Ja som Vzkriesenie a Život

Celé Kresťanstvo je založené na vzkriesení. To je naša nádej. Zistime teraz prečo. Stvoriteľ to ustanovil do takého poriadku, že ak by sme nemali ani Bibliu, stále by sme vedeli, že Kresťanstvo je správne. No, vzkriesenie nie je náhrada. Vzkriesenie znamená zodvihnúť tú istú vec, ktorá spadla. Ak by som mal z poličky na zem zhodiť Bibliu, vziať nejakú inú Bibliu a vymeniť ich, to je náhrada. Ale vzkriesenie, to znamená zodvihnúť tú istú Bibliu, ktorá spadla dolu. A to je to, čo znamená vzkriesenie, „byť zodvihnutý.“

A Boh, ten veľkolepý Stvoriteľ, ktorý vyjadril Samého Seba cez celé Svoje stvorenie. A my sme časťou Jeho stvorenia, práve tak, ako sú tie kvety, práve tak, ako sú stromy, všetka ostatná príroda. Sme časťou Jeho stvorenia. No, Boh je Bohom rozmanitosti. On nemá všetko presne také isté. On nemá len samé vrchy; On má púšte, roviny, trávnaté polia. A má žlté kvety, biele, modré, ružové, rozličné farby. Má vysokých ľudí, malých ľudí; a tmavovlasých, hnedovlasých, ryšavých. On je Bohom rozmanitosti, lebo všetko je na to, aby to slúžilo Jeho účelu. On má všetko na to, aby to slúžilo Jeho účelu. A pre všetko, čo správne slúži Jeho účelu, existuje vzkriesenie.

Stiahni audio súbor

JA SOM VZKRIESENIE A ŽIVOT (I AM THE RESURRECTION AND LIFE), 63-1118, Lyon's Funeral Home, Lyon's Funeral Home, Campbellsville, KY, 49 min

1...nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.

Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.

Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.

Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv;

potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.

Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.

2Čítal som z 1. Tesaloničanom, zo 4. kapitoly. Teraz budem čítať z Knihy Jóba. Štrnásta kapitola z Jóba.

Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.

Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.

A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!

Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -

Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:

odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.

Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.

Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:

keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvy jako sadenec.

Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!

Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:

tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.

Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!

Ak zomrie človek, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.

Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.

Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.

Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.

Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;

voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.

Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.

Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.

Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.

3To je zo 14. kapitoly knihy Jóba.

4Dnes popoludní tu máme niečo, čo nie je vítané nikde v nijakom čase. Nezáleží na tom, ako sme na to pripravení, vždy je to nevítaný hosť, ktorý iste prichádza do každého domu. A je to kruté. Som si istý, že ak by som bol mŕtvy, nemyslím si, že by som chcel prísť do toho domu, do ktorého prišla táto smrť, tento mladý Kresťan, ktorého telo tu leží pred nami, ktorého sme poznali ako brata Garnetta.

5A dnes sme tu zhromaždení, aby sme vzdali poslednú poctu tomuto mladému, udatnému Kresťanovi. To sú tie posledné veci, ktoré pre neho môžeme tu na zemi urobiť, hoci on nás nepočuje. Ale premýšľame o tých, ktorí majú toto pred sebou. Jedného dňa to jednoducho musí prísť. Musíme tomu čeliť. Či mladí, či starí, skôr alebo neskôr to príde ku každému z nás.

6Nezáleží na tom, čo by som o Garnettovi povedal, ako som ho poznal, nezmenilo by to náš názor. Jeho život a jeho svedectvo hovorí medzi vami všetkými hlasnejšie než čokoľvek, čo by som mohol povedať. Som...

7Moje osobné zoznámenie sa s ním bolo cez jeho matku. Jedného večera, zatiaľ čo skončila bohoslužba v mojom zbore, ona ku mne prišla. A mala syna, ktorý zomieral na obrnu. Myslím, že oni sa vzdali nádeje, že by naďalej mohol žiť. No, mnohé z týchto zavolaní, máme ich. Sú jednoducho pravidelnou bežnou vecou. Ale keď som sa išiel pozrieť na tohto mladíka, bol v „železných pľúcach“ [Podporný prístroj na udržanie dýchania – pozn.prekl.]. Niečo tam na ňom bolo, ako som na neho prvýkrát uprel svoj zrak, zamiloval som si ho. Milujem ho do dnešného dňa, ako sa na neho teraz dívam, vždy budem. Bol to udatný mladík. A zdalo sa, že on mal v živote niečo, čo znamenalo viac, nie len taký obyčajný chlapec, tínedžer, ktorý len tak prechádza životom. Mal veľmi jasné porozumenie vecí. Modlil som sa za neho, aby nezomrel.

8Nakoniec ho vybrali von zo „železných pľúc“ a bol privezený domov, bol umiestnený do nejakého druhu nakláňacej postele, kde udržiavali jeho dýchanie.

9Prišiel som sa na Garnetta pozrieť. A v akého príjemného Kresťana sa ten život vyvinul, chlapec, na ktorého by boli hrdí ktorýkoľvek rodičia. Koniec koncov, to je naša cesta tu na zemi, to je to, kvôli čomu to je, je to príprava na odchod. A Garnett istotne urobil túto prípravu, bez jediného tieňa pochybnosti, udatný mladý muž plný Kristovho Ducha a Života. Odrážalo sa to rovno cez neho.

10A žijem v Tucsone, v Arizone. Pred nejakým časom zostal tento mladý chlapec nemocný a bol veľmi chorý. A ako vyjadril svoju vieru tým, že zavolal na dlhú vzdialenosť. A keď som sa konečne dostal domov a modlil sa po telefóne za toho malého chlapca, no, prišla k nemu milosť Božia a dostal sa cez to. Znovu a znovu, keď sme mali niečo, čo nebolo v poriadku, on zavolal. Spolu sme sa modlili prostredníctvom telefónu. A nemyslím si, že by ho niekedy náš Nebeský Otec odmietol, v ktoromkoľvek čase, ale vždy prekonal to, čo mu bolo.

11Minulú jeseň som bol tu dolu navštíviť priateľov. Jedného dňa, poslednýkrát, kedy som v tomto živote videl Garnetta, neočakávane sme vstúpili do jeho krásneho malého domova. On zostával so svojimi. A to, čo sme našli, by mohol byť pravdivý príklad pre ktoréhokoľvek kresťanského kazateľa, aby toto videl. On sedel a bol vonku z tej nakláňacej postele, ruky mal v malej šatke. Ako sme vošli do domu, boli sme, ako vždy, veľmi vítaní, bol tam Garnett. A pred ním bola Biblia. A malá pani, ktorá sa o neho starala, sedela na takom dvojitom skladacom kresle a mali biblické štúdium. A díval som sa na neho a moje srdce sa skrátka rozpustilo.

12A povedal som mu, dal som mu otázku. Povedal som, „Garnett, možno, čo ak by sa ti toto nikdy nestalo?“ Povedal som, „Ty by si... bol by som zavolaný, povedzme, dnes večer sem hore s tým, že tu na diaľnici bol práve vo svojom aute zabitý mladý chlapec, ktorý sa volá Garnett Peake. A ten chlapec bol opitý a jeho duša sa odišla stretnúť s Bohom. Alebo by si radšej zachoval tú scénu tak, ako je?“

13Povedal, „Len nech to je tak, ako to je. Pokiaľ poznám Ježiša takým spôsobom, akým Ho poznám teraz,“ povedal, „to je viac ako život, dokonca i keby som tu musel zostať po celý svoj život v takomto stave.“

14Ale povedal, „Chcem ti ukázať, brat Branham, je mi oveľa lepšie.“ Mohol hýbať rukami, a tak ďalej. S veľkým očakávaním sa díval vpred do času, keď mu bude lepšie, aby tak mohol chodiť. Som starý človek, videl som toho vo svojich dňoch mnoho. Neverím, že som kedy stretol chlapca, ktorý bol udatnejšieho ducha než Garnett. Vkladal som do neho veľké nádeje.

15Pred pár dňami mi bolo povedané, že dostal niečo ako črevnú chrípku. A potom, keď si uvedomil, že odchádza, no, zavolal po mňa. A on nevedel, že som bol v tom čase v New Yorku, v aréne. A keď som sa dostal z tej arény, prišiel mi telegram, či vlastne správa. Rýchlo som sa ponáhľal ku telefónu a zavolal. Ale vzácny brat, ktorý sa o neho staral, povedal, „Brat Branham, Garnett odišiel stretnúť Ježiša o šiestej hodine.“

16Odišiel od nás. Uvedomujeme si to. Ale zaujímalo by ma, či naozaj existuje taká možnosť, že toto by bol koniec toho? Všetci sme si vedomí toho, že ten chlapec od nás odišiel, ale pomyslime na to, čo nadchádza. Je niečo, čo by sme mohli povedať, mohli by sme ho vôbec niekedy znova vidieť? Je toto poslednýkrát, kedy vidíme Garnetta? To je to, o čom ku vám chcem na pár ďalších minút hovoriť. Môžete si byť istí, že ho znova uvidíme? Jób sa pýtal túto otázku, najstaršia Kniha Biblie. Povedal, „Ak človek zomrie, bude opäť žiť?“ Teda existuje nejaký dôkaz, že to tak je? Mohli by sme mať nejaký fyzický dôkaz, že to vzkriesenie tak je? Áno. Povedal by som, že áno.

17Ak si to všimneme, že slúžime Stvoriteľovi. Uvedomujeme si, že by sme tu nemohli byť bez toho, že by nás niečo stvorilo. Nemôžeme len tak byť tým, čím sme, bez toho, aby – len tak sa objaviť; o nič viac, než by nemohli byť moje hodinky také, aké sú, so všetkými tými kameňmi a časovaním. Tam bol... Za tým je nejaká majstrovská inteligencia, ktorá tie hodinky vytvorila, a pomyslite len o tom, čo je zač ľudská bytosť, ktorá vytvorila tie hodinky. Aké nemožné by to bolo pre hodinky, aby sa len tak objavili, a o čo viac nemožné to je, že by sme sa my len tak objavili!

