilostenie nie je omilostením, kým nie je prijaté ako omilostenie.
34 Tak, dnes večer to, čo som prečítal, že Boh nám dáva všetky veci a dáva nám omilostenie, to je omilostenie tým, ktorí chcú prijať Božie Slovo ako omilostenie. Ale to nie je len to čítať; to neznamená, že ste omilostení. To znamená, že to musíte prijať ako svoje omilostenie, že Boh dal Svojho Syna, aby zomrel namiesto vás, a potom je to omilostenie.
35 Uvoľnenie od viny, to je to, čo chceme umiestniť na túto tému. Omilostenie od Boha je uvoľnenie od viny. Nie odvrátenie sa skrze psychologickú náuku nejakého druhu, v ktorej by vám mohli dať trochu pocítiť, že máte robiť to, čo je správne, skrze pripojenie sa do cirkvi alebo recitovanie nejakého vyznania. Ale to je uvoľnenie od vašej viny skrze moc Golgoty. Niečo, čo vás uvoľnilo. Nie je tam viac viny. Biblia hovorí, myslím, že v Rimanom 5:1, „A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.“
36 No, človek, keď je uvoľnený od hriechu, muž alebo žena, v ich srdci nie je viac túžba kráčať za svetskými vecami. On je slobodne omilostený a stáva sa novým stvorením v Kristu Ježišovi. A jeho záujmy sa nesú po veciach, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Božej. On je slobodne omilostený. On nepotrebuje nejakého kňaza, aby mu to hovoril, alebo nejakého kazateľa, aby mu to hovoril. On sám v sebe vie, že je omilostený, pretože to prijal na základoch, ktoré mu Boh poslal, skrze Ježiša Krista. Čo za pocit to je, byť slobodný od hriechu!
37 Rozprával som, keď bolo podpísané vyhlásenie o oslobodení pre otrokov na juhu, pred mnohými rokmi, že oni stanovili čas, kedy boli tí otroci voľní, a bolo to pri východe slnka v určité ráno. A oni všetci odišli z tej starej plantáže. A mnohí mladí muži vyliezli na vrchol hory kvôli tomu, aby mohli prví vidieť vychádzajúce slnko, a potom starí muži, ktorí boli trochu pod nimi, potom ženy a deti, ktoré boli dole. A čakali dlhý čas, až kým začalo svitať. Pretože nosili otrocké opasky, tvrdé trápenia poznačili ich život smútkom a oni túžili po tom dni, o ktorom vedeli, že v ten deň sú omilostení. A to vyhlásenie o oslobodení hovorilo, „V určitý deň pri východe slnka sú slobodní.“ A oni túžili vidieť tú hodinu, keď vyjde slnko, boli po tom tak dychtiví, že až vyliezli na vrchy.
38 Ó, ak by len dnes večer mohli byť hriešnici tak dychtiví, aby vedeli, že sú omilostení. Vy ste omilostení v tej minúte, v ktorej ste prijali Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Vtedy ste omilostení.
39 Oni povedali, že mladí muži tam čakali. A akonáhle začalo na východe svietiť slnko, oni zakričali dole ku starším, „Sme voľní!“ A starší, ktorí boli dole, zakričali ženám a deťom, „Sme voľní! Sme voľní!“ Pretože vyšlo slnko.
40 Ó, keď bol človek predaný hriechu a keď Syn Boží vyšiel v to ráno z hrobu pre naše ospravedlnenie, myslím, že to by mal byť výkrik cez všetky národy, „Sme voľní od hriechu a hanby, slobodne omilostení skrze putá Golgoty.“ Neexistuje väčšia vec, ktorá by mohla byť daná ľudskej rase.
41 Keď človek v záhrade Eden zhrešil, prekročil veľkú priepasť a oddelil sa od Toho Večného. Človek bol v tom čase Večný s Bohom. Nemal žiadnu chorobu, smútok alebo smrť. Človek nebol stvorený, aby zomrel. Peklo nebolo stvorené pre človeka. Peklo bolo stvorené pre diabla a jeho anjelov a nie pre ľudstvo. Pretože oni boli stvorení na zemi, aby boli synmi a dcérami Božími. Ale keď človek zhrešil a prekročil hraničnú čiaru medzi dobrým a zlým, oddelil sa od Boha, zostal bez cesty návratu. Bol úplne stratený. Nemohol prísť naspäť, pretože zhrešil.
42 Ale Boh bohatý v milosrdenstve prijal náhradu. Pretože povedal, „V deň, keď budete z neho jesť, v ten deň zomriete.“ A Božia spravodlivosť a Jeho svätosť požadovala smrť, pretože to je Jeho Slovo. A On musí dodržať Svoje Slovo, aby bol Bohom.
43 A teraz, tá láska, ktorú mal ku ľudskej rase, a predsa ich musel vidieť oddelených od Seba a z obecenstva, ktoré mal so Svojimi deťmi v záhrade Eden, v tomto utrápenom stave, v ktorom musel byť po celý čas, pretože Jeho Slovo povedalo, „V deň, keď budete z neho jesť, v ten deň zomriete.“
44 A tak, môžeme spoliehať na toto, že čokoľvek Boh povie, je to Pravda. Musí sa to stať. Boh nemôže vziať Svoje Slovo späť, rozumiete, pretože On je nekonečný a je Večný. A Jeho prvé rozhodnutie je rozhodnutie na celý čas. Nemusí to vziať späť, pretože On o tom vedel najlepšie. On je predovšetkým nekonečný. A preto, keď niečo Boh hovorí, je to dokonale tak. Nikdy to nemôže byť zmenené, pretože je to dokonalé rozhodnutie.
45 A potom spôsob, akým Boh koná s osobami, ktoré prijímajú Jeho rozhodnutie, takým spôsobom bude navždy konať s každou osobou, ktorá prijíma Jeho rozhodnutie. A preto, ak urobil cestu pre človeka, aby bol spasený, prvá cesta, ktorú urobil, zostáva stále tou istou cestou. A ak Boh zasľúbil uzdravenie pre nemocných na základe viery, že tomu budú veriť, stále to zostáva rovnakým spôsobom. On to nemôže vziať späť. Rozumiete? On musí zachovať stále ten istý spôsob.
46 No, Boh prijal náhradu za človeka v záhrade Eden, a to bola cesta krvavej obete. Krv musela zaplatiť cenu. A to navždy zostáva tak isto. Nikdy tu nebola nijako inak, alebo niečo iné, čo by niekedy zaujalo to miesto. Bola to krv. Jediný spôsob, ako Boh prijíma Svoje deti späť, je skrze túto krvavú náhradu. Nemôže byť zaplatená žiadna iná cena. Nič iné to neurobí. Božie prvé rozhodnutie je vždy dokonalé a je Večné. A vieme, že to je pravda, pretože Boh nemôže klamať a nemôže vziať Svoje Slovo späť. Od toho času to bola jediná Božia cesta a jediné miesto obecenstva s človekom. No, téma bola...
47 No, slovo „smrť“ znamená „oddelenie.“ Keď týmto spôsobom zomrieme, to neznamená... Naša telesná smrť neznamená, že sme mŕtvi. Ježiš povedal, „Ten, kto verí vo Mňa, aj keby zomrel, žiť bude. A ktokoľvek žije a verí vo Mňa, nikdy nezomrie.“ No, tá smrť, to tam hovorí o „oddelení“ od Prítomnosti Božej. Ale telesná smrť, cez ktorú tu musíme ísť, to jednako nie je smrť. Stále sme v Prítomnosti Božej. Posúvame sa z tohto miesta na miesto, kde sme bližšie s Ním, v Jeho Prítomnosti. To nie je tá smrť, ktorú voláme „smrť,“ ako to tu voláme.
48 Pamätajte, On povedal o tom dievčati, ktoré zomrelo, Jairovej dcére, „Ona nie je mŕtva, ale spí.“
49 A oni sa na Ňom s pohŕdaním smiali, vedeli, že ona zomrela. To je ich termín, „Ona zomrela.“
50 Ale Ježiš povedal, „Ona spí.“ A On šiel a zobudil ju a ona sa vrátila do života.
51 No, od Adama až doteraz sa človek snažil vyprodukovať svoju vlastnú náhradu. On sa snaží, ako len môže, urobiť niečo trochu lepšie ako to, čo vtedy urobil Boh. A to je len prirodzenosť v človeku. Človek sa vždy snaží urobiť niečo lepšie, snaží sa to urobiť iným spôsobom. Snaží sa do Božieho plánu vstreknúť svoje vlastné nápady. A to je dôvod, prečo dnes večer stojíme oddelení, kresťanskí ľudia z celého sveta, skrze bariéry, skrze denominačné bariéry. Deje sa to tak preto, že človek vstrekol do Božieho plánu svoj vlastný nápad. Od Adama až doteraz, ako som povedal, bolo to tak.
52 Adam vyjadril ľudské myslenie v záhrade Eden, keď si urobil zásteru z figových listov, aby sa postavil pred Bohom. To je niečo, čo urobil on sám. A po figových listoch sa snažil použiť vzdelanie, veže, mestá, modly, civilizáciu, denomináciu. Ale to stále zostáva to isté. Boh prijíma Svoje osoby iba pod Krvou. Nijako inak.
53 Vzdelanie totálne zlyhalo. Čím viac nadobúdame vzdelania, tým viac sa od seba vzďaľujeme. Denominácia zlyhala na plnej čiare. Nakreslili sme hranice a bariéry a každý sa snaží dostať tú denomináciu vyššie než ten druhý a to rozbíja obecenstvo. Civilizácia priniesla len chaos. Mestá, veže a čokoľvek ďalšie, všetko to zlyhalo. A Boží plán stále zostáva rovnaký: pod Krvou. Táto Krv musí byť vystavená krv. V záhrade...
54 Späť v čase, lepšie povedané v Izraeli, keď musel Izrael zabiť baránka a umiestniť tú krv nad dverami a na veraje dverí, Boh to požadoval. A ten znak tam musí byť bez ohľadu na to, či nejaké iné miesto ... Ich muži mohli ukázať, že boli obrezaní Izraeliti. Mohli vyznávať, „Veríme každému Slovu, ktoré Jehova hovorí.“ Ale tým sa to nedalo obísť. Oni museli vystaviť znak. Musela byť vystavená krv.
55 To je spôsob, ako to dnes večer je. Verím, že navzdory všetkému každý Kresťan musí vystaviť Krv Ježiša Krista, ktorá ho očistila od vecí tohto sveta.
56 No, v tom čase musel byť na dverách znak. Musel tam byť bez ohľadu na to, ako nábožný bol ten dom, ako nábožní boli tí ľudia, ako dobre vychovali svoje deti, ako dobre navštevovali zbor, ako dobre vystavovali všetky veci, ktoré Boh povedal. Stále, v tej poslednej hodine, kde sa ukázalo medzi smrťou a životom, musela byť vystavená krv. A krv ukázala, že nevinná náhrada bola prijatá namiesto toho ctiteľa. A chémia krvi, samotná červená krv bola znamením na dverách, že tento dom bol v bezpečí, pod krvou. No, to bol predobraz.
57 No, v týchto posledných dňoch prichádzame znovu späť do hodiny, keď Boh vyslobodzuje Svoju Cirkev, verím tomu. A tak nutne, ako tá krv musela stáť na pamiatku, tak to musí byť so Znakom. Je to dnes požadované. Lebo, no, oni by nemohli vziať chémiu Krvi Pána Ježiša a umiestniť To na dvere každého srdca.
58 Ale vidíte, vtedy zomrelo zviera, ktorým bol baránok. A aby sa ukázalo, že to zviera zomrelo, na dverách bola krv. A tak život, ktorý bol v tom zvierati, nemohol prísť na ctiteľa, pretože zviera nemá dušu. Tak život, ktorý bol v tom zvierati, nemohol prísť na ctiteľa.
59 Ale dnes, keď bola Krv Božieho vlastného Syna preliata na Golgote pre naše omilostenie a uvoľnenie, život, ktorý bol v tej Krvi, bol Boh Sám. A Svätý Duch sa navracia na Svoju Cirkev, na Svojho veriaceho, a to je Znak v týchto posledných dňoch, že On preskočí muža alebo ženu, ktorí prijali smrť Ježiša Krista, ako svoju náhradu. A Duch Svätý o tom svedčí.
60 Môžete povedať, „Ja som To prijal.“ A stále žijete vo svete, stále žijete ako svet, potom tam nie je žiaden dôkaz, že ten Život má niečo s vami spoločného, pokiaľ ten dôkaz Ducha Svätého nezasiahol do vášho života.
61 To je Božia požiadavka, ktorú musí mať každý muž alebo žena, ten dôkaz ako Znak v týchto posledných dňoch. „Keď uvidím Krv.“
62 Ježiš povedal, „Amen, amen ti hovorím, že ak sa človek nenarodí znova z vody a z Ducha, nijako nevojde do Kráľovstva.“ A preto to bol Boží program po celý čas, Krv. V Starej Zmluve to bola krv. V Novej Zmluve to bola Krv.
63 V Starej Zmluve to bola chémia krvi, čo bolo predobrazom na život, ktorý má prísť. To ukázalo, že tam bola prijatá náhrada, ale ctiteľ vyšiel von s tým istým zlým svedomím, ktoré mal, keď vošiel dnu a obetoval toho baránka.
64 Ale týmto spôsobom, „Keď ctiteľ, raz očistený od hriechu, nemá viac svedomie niečoho takého,“ tá vec je mŕtva, odišla preč a vy ste prešli zo smrti do Života. A ste znovu oživení v Kristovi Ježišovi s Večným Životom, Svätý Duch spočíva vo vás a prináša znovu Život Ježiša Krista. Lebo Biblia povedala v liste Židom 13:8: „On je ten istý včera, dnes i naveky.“
65 Boh čaká na hodinu, aby uvidel Svoju Cirkev vojsť do tej pozície, bez ohľadu na denomináciu, bez ohľadu na vyznanie, farbu alebo čokoľvek to môže byť, že celá Jeho Cirkev príde na miesto, kde budú prejavovať Znak smrti Ježiša Krista.
66 „Ešte krátku chvíľu,“ On povedal, „a svet Ma viacej neuvidí, ale vy Ma uvidíte; lebo Ja žijem, aj vy žiť budete. Bude to s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta,“ Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes i naveky.“
67 Niekedy sa dostanem medzi Kresťanov, ktorí tvrdia, že sú svätí muži a ženy Božie. A hanbia sa za svedectvo. Hanbia sa povedať, „Amen.“ Hanbia sa spievať piesne Sionu. Hanbia sa všade. Som rád medzi ľuďmi, ktorí sa nehanbia za Evanjelium Ježiša Krista. Aj keď To vyzerá ako bludárstvo, ale jednako oni sa nehanbia. Niečo sa udialo a znamená To pre nich viac ako život. To je Život. To je Večný Život, pretože oni prijali Božiu Náhradu.
68 Mám rád takýto druh spievania. Keď som sa tam vzadu pred chvíľou modlil za pár ľudí, ktorých priniesli. A toto nie je modlitebné zhromaždenie; len kázať. Bol som tam. A mohol som počuť piesne, tlieskanie rukami. A divili sme sa... A niektorých z nich som dokonca videl behať hore dole, to, čo nazývali „tancovanie v Duchu.“
69 Najprv som bol voči tomu kritický, keď som videl letničných ľudí tancovať v Duchu. A myslel som si, „Čo je toto? To musí byť kopa nezmyslov.“ Potom som čítal Bibliu a zistil som, kedy tancovali v Duchu. Diabol to skopíroval a vyslal ich sem s rock-and-rollom a nezmyslami, ale skutočný opravdivý tanec pochádza od Boha. Je to presne tak. A tanec bol vždy víťazstvom.
70 Keď Dávid zabil Goliáša a tento malý rumenný chlapec prichádzal do mesta a vliekol hlavu tohto obra, ľudia mu išli naproti a tancovali. Oni mali víťazstvo. Keď Mojžiš skrze moc Božiu prekročil Červené More a previedol deti Izraela na druhú stranu, Miriam vzala tamburínu a všetky dcéry Izraela chodili hore a dole po brehu a bili na tamburínu a tancovali v Duchu. Ak to nie je staromódne letničné zhromaždenie, nikdy v živote som žiadne nevidel. Problém so mnou bol ten, že som nemal dostatočné víťazstvo. Ale keď napokon získate víťazstvo a príde na vás Znak Krvi Ježiša Krista.
71 Spomínam si na Dávida, veľkého žalmistu v Biblii. Keď niečo urobil, túto veľkú vec, dostal Saulovu dcéru. A ona bola taká naškrobená, takzvaná veriaca, ktorá seba považovala za vzor. A archa bola od Boha preč dlhý čas, tá viditeľná Prítomnosť Božia, ten Ohnivý Stĺp, ktorý visel nad tou archou. Filištíni prišli a vzali ju preč počas Saulovho panovania. A jedného dňa, keď Dávid videl, že archa prichádza späť do domu Božieho, Dávid bežal pred archu a tancoval pred Pánom, spieval chvály Bohu. A Saulova dcéra vyzerala, že je veľmi v rozpakoch z toho, čo robil jej muž. Jej manžel, jej mladý, pekný manžel vyvádzal a správal sa neslušne v jej prítomnosti, kráľovskej dcéry. A Dávid povedal toľkoto, „Ak sa ti to nepáči, sleduj chvíľu toto.“ A chodil okolo a okolo a okolo archy, tancoval v Duchu. A ona bola v rozpakoch. A Boh tú ženu preklial kliatbou.
72 Ó, víťazstvo skrze Krv Ježiša Krista, Znak zmŕtvychvstania Krista, Jeho život žije v Jeho Cirkvi. Neexistuje žiaden iný spôsob obecenstva, pod ničím iným, iba pod tou Krvou. Naše denominácie nás oddelia a jeden hovorí, „To je nezmysel.“ A druhý hovorí toto, to alebo tamto.
73 Letnice boli naším vzorom. Každý bude musieť uznať to, čo ... alebo nikto nemôže povedať, že cirkev nezačala na deň Letníc. A ten istý Duch, ktorý v ten deň na nich prišiel, zakaždým bez zlyhania, v Biblii, keď Duch Svätý prišiel na ľudí, správali sa rovnakým spôsobom.
74 Dovoľte mi povedať toto, že v pohanských krajinách, kde som mohol byť, kde som mal možnosť cestovať a vidieť tých domorodcov z tých ostrovov a u Hotentótov, a videl som ich tam stáť, kde musíte hovoriť pomocou prekladateľa, nikdy vo svojom živote nepočuli Meno Ježiša Krista. Ale povedzte im ten Príbeh a požiadajte ich, aby zodvihli svoje ruky a prijali Boha, oni robia tú istú vec, ktorú robíte vy rovno tu, keď prijímate Ducha Svätého. To ukazuje, že to je univerzálna (celosvetová) vec. To je moc Všemohúceho Boha, vystavenie Jeho Znaku na Jeho deťoch, či sú červené, čierne, biele, alebo akékoľvek môžu byť. To je to jediné miesto, kde je udelené obecenstvo.
75 Nimrod staval vežu a Nabuchodonozor mesto, a tak ďalej. Ľudia idú ďalej skrze vedcov a všetko možné, ale naďalej stále zostáva, že to je krv. Lebo Boh urobil Svoje rozhodnutie, že to bude nevinná náhrada, ktorá musí zaujať miesto vinného človeka, aby bol omilostený, a dnes večer je to stále tak isto a nijako sa to nezmenilo.
76 Jób žil vďaka tomu. Jób, najstaršia Kniha v Biblii. Cez to všetko, čo sa tomuto človeku udialo, jednako stál pevne, pretože vedel, že vyhovel požiadavke Jehovu. Vedel, že to bolo v poriadku. Abrahám, tak isto; mnohí z nich. Izrael vyhovel iba... Bolo len jedno miesto, kde mohol Izrael mať obecenstvo: to bolo pod preliatou krvou. „Muži mali, odvšadiaľ, uctievať v Jeruzaleme.“ Dokiaľ tam nebola obeť, nebolo uctievanie. A obeťou bola krv.
77 Dnes, dnes, predsa tak veľmi vzdelaný, ako sa zdá, že tento národ je, a tak vysoko kultivovaní, ako sa zdá, že sú, a všetok náš vedecký výskum, štiepiť atóm a čokoľvek sa deje, vystreliť raketu na mesiac alebo poslať hore satelit alebo čokoľvek to môže byť. A všetok náš vedecký výskum, všetky naše denominácie, všetko naše vzdelanie, všetky naše školy nás dostali iba ďalej od Boha, ako boli ľudia na začiatku.
78 To, čo je potrebné, je odovzdané srdce moci Všemohúceho Boha podľa Jeho vôle a Duch Svätý prichádza ako Znak na tú osobu. „Tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria.“ To stále zostáva rovnaké. Kristus tak povedal. „Iďte po celom svete, kážte Evanjelium každému stvoreniu. Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia.“ To je manifestácia Ducha Svätého, že Boh prijal toho ctiteľa, lebo Duch a Život, ktorý bol v Kristovi, prichádza na toho ctiteľa.
79 Mohli by ste si predstaviť Žida v tých dávnych dňoch pod preliatou krvou? Tu on prichádza, dolu po ceste. Je deň zmierenia. On ide, aby priniesol obeť. Má pekného, tučného býka. To je požiadavka Jehovu. Alebo by sme možno mohli povedať, že má baránka, pekného, tučného baránka. Kňaz ho poprezerá, aby zistil, či na ňom nie je nejaká vada.
80 A potom prichádza na miesto uctievania. On si uvedomuje, že je hriešnikom. Robil veci, ktoré boli zlé. No, on kladie svoje ruky na túto obeť. Skrze kladenie svojich rúk na tú obeť sa identifikuje (stotožňuje) s tou obeťou. A potom, keď je rozrezané jeho hrdlo alebo je vzatý ten život; jeho ruky sú na ňom položené a jeho život je vzatý a on cíti tie bolesti, zatiaľ čo to zviera zomiera a krv strieka na jeho ruky. On si uvedomuje, že to zviera zaujíma jeho miesto. A on odchádza, ospravedlnený, pretože urobil presne to, čo od neho Jehova požadoval, aby urobil.
81 A dnes je tá istá vec s Kresťanmi. To nie je podpísať kartu, že budete navštevovať nedeľnú školu toľko dní alebo toľko nedieľ v roku. Nie je to prísľub, že už viac nebudete piť alkohol za šesť mesiacov. To nie je to. To je, že kladiete ruky na Božiu pripravenú Obeť, Jeho omilostenie, na hlavu Ježiša Krista a cítite trhanie sa tela na Golgote. A potom sa s ním identifikujete v krste, že ako On zomrel a znovu povstal, tak ste vy pochovaní v Jeho Mene, aby ste povstali v novote života, aby ste kráčali ako nové stvorenie v Kristovi, keď to robíte úprimne.
82 Splnil túto požiadavku Jehovu, a tak sa cítil ospravedlnený. No, Žid mohol byť ospravedlnený, pretože urobil to, čo od neho Jehova požadoval, aby urobil. Nakoniec... Bolo to v poriadku. Jehova to urobil, a to bolo to, čo On požadoval. Ale nakoniec sa to stalo rodinnou tradíciou. Prišiel deň zmierenia a Žid možno urobil niečo, čo bolo zlé. Povedal si, „No, myslím, že je deň zmierenia. Mal by som tam radšej vziať svojho baránka.“ Rozumiete, stalo sa to rodinnou tradíciou. Nešli s tým úprimne. Robili to len preto, že to robili iné rodiny. „To je len – to je to, čo máme robiť. Všetky rodiny to robia, a tak by sme to mali tiež robiť.“
83 A to je presne to miesto, kam sa dostalo naše Kresťanstvo. To je presne to miesto, kam prichádzajú naše letničné hnutia. Je to rodinná tradícia. Rozumiete? Neidentifikujeme sa s našou Obeťou, že sme mŕtvi s našou Obeťou. Sme... Hovoríme, „Ó, sme Kresťania, pretože som šiel a pripojil sa do zboru.“ Pripojenie sa do zboru je v poriadku. Ale pokiaľ nie ste zidentifikovaní, dokiaľ na Neho nepoložíte svoje ruky a vy a On sa stanete Jedno, kým nie je vo vás Duch Kristov a vy ste v Kristovi, pokiaľ sa nestanete synom a dcérou Božou, nezdá sa tam byť úprimnosť, ktorú by mali mať. Stáva sa to rituálom. Práve tak, ako to je teraz, stať sa Kresťanom je pre ľudí rituál.
84 Prednedávnom som sa tu v modlitebnom rade pýtal jednej mladej pani, „Ste Kresťanka?“
85 Ona povedala, „No, aby ste vedeli, ja som Američanka.“ No, niečo také s tým nemá nič spoločné.
86 Američan, je skvelé byť Američanom, ale to neznamená, že ste Kresťan. Musíte sa znovu narodiť. Pýtal som sa ďalšej ženy, „Ste Kresťanka?“
87 No, bola tak vyvedená z miery, povedala, „Aby ste vedeli, každú noc zapaľujem sviečku.“ Niečo také s tým nemá nič spoločné.
88 Musíš byť zidentifikovaný s Kristom a Jeho Život žije v tebe. Keď v tebe žije Kristus, vtedy si zidentifikovaný s Kristom. To nie je rituál. To nie je; patriť do zboru. To všetko je dobré, ale vidíte, skutočná úprimnosť.
89 Keď prichádzame ku službám uzdravovania, ak si všimnete pri rozpoznávaní v rade, neustále to je, „Povedz ľuďom, aby činili pokánie.“ Rozumiete? Tam idete, až sa vaše modlitby stali tradíciou. Večer si kľakneme a hovoríme, „Pane, požehnaj toho-a-toho, požehnaj tú-a-tú a urob toto. A pomôž Jánovi toto všetko urobiť.“ Robíte z Boha maskota, alebo z Neho robíte nejaký druh poslíčka. „Bože, urob toto. A urob tamto. A urob toto.“ To nie je spôsob, akým nám Ježiš povedal, aby sme sa modlili.
90 Povedal nám aby sme sa modlili takto, „Náš Otče, ktorý si v Nebesiach, nech sa posvätí Tvoje Meno. Nech príde Tvoje Kráľovstvo. Nech sa stane Tvoja vôľa, ako v Nebi, tak i na zemi.“ Ale my sa snažíme Bohu nariaďovať, čo má pre nás robiť.
91 A to je dôvod, prečo cirkev chladne. To je dôvod, prečo veľké prebudenie, ktoré práve udrelo krajinu, dostalo do cirkvi milióny. To je, dostali sa na miesto, kde používajú tieto skúsenosti, a tak ďalej, ako tradíciu, namiesto toho, aby ste boli zbožne smutní a nechali Ducha Svätého robiť dielo Jeho úradu vo vás a nechali Ho, aby vo vás stvoril nový život a urobil vás tak hladnými po tom, aby ste šli do zboru, že nedokážete ostať pomimo zboru. Potom, to je to, čo to je. Nie podpisovanie lístkov a pripojenie sa a tomu podobné veci. Je potrebné mať v sebe Kristov Život, že jednoducho túžite po tom ísť do zboru. Vo vás je Niečo a To vás tlačí.
92 Ako som hovoril včera jednému mladému mužovi, pri rozprávaní, v malom rozhovore. Povedal som, „Keď som bol revírnikom v Indiane, zvykol som prechádzať popri malom prameni. A bol tam...“
93 Bol to vždy najšťastnejší prameň, aký som kedy v živote videl. Veľké pramene v Indiane, vyviera z nich tá skvelá studená voda, „vápencová“ voda. A jedného dňa som si sadol ku tomu prameňu, aby som sa s ním rozprával, práve tak, ako myslím, že sa postavil Mojžiš ku horiacemu kríku, aby sa s ním rozprával. A povedal som, „Malý pramienok, čo ťa robí tak šťastným, že po celý čas bubleš? Ak sem prídem v zime, ty bubleš. Ak prídem na jar, na jeseň alebo v lete, kedykoľvek, tak bubleš. Možno si tak šťastný preto, že prichádzajú zajace a pijú z teba?“
94 No, ak by mohol hovoriť, povedal by, „Nie, to nie je preto.“
95 Povedal by som, „No, možno preto, že k tebe chodia jelene a pijú z teba.“
Povedal by, „Nie, kvôli tomu to nie je.“
96 Povedal by som, „No, možno to je preto, že k tebe chodím ja, raz za čas, a pijem z teba.“
97 „Nie, kvôli tomu to nie je. Som rád, že oni všetci prichádzajú a pijú, ale to nie je dôvodom, prečo po celý čas tak bublem.“
98 „No, čo spôsobuje, že tak bubleš? Čo ťa robí tak šťastným, že stále vytryskuješ?“
99 Ak by mohol hovoriť, povedal by, „To nie som ja. To je niečo spoza mňa, čo ma tlačí.“
100 Tak je to je s Kresťanským prežitím. To nie je niečo, čo sa vy snažíte vypracovať. To je Niečo spoza teba, pracuje To v tebe. To je Večný Život, ktorý sa pohybuje, vytryskuje. Tak, ako On povedal žene pri studni, „To budú pramene vody vyvierajúcej do Večného Života.“ To je niečo, čo je v ctiteľovi, keď sa zidentifikoval s Kristom, pretože vie, že On je nažive. Ale my nechceme, aby sa to stalo tradíciou.
101 Keď sa Izrael dostal na miesto, kde urobili z prikázaní Božích a zo svojich obetí tradície, vtedy bol ku nim od Boha poslaný mocný prorok Izaiáš s TAK HOVORÍ PÁN. Niekde, nejako, Boh môže vždy Svoju ruku položiť na človeka, ktorý nemá strach odhaliť vec, ktorá nie je správna, niekde, na nejakom mieste. Izaiáš povstal, ak budete čítať Izaiáša 1. kapitolu. Mám to tu zapísané. Izaiáš im hovoril, povedal, „Vaše obete, ktoré Jehova požadoval, sa zosmradili v mojom nose. Opovrhujem nimi.“ A tuky z baranov a jalovíc, a tak ďalej, Boh tým opovrhol, tým, čo im nariadil, aby robili. Pretože z toho urobili rituál, potom tým Boh opovrhol, pretože to robili ako rituál.
102 A my môžeme urobiť so Slovom Božím to isté, presne tak, keď ku Tomu prichádzame ako ku tradícii, ako ku rituálu. Musíme ku Tomu prichádzať a vedieť, že To je TAK HOVORÍ PÁN. Ak to Boh zasľúbil, Boh bude stáť za Svojím zasľúbením. On je väčší ako Jeho zasľúbenie. Vždy bol. „On je schopný,“ ako povedal Abrahám, „učiniť to, čo zasľúbil, že urobí.“ On je vždy schopný to urobiť, dodržať Svoje Slovo.
103 No, Izaiáš im hovoril, povedal. Všetky tie veci, ktoré robili, oni to robili bez úprimnosti. Robili to len kvôli tomu, že to robili aj ostatní z nich. Robili to kvôli tomu... robili to aj preto, že to bola Jehovova požiadavka. A robili to všetky rodiny a robili to matky a robili to starí otcovia. Prečo by to oni nemohli robiť?
104 No, my robíme to isté. „Môj starý otec bol presbyterián, tak ja som presbyterián. Môj otec bol baptista, tak ja som baptista,“ a tak ďalej. „A môj otec bol letničný, tak ja som letničný.“ To nie je To.
105 Prichádzame na miesto, kde si uvedomujeme, že sme zostali oddelení. Zostali sme oddelení od Boha. A prichádzame na základe preliatej Krvi Ježiša Krista. Pod tou Krvou, to je miesto, kde sa môžu stretnúť všetci na spoločnej pôde, metodisti, baptisti, luteráni, presbyteriáni, letniční. Bez ohľadu na tradíciu alebo rituál, oni sa tam môžu stretnúť pod jednou spoločnou vecou, a to je na základe Krvi Ježiša Krista.
106 Až keď sa cirkev dostane späť na miesto a preč od svojich rituálov a naspäť do Božieho originálneho plánu, tí ľudia sú narodení do Božieho Kráľovstva a nie pripojení do cirkvi. Potom je to čas, kedy obecenstvo zavládne všade. A Duch Pánov pokryje zem, ako vody pokrývajú more, keď to príde na miesto, kde ľudia môžu zabudnúť na svoje rozdiely a zísť sa spoločne v obecenstve pod Krvou. Nemôžeme sa všetci zísť pod baptistickou tradíciou alebo presbyteriánskou tradíciou alebo pod tradíciou metodistov, pod letničnou tradíciou. Ale všetci sa môžeme stretnúť a mať obecenstvo pod Krvou Ježiša Krista, pretože to je Boží originálny plán. Je to tak. Amen. Tam je omilostenie.
107 Metodista sa môže pozerať na baptistu a odvracať hlavu a baptista sa môže pozrieť na letničného a letniční späť na baptistu, na ich tradície. Ale keď sa stretnú pod krížom, kde Krv Ježiša Krista očisťuje všetkých ľudí od hriechu, on je novým stvorením v Kristu Ježišovi. On je brat. Nezáleží na tom, akou značkou je označený, on je brat. Pretože to je jedna pôda, na ktorej sa môžeme stretnúť všetci. To je Boží spôsob, ako to robiť. Tieto ostatné veci sú ľuďmi zostrojené vyznania naštepené do Tohto. Ale Boží originálny plán pre omilostenie je pod Krvou Ježiša Krista. To je Boží plán, ako to robiť. Áno.
108 Tradície v ich dňoch, veľký prorok skríkol a povedal, „Vaše tradície sú bezmocné. Smrdia pred mnou. Nemáte v nich žiadnu vieru.“ Ľudia obetovali tie obete bez toho, že by vôbec mali vieru v to, čo robili.
109 Teraz sa len sami seba opýtajte otázku. Nie je to niečo podobné ako dnes? I keď to tak veľmi neradi hovoríme, musíme niekde čeliť faktom. Niekde je niečo zle.
110 No, táto Cirkev by mala byť o milión míľ ďalej na ceste, oproti tomu, kde je teraz. Ježiš očakáva na Svoju Cirkev, aby sa pripravila. „Jeho Nevesta sa pripravila.“ Máme potenciály. Duch Svätý je tu. Boh je tu, moc k uzdraveniu nemocných, moc k tomu robiť všetky veci, ktoré robil Kristus. Videl som to dokázané, sám, skrze Ducha Svätého. Takže potenciály tu sú.
111 To, čo od nás Boh očakáva, aby sme sa od toho dostali preč, sú naše tradície, a aby sme prišli späť pod Krv Jeho Syna, Ježiša Krista, a stali sa Cirkvou živého Boha. Metodisti, baptisti, luteráni, presbyteriáni, čokoľvek ďalšie, „Kto chce, môže prísť a vziať z vôd Života zadarmo.“ Verím tomu so všetkým, čo je vo mne. Boh zoslal dolu Ducha Svätého, aby to urobil.
112 Ale my, s našimi rituálmi, bez úprimnosti, ideme, je to tak preto, že to je naša tradícia, a kvôli tomu, že to je rituál. Ideme bez úprimnosti, bez skutočného žiaľu nad hriechom.
113 Všimol som si, minulý večer na tom veľkom známom zhromaždení jedného z našich veľkých preslávených bratov v Kalifornii. A všimol som si v tom zhromaždení, ako tí ľudia prichádzali dole, mladé deti vo veku „tínedžerov“. Obdivoval som toho brata za jeho skvelý postoj, každý by ho obdivoval. Ak ste na správnom mieste, vidíte, aký postoj zaujal v týchto posledných dňoch, tiež ho budete obdivovať. A ako som si všímal tých ľudí, ktorí prichádzali dole ku oltáru, aby urobili rozhodnutie, dievčatá prežúvali žuvačku, chlapci sa navzájom strkali, ľudia sa smiali, to nie je spôsob, ako prísť zbožne zarmútení. Musíte prísť pod usvedčením. Bože, pošli nám staromódne, letničné prebudenie Ducha Svätého, ktoré vykorení hriech od koreňa a prinesie usvedčenie na mužov a ženy.
114 Nie hovoriť, „Vrátim sa späť do cirkvi a obnovím svoje obecenstvo. Podpíšem kartu.“ To je v poriadku, ale môžete sa pripojiť ku Slobodomurárom (Masons), ku Divným Priateľom (Odd Fellows) a k čomukoľvek a získať rovnaké výsledky.
115 Ale keď prichádzate pod Božie omilosťujúce zmierenie v Krvi Ježiša Krista, musí sa tam nachádzať úprimnosť, Boh požaduje úprimnosť.
116 Ak to stálo Jeho takú cenu, že dal Svojho jednorodeného Syna, ako my prejdeme s trochou vtipkovania a pripojením sa do zboru, podpísaním rozhodovacej karty, ktorú prinesieme do cirkvi, a čokoľvek to môže byť? To nie je Božia požiadavka. „Ten, ktorý ide napred a seje v slzách, sa istotne vráti späť, radujúci sa, nesúci so sebou vzácne snopy.“ Potrebujeme ľudí, ktorí nesú snopy.