18Tým, že som misionárom a cestujem okolo sveta, bol som s tým teraz oboznámený, sedemkrát okolo sveta, a ako premýšľam o tom, že som videl rozličné svetové náboženstvá a každú jednu z ich filozofií a to, čo si myslia. A mnohí z nich veria v reinkarnáciu, a tak ďalej. Ale kresťanské náboženstvo je jediné náboženstvo, ktoré má pravdu, pretože celé stvorenie hovorí o Kresťanstve.

19Jób povedal, „Ak zomrie strom, existuje nádej, že on znova ožije. A ak zomrie kvet, existuje nádej, že on znova ožije.“ Ale povedal, „Človek ľahne, vydá ducha a kde je on?“ Jób bol človek, povestný človek. Bol to veľký filozof vo svojich dňoch a veriaci a mal mnoho múdrosti. A satan ho túžil preosiať a vyskúšať ho.

20A všetci Kresťania, veriaci, sú vyskúšaní. „Každý syn, ktorý prichádza ku Bohu, musí byť vyskúšaný, naprávaný.“

21A tak Jób, keďže vedel, že Stvoriteľ stvoril celé Svoje stvorenie, on si všimol, že v stvorení, že tam v botanickom živote bolo vzkriesenie, a tak ďalej. Ale povedal, „Človek ľahne, vydá ducha, vytratí sa a kde je? Čo sa mu stalo?“

22A potom skrze videnie uzrel príchod Toho Spravodlivého. On vedel, že bol hriešnikom. A ten dôvod, prečo človek musel ľahnúť a nepovstať späť, bol, že tam nebolo nič, čo by sa za neho mohlo prihovoriť.

23On vedel, že kvet nič neurobil. Bol sem privedený kvôli určitému účelu a slúžil Božiemu účelu. A tak preto, keď kvet zomrel, mohol znova povstať.

24Ale človek zhrešil a nebol tam pre neho žiaden spôsob, aby niekedy povstal v Prítomnosti svojho Stvoriteľa. A tak, v tomto stave mu od Boha bolo umožnené vidieť príchod Toho Spravodlivého; Človeka, ktorý mohol položiť Svoje ruky na hriešneho človeka a Svätého Boha a premostiť cestu, Syn Boží. Potom, keď bol na prorokovi ten Duch, on vykríkol, „Viem, že môj Vykupiteľ žije a v posledných dňoch sa postaví na zemi, a hoci moje kožné červy zničia moje telo, jednako ja sám vo svojom tele budem vidieť Boha. Moje oči budú hľadieť a nie iné.“

25Celé Kresťanstvo je založené na vzkriesení. To je naša nádej. Zistime teraz prečo. Stvoriteľ to ustanovil do takého poriadku, že ak by sme nemali ani Bibliu, stále by sme vedeli, že Kresťanstvo je správne.

26No, vzkriesenie nie je náhrada. Vzkriesenie znamená zodvihnúť tú istú vec, ktorá spadla. Ak by som mal z poličky na zem zhodiť Bibliu, vziať nejakú inú Bibliu a vymeniť ich, to je náhrada. Ale vzkriesenie, to znamená zodvihnúť tú istú Bibliu, ktorá spadla dolu. A to je to, čo znamená vzkriesenie, „byť zodvihnutý.“

27A Boh, ten veľkolepý Stvoriteľ, ktorý vyjadril Samého Seba cez celé Svoje stvorenie. A my sme časťou Jeho stvorenia, práve tak, ako sú tie kvety, práve tak, ako sú stromy, všetka ostatná príroda. Sme časťou Jeho stvorenia.

28No, Boh je Bohom rozmanitosti. On nemá všetko presne také isté. On nemá len samé vrchy; On má púšte, roviny, trávnaté polia. A má žlté kvety, biele, modré, ružové, rozličné farby. Má vysokých ľudí, malých ľudí; a tmavovlasých, hnedovlasých, ryšavých. On je Bohom rozmanitosti, lebo všetko je na to, aby to slúžilo Jeho účelu. On má všetko na to, aby to slúžilo Jeho účelu. A pre všetko, čo správne slúži Jeho účelu, existuje vzkriesenie.

29Môže byť ťažké pomyslieť si, alebo hneď tomu rozumieť, ale len na to pomyslime, ako to tu dnes popoludní máme pred sebou.

30Tak, tu sú kvety. Vyjadrujú to, kvôli čomu sem na zem prišli, aby pomohli rozjasniť túto utrápenú miestnosť, kde leží tento vzácny mladý brat, ktorý spí. A tie kvety, všimli sme si.

31Ako vy ženy, ktoré ste tu z Kentucky. Ja sám som odtiaľto. A všimol som si, že ste si okolo vášho domu nasadili svoje kvety, a v lete tak pekne zakvitnú a rozjasnia váš domov. A potom, možno na jeseň v roku, zrazu na ne náhle udrie mráz. To je smrť. No, či už z nich opadávajú lupienky, alebo sú to len mladé kvety, alebo akékoľvek sú, keď udiera mráz, on ich všetky zasiahne. To je smrť. Neberie ohľad na osobu, nadanie, vek. Ona jednoducho udiera. A tam, kde udiera, tam triafa. Potom si všímame, že z toho malého kvetu opadávajú lupienky, a potom z toho kvetu vypadne malé čierne semienko.

32A toto teraz môže vyzerať detsky, ale to je spôsob, ako nájdete Boha, to je v jednoduchých veciach, nie v komplikovaných veciach. Boh to urobil jednoduché, ak by sme si to len mohli uvedomiť.

33No, Boh má pohrebný sprievod pre ten kvet; vyzerá to zvláštne. Ale to malé semeno leží na zemi. Potom prichádzajú jesenné dažde, padajú z oblohy ako slzy a utľapkávajú toto malé semeno, až kým nie je pochované.

34A potom prichádza studená zima. No, lupienky sú preč; stonka je preč; hľuza v zemi, korene sú vyschnuté. Ó! Semeno, keď v zime začne mrznúť, to zamrazí to semeno. To semeno to rozpukne a vychádza dužina. Teraz pokračujeme ďalej, február alebo marec. Nie je tam žiaden lupienok, žiadna stonka, žiadne semeno, žiadna dužina, vôbec nič.

35Je to koniec toho kvetu? V žiadnom prípade nie. Je tam malý zárodok života, niekde vo vnútri toho semena. Mohli by ste vziať do rúk tú zeminu a vziať to do laboratória a nechať vedcov, aby to preskúmali zo všetkých strán a nikdy by nenašli ten zárodok života. Boh to ukryl. Ale akonáhle sa svet otočí okolo solárneho systému, až sa dostane na tú stranu, kde tú zem znovu zasiahne slnko. Nedokázali by ste ten život ukryť.

36Ak položíte cez váš dvor betónový chodník, na vrch trávy, kde je vaša ďalšia... najviac... Nasledujúce leto, kde je najviac trávy? Rovno okolo bokov chodníka. Prečo? To je ten život, ktorý ležal pod tým betónom. A keď príde jar, hoci na tom leží skala, ona to neukryje. Ten život si prerastie svoju cestu rovno cez to. To je dôvod, prečo rastie tak veľa trávy okolo okraja chodníka. Nedokážete ukryť život. Musí to povstať, pretože Boh umiestnil slnko, s-l-n-k-o, nad tento botanický život a to ovláda botanický život.

37 No, ak On umiestnil s-l-n-k-o nad botanickým životom, potom umiestnil Svojho S-y-n-a nad večným Životom. [Slovo „sun“ v angličtine znamená „slnko“ – slovo „Son" znamená „Syn,“ pričom obe slová majú rovnakú výslovnosť. – pozn.prekl.] A tak, ak existuje vzkriesenie pre kvet kvôli tomu, že slúžil Božiemu účelu, o čo viac On urobil cestu pre človeka! Áno. Existuje cesta pre človeka. On musí tiež vyjsť, keď prichádza čas pre S-y-n-a Božieho. Nie s-l-n-k-o, to privádza ten botanický život, pretože ho ovláda. Nedokážete to ukryť. Musí to vyjsť hore. A existuje S-y-n Boží, ktorý ovláda ľudský život, večný Život. A ak slúžime Božiemu účelu ako synovia a dcéry Božie, keď čas dospeje do toho, aby prišiel S-y-n Boží, nemohli by ste ten Život ukryť. Celá príroda o tom hovorí.

38Sme tu teraz na jeseň tohto roku, tu v Kentucky, kde sú nádherné stromy, ktoré tento rok vydali svoje listy. A potom, predtým, ako sme vôbec mali nejaký mráz alebo čokoľvek, všimli ste si na svojich dvoroch a naokolo, ako začali tie listy opadávať už prvého augusta? Prečo? Čo spôsobilo, aby tie listy opadli? Je to kvôli tomu, že z listu odišiel ten život. A kam odišiel? Dolu do koreňa stromu. Aká inteligencia spôsobila, že ten život opustil ten list a odišiel dolu do zeme? Pretože, ak by ostal tu hore, to by ten strom zabilo. Odišlo to dolu do koreňa stromu, aby sa ukryl, až kým neprejde zima. Nasledujúcu jar to opäť privedie naspäť život a vydá ďalší list.

39No, musí byť nejaká Inteligencia, aby to robila. Strom nemá žiadnu inteligenciu; je to len obyčajný botanický život. Ale nejaká veľkolepá Inteligencia hovorí ku tomu stromu, predtým, ako ho zasiahne nejaký mráz, ku životu, ktorý tam v tom je, „Choď dolu do koreňa stromu a ukry sa tam.“ A potom, keď sa slnko začne odchyľovať na druhú stranu, ako ten list vie, že slnko sa obracia preč a prichádza zima? To je Inteligencia, ktorá to tomu hovorí. To je Boh.