117 Počul som raz jedného veľkého evanjelistu povedať, keď som navštívil jedny z jeho raňajok, vzal Bibliu... A vždy som si ho cenil. Povedal, „Tu je norma. To je to, čo Boh požaduje.“ Povedal, „Pôjdem do mesta a budem mať prebudenie.“ Povedal, „Budem mať dvadsať alebo tridsať tisíc, ktorí učinia rozhodnutie. Vrátim sa za asi štyri alebo päť rokov alebo možno za dva roky,“ a povedal, „nedokážem nájsť pätnástich alebo dvadsiatich.“ Povedal, „Svätý Pavol išiel do mesta a obrátil jedného človeka. Za rok sa vrátil a mal tridsať alebo štyridsať novoobrátených od toho jedného.“ Potom povedal, „To sú leniví kazatelia, ktorí sedia s vyloženými nohami na stole a nejdú von navštíviť tých ľudí.“
118 Obdivujem jeho odvahu, že sa nebojí nakričať na svojich bratov a povedať svoje presvedčenie. Ale rád by som sa ho opýtal túto otázku, „Ktorý kazateľ sa rozprával s tým jedným človekom tam vtedy v čase Pavla, keď tam ani neboli cirkvi, do ktorých by šiel?“
119 Čo to bolo? Pavol ho vzal z tradície alebo podpisovania karty do krstu Duchom Svätým, až bola jeho duša zapálená pre Boha. Musel svedčiť a rozprávať veci. Celá jeho duša horela v plameni Ohňa, ktorý tam Boh vložil. To, čo dnes večer potrebujeme, je znamenie, že muž alebo žena sú spasení, sledujte ich, ako idú za ostatnými dušami tak rýchlo, ako len môžu.
120 On raz povedal tomu barmanovi... Malý chlapec vošiel a povedal, „Pán barman?“
Povedal, „Áno, synku?“
Povedal, „Vaša značka spadla.“
121 Povedal, „No, ďakujem ti, synku.“ A tak vyšiel von a ten malý chlapec tam stál s rukami za chrbtom a ten barman sa pozrel hore. A na takej veľkej medenej doske bol obrázok s veľkou miestnosťou s barom, a to bola reklama. Vzal si zásteru a vyleštil ju. Povedal, „Synku, mýliš sa. Moja značka je v poriadku.“
122 Povedal, „Nie veru.“ Povedal, „Nie je.“ Povedal, „Mal som na mysli vašu najlepšiu značku.“
Povedal, „To je najlepšia značka, ktorú mám.“
123 Povedal, „Ó, nie. Pozrite sa, tam leží.“ Tam v jarku ležal opilec. To bola najlepšia značka, ktorú mal, tak veru, keď videl človeka pod vplyvom toho, čo predával vo vnútri.
124 A keď vidíme človeka pod vplyvom Ducha Svätého, že až jeho život horí staromódnym letničným Ohňom, to je najlepšia značka, ktorú kedy Boh mal, že ten človek je spasený, keď Mu bude slúžiť. To je najlepšia značka. No, ako sa k tomu dostať? Nie skrze pripojenie sa do zboru, ale skrze prijatie Jeho omilostenia cez Ježiša Krista, vašej nevinnej Náhrady.
125 Žiadna úprimnosť, žiadny skutočný smútok nad hriechom. On povedal, že skryl Svoju tvár pred ich rituálmi. Ich modlitby boli bezmocné. Oni sa modlili, ó, istotne. Oni tam vyšli a hovorili svoje modlitby. Obetovali svoje obete. Stalo sa to formou.
126 Viete, že v 2. Timotejovi, v 3. verši, či vlastne v 3. kapitole, 2. Timotejovi, je nám povedané to isté, že sa do toho dostaneme v posledných dňoch? Biblia tu povedala, „V posledných dňoch, vedzte toto, že príde čas, keď budú ľudia náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše, ako milujúci Boha; nezmierliví, pomluvační, nezdržanliví a pohŕdajúci tými, ktorí sú dobrí; majú formu pobožnosti, ale zapierajú jej moc; od takých sa drž preč. Lebo to je ten druh ľudí, ktorí chodia z domu do domu a vedú do zajatia hlúpe ženy, ktoré sú odvedené preč rozličnými žiadosťami a ktoré sa vždy učia a nikdy nie sú schopné prísť k poznaniu Pravdy.“ No, ak Biblia predpovedá, že príde hodina, keď sa cirkev dostane do tej istej tradície, ako boli oni tam, skrze svoje rituály, tu je to opäť, tradičné náboženstvo, bezmocné.
127 „Ó,“ povedali, „to sú komunisti.“ Nie, nie sú.
128 „Ktorí majú formu pobožnosti.“ Oni chodia do cirkvi. Oni sa pripájajú ku cirkvi. Snažia sa veľmi ukázať, že chodia do cirkvi a podobné veci, a idú von a žijú inak.
129 V ich duši nie je žiaden oheň. Nie je tam nič. Nezaujímajú sa o nikoho iného. „Všetci ostatní môžu zomrieť a odísť, ak chcú. My cítime, že sme spasení. Nech tí ostatní odídu.“ To nie je skutočné Kresťanstvo.
130 Kresťanstvo je: ísť za stratenými, ísť získať toho brata, ísť preto niečo urobiť. Či môžeme stáť a založiť si ruky, dokonca keď tvrdíme, že sme spasení, a vidieť mužov a ženy zomierať na každej strane? A ulice, plné žien, ktoré chodia do cirkví so šortkami a s vymaľovanými tvárami a kráčajú hore dolu po ulici s cigaretou v ruke; a tvár majú celú vymaľovanú, vyzerá to ako líšky a vlci alebo niečo také. A muži kráčajú hore a dolu po ulici, pripájajú sa do cirkví a podobné veci. A nazývajú to Kresťanstvom, a vy máte mlčať?
131 Čo by urobil svätý Pavol, ak by kráčal cez Tuscon? No, hovorím vám, že by ho zavreli do väzenia skôr, ako by bolo ráno. Je to tak. Prečo? Jeho duša by horela pre Boha, že by sa až nedokázal udržať od toho, aby niečo nepovedal. Samozrejme. Ale my sa pripájame do cirkví. Vidíte, naše tradície sa pred Božou tvárou stali smradom.
132 To, čo dnes potrebujeme, je, aby na scéne povstal prorok s „TAK HOVORÍ PÁN“ a „odhalil tie veci až do jadra“ a povedal, že sa stali smradom. Naše denominácie narástli. Naše cirkvi sú veľké a krajšie, než ako kedy boli. Boli by sme na tom omnoho lepšie, keby sme znovu stáli niekde v aleji s plechovicou, s gitarou udierajúc tam do bubnu, alebo niečo, so skutočným letničným Ohňom horiacim v našich dušiach, než ako sedieť v tých veľkých laviciach, v ktorých dnes sedia, umierajú. Svet umiera pod našimi nohami. Tak veru.
133 Boh má omilostenie, a to omilostenie je iba skrze Ježiša Krista; vzdelanie, tradícia, denominácie, veda, nikdy nič nezaujme to miesto. Je to pod tou Krvou. Je to pod tradíciou... nie tradíciou, ale pod Krvou Ježiša Krista, to je Božia pripravená cesta pre hriešnikov, jediná cesta, kde sa môžeme stretnúť.
134 Poviem vám, vezmite metodistu, vezmite baptistu a presbyteriána a luterána a letničného a nech každý jeden príde pod tú Krv, oni sú bratia. Potom medzi nimi nie je viac hašterenia. Nie veru. Sú bratia. Vidia všetko rovnako. Ale necháte, že sa metodista začne hašteriť s baptistom ohľadom krstu; ohľadne poriadku pri krste; necháte, že sa jednotár hašterí s trojičiarom alebo trojičiar s jednotárom a čokoľvek ďalšie, sledujte ten nepokoj a naježenie vlasov. Ale nech obaja prídu pod kríž a sledujte, čo sa udeje. [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
A bude až do mojej smrti.
Potom vo vznešenejšej, sladšej piesni;
Budem spievať o tejto spasiteľnej moci;
Keď tento biedny šušlavý, koktajúci jazyk;
Bude ticho ležať v hrobe.
135 Vydávam dnes večer svedectvo, že Krv Ježiša Krista robí z metodistu, baptistu, luterána, presbyteriána, čokoľvek on je, môjho brata. Tak veru. Niečo v tom priateľovi je, pretože jeho duch je – je brat. On nie je hašterivý a niečo také. To je... On je brat v Kristovi. Verí každému Slovu, ktoré je v Biblii.
136 Ako môže Duch Svätý, ktorý napísal Bibliu, toto zaprieť? Ako môže Duch Svätý, ktorý žije v človeku, povedať, „Ó, to bolo pre apoštolov.“? Ježiš povedal, „Ktokoľvek bude.“
137 Peter povedal, „To zasľúbenie je pre vás a pre vaše deti, pre tých, ktorí sú na široko-ďaleko, aj pre všetkých, koľkýchkoľvek si povolá Pán náš Boh.“ Duch Svätý bol pre kohokoľvek, koho si Boh povolal.
138 Tu On povedal, „Tých, ktorých predurčil, predzvedel.“ On ich ustanovil a oni to prijali.
139 „Žiadny človek ku Mne nemôže prísť,“ povedal Ježiš, „keby ho nepritiahol Otec. A všetko, čo Mi Otec dal, príde ku Mne.“
140 Prichádzame s vypracovanou emóciou? Prichádzame sa pripojiť do cirkvi? Prichádzame kvôli tomu, že nechceme ísť do pekla? Alebo prichádzame preto, že milujeme Boha, že, „Dal Svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v Neho, mal večný Život“? Či prichádzame preto, že to je Obeť lásky, ktorú nám Boh dal, aby sme To mohli vystaviť?
141 Boh nenávidí bezmocné náboženstvo. Ich náboženstvo nemá žiadnu moc. Tak čo On musí až dodnes robiť? On nenávidí... Zakaždým v Biblii, že keď Boh niekedy... Vonku, po tejto strane Biblie, zakaždým, keď prišla reformácia alebo prebudenie, bolo to sprevádzané veľkými znameniami a mocami. Keď vystúpil Luther, keď vystúpil Wesley, keď všetci reformátori, Sankey, Finney, Knox, Kalvín, ktokoľvek, kdekoľvek vystúpil, bola tam zademonštrovaná moc. Tam, kde je Boh, On je nadprirodzený. Tam, kde sa Boh ukazuje, tam musí byť nadprirodzeno.
142 Pozrite sa na Farizejov v tom dni, ktorí prišli k Ježišovi a hovorili o miernosti a vľúdnosti. „Kto bol viac vľúdny než starý kňaz? Kto bol väčší ako ich kňaz? On ku vám prichádza, keď sa narodíte. Ak je v susedstve nepokoj, on prichádza a urovnáva to. A on je vždy zmierovateľ. On je láskavý človek. Viete, že je. Keď ste v problémoch, môžete ísť k nemu a on vám pomôže. Čo za milého človeka?“
143 Potom, keď hovoríme o tomto Ježišovi z Nazareta. „Tento kňaz, vieme, kto bol jeho otec, jeho starý otec, jeho prastarý otec. Máme tu školu, ktorou sa môže preukázať. Kto je tento Ježiš z Nazareta? Z akej školy vyšiel? Ku akej organizácii patrí? Čo robí okrem toho, že vždy spôsobuje nepokoje? Čo to povedal o tom láskavom starom kňazovi? 'On je z diabla,' povedal Ježiš. 'Vy ste... Váš otec je diabol a budete robiť jeho skutky.' Dokážete si to predstaviť?“
144 Vošiel hore do chrámu, s hnevom sa díval na ľudí, kopal do obetí, ktoré Jehova požadoval, a vykrikoval, „Je napísané, dom Môjho Otca je postavený ako dom modlitby a vy ste z neho urobili peleš zlodejov.“
145 Čo by urobil dnes, keby prišiel do našich moderných cirkví? Trocha viac by sa hýbali stoly, trocha viac by skákali lavice, lebo On by to roztrhal na kusy. Presne tak. Bolo by to tak isto. Či nevidíte, Ježiš je veľmi biblický. On bol Slovo. On nemusel nič napísať. On bol Slovo. On bol živé Slovo. A ľudia To nedokázali pochopiť.
146 A ako môže dnes človek na princípoch toho, čo... Ježiš zasľúbil tieto znamenia do celého sveta a toto požehnanie do celého sveta a Svätého Ducha, že padne tak, ako sa to stalo na začiatku, na kohokoľvek, koho Boh povolá. Ako sa človek môže nazývať Kresťanom a zapierať to Slovo a hovoriť, že je v ňom Svätý Duch? Svätý Duch potvrdí každé Božie Slovo s „Amen.“ To je úplná pravda.
147 Ó, brat, naše vzdelávacie systémy nás od toho odtiahli. A naše denominácie nás oddelili od seba navzájom a od Krista. Ale čo? Oni to budú robiť aj naďalej. A vy beriete náhradu, každá iná vec nie je nič viac než opäť figové listy. Boh to odmieta. Ale keď Cirkev príde pod Krv Ježiša Krista so Znakom Ducha Svätého na nej, potom znova uvidíte bratstvo. Uvidíte Cirkev plnú moci. Uvidíte.
148 Boh nenávidí bezmocné náboženstvo. To musí byť moc. Istotne. To je moc, aby spasila človeka od hriechu. To je moc, ktorá môže robiť znamenia a divy a zázraky, ako to Ježiš zasľúbil. Oni sa tam vtedy zamierili do Slova Božieho a verili Tomu a trafili cieľ. Vy sa zamierte tak isto na Slovo Božie; to opäť trafí cieľ. Musí, pretože On je ten istý včera, dnes i naveky. Boh nemá rád bezmocné náboženstvo. Boh to nechce. Boh chce pôsobiť. Boh sa chce ukázať, že je živý. Samotná naša nádej je vzkriesenie. Je to tak? Naša životná nádej je vzkriesenie, vzkriesenie Ježiša Krista.
149 Rozumiete, Boh chce pracovať vo Svojej Cirkvi. Ježiš povedal, „Ja budem stále s vami až do konca sveta. Skutky, ktoré Ja činím, aj vy budete činiť.“ Svätý Ján 12:14, „Skutky, ktoré Ja činím, aj vy budete činiť; a ešte viac ako toto budete činiť, lebo Ja idem k Môjmu Otcovi.“ No, cirkev sa to snaží poprieť, utekajú, aby získali viac členov, aby boli viac populárni.
150 Chcem sa vás teraz niečo opýtať. Boh sa snaží pôsobiť vo Svojej Cirkvi a cirkev sa snaží pôsobiť skrze vyznania. A tí dvaja nemôžu spolu pracovať. Musíte sa zbaviť vyznaní a dostať dnu Krista. A ako to môžete urobiť? Keď On uvidí Krv, keď je tá Krv nanesená s úprimným srdcom a ruka položená na Ježiša Krista a srdce, ktoré je úprimné pred Bohom; aby vyznalo svoje viny a narodilo sa zo Svätého Ducha, potom budú nasledovať skutky Božie, ako On povedal, že budú. Áno, cirkev chce pôsobiť skrze svoje vyznania a vidieť, koľko členov môžu získať. Boh chce pôsobiť skrze moc Krvi, aby sa Kresťania znovu zrodili. To je presne ten rozdiel.
151 Aby sa to stalo, musíte odmietnuť. Aby toto robili, oni, musíte odmietnuť Svätého Ducha a Jeho pôsobiacu moc, aby ste prijali vyznanie. Musíte najprv vidieť Pravdu, skôr, než prijmete omyl, ak sa chystáte byť Kresťanom. Nemôžete... Musíte prejsť cez Božie zasľúbenie, aby ste prijali omyl. Pretože pred vami je červené blikajúce svetlo po celý čas, „Toto je Slovo.“
152 Poviete, „No, to bolo na nejaký iný deň.“ To je na dnes, pretože Kristus je Slovo. Je to tak? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Svätý Ján 1. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ A Biblia povedala, „On je ten istý včera, dnes i naveky.“ A tak, ak je Kristus Slovom, každé zasľúbenie je Pravda a je to také isté včera, dnes i naveky. Musí to tak byť. Je potrebná znovuzrodená viera, aby Tomu verila a spôsobila, aby To fungovalo. Jednoducho, nemôžete to robiť s tradíciou. To nefunguje. Musíte prísť pod tú Krv s takou istotou, že až. Potom, ako Izrael povedal...
153 Potom, ako Izaiáš povedal Izraelu, že znečistili svoju náhradu skrze svoje tradície, objavil sa tam ďalší prorok. (Predtým, ako zakončíme.) Na scénu prišiel ďalší veľký prorok, a bol to Ján krstiteľ. No, on im poukazoval na Baránka, ktorý mohol... nemohol iba pre Izrael, ale pre celú Adamovu upadnutú rasu. Povedal, že tam bol... Boh sa chystal poslať Baránka. A tento Baránok bude pre pohanov, židov a pre kohokoľvek, kto príde.
154 Netrvalo to príliš dlho, kým bol Baránok pribitý na Svoj oltárny kríž. Jeho Krv bola preliata. Svätý Duch prišiel naspäť. No, keď zomrel malý zvierací baránok, duch toho zvieraťa nemohol prísť späť, tak tá krv bola použitá len pre národ. Ale teraz, pre všetkých z Adamovej rasy, Baránok Boží, ktorý prelial svoju Krv, znak prišiel naspäť vo forme Svätého Ducha, aby prišiel na veriaceho. No, To je to, čo Boh požaduje. To je to, čo robili oni v tom dni. A to je to, čo robia dnes.
155 No, ak nejaké osoby cítia bremeno hriechu, a viete, že nie ste v poriadku, počúvajte, existuje omilostenie, a to omilostenie je skrze Božieho Baránka. Veríte tomu? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.” - pozn.prekl.] Je to skrze Baránka, skrze Krv Baránka.
156 Raz som rozprával krátky príbeh. Veľmi mi to pomohlo. Bol tam chlapec, ktorý bol v raných dňoch unesený. Predpokladám, že všetci z vás ste prebrali históriu Biblie a prebrali históriu cirkvi. A v... Myslím, že to bolo Foxe... Nie, to nebolo ono. To boli Nicejskí Otcovia alebo Život svätého Patrika. Svätý Patrik bol v skutočnosti... To bolo len meno, ktoré mu bolo dané. Jeho meno bolo Suscat. A bol unesený bandou námorníckych tulákov a bol najatý ako chovateľ prasiat.
157 A tento príbeh pokračuje tak, že toto dieťa bolo unesené a vzaté na palubu lode a on tam musel pracovať. A jedného dňa starý kapitán ochorel a už skoro zomieral. A bol tak chorý, vonku na mori, a tento starý chlapík so šedivou bradou ležal vo svojej kajute. A zavolal svojich mužov, ktorí pracovali na palube, a povedal, „Je tu medzi vami Biblia?“ Povedal, „Keď som bol dieťa, mal som kresťanskú výchovu.“ A povedal, „Ja, ja zomieram. A, mužovia, nechcem takto zomrieť.“ Povedal, „Máte Slovo Božie? Má tu nejaký človek Slovo Božie?“
158 Nakoniec sa vzadu v skupinke mužov postavil malý chlapec a povedal, „Pane, ja mám Bibliu. Ja som Kresťan. Nosím Ju so sebou.“
159 Povedal, „Poď sem, synku.“ Povedal, „Chceš tým povedať, že máš Bibliu?“
160 Povedal, „Áno.“ Povedal, „Moja matka a otec boli Kresťania a ja som svoj život odovzdal Kristovi, keď som bol malý chlapec a nosím so sebou Jeho Slovo, kamkoľvek idem.“ Povedal, „Vložil som Ho do svojho srdca a je v mojom srdci.“
161 Povedal, „Prečítaj mi odtiaľ niečo, synu, predtým, ako zomriem.“
162 A ten malý chlapec otvoril Izaiáša 53:5, „A to znie takto, 'A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia. Zdrtený pre naše neprávosti. Kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami sme uzdravení.'“
163 A keď to povedal, starý kapitán riekol, „Môžeš ďalej čítať?“
Malý chlapec povedal, „Môžem tu urobiť poznámku?“
A starý kapitán povedal chlapcovi, riekol, „Pokračuj.“
164 Povedal, „Moja kresťanská matka, predtým, ako som od nej bol vzatý, povedala... Viete, ona mi zvykla toto miesto Písma čítať, mnohokrát. A viete, akým spôsobom to čítala?“
165 A starý kapitán povedal, „Nie, synu. Rád by som počul, akým spôsobom to čítala tvoja kresťanská matka.“
166 Povedal, „Tu je spôsob, akým to ona čítala, 'On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Willieho Pruitta. Zdrtený pre neprávosti Willieho Pruitta. Kázeň pokoja Willieho Pruitta bola vzložená na Neho. A Willie Pruitt je uzdravený Jeho sinavicami.'“
167 Starý kapitán povedal, „To sa mi páči. To sa mi páči.“ Povedal, „Ó, ak by tam len mohlo byť prečítané moje meno!“ Povedal, „Myslíš, že by si to tak mohol prečítať, synu?“
168 Povedal, „Skúsim to.“ Povedal, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Johna Quartza. Zdrtený pre neprávosti Johna Quartza. Kázeň pokoja Johna Quartza bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami je John Quartz uzdravený.“
169 So slzami, ktoré stekali po jeho brade, povedal, „Prineste mi moje šaty. Ježiš Kristus ma uzdravil. Odovzdávam Mu svoj život.“ Vidíte?
170 Ó, priateľu, ak tam len môžeš prečítať svoje meno! Ó, ak môžem prečítať moje meno, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Williama Branhama. On bol zdrtený.“ Nie cirkev, nie iba... nie vyznanie. „Ale On bol zdrtený pre moje neprávosti. Kázeň môjho pokoja bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami je William Branham uzdravený.“ Ó, ak len môžeme prečítať svoje meno v Písme a myslieť to vážne, to je to, čo to robí. Prečítanie svojho mena v Tom spôsobuje prijatie, omilostenie, keď si uvedomíme, že On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, bol zdrtený pre naše neprávosti.
171 Ďalšia vec, v liste Židom 9:11 nachádzame, že omilostenie vytvára čistotu, veriaci nemá viac svedomia hriechu a očistil sa od mŕtvych tradícií. Keď skutočne vojdeme pod Krv, sme očistení od mŕtvych tradícií. Písmo tak hovorí, list Židom 9, „Očistí vaše svedomie od mŕtvych tradícií.“ Potom, ak to robíte, zabudnite, že ste baptistom, zabudnite, že ste metodistom, zabudnite, že ste letničným, čímkoľvek ste, a zabudnite na tie mŕtve tradície a poďte ku Krvi. Poďte ku tomu.
172 Prečítajte v tom vaše meno a potom urobte toto, potom príďte ku stolu s komúniou (večerou Pánovou), potom príďte a uvidíte, kto je v poriadku a kto nie je v poriadku, či to bude uzatvorená komúnia, alebo nie, uvidíte, či môžete vášho brata vylúčiť. Nemôžete to urobiť. Jednoducho to nemôžete urobiť. Niečo je vo vás, čo vás to nenechá urobiť. Niečo tam jednoducho je, rozumiete. Vaše meno je prečítané medzi tamtými a nemôžete to urobiť. To vás očisťuje. To vás umýva.
173 Pamätáte na Neho, ako kľačíme pri kríži, nech by to bol katolícky kňaz, presbyterián, čímkoľvek on môže byť. Nech ten človek príde, ako tam v Tom číta svoje meno, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia tohto kňaza. On bol smrteľne ranený pre tohto metodistu, tohto baptistu, tohto letničného.“ Čo? „Smrteľne ranený pre naše prestúpenia,“ moje meno, vaše meno, čímkoľvek ste. Potom nech Tomu veríme; nie tomu, čo hovorí vyznanie. Ale Tomu, čo hovorí Slovo! Potom nech si spoločne kľakneme dolu pri kríži. Sme bratia. Ó, áno, tradície, potom sme sa očistili od všetkých mŕtvych tradícií.
174 Mohlo by tam byť štyridsať štátnych presbyterov, mohlo by tam byť štyridsať veľkňazov, mohli by tam byť kardináli a biskupi, pápeži a všetko ostatné, kričali by, „Vstávaj odtiaľ. Neznečisťuj sa.“ Ale ty máš svoje ruky okolo svojho brata, brat. Tam je niečo skutočné. Máš omilostenie pod tým istým Zmierením, ktorým je omilostený aj on. Ste bratia, a to drží tesnejšie než brat. Niečo na tom je, že vás to tiahne tak blízko ku Bohu. A keď ste pritiahnutí bližšie ku Bohu, ste pritiahnutí bližšie ku sebe navzájom.
175 „Ako môžete nenávidieť svojho brata, ktorého vidíte, alebo opovrhovať ním, a hovoriť, že milujete Boha, ktorého ste nevideli? Stávate sa klamárom a nie je vo vás Pravdy.“
176 Ale keď prídeme na miesto, kde nás Krv Ježiša Krista očisťuje od všetkého hriechu, potom sme bratia. Potom v nás nie je žiaden rozdiel. Naše malé staré značky, ktoré sme mali na sebe pripichnuté, to nič neznamená.
177 Pamätám sa, raz som prešiel cez tú bránu a hovoril som o jednom z tých bratov, ktorí tu sedia, u ktorého sme zvykli zháňať dobytok. A ten dobytok tam prechádzal, ten správca ich hodnotil, keď tam prechádzali, keď sa na jar vyháňali. A on dával pozor. On nikdy... Oni na nich mali všetky rôzne značky. Ale on si nevšímal značku. On dával pozor na identifikačný štítok o krvi. A musel to byť čistokrvný „Hereford,“ inak by nemohol ísť do lesa „Arapaho,“ lebo tam páslo „združenie Hereford“. Musel to byť čistokrvný „Hereford“.
178 Myslím, že to je spôsob, ako to bude v čase konca. On nepovie, „Si metodista? Bol si baptista?“
179 To je dnes veľká otázka, „Čo si? Si metodista, baptista?“
Povedal som, „Nie.“
180 „Čo si; presbyterián, luterán, nazarén, letničný?“
„Nie.“
„Čo si?“
„Kresťan.“
181 Kresťan, identifikačný štítok o Krvi, rozumiete, pod Krvou. To znamená, že každý brat, sestra pod tou Krvou je mojím bratom, sestrou. S veľmi hlbokou úprimnosťou, tam pred Kristom. My, kňaz, kazateľ, ktokoľvek ďalší, položíme svoje ruky na našu Obeť a povieme, „Sme vinní hriešnici. Nie sme hodní Tvojho milosrdenstva, ó, Bože. Ale Ty si poslal Svojho Syna, aby zomrel na našom mieste, a my to úprimne prijímame.“ Ó, potom sme bratia.
182 Všetko to staré hašterenie skončilo. Celé to pominulo. Sme úprimne omilostení. Idete, omilostení a očistení od hriechu, očistení od tradícií. Staré veci pominuli. Staré hádky skončili. Všetci baptisti, metodisti a letniční sú všetci očistení tou istou Krvou a stali sme sa bratmi. Tradičné hašterenia skončili, potom tu môžeme mať obecenstvo. A iba tam môžeme mať obecenstvo.
183 Videl som na týchto zhromaždeniach Obchodníkov Plného Evanjelia stáť presbyteriánov, hovoriť v jazykoch a vykrikovať tak mocne, ako len mohli, a niektorých z najvýznamnejších presbyteriánov, ktorí sú tu v Spojených Štátoch. Jim Brown, koľkí sa s ním niekedy stretli, významný presbyterián, stál tu a tancoval v Duchu a hovoril v jazykoch, a tak ďalej, a to je pastor jednej z najslávnejších presbyteriánskych cirkví v Spojených Štátoch. Luteráni, metodisti, pres-... všetci spolu, čo to je? Oni prišli pod Krv. Tam nie je žiadna značka. Tam nie sú žiadne denominačné bariéry. Sme jedno. Sme Kresťania. Máme niečo spoločné. Áno. Prednedávnom tu...
184 Na zakončenie. Bol muž a žena, manžel a manželka, boli oddelení. A snažili sa to dať do poriadku. Išli ku psychiatrom, aby zistili, či by mohol pritiahnuť ich mysle dokopy, ale on to nedokázal. Išli ku všetkému, na čo mohli pomyslieť, aby sa pokúsili zostať spolu, ale jednoducho sa hádali a neustále boli rozdelení. A jednoducho sa nedokázali navzájom vystáť a nedokázali stáť v prítomnosti jeden druhého a hádali sa. A tak sa rozhodli, že by sa mali rozviesť.
185 A tak si najali právnika, aby ich rozviedol. A on povedal, „No, predtým, ako to urobíme,“ povedal, „predáme miesto.“ A povedal, „Radšej by ste tam mali ísť a rozdeliť si medzi sebou tie veci predtým, ako sa rozvediete a predá sa to miesto.“
186 Tak ten manžel a manželka spoločne odišli. Išli do domu. A vošli do obývačky a ona povedala, „Vezmem si toto.“ A on povedal, „Ja si to vezmem.“
187 A začali sa hádať, vyvádzali a osočovali jeden druhého. Po chvíli povedali, „No, dám ti toto, ak si vezmeš toto.“ V poriadku, chvíľu to pokračovalo. Potom vošli do salónu a na rozličné miesta a do kuchyne a do spálne. Delili si svoje nadobudnuté veci.
188 Potom si nakoniec spomenuli, že tam v podkroví je ešte niečo. Tak vyšli hore do podkrovia a vytiahli starý kufor. A začali vykladať rôzne veci a hovorili, „Môžeš mať toto a môžeš mať toto.“ A nakoniec oči ich oboch padli na určitú malú vec a obaja to schmatli. A pozreli sa jeden na druhého. Čo to bolo? Pár malých bielych topánok, ktoré patrili bábätku, ktoré zosnulo. To bola časť ich oboch. Tam, s ich rukami takto zovretými okolo topánky tohto bábätka. Skutočne, komu to patrilo? Koho to bolo? To patrilo im obom. Mali niečo spoločné.
189 V priebehu pár minút, ako sa jeden na druhého dívali, po ich tvárach začali stekať slzy. Čo to bolo? Mohli si rozdeliť čokoľvek iné, ale keď prišli až ku tomu, že mali niečo spoločné, dieťa, a ono bolo v nebi, potom hádka skončila. V priebehu pár minút boli v náručí jeden druhého. S rozvodom bol koniec. Zavládol pokoj.
190 A, bratia, dovoľte mi dnes večer povedať vám toto. Nechceme od vás, aby ste sa pripojili do zboru. Ale pýtam sa vás toto. Je tu jedna vec, ktorú máme spoločnú, to je Ježiš Kristus. On je pre nás spoločný. Nemôžeme všetci byť baptisti. Nemôžeme byť všetci metodisti. Nemôžeme byť všetci jednotári alebo trojičiari, alebo čokoľvek to je. Nemôžeme tým byť. Ale je tu jedna vec, ktorú máme spoločnú, to je omilosťujúca Božia ponuka, Jeho Syn, Ježiš Kristus. Máme v Ňom všetky veci. Ale prvá vec pre nás je, aby sme to prijali. Potom môžeme dostať tie ďalšie veci, keď prijmeme omilostenie, ktoré nám Boh ponúkol. A to nebude skrze náš vzdelávací systém, skrze náš denominačný systém, ale bude to skrze Krv Ježiša Krista. Všetci sa môžeme stretnúť tam pod krížom a byť jedno a mať niečo spoločné. Veríte tomu? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Skloňme len na chvíľu svoje hlavy, zatiaľ čo sa budeme modliť. [Niekto zo zhromaždenia prináša posolstvo. Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
191 So sklonenými hlavami, iste so sklonenými srdcami, skloňme len na chvíľu naše srdcia, s našimi hlavami a povedzme, „Pane, teraz s mojím skloneným srdcom, so všetkým z mojich tradícií, som v poriadku, alebo nie?“ Nech teraz Svätý Duch prehľadá srdce. A ak to nie je práve tam, kde by to malo byť, a boli by ste radi spomenutí v modlitbe pri tom, ako zakončujeme, aby ste vedeli, že sa všetci môžeme stretnúť pod jednou vecou, pod Krvou, pod Zmierením. A keď to robíme, potom sme očistení od všetkých vecí tohto sveta. A vy, ktorí by ste boli radi spomenutí v modlitbe, dali by ste to na známosť tým, že zodvihnete ruku ku Bohu? Povedzte, „Spo-...“ Nech vás Boh žehná. Ó, ruky! „Pamätaj na mňa, ó, Pane.“
192 Uvedomujete si, že nemáme tak mnoho ďalších dní, aby sme sa prechádzali po tejto zemi? Povieš, „No, som mladý.“ Viem. Neviem, sestra, brat, dnes večer na celom svete zomrie mnoho „tínedžerov,“ stovky z nich. Jediná vec, ktorú máš, je to vdýchnutie, ktoré je v tebe.
193 Urobíte to v túto chvíľu, povedzte, „S mojou zodvihnutou rukou, Pane Bože, prijímam omilostenie, ktoré si ponúkol, Krv Ježiša Krista“? „Nech teraz príde na mňa Znak z Krvi, Svätý Duch. Neprijal som Svätého Ducha. Viem to. A chcem prijať to niečo, čo spôsobí, že sa budem cítiť v takom stave, o ktorom hovoríš, že všetky moje hriechy sú preč; svet, láska k svetu odo mňa odišla preč a som novým stvorením. Chcem to vedieť vo svojom srdci. A, Bože, nedvíham svoju ruku k bratovi Branhamovi, ale dvíham ju k Tebe a Ty poznáš moje srdce.“ A nikto sa nedívajte hore. Len nechajte Boha, aby toto videl, Sám. A povedzte, „Bože, chcem Znak, že bola na mňa nanesená Krv. A chcem To.“ Zodvihnite svoju ruku, povedzte, „Modli sa za mňa, brat Branham.“ Nech vás Pán žehná. To je skvelé.
194 Nezáleží na tom, čo ste, metodista, baptista, presbyterián. To je pre kohokoľvek, kto chce. No, mám... nehovorím nič proti tým cirkvám. Oni sú v poriadku. Ale to, čo sa snažím povedať, je, že to nespasí. Rozumiete?
195 To musí byť Božie omilostenie, omilosťujúca milosť. A to je zahrnuté iba, nie skrze cirkev, ale skrze Krv Ježiša Krista. To je vaša Náhrada, keď na Neho môžete položiť svoje ruky a povedať, „Teraz prijímam túto Náhradu. Bože, buď mi milostivý.“
196 A možno tu môžu byť členovia cirkvi, ktorí sa pripojili do cirkvi so všetkou dobrou úprimnosťou. Verím tomu z celého srdca, že ste sa pripojili úprimne. Ale poviete, „Brat Branham, skutočne, moje srdce nebolo očistené od všetkých týchto tradícií a ostatných vecí. Verím, že ak by niekto mohol hovoriť proti práve tej cirkvi, do ktorej... Ak by dokonca Biblia mohla povedať, bolo by mi potvrdené skrze Bibliu, že moja cirkev sa mýli, stále by som to nedokázal zo srdca prijať. Nedokázal by som to urobiť, ale chcem to. Modli sa za mňa.“ Zodvihnete ruku a poviete, „Pomodlíš sa?“ Urobím to. Áno, istotne to urobím. Nech vás Boh žehná. To je dobre. To je skvelé. „Chcem byť schopný prijať všetko, čo Boh povedal, práve tým spôsobom, ako to On urobil v Biblii. A chcem, aby na mňa prišla Krv Ježiša Krista.“
197 A ak je Krv nanesená, Znak! Rozumiete, z Krvi je daný Znak a to je Svätý Duch. A keď zostúpil Svätý Duch na deň Letníc, viete, čo To urobilo ľuďom. A zakaždým, keď To niekedy príde na ľudí, vykoná To tú istú vec. Peter povedal, „Lebo vám patrí to zasľúbenie, vašim deťom, tým, ktorí sú na široko-ďaleko, koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh,“ toto isté zasľúbenie.
198 Ak desať centov je desiatimi centami tu, je to desať centov i tam. Je to, kdekoľvek to je, je to desať centov. Ak je toto diamantom tu, je to diamantom i tam. Ak je toto domom tu, je to domom i tam.
199 A ak je toto Svätý Duch, ktorý padol na deň Letníc, dnes je to rovnaký Svätý Duch. A vy ste nikdy nenašli takú skúsenosť? Prijmite To teraz, zatiaľ čo sa modlíme, urobíte to?
200 Náš Nebeský Otče, vediac, že slnko rýchlo zapadá, času viac nebude, jedného dňa na scénu času vystúpi veľký Archanjel z Večnosti. A zaznie Božia trúba a každý muž a žena sa budú zodpovedať tomu, čo vieme, že je Pravdou, Slovu Božiemu. Musí tu byť nejaký štandard, ktorý má Boh tu na zemi, ktorým máme byť súdení. A ak vezmeme štandard (meradlo) našej cirkvi, našej denominácie, ako ďaleko by sme to minuli! A ktorá denominácia by bola správna? A preto by sme boli popletení. Nevedeli by sme, čo robiť. Ale je tu štandard, a to je Tvoje Slovo.
201 A Tvoje Slovo povedalo, „Ak sa človek nenarodí znova, nemôže ani vidieť Kráľovstvo Božie.“ Inými slovami, nemôže tomu rozumieť. Musí to prijať vierou a byť znovuzrodený, a potom tomu porozumie. Vidieť znamená „rozumieť.“
202 A modlíme sa, Bože, dnes večer, aby mnohé z týchto rúk, ktoré sa dnes večer dvíhajú, po celej budove, obchodníci z mesta a ženy, chlapci a dievčatá, verím, že svoju ruku dvíhajú s úprimnosťou. No, nemohli by zodvihnúť svoje ruky, ak by tam nebolo usvedčenie. A Svätý Duch, cez nich, dokázal im, že sa mýlia, a priniesol usvedčenie, aby chceli byť v poriadku. A oni ku Tebe zodvihli svoje ruky, veľký Stvoriteľu, vediac, že sa s Tebou musia jedného dňa stretnúť. A boli úprimní, verím tomu, Pane, a prihováram sa za každého jedného. Verím, dnes večer, Pane, ako sa modlím, že ani jedna ruka, ktorá sa zdvihla, nebude schopná nájsť nikdy pokoj, až kým Svätý Duch nenaplní ich životy. Udeľ to, Pane. Nárokujem ich ako trofeje Ježiša Krista. Urob to, Pane, modlím sa. Zachráň stratených.