40Čo za symbol! Čo tam vidíme? To isté, čo vidíme pri kvete; život, smrť, pohreb, vzkriesenie.

A dokonca Boh tvorí na hrudi zeme kyticu tým, že nechá kvety opadnúť, ony zhnednú hneď, ako odumierajú. Červené a zelené a rôzne farby, práve tak, ako je to tu dnes popoludní.

41Boh nie je komplikovaný. Ľudia sa Ho niekedy snažia urobiť komplikovaného. Ale On, Boh, sa dá poznať v jednoduchosti. Prehliadame Ho, zatiaľ čo sa Ho snažíme nájsť. On je tak jednoduchý, predstavuje Samého Seba takým spôsobom. To je to, čo Ho činí tak veľkolepým.

42Všimnite si teraz v tomto, tento život, ktorý bol v tom strome, ktorý slúžil svojmu účelu, odišiel dolu do hrobu, aby vydržal až do jari. No, nejaká Inteligencia to musí znova priviesť naspäť hore, znova prísť s jablkami a s čímkoľvek ďalším, čo strom prináša, s jeho listami, a tak ďalej. To znova prichádza naspäť hore.

43No, Jób tu povedal, „Ó, aby si mi vymeral čas a ukryl ma v hrobe, až kým neprejde Tvoj hnev.“ Vidíte, čo povedalo Písmo? Sme ukrytí v hrobe, až kým neprejde hnev, a potom znova prichádzame naspäť hore.

44„Viem, že môj Vykupiteľ žije a v poslednom dni sa postaví na zemi; a hoci kožné červy zničia toto telo, jednako vo svojom tele budem vidieť Boha.“ On videl, že jedného dňa bude skrze Človeka privedené vzkriesenie; a otázka hriechu bude vyriešená, keď ten Spravodlivý, Syn Boží, prišiel, aby zomrel sa hriešnikov. V tom čase na zemi nebol žiaden človek, alebo žiaden človek od tej doby, ktorý kedy mohol premostiť tú cestu medzi Svätým Bohom a hriešnym človekom. Ale Jób, tu, štyritisíc rokov pred Jeho príchodom, videl Jeho smrť, pohreb a Jeho vzkriesenie a Jeho ospravedlnenie, ktoré prišlo skrze vzkriesenie, a to je absolútna záruka vzkriesenia veriaceho. Čo za útecha to je, vedieť, že tie veci sú pravda. To nie je vymyslená historka.

45Pozrite sa sem von. Pozrite na slnko. Slnko ráno vychádza, to je narodenie dieťaťa. Boh ho posiela hore. Existuje na to, aby slúžilo Božiemu účelu. A ráno o deviatej hodine ide do školy, to je dospievajúci. A potom o dvanástej hodine prichádza do plnej dospelosti. Po dvanástej hodine prešlo päťdesiat rokov, napoly skončilo a začína ísť dolu, stáva sa slabším, starším. Do tohto času naberalo na sile, potom začína slabnúť.

46Práve tak, ako to je s nami. Začneme silní a ako prichádzame do našej plnej dospelosti, stávame sa silnejší. Keď potom príde určitý vek, sme v našej najlepšej sile. Potom začíname slabnúť, po celý čas, zapadáme dolu.

47Nakoniec sa po chvíli ocitne nad západným horizontom, nádherné svetlo. Poslúžilo Božiemu účelu; zomiera; zem sa ochladzuje, ochladí sa, vychladne cez noc. Je to teraz koniec toho slnka? Je to poslednýkrát, kedy ho vidíte? Nie. Nasledujúce ráno, ono znova vychádza hore vo vzkriesení. Boh o tom každý deň vydáva svedectvo, povedal, „Existuje život, smrť, pohreb, vzkriesenie.“

48Všetko, na čo sa pozriete, hovorí rovnakým spôsobom, „život, smrť, pohreb a vzkriesenie,“ ak to slúži Jeho účelu.

49Teraz by tu mohol byť čas, že tento kvet by mohol byť kvetom, ale nikdy viac neožiť. Je tu určitý bod, ktorý si želám, a ak by ku mne Garnett mohol dnes popoludní hovoriť, tu by bolo to, čo by odo mňa chcel, aby som povedal, pretože on je v Prítomnosti Božej. Ak to semeno...

50Mnohí z vás mužov, ktorí sú tu dnes popoludní, ste farmármi, alebo žijete tu v okolí, kde vidíte farmy a vidíte prírodu. Ak je semeno zasadené, nezáleží na tom, ako pekne to semeno vyzerá, ak to semeno nie je oplodnené, nebude žiť. Pôjde do zeme, zakorení sa a to je jeho koniec. Nie je tam vôbec žiaden spôsob. Nie je tam nič, čo príde naspäť do života. To semeno musí byť opelené od partnera, inak znova nepovstane.

51A tam je to, čo spôsobuje naše uistenie o opätovnom vzkriesení. Ako nám povedal Ježiš, „Kým sa človek nenarodí znova, nemôže vidieť Kráľovstvo Božie.“ Sme tu umiestnení, aby sme učinili voľbu.

52A teraz ten nádherný kvet... nezáleží na tom, aké to je pekné, a aké krásne a okrúhle je to semeno. Ako skrížená kukurica, mohli by sme zasadiť skríženú kukuricu, to nič neurobí. Je to pekné semeno bez života. Je to život, ktorý je prevrátený.

53A akýkoľvek život, ktorý je prevrátený od Boha, nemôže znova žiť. Musíme sa znova narodiť.

54Ale s takou istotou, akou je to semeno oplodnené, tak vtedy znova povstane. Neexistuje žiaden spôsob, ako ho zadržať od toho, aby znova povstalo. Musí, pretože je oplodnené a to je ten botanický život, ktorý je v ňom.

55No, veriaci má vo svojom vnútri Život Kristov, ktorý prvý zmŕtvychvstal pre naše ospravedlnenie, aby potvrdil, že existuje vzkriesenie ľudského života, ľudského tela, aby sme opäť žili, pretože sme boli počatí a zrodení; inými slovami, narodení znova z Ducha Svätého.

56A všetko, čo by sme mohli vidieť v prírode... Stojím tu a mám tu na kúsku papiera zapísaných mnoho vecí, o ktorých by som ku vám rád hovoril, ale malo by to byť postačujúce na to, aby ste vedeli, že sa nemôžete pozrieť von bez toho, aby ste videli dôkaz smrti, pohrebu a vzkriesenia. Kamkoľvek idete, na čokoľvek sa dívate, je nemožné prejsť pomimo: smrť, pohreb, vzkriesenie.

57A potom sme znova zistili, že vzkriesenie prichádza, iba keď to slúži Božiemu účelu. Ak to neslúži Božiemu účelu, nezáleží na tom, aké je to prekrásne, ako pekne to vyzerá, a o koľko lepšie to môže vyzerať než nejaké iné semeno, ktoré je oplodnené, nikdy to nepovstane. Ono žije toto a tým to je vybavené. Ale ak je oplodnené, musí znova povstať.

58Tak to je, moji priatelia, sme tu dnes popoludní, aby sme videli, čo smrť urobila nášmu bratovi. Ono musí byť oplodnené. Mohli by sme patriť do zboru. Mohli by sme byť milí ľudia. Mohli by sme mať dobrú povesť v susedstve; milý otec, matka, syn, dcéra. Ale pokiaľ nie sme počatí a zrodení Duchom Božím, nikdy nepovstaneme vo vzkriesení. Je to zakončené.

59Hovorí to ku nám z týchto vecí. Príroda volá, deň za dňom. A slnko vychádza a zapadá; vychádza mesiac a hviezdy, tá istá vec. Všetko v prírode sa otáča v jednej veci: smrť, pohreb, vzkriesenie; smrť, pohreb, vzkriesenie. Každý deň nášho života, niečo nám svedčí: smrť, pohreb, vzkriesenie.

60Mnohokrát kráčame a prehliadame to. Nerobme to. Kvôli tomu to tu nebolo ustanovené, ani svet takto ustanovený. Je to kvôli večnému Životu, aby sme vedeli. A ako sa dívame na semená, že nie sú oplodnené a neslúžia Božiemu účelu, to nemôže povstať. Ani my nepovstaneme, hoci sme dobrí ľudia, hoci sme členovia cirkvi, hoci sme zdvorilí susedia, milí ľudia, vzdelaní, múdri. Veda hovorí o tom, čo bolo. Veda nedokáže dať život.

61Život patrí jedine Bohu a On je ten jediný, kto ovláda život. A tak musíme prísť do toho, aby sme boli počatí a zrodení Slovom Božím, inak nikdy znova nepovstaneme. Náš život je úplne zakončený, keď tu zakončíme tento život, tým to je vybavené, úplne, ak nie sme počatí a zrodení Slovom Božím alebo Životom Božím.

62No, táto malá, studená kostra, ktorá tu leží, nikto z nás nemôže povedať nič iné než to, že on je časťou tejto veľkolepej ekonómie Božieho stvorenia. On je časťou Božieho stvorenia. On je človek, ľudská bytosť, ktorú stvoril Boh. On leží, teraz spí. No, ide o to, že ak vo svojom živote slúžil Božiemu účelu, potom tam pre Garnetta musí byť vzkriesenie. Neexistuje žiaden spôsob, ako to obísť. Toto nie je Garnettov koniec.

63No, my všetci sa v živote musíme vydať touto trasou. Prichádzame z temnosti a vchádzame tým istým smerom. A každý z nás, tou cestou či inou, ideme cez tieň, údolím tieňov smrti. Ale ten dôvod, prečo sme tu umiestnení, tam je...

64Ako svet. Ježiš povedal, „Nemôžete slúžiť Bohu a mamonu.“ Mamona je „svet.“ Nemôžeš v tom istom čase slúžiť Bohu i svetu.