203 Naplň Svätým Duchom tých, ktorí prijali Krista. Vylej To na ich duše, Otče. Osláv Samého Seba.
204 Ježišu, Ty si nám povedal, „Žiaden človek nemôže prísť ku Mne, jedine, že ho prv potiahne Môj Otec.“ „Viera prichádza z počutia a počutie skrze Slovo Božie.“ A teraz, bolo kázané Slovo Božie, viera prichádza skrze počutie. A oni boli potiahnutí, pretože Biblia povedala, „Tých, ktorých predzvedel, tých predurčil. A tých, ktorých predurčil, tých povolal. A tých, ktorých povolal, tým dal Večný Život.“
205 A teraz, tam na začiatku, predtým, ako bol svet, si vložil ich mená do Baránkovej Knihy Života. A dnes večer Svätý Duch volá. A oni zodvihli svoje ruky. No, Pane, daj im Večný Život. Prosím o to na slávu Božiu, aby dolu do ich sŕdc prišiel Svätý Duch a obrezal ich od všetkých mŕtvych skutkov a tradícií a dal im zadarmo omilostenie. A naplnil ich Svojou Prítomnosťou, aby mohli od tohto dňa ísť napred, v tejto hodine temnosti, ako to bolo vo dňoch Sodomy, keď tam boli ženy s vymaľovanými tvárami, nemorálnosť zatriasla národmi.
206 Ó, Pane Bože, nech muži a ženy idú napred ako horiaci oheň. Nech na nich Svätý Duch naozaj zošle Oheň, Pane, až kým nebudú tak naplnení Božou láskavosťou a pôjdu napred, aby zavolali ku krížu každého hriešnika, s ktorým prídu do kontaktu. Udeľ to, Pane, kde tiež môžu padnúť a nájsť omilostenie. Urob to metodistom, baptistom, presbyteriánom, letničným a všetkým, Pane. Udeľ to. Oni sú teraz Tvoji. Odovzdávam ich do Tvojich rúk, aby si im toto dal. V Mene Ježiša Krista. Amen.
207 Milujete Ho? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Toto možno nie je celkom podľa poriadku. Len chvíľu. Zaspievajme túto starú dobrú pieseň. Milujem spievať. Viete... Niekedy pri kázaní poviete veci, ktoré sekajú, ale je balzam v Gileáde, (či nie?), ktorý uzdravuje dušu. [„Amen.“ – pozn.prekl.]
208 Zaspievajme túto starú dobrú pieseň, ak chcete. Milujem Ho, milujem Ho, lebo On prv miloval mňa. Poznáte tú pieseň? [„Amen.“] Začnite mi to niekto.
Milujem Ho, milujem Ho;
Lebo On prv miloval mňa;
A vykúpil mi spasenie;
Na Golgote.
209 Hmkajme to. [Brat Branham začína hmkať pieseň, Milujem Ho. – pozn.prekl.] No, kým hmkáme Milujem Ho. Koľko je tu baptistov? Zodvihnite ruku. Presbyteriánov, luteránov, nazarénov, pútnikov svätosti, letničných? Teda, ó, toľko ľudí! Všetci spoločne... [Brat Branham pokračuje v hmkaní piesne, Milujem Ho. – pozn.prekl.] Čo sme teraz urobili, keď sme prišli pod kríž, pod omilosťujúcu milosť? Všetci sme omilostení, nie skrze našu cirkev, ale skrze Golgotu.
210 Potrasme si len ruky s metodistami, baptistami a letničnými, no, keď znova zaspievame. [Brat Branham si potriasa rukou s tými, ktorí sú blízko neho. – pozn.prekl.]
Lebo On prv miloval mňa;
A vykúpil mi spasenie;
Na Golgote.
211 No, spievajme to tak, aby to každý mohol počuť. Skloňme teraz svoje hlavy a zodvihnime obe ruky ku Bohu. A z celého nášho srdca, ak Ho milujeme, povedzme to teraz.
Milujem Ho, (Ó, Bože!) milujem Ho;
Lebo...
1 Let us remain standing just a moment for prayer. Let us bow our heads now.
2Our Heavenly Father, we deem this such a great privilege to stand here among the saved, and can sing this glorious old hymn of the Church, "Lord, I believe." To see the Faith of our fathers still living in the hearts of His children, down through the ages. And as the song has just told us, "We are on our way to Canaan's Land." We pray, Father, tonight, if there be some here who has not made that decision yet, that's not come to the place that--that they can just only believe the Word, I pray that this will be the night that they'll make that final say and accept Christ as Saviour, be filled with His Spirit.
3We thank Thee for this group that's called the Full Gospel Business Men, and for what it stands for, for righteousness. We're happy to know that in our land is men, in the business world, who takes time to serve You, to tell others, spending their--their money and their time to help others along the way, becoming citizens of the Kingdom of God.
4 We thank Thee for our minister brothers here tonight, those who are holding the torchlight, to show this darkened world there is a road that leads to Glory, for every member of the Church of the living God, and for those who have come in, Lord, newcomers. We pray now that as we endeavor to open the Word, that You will divide It to the people as we have need of. And when the service is closed, tonight, and we go home, may there be newborn babes added to the Kingdom. Or, maybe there is someone here tonight, Lord, who is very sick and needs the touch of the Great Physician, may they receive it tonight. Grant it, Lord. And we'll humbly give Thee the praise, for we ask it in Jesus' Name, Thy Son. Amen.
May be seated.
5 It's one of the greatest times of my life, is when I get to stand before people, to speak about the joy of my life, Jesus Christ, what He means to me, and then to have the privilege of sharing this joy with someone else who has never had this joy. I was speaking the other day. I used to be a boy preacher. This is thirty-three years in the ministry. And I lived upon the reputation of a boy preacher. But now I've passed that time, and now I'm becoming the old preacher.
6But, each day, He, as the song said, "He grows still sweeter than He was the day before." As I begin to, crossed over the halfway mark and looking towards the setting of the sun, Christ becomes more to me, day by day. And when I have these privilege, stand before business men and women of the communities, and to speak to them about something that means more to them than--than anything in the world, that is, Eternal Life. I do not think there is anything any greater, than that I could think of, than Eternal Life.
7 When you're young, you begin to think about, well, as a boy you're playing tops, and the little girl is cutting paper dolls. After while, it's your education. Then, are you going to marry the girl with brown eyes or blue? And then the house is to be paid for, the children is to be educated. And where you at?
8But I'm so glad that there is something that's real, after this is all over. Then you enter in to something that means more than these other things. Which, they are--they are essential. Certainly they are, to who is going to be the mother of our... and father of our children, and our homes and so forth, and the education of the children. But, even that, all perishes. It goes. But Life Eternal is the greatest thing I know of. It satisfied me when I was a young boy. It satisfies me now when I'm a middle-aged man. And I'm sure when the curtains are falling around my life, I'll be happy to go meet the One that I've spent my life for.
9 Now, to Brother Tony, the--the president of the chapter here, and I'm happy to be here with him in fellowship tonight, with Brother Carl Williams and other chapter executives or representatives, and with all you visitors with us. We're happy to be here.
10One time I was speaking, I believe was at Little Rock, Arkansas, in the Robinson Memorial Auditorium. And there had been a man healed, had been several years on crutches, setting on the street, selling pencils. And he could, oh, just twist. His limbs was paralyzed. And get around... People felt awfully sorry for him. One night he come into the meeting. And he got a prayer card, and got into the line and was healed.
11 And the next day he had his crutches on his back, walking up-and-down the street, testifying. And I was trying to speak. And--and after while he raised up, and he said, "Brother Branham," he said, "I'm kind of at wit's ends." He said, "When I heard you speaking," he said, "I thought you were a Nazarene." That's what he was. And he said, "And then I seen so many Pentecostals around," he said, "somebody said you were Pentecostal. And then I heard you say that you were a Baptist, or was ordained in the Baptist church." Said, "I get it all mixed up. What are you?"
12I said, "Oh, that's easy. I'm a Pentecostal Nazarene Baptist." So, that's together.
13 When I come among the Pentecostal people, a few years ago, which the Lord sent me over, when He ordained that I should pray for his sick children. And the own denominational church that I was with at that time didn't believe much on praying for the sick, or Divine healing. It was foreign to them. They told me I had become a holy-roller. And well, maybe I have become a holy-roller. I don't know. But I'm awful happy, whatever I am. And someone said I had lost my mind. I said, "Then just leave me alone, because I'm more happier this way than I was the other way." So I--I just feel good this way. And I... It's been joy unspeakable.
14But when I come among the Pentecostal people, I--I thought there were only one group of them. And then, come to find out, there's just about as many groups cut away, in them, as there was in the Baptist church that I came from. Then I wouldn't take sides with any groups. I tried to stand between all of them and say, "We are brothers." See? And that's been my attitude ever since: to see the great Church of the living God united together in faith and prayer and effort.
15 And then when the Full Gospel Business Men set up their organism, because they're not an organization. They're an organism. And that took in all groups. And it gave me a place, and they took me under their wing. And I'm very grateful for the opportunity to speak for the Christian Business Men, because there I can express my belief among all the groups at the same time. And it's been a great thing to me. And I belong to one organization, that's the Full Gospel Business Men.
16And to do that, there is now in Africa, where we are planning, going right away, down in South Africa, where the Lord gave us one of the greatest meetings that I suppose He ever did give us, was down in South Africa, where we saw thirty thousand blanket natives receive Christ as Saviour in one afternoon service. They registered thirty thousand.
17The next morning, while Sidney Smith, the mayor of Durban, called me on the phone, which was at the meeting. We had somewhat around two hundred thousand at the stadium, or the--or the racetrack. And he said, "Go to your window and look out the window." And there came seven van loads. And them great English trucks was practically, almost across this room, full of crutches and wheelchairs, and--and things that the people had laid on, the day before. And they were walking behind the trucks, singing, with their hands in the air, the song that you sang a few moments ago, "Only believe, all things are possible."
18 And I, my heart, I said, "Lord, this will be a memorial day to me." And the few days... the day... I was only to be there three days. And that's where I'm returning back again now. And there, three days, and I--I just don't know what all taken place. That come about by just one miracle the Lord did at the platform; give a boy, that was walking on his hands and feet, like a dog, restored him to his right mind and straightened him up, before the people. And the day before, those people had to be fenced off because they were having tribal war. And now they were at peace, walking with their arms around each other, singing, "Only believe, all things are possible."
19I tell you, the grand old Gospel, though in its simplicity, has never lost its power when preached in the simpleness of the resurrection of Christ. And I... It grows dearer to me, each day.
20 And if you're a businessman here tonight, and you haven't come into any Business Men's fellowship, let me recommend this Full Gospel Business Men. You don't have to belong to any church, or--or ever church that you're in, it's perfectly all right. It has a title "Full Gospel Business Men." But it don't have to be a full Gospel man to do it. Methodists, Baptists, Lutheran, Presbyterians, even Catholic priests, whoever it is there.
21You know, I believe Jacob dug a well and the Philistines run him away from it. I believe he called it, "malice," or something. He dug another one, they run him away from that. He called it, "strife." And they dug the third one; he said, "There's room for us all." So I think that's what this is; there's room for all of us here. And we'd be glad to have you in this Tucson area here, to come in and fellowship with us.
22 And then don't forget the Phoenix meeting. And now, I know we're not supposed to give advertisement from the platform here, 'cause we've made that a policy. But being this is all connected with the Full Gospel Business Men, I'm to have prayer for the sick, and preaching, four days prior the meeting at the Ramada, this coming December... [Someone says, "January."--Ed.] January the... ["19th through the 23rd."] 19th to the 23rd. Four day. I'll begin on the 19th, is that right? ["Yeah."] I begin on the 19th. And then I have four day's, meeting.
23And to you Tucson people, next Sunday night, I'm praying for the sick, over at the Assemblies of God, Grantway, Brother Arnold Mack's church. If there is someone sick and like to come in, I'll be speaking there, the Lord willing, next Sunday night, praying for the sick.
24 And now may the blessings of God rest upon you. And if you have your Bible, I would like to get quickly to the Word, because I know many of you work tomorrow. And I will speak to you tonight from a Scripture that I want to read out of the book of Romans, Romans the 8th chapter. And we want to begin at the 28th verse, and read down to 32nd verse, inclusive. Romans 8:28.
And we know that all things work together for good to them that love God, to them who are... called according to his purpose.
For whom he did foreknow, he also did predestinate to be conformed to the image of his Son, that he might be the firstborn among many brethren.
Moreover whom he did predestinate, them he also called: and whom he called, them he also justified: and to whom he justified, them he also glorified.
What shall we then say to these things? If God be for us, who can be against us?
He that spared not his own Son, but delivered him up for us all, how shall he not with him also freely give us all things?
25 May the Lord add His blessings to the reading of His Word. And now I want to speak on the subject of: Pardon. The Bible said here, tonight, that, "He gave us all things." Well, we certainly could not speak on "all things." But we will take one thing that He has give us, and that is: Pardon. And I think that's a glorious word, to be "pardoned." Because, we are all guilty of sin. We've all sinned and come short of the glory of God. And God, through His Son, has pardoned us from this guilt of iniquity and sin.
26 And a pardon reminds me of a story I read once, of in the Revolutionary War, I believe it was. That, there was a man, a soldier, foot soldier that had did something that was... The courts had found him guilty and he was sentenced to be shot. I believe it was, neglecting his post of duty in time of battle. And he--he was going to be killed by a firing squad.
27And one fellow felt so sorry for this man until he finally made his way to the--the great President Lincoln. Lincoln, being a Christian gentleman... They said he was riding up in his carriage when the messenger met him. And he fell upon his knees and said, "Mr. Lincoln, president of the United States, kind sir," he said, "I ask mercy for one, knowing that you are a Christian, and know that you have tenderness in your heart for the weary." He said, "My friend was at the post of duty where he was stationed, but when the guns was roaring and the cannons firing, he got scared and he left the post of duty. Mr. Lincoln, he didn't mean to do it. He's a good man. And now, in a week from this day, he must die by a firing squad. There's no way to save him except you will sign his pardon."
28 Mr. Lincoln, with tears in his eyes, pulled a piece of paper from his brief and wrote on there, "I, Abraham Lincoln, pardon this man of such, and shall not die," and signed his name to it.
29And the man gave him God's blessings. And returned back to the prison, and said to his friend, "I have your pardon." And he pulled it out, upon a piece of paper, and show him.
30And the man said, "Don't mock me. Here I'm fixing to die, and then come with such as that? I do not believe it. I just can't believe. That isn't so. Any man could sign his name, 'Abraham Lincoln.'"
31He said, "But this is the president's signature." Said, "You are pardoned."
32And he turned his back and walked away. And the man died under the firing squad.
33And then here is a--a--a release from Abraham Lincoln, the president of the United States, to release this man, and yet they shot him. So, it was tried in the Federal Courts, and here was the decision, "A pardon is not a pardon unless it be accepted as a pardon."
34 So this tonight that I read, that God gives us all things, and He gives us pardon, it's pardon to those who want to accept God's Word as pardon. But it only, just us read it, it doesn't mean that you are pardoned. It means that you've got to accept it as your pardon, that God gave His Son to die in your stead, and then it's a pardon.
35Released from guilt, is what we wish to place on this. A pardon from God is a release from guilt. Not the turning away by a psychological doctrine of some sort that might in some way give you a little feeling that you have done what's right, by joining church, or taking up some creed. But it's a--a release from your guilt, by the power of Calvary. Something has released you. There's no more guilt. The Bible says, I believe, in Romans 5:1, "There is therefore now no condemnation to them that are in Christ Jesus, that walk not after the flesh, but after the Spirit."
36 Now, a man, when he is released from sin, man or a woman, there's no more desire in their heart to walk after the things of the world. He is freely pardoned and becomes a new creature in Christ Jesus. And his affections are set on the things that are above, where Christ sets at the right hand of God. He's freely released. He doesn't have to have some priest to tell him or some minister to tell him. He knows in himself that he is pardoned, because he has accepted it upon the grounds that God sent it to him, through Jesus Christ. What a feeling it is to be free from sin!
37 I was told, when the Emancipation of the Proclamation was signed for the slaves in the South, many years ago, that the set time that they were free was at sunup on a certain morning. And they all got out from the old plantation. And many of the young men climbed way to the top of the mountain, because they could see the sun come up first, and then the older men, a little beneath that, then the women and children at the bottom. And they were waiting a long time before daylight. Cause, slave belts, hard trials had marked their life with sorrow, and they longed for that day that when they knowed that they were pardoned. And the Emancipation Proclamation said "At this certain day, at sunup, they are free." And they were longing to see that hour when the sun come up, so anxious till they climbed the mountains.
38Oh, if sinners tonight could only be that anxious to know that you're pardoned. You're pardoned the minute that you accept Jesus Christ as your Saviour. Then you are pardoned.
39They said that the young men waited. And as soon as the sun begin to shine in the east, they screamed down to the older, "We are free!" And the older down, to the women and children, "We are free! We are free!" Because the sun was up.
40 Oh, when man had sold out to sin, and when the Son of God came up out of the grave that morning, for our justification, I think it ought to be a scream across the nations, "We are free from sin and shame, freely pardoned by the bonds of Calvary." No greater thing could be given to the human race.
41When man sinned in the garden of Eden, he crossed a great chasm, separating himself from the Eternal One. Man at that time was Eternal with God. He had no sickness, sorrow, or death. Man was not made to die. Hell was not made for man. Hell was created for the Devil and his angels, and not for mankind. Because, they were created on earth to be sons and daughters of God. But when man sinned and stepped across the boundary line between right and wrong, he separated himself from God, leaving himself no way back. He was totally lost. He could not come back, because he had sinned.
42But, God, rich in mercy, accepted a substitute. Because He had said, "The day you eat thereof, that day you die." And God's justice and His holiness requires death, because it's His Word. And He must keep His Word, in order to be God.
43 And now, the love that He had for the human race, and yet had to see them separated from Him, and the fellowship that He had with His children in the garden of Eden, in that heartbroken condition that He's had to be in all that time, because His Word said, "The day you eat thereof, that day you die."
44Then, we can rely upon this, whatever God says is true. It must come to pass. God cannot take His Word back, see, because He's infinite, and He's Eternal. And His first decision is all-time decision. He doesn't have to--to take it back because He learned more about it. He's infinite, to begin with. And therefore, when God says anything, it's perfectly that way. It can never be changed, because it's the perfect decision.
45And then the way God acts upon the--the subjects that accepts His decision, it'll forever act upon every subject that accepts His decision that way. Therefore, if He made a way for a man to be saved, the first way He made has ever remained the same way. And if God promised healing to the sick, upon faith to believe it, it ever remains that way. He cannot take it back. See? He must ever remain the same way.
46 Now, God accepted a substitute for the man in the garden of Eden, and that was the way of a blood sacrifice. Blood had to pay the price. And it's forever been the same. There has never been any other way, or anything else, that ever took its place. It was blood. The only way that God receives His children back, is by this blood substitute. No other price can be paid. Nothing else will do. God's first decision is always perfect, and it's Eternal. And we know that that's true, because God can't lie, and He cannot take His Word back. Since that time, it's been God's only way and only place of fellowship with man. Now, the subject was...
47 Now, the word death means "separation." When we die this way, it does not mean... Our physical death does not mean that we are dead. Jesus said, "He that believeth on Me, though he were dead, yet shall he live. Whosoever liveth and believeth on Me shall never die." Now, that death, speaking of there, is "separation" from the Presence of God. But the physical death that we have to go through here, yet it is not death. We're still in the Presence of God. We move from this place to a closer place with Him, in His Presence. It isn't the death that we call "death," what we call it here.
48Remember, He said to the--the girl that was died, Jairus' daughter, "She is not dead, but sleepeth."
49And they laughed Him to scorn, He, knowing that she was dead. That's their term, "She was dead."
50But Jesus said, "She sleepeth." And He went and wakened her, and she came back to life.
51 Now, from Adam until now, man has tried to make his own substitute. He's tried his best to do something a little better than what God did it then. And that's just natural in man. Man is always trying to--to better something, to make it a different way. He wants to inject his own ideas into the plan of God. And that's why we stand tonight separated, the Christian people of the world, by barriers, by denominational barriers. We... It does this because that man has injected his own idea into God's plan. From Adam until now, as I've said, it's been that way.
52Adam expressed man's thinking, in the garden of Eden, when he made hisself a fig-leaf apron to face God. It's something that he did, himself. And from fig leaves, he's tried education, towers, cities, idols, civilization, denomination. But it ever remains the same. God only accepts His subjects under the Blood. That's all.
53 Education has totally failed. More educated we get, farther we get from each other. Denomination has totally failed. We draw lines and barriers, and each one trying to get that denomination higher than the other, and it breaks fellowship. Civilization has merely brought about confusion. Cities, towers, and whatever more, has all failed. And God's plan still remains the same: under the Blood.
This Blood must be a displayed blood. In the garden...
54Back in the time, rather, of Israel, when Israel had to kill the lamb and to place the blood upon the lintel and on the door post, God required that. And that token must be there, no matter what other position. Them men might have showed that they were circumcised Israelites. They might have confessed that, "We believe every word that Jehovah says." But that didn't expel it. They had to display that token. The blood must be shown.
55That's the way it is tonight. I believe that every Christian has to display the Blood of Jesus Christ that's cleansed them from the things of the world, regardless.
56 Now, in that time, the token must be on the door. It must be there, regardless of how religious the house was, how religious the people, how well they had brought up their children, how fine they attended church, how well they had displayed all the things that God had said. It still, at that last hour, where it showed between death and life, the blood had to be displayed. And the blood showed that an innocent substitute had been taken in the place of the worshipper. And the chemistry of the blood, the red blood itself, was a sign on the door that this house was safe, under the blood. Now, that was a type.
57 Now, in these last days, we're coming back again to the hour of God delivering His Church. I--I believe it. And as certain as that blood had to stand for a memorial, so does the token have to be. It's required today. For, now, they could not take the chemistry of the Blood of the Lord Jesus and placed it upon every heart's door.
58But, you see, that time, an animal died, which was a lamb. And to show that the animal was dead, the blood was on the door. So the life that was in the animal could not come upon the worshipper, because the animal doesn't have a soul. So the life that was in the animal could not come upon the worshipper.
59 But, today, when the Blood of God's own Son was shed at Calvary for our pardoning and release, the life that was in that Blood was God Himself. And the Holy Spirit returns upon His Church, upon His believer, and it's a token in these last days, that He will pass over the man or the woman that's accepted the death of Jesus Christ as their substitute. And the Holy Spirit bears record.
60You might say, "I've accepted It." And you still live in the world, you still live like the world, then there's no evidence that that Life was for you, until that evidence of the Holy Spirit has struck into your life.
61There is God's requirement, that every man or woman must have, that evidence as a token in this last day. "When I see the Blood."
62 Jesus said, "Verily, verily, I say unto you, except a man be born again, of the water and Spirit, he will in no wise enter into the Kingdom."
Therefore it's been God's program, all the time, Blood. It was blood in the Old Testament. It was Blood in the New Testament.
63In the Old Testament was the chemistry, which was a type of the life that is to come. It showed that there was a substitute taken, but the worshipper went out with the same guilty conscience that he had when he come in and offered his lamb.
64But this way, "When the worshipper, once purged from sin, has no more conscience of it," the thing is dead, passed away, and you've changed from death unto Life. And you're alive again in Christ Jesus with Eternal Life, the Holy Spirit resting within you, bringing forth the Life of Jesus Christ again. For the Bible said, in Hebrews 13:8, "He's the same yesterday, today, and forever."
65God is waiting the hour to see His Church come to that position, regardless of denomination, regardless of creed, color, or whatever it may be, that His entire Church would come to the place that they're displaying the token of the death of Jesus Christ.
66"For a little while," He said, "and the world sees Me no more, yet ye shall see Me; because I live, you live also. I'll be with you, even in you, to the end of the world," Jesus Christ the same yesterday, today, and forever.
67 I get among Christians sometime who claim to be sainted men, women of God. They're ashamed of a testimony. They're ashamed to say, "Amen." They're ashamed to sing the songs of Zion. They're ashamed everywhere. I like to get among people who is not ashamed of the Gospel of Jesus Christ. Though It seems like heresy, but yet they're not ashamed. Something has happened, and It means more than life to them. It is life. It's Life Eternal because they have accepted God's substitute.
68 I like this kind of singing. When I was back there praying for some of the people, a few moments ago, that had been brought in. And this not being a prayer service; just to speak. I was in there. And I could hear the songs, the clapping of their hands. And we wonder... And some of them even, I seen them, run up-and-down the floor, what they call "dancing in the Spirit."
69At first time, I was a critic of that, when I seen the Pentecostal people dancing in the Spirit. And I thought, "What is this? It must be a bunch of nonsense." Then I got to reading the Bible, and I found out, that, when dancing in the Spirit. The Devil copied it and put them out here with rock-and-roll and stuff, but the real genuine dance come from God. That's exactly. And, always, a dance was victory.
70 When David slew Goliath, and this little ruddy-looking boy come dragging the head of this giant into the city, the people met him, dancing. They had the victory. When Moses crossed the Red Sea, by the power of God, and took the children of Israel on the other side, Miriam picked up a tambourine, and all the daughters of Israel, and up-and-down the bank they went, beating the tambourine and dancing in the Spirit. If that isn't an old-fashion Pentecostal meeting, I never seen one in my life. The trouble was, with me, I didn't have enough victory. But when you finally get that victory, and the token of the Blood of Jesus Christ comes upon you.
71 I remember David, the great psalmist of the Bible. When he had done something, that, this great thing, he was given Saul's daughter. And she was kind of a self-starched, self-styled, so-called believer. And the ark had been away from God for a long time, the visible Presence of God, the Pillar of Fire hanging over this ark. The Philistines had come in and took it out under Saul's reign. And one day, when David seen the ark coming back to the house of God, David run out before the ark, and he danced before the Lord, singing the praises of God. And Saul's daughter seemed to be very much embarrassed at that man's action. Her husband, her young, handsome husband had cut up and misbehave himself in her presence, the king's daughter. And David said, so much, "If you don't like that, watch this a little while." And around, and around, and around the ark he went again, dancing in the Spirit. And she was embarrassed. And God cursed that woman with a curse.
72Oh, the victory through the Blood of Jesus Christ, the token of the resurrection of Christ, His life lives within His Church. There is no other way of fellowship, under, but under that Blood. Our denominations will separate us, and one say, "That's nonsense." And one say this, that, or the other.
73 Pentecost was our pattern. No one will have to say but what... or can say but what that the Church was inaugurated on the Day of Pentecost. And the same Spirit that come upon them on that day, every time without fail, in the Bible, when the Holy Ghost came upon the people, they acted the same way.
74Let me say this, that in the heathen lands where I've had the place, the privilege of traveling and seeing blanket natives of the islands and in the Hottentots, and see them stand there where you have to speak through an interpreter, never heard the Name of Jesus Christ in their life. But tell them the Story, and ask them to raise up their hands and receive God, they do the same thing you do right here when you receive the Holy Ghost. Shows that it's a universal thing. It's the power of Almighty God, the display of His token upon His children, whether they're red, black, white, or whatever they might be. It's the only place that fellowship is given.
75 Nimrod built a tower, and Nebuchadnezzar a city, and so forth. They go on down through scientists and everything, but ever still remains that it was the blood. That, God made His decision that it would be an innocent substitute, would have to take the guilty man's place for pardon, and it remains the same thing tonight, and never has changed it.
76Job lived by it. Job, the oldest book in the Bible. Though everything happened to that man, yet he stood firm because he knowed he had met Jehovah's requirement. He knowed it was right. Abraham, the same way; many of them. Israel met only... There was only one place that Israel could have fellowship: that was under the shed blood. "Men ought, everywhere, to worship in Jerusalem." Until there was a sacrifice, there was no worship. And the sacrifice was blood.
77 Today, today, yet as fully educated as the nation seems to be, and as highly cultured as they seem to be, and all of our scientific research to split an atom, and whatever takes place, to shoot a rocket to the moon, or send up a--a satellite, or whatever it might be. All of our scientific research, all of our denominations, all of our education, all of our schools, has only got us further from God than they was at the beginning.
78What it takes is a surrendered heart to the power of Almighty God by His will, and the Holy Spirit will come as a token upon that person. "These signs shall follow them that believe." It ever remains the same. Christ said so. "Go ye into all the world, preach the Gospel to every creature. He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned. And these signs shall follow them that believe." It's the manifestation of the Holy Spirit, that God has accepted the worshipper, for the Spirit and Life that was in Christ comes upon the worshipper.
79 Could you imagine a Jew in the old days, under the shed blood? Here he comes, down the road. It--it's the day of the atonement. He's going to make a sacrifice. He has a fine, fat bullock. That's Jehovah's requirement. Or maybe we'd say he has a--a lamb, a fine, fat lamb. It's going to be looked over, by the priest, to see if there's a blemish upon it.
80And then he goes to the place of worship. He realizes he's a sinner. He's did that which was wrong. Now, he lays his hands upon this sacrifice. By laying his hands upon the sacrifice, he identifies himself with his sacrifice. And then when its throat is cut, or its life is taken; his hands laid upon him, and his life is taken, and he feels the pains as that animal is dying, and the blood squirting out upon his hands. He realizes that that animal is taking his place. And there he goes back, justified, because he's done exactly what Jehovah required him to do.
81 And that's the same thing it is with Christians today. It isn't signing a card, that you'll come to Sunday school so many days or so many Sundays in a year. It isn't taking a pledge that you won't drink no more for six months. It isn't that. It's laying your hands upon God's provided Sacrifice, His pardon, the head of Jesus Christ, and feeling the tears of the flesh at Calvary. And then identifying yourself with Him in baptism, that, as He died and rose again, so are you buried in His Name, to rise to newness of life, to walk as a new creature in Christ, when you do that with sincerity.
82 Done this, Jehovah's bidding, and so he feels justified. Now, the Jew could be justified because he had did what Jehovah bid him to do. Finally... That was right. Jehovah did that, and that was what He required. But, finally, that became a family tradition. It come atonement day and maybe the Jews had been doing what was wrong. He'd say, "Well, I believe it's atonement day. I'd better take my lamb down." See, it become a family tradition. They didn't go with it with sincerity. They just did it because the families had done it. "That's just the--the thing we should do. All the families do it, so we should do it, too."
83And that's just exactly where our Christianity has got. That's just exactly where our Pentecostal movements are coming to. It's a family tradition. See? We don't--we don't identify ourselves with our Sacrifice, that we are dead with our Sacrifice. We are... We say, "Oh, we're Christians because I went and joined the church." Joining a church is fine. But until you are identified, till you lay your hands upon Him, and you and He become One, until the Spirit of Christ becomes in you, and you in Christ, until you'll become a son and daughter of God, there don't seem to be the sincerity that they--they ought to have. It becomes a ritual. Just the same as it is now, it's a ritual for people to become a Christian.
84 Here some time ago I asked a young lady in the prayer line, "Are you a Christian?"
85She said, "Well, I'm an American, I'll give you to understand." Now, like that had anything to do with it.
86An American, it's great to be an American, but that don't mean you're a Christian. You've got to be born again.
Another woman I asked, "Are you a Christian?"
87Why, she was so put out, she said, "I give you the understanding, I burn a candle every night." Like that had anything to do with it.
88You've got to be identified with Christ, and His Life living in you. That's when you're identified with Christ, is when Christ lives in you. It isn't a ritual. It isn't belonging to church. That's all good, but you see the real sincerity.
89 When we come to the healing services, if you'll notice on the discernment in the line, it's constantly, "Tell people to repent." See? There you go, till our prayers has become a tradition. We kneel down at night and say, "Lord, bless So-and-so, and bless So-and-so, and do this. And help John do all this." You make God a mascot, or you make Him some kind of an errand boy. "God, You do this. And You do this. And You do this." That's not the way Jesus told us to pray.
90He said to pray like this, "Our Father Who art in Heaven, hallowed be Thy Name. Thy Kingdom come. Thine will be done in earth, as it is in Heaven."
But we try to order God, what to do for us.
91And that's the reason the church is cooling off. That's why the great revival that's just struck the land, has put millions into the church. It's, they have got to a place that they're using these experiences, and so forth, as a tradition, instead of being godly sorrowful, and letting the Holy Spirit do the work of His office within you, and creating in you a new life, and making you so hungry to go to church that you can't stay away from church. Then, that's what it is. Not to sign tickets, and join, and have so forth. It's to be have the Life of Christ in you, that you just longs to go. There is Something within you, pushing you.
92 As I was saying to a young man yesterday, in a talk, a little interview. I said, "I used to pass by a little spring, when I was a game warden in Indiana. And there was..."
93It was always the happiest spring I ever seen in my life. Great springs in Indiana, they bubble up with that fine cold water, of limestone water. And one day I set down by the spring, to talk to it, just like I guess that Moses would have set, to the burning bush, to speak with it. And I said, "Little spring, what makes you so happy, that you're bubbling all the time? If I come here in the wintertime, you're bubbling. If I come spring, autumn, summer, whenever it is, you're bubbling. Is it because that maybe, perhaps, you're so happy that the rabbits come and drink out of you?"
94Well, now, if he could talk, he'd say, "No, that's--that's not it."
95I'd say, "Well, maybe because deers come by and drink out of you."
He'd say, "No, that's not it."
96I'd say, "Now, well, maybe it's because I come by, once in a while, and drink from you."
97"No, that's not it. I'm glad that they all come and drink, but that's not the reason that I'm bubbling all the time."
98"Well, what makes you bubble like that? What makes you so happy, always gushing up?"
99If he could talk, he'd say, "It's not me. It's something behind me, pushing me."
100 That's the way it is with a Christian experience. It isn't something that you're trying to work up. It's something behind, working in you. It's Eternal Life that's moving up, gushing up. Like as He told the woman at the well, "It'll be wells of water springing up into Eternal Life." It's something within the worshipper when He's been identified with Christ, because he knows that He is alive. But we don't want it become a tradition.
101 When Israel got to a place that they made the commandments of God, with their sacrifices, a tradition, it was then that the mighty prophet Isaiah was sent by God, to them, with THUS SAITH THE LORD. Somewhere, somehow, God always can put his hand on a man that's not afraid to strip down the thing that's right, somewhere, some place. Isaiah rose up, if you'll read Isaiah 1. I got written here. Isaiah told them, said, "Your sacrifices that Jehovah required has become a stink in my nose. I despise them." And the fats of rams and--and of heifers, and so forth, God despised them, the very thing that He commanded them to do. Because they made it a ritual, then God despised it, because they made it a ritual.
102And we can make the Word of God the same thing, right, when we come to it as a tradition, as a ritual. We must come to it, knowing it's "THUS SAITH THE LORD." If God promised it, God will stand by His promise. He's bigger than His promise. He's always been. "He's able," as Abraham said, "to perform that which He had promised to do." He's always able to do that, to keep His Word.
103 Now, Isaiah told them, said. All these things that they had been doing, they had done it without sincerity. They had done it just because the rest of them was doing it. They was because... doing it also because it was a requirement of Jehovah. And all the family did it, and the mothers did it, and the grandfathers did it. Why couldn't they do it?
104Now, we do the same thing. "My grandfather was a Presbyterian, so I'm a Presbyterian. My daddy was a Baptist, so I'm a Baptist," and so forth. "And my daddy was a Pentecostal, so I'm a Pentecostal." That isn't It.
105 We come to the spot to where we realize that we have separated. We are separated from God. And we come upon the basis of the shed Blood of Jesus Christ. Under that Blood, there is where the Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, Pentecostals, can all meet on common grounds. Regardless of tradition, they, or ritual, they can meet there under one common thing, and that's upon the Blood of Jesus Christ.
106Until the church gets back to a place, and away from its rituals, and back to God's original plan, that men are born into the Kingdom of God and not joined into the Church. Then is the time that fellowship will reign everywhere. And the Spirit of the Lord will cover the earth, like the waters covers the sea," when it comes to a place that men can forget their differences and come together in fellowship under the Blood. We cannot all come under the Baptist tradition, or the Presbyterian tradition, or under the Methodist tradition, under the Pentecostal tradition. But we all can meet and fellowship under the Blood of Jesus Christ, because it's God's original plan. That's right. Amen. There is the pardoning.
107 A Methodist can look at a Baptist and hold his head sideways, and a Baptist can look at a Pentecostal, and a Pentecostal back in the Baptist, on their traditions. But when they meet under the cross where the Blood of Jesus Christ cleanses all men from sin, he's a new creature in Christ Jesus. He's a brother. No matter what brand he's branded with, he's a brother. Because that's one ground that we can all meet on. It's God's way of doing it. These other thing are man-made creeds injected into This. But God's original plan for pardoning is under the Blood of Jesus Christ. That's God's plan of doing it. Yes.
108 Traditions in them days, the great prophet cried out, and he said, "Your traditions are powerless. They stink before me. Have no faith in them." The people was offering these offerings, without even having faith in what they're doing.
109Now let's just ask ourself the question. Isn't that something like today? As bad as we hate to say it, we've got to face facts somewhere. There is something wrong somewhere.
110Why, this Church ought to be a million miles up the road, to where it is now. Jesus is waiting on His Church to get ready. "His Bride has made herself ready." We got the potentials. The Holy Spirit is here. God is here, the power to heal the sick, the power to do all the things that Christ did. I've seen it demonstrated, myself, by the Holy Spirit. So, the potentials are here.
111What God is waiting for us to get away from, is our traditions, and come back under the Blood of His Son, Jesus Christ, and become the Church of the living God. Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, whatever more, "Whosoever will may come and take of the waters of Life freely." I believe that with all that's in me. We... God has sent down the Holy Spirit to do that.
112But we, with our rituals, without sincerity, we going, is because it's--it's our tradition, and because it's a ritual. We go without sincerity, without really sorrowfulness of sin.
113 I noticing, the other night, in that great famous meeting of one of our great renowned brothers in California. And I noticed that meeting, as those people come down, young teen-age children. I admired the brother for his great stand; anybody would. If you position, see what place he's taken in the last days, you will too. And as I noticed those people coming down to the altar, to make a decision, girls chewing chewing gum, boys punching one another, people laughing, that isn't the way to come godly sorrowful. You must come under conviction. God, send us an old-fashion, pentecostal, Holy Ghost revival that'll bring sin to the root and bring conviction to men and women.
114Not to say, "I'll go back to the church and I'll renew my fellowship. I'll sign a card." That's all right, but you can join the Masons, Odd Fellows, and anything, and get the same results.
115But when you come under God's pardoning atonement of the Blood of Jesus Christ, there's got to be a sincerity set in there. God requires sincerity.
116If it cost Him such a price, to give His only begotten Son, how are we going to get by, under a little laughing affair, and come join church, and make a decision card and take it into the church, and whatever it might be? That's not God's requirement. "He that goeth forth sowing in tears will doubtless return again, rejoicing, bringing with him precious sheaves." We need a sheave-bringing people.
117 I heard the great evangelist say, one time when I was attending one of his breakfasts, picked up the Bible... And I'd always admired him. He said, "Here is the standard. That's what God requires." He said, "I'll go into a city, I'll have a revival." Said, "I'll have twenty or thirty thousand make the decision. I come back in about four or five years, or maybe two years," and said, "I can't find fifteen or twenty." Said, "Saint Paul went into a city and he made one convert. He come back in another year, he had thirty or forty from that one." Then he said, "It's the lazy preachers that set with their feet up on the desk and don't go out to see the people."
118 I admire his courage for bawling out his brethren, and things upon his conviction. But I'd like to ask him this question, "What preacher told that one back there under Paul, when there is no churches for him to go to?"
119What was it? Paul taking him from a tradition, or signing a card, into the baptism of the Holy Ghost, when his soul was on fire for God. He had to testify and say things. His whole soul was burning with a flame of fire that God had put in there. What we need tonight is a sign that a man or woman is saved, watch them go after other souls as quick as they can.
120 He said one time that a bartender... A little boy come in and said, "Mr. Bartender?"
He said, "Yes, sonny."
He said, "Your sign is down."
121He said, "Well, thank you, sonny." So he walked outside, and the little boy stood with his hands behind him, and the bartender looked up. And there was a great barroom on a big brass plate, advertised. He took his apron and polished it. He said, "Sonny, you're mistaken. My sign is up."
122He said, "No, sir." Said, "It isn't." Said, "I mean your--your best sign."
He said, "That's the best sign I got."
123He said, "Oh, no. Look, laying there." There laid a drunk, in the gutter. That was the best sign he had, yes, sir, when he seen a man under the influence of what he was selling on the inside.
124And when we see a man under the influence of the Holy Spirit, until his life is burning with old-fashion pentecostal Fire, that's the best sign God ever had that that man is saved, when he'll serve. It's the best sign. Now, how will that come about? Not by joining church, but by accepting His pardon through Jesus Christ, your innocent Substitute.
125 No sincerity, no real sorrow for sin. He said He'd hide His face from their rituals. Their prayers were powerless. They prayed, oh, sure. They went up there and said their prayers. They offered their sacrifice. It become a form.
126Do you know, in Second Timothy, the 3rd verse, or the 3rd chapter of Second Timothy, we're told the same thing, that we'd get in the last days? The Bible said here, "In the last days, know this, that the time would come when men would be heady, high-minded, lovers of pleasure more than lovers of God; truce breakers, false accusers, incontinent, and despisers of those that are good; having a form of godliness, but denying the power thereof: from such turn away. For this is the sort that go from house to house, and lead silly women, led away with divers lusts, and ever--ever learning, and never able to come to the knowledge of the Truth." Now, if the Bible predicts that the hour would come when the church would get in the same tradition they was there, by their rituals, here it is again, a traditional religion, powerless.
127 "Oh," they said, "them were communists." No, they wasn't.
128"Having a form of godliness." They go to church. They join church. They try to make a--a long showing, that they are going to church and things, and go out and live different.
129There's no fire in their soul. There's nothing. They're not interested in anybody else. "Everybody else can die and go if they want to. We feel that we're saved. Let the rest of them go." That isn't real Christianity.
130Christianity is: go after the lost, go get that brother, go do something about it. Can we stand and fold our hands, even if we claim that we are saved, and see men and women dying on every hand? And the streets, full of women going to churches, with shorts and--and painted faces, and--and walking up-and-down the street, with cigarettes in their hands; and--and paint all over their face, it looks like foxes or wolves, or something. And men walking up-and-down the street, joining churches, and things like that. And call that Christianity, and hold your peace?
131 What would Saint Paul do if he walked in Tucson? Now, I say they'd have him in jail 'fore morning. That's right. Why? His soul would burn for God till he couldn't keep from doing it. Sure. But we join church. You see, our traditions has become a stink in the face of God.
132What we need today is a prophet arise on the scene with "THUS SAITH THE LORD" and strip those things to the bottom and say that they've become a stink. Our denominations has growed. Our churches are big, and they're finer than they ever was. We'd be a lot better off with a tin pan, standing on the alley again, with a guitar, out there beating a drum, or something other, with the real pentecostal Fire burning in our souls, than to set in the great pews that we're setting in today, dying. The world dying, under our feet. Yes, sir.
133 God has a pardon, and that pardon is only through Jesus Christ; education, tradition, denominational, scientific, nothing will ever take its place. It's under that Blood. It's under the tradition... not the tradition, but under the Blood of Jesus Christ, God's provided way for sinners, the only way that we can ever meet.
134I tell you, you take a Methodist, take a Baptist, and a Presbyterian, and a Lutheran, and a Pentecostal, and let each one come under that Blood, they're brothers. There's no fussing about them then. No, sir. They are brothers. They see everything alike. But you let a Methodist get to fussing with a Baptist, on the order of baptism; let a Oneness fuss with a Trinity, or Trinity with the Oneness, and whatever more, watch the fuss and hair raise. But let them both come under the cross, and watch what takes place.
[Blank.spot.on.tape--Ed.]
And shall be till I die.
Then in a nobler, sweeter song,
I'll sing this power to save,
When this poor lisping, stammering tongue
Lies silent in the grave.
135 I give testimony, tonight, that the Blood of Jesus Christ makes a Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, whatever he is, my brother. Yes, sir. There is something in fellow, because his spirit is--is a brother. He isn't a fusser and--and something other. It's... He's a brother in Christ. He believes every Word that's in that Bible.
136How can the Holy Spirit, Who wrote the Bible, deny it? How can the Holy Spirit living in a man, say, "Oh, that was for the disciples, that"?
Jesus said, "Whosoever will."
137Peter said, "The promise is unto you, and to your children, them that's far off, even as many as the Lord our God shall call." The Holy Ghost was for whomever God called.
138Here He said, "Those who He predestinated, He foreknew." He ordained, and they accepted.
139"No man can come to Me," said Jesus, "except the Father draws him. And all that the Father has given Me will come to Me."
140 Do we come in a worked-up emotion? Do we come to join the church? Do we come because we don't want to go to hell? Or, do we come because we love God, that, "Gave His only begotten Son, that whosoever believeth in Him should have everlasting Life"? Do we come because it's a love sacrifice that God give to us, that we might display, display it?
141God hates a powerless religion. Their religion has no power. So what must He do to this day? He hates a... Every time, in the Bible, that God ever... Outside, this side the Bible, every time there ever come a reformation or a revival, it was backed with great signs and powers. When Luther came forth, when Wesley came forth, when all the reformers, Sankey, Finney, Knox, Calvin, whoever, where there come, there was power demonstrated. Where God is, He is supernatural. Where God displays Himself, there's got to be supernatural.
142 Look at the Pharisees in that day who came to Jesus, and they talk about meekness and sweetness. "Who was any sweeter than the old priest? Who was any greater than their priest? He comes to you when you're born. If there's a fuss in the neighborhood, he comes and settles it. And he's always a peacemaker. He's a loving man. You know he is. When you're in trouble, you can go to him, he helps you. What about a nice man?"
143Then, speaking of this Jesus of Nazareth." This priest, we know who his father was, his father's father, his father's father. We got a school here that identifies him. Who is this Jesus of Nazareth? What school did he come from? What organization does He belong to? What does he do but always fussing? What does He say about that gentle old priest of yours? 'He's of the Devil,' Jesus said. 'You're--you're the... The Devil is your father, and his works you'll do.' Could you imagine?"
144He went up in the temple, looked upon the people with anger, kicked over the sacrifices that Jehovah required, and screamed out, "It's written, 'My Father's house is made a house of prayer,' and you've made it a den of thieves."
145What would He do today if He come to our modern churches? There would be some more table moving, there would be some more pew jumping, for He'd tear it to pieces. Right. It would be the same thing. Don't you see, Jesus is very Scriptural. He was the Word. He had not to write anything. He was the Word. He was the living Word. And the people fail to recognize it.
146 And how can a man today, upon the principles of what... Jesus promised these signs to all the world, and this blessing to all the world, and the Holy Ghost to fall just like it did in beginning, on whosoever God would call. How can a man call himself a Christian, and deny that Word, and say the Holy Spirit is in him? The Holy Spirit will punctuate every Word of God with an "amen." That's exactly right.
147Oh, brother, our educational systems has drawed us away from it. And our--our denominations has separated us from one another and from Christ. But, what? They'll continue to do that. And you take a substitute, any other thing, it's no more than fig leaves again. God rejects it. But when the Church comes under the Blood of Jesus Christ, with the token of the Holy Spirit upon them, then you're going to see brotherhood again. You're going to see a Church full of power. You're going to.
148 God hates a powerless religion. It's got to be power. Certainly. It's a power to save a man from sin. It's a power that can do signs and wonders and miracles as Jesus Christ promised. They zeroed in on the Word of God back there and believed it, and hit the target. You zero the same way on the Word of God; it'll hit the target again. It's got to, because He's the same yesterday, today, and forever. God don't like a powerless religion. God does not want that. God wants to perform. God wants to show Hisself alive. Our very hopes is the resurrection. Is that right? Our hopes of life is resurrection, the resurrection of Jesus Christ.
149 You see, God wants to work in His church. Jesus said, "I'll be with you always, even to the end of the world. The works that I do shall you do also." Saint John 12:14, "The works that I do shall you do also; even more than this shall you do, for I go to My Father." Now, the church tries to deny that, get--get a way to get more members, to be more popular.
150Now I want to ask you something. The God is trying to perform in His church, and the church is trying to perform by the creed, and the two can't work together. You've got to get rid of the creed, and get Christ in. And how can you do it? When He sees the Blood, when the Blood has been applied with a sincere heart, and a hand laid upon Jesus Christ, and a heart that's true before God; to confess his wrong and be born of the Holy Spirit, then the works of God would follow, as He said it would do. Yeah, church wants to perform through their creeds, and see how many members they can get. God wants to perform through the power of the Blood, to get Christians born again. That's exactly the difference of it.
151To do, must, you must reject. To do this, they, you've got to reject the Holy Spirit and His performing power, to accept a creed. You have to see the Truth before you can accept an error, if you're going to be a Christian. You can't... You have to walk over God's promise, in order to get an error. Because, there's a red light flashing before, you all the time, "This is the Word."
152 You say, "Well that was for some other day." It's for today, because Christ is the Word. Is that right? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Saint John 1, "In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God. And the Word was made flesh and dwelt among us." And the Bible said, "He's the same yesterday, today, and forever." So, if Christ is the Word, every promise is true, and it's the same yesterday, today, and forever. It has to be. It takes a born-again faith to believe it and make it operate. Just, you can't do it with tradition. It won't work. You've got to come to that Blood, just as sure as anything. After Israel told...
153 After Isaiah told Israel that they had polluted their substitute by their traditions, there appeared another prophet. (Before we close.) Another great prophet come on the scene, and that was John the baptizer. Now, he pointed them to a Lamb that would take... would do not only for Israel, but all of Adam's fallen race. He said there was... God was going to send a Lamb. And this Lamb would be for Gentile, Jew, and whosoever would come.
154It wasn't very long until the Lamb was nailed to His altar cross. His Blood was shed. The Holy Spirit came back. Now, when the old animal lamb died, the spirit of the animal could not come back, so that blood was just applied to a nation. But now, for all of Adam's race, the Lamb of God that was shed, His Blood, the token came back in the form of the Holy Spirit, to come upon the worshipper. Now, that's what God requires. That's what they did at that day. And that's what they'll... they do today.
155Now, if any persons feels the weight of sin, and you know that you're wrong, listen, there is pardon, and that pardon is through God's Lamb. Do you believe that? [Congregation says, "Amen."] It's through the Lamb, through the Blood of the Lamb.
156 I was told a little story once. It helped me a lot. There was a boy that was kidnapped in the early days. I suppose all of you has taken Bible history and taken the history of the church. And in... I believe it was the Foxe... No, it wasn't. It was the Nicaea Fathers, or the life of Saint Patrick. Saint Patrick was actually... That was just a name was give him. His name was Succat. And he was--he was kidnapped by a bunch of--of sea-rovers and was hired out, to be a hog-raiser.
157And this story goes that this kid was kidnapped and taken aboard of a ship, and he was working his way. And the old captain taken sick one day and was--was just about ready to die. And he was so sick, way out on sea, and the old fellow with his gray beard, laying in his cabin. And he called his hands, his deck men, said, "Is there a Bible among you?" Said, "When I was a--a child, I had Christian raising." And said, "I, I'm dying. And--and, men, I don't want to die like this." He said, "Have you got the Word of God? Any man here has got the Word of God?"
158 Finally, way back in the bunch of men, a little boy stood up, and he said, "Sir, I have a Bible. I am a Christian. I pack it with me."
159He said, "Come here, sonny." He said, "Do you mean you pack a Bible?"
160He said, "Yes." Said, "My mother and father was Christians, and I gave my life to Christ when I was just a teeny little fellow, and I've packed His Word with me wherever I go." Said, "I put it upon my heart and it's been in my heart."
161He said, "Read me something out of there, son, before I die."
162And the little fellow turned over to Isaiah 53:5, "And it reads like this, 'He was wounded for our transgressions. He was bruised for our iniquity. The chastisement of our peace was upon Him. And with His stripes we are healed.'"
163And when he said that, the old captain said, "Can you read on?"
The little boy said, "May I comment here?"
And the old captain said to the lad, said, "Go ahead."
164He said, "My Christian mother, before I was taken from her, said... You know, she used to read that Scripture to me, so much. And you know the way she read it?"
165And the old captain said, "No, son. I'd like to hear the way your Christian mother read it."
166 "She said..." He said, "Here is the way she read it, 'He was wounded for Willie Pruitt's transgressions. He was bruised for Willie Pruitt's iniquity. The chastisement of Willie Pruitt was upon Him. And with His stripes Willie Pruitt was healed.'"
167The old captain said, "I like that. I like that." Said, "Oh, if my name could only be read in there!" Said, "You think you could do it, son?"
168He said, "I'll try it." He said, "He was wounded for John Quartz' transgressions. He was bruised for John Quartz' iniquity. The chastisement of John Quartz' peace was upon Him. And with His stripes John Quartz was healed."
169With tears running down his beard, he said, "Fetch me my clothes. Jesus Christ has healed me. I give my life to Him." See?
170 Oh, friend, if you can only read your name in there! Oh, if I can read my name, "He was wounded for William Branham's transgressions. He was bruised." Not the church, not just... not creed." "But He was bruised for my iniquity. The chastisement of my peace was upon Him. And with His stripes William Branham was healed." Oh, if we can just read our name into Scripture, and really mean it, it's that what does it. Read our name into it, makes a receiving, pardoning, for when we realize that He was wounded for our transgression, He was bruised for our iniquity.
171 Another thing, we find out in Hebrews 9:11, that pardoning produces purity, the worshipper having no more conscience of sin, and has cleansed hisself from dead traditions. When we really come under the Blood, we are cleansed from dead traditions. The Scripture says so, Hebrews 9, watch, "Cleanse your conscience from dead traditions." Then, if you do that, forget that you are a Baptist, forget you are a Methodist, forget you are a Pentecostal, whatever you are, and forget those dead traditions, and come to the Blood. Come to that.
172Read your name in that, and then do this, then come to communion table, then come and find out who is right and wrong, whether it's going to be a closed communion or not, see if you can shut your brother out. You can't do it. You just can't do it. There is something in you, won't let you do it. There is just something, you see. Your name is read among those and you can't do it. It purifies you. It cleanses you.
173 Remembering Him as we kneel at the cross, let him be a Catholic priest, Presbyterian, whatever he may be. Let that man come as he reads his name in there, "He was wounded for this priest's transgression. He was wounded for this Methodist, this Baptist, this Pentecostal." What? "Wounded for our transgressions," my name, your name, whatever you are. Then let us believe That; not what the creed says. What the Word says! Then let us kneel down at the cross, together. We're brothers. Oh, yes, the traditions, we cleanse ourself then from all dead traditions.
174There could be forty state presbyters, there could be forty high priests, there could be cardinals, and bishops, and popes, everything else, hollering, "Get up from there. Don't pollute yourself." But you got your arms around your brother, brother. There is something real. You've got pardoning under the same Atonement that he is pardoned by. You are brothers, and it sticks closer than a brother. It's something about it, that draws you so close to God. And when you draw close to God, you draw close to each other.
175"How can you hate your brother who you do see, or despise him, and say you love God Who you have not seen? You become a liar, and the Truth is not in you."
176But when we come to a place, where the Blood of Jesus Christ cleanses us from all sin, then we are brothers. Then there's no difference in us. Our little old brands that we have tacked on us, don't mean a thing.
177 I remember there, I passed the gate the other day and was referring to one of the brothers setting here, where I used to herd cattle. And coming through there, the ranger would mark those cattle as they went through in the spring roundup. And he watched. He never... They had all kinds of brands on them. But he never noticed the brand. He watched for the blood tag. And it had to be a thoroughbred Hereford or it couldn't go on the Arapaho Forest, for the Hereford Association graze there. It had to be a thoroughbred Hereford.
178 I think that's the way it'll be at the end time. He won't say, "Are you a Methodist? Was you a Baptist?"
179That's the big question today, "What--what are you? You a Methodist, Baptist?"
I said, "No."
180"What are you; a Presbyterian, Lutheran, Nazarene, Pentecostal?"
"No."
"What are you?"
"A Christian."
181A Christian, the Blood tag, see, under the Blood. That means that every brother, sister under that Blood is my brother, sister. Very deep sincerity there before Christ. We, the priest, the preacher, whatmore, lay our hands upon our sacrifice and say, "We're guilty sinners. We're not worthy of Your mercy, O God. But You sent Your Son to die in our place, and we freely accept it." Oh, we're brothers then.
182 All the old fussing is over. It's all gone. We're sincerely pardoned. You go, pardoned and cleansed from sin, cleansed from tradition. Old things is passed away. Old fusses is over. All the Baptists, Methodists, and Presbyterians are all cleansed by the same Blood, and we become brothers. Traditional fusses is over, then can fellowship here. And there, only, can we fellowship.
183I've seen Presbyterians stand in these Full Gospel Business Men's meeting, speaking in tongues and shouting as hard as they could, and some of the most outstanding Presbyterians there is in the United States. Jim Brown, how many ever met him, an outstanding Presbyterian, stand here and dance in the Spirit, and speak in tongues, and carry on here, and a pastor of one of the most famous Presbyterian Churches in United States. Lutherans, Methodists, Pres-... all together, what is it? They have come under the Blood. There is no tag. There is no denominational barriers. We're one. We are Christians. We have things in common. Yes. Here not long ago...
184 In closing. There was a man and a woman, husband and wife, was separating. And they tried to make up. They went to psychiatrists, to find out if he could draw their minds together, but he couldn't. They went to everything that they could think of, to try to stay together, but they just fussed, and continually they were divided. And they just couldn't stand each other, and couldn't stand in each other's presence, and they go to fussing. So, they decided they would divorce.
185So, they hired a lawyer, to give them a divorce. And he said, "Well, now, before we do it," said, "we'll sell the place." And said, "You all better go down and divide the spoils between you before you get the divorce and the place is sold."
186 So, the husband and wife went together. They went to the home. And they went into the living room, and she said, "I'm going to take this."
And he said, "I'm going to take this."
187And they fussed, and they stewed and carried on, one another. After while, they'd say, "Well, I'll give you this if you'll take this." All right, that went on a while. Then they went into the parlor and different places, and into the kitchen, and into the bedroom. They divided their spoils.
188 Then finally they remembered there was some stuff in the attic. So they went up into the attic and they pulled out an old trunk. And they begin to lay out different things, say, "You can have this, and you can have this." And finally both of their eyes fell on a certain little object, and they both grabbed for it. And they looked at each other. What was it? A pair of little white shoes that belonged to a baby that had deceased. It was part of both of them. There, with their hands clasped like that, over this baby's shoe. Really, who did it belong to? Whose was it? It belonged to both of them. They had things in common.
189In a few minutes, as one looked to the other, tears begin to run down their cheeks. What was it? They could divide everything else, but when they come till they had something in common, the child, and it was in heaven, then the fuss was over. In a few minutes, they were in each other's arms. The divorce was settled. Peace reigned.
190 And, brethren, let me say this to you tonight. We're not wanting you to join a church. But I'm asking you this. There's one thing that we have in common, that's Jesus Christ. He is in common with us. We can't all be Baptists. We can't all be Methodists. We can't all be Oneness, or Threeness, or whatever it is. We can't be that. But there's one thing we have in common, that's the pardoning offer of God, His Son, Jesus Christ. We have all things in Him. But that's the first thing for us to accept. Then we can get other things, when we accept the pardon that God has offered us. And that won't be through our educational system, through our denominational system, but will be through the Blood of Jesus Christ. We all can meet there under the cross, and be one and have things in common. You believe that? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Let us bow our heads just a moment while we pray.
[A sister begins exhorting. Blank.spot.on.tape--Ed.] Amen.
191 With heads bowed, surely hearts bowed, let's bow our hearts just a minute now, with our heads, saying, "Lord, with my heart bowed now, with all that of my tradition, am I right or wrong?" Let the Holy Spirit search through the heart now. And if it's not just where it should be, and you would like to be remembered in prayer in the closing, that you know that we can all meet under one thing, the Blood, the Atonement. And when we do, then we're cleansed from all the things of the world. And you'd like to be remembered in prayer, would you let it know by uplift your hand to God? Say, "Re-..." God bless you. Oh, my, the hands! "Remember me, O Lord."
192 Do you realize that we haven't got many more days to stroll through this earth? You say, "Well, I'm young." I know. I don't know, sister, brother, there'll be a many teen-ager die tonight, across the world, hundreds of them. No, only thing you have is what breath is left in you.
193Will you, at this time, say, "With my hand up, Lord God, I accept the pardon that You offered, the Blood of Jesus Christ"?" Now let the Token from the Blood, the Holy Spirit, come upon me. I haven't received the Holy Ghost. I--I know it. And I--I want to receive that something that makes me feel the way you're talking about, that my sins are all gone; and the world, the love of the world, is passed from me, and I'm a new creature. I want to know that in my heart. And, God, I'm not raising my hand to Brother Branham, but I'm raising it to You, and You know my heart." And don't anyone look up. Just let God see this, alone. And say, "God, I--I--I want the token, that the Blood has been applied to me. And I want it."
Raise your hand, say, "Pray for me, Brother Branham." Lord bless you. That's fine.
194 No matter what you are, Methodist, Baptist, Presbyterian, it's for whosoever will. Now, I have... saying nothing against those churches. They, they're all right. But what I'm trying to say, that that won't save. You see?
195It's got to be God's pardon, pardoning grace. And it's only represented, not through a church, but through the Blood of Jesus Christ. That's your Substitute, when you can lay your hands upon Him and say, "Now I accept this substitute. God, be merciful to me."
196And maybe there may be church members here, that has joined church, with all good sincerity. I believe that, with all my heart, you joined with sincerity. But, you say, "Brother Branham, really, my heart hasn't been cleansed from all these traditions and things. I--I believe if someone would speak against the very church that I... If the Bible would even say, tell me, I'd be proved by the Bible that my church is wrong, I--I still couldn't accept it from my heart. I couldn't do it, but I want to. Pray for me." Would you raise your hand, say, "Pray?" "I'll do it. Yes, I sure will." God bless you. That's good. That's fine. "I--I want to be able to accept everything that God said, just the way He did in His Bible. And I want the Blood of Jesus Christ to come upon me."
197 And if the Blood is applied, the token! See, there is a token given of the Blood, and that's the Holy Spirit. And when the Holy Spirit came down, on the Day of Pentecost, you know what It did to the people. And every time that it ever will come upon the people, It'll do the very same thing. Peter said, "For the promise is unto you, to your children, to them that's far off, even as many as the Lord our God shall call," this same promise.
198If ten cents is ten cents here, it's ten cents out there. It's, wherever it's at, is ten cents. If this is a diamond here, it's a diamond there. If this is a house here, it's a house there.
199And if this is the Holy Spirit that fell on the Day of Pentecost, it's the same Holy Spirit today. And you have never found that experience? Accept it now while we pray, will you?
200 Our Heavenly Father, knowing that--that the sun is swiftly going down, time shall be no more, one day the great Archangel will step out on the scene of time, from out of Eternity. And the trumpet of God shall sound, and every man and woman will answer to what we know to be the Truth, the Word of God. There's got to be some standard that God has to have here on earth, that we're to be judged by. And if we took the standard of our church, our denomination, how far would we miss it! And which denomination would be right? Therefore, we'd be confused. We wouldn't know what to do. But there is a standard, and that is Your Word.
201And Your Word said, "Except a man be born again, he cannot even see the Kingdom of God." In other words, he cannot understand it. He must accept it by faith, and be born again, and then he will understand it. See is to "understand."
202 And we pray, God, tonight, that many of those hands going up tonight, all over the building, businessmen of the city, and women, boys, and girls, I believe with sincerity they raise their hand. Now, they could not raise their hands unless there was a conviction. And the Holy Spirit, by them, has proved to them that they are wrong, and brought conviction that they want to be right. And they raised up their hands to You, the great Creator, knowing that they have to meet You someday. And they were sincere, I believe, Lord, and I'm interceding for each one. I trust, tonight, Lord, as I pray, that not one hand that went up will ever be able to have rest until the Holy Spirit has filled their life. Grant it, Lord. I claim them for the trophies of Jesus Christ. Do it, Lord, I pray. Save the lost.
203 Fill those who have accepted Christ, with the Holy Ghost. Pour It out upon their souls, Father. Get glory unto Thyself.
204Jesus, You have said to us, "No man can come to Me except My Father draws him first." "And faith cometh by hearing, and hearing of the Word of God." And now, Word of God being preached, faith comes by hearing. And they have been drawn, because the Bible said, "Those who He foreknew, He predestinated. And those who He predestinated, He called. And those who He called, He gave Eternal Life."
205And now, back in the beginning, before the world, You put their names upon the Lamb's Book of Life. And tonight the Holy Spirit has called. And they raised their hands. Now, Lord, give them Eternal Life. I ask it for the glory of God, that the Holy Spirit will come down in their hearts and circumcise them from all dead works and traditions, and give them free pardoning. And fill them with His Presence, that they might go forth from this day, in the hour of darkness, like it was in the days of Sodom when painted-faced women, immorality shook the nations.
206O Lord God, may men and women go forth as burning blazes. May the Holy Spirit literally send holy Fire upon them, Lord, until they'll be so filled with God's goodness, and--and that they'll go forth, to call every sinner they come in contact, to the cross. Grant it, Lord, where they too can fall and find pardoning. Do that to the Methodist, Baptist, Presbyterian, Pentecostals, and all, Lord. Grant it. They are Yours now. I commit them into Your hands, that You will grant this to them. In Jesus Christ's Name. Amen.
207 You love Him? [Congregation says, "Amen."--Ed.] I... This may be a little out of order. Just a moment. Let's sing this good old hymn. I--I love to sing. You know, the... Sometimes, in preaching, you say things that cut, but there--there is a balm in Gilead, isn't there, that heals the soul? ["Amen."]
208 Let's sing this good, old song, if you will. "I love Him, I love Him because He first loved me." Do you know the song? ["Amen."] Somebody now lead it off for me.
I love Him, I love Him
Because He first loved me
And purchased my salvation
On Calvary's tree.
209 Let us hum it. [Brother Branham begins humming I Love Him--Ed.] Now, while you're humming I Love Him. How many Baptists are here? Raise up your hand. Presbyterians, Lutheran, Nazarenes, Pilgrim Holiness, Pentecostals? There, my, at the people! All together... [Brother Branham continues humming I Love Him.] What have we done now when we've come under the cross, under the pardoning grace? We're all pardoned, not by our church, but by Calvary.
210Let's just shake hands with the Methodists, Baptists, and Pentecostals, now, when we sing again. "I..." [Brother Branham shakes hands with those near him--Ed.]
Because He first loved me
And purchased my salvation
On Calvary's...
211Now, we sing it so each one can hear it. Now let's just bow our heads and raise up our both hands to God. And with all of our heart, if we love Him, let's say so now.
I love Him, (O God!), I love Him
Because...
1 Zostaňme len na chvíľu stáť a pomodlime sa. Skloňme teraz svoje hlavy.
2 Náš Nebeský Otče, považujeme toto za tak veľké privilégium, že tu môžeme stáť medzi spasenými a môžeme spievať túto úžasnú starú cirkevnú pieseň, „Pane, verím“. Vidíme, že viera našich otcov stále žije v srdciach Jeho detí, cez veky. A ako nám povedala pieseň, „Sme na ceste do zeme Kanaán.“ Modlím sa, Otče, ak tam dnes večer bude niekto, kto ešte neučinil to rozhodnutie, že neprišli do miesta – že môžu jednoducho veriť len Slovu, modlím sa, aby toto bol ten večer, kedy urobia to konečné vyjadrenie a prijmú Krista ako Spasiteľa, budú naplnení Jeho Duchom.
3 Ďakujeme Ti za túto skupinu, ktorá sa volá Obchodníci Plného Evanjelia, a za to, za čím stojí, za spravodlivosťou. Sme šťastní, keď vieme, že sú v našej krajine mužovia, vo svete obchodu, ktorí si vyhradzujú čas, aby Ti slúžili, aby povedali iným, vynakladajú svoje peniaze a svoj čas, aby pomohli ostatným na ceste stávať sa občanmi Kráľovstva Božieho.
4 Ďakujeme Ti za našich bratov kazateľov, ktorí sú tu dnes večer, za tých, ktorí držia pochodeň, aby ukazovali tomuto zatemnenému svetu, že je cesta, ktorá vedie do Slávy, ďakujeme za každého člena Cirkvi živého Boha a za tých, ktorí prišli, Pane, za nových. Modlíme sa teraz, ako sa snažíme otvoriť Slovo, aby si Ho rozdelil medzi ľudí tak, ako máme potrebu. A keď sa dnes večer služba skončí a pôjdeme domov, nech tam budú novonarodené deti pridané do Kráľovstva. Alebo tu je možno dnes večer niekto, Pane, kto je veľmi chorý a potrebuje dotyk Toho veľkého Lekára, nech ho dnes večer dostane. Udeľ to, Pane. A budeme Ti pokorne oddávať chválu, lebo o to prosíme v Mene Ježiša, Tvojho Syna. Amen. Môžete si sadnúť.
5 Je to jeden z najohromnejších okamihov môjho života, keď sa postavím pred ľudí, aby som hovoril o radosti môjho života, o Ježišovi Kristovi, čo pre mňa znamená, a potom mať tú výsadu podeliť sa s touto radosťou s niekým iným, kto nikdy nemal túto radosť. Jedného dňa som hovoril. Voľakedy som bol „chlapec-kazateľ“. Toto je tridsaťtri rokov v službe. A žil som pod povesťou „chlapca-kazateľa“. Ale teraz som prekročil ten čas a teraz sa stávam starým kazateľom.
6 Ale každý deň, On, ako povedala pieseň, „On sa deň za dňom stáva stále sladším a sladším.“ Ako som začal, prekročil som už medzník polcesty a dívam sa smerom, ktorým zapadá slnko, Kristus sa pre mňa stáva viac, deň za dňom. A keď mám tieto výsady, stáť pred mužmi a ženami z obchodných komunít a hovoriť ku nim o niečom, čo pre nich znamená viac než čokoľvek vo svete, to je: Večný Život. Nemyslím si, že je niečo väčšie, na čo by som mohol pomyslieť, než Večný Život.
7 Keď ste mladí, začínate premýšľať o, no, ako chlapec sa hráš s „vĺčikom“ [malý točiaci kužeľ - pozn.prekl.] a malé dievča vystrihuje z papiera bábiky. Po nejakom čase, to je vaše vzdelanie. Potom premýšľate, či sa oženíte s dievčaťom s hnedými očami alebo modrými? A potom treba zaplatiť dom, deti sa musia vzdelávať. A kde ste?
8 Ale som tak šťastný, že tu je niečo, čo je skutočné, potom, ako sa toto všetko skončí. Potom vojdete do niečoho, čo znamená viac ako ostatné veci. Ktoré sú nevyhnutné. Istotne sú, kto bude matkou vašich... a otcom vašich detí a naše domovy, a tak ďalej, a vzdelanie detí. Ale napriek tomu všetko zaniká. Odchádza to. Ale Večný Život je najväčšia vec, akú poznám. To ma uspokojilo, keď som bol mladý chlapec. To ma uspokojuje teraz, keď som mužom stredného veku. A som si istý, že keď spadnú opony okolo môjho života, budem šťastný, že idem stretnúť Toho, pre ktorého som strávil svoj život.
9 No, pre brata Tonyho, prezidenta tejto miestnej skupiny, a som šťastný, že som tu dnes večer v obecenstve s ním, s bratom Carlom Williamsom a ostatnými vedúcimi alebo zástupcami tejto miestnej skupiny a s vami všetkými návštevníkmi, ktorí ste tu s nami. Sme šťastní, že sme tu.
10 Raz som hovoril, myslím, že to bolo v Little Rock, Arkansas, v Robinson Memorial Auditorium. A bol tam uzdravený muž, niekoľko rokov bol o barlách, sedel na ulici a predával ceruzky. A on dokázal, ó, len sa otáčať. Jeho končatiny boli ochrnuté. A pohyboval sa... Ľuďom ho bolo veľmi ľúto. Raz prišiel do zhromaždenia. A dostal modlitebnú kartu a dostal sa do modlitebného radu a bol uzdravený.
11 A na druhý deň mal svoje barly na chrbte, chodil hore a dole po ulici, svedčil. A snažil som sa hovoriť. A po chvíli sa zdvihol a povedal, „Brat Branham,“ povedal, „som trochu v koncoch s rozumom.“ Povedal, „Keď som ťa počul rozprávať,“ povedal, „myslel som si, že si Nazarén.“ To je to, čo on bol. A povedal, „A potom som naokolo videl tak veľa Letničných,“ povedal, „niekto povedal, že si Letničný. A potom som ťa počul povedať, že si Baptista, alebo si bol ordinovaný do služby v baptistickej cirkvi.“ Povedal, „Mám to celé pomiešané. Čo si?“
12 Povedal som, „Ó, to je jednoduché. Som letničný nazarénsky Baptista.“ A tak, to je všetko pokope.
13 Keď som prišiel medzi letničných ľudí, pred pár rokmi, ku ktorým ma poslal Pán, keď určil, že sa mám modliť za Jeho choré deti. A moja denominačná cirkev, do ktorej som v tom čase patril, neverila veľmi v modlitby za chorých alebo v Božské uzdravenie. Bolo im to cudzie. Hovorili mi, že som sa stal fanatikom. Nuž, možno som sa stal fanatikom. Ja neviem. Ale som veľmi rád za to, čo som. A niekto povedal, že som stratil rozum. Povedal som, „V tom prípade ma nechajte tak, pretože som takto oveľa šťastnejší, ako som bol predtým.“ A tak sa jednoducho takto cítim dobre. A ja... Bola to nevýslovná radosť.
14 Ale keď som prišiel medzi letničných ľudí, myslel som si, že tam bola iba jedna ich skupina. A potom som zistil, že medzi nimi je asi toľko odrezaných skupín, ako bolo v baptistickej cirkvi, z ktorej som prišiel. A tak som sa neprikláňal na strany nejakých skupín. Snažil som sa stáť medzi nimi všetkými a hovoriť, „Sme bratia.“ Rozumiete? A od tej doby to bol môj postoj: vidieť veľkú Cirkev živého Boha spojenú dokopy vo viere a modlitbe a práci.
15 A potom, keď Obchodníci Plného Evanjelia zariadili svoj organizmus, pretože oni nie sú organizáciou. Oni sú organizmom. A to vzalo dnu všetky skupiny. A poskytlo mi to miesto a vzali ma pod svoje krídla. A som veľmi vďačný za možnosť hovoriť pre Kresťanských Obchodníkov, pretože tam môžem vyjadriť to, čomu verím, medzi všetkými skupinami v tom istom čase. A bola to pre mňa veľká vec. A patrím do jednej organizácie a to sú Obchodníci Plného Evanjelia.