65Máme našu voľbu. Môžeme byť počatí a zrodení Bohom skrze Jeho Svätého Ducha a máme večný Život. Ak nie sme, keď zomrieme, tým to je vybavené. Sme potom pripravení na súd, prečo sme to neurobili, potom trest. To to nasleduje, kvôli tomu, že sme to odmietli.

66Ale som tak šťastný, pokiaľ viem, čo je len v dosahu môjho porozumenia, podľa Slova Božieho a svedectva Ducha Svätého, tento chlapec túto podmienku splnil. Narodil sa z Ducha Božieho, zmenený človek. Na tom mladíkovi bol Duch Boží. Bol to neochvejný Kresťan. Slúžil Božiemu účelu. Možno to bolo na krátky čas.

67Ale Boh niekedy ľudí trénuje roky, aby z nich dostal pár dní služby. Ján Krstiteľ bol tridsať rokov sám na púšti kvôli šiestim mesiacom služby. Ježiš Kristus bol tridsaťročný kvôli trom rokom služby, kvôli ukrižovaniu. Boh trénuje ľudí, vychováva ich. Je to Jeho účel. Pri človeku to je čas. Pri Bohu to je večnosť.

68Verím, že Boh tohto malého chlapca priviedol sem na zem kvôli určitému účelu.

69A ak ste si všimli, rovno v čase jeho choroby a tých vecí, to ho postihlo kvôli nejakému účelu. Boh mohol toho chlapca urobiť celkom zdravým. Ale čo On urobil namiesto toho, aby mu len vzal život? Necháva ho povstať tam, kde už nikdy nezomrie.

70A ani obrna ho nezabila. On nezomrel na obrnu. Nezabila ho žiadna iná choroba, kvôli ktorej sme sa modlili, on a ja a ostatní Kresťania tu v okolí Campbellsville, ktorí sa za neho modlili. Vôbec, vôbec sa to tak nestalo. Rozumiete?

71Bol to Garnettov čas, aby odišiel, on musel. Poslúžil svojmu účelu. Prišiel ku Kristovi, bol počatý a zrodený. Čo ak by musel zomrieť pred týmto časom? Obrna ho priviedla ku Bohu. On mal byť dražobník tabaku, to je to, čo mal vo svojej mysli. To vôbec nebol Jeho účel. Vedeli sme to. Jeho účel bolo, aby bol Kresťanom.

72No, dražobník tabaku, niekto by možno povedal o sedemdesiatpäť rokov od dnes, ak by svet mal stáť tak dlho, „Garnett, to bol veľkolepý dražiteľ.“ Možno je to všetko, čo by mohol kazateľ na jeho pohrebe povedať, „On bol veľkolepý dražiteľ.“

73Ale čo môžeme dnes povedať my? „On je Kresťan.“ Ako dražiteľ bez zárodku Života, len spomienka tej generácie, bol by preč medzi niekoľkými ľuďmi. Teraz je medzi nesmrteľnými. Musí vyjsť vo vzkriesení. Neexistuje spôsob, ako to od toho zadržať. On musí prísť, lebo slúžil svojmu účelu. Bol počatý a zrodený zo Svätého Ducha Božieho, večného Života, ktorý ležal vo vnútri toho chlapca. Do tej miery, že ak povedal, „Ak by som vedel...“

74Keď som s ním naposledy hovoril, povedal, „Ak by som vedel, že by som mohol byť zdravý, silný ako títo ostatní chlapci, a mohol by som lietať po cestách na svojom vytuningovanom aute, jazdiť hore dolu po uliciach a opíjať sa, a nepoznal by som Toto, čo poznám teraz,“ povedal, „nevymenil by som toto ani za desaťtisíc takých životov.“ Mladý osemnásťročný chlapec, milý, pekne vyzerajúci mladý muž, pravdepodobne by bol obvyklým cieľom pre diabla.

75Ale Boh ho musel hodiť do takéhoto stavu, aby to z neho dostal, aby slúžil účelu. Pozrite na jeho trpezlivosť, jeho svedectvá medzi vami, susedmi. Pozrite sa na to, čím bol, čo – ako tento malý život hovoril ku mnohým z vás, že v deň súdu, bez toho, jeho život bude svedčiť rovno proti vám. Bol príkladom toho, čo Boh od neho chcel. Slúžil Božiemu účelu.

76No, ak slúžil Božiemu účelu a bol počatý a zrodený, ako celá príroda musí byť počatá a zrodená, so zasľúbením, že znova povstane, ako by sme vôbec mohli pochybovať o vzkriesení, o tom, že znova uvidíme Garnetta? No, bolo by úplne šialené povedať, že on nemôže povstať. Ak nepovstane Garnett, nikdy tam nebolo slnko, ktoré by kedy vyšlo, zapadlo a znova vyšlo. Ak nepovstane Garnett, kvet nikdy nezomiera a znova neožije. To splnilo Boží účel. Slúžilo to Božiemu účelu. Bolo to počaté a zrodené zo života a znova to povstane. No, bola by to hrozná vec, nerozvážna vec, povedať, že neexistuje žiadne vzkriesenie, keď sa pozrieme rovno von na to a vidíme účel vzkriesenia a to, čím musíme byť, aby sme mali vzkriesenie.

77Garnett bude znova žiť. On je teraz nažive; je v inom svete. A on znova povstane práve s takou istotou, ako znova povstáva kvet. Povstane práve s takou istotou, ako znova povstáva mesiac, slnko alebo hviezdy. On povstane. Ale, vidíte, oni povstávajú iba do ďalšieho smrteľného života, aby dali svedectvo ďalšiemu veku. Keď povstáva on, to bude na konci veku, nebude viac svedectva. On má večný Život. Aby to malo nekonečný život, musí to byť počaté a zrodené pre nekonečný život, aby to znova povstalo pre nekonečný život. On je počatý a zrodený z večného Života, a keď znova povstáva, nie je tam viac smrti, on žije navždy.

78Vo svojom živote som po svete kázal na tisícoch pohreboch. Prial by som si, aby som mohol povedať na tých mnohých pohreboch, na ktorých som kázal, mohol by som... prial by som si, aby som mohol povedať slová, ktoré som mohol povedať o Garnettovi, a o nádeji, ktorú mám o Garnettovi. Ako viem, že Boh ho znovu vzbudí, pretože spĺňal každú požiadavku, o ktorej viem, že Boh ju vyžadoval. A jeho život ukázal, že v ňom bol kvet Ducha Svätého, že Boh žil v jeho vnútri. Ten chlapec bol zmeneným chlapcom. Nie je o tom vôbec žiadna pochybnosť. Jeho život niesol o tom svedectvo, on bol zmenený.

79No, ak by sme povedali, „Nie je žiadne ďalšie vzkriesenie a toto je Garnettov koniec. Garnett, všetko, čo kedy uvidíme, je to, že ho dnes popoludní tam vonku prikryjeme.“ Čo potom hovorí za neho? Ak by niekto povedal, „Ó, neviem o tom, Neviem. No, nikdy som nevidel, že by sa to stalo.“ Iste, ešte neprišiel koniec času. Ale keď to poviete, prvá vec, ktorú musíte urobiť...

80Slovo Božie svedčí za Garnetta. Slovo Božie povedalo, „My, ktorí sme nažive a pozostalí do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme, alebo nezabránime tým, ktorí zosnuli. Lebo zaznie trúba Božia a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my, ktorí sme nažive a pozostalí, budeme razom spolu s nimi vychvátení, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí.“ „Ten, kto verí vo Mňa, hoci by bol mŕtvy, jednako bude žiť.“ Písma. „Ja som Vzkriesenie a Život,“ hovorí Boh. Vidíte? Museli by ste svedčiť proti Slovu Božiemu. Slovo Božie svedčí za tohto chlapca. A čo je viac uspokojivé než Božie vlastné Slovo? Pričom, On je Svojím Slovom. Slovo je Boh. A Boh, On Sám svedčí, že Garnett povstane. Garnett znova povstane.

81Celé stvorenie. Museli by sme povedať, „Slnko nepovstane. Nie, Boh sa pomýlil. Slnko, nevidíme slnko.“ Rozumiete? To by bola šialenosť.

82Slnko hovorí, že on znova povstane. Kvet hovorí, že on znova povstane. Slovo hovorí, že on znova povstane. Celá príroda, celé stvorenstvo hovorí, že on znova povstane. Zem, ktorá sa otáča, hovorí, že on znova povstane, všetko, čo vidíte. Dokonca Slovo Božie. Iba... Duch Svätý v mojej hrudi a v ostatných kresťanských veriacich pulzuje teraz s vierou, ktorá hovorí, že on znova povstane.

A vy pôjdete poza svoju vieru, pôjdete poza Slovo Božie, pôjdete poza stvorenie, pôjdete poza všetko, rozumiete, ak hovoríte, že on nepovstane.

83Toto nie je Garnettov koniec. Toto je koniec jeho účelu života na zemi, ale on znova povstane. Rozumiete? Celá tá vec: on znova povstane. A tak čo sme, čo je naša utrápenosť?

84Samozrejme nevidíme radi, že ten mladý človek tu takto leží, vyzerá ako v najlepšom rozkvete života. Ale viete, keď Boh... Keď zo svojej kvetinovej záhrady odtrhnete kvet, nie vždy beriete tie staré. Niekedy potrebujete mať púčik, púčik musí poslúžiť vášmu účelu v tej kytici. Boh možno chcel púčik. A to je to, čo si tu On vzal, púčik na Svoj oltár v Sláve; so zárukou toho, že všetko svedčí, že on znova povstane. Naša viera hovorí, že on znova povstane. Slovo hovorí, že on znova povstane. Mesiac hovorí, že on znova povstane. Hviezdy hovoria, že on znova povstane. Slnko, kvety, príroda, všetko hovorí, že on ide znova povstať.

85Pretože všetci, ktorí Garnetta poznali, vedia toto, že on bol Kresťan. Nemohli ste prísť do jeho prítomnosti bez toho, aby ste vedeli, že v tom chlapcovi nastala zmena. On bol počatý a zrodený z toho Života.

86Mojou modlitbou je, aby sme my, ktorí sme dnes popoludní nažive, videli príklad toho, čo Boh robí a boli sme pripravení. A ak nie sme, nemáme tento zárodok večného Života, pričom vieme, že musíme ísť tou istou cestou, ktorou ide on, nech by sme boli počatí a zrodení. Nech by sme prijali do našich sŕdc Krista a boli znovuzrodení. Pretože, brat, sestra, každý z nás tomuto čelí, nezáleží na tom, kto si, v akom veľkom si biznise, aký mladý či starý, musíš sa s tým stretnúť. Musíš sa s tým stretnúť. A netrúfaj si snažiť sa to urobiť bez toho, aby si bol prv počatý a zrodený z Krista, aby si mal večný Život.

87Potom je smrť pohltená vo víťazstvo. Garnett znova povstane. Celá príroda... No, v susedstve, každý toho chlapca poznal. Každý, kto s ním kedy prišiel do kontaktu, vie, že on bol Kresťanom. No, Slovo Božie a celá príroda hovorí, že on znova povstane.

88Jeho matka, jeho otec, všetci jeho príbuzní, ktokoľvek to môže byť, vy ľudia, ktorí sa na neho pozeráte; ako kazateľ Evanjelia, ako jeho brat, nevidím nič v Slove Božom alebo niečo v prírode...

89Ten dôvod, prečo som si vybral, že toto poviem, možno niekto nechodil dosť často do cirkvi a neporozumel by to. Myslel som to povedať takýmto spôsobom, aby tomu každý rozumel. Len krátko a jednoduchým spôsobom, ako sa dívate tu vonku na prírodu a vidíte, čo sa stalo.

90Garnett splnil Božiu podmienku. On slúžil Božiemu účelu. Nie je mŕtvy; on je navždy nažive, len nejaký čas očakáva na nás, aby sme prišli.

91No, vy, ktorí ste v živote mali Garnetta, jeho otec, matka, brat, sestry a ktokoľvek ste, príbuzní, poznali ste ho. Milovali ste ho. Nemohli ste prísť do kontaktu s Garnettom bez toho, aby ste ho milovali. Vidíte? Boli ste tu s ním. No, čo potom s tým budúcim životom? Pripravme sa, aby sme ho tiež stretli vo vzkriesení. Upravme naše životy takým spôsobom, aby sme ho stretli vo vzkriesení.

92„Ak človek zomrie,“ povedal ten text, „môže znova ožiť? Po všetky vymerané dni môjho života budem čakať, až kým nepríde moja zmena. Ty zavoláš a ja odpoviem.“ „Trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu povstanú najprv; potom my, ktorí sme v tom čase nažive a ponechaní, budeme vychvátení s nimi, aby sme stretli Pána v povetrí a boli navždy s Pánom.“

93Toto je skúšobný terén, čas preskúšania. Garnett splnil požiadavky, ktoré Boh vyžadoval. A Garnett dnes nie je mŕtvy, on spí a je s Tým, ktorého miluje viac než čokoľvek iné vo svete. Viac, než miloval... Tak veľmi, ako miloval svojich rodičov, miloval každého, s kým prišiel do styku, on miloval. Jednako, Ten, ktorého miloval zvrchovane, bol Ježiš Kristus. On odišiel, aby bol s Ním. Nech vy, ktorí ste mali podiel na jeho menšej láske, nech sme všetci pripravení, aby sme ho stretli v tom veľkolepom vzkriesení.

Skloňme teraz na chvíľu naše hlavy.

94S našimi sklonenými hlavami. Nesnažil som sa povedať toho o Garnettovi príliš mnoho. On je Kresťan. Jeho vlastný život hovorí o tom, čím je. Ale tá vec, ktorú som sa vám snažil povedať, vám milovaným, že on znova povstane. Dokázal som vám to, že toto nie je koniec. Je tam zapísané zaručenie, Krvou Syna Božieho, že on znova povstane.

95No, pripravme teraz svoje srdcia, aby, keď budeme tiež privedení na takéto miesto, do nejakej pohrebnej siene, že naši milovaní budú môcť pamätať na to, že sme tiež boli pripravení odísť. A nech otec, matka, milovaní tohto mladého chlapca, tá najväčšia vec...

96Viete, viem, ako trpíte. Ja som stratil dieťa, malé dievčatko. Viem, ako vaše srdcia krvácajú.

97Ale pozrite, ak by bol Garnett stratený, to by pre vás bol skutočne hrozný čas. Ale čo za slávna hodina to pre vás je, keď viete, že váš chlapec je s Kristom. A on raz musel odísť. A na konci tej cesty, on stále zotrvával vo svojej viere. A dnes ho má Boh. Pre vás, ktorí ste mu bratranci, sesternice a príbuzní, len pomyslite na to, čím bol. A teraz, čo ak by musel odísť iným smerom? Nemáme nič, kvôli čomu sa trápiť. Garnett je s Ježišom. Pripravme sa, aby sme tiež išli s Ním.

98Milostivý Bože, veľký večný Jehova, ktorý sa pohyboval nad vodami a povedal, „Nech je svetlo.“ Ty, ktorý si vypovedal svet do existencie skrze Svoje Slovo, si zasľúbil skrze to isté Slovo, že my znova povstaneme. Chcem Ti teraz odovzdať, Otče, dnes popoludní...

99Ako som bol v živote pridružený s týmto mladým bratom, a čo za nezomierajúca láska to je medzi ním a mnou. Pokiaľ tu žijem, myslím, že vždy budem spomínať na toho udatného vojaka kolísajúceho sa na posteli v „železných pľúcach,“ medzi nádychmi, ako chválil Pána Boha. On bol príkladom tiež pre mňa, jeho trpezlivosť, nikdy sa nesťažoval, len, „Nech sa stane vôľa Božia.“ Ty si ho pred nás umiestnil a teraz si ho vzal z našej prítomnosti.

100Pane Bože, nech každý jeden z nás dnes popoludní, ktorí žijeme... A cítim, možno, že Garnett by odo mňa chcel, aby som toto povedal. Ak nie sme pripravení, nech by sme boli pripravení a boli, ako som to prehlásil, Otče, počatí a zrodení, aby sme ho stretli skrze toho istého Ducha Svätého, ktorého prijal, Život, ktorý bol v Kristovi.

101Žehnaj túto drahú matku a tohto otca, rodičov a milovaných. Kýmkoľvek môžu byť, nech je s nimi Tvoja svätá Prítomnosť, Otče. Nech toto môže byť čas, aby sa zamysleli oveľa viac než predtým, kvôli čomu tento mladý život takto žil.

102To bolo svedectvo, ako príklad pre mladých ľudí, ktorí tu sedia a ktorí sa s ním poznali, ako malý chlapec, videli to, čím bol predtým, a potom to, čím bol potom. Nech je jeho život pre nich kázaním, Otče, aby sa tiež pripravili stretnúť so svojím malým priateľom na druhej strane, kde nebude viac smrti alebo smútku, žiadny ďalší zármutok srdca. Udeľ to, Pane.

103A my, starší ľudia, ktorí sa dívame dolu na tohto mladého muža, rovno v rozkvete života, a vidíme ho zmeneného a prechádzať zo zomierajúceho života do žijúceho Života. Udeľ to, Pane, aby sme to dnes popoludní mohli vidieť skrze jednoduchosť používania príkladov prírody, potom to umiestniť späť do Slova Božieho, do zasľúbenia. A Ty si povedal, „Slovo Božie je semeno.“ A semeno musí priniesť svoj druh.

104Modlím sa, aby si žehnal a utešil týchto ľudí. Daj im vedieť, že tento malý chlapec tu bol len umiestnený kvôli kázaniu; on odkázal svoju kázeň, kniha je zatvorená, ale my ho znova uvidíme. Udeľ to, Pane, aby sme tam všetci stáli v nádhere Kristovej, tam, kde máme večný Život. A dovtedy nás zachovaj vždy sústredených na Tvoju vôľu. Modlíme sa v Ježišovom Mene. Amen.

JA SOM VZKRIESENIE A ŽIVOT (I AM THE RESURRECTION AND LIFE), 63-1118, Lyon's Funeral Home, Lyon's Funeral Home, Campbellsville, KY, 49 min

1 ... I would not have you... ignorant, brethren, concerning those which are asleep, that you sorrow not, even as others which have no hope.

For if we believe that Jesus died and rose again, even so them... that sleep in Jesus will God bring with him.

For this we say unto you by the word of the Lord, that we which are alive and remain unto the coming of the Lord shall not prevent them that are asleep.

For the Lord himself shall descend from the heaven with a shout,... the voice of the archangel, and... the trump of God: and the dead in Christ shall rise first:

Then we which are alive and remain shall be caught up together... in the clouds, to meet the Lord in the air:... so shall we ever be with the Lord.

Wherefore comfort one another with these words.

2 I was reading from First Thessalonians, the 4th chapter. I shall read now from the Book of Job. The four-... The 14th chapter of Job.

Man that is born of a woman is of a few days, and full of trouble.

He cometh forth like a flower, he's cut down: and he fleeth away as a shadow, and continueth not.

... dost thou open thine eyes upon such an one, and bring me into judgment with thee?

Who can bring a clean thing out of an unclean? not one.

Seeing his days are determined, the number of his months are with thee, thou has appointed his bounds that he cannot pass;

Turn from him, that he may rest, till he has accomplished, as an hireling, his days.

For there is hope of a tree, if it be cut down,... it will sprout again, and that the tender branches thereof may not cease.

Though the root thereof wax old in the earth, and the stock thereof dieth in the ground;

Yet through the scent of water it will bud, and bring forth boughs like a plant.

But man dieth,... wasteth away: yea, giveth up the ghost, and where is he?

As the waters fail from the seas, and the floods decay and dry up:

So man lieth down, and he raises not: till... heavens be no more, then shall he not awake, nor be raised out of his sleep.