16 A k tomu, teraz je v Afrike, kde plánujeme práve teraz ísť, dole do Južnej Afriky, kde nám Pán dal jedno z najväčších zhromaždení, o ktorom si myslím, aké nám kedy dal, bolo to dole v Južnej Afrike, kde sme videli tridsaťtisíc domorodcov, ktorí prijali Krista ako Spasiteľa na jednom popoludňajšom zhromaždení. Oni zaznamenali tridsaťtisíc.
17 Na druhý deň ráno, keď mi zavolal na telefón Sydney Smith, starosta Durbanu, ktorý bol na zhromaždení. Mali sme niečo okolo dvestotisíc ľudí na štadióne, či vlastne na pretekárskej dráhe. A on povedal, „Choď ku oknu a pozri sa cez okno.“ A tam prichádzalo sedem naložených nákladných áut. A tie veľké anglické nákladné autá boli v podstate takmer ako táto miestnosť, plné barlí, invalidných vozíkov a vecí, na ktorých ľudia ležali predošlý deň. A oni kráčali za tými nákladiakmi, spievali so zodvihnutými rukami vo vzduchu pieseň, ktorú ste pred chvíľou spievali vy, „Len ver, všetko je možné.“
18 A ja som vo svojom srdci povedal, „Pane, toto pre mňa bude pamätný deň.“ A pár dní... deň... bol som tam iba na tri dni. A to je miesto, kam sa teraz znova vraciam. A tam, tri dni, a ja jednoducho neviem, čo všetko sa udialo. To len prišlo skrze jeden zázrak, ktorý Pán urobil na pódiu; dal chlapcovi, ktorý chodil na svojich rukách a nohách ako pes, navrátil mu jeho zdravý rozum a narovnal ho, pred ľuďmi. A v predošlý deň museli byť tí ľudia oplotení, pretože mali kmeňovú vojnu. A teraz boli v mieri, kráčali v objatí a spievali, „Len ver, všetko je možné.“
19 Poviem vám, staromódne Evanjelium, hoci v jeho jednoduchosti nikdy nestratilo svoju moc, keď bolo kázané v jednoduchosti Kristovho zmŕtvychvstania. A ja... Stáva sa mi To bližším každý deň.
20 A ak ste tu dnes večer obchodníkom a nikdy ste nevošli do žiadneho spoločenstva obchodníkov, dovoľte mi odporučiť vám toto spoločenstvo Obchodníkov Plného Evanjelia. Nemusíte patriť ku žiadnej cirkvi alebo do nejakej cirkvi, v ktorej ste, je to úplne v poriadku. Má to názov „Obchodníci Plného Evanjelia“. Ale nemusíte kvôli tomu byť človek plného Evanjelia. Metodisti, Baptisti, Luteráni, Presbyteriáni, dokonca aj katolícki kňazi, ktokoľvek to je.
21 Viete, myslím, že Jakob vykopal studňu a Filištíni ho odtiaľ odohnali preč. Myslím, že ju nazval „nepriateľstvo“ alebo tak nejako. Vykopal ďalšiu, odohnali ho odtiaľ preč. Nazval ju „zvada.“ A oni vykopali tretiu; on povedal, „Je tu miesta pre nás všetkých.“ A tak, myslím, že to je to, čo je toto; je tu miesta pre nás všetkých. A budeme radi, že vás máme tu v tejto oblasti Tusconu, že prídete a budete mať s nami obecenstvo.
22 A potom, nezabudnite na zhromaždenie vo Phoenixe. Nuž, viem, že by sme tu z pódia nemali robiť reklamu, pretože by sme to urobili politikou. Ale tým, že je to tu všetko spojené s Obchodníkmi Plného Evanjelia, mám modlitbu za nemocných a kázanie, štyri dni pred zhromaždením v Ramade, tento nastávajúci december... [Niekto hovorí, „január.“ – pozn.prekl.] Január... [„Od 19. do 23.“ – pozn.prekl.] Od 19. do 23. Štyri dni. Začnem od 19. Je to tak? [Niekto hovorí, „Áno.“] Začnem od 19. A potom mám štyri dni zhromaždenia.
23 A pre vás, ľudia s Tusconu, ďalšiu nedeľu večer sa modlím za nemocných v Assemblies of God, Grantway, zbor brata Arnolda Macka. Ak je tu niekto nemocný a chcel by prísť, budem tam hovoriť, ak Pán dá, ďalšiu nedeľu večer, modliť sa za nemocných.
24 A nech teraz spočinú na vás požehnania Božie. A ak máte svoju Bibliu, rád by som sa rýchlo dostal do Slova, pretože viem, že mnohí z vás zajtra idete do práce. A dnes večer ku vám budem hovoriť z Písma, ktoré chcem čítať z Knihy Rimanom, Rimanom, 8. kapitola. A chceme začať 28. veršom a čítať ďalej do 32. verša, vrátane.
Rimanom 8:28.
A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.
Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.
A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Čo tedy povieme na to? Ak je Bôh za nás, kto proti nám?!
Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?
25 Nech Pán pridá svoje požehnania k čítaniu Jeho Slova. A teraz chcem hovoriť na tému: Omilostenie. Biblia tu dnes večer povedala, že „On nám dal všetky veci.“ Nuž, naozaj by sme nemohli hovoriť o všetkých veciach. Ale vezmeme jednu vec, ktorú nám On dal, a to je omilostenie. A myslím, že to je slávne slovo, byť omilostený. Pretože sme všetci vinní hriechu. Všetci sme zhrešili a postrádame slávy Božej. A Boh nás skrze Svojho Syna omilostil od tejto viny neprávosti a hriechu.
26 A omilostenie mi pripomína jeden príbeh, ktorý som raz čítal o Revolučnej vojne, verím, že to bolo, že tam bol jeden muž, vojak, peší vojak, ktorý urobil niečo, čo bolo... Súd ho uznal vinným a bol odsúdený na zastrelenie. Myslím, že to bolo zanedbanie jeho povinností v čase bitky. A on mal byť zabitý zastrelením.
27 A jednému chlapíkovi ho bolo tak ľúto, až sa nakoniec vydal na cestu k veľkému prezidentovi Lincolnovi. Lincoln, ktorý bol kresťanský džentlmen... Hovorili, že vyliezal na svoj koč, keď ho stretol ten posol. A on padol na svoje kolená a povedal, „Pán Lincoln, prezident Spojených štátov, milý pane,“ povedal, „Prosím o milosť pre jedného vojaka, viem, že ste Kresťan, a viem, že máte vo vašom srdci súcit pre vyčerpaných.“ Povedal, „Môj priateľ bol na poste povinností, kde bol umiestnený, ale keď zbrane hučali a kanóny strieľali, zľakol sa a opustil svoje povinnosti. Pán Lincoln, on to nechcel urobiť. On je dobrý muž. A teraz, o týždeň odo dnes on musí zomrieť zastrelením. Nie je žiaden spôsob, ako ho zachrániť, okrem toho, že vy podpíšete jeho omilostenie.“
28 Pán Lincoln so slzami v očiach vytiahol z vrecka kúsok papiera a napísal naň, „Ja, Abrahám Lincoln, omilosťujem tohoto muža z toho-a-toho, a nezomrie.“ a podpísal sa pod tým svojím menom.
29 A ten muž mu dal Božie požehnanie a vrátil sa naspäť do väzenia a povedal svojmu priateľovi, „Mám tvoje omilostenie.“ A vytiahol ten kúsok papiera a ukázal mu ho.
30 A ten muž povedal, „Nevysmievaj sa zo mňa. Ja som tu odkázaný na smrť, a ty potom prídeš s niečím takým? Neverím tomu. Skrátka tomu nemôžem veriť. Nie je to tak. Hocikto by sa mohol podpísať ako 'Abrahám Lincoln.'“
31 On povedal, „Ale to je prezidentov podpis.“ Povedal, „Si omilostený.“
32 A on sa obrátil a odišiel preč. A ten muž zomrel zastrelením.
33 A potom je tu prepustenie od Abrahám Lincolna, prezidenta Spojených štátov, na prepustenie toho muža, a napriek tomu ho zastrelili. Tak to bolo prešetrované na Federálnom súde, a tu bolo rozhodnutie: Omilostenie nie je omilostením, kým nie je prijaté ako omilostenie.
34 Tak, dnes večer to, čo som prečítal, že Boh nám dáva všetky veci a dáva nám omilostenie, to je omilostenie tým, ktorí chcú prijať Božie Slovo ako omilostenie. Ale to nie je len to čítať; to neznamená, že ste omilostení. To znamená, že to musíte prijať ako svoje omilostenie, že Boh dal Svojho Syna, aby zomrel namiesto vás, a potom je to omilostenie.
35 Uvoľnenie od viny, to je to, čo chceme umiestniť na túto tému. Omilostenie od Boha je uvoľnenie od viny. Nie odvrátenie sa skrze psychologickú náuku nejakého druhu, v ktorej by vám mohli dať trochu pocítiť, že máte robiť to, čo je správne, skrze pripojenie sa do cirkvi alebo recitovanie nejakého vyznania. Ale to je uvoľnenie od vašej viny skrze moc Golgoty. Niečo, čo vás uvoľnilo. Nie je tam viac viny. Biblia hovorí, myslím, že v Rimanom 5:1, „A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.“
36 No, človek, keď je uvoľnený od hriechu, muž alebo žena, v ich srdci nie je viac túžba kráčať za svetskými vecami. On je slobodne omilostený a stáva sa novým stvorením v Kristu Ježišovi. A jeho záujmy sa nesú po veciach, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Božej. On je slobodne omilostený. On nepotrebuje nejakého kňaza, aby mu to hovoril, alebo nejakého kazateľa, aby mu to hovoril. On sám v sebe vie, že je omilostený, pretože to prijal na základoch, ktoré mu Boh poslal, skrze Ježiša Krista. Čo za pocit to je, byť slobodný od hriechu!
37 Rozprával som, keď bolo podpísané vyhlásenie o oslobodení pre otrokov na juhu, pred mnohými rokmi, že oni stanovili čas, kedy boli tí otroci voľní, a bolo to pri východe slnka v určité ráno. A oni všetci odišli z tej starej plantáže. A mnohí mladí muži vyliezli na vrchol hory kvôli tomu, aby mohli prví vidieť vychádzajúce slnko, a potom starí muži, ktorí boli trochu pod nimi, potom ženy a deti, ktoré boli dole. A čakali dlhý čas, až kým začalo svitať. Pretože nosili otrocké opasky, tvrdé trápenia poznačili ich život smútkom a oni túžili po tom dni, o ktorom vedeli, že v ten deň sú omilostení. A to vyhlásenie o oslobodení hovorilo, „V určitý deň pri východe slnka sú slobodní.“ A oni túžili vidieť tú hodinu, keď vyjde slnko, boli po tom tak dychtiví, že až vyliezli na vrchy.
38 Ó, ak by len dnes večer mohli byť hriešnici tak dychtiví, aby vedeli, že sú omilostení. Vy ste omilostení v tej minúte, v ktorej ste prijali Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Vtedy ste omilostení.
39 Oni povedali, že mladí muži tam čakali. A akonáhle začalo na východe svietiť slnko, oni zakričali dole ku starším, „Sme voľní!“ A starší, ktorí boli dole, zakričali ženám a deťom, „Sme voľní! Sme voľní!“ Pretože vyšlo slnko.
40 Ó, keď bol človek predaný hriechu a keď Syn Boží vyšiel v to ráno z hrobu pre naše ospravedlnenie, myslím, že to by mal byť výkrik cez všetky národy, „Sme voľní od hriechu a hanby, slobodne omilostení skrze putá Golgoty.“ Neexistuje väčšia vec, ktorá by mohla byť daná ľudskej rase.
41 Keď človek v záhrade Eden zhrešil, prekročil veľkú priepasť a oddelil sa od Toho Večného. Človek bol v tom čase Večný s Bohom. Nemal žiadnu chorobu, smútok alebo smrť. Človek nebol stvorený, aby zomrel. Peklo nebolo stvorené pre človeka. Peklo bolo stvorené pre diabla a jeho anjelov a nie pre ľudstvo. Pretože oni boli stvorení na zemi, aby boli synmi a dcérami Božími. Ale keď človek zhrešil a prekročil hraničnú čiaru medzi dobrým a zlým, oddelil sa od Boha, zostal bez cesty návratu. Bol úplne stratený. Nemohol prísť naspäť, pretože zhrešil.
42 Ale Boh bohatý v milosrdenstve prijal náhradu. Pretože povedal, „V deň, keď budete z neho jesť, v ten deň zomriete.“ A Božia spravodlivosť a Jeho svätosť požadovala smrť, pretože to je Jeho Slovo. A On musí dodržať Svoje Slovo, aby bol Bohom.
43 A teraz, tá láska, ktorú mal ku ľudskej rase, a predsa ich musel vidieť oddelených od Seba a z obecenstva, ktoré mal so Svojimi deťmi v záhrade Eden, v tomto utrápenom stave, v ktorom musel byť po celý čas, pretože Jeho Slovo povedalo, „V deň, keď budete z neho jesť, v ten deň zomriete.“
44 A tak, môžeme spoliehať na toto, že čokoľvek Boh povie, je to Pravda. Musí sa to stať. Boh nemôže vziať Svoje Slovo späť, rozumiete, pretože On je nekonečný a je Večný. A Jeho prvé rozhodnutie je rozhodnutie na celý čas. Nemusí to vziať späť, pretože On o tom vedel najlepšie. On je predovšetkým nekonečný. A preto, keď niečo Boh hovorí, je to dokonale tak. Nikdy to nemôže byť zmenené, pretože je to dokonalé rozhodnutie.
45 A potom spôsob, akým Boh koná s osobami, ktoré prijímajú Jeho rozhodnutie, takým spôsobom bude navždy konať s každou osobou, ktorá prijíma Jeho rozhodnutie. A preto, ak urobil cestu pre človeka, aby bol spasený, prvá cesta, ktorú urobil, zostáva stále tou istou cestou. A ak Boh zasľúbil uzdravenie pre nemocných na základe viery, že tomu budú veriť, stále to zostáva rovnakým spôsobom. On to nemôže vziať späť. Rozumiete? On musí zachovať stále ten istý spôsob.
46 No, Boh prijal náhradu za človeka v záhrade Eden, a to bola cesta krvavej obete. Krv musela zaplatiť cenu. A to navždy zostáva tak isto. Nikdy tu nebola nijako inak, alebo niečo iné, čo by niekedy zaujalo to miesto. Bola to krv. Jediný spôsob, ako Boh prijíma Svoje deti späť, je skrze túto krvavú náhradu. Nemôže byť zaplatená žiadna iná cena. Nič iné to neurobí. Božie prvé rozhodnutie je vždy dokonalé a je Večné. A vieme, že to je pravda, pretože Boh nemôže klamať a nemôže vziať Svoje Slovo späť. Od toho času to bola jediná Božia cesta a jediné miesto obecenstva s človekom. No, téma bola...
47 No, slovo „smrť“ znamená „oddelenie.“ Keď týmto spôsobom zomrieme, to neznamená... Naša telesná smrť neznamená, že sme mŕtvi. Ježiš povedal, „Ten, kto verí vo Mňa, aj keby zomrel, žiť bude. A ktokoľvek žije a verí vo Mňa, nikdy nezomrie.“ No, tá smrť, to tam hovorí o „oddelení“ od Prítomnosti Božej. Ale telesná smrť, cez ktorú tu musíme ísť, to jednako nie je smrť. Stále sme v Prítomnosti Božej. Posúvame sa z tohto miesta na miesto, kde sme bližšie s Ním, v Jeho Prítomnosti. To nie je tá smrť, ktorú voláme „smrť,“ ako to tu voláme.
48 Pamätajte, On povedal o tom dievčati, ktoré zomrelo, Jairovej dcére, „Ona nie je mŕtva, ale spí.“
49 A oni sa na Ňom s pohŕdaním smiali, vedeli, že ona zomrela. To je ich termín, „Ona zomrela.“
50 Ale Ježiš povedal, „Ona spí.“ A On šiel a zobudil ju a ona sa vrátila do života.
51 No, od Adama až doteraz sa človek snažil vyprodukovať svoju vlastnú náhradu. On sa snaží, ako len môže, urobiť niečo trochu lepšie ako to, čo vtedy urobil Boh. A to je len prirodzenosť v človeku. Človek sa vždy snaží urobiť niečo lepšie, snaží sa to urobiť iným spôsobom. Snaží sa do Božieho plánu vstreknúť svoje vlastné nápady. A to je dôvod, prečo dnes večer stojíme oddelení, kresťanskí ľudia z celého sveta, skrze bariéry, skrze denominačné bariéry. Deje sa to tak preto, že človek vstrekol do Božieho plánu svoj vlastný nápad. Od Adama až doteraz, ako som povedal, bolo to tak.
52 Adam vyjadril ľudské myslenie v záhrade Eden, keď si urobil zásteru z figových listov, aby sa postavil pred Bohom. To je niečo, čo urobil on sám. A po figových listoch sa snažil použiť vzdelanie, veže, mestá, modly, civilizáciu, denomináciu. Ale to stále zostáva to isté. Boh prijíma Svoje osoby iba pod Krvou. Nijako inak.
53 Vzdelanie totálne zlyhalo. Čím viac nadobúdame vzdelania, tým viac sa od seba vzďaľujeme. Denominácia zlyhala na plnej čiare. Nakreslili sme hranice a bariéry a každý sa snaží dostať tú denomináciu vyššie než ten druhý a to rozbíja obecenstvo. Civilizácia priniesla len chaos. Mestá, veže a čokoľvek ďalšie, všetko to zlyhalo. A Boží plán stále zostáva rovnaký: pod Krvou. Táto Krv musí byť vystavená krv. V záhrade...
54 Späť v čase, lepšie povedané v Izraeli, keď musel Izrael zabiť baránka a umiestniť tú krv nad dverami a na veraje dverí, Boh to požadoval. A ten znak tam musí byť bez ohľadu na to, či nejaké iné miesto ... Ich muži mohli ukázať, že boli obrezaní Izraeliti. Mohli vyznávať, „Veríme každému Slovu, ktoré Jehova hovorí.“ Ale tým sa to nedalo obísť. Oni museli vystaviť znak. Musela byť vystavená krv.
55 To je spôsob, ako to dnes večer je. Verím, že navzdory všetkému každý Kresťan musí vystaviť Krv Ježiša Krista, ktorá ho očistila od vecí tohto sveta.
56 No, v tom čase musel byť na dverách znak. Musel tam byť bez ohľadu na to, ako nábožný bol ten dom, ako nábožní boli tí ľudia, ako dobre vychovali svoje deti, ako dobre navštevovali zbor, ako dobre vystavovali všetky veci, ktoré Boh povedal. Stále, v tej poslednej hodine, kde sa ukázalo medzi smrťou a životom, musela byť vystavená krv. A krv ukázala, že nevinná náhrada bola prijatá namiesto toho ctiteľa. A chémia krvi, samotná červená krv bola znamením na dverách, že tento dom bol v bezpečí, pod krvou. No, to bol predobraz.
57 No, v týchto posledných dňoch prichádzame znovu späť do hodiny, keď Boh vyslobodzuje Svoju Cirkev, verím tomu. A tak nutne, ako tá krv musela stáť na pamiatku, tak to musí byť so Znakom. Je to dnes požadované. Lebo, no, oni by nemohli vziať chémiu Krvi Pána Ježiša a umiestniť To na dvere každého srdca.
58 Ale vidíte, vtedy zomrelo zviera, ktorým bol baránok. A aby sa ukázalo, že to zviera zomrelo, na dverách bola krv. A tak život, ktorý bol v tom zvierati, nemohol prísť na ctiteľa, pretože zviera nemá dušu. Tak život, ktorý bol v tom zvierati, nemohol prísť na ctiteľa.
59 Ale dnes, keď bola Krv Božieho vlastného Syna preliata na Golgote pre naše omilostenie a uvoľnenie, život, ktorý bol v tej Krvi, bol Boh Sám. A Svätý Duch sa navracia na Svoju Cirkev, na Svojho veriaceho, a to je Znak v týchto posledných dňoch, že On preskočí muža alebo ženu, ktorí prijali smrť Ježiša Krista, ako svoju náhradu. A Duch Svätý o tom svedčí.
60 Môžete povedať, „Ja som To prijal.“ A stále žijete vo svete, stále žijete ako svet, potom tam nie je žiaden dôkaz, že ten Život má niečo s vami spoločného, pokiaľ ten dôkaz Ducha Svätého nezasiahol do vášho života.
61 To je Božia požiadavka, ktorú musí mať každý muž alebo žena, ten dôkaz ako Znak v týchto posledných dňoch. „Keď uvidím Krv.“
62 Ježiš povedal, „Amen, amen ti hovorím, že ak sa človek nenarodí znova z vody a z Ducha, nijako nevojde do Kráľovstva.“ A preto to bol Boží program po celý čas, Krv. V Starej Zmluve to bola krv. V Novej Zmluve to bola Krv.
63 V Starej Zmluve to bola chémia krvi, čo bolo predobrazom na život, ktorý má prísť. To ukázalo, že tam bola prijatá náhrada, ale ctiteľ vyšiel von s tým istým zlým svedomím, ktoré mal, keď vošiel dnu a obetoval toho baránka.
64 Ale týmto spôsobom, „Keď ctiteľ, raz očistený od hriechu, nemá viac svedomie niečoho takého,“ tá vec je mŕtva, odišla preč a vy ste prešli zo smrti do Života. A ste znovu oživení v Kristovi Ježišovi s Večným Životom, Svätý Duch spočíva vo vás a prináša znovu Život Ježiša Krista. Lebo Biblia povedala v liste Židom 13:8: „On je ten istý včera, dnes i naveky.“
65 Boh čaká na hodinu, aby uvidel Svoju Cirkev vojsť do tej pozície, bez ohľadu na denomináciu, bez ohľadu na vyznanie, farbu alebo čokoľvek to môže byť, že celá Jeho Cirkev príde na miesto, kde budú prejavovať Znak smrti Ježiša Krista.
66 „Ešte krátku chvíľu,“ On povedal, „a svet Ma viacej neuvidí, ale vy Ma uvidíte; lebo Ja žijem, aj vy žiť budete. Bude to s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta,“ Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes i naveky.“
67 Niekedy sa dostanem medzi Kresťanov, ktorí tvrdia, že sú svätí muži a ženy Božie. A hanbia sa za svedectvo. Hanbia sa povedať, „Amen.“ Hanbia sa spievať piesne Sionu. Hanbia sa všade. Som rád medzi ľuďmi, ktorí sa nehanbia za Evanjelium Ježiša Krista. Aj keď To vyzerá ako bludárstvo, ale jednako oni sa nehanbia. Niečo sa udialo a znamená To pre nich viac ako život. To je Život. To je Večný Život, pretože oni prijali Božiu Náhradu.
68 Mám rád takýto druh spievania. Keď som sa tam vzadu pred chvíľou modlil za pár ľudí, ktorých priniesli. A toto nie je modlitebné zhromaždenie; len kázať. Bol som tam. A mohol som počuť piesne, tlieskanie rukami. A divili sme sa... A niektorých z nich som dokonca videl behať hore dole, to, čo nazývali „tancovanie v Duchu.“
69 Najprv som bol voči tomu kritický, keď som videl letničných ľudí tancovať v Duchu. A myslel som si, „Čo je toto? To musí byť kopa nezmyslov.“ Potom som čítal Bibliu a zistil som, kedy tancovali v Duchu. Diabol to skopíroval a vyslal ich sem s rock-and-rollom a nezmyslami, ale skutočný opravdivý tanec pochádza od Boha. Je to presne tak. A tanec bol vždy víťazstvom.
70 Keď Dávid zabil Goliáša a tento malý rumenný chlapec prichádzal do mesta a vliekol hlavu tohto obra, ľudia mu išli naproti a tancovali. Oni mali víťazstvo. Keď Mojžiš skrze moc Božiu prekročil Červené More a previedol deti Izraela na druhú stranu, Miriam vzala tamburínu a všetky dcéry Izraela chodili hore a dole po brehu a bili na tamburínu a tancovali v Duchu. Ak to nie je staromódne letničné zhromaždenie, nikdy v živote som žiadne nevidel. Problém so mnou bol ten, že som nemal dostatočné víťazstvo. Ale keď napokon získate víťazstvo a príde na vás Znak Krvi Ježiša Krista.
71 Spomínam si na Dávida, veľkého žalmistu v Biblii. Keď niečo urobil, túto veľkú vec, dostal Saulovu dcéru. A ona bola taká naškrobená, takzvaná veriaca, ktorá seba považovala za vzor. A archa bola od Boha preč dlhý čas, tá viditeľná Prítomnosť Božia, ten Ohnivý Stĺp, ktorý visel nad tou archou. Filištíni prišli a vzali ju preč počas Saulovho panovania. A jedného dňa, keď Dávid videl, že archa prichádza späť do domu Božieho, Dávid bežal pred archu a tancoval pred Pánom, spieval chvály Bohu. A Saulova dcéra vyzerala, že je veľmi v rozpakoch z toho, čo robil jej muž. Jej manžel, jej mladý, pekný manžel vyvádzal a správal sa neslušne v jej prítomnosti, kráľovskej dcéry. A Dávid povedal toľkoto, „Ak sa ti to nepáči, sleduj chvíľu toto.“ A chodil okolo a okolo a okolo archy, tancoval v Duchu. A ona bola v rozpakoch. A Boh tú ženu preklial kliatbou.
72 Ó, víťazstvo skrze Krv Ježiša Krista, Znak zmŕtvychvstania Krista, Jeho život žije v Jeho Cirkvi. Neexistuje žiaden iný spôsob obecenstva, pod ničím iným, iba pod tou Krvou. Naše denominácie nás oddelia a jeden hovorí, „To je nezmysel.“ A druhý hovorí toto, to alebo tamto.
73 Letnice boli naším vzorom. Každý bude musieť uznať to, čo ... alebo nikto nemôže povedať, že cirkev nezačala na deň Letníc. A ten istý Duch, ktorý v ten deň na nich prišiel, zakaždým bez zlyhania, v Biblii, keď Duch Svätý prišiel na ľudí, správali sa rovnakým spôsobom.
74 Dovoľte mi povedať toto, že v pohanských krajinách, kde som mohol byť, kde som mal možnosť cestovať a vidieť tých domorodcov z tých ostrovov a u Hotentótov, a videl som ich tam stáť, kde musíte hovoriť pomocou prekladateľa, nikdy vo svojom živote nepočuli Meno Ježiša Krista. Ale povedzte im ten Príbeh a požiadajte ich, aby zodvihli svoje ruky a prijali Boha, oni robia tú istú vec, ktorú robíte vy rovno tu, keď prijímate Ducha Svätého. To ukazuje, že to je univerzálna (celosvetová) vec. To je moc Všemohúceho Boha, vystavenie Jeho Znaku na Jeho deťoch, či sú červené, čierne, biele, alebo akékoľvek môžu byť. To je to jediné miesto, kde je udelené obecenstvo.
75 Nimrod staval vežu a Nabuchodonozor mesto, a tak ďalej. Ľudia idú ďalej skrze vedcov a všetko možné, ale naďalej stále zostáva, že to je krv. Lebo Boh urobil Svoje rozhodnutie, že to bude nevinná náhrada, ktorá musí zaujať miesto vinného človeka, aby bol omilostený, a dnes večer je to stále tak isto a nijako sa to nezmenilo.
76 Jób žil vďaka tomu. Jób, najstaršia Kniha v Biblii. Cez to všetko, čo sa tomuto človeku udialo, jednako stál pevne, pretože vedel, že vyhovel požiadavke Jehovu. Vedel, že to bolo v poriadku. Abrahám, tak isto; mnohí z nich. Izrael vyhovel iba... Bolo len jedno miesto, kde mohol Izrael mať obecenstvo: to bolo pod preliatou krvou. „Muži mali, odvšadiaľ, uctievať v Jeruzaleme.“ Dokiaľ tam nebola obeť, nebolo uctievanie. A obeťou bola krv.
77 Dnes, dnes, predsa tak veľmi vzdelaný, ako sa zdá, že tento národ je, a tak vysoko kultivovaní, ako sa zdá, že sú, a všetok náš vedecký výskum, štiepiť atóm a čokoľvek sa deje, vystreliť raketu na mesiac alebo poslať hore satelit alebo čokoľvek to môže byť. A všetok náš vedecký výskum, všetky naše denominácie, všetko naše vzdelanie, všetky naše školy nás dostali iba ďalej od Boha, ako boli ľudia na začiatku.
78 To, čo je potrebné, je odovzdané srdce moci Všemohúceho Boha podľa Jeho vôle a Duch Svätý prichádza ako Znak na tú osobu. „Tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria.“ To stále zostáva rovnaké. Kristus tak povedal. „Iďte po celom svete, kážte Evanjelium každému stvoreniu. Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia.“ To je manifestácia Ducha Svätého, že Boh prijal toho ctiteľa, lebo Duch a Život, ktorý bol v Kristovi, prichádza na toho ctiteľa.
79 Mohli by ste si predstaviť Žida v tých dávnych dňoch pod preliatou krvou? Tu on prichádza, dolu po ceste. Je deň zmierenia. On ide, aby priniesol obeť. Má pekného, tučného býka. To je požiadavka Jehovu. Alebo by sme možno mohli povedať, že má baránka, pekného, tučného baránka. Kňaz ho poprezerá, aby zistil, či na ňom nie je nejaká vada.
80 A potom prichádza na miesto uctievania. On si uvedomuje, že je hriešnikom. Robil veci, ktoré boli zlé. No, on kladie svoje ruky na túto obeť. Skrze kladenie svojich rúk na tú obeť sa identifikuje (stotožňuje) s tou obeťou. A potom, keď je rozrezané jeho hrdlo alebo je vzatý ten život; jeho ruky sú na ňom položené a jeho život je vzatý a on cíti tie bolesti, zatiaľ čo to zviera zomiera a krv strieka na jeho ruky. On si uvedomuje, že to zviera zaujíma jeho miesto. A on odchádza, ospravedlnený, pretože urobil presne to, čo od neho Jehova požadoval, aby urobil.
81 A dnes je tá istá vec s Kresťanmi. To nie je podpísať kartu, že budete navštevovať nedeľnú školu toľko dní alebo toľko nedieľ v roku. Nie je to prísľub, že už viac nebudete piť alkohol za šesť mesiacov. To nie je to. To je, že kladiete ruky na Božiu pripravenú Obeť, Jeho omilostenie, na hlavu Ježiša Krista a cítite trhanie sa tela na Golgote. A potom sa s ním identifikujete v krste, že ako On zomrel a znovu povstal, tak ste vy pochovaní v Jeho Mene, aby ste povstali v novote života, aby ste kráčali ako nové stvorenie v Kristovi, keď to robíte úprimne.
82 Splnil túto požiadavku Jehovu, a tak sa cítil ospravedlnený. No, Žid mohol byť ospravedlnený, pretože urobil to, čo od neho Jehova požadoval, aby urobil. Nakoniec... Bolo to v poriadku. Jehova to urobil, a to bolo to, čo On požadoval. Ale nakoniec sa to stalo rodinnou tradíciou. Prišiel deň zmierenia a Žid možno urobil niečo, čo bolo zlé. Povedal si, „No, myslím, že je deň zmierenia. Mal by som tam radšej vziať svojho baránka.“ Rozumiete, stalo sa to rodinnou tradíciou. Nešli s tým úprimne. Robili to len preto, že to robili iné rodiny. „To je len – to je to, čo máme robiť. Všetky rodiny to robia, a tak by sme to mali tiež robiť.“
83 A to je presne to miesto, kam sa dostalo naše Kresťanstvo. To je presne to miesto, kam prichádzajú naše letničné hnutia. Je to rodinná tradícia. Rozumiete? Neidentifikujeme sa s našou Obeťou, že sme mŕtvi s našou Obeťou. Sme... Hovoríme, „Ó, sme Kresťania, pretože som šiel a pripojil sa do zboru.“ Pripojenie sa do zboru je v poriadku. Ale pokiaľ nie ste zidentifikovaní, dokiaľ na Neho nepoložíte svoje ruky a vy a On sa stanete Jedno, kým nie je vo vás Duch Kristov a vy ste v Kristovi, pokiaľ sa nestanete synom a dcérou Božou, nezdá sa tam byť úprimnosť, ktorú by mali mať. Stáva sa to rituálom. Práve tak, ako to je teraz, stať sa Kresťanom je pre ľudí rituál.
84 Prednedávnom som sa tu v modlitebnom rade pýtal jednej mladej pani, „Ste Kresťanka?“
85 Ona povedala, „No, aby ste vedeli, ja som Američanka.“ No, niečo také s tým nemá nič spoločné.
86 Američan, je skvelé byť Američanom, ale to neznamená, že ste Kresťan. Musíte sa znovu narodiť. Pýtal som sa ďalšej ženy, „Ste Kresťanka?“
87 No, bola tak vyvedená z miery, povedala, „Aby ste vedeli, každú noc zapaľujem sviečku.“ Niečo také s tým nemá nič spoločné.
88 Musíš byť zidentifikovaný s Kristom a Jeho Život žije v tebe. Keď v tebe žije Kristus, vtedy si zidentifikovaný s Kristom. To nie je rituál. To nie je; patriť do zboru. To všetko je dobré, ale vidíte, skutočná úprimnosť.
89 Keď prichádzame ku službám uzdravovania, ak si všimnete pri rozpoznávaní v rade, neustále to je, „Povedz ľuďom, aby činili pokánie.“ Rozumiete? Tam idete, až sa vaše modlitby stali tradíciou. Večer si kľakneme a hovoríme, „Pane, požehnaj toho-a-toho, požehnaj tú-a-tú a urob toto. A pomôž Jánovi toto všetko urobiť.“ Robíte z Boha maskota, alebo z Neho robíte nejaký druh poslíčka. „Bože, urob toto. A urob tamto. A urob toto.“ To nie je spôsob, akým nám Ježiš povedal, aby sme sa modlili.
90 Povedal nám aby sme sa modlili takto, „Náš Otče, ktorý si v Nebesiach, nech sa posvätí Tvoje Meno. Nech príde Tvoje Kráľovstvo. Nech sa stane Tvoja vôľa, ako v Nebi, tak i na zemi.“ Ale my sa snažíme Bohu nariaďovať, čo má pre nás robiť.
91 A to je dôvod, prečo cirkev chladne. To je dôvod, prečo veľké prebudenie, ktoré práve udrelo krajinu, dostalo do cirkvi milióny. To je, dostali sa na miesto, kde používajú tieto skúsenosti, a tak ďalej, ako tradíciu, namiesto toho, aby ste boli zbožne smutní a nechali Ducha Svätého robiť dielo Jeho úradu vo vás a nechali Ho, aby vo vás stvoril nový život a urobil vás tak hladnými po tom, aby ste šli do zboru, že nedokážete ostať pomimo zboru. Potom, to je to, čo to je. Nie podpisovanie lístkov a pripojenie sa a tomu podobné veci. Je potrebné mať v sebe Kristov Život, že jednoducho túžite po tom ísť do zboru. Vo vás je Niečo a To vás tlačí.
92 Ako som hovoril včera jednému mladému mužovi, pri rozprávaní, v malom rozhovore. Povedal som, „Keď som bol revírnikom v Indiane, zvykol som prechádzať popri malom prameni. A bol tam...“
93 Bol to vždy najšťastnejší prameň, aký som kedy v živote videl. Veľké pramene v Indiane, vyviera z nich tá skvelá studená voda, „vápencová“ voda. A jedného dňa som si sadol ku tomu prameňu, aby som sa s ním rozprával, práve tak, ako myslím, že sa postavil Mojžiš ku horiacemu kríku, aby sa s ním rozprával. A povedal som, „Malý pramienok, čo ťa robí tak šťastným, že po celý čas bubleš? Ak sem prídem v zime, ty bubleš. Ak prídem na jar, na jeseň alebo v lete, kedykoľvek, tak bubleš. Možno si tak šťastný preto, že prichádzajú zajace a pijú z teba?“
94 No, ak by mohol hovoriť, povedal by, „Nie, to nie je preto.“
95 Povedal by som, „No, možno preto, že k tebe chodia jelene a pijú z teba.“
Povedal by, „Nie, kvôli tomu to nie je.“
96 Povedal by som, „No, možno to je preto, že k tebe chodím ja, raz za čas, a pijem z teba.“
97 „Nie, kvôli tomu to nie je. Som rád, že oni všetci prichádzajú a pijú, ale to nie je dôvodom, prečo po celý čas tak bublem.“
98 „No, čo spôsobuje, že tak bubleš? Čo ťa robí tak šťastným, že stále vytryskuješ?“
99 Ak by mohol hovoriť, povedal by, „To nie som ja. To je niečo spoza mňa, čo ma tlačí.“
100 Tak je to je s Kresťanským prežitím. To nie je niečo, čo sa vy snažíte vypracovať. To je Niečo spoza teba, pracuje To v tebe. To je Večný Život, ktorý sa pohybuje, vytryskuje. Tak, ako On povedal žene pri studni, „To budú pramene vody vyvierajúcej do Večného Života.“ To je niečo, čo je v ctiteľovi, keď sa zidentifikoval s Kristom, pretože vie, že On je nažive. Ale my nechceme, aby sa to stalo tradíciou.
101 Keď sa Izrael dostal na miesto, kde urobili z prikázaní Božích a zo svojich obetí tradície, vtedy bol ku nim od Boha poslaný mocný prorok Izaiáš s TAK HOVORÍ PÁN. Niekde, nejako, Boh môže vždy Svoju ruku položiť na človeka, ktorý nemá strach odhaliť vec, ktorá nie je správna, niekde, na nejakom mieste. Izaiáš povstal, ak budete čítať Izaiáša 1. kapitolu. Mám to tu zapísané. Izaiáš im hovoril, povedal, „Vaše obete, ktoré Jehova požadoval, sa zosmradili v mojom nose. Opovrhujem nimi.“ A tuky z baranov a jalovíc, a tak ďalej, Boh tým opovrhol, tým, čo im nariadil, aby robili. Pretože z toho urobili rituál, potom tým Boh opovrhol, pretože to robili ako rituál.