O that thou would hide me in the grave, that thou would appoint me a secret place, till thy wrath be past,... thou would appoint me a... time, and remember me!

If a man dies, shall he live again? all the days of my appointed time will I wait, till my change comes.

Thou shall call,... I will answer thee: thou will have a desire to do a work of thine hand.

... now thou numberest my steps: does thou not watch over my sins?

My transgressions is sealed up in a bag,... thou sewest up my iniquity.

... surely the mountains fall and cometh to nought,... the rocks move out of their place.

The waters wear away the stone: thou wash away the things which grow out of the dust of the earth; and thou destroyest the hope of man.

Thou prevailest for ever against him, and he passes: thou changes his countenances, and sends him away.

His sons come to honour him, and... knoweth it not;... they are brought low, but... perceive it not...

But his flesh upon him shall have pain, but his soul within him shall mourn.

3 ... -cluding the 14th chapter of the Book of Job.

4 We have here, this afternoon, something that's not welcome anywhere at any time. No matter how prepared we are for it, it's always an unwelcome guest that's sure to come to every home. And it's heartless. I'm sure if I had been a death, I don't think I would want to come to a home that this death has come to, this young Christian, that we have his body laying here before us, as we know him, as our Brother Garnett.

5And we're here today, assembled, to pay the last respects to this young, gallant Christian. It's the last things that we can do for him upon earth, though he does not hear us. But we're thinking about those who has this before them, yet. It must be taken care of someday. We've got to meet it. Young or old, sooner or later, it will come to all of us.

6 No matter what I would say about Garnett, as I knew him, it wouldn't change our opinion. His life and his testimony speaks, among you all, louder than anything I could say. I'm...

7My personal acquaintance with him was through his mother. One night, while service was over, at the... my church, she come to me. And she had a son that was dying with polio. I think they had given up hopes that he could live any longer. Well, many of those calls, we have them. They're just a regular routine. But when I went to see this young fellow, was in an iron lung. There was something about him, as I laid my eyes upon him the first time, I loved him. I love him until today, as I look at him now, always will. He was a gallant young fellow. And he seemed like he had something in life that--that meant more than just an ordinary boy, of a teen-ager just passing through. He had more of a clear understanding of things. I prayed for him, that he would not die.

8 Finally, they taken him from the iron lung, and he was brought home, was put in some kind of a rocking bed, where they keep him breathing.

9I come to see Garnett. And what a sweet Christian that life had developed into, a boy that--that any parent would be proud of. After all, that's our--that's our journey here on earth, that's what it's for, is to prepare for--for leaving. And Garnett had certainly made this preparation, beyond any shadow of doubt, the gallant young man full of Spirit and Life of Christ. It reflected right through him.

10 And I live in Tucson, Arizona. Some time ago, the young lad got sick, and was very sick. And the expression of his faith, to call the long distance. And when I finally got into my home and prayed for the little boy, on the phone, why, the grace of God came to him, and he--he got over it. Time after time, when we'd have something wrong, he--he'd call. Together we would pray, by the medium of the telephone. And I don't think our Heavenly Father ever turned him down, at any time, but what he got over what he had.

11 Last fall, I was down here visiting friends. One day, last time I seen Garnett in this life, we stepped in unexpectedly into the... his lovely little home. He was staying with his people. And what did we find, but it would a--a real example for any Christian minister to--to see this. He was setting up, and out of the rocking bed, had his arms in a little sling. As we walked to the house, as we was always so welcome, there was Garnett. And before him was the Bible. And the little lady that was taking care of him was setting over on the little duofold affair, and they were having Bible study. And I looked at him, and my heart just melted.

12 And I said to him, asked him a question. I said, "Garnett, perhaps, what if this had never happened to you?" I said, "You'd... I was called, say, up here tonight, there had been a young boy by the name of Garnett Peake's had just got killed out here on the highway, with his car. And the boy was drunk, and his soul had gone on to meet God. Or, would you just rather keep the scene the way it is?"

13He said, "Just let it be the way it is. Long as I know Jesus the way that I know Him now," he said, "it's more than life, even though I'd have to stay here all my life in this condition."

14But he said, "I want to show you, Brother Branham, I'm much better." He could move his arms, and so forth. With great anticipation, he was looking forward to the time that he would be well, so he could walk around. I'm an old man, seen much in my days. I don't believe I ever met a more gallant-spirited boy than Garnett. Great hopes for him.

15 Few nights ago, I'm told that he took in... taken something like intestinal flu. And that when he realized that he was going, well, he called for me. And he didn't know, at that time, I was in New York, at the arena. And when I got out of the arena, the telegram, or message was given to me. I rushed quickly to a phone and called. But the lovely brother that's taking care of him, said, "Brother Branham, Garnett went to meet Jesus, six o'clock."

16 He's gone from us. We--we realize that. But I wonder if really there is such a thing as--as this being the end of it? We're all conscious that the boy is gone from us, its life, but let's think what's next. Is there anything that we could say, could we ever see him again? Is this the last we're going to see of Garnett? That's what I want to talk to you about, for the next few minutes. Can you be sure that we're going to see him again? Job asked this question, the oldest Book in the Bible. He said, "If a man dies, shall he live again?" Is there any proof then that this is so? Could we have any physical proof that this resurrection is so? Yes. I would think so.

17If we notice, that, we are serving the Creator. We realize that we could not be here unless there was something that made us. We cannot just be like we are, without just--just happening to be; no more than my watch could be just as it is, with all the jewels and the timing. There was... There is some mastermind behind it, that made that watch, and just think of what a human being is that makes the watch. How impossible it would be for the watch to just to happen, and how much more impossible it is that we just happened!

18 Being a missionary and traveling around the world, I been acquainted now with, seven times around the world, and thinking of seeing the different religions of the world, and each one of their philosophies and what they think. And many of them believe in reincarnation, and so forth. But the Christian religion is the only religion that has truth, because all creation speaks of Christianity.

19Job said, "If a tree dies, there's hopes that it--it will live again. And if the flower dies, there's hopes that it'll live again." But he said, "Man layeth down, and he giveth up the ghost, and where is he?" Job was a man, a--a renown man. He was a--a great philosopher of his day, and a believer, and he had much wisdom. And Satan had desired to--to sift him and try him.

20And all Christians, believers, are tried. "Every son that cometh to God must be tried, chastened."

21 So, Job, knowing that the Creator made all of His creation, he noticed that in the creation, that, there was a resurrection of botany life, so forth. But he said, "A man layeth down, he giveth up the ghost, he wastes away, and where is he? What happened to him?"

22And then he saw, by a vision, the coming of the Just One. He--he knew he was a sinner. And the--the reason a man had to lay down, and not rise up, there was nothing could speak for him.

23He knew that the flower had done nothing. It was brought here for a purpose, and it served God's purpose. And, therefore, when the flower died, it could raise again.

24 But a man had sinned, and there was no way for him to ever rise in the Presence of his Maker. And so, in this condition, he was permitted by God to see the Just One coming. A Man Who could put His hands on a sinful man and a holy God, and bridge the way, the Son of God. Then when the Spirit was on the prophet, he cried out, "I know my Redeemer liveth, and at the last days He'll stand upon the earth, and though after my skin worms destroys my body, yet in my flesh shall I see God for myself. Mine eyes shall behold, and not another."

25 All Christianity is based upon resurrection. That's our hopes. Now let's find out why. The Creator has so set it in order, if we did not even have a Bible, we would still know that Christianity was right.

26Now, resurrection is not replacement. Resurrection is bringing the same thing up that went down. If I should drop the Bible from the--the stand, on the floor, and catch some, another Bible, and replace it, that's replacement. But, resurrection, is bring the same Bible up that went down. And that's what resurrection means, "to be--to be raised up."

27 And, God, the great Creator Who has expressed Hisself through all of His creation. And we are a part of His creation, just as those flowers are, just as the trees are, all other nature. We are a part of His creation.

28Now, God is a God of variety. He doesn't have everything just the same. He doesn't have just all mountains. He has desert, plains, grassy fields. And He has yellow flowers, white, blue, pink, different colors. He has large men, small men; and dark-headed, brown-headed, red-headed. He's the God of variety, for everything is to serve His purpose. He's got everything to serve His purpose. And everything that does serve His purpose, correctly, there is a resurrection to it.

29 Now, that might be hard to think or to comprehend, at once, but let's think of it, being that we got this here before us, this afternoon.

30Now, here's the flowers. They're expressing what they come here on earth for, to help cheer the--the weary room, this afternoon, where this lovely young brother lays, asleep. And those flowers, we notice.

31Like you women here in Kentucky. I--I'm from here, myself. And--and I notice you plant your flowers around your house, and--and the summertime they bloom up so pretty, and brighten up your home. And then, maybe, in the fall of the year, all of a sudden, a frost hits them. That's death. Now, whether they're already the petals are dropping, or whether they're young flowers, or whatever they are, when frost strikes, it takes them all. That's death. It's no respect of person, ability, age. It just strikes. And where it hits, it takes. Then we notice the petals drop from the little flower, then, and out of the flower drops a little black seed.

32And now this may seem juvenile. But that's the way you find God, is in the simple things, not the--the complicated things. God has made it simple, if we just could see it.

33 Now, God has a funeral procession for that flower; seems strange. But the little seed is laying on the ground. Then the fall rains come, like tears dropping from the sky, and pats down upon this little seed, until it buries it.

34And along comes the cold winter. Now, the petals are gone. The stalk is gone. The bulb in the ground, the roots is dried up. Oh! The seed, when the winter freeze, it freezes the seed. It bursts the seed open, the pulp runs out. Now we're getting along, February or March. There's no petal, no stalk, no seed, no pulp, no nothing.

35 Is that the end of that flower? Not by no means. There's a little germ of life, somewhere, within that seed. That, you might get the dirt in your hands, and take it to the laboratory, and let the--the--the scientist examine it, back and forth, and he'll never find that germ of life. God hid it. But just as soon as the--the world rocks around in the solar system, until it... till it gets around to where the sun begins to strike the earth again. You could not hide that life.

36If you laid a concrete walk, down through your yard, on top of the grass, where's your next... the most... Next summer, where is the most grass at? Right around the sides of the walk. Why? It's that life that was laying beneath that--that concrete. And when it comes springtime, though a rock laying on it, it will not hide it. That life will weed its way right through. That's what makes so much grass around the edge of the walk. You cannot hide life. It has to come up because God has put the sun, s-u-n, over this, the botany life, and it controls botany life.

37 Well, if He put the s-u-n over botany life, then He put His S-o-n over Eternal Life. So, if there is a resurrection for the flower, because it served God's purpose, how much more has He made a way for a man! Yeah. There's a way for a man. He must come forth, too, when it comes time for the S-o-n of God. Not... The s-u-n, it brings forth the botany life, because it controls that. You cannot hide it. It must come up. And there is a S-o-n of God that's controlling human life, Eternal Life. And if we are serving God's purpose, as sons and daughters of God, then when the time has shaped up for the S-o-n of God to come, you could not hide that Life. All nature speaks for It.

38 We're here in the fall of the year now, here in Kentucky, where the beautiful trees that this year have put forth their leaves. And then, before we even had any--any frost or anything, Did you notice in your yards and around, how that the leaves begin to drop way back in the first of August? Why? What made those leaves drop? Is because that the--the life went out of the--of the leaf. And where did it go? Down into the root of the tree. What Intelligence made that life leave the leaf and go down into the ground? Because if it stayed up here, it would kill the tree. It went down to the root of the tree, to hide, until the winter is past. Next spring, it brings back life again, and puts forth another leaf.

39Now, there's got to be some Intelligence doing that. The tree has no intelligence; it's just merely a botany life. But some great Intelligence says to that tree, before any frost strikes it, to the life that's in there, "Go down into the root of the tree, and hide there." And then when the sun begins to move back, how does that leaf know that the sun is moving away and winter is coming on? It's an Intelligence that tells it that. It's God.

40 What a symbol! What do we see there? The same as we see in the flower; the life, death, burial, resurrection. And even God makes, puts the flowers out, that the leaves turn brown, and make a bouquet upon the breast of the earth, as soon as them flowers die. The red, and green, and colors, just like this is here, this afternoon.

41God is not complicated. People sometime want to make Him complicated. But He, God, is known in simplicity. We look over the top of Him, trying to find Him. He's so simple, makes Hisself that way. That's what makes Him so great.

42 Now notice, in this, this life that was in the tree. That served its purpose, went down into the grave, to stay until springtime. Now, some Intelligence has to bring it back up again, come back with the apples, and whatevermore the tree bears, its leaves and so forth. It comes back up again.

43Now, Job said here, "O that Thou would point me a time, and hide me in the grave, until Thy wrath be past." See what the Scripture said? We are hid in the grave until the wrath is past, and then comes back up again.

44 "I know my Redeemeth liveth, and at the last day He'll stand upon the earth; though after the skin worms destroys this body, yet in my flesh shall I see God." He seen the resurrection would be brought about by Man, someday; and the sin question would be settled when that righteous One, the Son of God, came to die for sinners. There was no man on earth at that time, or no man since, that could ever bridge the way between a holy God and a sinful man. But Job, here, four thousand years before His Coming, saw His death, burial, and His resurrection, and His justification that come by the resurrection, and the absolute guarantee of the resurrection of the believer. What a comfort it is to know that those things are true! It's not a fiction story.

45 Look out here. Look at the sun. The sun comes up of a morning, it's a baby born. God sent it up. It's to serve God's purpose. And at nine o'clock in the morning, it goes to school, it's a teenager. And then at twelve o'clock, it becomes fully matured. After twelve o'clock, fifty years has passed, it's half done, and starts going down, gets weaker, older. It's getting stronger until this time, then starts getting weaker.

46Just as we do. We start out, strong. And get... As we come to our full maturity, we get stronger. Then when a certain age, we're our best. Then we start weakening, all the time, going down.

47Finally, after while, it sets over the western horizon, a beautiful light. It served God's purpose. It dies. The earth colds, cools off, gets cold, over the night. Now is that the end of that sun? Is that the last time you'll ever see it? No. The next morning, she rises up again, in the resurrection. God, every day, testifying to it, said, "There is a life, death, burial, resurrection."

48 Everything that you look at speaks the same way, "life, death, burial, and resurrection," that is, if it serves His purpose.

49Now there would be a time that this flower could be a flower and would never live again. There's the point that I wish, and if Garnett could speak to me, this afternoon, here would be what he would want me to say, 'cause he's in the Presence of God. If that seed...

50Many of you men here this afternoon are farmers, or live around here where you see the--the farms and see nature. If the seed is planted, no matter how nice that seed looks, if that seed is not germitized, it will not live. It'll go into the ground, and will rot, and that's the end of it. There's no way, at all. There's nothing there to come back to life. That seed has to be in the pollen with the mate or it will not rise again.

51And there is what makes our assurance of the resurrection again. As Jesus told us, "Except a man be born again he cannot see the Kingdom of God." We're placed here to make a choice.

52 And now that beautiful flower... no matter how pretty it is, and how nice and round the seed is. Like a hybrid corn, we could plant hybrid corn, it'll do nothing. It's a nice seed, without life. Its life is perverted.

53And any perverted life from God cannot live again. We must be born again.

54But as surely as that seed is germitized, it's then it rises again. There's no way to keep it from rising again. It's got to, because it's germitized and its botany life is in it.

55Now, a believer has the Life of Christ within him, Who rose up first for our justification, to prove there is resurrection of the human life, a human body, that we live again because we been germitized; in other words, born again, of the Holy Spirit.

56 And everything that we could see in nature... I stand here and got many things written on a piece of paper here, that I would like to speak to you about. But that ought to be sufficient, to let you know that you cannot look out without seeing the evidence of death, burial, and resurrection. Wherever you go, whatever you look at, it's impossible to pass over: death, burial, resurrection.

57And then, again, we find out that resurrection only comes when it serves God's purpose. If it doesn't serve God's purpose, no matter how beautiful it is, how--how pretty it looks, and how much better it might look than some other Seed that is germitized, it'll never rise. It lives this, and that settles it. But if It's germitized, It must rise again.

58So is it, my friends, we here this afternoon, to see what death has done to our brother. It's got to be germitized. We might belong to church. We might be fine people. We might be a--a good character in the neighborhood; a fine father, mother, son, daughter. But unless we are germitized with the Spirit of God, we'll never rise in the resurrection. It's finished.

59 It speaks to us of these things. Nature calls out, day by day. And the sun rises and sets. The moon and stars come out, the same thing. Everything in nature revolves in one thing: death, burial, resurrection; death, burial, resurrection. Every day of our life, something is testifying to us: death, burial, resurrection.

60We walk over the top of it, many times. Let's not do that. That's not why it was set here, and the world set in order like that. It's for Eternal Life, that we know. And seeing upon the seeds, that they're not germitized and serve the purpose of God, it cannot rise. Neither will we rise, though we be good people, though we be church members, though we be gallant neighbors, fine people, educated, smart. Science tells what has been. Science can't give life.

61 Life belongs to God, alone, and He's the only One handles life. So we must come to that place, to be germitized by the Word of God, or we will never rise again. Our--our--our life is totally finished when--when we finish this life here, that does it, altogether, if we're--if we're not germitized by the--by the Word of God, or by the Life of God.

62 Now, this little, cold frame laying here, none of us can say but what he's part of this great economy of God's creation. He is part of God's creation. He's a man, a human being that God created. He lays, sleeping now. Now, the thing of it is, if he served God's purpose in his life, then there's got to be a resurrection for Garnett. There's no way of getting around it. This is not the end of Garnett.

63Well, we've all got to take this route through life. We come in from the darkness and enter the same way. And every one of us, some way or other, are going through the shadow, the valley of the shadows of death. But the thing we're put here for, there is...

64 Like the world. Jesus said, "You cannot serve God and mammon." Mammon is the "world." Can't serve God and world at the same time.

65We have our choice. We can be germitized by God, by His Holy Spirit, and we have Eternal Life. If we don't, when we die, that's it. We're ready for the Judgment then, why we didn't do it, then the punishment. It follows that, for rejecting It.

66But, I am so happy, as far as I know, within the reach of my understandings, by the Word of God and by the witness of the Holy Spirit, this boy met that condition. He was born of the Spirit of God, a changed man. The Spirit of God was upon the little fellow. He was a staunch Christian. He served God's purpose. Maybe it was for a short time.

67 But God sometimes train men for years, to get a few days of service out of him. John the Baptist was thirty years, by himself, in the wilderness, for six months of service. Jesus Christ was thirty years old, for three years of service, for the crucifixion. God trains men, brings them up. It's His purpose. Time is with man. Eternity is with God.

68I believe that God brought this little boy here on the earth for a purpose.

69And if you noticed, right in the time of his--his sickness and things, this struck him for a purpose. God could have made the boy sound and well. But what did He do instead of taking his life? He let him get up just where he wasn't going to die.

70And neither did polio kill him. He didn't die by polio. No other disease killed him, that we prayed over, he and I, and the rest of the Christians here around Campbellsville, that prayed for him. It never. That never did it. See?

71It was Garnett's time to go. He must. He had served his purpose. He come to Christ, been germitized. What if he would have died before this time? Polio drove him to God. He was to be a tobacco auctioneer, what he had in his mind. That wasn't his purpose, at all. We knew that. His purpose was to be a Christian.

72 Now, a tobacco auctioneer, somebody said, maybe seventy-five years from today, if the world should stand that long, "Garnett, he was a great auctioneer." Maybe that's all the minister could have said at his funeral, "He was a great auctioneer."