102 A my môžeme urobiť so Slovom Božím to isté, presne tak, keď ku Tomu prichádzame ako ku tradícii, ako ku rituálu. Musíme ku Tomu prichádzať a vedieť, že To je TAK HOVORÍ PÁN. Ak to Boh zasľúbil, Boh bude stáť za Svojím zasľúbením. On je väčší ako Jeho zasľúbenie. Vždy bol. „On je schopný,“ ako povedal Abrahám, „učiniť to, čo zasľúbil, že urobí.“ On je vždy schopný to urobiť, dodržať Svoje Slovo.
103 No, Izaiáš im hovoril, povedal. Všetky tie veci, ktoré robili, oni to robili bez úprimnosti. Robili to len kvôli tomu, že to robili aj ostatní z nich. Robili to kvôli tomu... robili to aj preto, že to bola Jehovova požiadavka. A robili to všetky rodiny a robili to matky a robili to starí otcovia. Prečo by to oni nemohli robiť?
104 No, my robíme to isté. „Môj starý otec bol presbyterián, tak ja som presbyterián. Môj otec bol baptista, tak ja som baptista,“ a tak ďalej. „A môj otec bol letničný, tak ja som letničný.“ To nie je To.
105 Prichádzame na miesto, kde si uvedomujeme, že sme zostali oddelení. Zostali sme oddelení od Boha. A prichádzame na základe preliatej Krvi Ježiša Krista. Pod tou Krvou, to je miesto, kde sa môžu stretnúť všetci na spoločnej pôde, metodisti, baptisti, luteráni, presbyteriáni, letniční. Bez ohľadu na tradíciu alebo rituál, oni sa tam môžu stretnúť pod jednou spoločnou vecou, a to je na základe Krvi Ježiša Krista.
106 Až keď sa cirkev dostane späť na miesto a preč od svojich rituálov a naspäť do Božieho originálneho plánu, tí ľudia sú narodení do Božieho Kráľovstva a nie pripojení do cirkvi. Potom je to čas, kedy obecenstvo zavládne všade. A Duch Pánov pokryje zem, ako vody pokrývajú more, keď to príde na miesto, kde ľudia môžu zabudnúť na svoje rozdiely a zísť sa spoločne v obecenstve pod Krvou. Nemôžeme sa všetci zísť pod baptistickou tradíciou alebo presbyteriánskou tradíciou alebo pod tradíciou metodistov, pod letničnou tradíciou. Ale všetci sa môžeme stretnúť a mať obecenstvo pod Krvou Ježiša Krista, pretože to je Boží originálny plán. Je to tak. Amen. Tam je omilostenie.
107 Metodista sa môže pozerať na baptistu a odvracať hlavu a baptista sa môže pozrieť na letničného a letniční späť na baptistu, na ich tradície. Ale keď sa stretnú pod krížom, kde Krv Ježiša Krista očisťuje všetkých ľudí od hriechu, on je novým stvorením v Kristu Ježišovi. On je brat. Nezáleží na tom, akou značkou je označený, on je brat. Pretože to je jedna pôda, na ktorej sa môžeme stretnúť všetci. To je Boží spôsob, ako to robiť. Tieto ostatné veci sú ľuďmi zostrojené vyznania naštepené do Tohto. Ale Boží originálny plán pre omilostenie je pod Krvou Ježiša Krista. To je Boží plán, ako to robiť. Áno.
108 Tradície v ich dňoch, veľký prorok skríkol a povedal, „Vaše tradície sú bezmocné. Smrdia pred mnou. Nemáte v nich žiadnu vieru.“ Ľudia obetovali tie obete bez toho, že by vôbec mali vieru v to, čo robili.
109 Teraz sa len sami seba opýtajte otázku. Nie je to niečo podobné ako dnes? I keď to tak veľmi neradi hovoríme, musíme niekde čeliť faktom. Niekde je niečo zle.
110 No, táto Cirkev by mala byť o milión míľ ďalej na ceste, oproti tomu, kde je teraz. Ježiš očakáva na Svoju Cirkev, aby sa pripravila. „Jeho Nevesta sa pripravila.“ Máme potenciály. Duch Svätý je tu. Boh je tu, moc k uzdraveniu nemocných, moc k tomu robiť všetky veci, ktoré robil Kristus. Videl som to dokázané, sám, skrze Ducha Svätého. Takže potenciály tu sú.
111 To, čo od nás Boh očakáva, aby sme sa od toho dostali preč, sú naše tradície, a aby sme prišli späť pod Krv Jeho Syna, Ježiša Krista, a stali sa Cirkvou živého Boha. Metodisti, baptisti, luteráni, presbyteriáni, čokoľvek ďalšie, „Kto chce, môže prísť a vziať z vôd Života zadarmo.“ Verím tomu so všetkým, čo je vo mne. Boh zoslal dolu Ducha Svätého, aby to urobil.
112 Ale my, s našimi rituálmi, bez úprimnosti, ideme, je to tak preto, že to je naša tradícia, a kvôli tomu, že to je rituál. Ideme bez úprimnosti, bez skutočného žiaľu nad hriechom.
113 Všimol som si, minulý večer na tom veľkom známom zhromaždení jedného z našich veľkých preslávených bratov v Kalifornii. A všimol som si v tom zhromaždení, ako tí ľudia prichádzali dole, mladé deti vo veku „tínedžerov“. Obdivoval som toho brata za jeho skvelý postoj, každý by ho obdivoval. Ak ste na správnom mieste, vidíte, aký postoj zaujal v týchto posledných dňoch, tiež ho budete obdivovať. A ako som si všímal tých ľudí, ktorí prichádzali dole ku oltáru, aby urobili rozhodnutie, dievčatá prežúvali žuvačku, chlapci sa navzájom strkali, ľudia sa smiali, to nie je spôsob, ako prísť zbožne zarmútení. Musíte prísť pod usvedčením. Bože, pošli nám staromódne, letničné prebudenie Ducha Svätého, ktoré vykorení hriech od koreňa a prinesie usvedčenie na mužov a ženy.
114 Nie hovoriť, „Vrátim sa späť do cirkvi a obnovím svoje obecenstvo. Podpíšem kartu.“ To je v poriadku, ale môžete sa pripojiť ku Slobodomurárom (Masons), ku Divným Priateľom (Odd Fellows) a k čomukoľvek a získať rovnaké výsledky.
115 Ale keď prichádzate pod Božie omilosťujúce zmierenie v Krvi Ježiša Krista, musí sa tam nachádzať úprimnosť, Boh požaduje úprimnosť.
116 Ak to stálo Jeho takú cenu, že dal Svojho jednorodeného Syna, ako my prejdeme s trochou vtipkovania a pripojením sa do zboru, podpísaním rozhodovacej karty, ktorú prinesieme do cirkvi, a čokoľvek to môže byť? To nie je Božia požiadavka. „Ten, ktorý ide napred a seje v slzách, sa istotne vráti späť, radujúci sa, nesúci so sebou vzácne snopy.“ Potrebujeme ľudí, ktorí nesú snopy.
117 Počul som raz jedného veľkého evanjelistu povedať, keď som navštívil jedny z jeho raňajok, vzal Bibliu... A vždy som si ho cenil. Povedal, „Tu je norma. To je to, čo Boh požaduje.“ Povedal, „Pôjdem do mesta a budem mať prebudenie.“ Povedal, „Budem mať dvadsať alebo tridsať tisíc, ktorí učinia rozhodnutie. Vrátim sa za asi štyri alebo päť rokov alebo možno za dva roky,“ a povedal, „nedokážem nájsť pätnástich alebo dvadsiatich.“ Povedal, „Svätý Pavol išiel do mesta a obrátil jedného človeka. Za rok sa vrátil a mal tridsať alebo štyridsať novoobrátených od toho jedného.“ Potom povedal, „To sú leniví kazatelia, ktorí sedia s vyloženými nohami na stole a nejdú von navštíviť tých ľudí.“
118 Obdivujem jeho odvahu, že sa nebojí nakričať na svojich bratov a povedať svoje presvedčenie. Ale rád by som sa ho opýtal túto otázku, „Ktorý kazateľ sa rozprával s tým jedným človekom tam vtedy v čase Pavla, keď tam ani neboli cirkvi, do ktorých by šiel?“
119 Čo to bolo? Pavol ho vzal z tradície alebo podpisovania karty do krstu Duchom Svätým, až bola jeho duša zapálená pre Boha. Musel svedčiť a rozprávať veci. Celá jeho duša horela v plameni Ohňa, ktorý tam Boh vložil. To, čo dnes večer potrebujeme, je znamenie, že muž alebo žena sú spasení, sledujte ich, ako idú za ostatnými dušami tak rýchlo, ako len môžu.
120 On raz povedal tomu barmanovi... Malý chlapec vošiel a povedal, „Pán barman?“
Povedal, „Áno, synku?“
Povedal, „Vaša značka spadla.“
121 Povedal, „No, ďakujem ti, synku.“ A tak vyšiel von a ten malý chlapec tam stál s rukami za chrbtom a ten barman sa pozrel hore. A na takej veľkej medenej doske bol obrázok s veľkou miestnosťou s barom, a to bola reklama. Vzal si zásteru a vyleštil ju. Povedal, „Synku, mýliš sa. Moja značka je v poriadku.“
122 Povedal, „Nie veru.“ Povedal, „Nie je.“ Povedal, „Mal som na mysli vašu najlepšiu značku.“
Povedal, „To je najlepšia značka, ktorú mám.“
123 Povedal, „Ó, nie. Pozrite sa, tam leží.“ Tam v jarku ležal opilec. To bola najlepšia značka, ktorú mal, tak veru, keď videl človeka pod vplyvom toho, čo predával vo vnútri.
124 A keď vidíme človeka pod vplyvom Ducha Svätého, že až jeho život horí staromódnym letničným Ohňom, to je najlepšia značka, ktorú kedy Boh mal, že ten človek je spasený, keď Mu bude slúžiť. To je najlepšia značka. No, ako sa k tomu dostať? Nie skrze pripojenie sa do zboru, ale skrze prijatie Jeho omilostenia cez Ježiša Krista, vašej nevinnej Náhrady.
125 Žiadna úprimnosť, žiadny skutočný smútok nad hriechom. On povedal, že skryl Svoju tvár pred ich rituálmi. Ich modlitby boli bezmocné. Oni sa modlili, ó, istotne. Oni tam vyšli a hovorili svoje modlitby. Obetovali svoje obete. Stalo sa to formou.
126 Viete, že v 2. Timotejovi, v 3. verši, či vlastne v 3. kapitole, 2. Timotejovi, je nám povedané to isté, že sa do toho dostaneme v posledných dňoch? Biblia tu povedala, „V posledných dňoch, vedzte toto, že príde čas, keď budú ľudia náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše, ako milujúci Boha; nezmierliví, pomluvační, nezdržanliví a pohŕdajúci tými, ktorí sú dobrí; majú formu pobožnosti, ale zapierajú jej moc; od takých sa drž preč. Lebo to je ten druh ľudí, ktorí chodia z domu do domu a vedú do zajatia hlúpe ženy, ktoré sú odvedené preč rozličnými žiadosťami a ktoré sa vždy učia a nikdy nie sú schopné prísť k poznaniu Pravdy.“ No, ak Biblia predpovedá, že príde hodina, keď sa cirkev dostane do tej istej tradície, ako boli oni tam, skrze svoje rituály, tu je to opäť, tradičné náboženstvo, bezmocné.
127 „Ó,“ povedali, „to sú komunisti.“ Nie, nie sú.
128 „Ktorí majú formu pobožnosti.“ Oni chodia do cirkvi. Oni sa pripájajú ku cirkvi. Snažia sa veľmi ukázať, že chodia do cirkvi a podobné veci, a idú von a žijú inak.
129 V ich duši nie je žiaden oheň. Nie je tam nič. Nezaujímajú sa o nikoho iného. „Všetci ostatní môžu zomrieť a odísť, ak chcú. My cítime, že sme spasení. Nech tí ostatní odídu.“ To nie je skutočné Kresťanstvo.
130 Kresťanstvo je: ísť za stratenými, ísť získať toho brata, ísť preto niečo urobiť. Či môžeme stáť a založiť si ruky, dokonca keď tvrdíme, že sme spasení, a vidieť mužov a ženy zomierať na každej strane? A ulice, plné žien, ktoré chodia do cirkví so šortkami a s vymaľovanými tvárami a kráčajú hore dolu po ulici s cigaretou v ruke; a tvár majú celú vymaľovanú, vyzerá to ako líšky a vlci alebo niečo také. A muži kráčajú hore a dolu po ulici, pripájajú sa do cirkví a podobné veci. A nazývajú to Kresťanstvom, a vy máte mlčať?
131 Čo by urobil svätý Pavol, ak by kráčal cez Tuscon? No, hovorím vám, že by ho zavreli do väzenia skôr, ako by bolo ráno. Je to tak. Prečo? Jeho duša by horela pre Boha, že by sa až nedokázal udržať od toho, aby niečo nepovedal. Samozrejme. Ale my sa pripájame do cirkví. Vidíte, naše tradície sa pred Božou tvárou stali smradom.
132 To, čo dnes potrebujeme, je, aby na scéne povstal prorok s „TAK HOVORÍ PÁN“ a „odhalil tie veci až do jadra“ a povedal, že sa stali smradom. Naše denominácie narástli. Naše cirkvi sú veľké a krajšie, než ako kedy boli. Boli by sme na tom omnoho lepšie, keby sme znovu stáli niekde v aleji s plechovicou, s gitarou udierajúc tam do bubnu, alebo niečo, so skutočným letničným Ohňom horiacim v našich dušiach, než ako sedieť v tých veľkých laviciach, v ktorých dnes sedia, umierajú. Svet umiera pod našimi nohami. Tak veru.
133 Boh má omilostenie, a to omilostenie je iba skrze Ježiša Krista; vzdelanie, tradícia, denominácie, veda, nikdy nič nezaujme to miesto. Je to pod tou Krvou. Je to pod tradíciou... nie tradíciou, ale pod Krvou Ježiša Krista, to je Božia pripravená cesta pre hriešnikov, jediná cesta, kde sa môžeme stretnúť.
134 Poviem vám, vezmite metodistu, vezmite baptistu a presbyteriána a luterána a letničného a nech každý jeden príde pod tú Krv, oni sú bratia. Potom medzi nimi nie je viac hašterenia. Nie veru. Sú bratia. Vidia všetko rovnako. Ale necháte, že sa metodista začne hašteriť s baptistom ohľadom krstu; ohľadne poriadku pri krste; necháte, že sa jednotár hašterí s trojičiarom alebo trojičiar s jednotárom a čokoľvek ďalšie, sledujte ten nepokoj a naježenie vlasov. Ale nech obaja prídu pod kríž a sledujte, čo sa udeje. [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
A bude až do mojej smrti.
Potom vo vznešenejšej, sladšej piesni;
Budem spievať o tejto spasiteľnej moci;
Keď tento biedny šušlavý, koktajúci jazyk;
Bude ticho ležať v hrobe.
135 Vydávam dnes večer svedectvo, že Krv Ježiša Krista robí z metodistu, baptistu, luterána, presbyteriána, čokoľvek on je, môjho brata. Tak veru. Niečo v tom priateľovi je, pretože jeho duch je – je brat. On nie je hašterivý a niečo také. To je... On je brat v Kristovi. Verí každému Slovu, ktoré je v Biblii.
136 Ako môže Duch Svätý, ktorý napísal Bibliu, toto zaprieť? Ako môže Duch Svätý, ktorý žije v človeku, povedať, „Ó, to bolo pre apoštolov.“? Ježiš povedal, „Ktokoľvek bude.“
137 Peter povedal, „To zasľúbenie je pre vás a pre vaše deti, pre tých, ktorí sú na široko-ďaleko, aj pre všetkých, koľkýchkoľvek si povolá Pán náš Boh.“ Duch Svätý bol pre kohokoľvek, koho si Boh povolal.
138 Tu On povedal, „Tých, ktorých predurčil, predzvedel.“ On ich ustanovil a oni to prijali.
139 „Žiadny človek ku Mne nemôže prísť,“ povedal Ježiš, „keby ho nepritiahol Otec. A všetko, čo Mi Otec dal, príde ku Mne.“
140 Prichádzame s vypracovanou emóciou? Prichádzame sa pripojiť do cirkvi? Prichádzame kvôli tomu, že nechceme ísť do pekla? Alebo prichádzame preto, že milujeme Boha, že, „Dal Svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v Neho, mal večný Život“? Či prichádzame preto, že to je Obeť lásky, ktorú nám Boh dal, aby sme To mohli vystaviť?
141 Boh nenávidí bezmocné náboženstvo. Ich náboženstvo nemá žiadnu moc. Tak čo On musí až dodnes robiť? On nenávidí... Zakaždým v Biblii, že keď Boh niekedy... Vonku, po tejto strane Biblie, zakaždým, keď prišla reformácia alebo prebudenie, bolo to sprevádzané veľkými znameniami a mocami. Keď vystúpil Luther, keď vystúpil Wesley, keď všetci reformátori, Sankey, Finney, Knox, Kalvín, ktokoľvek, kdekoľvek vystúpil, bola tam zademonštrovaná moc. Tam, kde je Boh, On je nadprirodzený. Tam, kde sa Boh ukazuje, tam musí byť nadprirodzeno.
142 Pozrite sa na Farizejov v tom dni, ktorí prišli k Ježišovi a hovorili o miernosti a vľúdnosti. „Kto bol viac vľúdny než starý kňaz? Kto bol väčší ako ich kňaz? On ku vám prichádza, keď sa narodíte. Ak je v susedstve nepokoj, on prichádza a urovnáva to. A on je vždy zmierovateľ. On je láskavý človek. Viete, že je. Keď ste v problémoch, môžete ísť k nemu a on vám pomôže. Čo za milého človeka?“
143 Potom, keď hovoríme o tomto Ježišovi z Nazareta. „Tento kňaz, vieme, kto bol jeho otec, jeho starý otec, jeho prastarý otec. Máme tu školu, ktorou sa môže preukázať. Kto je tento Ježiš z Nazareta? Z akej školy vyšiel? Ku akej organizácii patrí? Čo robí okrem toho, že vždy spôsobuje nepokoje? Čo to povedal o tom láskavom starom kňazovi? 'On je z diabla,' povedal Ježiš. 'Vy ste... Váš otec je diabol a budete robiť jeho skutky.' Dokážete si to predstaviť?“
144 Vošiel hore do chrámu, s hnevom sa díval na ľudí, kopal do obetí, ktoré Jehova požadoval, a vykrikoval, „Je napísané, dom Môjho Otca je postavený ako dom modlitby a vy ste z neho urobili peleš zlodejov.“
145 Čo by urobil dnes, keby prišiel do našich moderných cirkví? Trocha viac by sa hýbali stoly, trocha viac by skákali lavice, lebo On by to roztrhal na kusy. Presne tak. Bolo by to tak isto. Či nevidíte, Ježiš je veľmi biblický. On bol Slovo. On nemusel nič napísať. On bol Slovo. On bol živé Slovo. A ľudia To nedokázali pochopiť.
146 A ako môže dnes človek na princípoch toho, čo... Ježiš zasľúbil tieto znamenia do celého sveta a toto požehnanie do celého sveta a Svätého Ducha, že padne tak, ako sa to stalo na začiatku, na kohokoľvek, koho Boh povolá. Ako sa človek môže nazývať Kresťanom a zapierať to Slovo a hovoriť, že je v ňom Svätý Duch? Svätý Duch potvrdí každé Božie Slovo s „Amen.“ To je úplná pravda.
147 Ó, brat, naše vzdelávacie systémy nás od toho odtiahli. A naše denominácie nás oddelili od seba navzájom a od Krista. Ale čo? Oni to budú robiť aj naďalej. A vy beriete náhradu, každá iná vec nie je nič viac než opäť figové listy. Boh to odmieta. Ale keď Cirkev príde pod Krv Ježiša Krista so Znakom Ducha Svätého na nej, potom znova uvidíte bratstvo. Uvidíte Cirkev plnú moci. Uvidíte.
148 Boh nenávidí bezmocné náboženstvo. To musí byť moc. Istotne. To je moc, aby spasila človeka od hriechu. To je moc, ktorá môže robiť znamenia a divy a zázraky, ako to Ježiš zasľúbil. Oni sa tam vtedy zamierili do Slova Božieho a verili Tomu a trafili cieľ. Vy sa zamierte tak isto na Slovo Božie; to opäť trafí cieľ. Musí, pretože On je ten istý včera, dnes i naveky. Boh nemá rád bezmocné náboženstvo. Boh to nechce. Boh chce pôsobiť. Boh sa chce ukázať, že je živý. Samotná naša nádej je vzkriesenie. Je to tak? Naša životná nádej je vzkriesenie, vzkriesenie Ježiša Krista.
149 Rozumiete, Boh chce pracovať vo Svojej Cirkvi. Ježiš povedal, „Ja budem stále s vami až do konca sveta. Skutky, ktoré Ja činím, aj vy budete činiť.“ Svätý Ján 12:14, „Skutky, ktoré Ja činím, aj vy budete činiť; a ešte viac ako toto budete činiť, lebo Ja idem k Môjmu Otcovi.“ No, cirkev sa to snaží poprieť, utekajú, aby získali viac členov, aby boli viac populárni.
150 Chcem sa vás teraz niečo opýtať. Boh sa snaží pôsobiť vo Svojej Cirkvi a cirkev sa snaží pôsobiť skrze vyznania. A tí dvaja nemôžu spolu pracovať. Musíte sa zbaviť vyznaní a dostať dnu Krista. A ako to môžete urobiť? Keď On uvidí Krv, keď je tá Krv nanesená s úprimným srdcom a ruka položená na Ježiša Krista a srdce, ktoré je úprimné pred Bohom; aby vyznalo svoje viny a narodilo sa zo Svätého Ducha, potom budú nasledovať skutky Božie, ako On povedal, že budú. Áno, cirkev chce pôsobiť skrze svoje vyznania a vidieť, koľko členov môžu získať. Boh chce pôsobiť skrze moc Krvi, aby sa Kresťania znovu zrodili. To je presne ten rozdiel.
151 Aby sa to stalo, musíte odmietnuť. Aby toto robili, oni, musíte odmietnuť Svätého Ducha a Jeho pôsobiacu moc, aby ste prijali vyznanie. Musíte najprv vidieť Pravdu, skôr, než prijmete omyl, ak sa chystáte byť Kresťanom. Nemôžete... Musíte prejsť cez Božie zasľúbenie, aby ste prijali omyl. Pretože pred vami je červené blikajúce svetlo po celý čas, „Toto je Slovo.“
152 Poviete, „No, to bolo na nejaký iný deň.“ To je na dnes, pretože Kristus je Slovo. Je to tak? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Svätý Ján 1. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ A Biblia povedala, „On je ten istý včera, dnes i naveky.“ A tak, ak je Kristus Slovom, každé zasľúbenie je Pravda a je to také isté včera, dnes i naveky. Musí to tak byť. Je potrebná znovuzrodená viera, aby Tomu verila a spôsobila, aby To fungovalo. Jednoducho, nemôžete to robiť s tradíciou. To nefunguje. Musíte prísť pod tú Krv s takou istotou, že až. Potom, ako Izrael povedal...
153 Potom, ako Izaiáš povedal Izraelu, že znečistili svoju náhradu skrze svoje tradície, objavil sa tam ďalší prorok. (Predtým, ako zakončíme.) Na scénu prišiel ďalší veľký prorok, a bol to Ján krstiteľ. No, on im poukazoval na Baránka, ktorý mohol... nemohol iba pre Izrael, ale pre celú Adamovu upadnutú rasu. Povedal, že tam bol... Boh sa chystal poslať Baránka. A tento Baránok bude pre pohanov, židov a pre kohokoľvek, kto príde.
154 Netrvalo to príliš dlho, kým bol Baránok pribitý na Svoj oltárny kríž. Jeho Krv bola preliata. Svätý Duch prišiel naspäť. No, keď zomrel malý zvierací baránok, duch toho zvieraťa nemohol prísť späť, tak tá krv bola použitá len pre národ. Ale teraz, pre všetkých z Adamovej rasy, Baránok Boží, ktorý prelial svoju Krv, znak prišiel naspäť vo forme Svätého Ducha, aby prišiel na veriaceho. No, To je to, čo Boh požaduje. To je to, čo robili oni v tom dni. A to je to, čo robia dnes.
155 No, ak nejaké osoby cítia bremeno hriechu, a viete, že nie ste v poriadku, počúvajte, existuje omilostenie, a to omilostenie je skrze Božieho Baránka. Veríte tomu? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.” - pozn.prekl.] Je to skrze Baránka, skrze Krv Baránka.
156 Raz som rozprával krátky príbeh. Veľmi mi to pomohlo. Bol tam chlapec, ktorý bol v raných dňoch unesený. Predpokladám, že všetci z vás ste prebrali históriu Biblie a prebrali históriu cirkvi. A v... Myslím, že to bolo Foxe... Nie, to nebolo ono. To boli Nicejskí Otcovia alebo Život svätého Patrika. Svätý Patrik bol v skutočnosti... To bolo len meno, ktoré mu bolo dané. Jeho meno bolo Suscat. A bol unesený bandou námorníckych tulákov a bol najatý ako chovateľ prasiat.
157 A tento príbeh pokračuje tak, že toto dieťa bolo unesené a vzaté na palubu lode a on tam musel pracovať. A jedného dňa starý kapitán ochorel a už skoro zomieral. A bol tak chorý, vonku na mori, a tento starý chlapík so šedivou bradou ležal vo svojej kajute. A zavolal svojich mužov, ktorí pracovali na palube, a povedal, „Je tu medzi vami Biblia?“ Povedal, „Keď som bol dieťa, mal som kresťanskú výchovu.“ A povedal, „Ja, ja zomieram. A, mužovia, nechcem takto zomrieť.“ Povedal, „Máte Slovo Božie? Má tu nejaký človek Slovo Božie?“
158 Nakoniec sa vzadu v skupinke mužov postavil malý chlapec a povedal, „Pane, ja mám Bibliu. Ja som Kresťan. Nosím Ju so sebou.“
159 Povedal, „Poď sem, synku.“ Povedal, „Chceš tým povedať, že máš Bibliu?“
160 Povedal, „Áno.“ Povedal, „Moja matka a otec boli Kresťania a ja som svoj život odovzdal Kristovi, keď som bol malý chlapec a nosím so sebou Jeho Slovo, kamkoľvek idem.“ Povedal, „Vložil som Ho do svojho srdca a je v mojom srdci.“
161 Povedal, „Prečítaj mi odtiaľ niečo, synu, predtým, ako zomriem.“
162 A ten malý chlapec otvoril Izaiáša 53:5, „A to znie takto, 'A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia. Zdrtený pre naše neprávosti. Kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami sme uzdravení.'“
163 A keď to povedal, starý kapitán riekol, „Môžeš ďalej čítať?“
Malý chlapec povedal, „Môžem tu urobiť poznámku?“
A starý kapitán povedal chlapcovi, riekol, „Pokračuj.“
164 Povedal, „Moja kresťanská matka, predtým, ako som od nej bol vzatý, povedala... Viete, ona mi zvykla toto miesto Písma čítať, mnohokrát. A viete, akým spôsobom to čítala?“
165 A starý kapitán povedal, „Nie, synu. Rád by som počul, akým spôsobom to čítala tvoja kresťanská matka.“
166 Povedal, „Tu je spôsob, akým to ona čítala, 'On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Willieho Pruitta. Zdrtený pre neprávosti Willieho Pruitta. Kázeň pokoja Willieho Pruitta bola vzložená na Neho. A Willie Pruitt je uzdravený Jeho sinavicami.'“
167 Starý kapitán povedal, „To sa mi páči. To sa mi páči.“ Povedal, „Ó, ak by tam len mohlo byť prečítané moje meno!“ Povedal, „Myslíš, že by si to tak mohol prečítať, synu?“
168 Povedal, „Skúsim to.“ Povedal, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Johna Quartza. Zdrtený pre neprávosti Johna Quartza. Kázeň pokoja Johna Quartza bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami je John Quartz uzdravený.“
169 So slzami, ktoré stekali po jeho brade, povedal, „Prineste mi moje šaty. Ježiš Kristus ma uzdravil. Odovzdávam Mu svoj život.“ Vidíte?
170 Ó, priateľu, ak tam len môžeš prečítať svoje meno! Ó, ak môžem prečítať moje meno, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia Williama Branhama. On bol zdrtený.“ Nie cirkev, nie iba... nie vyznanie. „Ale On bol zdrtený pre moje neprávosti. Kázeň môjho pokoja bola vzložená na Neho. A Jeho sinavicami je William Branham uzdravený.“ Ó, ak len môžeme prečítať svoje meno v Písme a myslieť to vážne, to je to, čo to robí. Prečítanie svojho mena v Tom spôsobuje prijatie, omilostenie, keď si uvedomíme, že On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, bol zdrtený pre naše neprávosti.
171 Ďalšia vec, v liste Židom 9:11 nachádzame, že omilostenie vytvára čistotu, veriaci nemá viac svedomia hriechu a očistil sa od mŕtvych tradícií. Keď skutočne vojdeme pod Krv, sme očistení od mŕtvych tradícií. Písmo tak hovorí, list Židom 9, „Očistí vaše svedomie od mŕtvych tradícií.“ Potom, ak to robíte, zabudnite, že ste baptistom, zabudnite, že ste metodistom, zabudnite, že ste letničným, čímkoľvek ste, a zabudnite na tie mŕtve tradície a poďte ku Krvi. Poďte ku tomu.
172 Prečítajte v tom vaše meno a potom urobte toto, potom príďte ku stolu s komúniou (večerou Pánovou), potom príďte a uvidíte, kto je v poriadku a kto nie je v poriadku, či to bude uzatvorená komúnia, alebo nie, uvidíte, či môžete vášho brata vylúčiť. Nemôžete to urobiť. Jednoducho to nemôžete urobiť. Niečo je vo vás, čo vás to nenechá urobiť. Niečo tam jednoducho je, rozumiete. Vaše meno je prečítané medzi tamtými a nemôžete to urobiť. To vás očisťuje. To vás umýva.
173 Pamätáte na Neho, ako kľačíme pri kríži, nech by to bol katolícky kňaz, presbyterián, čímkoľvek on môže byť. Nech ten človek príde, ako tam v Tom číta svoje meno, „On bol smrteľne ranený pre prestúpenia tohto kňaza. On bol smrteľne ranený pre tohto metodistu, tohto baptistu, tohto letničného.“ Čo? „Smrteľne ranený pre naše prestúpenia,“ moje meno, vaše meno, čímkoľvek ste. Potom nech Tomu veríme; nie tomu, čo hovorí vyznanie. Ale Tomu, čo hovorí Slovo! Potom nech si spoločne kľakneme dolu pri kríži. Sme bratia. Ó, áno, tradície, potom sme sa očistili od všetkých mŕtvych tradícií.
174 Mohlo by tam byť štyridsať štátnych presbyterov, mohlo by tam byť štyridsať veľkňazov, mohli by tam byť kardináli a biskupi, pápeži a všetko ostatné, kričali by, „Vstávaj odtiaľ. Neznečisťuj sa.“ Ale ty máš svoje ruky okolo svojho brata, brat. Tam je niečo skutočné. Máš omilostenie pod tým istým Zmierením, ktorým je omilostený aj on. Ste bratia, a to drží tesnejšie než brat. Niečo na tom je, že vás to tiahne tak blízko ku Bohu. A keď ste pritiahnutí bližšie ku Bohu, ste pritiahnutí bližšie ku sebe navzájom.
175 „Ako môžete nenávidieť svojho brata, ktorého vidíte, alebo opovrhovať ním, a hovoriť, že milujete Boha, ktorého ste nevideli? Stávate sa klamárom a nie je vo vás Pravdy.“
176 Ale keď prídeme na miesto, kde nás Krv Ježiša Krista očisťuje od všetkého hriechu, potom sme bratia. Potom v nás nie je žiaden rozdiel. Naše malé staré značky, ktoré sme mali na sebe pripichnuté, to nič neznamená.
177 Pamätám sa, raz som prešiel cez tú bránu a hovoril som o jednom z tých bratov, ktorí tu sedia, u ktorého sme zvykli zháňať dobytok. A ten dobytok tam prechádzal, ten správca ich hodnotil, keď tam prechádzali, keď sa na jar vyháňali. A on dával pozor. On nikdy... Oni na nich mali všetky rôzne značky. Ale on si nevšímal značku. On dával pozor na identifikačný štítok o krvi. A musel to byť čistokrvný „Hereford,“ inak by nemohol ísť do lesa „Arapaho,“ lebo tam páslo „združenie Hereford“. Musel to byť čistokrvný „Hereford“.
178 Myslím, že to je spôsob, ako to bude v čase konca. On nepovie, „Si metodista? Bol si baptista?“
179 To je dnes veľká otázka, „Čo si? Si metodista, baptista?“
Povedal som, „Nie.“
180 „Čo si; presbyterián, luterán, nazarén, letničný?“
„Nie.“
„Čo si?“
„Kresťan.“
181 Kresťan, identifikačný štítok o Krvi, rozumiete, pod Krvou. To znamená, že každý brat, sestra pod tou Krvou je mojím bratom, sestrou. S veľmi hlbokou úprimnosťou, tam pred Kristom. My, kňaz, kazateľ, ktokoľvek ďalší, položíme svoje ruky na našu Obeť a povieme, „Sme vinní hriešnici. Nie sme hodní Tvojho milosrdenstva, ó, Bože. Ale Ty si poslal Svojho Syna, aby zomrel na našom mieste, a my to úprimne prijímame.“ Ó, potom sme bratia.
182 Všetko to staré hašterenie skončilo. Celé to pominulo. Sme úprimne omilostení. Idete, omilostení a očistení od hriechu, očistení od tradícií. Staré veci pominuli. Staré hádky skončili. Všetci baptisti, metodisti a letniční sú všetci očistení tou istou Krvou a stali sme sa bratmi. Tradičné hašterenia skončili, potom tu môžeme mať obecenstvo. A iba tam môžeme mať obecenstvo.
183 Videl som na týchto zhromaždeniach Obchodníkov Plného Evanjelia stáť presbyteriánov, hovoriť v jazykoch a vykrikovať tak mocne, ako len mohli, a niektorých z najvýznamnejších presbyteriánov, ktorí sú tu v Spojených Štátoch. Jim Brown, koľkí sa s ním niekedy stretli, významný presbyterián, stál tu a tancoval v Duchu a hovoril v jazykoch, a tak ďalej, a to je pastor jednej z najslávnejších presbyteriánskych cirkví v Spojených Štátoch. Luteráni, metodisti, pres-... všetci spolu, čo to je? Oni prišli pod Krv. Tam nie je žiadna značka. Tam nie sú žiadne denominačné bariéry. Sme jedno. Sme Kresťania. Máme niečo spoločné. Áno. Prednedávnom tu...
184 Na zakončenie. Bol muž a žena, manžel a manželka, boli oddelení. A snažili sa to dať do poriadku. Išli ku psychiatrom, aby zistili, či by mohol pritiahnuť ich mysle dokopy, ale on to nedokázal. Išli ku všetkému, na čo mohli pomyslieť, aby sa pokúsili zostať spolu, ale jednoducho sa hádali a neustále boli rozdelení. A jednoducho sa nedokázali navzájom vystáť a nedokázali stáť v prítomnosti jeden druhého a hádali sa. A tak sa rozhodli, že by sa mali rozviesť.
185 A tak si najali právnika, aby ich rozviedol. A on povedal, „No, predtým, ako to urobíme,“ povedal, „predáme miesto.“ A povedal, „Radšej by ste tam mali ísť a rozdeliť si medzi sebou tie veci predtým, ako sa rozvediete a predá sa to miesto.“
186 Tak ten manžel a manželka spoločne odišli. Išli do domu. A vošli do obývačky a ona povedala, „Vezmem si toto.“ A on povedal, „Ja si to vezmem.“
187 A začali sa hádať, vyvádzali a osočovali jeden druhého. Po chvíli povedali, „No, dám ti toto, ak si vezmeš toto.“ V poriadku, chvíľu to pokračovalo. Potom vošli do salónu a na rozličné miesta a do kuchyne a do spálne. Delili si svoje nadobudnuté veci.
188 Potom si nakoniec spomenuli, že tam v podkroví je ešte niečo. Tak vyšli hore do podkrovia a vytiahli starý kufor. A začali vykladať rôzne veci a hovorili, „Môžeš mať toto a môžeš mať toto.“ A nakoniec oči ich oboch padli na určitú malú vec a obaja to schmatli. A pozreli sa jeden na druhého. Čo to bolo? Pár malých bielych topánok, ktoré patrili bábätku, ktoré zosnulo. To bola časť ich oboch. Tam, s ich rukami takto zovretými okolo topánky tohto bábätka. Skutočne, komu to patrilo? Koho to bolo? To patrilo im obom. Mali niečo spoločné.
189 V priebehu pár minút, ako sa jeden na druhého dívali, po ich tvárach začali stekať slzy. Čo to bolo? Mohli si rozdeliť čokoľvek iné, ale keď prišli až ku tomu, že mali niečo spoločné, dieťa, a ono bolo v nebi, potom hádka skončila. V priebehu pár minút boli v náručí jeden druhého. S rozvodom bol koniec. Zavládol pokoj.
190 A, bratia, dovoľte mi dnes večer povedať vám toto. Nechceme od vás, aby ste sa pripojili do zboru. Ale pýtam sa vás toto. Je tu jedna vec, ktorú máme spoločnú, to je Ježiš Kristus. On je pre nás spoločný. Nemôžeme všetci byť baptisti. Nemôžeme byť všetci metodisti. Nemôžeme byť všetci jednotári alebo trojičiari, alebo čokoľvek to je. Nemôžeme tým byť. Ale je tu jedna vec, ktorú máme spoločnú, to je omilosťujúca Božia ponuka, Jeho Syn, Ježiš Kristus. Máme v Ňom všetky veci. Ale prvá vec pre nás je, aby sme to prijali. Potom môžeme dostať tie ďalšie veci, keď prijmeme omilostenie, ktoré nám Boh ponúkol. A to nebude skrze náš vzdelávací systém, skrze náš denominačný systém, ale bude to skrze Krv Ježiša Krista. Všetci sa môžeme stretnúť tam pod krížom a byť jedno a mať niečo spoločné. Veríte tomu? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Skloňme len na chvíľu svoje hlavy, zatiaľ čo sa budeme modliť. [Niekto zo zhromaždenia prináša posolstvo. Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
191 So sklonenými hlavami, iste so sklonenými srdcami, skloňme len na chvíľu naše srdcia, s našimi hlavami a povedzme, „Pane, teraz s mojím skloneným srdcom, so všetkým z mojich tradícií, som v poriadku, alebo nie?“ Nech teraz Svätý Duch prehľadá srdce. A ak to nie je práve tam, kde by to malo byť, a boli by ste radi spomenutí v modlitbe pri tom, ako zakončujeme, aby ste vedeli, že sa všetci môžeme stretnúť pod jednou vecou, pod Krvou, pod Zmierením. A keď to robíme, potom sme očistení od všetkých vecí tohto sveta. A vy, ktorí by ste boli radi spomenutí v modlitbe, dali by ste to na známosť tým, že zodvihnete ruku ku Bohu? Povedzte, „Spo-...“ Nech vás Boh žehná. Ó, ruky! „Pamätaj na mňa, ó, Pane.“
192 Uvedomujete si, že nemáme tak mnoho ďalších dní, aby sme sa prechádzali po tejto zemi? Povieš, „No, som mladý.“ Viem. Neviem, sestra, brat, dnes večer na celom svete zomrie mnoho „tínedžerov,“ stovky z nich. Jediná vec, ktorú máš, je to vdýchnutie, ktoré je v tebe.
193 Urobíte to v túto chvíľu, povedzte, „S mojou zodvihnutou rukou, Pane Bože, prijímam omilostenie, ktoré si ponúkol, Krv Ježiša Krista“? „Nech teraz príde na mňa Znak z Krvi, Svätý Duch. Neprijal som Svätého Ducha. Viem to. A chcem prijať to niečo, čo spôsobí, že sa budem cítiť v takom stave, o ktorom hovoríš, že všetky moje hriechy sú preč; svet, láska k svetu odo mňa odišla preč a som novým stvorením. Chcem to vedieť vo svojom srdci. A, Bože, nedvíham svoju ruku k bratovi Branhamovi, ale dvíham ju k Tebe a Ty poznáš moje srdce.“ A nikto sa nedívajte hore. Len nechajte Boha, aby toto videl, Sám. A povedzte, „Bože, chcem Znak, že bola na mňa nanesená Krv. A chcem To.“ Zodvihnite svoju ruku, povedzte, „Modli sa za mňa, brat Branham.“ Nech vás Pán žehná. To je skvelé.
194 Nezáleží na tom, čo ste, metodista, baptista, presbyterián. To je pre kohokoľvek, kto chce. No, mám... nehovorím nič proti tým cirkvám. Oni sú v poriadku. Ale to, čo sa snažím povedať, je, že to nespasí. Rozumiete?
195 To musí byť Božie omilostenie, omilosťujúca milosť. A to je zahrnuté iba, nie skrze cirkev, ale skrze Krv Ježiša Krista. To je vaša Náhrada, keď na Neho môžete položiť svoje ruky a povedať, „Teraz prijímam túto Náhradu. Bože, buď mi milostivý.“
196 A možno tu môžu byť členovia cirkvi, ktorí sa pripojili do cirkvi so všetkou dobrou úprimnosťou. Verím tomu z celého srdca, že ste sa pripojili úprimne. Ale poviete, „Brat Branham, skutočne, moje srdce nebolo očistené od všetkých týchto tradícií a ostatných vecí. Verím, že ak by niekto mohol hovoriť proti práve tej cirkvi, do ktorej... Ak by dokonca Biblia mohla povedať, bolo by mi potvrdené skrze Bibliu, že moja cirkev sa mýli, stále by som to nedokázal zo srdca prijať. Nedokázal by som to urobiť, ale chcem to. Modli sa za mňa.“ Zodvihnete ruku a poviete, „Pomodlíš sa?“ Urobím to. Áno, istotne to urobím. Nech vás Boh žehná. To je dobre. To je skvelé. „Chcem byť schopný prijať všetko, čo Boh povedal, práve tým spôsobom, ako to On urobil v Biblii. A chcem, aby na mňa prišla Krv Ježiša Krista.“
197 A ak je Krv nanesená, Znak! Rozumiete, z Krvi je daný Znak a to je Svätý Duch. A keď zostúpil Svätý Duch na deň Letníc, viete, čo To urobilo ľuďom. A zakaždým, keď To niekedy príde na ľudí, vykoná To tú istú vec. Peter povedal, „Lebo vám patrí to zasľúbenie, vašim deťom, tým, ktorí sú na široko-ďaleko, koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh,“ toto isté zasľúbenie.
198 Ak desať centov je desiatimi centami tu, je to desať centov i tam. Je to, kdekoľvek to je, je to desať centov. Ak je toto diamantom tu, je to diamantom i tam. Ak je toto domom tu, je to domom i tam.
199 A ak je toto Svätý Duch, ktorý padol na deň Letníc, dnes je to rovnaký Svätý Duch. A vy ste nikdy nenašli takú skúsenosť? Prijmite To teraz, zatiaľ čo sa modlíme, urobíte to?
200 Náš Nebeský Otče, vediac, že slnko rýchlo zapadá, času viac nebude, jedného dňa na scénu času vystúpi veľký Archanjel z Večnosti. A zaznie Božia trúba a každý muž a žena sa budú zodpovedať tomu, čo vieme, že je Pravdou, Slovu Božiemu. Musí tu byť nejaký štandard, ktorý má Boh tu na zemi, ktorým máme byť súdení. A ak vezmeme štandard (meradlo) našej cirkvi, našej denominácie, ako ďaleko by sme to minuli! A ktorá denominácia by bola správna? A preto by sme boli popletení. Nevedeli by sme, čo robiť. Ale je tu štandard, a to je Tvoje Slovo.
201 A Tvoje Slovo povedalo, „Ak sa človek nenarodí znova, nemôže ani vidieť Kráľovstvo Božie.“ Inými slovami, nemôže tomu rozumieť. Musí to prijať vierou a byť znovuzrodený, a potom tomu porozumie. Vidieť znamená „rozumieť.“
202 A modlíme sa, Bože, dnes večer, aby mnohé z týchto rúk, ktoré sa dnes večer dvíhajú, po celej budove, obchodníci z mesta a ženy, chlapci a dievčatá, verím, že svoju ruku dvíhajú s úprimnosťou. No, nemohli by zodvihnúť svoje ruky, ak by tam nebolo usvedčenie. A Svätý Duch, cez nich, dokázal im, že sa mýlia, a priniesol usvedčenie, aby chceli byť v poriadku. A oni ku Tebe zodvihli svoje ruky, veľký Stvoriteľu, vediac, že sa s Tebou musia jedného dňa stretnúť. A boli úprimní, verím tomu, Pane, a prihováram sa za každého jedného. Verím, dnes večer, Pane, ako sa modlím, že ani jedna ruka, ktorá sa zdvihla, nebude schopná nájsť nikdy pokoj, až kým Svätý Duch nenaplní ich životy. Udeľ to, Pane. Nárokujem ich ako trofeje Ježiša Krista. Urob to, Pane, modlím sa. Zachráň stratených.
203 Naplň Svätým Duchom tých, ktorí prijali Krista. Vylej To na ich duše, Otče. Osláv Samého Seba.
204 Ježišu, Ty si nám povedal, „Žiaden človek nemôže prísť ku Mne, jedine, že ho prv potiahne Môj Otec.“ „Viera prichádza z počutia a počutie skrze Slovo Božie.“ A teraz, bolo kázané Slovo Božie, viera prichádza skrze počutie. A oni boli potiahnutí, pretože Biblia povedala, „Tých, ktorých predzvedel, tých predurčil. A tých, ktorých predurčil, tých povolal. A tých, ktorých povolal, tým dal Večný Život.“
205 A teraz, tam na začiatku, predtým, ako bol svet, si vložil ich mená do Baránkovej Knihy Života. A dnes večer Svätý Duch volá. A oni zodvihli svoje ruky. No, Pane, daj im Večný Život. Prosím o to na slávu Božiu, aby dolu do ich sŕdc prišiel Svätý Duch a obrezal ich od všetkých mŕtvych skutkov a tradícií a dal im zadarmo omilostenie. A naplnil ich Svojou Prítomnosťou, aby mohli od tohto dňa ísť napred, v tejto hodine temnosti, ako to bolo vo dňoch Sodomy, keď tam boli ženy s vymaľovanými tvárami, nemorálnosť zatriasla národmi.
206 Ó, Pane Bože, nech muži a ženy idú napred ako horiaci oheň. Nech na nich Svätý Duch naozaj zošle Oheň, Pane, až kým nebudú tak naplnení Božou láskavosťou a pôjdu napred, aby zavolali ku krížu každého hriešnika, s ktorým prídu do kontaktu. Udeľ to, Pane, kde tiež môžu padnúť a nájsť omilostenie. Urob to metodistom, baptistom, presbyteriánom, letničným a všetkým, Pane. Udeľ to. Oni sú teraz Tvoji. Odovzdávam ich do Tvojich rúk, aby si im toto dal. V Mene Ježiša Krista. Amen.
207 Milujete Ho? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ – pozn.prekl.] Toto možno nie je celkom podľa poriadku. Len chvíľu. Zaspievajme túto starú dobrú pieseň. Milujem spievať. Viete... Niekedy pri kázaní poviete veci, ktoré sekajú, ale je balzam v Gileáde, (či nie?), ktorý uzdravuje dušu. [„Amen.“ – pozn.prekl.]
208 Zaspievajme túto starú dobrú pieseň, ak chcete. Milujem Ho, milujem Ho, lebo On prv miloval mňa. Poznáte tú pieseň? [„Amen.“] Začnite mi to niekto.
Milujem Ho, milujem Ho;
Lebo On prv miloval mňa;
A vykúpil mi spasenie;
Na Golgote.
209 Hmkajme to. [Brat Branham začína hmkať pieseň, Milujem Ho. – pozn.prekl.] No, kým hmkáme Milujem Ho. Koľko je tu baptistov? Zodvihnite ruku. Presbyteriánov, luteránov, nazarénov, pútnikov svätosti, letničných? Teda, ó, toľko ľudí! Všetci spoločne... [Brat Branham pokračuje v hmkaní piesne, Milujem Ho. – pozn.prekl.] Čo sme teraz urobili, keď sme prišli pod kríž, pod omilosťujúcu milosť? Všetci sme omilostení, nie skrze našu cirkev, ale skrze Golgotu.
210 Potrasme si len ruky s metodistami, baptistami a letničnými, no, keď znova zaspievame. [Brat Branham si potriasa rukou s tými, ktorí sú blízko neho. – pozn.prekl.]
Lebo On prv miloval mňa;
A vykúpil mi spasenie;
Na Golgote.
211 No, spievajme to tak, aby to každý mohol počuť. Skloňme teraz svoje hlavy a zodvihnime obe ruky ku Bohu. A z celého nášho srdca, ak Ho milujeme, povedzme to teraz.
Milujem Ho, (Ó, Bože!) milujem Ho;
Lebo...
1 Let us remain standing just a moment for prayer. Let us bow our heads now.
2Our Heavenly Father, we deem this such a great privilege to stand here among the saved, and can sing this glorious old hymn of the Church, "Lord, I believe." To see the Faith of our fathers still living in the hearts of His children, down through the ages. And as the song has just told us, "We are on our way to Canaan's Land." We pray, Father, tonight, if there be some here who has not made that decision yet, that's not come to the place that--that they can just only believe the Word, I pray that this will be the night that they'll make that final say and accept Christ as Saviour, be filled with His Spirit.
3We thank Thee for this group that's called the Full Gospel Business Men, and for what it stands for, for righteousness. We're happy to know that in our land is men, in the business world, who takes time to serve You, to tell others, spending their--their money and their time to help others along the way, becoming citizens of the Kingdom of God.
4 We thank Thee for our minister brothers here tonight, those who are holding the torchlight, to show this darkened world there is a road that leads to Glory, for every member of the Church of the living God, and for those who have come in, Lord, newcomers. We pray now that as we endeavor to open the Word, that You will divide It to the people as we have need of. And when the service is closed, tonight, and we go home, may there be newborn babes added to the Kingdom. Or, maybe there is someone here tonight, Lord, who is very sick and needs the touch of the Great Physician, may they receive it tonight. Grant it, Lord. And we'll humbly give Thee the praise, for we ask it in Jesus' Name, Thy Son. Amen.
May be seated.
5 It's one of the greatest times of my life, is when I get to stand before people, to speak about the joy of my life, Jesus Christ, what He means to me, and then to have the privilege of sharing this joy with someone else who has never had this joy. I was speaking the other day. I used to be a boy preacher. This is thirty-three years in the ministry. And I lived upon the reputation of a boy preacher. But now I've passed that time, and now I'm becoming the old preacher.
6But, each day, He, as the song said, "He grows still sweeter than He was the day before." As I begin to, crossed over the halfway mark and looking towards the setting of the sun, Christ becomes more to me, day by day. And when I have these privilege, stand before business men and women of the communities, and to speak to them about something that means more to them than--than anything in the world, that is, Eternal Life. I do not think there is anything any greater, than that I could think of, than Eternal Life.
7 When you're young, you begin to think about, well, as a boy you're playing tops, and the little girl is cutting paper dolls. After while, it's your education. Then, are you going to marry the girl with brown eyes or blue? And then the house is to be paid for, the children is to be educated. And where you at?
8But I'm so glad that there is something that's real, after this is all over. Then you enter in to something that means more than these other things. Which, they are--they are essential. Certainly they are, to who is going to be the mother of our... and father of our children, and our homes and so forth, and the education of the children. But, even that, all perishes. It goes. But Life Eternal is the greatest thing I know of. It satisfied me when I was a young boy. It satisfies me now when I'm a middle-aged man. And I'm sure when the curtains are falling around my life, I'll be happy to go meet the One that I've spent my life for.
9 Now, to Brother Tony, the--the president of the chapter here, and I'm happy to be here with him in fellowship tonight, with Brother Carl Williams and other chapter executives or representatives, and with all you visitors with us. We're happy to be here.
10One time I was speaking, I believe was at Little Rock, Arkansas, in the Robinson Memorial Auditorium. And there had been a man healed, had been several years on crutches, setting on the street, selling pencils. And he could, oh, just twist. His limbs was paralyzed. And get around... People felt awfully sorry for him. One night he come into the meeting. And he got a prayer card, and got into the line and was healed.
11 And the next day he had his crutches on his back, walking up-and-down the street, testifying. And I was trying to speak. And--and after while he raised up, and he said, "Brother Branham," he said, "I'm kind of at wit's ends." He said, "When I heard you speaking," he said, "I thought you were a Nazarene." That's what he was. And he said, "And then I seen so many Pentecostals around," he said, "somebody said you were Pentecostal. And then I heard you say that you were a Baptist, or was ordained in the Baptist church." Said, "I get it all mixed up. What are you?"
12I said, "Oh, that's easy. I'm a Pentecostal Nazarene Baptist." So, that's together.
13 When I come among the Pentecostal people, a few years ago, which the Lord sent me over, when He ordained that I should pray for his sick children. And the own denominational church that I was with at that time didn't believe much on praying for the sick, or Divine healing. It was foreign to them. They told me I had become a holy-roller. And well, maybe I have become a holy-roller. I don't know. But I'm awful happy, whatever I am. And someone said I had lost my mind. I said, "Then just leave me alone, because I'm more happier this way than I was the other way." So I--I just feel good this way. And I... It's been joy unspeakable.
14But when I come among the Pentecostal people, I--I thought there were only one group of them. And then, come to find out, there's just about as many groups cut away, in them, as there was in the Baptist church that I came from. Then I wouldn't take sides with any groups. I tried to stand between all of them and say, "We are brothers." See? And that's been my attitude ever since: to see the great Church of the living God united together in faith and prayer and effort.
15 And then when the Full Gospel Business Men set up their organism, because they're not an organization. They're an organism. And that took in all groups. And it gave me a place, and they took me under their wing. And I'm very grateful for the opportunity to speak for the Christian Business Men, because there I can express my belief among all the groups at the same time. And it's been a great thing to me. And I belong to one organization, that's the Full Gospel Business Men.
16And to do that, there is now in Africa, where we are planning, going right away, down in South Africa, where the Lord gave us one of the greatest meetings that I suppose He ever did give us, was down in South Africa, where we saw thirty thousand blanket natives receive Christ as Saviour in one afternoon service. They registered thirty thousand.
17The next morning, while Sidney Smith, the mayor of Durban, called me on the phone, which was at the meeting. We had somewhat around two hundred thousand at the stadium, or the--or the racetrack. And he said, "Go to your window and look out the window." And there came seven van loads. And them great English trucks was practically, almost across this room, full of crutches and wheelchairs, and--and things that the people had laid on, the day before. And they were walking behind the trucks, singing, with their hands in the air, the song that you sang a few moments ago, "Only believe, all things are possible."
18 And I, my heart, I said, "Lord, this will be a memorial day to me." And the few days... the day... I was only to be there three days. And that's where I'm returning back again now. And there, three days, and I--I just don't know what all taken place. That come about by just one miracle the Lord did at the platform; give a boy, that was walking on his hands and feet, like a dog, restored him to his right mind and straightened him up, before the people. And the day before, those people had to be fenced off because they were having tribal war. And now they were at peace, walking with their arms around each other, singing, "Only believe, all things are possible."
19I tell you, the grand old Gospel, though in its simplicity, has never lost its power when preached in the simpleness of the resurrection of Christ. And I... It grows dearer to me, each day.
20 And if you're a businessman here tonight, and you haven't come into any Business Men's fellowship, let me recommend this Full Gospel Business Men. You don't have to belong to any church, or--or ever church that you're in, it's perfectly all right. It has a title "Full Gospel Business Men." But it don't have to be a full Gospel man to do it. Methodists, Baptists, Lutheran, Presbyterians, even Catholic priests, whoever it is there.
21You know, I believe Jacob dug a well and the Philistines run him away from it. I believe he called it, "malice," or something. He dug another one, they run him away from that. He called it, "strife." And they dug the third one; he said, "There's room for us all." So I think that's what this is; there's room for all of us here. And we'd be glad to have you in this Tucson area here, to come in and fellowship with us.
22 And then don't forget the Phoenix meeting. And now, I know we're not supposed to give advertisement from the platform here, 'cause we've made that a policy. But being this is all connected with the Full Gospel Business Men, I'm to have prayer for the sick, and preaching, four days prior the meeting at the Ramada, this coming December... [Someone says, "January."--Ed.] January the... ["19th through the 23rd."] 19th to the 23rd. Four day. I'll begin on the 19th, is that right? ["Yeah."] I begin on the 19th. And then I have four day's, meeting.
23And to you Tucson people, next Sunday night, I'm praying for the sick, over at the Assemblies of God, Grantway, Brother Arnold Mack's church. If there is someone sick and like to come in, I'll be speaking there, the Lord willing, next Sunday night, praying for the sick.
24 And now may the blessings of God rest upon you. And if you have your Bible, I would like to get quickly to the Word, because I know many of you work tomorrow. And I will speak to you tonight from a Scripture that I want to read out of the book of Romans, Romans the 8th chapter. And we want to begin at the 28th verse, and read down to 32nd verse, inclusive. Romans 8:28.
And we know that all things work together for good to them that love God, to them who are... called according to his purpose.
For whom he did foreknow, he also did predestinate to be conformed to the image of his Son, that he might be the firstborn among many brethren.
Moreover whom he did predestinate, them he also called: and whom he called, them he also justified: and to whom he justified, them he also glorified.
What shall we then say to these things? If God be for us, who can be against us?
He that spared not his own Son, but delivered him up for us all, how shall he not with him also freely give us all things?
25 May the Lord add His blessings to the reading of His Word. And now I want to speak on the subject of: Pardon. The Bible said here, tonight, that, "He gave us all things." Well, we certainly could not speak on "all things." But we will take one thing that He has give us, and that is: Pardon. And I think that's a glorious word, to be "pardoned." Because, we are all guilty of sin. We've all sinned and come short of the glory of God. And God, through His Son, has pardoned us from this guilt of iniquity and sin.
26 And a pardon reminds me of a story I read once, of in the Revolutionary War, I believe it was. That, there was a man, a soldier, foot soldier that had did something that was... The courts had found him guilty and he was sentenced to be shot. I believe it was, neglecting his post of duty in time of battle. And he--he was going to be killed by a firing squad.
27And one fellow felt so sorry for this man until he finally made his way to the--the great President Lincoln. Lincoln, being a Christian gentleman... They said he was riding up in his carriage when the messenger met him. And he fell upon his knees and said, "Mr. Lincoln, president of the United States, kind sir," he said, "I ask mercy for one, knowing that you are a Christian, and know that you have tenderness in your heart for the weary." He said, "My friend was at the post of duty where he was stationed, but when the guns was roaring and the cannons firing, he got scared and he left the post of duty. Mr. Lincoln, he didn't mean to do it. He's a good man. And now, in a week from this day, he must die by a firing squad. There's no way to save him except you will sign his pardon."
28 Mr. Lincoln, with tears in his eyes, pulled a piece of paper from his brief and wrote on there, "I, Abraham Lincoln, pardon this man of such, and shall not die," and signed his name to it.
29And the man gave him God's blessings. And returned back to the prison, and said to his friend, "I have your pardon." And he pulled it out, upon a piece of paper, and show him.
30And the man said, "Don't mock me. Here I'm fixing to die, and then come with such as that? I do not believe it. I just can't believe. That isn't so. Any man could sign his name, 'Abraham Lincoln.'"
31He said, "But this is the president's signature." Said, "You are pardoned."
32And he turned his back and walked away. And the man died under the firing squad.
33And then here is a--a--a release from Abraham Lincoln, the president of the United States, to release this man, and yet they shot him. So, it was tried in the Federal Courts, and here was the decision, "A pardon is not a pardon unless it be accepted as a pardon."
34 So this tonight that I read, that God gives us all things, and He gives us pardon, it's pardon to those who want to accept God's Word as pardon. But it only, just us read it, it doesn't mean that you are pardoned. It means that you've got to accept it as your pardon, that God gave His Son to die in your stead, and then it's a pardon.
35Released from guilt, is what we wish to place on this. A pardon from God is a release from guilt. Not the turning away by a psychological doctrine of some sort that might in some way give you a little feeling that you have done what's right, by joining church, or taking up some creed. But it's a--a release from your guilt, by the power of Calvary. Something has released you. There's no more guilt. The Bible says, I believe, in Romans 5:1, "There is therefore now no condemnation to them that are in Christ Jesus, that walk not after the flesh, but after the Spirit."
36 Now, a man, when he is released from sin, man or a woman, there's no more desire in their heart to walk after the things of the world. He is freely pardoned and becomes a new creature in Christ Jesus. And his affections are set on the things that are above, where Christ sets at the right hand of God. He's freely released. He doesn't have to have some priest to tell him or some minister to tell him. He knows in himself that he is pardoned, because he has accepted it upon the grounds that God sent it to him, through Jesus Christ. What a feeling it is to be free from sin!
37 I was told, when the Emancipation of the Proclamation was signed for the slaves in the South, many years ago, that the set time that they were free was at sunup on a certain morning. And they all got out from the old plantation. And many of the young men climbed way to the top of the mountain, because they could see the sun come up first, and then the older men, a little beneath that, then the women and children at the bottom. And they were waiting a long time before daylight. Cause, slave belts, hard trials had marked their life with sorrow, and they longed for that day that when they knowed that they were pardoned. And the Emancipation Proclamation said "At this certain day, at sunup, they are free." And they were longing to see that hour when the sun come up, so anxious till they climbed the mountains.
38Oh, if sinners tonight could only be that anxious to know that you're pardoned. You're pardoned the minute that you accept Jesus Christ as your Saviour. Then you are pardoned.
39They said that the young men waited. And as soon as the sun begin to shine in the east, they screamed down to the older, "We are free!" And the older down, to the women and children, "We are free! We are free!" Because the sun was up.
40 Oh, when man had sold out to sin, and when the Son of God came up out of the grave that morning, for our justification, I think it ought to be a scream across the nations, "We are free from sin and shame, freely pardoned by the bonds of Calvary." No greater thing could be given to the human race.
41When man sinned in the garden of Eden, he crossed a great chasm, separating himself from the Eternal One. Man at that time was Eternal with God. He had no sickness, sorrow, or death. Man was not made to die. Hell was not made for man. Hell was created for the Devil and his angels, and not for mankind. Because, they were created on earth to be sons and daughters of God. But when man sinned and stepped across the boundary line between right and wrong, he separated himself from God, leaving himself no way back. He was totally lost. He could not come back, because he had sinned.
42But, God, rich in mercy, accepted a substitute. Because He had said, "The day you eat thereof, that day you die." And God's justice and His holiness requires death, because it's His Word. And He must keep His Word, in order to be God.
43 And now, the love that He had for the human race, and yet had to see them separated from Him, and the fellowship that He had with His children in the garden of Eden, in that heartbroken condition that He's had to be in all that time, because His Word said, "The day you eat thereof, that day you die."
44Then, we can rely upon this, whatever God says is true. It must come to pass. God cannot take His Word back, see, because He's infinite, and He's Eternal. And His first decision is all-time decision. He doesn't have to--to take it back because He learned more about it. He's infinite, to begin with. And therefore, when God says anything, it's perfectly that way. It can never be changed, because it's the perfect decision.
45And then the way God acts upon the--the subjects that accepts His decision, it'll forever act upon every subject that accepts His decision that way. Therefore, if He made a way for a man to be saved, the first way He made has ever remained the same way. And if God promised healing to the sick, upon faith to believe it, it ever remains that way. He cannot take it back. See? He must ever remain the same way.
46 Now, God accepted a substitute for the man in the garden of Eden, and that was the way of a blood sacrifice. Blood had to pay the price. And it's forever been the same. There has never been any other way, or anything else, that ever took its place. It was blood. The only way that God receives His children back, is by this blood substitute. No other price can be paid. Nothing else will do. God's first decision is always perfect, and it's Eternal. And we know that that's true, because God can't lie, and He cannot take His Word back. Since that time, it's been God's only way and only place of fellowship with man. Now, the subject was...
47 Now, the word death means "separation." When we die this way, it does not mean... Our physical death does not mean that we are dead. Jesus said, "He that believeth on Me, though he were dead, yet shall he live. Whosoever liveth and believeth on Me shall never die." Now, that death, speaking of there, is "separation" from the Presence of God. But the physical death that we have to go through here, yet it is not death. We're still in the Presence of God. We move from this place to a closer place with Him, in His Presence. It isn't the death that we call "death," what we call it here.
48Remember, He said to the--the girl that was died, Jairus' daughter, "She is not dead, but sleepeth."
49And they laughed Him to scorn, He, knowing that she was dead. That's their term, "She was dead."
50But Jesus said, "She sleepeth." And He went and wakened her, and she came back to life.
51 Now, from Adam until now, man has tried to make his own substitute. He's tried his best to do something a little better than what God did it then. And that's just natural in man. Man is always trying to--to better something, to make it a different way. He wants to inject his own ideas into the plan of God. And that's why we stand tonight separated, the Christian people of the world, by barriers, by denominational barriers. We... It does this because that man has injected his own idea into God's plan. From Adam until now, as I've said, it's been that way.
52Adam expressed man's thinking, in the garden of Eden, when he made hisself a fig-leaf apron to face God. It's something that he did, himself. And from fig leaves, he's tried education, towers, cities, idols, civilization, denomination. But it ever remains the same. God only accepts His subjects under the Blood. That's all.
53 Education has totally failed. More educated we get, farther we get from each other. Denomination has totally failed. We draw lines and barriers, and each one trying to get that denomination higher than the other, and it breaks fellowship. Civilization has merely brought about confusion. Cities, towers, and whatever more, has all failed. And God's plan still remains the same: under the Blood.
This Blood must be a displayed blood. In the garden...
54Back in the time, rather, of Israel, when Israel had to kill the lamb and to place the blood upon the lintel and on the door post, God required that. And that token must be there, no matter what other position. Them men might have showed that they were circumcised Israelites. They might have confessed that, "We believe every word that Jehovah says." But that didn't expel it. They had to display that token. The blood must be shown.
55That's the way it is tonight. I believe that every Christian has to display the Blood of Jesus Christ that's cleansed them from the things of the world, regardless.
56 Now, in that time, the token must be on the door. It must be there, regardless of how religious the house was, how religious the people, how well they had brought up their children, how fine they attended church, how well they had displayed all the things that God had said. It still, at that last hour, where it showed between death and life, the blood had to be displayed. And the blood showed that an innocent substitute had been taken in the place of the worshipper. And the chemistry of the blood, the red blood itself, was a sign on the door that this house was safe, under the blood. Now, that was a type.
57 Now, in these last days, we're coming back again to the hour of God delivering His Church. I--I believe it. And as certain as that blood had to stand for a memorial, so does the token have to be. It's required today. For, now, they could not take the chemistry of the Blood of the Lord Jesus and placed it upon every heart's door.
58But, you see, that time, an animal died, which was a lamb. And to show that the animal was dead, the blood was on the door. So the life that was in the animal could not come upon the worshipper, because the animal doesn't have a soul. So the life that was in the animal could not come upon the worshipper.
59 But, today, when the Blood of God's own Son was shed at Calvary for our pardoning and release, the life that was in that Blood was God Himself. And the Holy Spirit returns upon His Church, upon His believer, and it's a token in these last days, that He will pass over the man or the woman that's accepted the death of Jesus Christ as their substitute. And the Holy Spirit bears record.
60You might say, "I've accepted It." And you still live in the world, you still live like the world, then there's no evidence that that Life was for you, until that evidence of the Holy Spirit has struck into your life.
61There is God's requirement, that every man or woman must have, that evidence as a token in this last day. "When I see the Blood."
62 Jesus said, "Verily, verily, I say unto you, except a man be born again, of the water and Spirit, he will in no wise enter into the Kingdom."
Therefore it's been God's program, all the time, Blood. It was blood in the Old Testament. It was Blood in the New Testament.
63In the Old Testament was the chemistry, which was a type of the life that is to come. It showed that there was a substitute taken, but the worshipper went out with the same guilty conscience that he had when he come in and offered his lamb.
64But this way, "When the worshipper, once purged from sin, has no more conscience of it," the thing is dead, passed away, and you've changed from death unto Life. And you're alive again in Christ Jesus with Eternal Life, the Holy Spirit resting within you, bringing forth the Life of Jesus Christ again. For the Bible said, in Hebrews 13:8, "He's the same yesterday, today, and forever."
65God is waiting the hour to see His Church come to that position, regardless of denomination, regardless of creed, color, or whatever it may be, that His entire Church would come to the place that they're displaying the token of the death of Jesus Christ.
66"For a little while," He said, "and the world sees Me no more, yet ye shall see Me; because I live, you live also. I'll be with you, even in you, to the end of the world," Jesus Christ the same yesterday, today, and forever.
67 I get among Christians sometime who claim to be sainted men, women of God. They're ashamed of a testimony. They're ashamed to say, "Amen." They're ashamed to sing the songs of Zion. They're ashamed everywhere. I like to get among people who is not ashamed of the Gospel of Jesus Christ. Though It seems like heresy, but yet they're not ashamed. Something has happened, and It means more than life to them. It is life. It's Life Eternal because they have accepted God's substitute.
68 I like this kind of singing. When I was back there praying for some of the people, a few moments ago, that had been brought in. And this not being a prayer service; just to speak. I was in there. And I could hear the songs, the clapping of their hands. And we wonder... And some of them even, I seen them, run up-and-down the floor, what they call "dancing in the Spirit."
69At first time, I was a critic of that, when I seen the Pentecostal people dancing in the Spirit. And I thought, "What is this? It must be a bunch of nonsense." Then I got to reading the Bible, and I found out, that, when dancing in the Spirit. The Devil copied it and put them out here with rock-and-roll and stuff, but the real genuine dance come from God. That's exactly. And, always, a dance was victory.
70 When David slew Goliath, and this little ruddy-looking boy come dragging the head of this giant into the city, the people met him, dancing. They had the victory. When Moses crossed the Red Sea, by the power of God, and took the children of Israel on the other side, Miriam picked up a tambourine, and all the daughters of Israel, and up-and-down the bank they went, beating the tambourine and dancing in the Spirit. If that isn't an old-fashion Pentecostal meeting, I never seen one in my life. The trouble was, with me, I didn't have enough victory. But when you finally get that victory, and the token of the Blood of Jesus Christ comes upon you.
71 I remember David, the great psalmist of the Bible. When he had done something, that, this great thing, he was given Saul's daughter. And she was kind of a self-starched, self-styled, so-called believer. And the ark had been away from God for a long time, the visible Presence of God, the Pillar of Fire hanging over this ark. The Philistines had come in and took it out under Saul's reign. And one day, when David seen the ark coming back to the house of God, David run out before the ark, and he danced before the Lord, singing the praises of God. And Saul's daughter seemed to be very much embarrassed at that man's action. Her husband, her young, handsome husband had cut up and misbehave himself in her presence, the king's daughter. And David said, so much, "If you don't like that, watch this a little while." And around, and around, and around the ark he went again, dancing in the Spirit. And she was embarrassed. And God cursed that woman with a curse.
72Oh, the victory through the Blood of Jesus Christ, the token of the resurrection of Christ, His life lives within His Church. There is no other way of fellowship, under, but under that Blood. Our denominations will separate us, and one say, "That's nonsense." And one say this, that, or the other.
73 Pentecost was our pattern. No one will have to say but what... or can say but what that the Church was inaugurated on the Day of Pentecost. And the same Spirit that come upon them on that day, every time without fail, in the Bible, when the Holy Ghost came upon the people, they acted the same way.
74Let me say this, that in the heathen lands where I've had the place, the privilege of traveling and seeing blanket natives of the islands and in the Hottentots, and see them stand there where you have to speak through an interpreter, never heard the Name of Jesus Christ in their life. But tell them the Story, and ask them to raise up their hands and receive God, they do the same thing you do right here when you receive the Holy Ghost. Shows that it's a universal thing. It's the power of Almighty God, the display of His token upon His children, whether they're red, black, white, or whatever they might be. It's the only place that fellowship is given.
75 Nimrod built a tower, and Nebuchadnezzar a city, and so forth. They go on down through scientists and everything, but ever still remains that it was the blood. That, God made His decision that it would be an innocent substitute, would have to take the guilty man's place for pardon, and it remains the same thing tonight, and never has changed it.
76Job lived by it. Job, the oldest book in the Bible. Though everything happened to that man, yet he stood firm because he knowed he had met Jehovah's requirement. He knowed it was right. Abraham, the same way; many of them. Israel met only... There was only one place that Israel could have fellowship: that was under the shed blood. "Men ought, everywhere, to worship in Jerusalem." Until there was a sacrifice, there was no worship. And the sacrifice was blood.
77 Today, today, yet as fully educated as the nation seems to be, and as highly cultured as they seem to be, and all of our scientific research to split an atom, and whatever takes place, to shoot a rocket to the moon, or send up a--a satellite, or whatever it might be. All of our scientific research, all of our denominations, all of our education, all of our schools, has only got us further from God than they was at the beginning.
78What it takes is a surrendered heart to the power of Almighty God by His will, and the Holy Spirit will come as a token upon that person. "These signs shall follow them that believe." It ever remains the same. Christ said so. "Go ye into all the world, preach the Gospel to every creature. He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned. And these signs shall follow them that believe." It's the manifestation of the Holy Spirit, that God has accepted the worshipper, for the Spirit and Life that was in Christ comes upon the worshipper.
79 Could you imagine a Jew in the old days, under the shed blood? Here he comes, down the road. It--it's the day of the atonement. He's going to make a sacrifice. He has a fine, fat bullock. That's Jehovah's requirement. Or maybe we'd say he has a--a lamb, a fine, fat lamb. It's going to be looked over, by the priest, to see if there's a blemish upon it.
80And then he goes to the place of worship. He realizes he's a sinner. He's did that which was wrong. Now, he lays his hands upon this sacrifice. By laying his hands upon the sacrifice, he identifies himself with his sacrifice. And then when its throat is cut, or its life is taken; his hands laid upon him, and his life is taken, and he feels the pains as that animal is dying, and the blood squirting out upon his hands. He realizes that that animal is taking his place. And there he goes back, justified, because he's done exactly what Jehovah required him to do.