73But what can we say today? "He's a Christian." As an auctioneer, without the germ of Life, just a memory of that generation, he'd be gone, among--among a few men. Now he's amongst the immortals. He's got to come forth in the resurrection. There's no way keep it from it. He has to come, for he served his purpose. He was germitized with the Holy Spirit of God, of Eternal Life that laid within the boy. Insomuch, that if he said, "If I knowed..."

74The last time I spoke to him, he said, "If I knew that I had... could be well, strong like these other boys, running up-and-down the roads here with my hot-rod, running up-and-down the roads, and drinking, and would not know This that I know," he said, "I wouldn't swap this for ten thousand lives like that." A young eighteen-year-old boy, fine handsome-looking young man, would probably been a regular target for the Devil.

75 But God had to throw him in that stage, to get out of him, to serve the purpose. Look at his patience, his testimonies among you neighbors. Look what he was, what, how his little life has spoke to many of you, that at the Day of Judgment, without that, his life will testify right back against you. He was an example of what God wanted with him. He served God's purpose.

76 Now, if he served God's purpose and been germitized, as all nature has to be germitized, with a promise that he will rise again, how could we ever doubt the resurrection, of seeing Garnett again? Why, it would be totally insane to say that he cannot come up. If Garnett doesn't come up, there never was a sun ever rose and set, and come up again. If Garnett doesn't come up, the flower never dies and lives again. It met God's purpose. It served God's purpose. It was germitized with life, and it come up again. Well, we--we would be a--a--a horrible thing, a rashel thing, to say there's no resurrection, when we look right out, on in, and see the--the purpose of resurrection and what we must be to have a resurrection.

77 Garnett will live again. He's alive now. He's in another world. And he'll rise again just as sure as the flower rises again. He'll rise just as sure--sure as the moon, sun or stars rise again. He'll rise. But, see, they only rise to another mortal life, to give testimony to another age. When he rises, it'll be at the end of the age, there'll be no more testimony. He has Eternal Life. That had perpetual life; it must be germitized for--for perpetual life, to make it rise again for--for perpetual life. He is germitized with Eternal Life. And when he rises again, there's no more death, he lives forevermore.

78 I've preached thousands of funerals in my days, around the world. I wish I could say, over the many funerals that I have preached, I would... I wish I could say the words that I could say about Garnett, and the hopes that I have in Garnett. And knowing that God will raise him up, because he met every requirement that I know of, that God required. And his life showed the flower of the Holy Spirit was in him, that God lived within him. That boy was a changed boy. There's no doubt at all. His life bore record of it. He was changed.

79Now, if we would say that, "There's no more resurrection, and this is the end of Garnett. Garnett, all we'll ever see is when we cover him up out there, this afternoon." Then what speaks for him? If someone would say, "Oh, I don't know about that. I don't know. Now, I've--I've never seen it done." Certainly, the end of time hasn't come yet. But when you say that, the first thing you'll have to do...

80 The Word of God is testifying for Garnett. The Word of God said, "We that are alive and remain to the Coming of the Lord shall not prevent or hinder those which are asleep. For the trumpet of God shall sound, and the dead in Christ shall rise first; and we which alive and remain shall be caught up together with them, to meet the Lord in the air." "He that believeth in Me, though he were dead, yet shall he live." The Scriptures! "I am the resurrection and Life," saith God. See? You'd have to testify against the Word of God. The Word of God is testifying for this boy. And what's any more sufficient than God's Own Word? Which, He is His Word. The Word is God. And God, Himself, is testifying that Garnett will rise. Garnett will rise up again.

81All creation! We'd have to say, "The sun don't rise. No, God made a mistake. The sun, we don't see the sun." See? It'd be an insane thing.

82 The sun says he'll rise again. The flower says he'll rise again. The Word says he'll rise again. Every nature, all creation, says he'll rise again. Earth, turning, says he'll rise again, everything that you see. Even to the Word of God! The only... The Holy Spirit, within my bosom and other Christian believers here, is pulsating now with faith, that says he'll rise again.

And you'll go over your faith, you go over the Word of God, you go over creation, you go over everything, see, saying he won't rise.

83This is not the end of Garnett. This is the end of his purpose on life on--on earth, but he'll rise again. See? The whole thing: he will rise again. So what are we, what's our worry?

84 Course, we hate to see that young fellow laying there like that, just look like in the prime of life. But you know when God... When you take a flower out of your flower garden, you don't always take the old ones. Sometimes you have to have a bud, a bud has to serve your purpose in a bouquet. Maybe God wanted a bud. And that's what He picked on here, for a bud for His altar in Glory; with a guarantee, of everything testifying that he will rise again. Our faith says he rise again. The Word says he rise again. The moon says he rise again. The stars says he'll rise again. The sun, the flowers, the nature, everything says he rises again.

85Because, all that knowed Garnett, knowed this, that he was a Christian. You couldn't come in his presence without knowing there had been a change in that boy. He had been germitized by Life.

86 My prayer is that we who are alive, this afternoon, will see the example of what--of what God does, and will prepare. And if we don't, do not have this germ of Eternal Life, knowing that we have to go the same route that he goes, let us get germitized. Let us receive Christ into our hearts and be born again. Because, brother, sister, each one of us faces this, no matter who you are, how much business you're in, how young or how old, you've got to meet it. You've got to meet it. And don't--don't dare try to do it without being first germitized by Christ, that you have Eternal Life.

87 Then, death is swallowed up in victory. Garnett shall rise again. All nature... Now, in the neighborhood, everybody knowed that boy. Everybody ever come in contact with him knows he was a Christian. Now, the Word of God and all nature says he'll rise again.

88His mother, his father, all his relation, whatever it might be, you people here that's looking upon him; as a minister of the Gospel, as his brother, I see nothing in the Word of God or anything in nature...

89Reason I chose to say this, maybe someone wouldn't go to church too much and understand it. I thought, in this way, it would make everyone understand. Just a little simple way that you look out here in nature and see what--what happened.

90Garnett met God's specification. He served God's purpose. He's not dead. He's alive forevermore, just waiting some time for us to come.

91Now, you that had Garnett in life, his father, mother, brother, sisters, and whatever you were, relatives, you knew him. You loved him. You couldn't come in contact with Garnett without loving him. See? You was with him here. Now what about the life hereafter? Let's prepare, that we too will meet him in the resurrection. Let's make our lives in such a way, that we'll meet him in the resurrection.

92 "If a man die," said the text, "can he live again? All the appointed days of my life will I wait, till my change comes. Thou will call, and I will answer." "The trumpet of God shall sound, and the dead in Christ shall rise first. Then if we're alive at that time and remain, shall be caught up with them, to meet the Lord in the air, and forever be with the Lord."

93This is a proving ground, a trying time. Garnett met the specifications that God required. And today, Garnett is not dead, he sleeps with the One that he loves more than anything else in the world. More than he loved... As much as he loved his parents, he loved everybody he come in contact with, he loved. Yet, the One that he supremely loved was Jesus Christ. He's gone to be with Him. May you who shared his lesser love, may we all prepare to meet him at that great resurrection.

Let us bow our heads just a moment.

94 With our heads bowed. I haven't tried to say too much about Garnett. He's a Christian. His own life tells what he is. But the thing I tried to tell you, you loved ones, that he shall rise again. Prove it to you, this is not the end. There's the guarantee written out, by the Blood of Son of God, he'll rise again.

95Now let's prepare our hearts now, that when we too are brought to a place like this, some funeral parlor, that our loved ones can remember that we are prepared also to go. And may the father, mother, loved ones of this young boy, the greatest thing...

96 You know, I know how that you're suffering. I just give up a child, a little girl. I know how your hearts are bleeding.

97But, see, if Garnett had been lost, it really would be a terrible time for you. But what a glorious hour it is for you, to know that your boy was with Christ. And he had to go sometime. And at the end of the road, he still remained with his faith. And God has him today. To you ones who is cousins and relation to him, just think of what he was. And now what if he had went the other way? We have nothing to worry about. Garnett is with Jesus. Let us prepare to go with Him, too.

98 Gracious God, great Eternal Jehovah, Who moved upon the waters and said, "Let there be light." You Who spoke the world into existence by Your Word, has promised by that same Word that we shall rise again. Now we want to offer, You, Father, this afternoon...

99As I was associated with this young brother, in life, and how the undying love between he and I. As long as I live here, I suppose I'll always remember that gallant little soldier rocking on that bed, in the iron lung, between breaths, praising the Lord God. He was an example, too, for me, of his patience, never to complain, just, "The--the will of God be done." Thou has placed him before us, and now Thou has taken him out of our presence.

100Lord God, may each one of us, this afternoon, who are living... And I feel, maybe, that Garnett would want me to say this. If we are not prepared, may we be prepared, and be as I have stated it, Father, germitized, to meet him by the same Holy Spirit which he received, the Life that was in Christ.

101 Bless this dear mother and this father, and the parents, and the loved ones. Whoever they may be, let Your holy Presence be with them, Father. May this be a time that--that they'll think, more than ever, what this little life has lived like this for. It was a testimony, as an example.

102To the young men setting here, that associated with him, as a little boy, see what he was before, and then what he was after. May his life be a--a sermon to them, Father, that, too, that they may prepare to meet with their little friend at the other side, where there'll be no more death, or sorrow, no more heartaches. Grant it, Lord.

103And we older people, who look down at this young man, right in the prime of life, and see him change, and come from a dying life unto a living Life. Grant it, Lord, that we might see that, this afternoon, by the simplicity of using examples of nature, then placing it back to the Word of God, to a promise. And You said, "The Word of God is a seed." And a seed must bring forth its kind.

104I pray that You'll bless and comfort these people. Let them know that this little boy was just set here for a sermon. He's preached his sermon, the Book is closed, but we shall see him again. Grant, Lord, that we'll all stand there in the beauty of Christ, where we have Eternal Life. Until that time, keep us ever centered in Your will. In Jesus' Name we pray. Amen.