81 And that's the same thing it is with Christians today. It isn't signing a card, that you'll come to Sunday school so many days or so many Sundays in a year. It isn't taking a pledge that you won't drink no more for six months. It isn't that. It's laying your hands upon God's provided Sacrifice, His pardon, the head of Jesus Christ, and feeling the tears of the flesh at Calvary. And then identifying yourself with Him in baptism, that, as He died and rose again, so are you buried in His Name, to rise to newness of life, to walk as a new creature in Christ, when you do that with sincerity.
82 Done this, Jehovah's bidding, and so he feels justified. Now, the Jew could be justified because he had did what Jehovah bid him to do. Finally... That was right. Jehovah did that, and that was what He required. But, finally, that became a family tradition. It come atonement day and maybe the Jews had been doing what was wrong. He'd say, "Well, I believe it's atonement day. I'd better take my lamb down." See, it become a family tradition. They didn't go with it with sincerity. They just did it because the families had done it. "That's just the--the thing we should do. All the families do it, so we should do it, too."
83And that's just exactly where our Christianity has got. That's just exactly where our Pentecostal movements are coming to. It's a family tradition. See? We don't--we don't identify ourselves with our Sacrifice, that we are dead with our Sacrifice. We are... We say, "Oh, we're Christians because I went and joined the church." Joining a church is fine. But until you are identified, till you lay your hands upon Him, and you and He become One, until the Spirit of Christ becomes in you, and you in Christ, until you'll become a son and daughter of God, there don't seem to be the sincerity that they--they ought to have. It becomes a ritual. Just the same as it is now, it's a ritual for people to become a Christian.
84 Here some time ago I asked a young lady in the prayer line, "Are you a Christian?"
85She said, "Well, I'm an American, I'll give you to understand." Now, like that had anything to do with it.
86An American, it's great to be an American, but that don't mean you're a Christian. You've got to be born again.
Another woman I asked, "Are you a Christian?"
87Why, she was so put out, she said, "I give you the understanding, I burn a candle every night." Like that had anything to do with it.
88You've got to be identified with Christ, and His Life living in you. That's when you're identified with Christ, is when Christ lives in you. It isn't a ritual. It isn't belonging to church. That's all good, but you see the real sincerity.
89 When we come to the healing services, if you'll notice on the discernment in the line, it's constantly, "Tell people to repent." See? There you go, till our prayers has become a tradition. We kneel down at night and say, "Lord, bless So-and-so, and bless So-and-so, and do this. And help John do all this." You make God a mascot, or you make Him some kind of an errand boy. "God, You do this. And You do this. And You do this." That's not the way Jesus told us to pray.
90He said to pray like this, "Our Father Who art in Heaven, hallowed be Thy Name. Thy Kingdom come. Thine will be done in earth, as it is in Heaven."
But we try to order God, what to do for us.
91And that's the reason the church is cooling off. That's why the great revival that's just struck the land, has put millions into the church. It's, they have got to a place that they're using these experiences, and so forth, as a tradition, instead of being godly sorrowful, and letting the Holy Spirit do the work of His office within you, and creating in you a new life, and making you so hungry to go to church that you can't stay away from church. Then, that's what it is. Not to sign tickets, and join, and have so forth. It's to be have the Life of Christ in you, that you just longs to go. There is Something within you, pushing you.
92 As I was saying to a young man yesterday, in a talk, a little interview. I said, "I used to pass by a little spring, when I was a game warden in Indiana. And there was..."
93It was always the happiest spring I ever seen in my life. Great springs in Indiana, they bubble up with that fine cold water, of limestone water. And one day I set down by the spring, to talk to it, just like I guess that Moses would have set, to the burning bush, to speak with it. And I said, "Little spring, what makes you so happy, that you're bubbling all the time? If I come here in the wintertime, you're bubbling. If I come spring, autumn, summer, whenever it is, you're bubbling. Is it because that maybe, perhaps, you're so happy that the rabbits come and drink out of you?"
94Well, now, if he could talk, he'd say, "No, that's--that's not it."
95I'd say, "Well, maybe because deers come by and drink out of you."
He'd say, "No, that's not it."
96I'd say, "Now, well, maybe it's because I come by, once in a while, and drink from you."
97"No, that's not it. I'm glad that they all come and drink, but that's not the reason that I'm bubbling all the time."
98"Well, what makes you bubble like that? What makes you so happy, always gushing up?"
99If he could talk, he'd say, "It's not me. It's something behind me, pushing me."
100 That's the way it is with a Christian experience. It isn't something that you're trying to work up. It's something behind, working in you. It's Eternal Life that's moving up, gushing up. Like as He told the woman at the well, "It'll be wells of water springing up into Eternal Life." It's something within the worshipper when He's been identified with Christ, because he knows that He is alive. But we don't want it become a tradition.
101 When Israel got to a place that they made the commandments of God, with their sacrifices, a tradition, it was then that the mighty prophet Isaiah was sent by God, to them, with THUS SAITH THE LORD. Somewhere, somehow, God always can put his hand on a man that's not afraid to strip down the thing that's right, somewhere, some place. Isaiah rose up, if you'll read Isaiah 1. I got written here. Isaiah told them, said, "Your sacrifices that Jehovah required has become a stink in my nose. I despise them." And the fats of rams and--and of heifers, and so forth, God despised them, the very thing that He commanded them to do. Because they made it a ritual, then God despised it, because they made it a ritual.
102And we can make the Word of God the same thing, right, when we come to it as a tradition, as a ritual. We must come to it, knowing it's "THUS SAITH THE LORD." If God promised it, God will stand by His promise. He's bigger than His promise. He's always been. "He's able," as Abraham said, "to perform that which He had promised to do." He's always able to do that, to keep His Word.
103 Now, Isaiah told them, said. All these things that they had been doing, they had done it without sincerity. They had done it just because the rest of them was doing it. They was because... doing it also because it was a requirement of Jehovah. And all the family did it, and the mothers did it, and the grandfathers did it. Why couldn't they do it?
104Now, we do the same thing. "My grandfather was a Presbyterian, so I'm a Presbyterian. My daddy was a Baptist, so I'm a Baptist," and so forth. "And my daddy was a Pentecostal, so I'm a Pentecostal." That isn't It.
105 We come to the spot to where we realize that we have separated. We are separated from God. And we come upon the basis of the shed Blood of Jesus Christ. Under that Blood, there is where the Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, Pentecostals, can all meet on common grounds. Regardless of tradition, they, or ritual, they can meet there under one common thing, and that's upon the Blood of Jesus Christ.
106Until the church gets back to a place, and away from its rituals, and back to God's original plan, that men are born into the Kingdom of God and not joined into the Church. Then is the time that fellowship will reign everywhere. And the Spirit of the Lord will cover the earth, like the waters covers the sea," when it comes to a place that men can forget their differences and come together in fellowship under the Blood. We cannot all come under the Baptist tradition, or the Presbyterian tradition, or under the Methodist tradition, under the Pentecostal tradition. But we all can meet and fellowship under the Blood of Jesus Christ, because it's God's original plan. That's right. Amen. There is the pardoning.
107 A Methodist can look at a Baptist and hold his head sideways, and a Baptist can look at a Pentecostal, and a Pentecostal back in the Baptist, on their traditions. But when they meet under the cross where the Blood of Jesus Christ cleanses all men from sin, he's a new creature in Christ Jesus. He's a brother. No matter what brand he's branded with, he's a brother. Because that's one ground that we can all meet on. It's God's way of doing it. These other thing are man-made creeds injected into This. But God's original plan for pardoning is under the Blood of Jesus Christ. That's God's plan of doing it. Yes.
108 Traditions in them days, the great prophet cried out, and he said, "Your traditions are powerless. They stink before me. Have no faith in them." The people was offering these offerings, without even having faith in what they're doing.
109Now let's just ask ourself the question. Isn't that something like today? As bad as we hate to say it, we've got to face facts somewhere. There is something wrong somewhere.
110Why, this Church ought to be a million miles up the road, to where it is now. Jesus is waiting on His Church to get ready. "His Bride has made herself ready." We got the potentials. The Holy Spirit is here. God is here, the power to heal the sick, the power to do all the things that Christ did. I've seen it demonstrated, myself, by the Holy Spirit. So, the potentials are here.
111What God is waiting for us to get away from, is our traditions, and come back under the Blood of His Son, Jesus Christ, and become the Church of the living God. Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, whatever more, "Whosoever will may come and take of the waters of Life freely." I believe that with all that's in me. We... God has sent down the Holy Spirit to do that.
112But we, with our rituals, without sincerity, we going, is because it's--it's our tradition, and because it's a ritual. We go without sincerity, without really sorrowfulness of sin.
113 I noticing, the other night, in that great famous meeting of one of our great renowned brothers in California. And I noticed that meeting, as those people come down, young teen-age children. I admired the brother for his great stand; anybody would. If you position, see what place he's taken in the last days, you will too. And as I noticed those people coming down to the altar, to make a decision, girls chewing chewing gum, boys punching one another, people laughing, that isn't the way to come godly sorrowful. You must come under conviction. God, send us an old-fashion, pentecostal, Holy Ghost revival that'll bring sin to the root and bring conviction to men and women.
114Not to say, "I'll go back to the church and I'll renew my fellowship. I'll sign a card." That's all right, but you can join the Masons, Odd Fellows, and anything, and get the same results.
115But when you come under God's pardoning atonement of the Blood of Jesus Christ, there's got to be a sincerity set in there. God requires sincerity.
116If it cost Him such a price, to give His only begotten Son, how are we going to get by, under a little laughing affair, and come join church, and make a decision card and take it into the church, and whatever it might be? That's not God's requirement. "He that goeth forth sowing in tears will doubtless return again, rejoicing, bringing with him precious sheaves." We need a sheave-bringing people.
117 I heard the great evangelist say, one time when I was attending one of his breakfasts, picked up the Bible... And I'd always admired him. He said, "Here is the standard. That's what God requires." He said, "I'll go into a city, I'll have a revival." Said, "I'll have twenty or thirty thousand make the decision. I come back in about four or five years, or maybe two years," and said, "I can't find fifteen or twenty." Said, "Saint Paul went into a city and he made one convert. He come back in another year, he had thirty or forty from that one." Then he said, "It's the lazy preachers that set with their feet up on the desk and don't go out to see the people."
118 I admire his courage for bawling out his brethren, and things upon his conviction. But I'd like to ask him this question, "What preacher told that one back there under Paul, when there is no churches for him to go to?"
119What was it? Paul taking him from a tradition, or signing a card, into the baptism of the Holy Ghost, when his soul was on fire for God. He had to testify and say things. His whole soul was burning with a flame of fire that God had put in there. What we need tonight is a sign that a man or woman is saved, watch them go after other souls as quick as they can.
120 He said one time that a bartender... A little boy come in and said, "Mr. Bartender?"
He said, "Yes, sonny."
He said, "Your sign is down."
121He said, "Well, thank you, sonny." So he walked outside, and the little boy stood with his hands behind him, and the bartender looked up. And there was a great barroom on a big brass plate, advertised. He took his apron and polished it. He said, "Sonny, you're mistaken. My sign is up."
122He said, "No, sir." Said, "It isn't." Said, "I mean your--your best sign."
He said, "That's the best sign I got."
123He said, "Oh, no. Look, laying there." There laid a drunk, in the gutter. That was the best sign he had, yes, sir, when he seen a man under the influence of what he was selling on the inside.
124And when we see a man under the influence of the Holy Spirit, until his life is burning with old-fashion pentecostal Fire, that's the best sign God ever had that that man is saved, when he'll serve. It's the best sign. Now, how will that come about? Not by joining church, but by accepting His pardon through Jesus Christ, your innocent Substitute.
125 No sincerity, no real sorrow for sin. He said He'd hide His face from their rituals. Their prayers were powerless. They prayed, oh, sure. They went up there and said their prayers. They offered their sacrifice. It become a form.
126Do you know, in Second Timothy, the 3rd verse, or the 3rd chapter of Second Timothy, we're told the same thing, that we'd get in the last days? The Bible said here, "In the last days, know this, that the time would come when men would be heady, high-minded, lovers of pleasure more than lovers of God; truce breakers, false accusers, incontinent, and despisers of those that are good; having a form of godliness, but denying the power thereof: from such turn away. For this is the sort that go from house to house, and lead silly women, led away with divers lusts, and ever--ever learning, and never able to come to the knowledge of the Truth." Now, if the Bible predicts that the hour would come when the church would get in the same tradition they was there, by their rituals, here it is again, a traditional religion, powerless.
127 "Oh," they said, "them were communists." No, they wasn't.
128"Having a form of godliness." They go to church. They join church. They try to make a--a long showing, that they are going to church and things, and go out and live different.
129There's no fire in their soul. There's nothing. They're not interested in anybody else. "Everybody else can die and go if they want to. We feel that we're saved. Let the rest of them go." That isn't real Christianity.
130Christianity is: go after the lost, go get that brother, go do something about it. Can we stand and fold our hands, even if we claim that we are saved, and see men and women dying on every hand? And the streets, full of women going to churches, with shorts and--and painted faces, and--and walking up-and-down the street, with cigarettes in their hands; and--and paint all over their face, it looks like foxes or wolves, or something. And men walking up-and-down the street, joining churches, and things like that. And call that Christianity, and hold your peace?
131 What would Saint Paul do if he walked in Tucson? Now, I say they'd have him in jail 'fore morning. That's right. Why? His soul would burn for God till he couldn't keep from doing it. Sure. But we join church. You see, our traditions has become a stink in the face of God.
132What we need today is a prophet arise on the scene with "THUS SAITH THE LORD" and strip those things to the bottom and say that they've become a stink. Our denominations has growed. Our churches are big, and they're finer than they ever was. We'd be a lot better off with a tin pan, standing on the alley again, with a guitar, out there beating a drum, or something other, with the real pentecostal Fire burning in our souls, than to set in the great pews that we're setting in today, dying. The world dying, under our feet. Yes, sir.
133 God has a pardon, and that pardon is only through Jesus Christ; education, tradition, denominational, scientific, nothing will ever take its place. It's under that Blood. It's under the tradition... not the tradition, but under the Blood of Jesus Christ, God's provided way for sinners, the only way that we can ever meet.
134I tell you, you take a Methodist, take a Baptist, and a Presbyterian, and a Lutheran, and a Pentecostal, and let each one come under that Blood, they're brothers. There's no fussing about them then. No, sir. They are brothers. They see everything alike. But you let a Methodist get to fussing with a Baptist, on the order of baptism; let a Oneness fuss with a Trinity, or Trinity with the Oneness, and whatever more, watch the fuss and hair raise. But let them both come under the cross, and watch what takes place.
[Blank.spot.on.tape--Ed.]
And shall be till I die.
Then in a nobler, sweeter song,
I'll sing this power to save,
When this poor lisping, stammering tongue
Lies silent in the grave.
135 I give testimony, tonight, that the Blood of Jesus Christ makes a Methodist, Baptist, Lutheran, Presbyterian, whatever he is, my brother. Yes, sir. There is something in fellow, because his spirit is--is a brother. He isn't a fusser and--and something other. It's... He's a brother in Christ. He believes every Word that's in that Bible.
136How can the Holy Spirit, Who wrote the Bible, deny it? How can the Holy Spirit living in a man, say, "Oh, that was for the disciples, that"?
Jesus said, "Whosoever will."
137Peter said, "The promise is unto you, and to your children, them that's far off, even as many as the Lord our God shall call." The Holy Ghost was for whomever God called.
138Here He said, "Those who He predestinated, He foreknew." He ordained, and they accepted.
139"No man can come to Me," said Jesus, "except the Father draws him. And all that the Father has given Me will come to Me."
140 Do we come in a worked-up emotion? Do we come to join the church? Do we come because we don't want to go to hell? Or, do we come because we love God, that, "Gave His only begotten Son, that whosoever believeth in Him should have everlasting Life"? Do we come because it's a love sacrifice that God give to us, that we might display, display it?
141God hates a powerless religion. Their religion has no power. So what must He do to this day? He hates a... Every time, in the Bible, that God ever... Outside, this side the Bible, every time there ever come a reformation or a revival, it was backed with great signs and powers. When Luther came forth, when Wesley came forth, when all the reformers, Sankey, Finney, Knox, Calvin, whoever, where there come, there was power demonstrated. Where God is, He is supernatural. Where God displays Himself, there's got to be supernatural.
142 Look at the Pharisees in that day who came to Jesus, and they talk about meekness and sweetness. "Who was any sweeter than the old priest? Who was any greater than their priest? He comes to you when you're born. If there's a fuss in the neighborhood, he comes and settles it. And he's always a peacemaker. He's a loving man. You know he is. When you're in trouble, you can go to him, he helps you. What about a nice man?"
143Then, speaking of this Jesus of Nazareth." This priest, we know who his father was, his father's father, his father's father. We got a school here that identifies him. Who is this Jesus of Nazareth? What school did he come from? What organization does He belong to? What does he do but always fussing? What does He say about that gentle old priest of yours? 'He's of the Devil,' Jesus said. 'You're--you're the... The Devil is your father, and his works you'll do.' Could you imagine?"
144He went up in the temple, looked upon the people with anger, kicked over the sacrifices that Jehovah required, and screamed out, "It's written, 'My Father's house is made a house of prayer,' and you've made it a den of thieves."
145What would He do today if He come to our modern churches? There would be some more table moving, there would be some more pew jumping, for He'd tear it to pieces. Right. It would be the same thing. Don't you see, Jesus is very Scriptural. He was the Word. He had not to write anything. He was the Word. He was the living Word. And the people fail to recognize it.
146 And how can a man today, upon the principles of what... Jesus promised these signs to all the world, and this blessing to all the world, and the Holy Ghost to fall just like it did in beginning, on whosoever God would call. How can a man call himself a Christian, and deny that Word, and say the Holy Spirit is in him? The Holy Spirit will punctuate every Word of God with an "amen." That's exactly right.
147Oh, brother, our educational systems has drawed us away from it. And our--our denominations has separated us from one another and from Christ. But, what? They'll continue to do that. And you take a substitute, any other thing, it's no more than fig leaves again. God rejects it. But when the Church comes under the Blood of Jesus Christ, with the token of the Holy Spirit upon them, then you're going to see brotherhood again. You're going to see a Church full of power. You're going to.
148 God hates a powerless religion. It's got to be power. Certainly. It's a power to save a man from sin. It's a power that can do signs and wonders and miracles as Jesus Christ promised. They zeroed in on the Word of God back there and believed it, and hit the target. You zero the same way on the Word of God; it'll hit the target again. It's got to, because He's the same yesterday, today, and forever. God don't like a powerless religion. God does not want that. God wants to perform. God wants to show Hisself alive. Our very hopes is the resurrection. Is that right? Our hopes of life is resurrection, the resurrection of Jesus Christ.
149 You see, God wants to work in His church. Jesus said, "I'll be with you always, even to the end of the world. The works that I do shall you do also." Saint John 12:14, "The works that I do shall you do also; even more than this shall you do, for I go to My Father." Now, the church tries to deny that, get--get a way to get more members, to be more popular.
150Now I want to ask you something. The God is trying to perform in His church, and the church is trying to perform by the creed, and the two can't work together. You've got to get rid of the creed, and get Christ in. And how can you do it? When He sees the Blood, when the Blood has been applied with a sincere heart, and a hand laid upon Jesus Christ, and a heart that's true before God; to confess his wrong and be born of the Holy Spirit, then the works of God would follow, as He said it would do. Yeah, church wants to perform through their creeds, and see how many members they can get. God wants to perform through the power of the Blood, to get Christians born again. That's exactly the difference of it.
151To do, must, you must reject. To do this, they, you've got to reject the Holy Spirit and His performing power, to accept a creed. You have to see the Truth before you can accept an error, if you're going to be a Christian. You can't... You have to walk over God's promise, in order to get an error. Because, there's a red light flashing before, you all the time, "This is the Word."
152 You say, "Well that was for some other day." It's for today, because Christ is the Word. Is that right? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Saint John 1, "In the beginning was the Word, and the Word was with God, and the Word was God. And the Word was made flesh and dwelt among us." And the Bible said, "He's the same yesterday, today, and forever." So, if Christ is the Word, every promise is true, and it's the same yesterday, today, and forever. It has to be. It takes a born-again faith to believe it and make it operate. Just, you can't do it with tradition. It won't work. You've got to come to that Blood, just as sure as anything. After Israel told...
153 After Isaiah told Israel that they had polluted their substitute by their traditions, there appeared another prophet. (Before we close.) Another great prophet come on the scene, and that was John the baptizer. Now, he pointed them to a Lamb that would take... would do not only for Israel, but all of Adam's fallen race. He said there was... God was going to send a Lamb. And this Lamb would be for Gentile, Jew, and whosoever would come.
154It wasn't very long until the Lamb was nailed to His altar cross. His Blood was shed. The Holy Spirit came back. Now, when the old animal lamb died, the spirit of the animal could not come back, so that blood was just applied to a nation. But now, for all of Adam's race, the Lamb of God that was shed, His Blood, the token came back in the form of the Holy Spirit, to come upon the worshipper. Now, that's what God requires. That's what they did at that day. And that's what they'll... they do today.
155Now, if any persons feels the weight of sin, and you know that you're wrong, listen, there is pardon, and that pardon is through God's Lamb. Do you believe that? [Congregation says, "Amen."] It's through the Lamb, through the Blood of the Lamb.
156 I was told a little story once. It helped me a lot. There was a boy that was kidnapped in the early days. I suppose all of you has taken Bible history and taken the history of the church. And in... I believe it was the Foxe... No, it wasn't. It was the Nicaea Fathers, or the life of Saint Patrick. Saint Patrick was actually... That was just a name was give him. His name was Succat. And he was--he was kidnapped by a bunch of--of sea-rovers and was hired out, to be a hog-raiser.
157And this story goes that this kid was kidnapped and taken aboard of a ship, and he was working his way. And the old captain taken sick one day and was--was just about ready to die. And he was so sick, way out on sea, and the old fellow with his gray beard, laying in his cabin. And he called his hands, his deck men, said, "Is there a Bible among you?" Said, "When I was a--a child, I had Christian raising." And said, "I, I'm dying. And--and, men, I don't want to die like this." He said, "Have you got the Word of God? Any man here has got the Word of God?"
158 Finally, way back in the bunch of men, a little boy stood up, and he said, "Sir, I have a Bible. I am a Christian. I pack it with me."
159He said, "Come here, sonny." He said, "Do you mean you pack a Bible?"
160He said, "Yes." Said, "My mother and father was Christians, and I gave my life to Christ when I was just a teeny little fellow, and I've packed His Word with me wherever I go." Said, "I put it upon my heart and it's been in my heart."
161He said, "Read me something out of there, son, before I die."
162And the little fellow turned over to Isaiah 53:5, "And it reads like this, 'He was wounded for our transgressions. He was bruised for our iniquity. The chastisement of our peace was upon Him. And with His stripes we are healed.'"
163And when he said that, the old captain said, "Can you read on?"
The little boy said, "May I comment here?"
And the old captain said to the lad, said, "Go ahead."
164He said, "My Christian mother, before I was taken from her, said... You know, she used to read that Scripture to me, so much. And you know the way she read it?"
165And the old captain said, "No, son. I'd like to hear the way your Christian mother read it."
166 "She said..." He said, "Here is the way she read it, 'He was wounded for Willie Pruitt's transgressions. He was bruised for Willie Pruitt's iniquity. The chastisement of Willie Pruitt was upon Him. And with His stripes Willie Pruitt was healed.'"
167The old captain said, "I like that. I like that." Said, "Oh, if my name could only be read in there!" Said, "You think you could do it, son?"
168He said, "I'll try it." He said, "He was wounded for John Quartz' transgressions. He was bruised for John Quartz' iniquity. The chastisement of John Quartz' peace was upon Him. And with His stripes John Quartz was healed."
169With tears running down his beard, he said, "Fetch me my clothes. Jesus Christ has healed me. I give my life to Him." See?
170 Oh, friend, if you can only read your name in there! Oh, if I can read my name, "He was wounded for William Branham's transgressions. He was bruised." Not the church, not just... not creed." "But He was bruised for my iniquity. The chastisement of my peace was upon Him. And with His stripes William Branham was healed." Oh, if we can just read our name into Scripture, and really mean it, it's that what does it. Read our name into it, makes a receiving, pardoning, for when we realize that He was wounded for our transgression, He was bruised for our iniquity.
171 Another thing, we find out in Hebrews 9:11, that pardoning produces purity, the worshipper having no more conscience of sin, and has cleansed hisself from dead traditions. When we really come under the Blood, we are cleansed from dead traditions. The Scripture says so, Hebrews 9, watch, "Cleanse your conscience from dead traditions." Then, if you do that, forget that you are a Baptist, forget you are a Methodist, forget you are a Pentecostal, whatever you are, and forget those dead traditions, and come to the Blood. Come to that.
172Read your name in that, and then do this, then come to communion table, then come and find out who is right and wrong, whether it's going to be a closed communion or not, see if you can shut your brother out. You can't do it. You just can't do it. There is something in you, won't let you do it. There is just something, you see. Your name is read among those and you can't do it. It purifies you. It cleanses you.
173 Remembering Him as we kneel at the cross, let him be a Catholic priest, Presbyterian, whatever he may be. Let that man come as he reads his name in there, "He was wounded for this priest's transgression. He was wounded for this Methodist, this Baptist, this Pentecostal." What? "Wounded for our transgressions," my name, your name, whatever you are. Then let us believe That; not what the creed says. What the Word says! Then let us kneel down at the cross, together. We're brothers. Oh, yes, the traditions, we cleanse ourself then from all dead traditions.
174There could be forty state presbyters, there could be forty high priests, there could be cardinals, and bishops, and popes, everything else, hollering, "Get up from there. Don't pollute yourself." But you got your arms around your brother, brother. There is something real. You've got pardoning under the same Atonement that he is pardoned by. You are brothers, and it sticks closer than a brother. It's something about it, that draws you so close to God. And when you draw close to God, you draw close to each other.
175"How can you hate your brother who you do see, or despise him, and say you love God Who you have not seen? You become a liar, and the Truth is not in you."
176But when we come to a place, where the Blood of Jesus Christ cleanses us from all sin, then we are brothers. Then there's no difference in us. Our little old brands that we have tacked on us, don't mean a thing.
177 I remember there, I passed the gate the other day and was referring to one of the brothers setting here, where I used to herd cattle. And coming through there, the ranger would mark those cattle as they went through in the spring roundup. And he watched. He never... They had all kinds of brands on them. But he never noticed the brand. He watched for the blood tag. And it had to be a thoroughbred Hereford or it couldn't go on the Arapaho Forest, for the Hereford Association graze there. It had to be a thoroughbred Hereford.
178 I think that's the way it'll be at the end time. He won't say, "Are you a Methodist? Was you a Baptist?"
179That's the big question today, "What--what are you? You a Methodist, Baptist?"
I said, "No."
180"What are you; a Presbyterian, Lutheran, Nazarene, Pentecostal?"
"No."
"What are you?"
"A Christian."
181A Christian, the Blood tag, see, under the Blood. That means that every brother, sister under that Blood is my brother, sister. Very deep sincerity there before Christ. We, the priest, the preacher, whatmore, lay our hands upon our sacrifice and say, "We're guilty sinners. We're not worthy of Your mercy, O God. But You sent Your Son to die in our place, and we freely accept it." Oh, we're brothers then.
182 All the old fussing is over. It's all gone. We're sincerely pardoned. You go, pardoned and cleansed from sin, cleansed from tradition. Old things is passed away. Old fusses is over. All the Baptists, Methodists, and Presbyterians are all cleansed by the same Blood, and we become brothers. Traditional fusses is over, then can fellowship here. And there, only, can we fellowship.
183I've seen Presbyterians stand in these Full Gospel Business Men's meeting, speaking in tongues and shouting as hard as they could, and some of the most outstanding Presbyterians there is in the United States. Jim Brown, how many ever met him, an outstanding Presbyterian, stand here and dance in the Spirit, and speak in tongues, and carry on here, and a pastor of one of the most famous Presbyterian Churches in United States. Lutherans, Methodists, Pres-... all together, what is it? They have come under the Blood. There is no tag. There is no denominational barriers. We're one. We are Christians. We have things in common. Yes. Here not long ago...
184 In closing. There was a man and a woman, husband and wife, was separating. And they tried to make up. They went to psychiatrists, to find out if he could draw their minds together, but he couldn't. They went to everything that they could think of, to try to stay together, but they just fussed, and continually they were divided. And they just couldn't stand each other, and couldn't stand in each other's presence, and they go to fussing. So, they decided they would divorce.
185So, they hired a lawyer, to give them a divorce. And he said, "Well, now, before we do it," said, "we'll sell the place." And said, "You all better go down and divide the spoils between you before you get the divorce and the place is sold."
186 So, the husband and wife went together. They went to the home. And they went into the living room, and she said, "I'm going to take this."
And he said, "I'm going to take this."
187And they fussed, and they stewed and carried on, one another. After while, they'd say, "Well, I'll give you this if you'll take this." All right, that went on a while. Then they went into the parlor and different places, and into the kitchen, and into the bedroom. They divided their spoils.
188 Then finally they remembered there was some stuff in the attic. So they went up into the attic and they pulled out an old trunk. And they begin to lay out different things, say, "You can have this, and you can have this." And finally both of their eyes fell on a certain little object, and they both grabbed for it. And they looked at each other. What was it? A pair of little white shoes that belonged to a baby that had deceased. It was part of both of them. There, with their hands clasped like that, over this baby's shoe. Really, who did it belong to? Whose was it? It belonged to both of them. They had things in common.
189In a few minutes, as one looked to the other, tears begin to run down their cheeks. What was it? They could divide everything else, but when they come till they had something in common, the child, and it was in heaven, then the fuss was over. In a few minutes, they were in each other's arms. The divorce was settled. Peace reigned.
190 And, brethren, let me say this to you tonight. We're not wanting you to join a church. But I'm asking you this. There's one thing that we have in common, that's Jesus Christ. He is in common with us. We can't all be Baptists. We can't all be Methodists. We can't all be Oneness, or Threeness, or whatever it is. We can't be that. But there's one thing we have in common, that's the pardoning offer of God, His Son, Jesus Christ. We have all things in Him. But that's the first thing for us to accept. Then we can get other things, when we accept the pardon that God has offered us. And that won't be through our educational system, through our denominational system, but will be through the Blood of Jesus Christ. We all can meet there under the cross, and be one and have things in common. You believe that? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Let us bow our heads just a moment while we pray.
[A sister begins exhorting. Blank.spot.on.tape--Ed.] Amen.
191 With heads bowed, surely hearts bowed, let's bow our hearts just a minute now, with our heads, saying, "Lord, with my heart bowed now, with all that of my tradition, am I right or wrong?" Let the Holy Spirit search through the heart now. And if it's not just where it should be, and you would like to be remembered in prayer in the closing, that you know that we can all meet under one thing, the Blood, the Atonement. And when we do, then we're cleansed from all the things of the world. And you'd like to be remembered in prayer, would you let it know by uplift your hand to God? Say, "Re-..." God bless you. Oh, my, the hands! "Remember me, O Lord."
192 Do you realize that we haven't got many more days to stroll through this earth? You say, "Well, I'm young." I know. I don't know, sister, brother, there'll be a many teen-ager die tonight, across the world, hundreds of them. No, only thing you have is what breath is left in you.
193Will you, at this time, say, "With my hand up, Lord God, I accept the pardon that You offered, the Blood of Jesus Christ"?" Now let the Token from the Blood, the Holy Spirit, come upon me. I haven't received the Holy Ghost. I--I know it. And I--I want to receive that something that makes me feel the way you're talking about, that my sins are all gone; and the world, the love of the world, is passed from me, and I'm a new creature. I want to know that in my heart. And, God, I'm not raising my hand to Brother Branham, but I'm raising it to You, and You know my heart." And don't anyone look up. Just let God see this, alone. And say, "God, I--I--I want the token, that the Blood has been applied to me. And I want it."
Raise your hand, say, "Pray for me, Brother Branham." Lord bless you. That's fine.
194 No matter what you are, Methodist, Baptist, Presbyterian, it's for whosoever will. Now, I have... saying nothing against those churches. They, they're all right. But what I'm trying to say, that that won't save. You see?
195It's got to be God's pardon, pardoning grace. And it's only represented, not through a church, but through the Blood of Jesus Christ. That's your Substitute, when you can lay your hands upon Him and say, "Now I accept this substitute. God, be merciful to me."
196And maybe there may be church members here, that has joined church, with all good sincerity. I believe that, with all my heart, you joined with sincerity. But, you say, "Brother Branham, really, my heart hasn't been cleansed from all these traditions and things. I--I believe if someone would speak against the very church that I... If the Bible would even say, tell me, I'd be proved by the Bible that my church is wrong, I--I still couldn't accept it from my heart. I couldn't do it, but I want to. Pray for me." Would you raise your hand, say, "Pray?" "I'll do it. Yes, I sure will." God bless you. That's good. That's fine. "I--I want to be able to accept everything that God said, just the way He did in His Bible. And I want the Blood of Jesus Christ to come upon me."
197 And if the Blood is applied, the token! See, there is a token given of the Blood, and that's the Holy Spirit. And when the Holy Spirit came down, on the Day of Pentecost, you know what It did to the people. And every time that it ever will come upon the people, It'll do the very same thing. Peter said, "For the promise is unto you, to your children, to them that's far off, even as many as the Lord our God shall call," this same promise.
198If ten cents is ten cents here, it's ten cents out there. It's, wherever it's at, is ten cents. If this is a diamond here, it's a diamond there. If this is a house here, it's a house there.
199And if this is the Holy Spirit that fell on the Day of Pentecost, it's the same Holy Spirit today. And you have never found that experience? Accept it now while we pray, will you?
200 Our Heavenly Father, knowing that--that the sun is swiftly going down, time shall be no more, one day the great Archangel will step out on the scene of time, from out of Eternity. And the trumpet of God shall sound, and every man and woman will answer to what we know to be the Truth, the Word of God. There's got to be some standard that God has to have here on earth, that we're to be judged by. And if we took the standard of our church, our denomination, how far would we miss it! And which denomination would be right? Therefore, we'd be confused. We wouldn't know what to do. But there is a standard, and that is Your Word.
201And Your Word said, "Except a man be born again, he cannot even see the Kingdom of God." In other words, he cannot understand it. He must accept it by faith, and be born again, and then he will understand it. See is to "understand."
202 And we pray, God, tonight, that many of those hands going up tonight, all over the building, businessmen of the city, and women, boys, and girls, I believe with sincerity they raise their hand. Now, they could not raise their hands unless there was a conviction. And the Holy Spirit, by them, has proved to them that they are wrong, and brought conviction that they want to be right. And they raised up their hands to You, the great Creator, knowing that they have to meet You someday. And they were sincere, I believe, Lord, and I'm interceding for each one. I trust, tonight, Lord, as I pray, that not one hand that went up will ever be able to have rest until the Holy Spirit has filled their life. Grant it, Lord. I claim them for the trophies of Jesus Christ. Do it, Lord, I pray. Save the lost.
203 Fill those who have accepted Christ, with the Holy Ghost. Pour It out upon their souls, Father. Get glory unto Thyself.
204Jesus, You have said to us, "No man can come to Me except My Father draws him first." "And faith cometh by hearing, and hearing of the Word of God." And now, Word of God being preached, faith comes by hearing. And they have been drawn, because the Bible said, "Those who He foreknew, He predestinated. And those who He predestinated, He called. And those who He called, He gave Eternal Life."
205And now, back in the beginning, before the world, You put their names upon the Lamb's Book of Life. And tonight the Holy Spirit has called. And they raised their hands. Now, Lord, give them Eternal Life. I ask it for the glory of God, that the Holy Spirit will come down in their hearts and circumcise them from all dead works and traditions, and give them free pardoning. And fill them with His Presence, that they might go forth from this day, in the hour of darkness, like it was in the days of Sodom when painted-faced women, immorality shook the nations.
206O Lord God, may men and women go forth as burning blazes. May the Holy Spirit literally send holy Fire upon them, Lord, until they'll be so filled with God's goodness, and--and that they'll go forth, to call every sinner they come in contact, to the cross. Grant it, Lord, where they too can fall and find pardoning. Do that to the Methodist, Baptist, Presbyterian, Pentecostals, and all, Lord. Grant it. They are Yours now. I commit them into Your hands, that You will grant this to them. In Jesus Christ's Name. Amen.
207 You love Him? [Congregation says, "Amen."--Ed.] I... This may be a little out of order. Just a moment. Let's sing this good old hymn. I--I love to sing. You know, the... Sometimes, in preaching, you say things that cut, but there--there is a balm in Gilead, isn't there, that heals the soul? ["Amen."]
208 Let's sing this good, old song, if you will. "I love Him, I love Him because He first loved me." Do you know the song? ["Amen."] Somebody now lead it off for me.
I love Him, I love Him
Because He first loved me
And purchased my salvation
On Calvary's tree.
209 Let us hum it. [Brother Branham begins humming I Love Him--Ed.] Now, while you're humming I Love Him. How many Baptists are here? Raise up your hand. Presbyterians, Lutheran, Nazarenes, Pilgrim Holiness, Pentecostals? There, my, at the people! All together... [Brother Branham continues humming I Love Him.] What have we done now when we've come under the cross, under the pardoning grace? We're all pardoned, not by our church, but by Calvary.
210Let's just shake hands with the Methodists, Baptists, and Pentecostals, now, when we sing again. "I..." [Brother Branham shakes hands with those near him--Ed.]
Because He first loved me
And purchased my salvation
On Calvary's...
211Now, we sing it so each one can hear it. Now let's just bow our heads and raise up our both hands to God. And with all of our heart, if we love Him, let's say so now.
I love Him, (O God!), I love Him
Because...