Aký dom mi vystavíte?
A tak, keď ten pisateľ musel byť vyvedený od jeho ľudu na púšť, aby obdržal inšpiráciu k napísaniu Starého Zákona a v Novom Zákone, ten pisateľ musel byť skrze Autora vyvedený na púštne miesto, aby obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. A tie Knihy sú zapečatené Siedmymi Pečaťami, to bude vyžadovať to isté, verím, v týchto dňoch, aby bolo otvorených Sedem Pečatí. Opustiť, čo vám je drahé, čo milujete a ten malý dom, ktorý mi ľudia dali a medzi všetkými mojimi ľuďmi a priateľmi, zbor, ktorý rozkvital a nič mu nechýbalo; a opustiť to, odísť rovno od toho a presťahovať sa von na púšť, kde nikoho nepoznáte a kde je všetko proti vám.
Ale je niečo u Boha, že On vedie človeka urobiť veci, ktoré sú pomimo jeho vlastného myslenia, takže to môže byť na slávu a česť Božiu. A cítim to, nie ako sebachválu, ale cítim to ako privilégium, že to znamenalo opustiť všetko, čo bolo pre mňa drahé, aby som sa dostal sem do tejto pustatiny a trpieť ako som netrpel nikdy vo svojom živote, tu v tejto pustatine alebo na púšti. Ale verím, že skrze učinenie a poslúchnutie toho, čo Boh prikázal, aby bolo učinené, nám Boh otvoril tajomstvá tohoto posledného dňa. A my sme tu s týmto Posolstvom.
Viem, že každý jeden z vás, ak to cítite tak, ako ja, ja som tak hladný vidieť pôsobiť Ducha Božieho, že to sotva môžem vydržať. Niektoré prežitia, ktoré som mal hore na vrchu, len to pocítiť ešte raz, to Niečo ako keď som bol na začiatku spasený, to bolo pre moje srdce také chválebné! A my môžeme prísť na nejaké miesto, môžeme sedieť a vidíme to medzi nami, že vysycháme. Ako tu sedíme na púšti, idem medzi svojich bratov, oni so mnou hovoria a ja hovorím s nimi; vždy, keď to trochu pozorujem, cítim to skrze Ducha, ako to je, aby som videl stav toho brata, aby som videl, čo nie je v poriadku. Začínam cítiť, že to všetko opadá, odchádza to preč od Ducha. Stalo sa nám to príliš prirodzenou vecou. Musíme uctievať v Duchu, kde Duch Boží... Nielen, že naše Posolstvo by malo byť ohňom tejto hodiny, malo by to byť ohňom v našom srdci. Vidíte? Musí to byť v našich srdciach, inak to nemôžeme ľuďom správne predstaviť. Duch musí Sám niesť to Posolstvo. A ja dôverujem a verím, že každý jeden z vás je skutočný Kresťan.
1 Ďakujem ti, brat Green. Je to privilégium. Pozdravujem vás, brat a sestra Green a vás všetkých, ktorí sú tu dnes ráno. Cítim to, že je to privilégium, že som si doprial prísť sem, na toto miesto uctievania, aby som urobil zopár oznámení.
2 Nechcem tu zabrať bratovi Greenovi čas, lebo som počul brata Greena hovoriť niekoľko krát a určite som bol ovplyvnený ako nám priniesol Slovo Pánovo a tak pokorne. Včera povedal, “Ja nedostávam Slovo od Pána ako by možno prišlo v zjavení, ako bolo poslané, ale,” povedal, “rád zdôrazním to, čo už bolo povedané.” Povedal, “ako keď Pavol napísal niečo v Biblii, ja prichádzam zdôrazniť to, čo on povedal.” Povedal, “Nemám žiadne posolstvo, len zdôrazniť to, čo už bolo povedané od Pána.” Myslím, že je to skutočne pozoruhodné u takej mladej osoby, počuť ho takto povedať.
Pomodlime sa teraz spolu.
3 Drahý Bože, sotva viem, ako začať, lebo cítim, že si dnes tu a v Tvojej Prítomnosti sa vždy cítime takí malí. Ďakujem Ti za toto privilégium. Teraz Pane, keď si nám dal toto miesto, modlíme sa, aby si sa s nami stretol vždy, keď sa tu zídeme a nech Tvoj veľký Duch môže pôsobiť v tomto meste. Nech by sme boli schopní priniesť toto Posolstvo Evanjelia, ktoré nám bolo predstavené a dané do našich rúk v týchto posledných dňoch, nech je to vyplnené a nech môžeš získať každú dušu z Tucsonu a okolia, ktorú si určil do Života. Udeľ tieto veci, Otče, v Mene Ježiša Krista. Amen.
4 Myslím, že chcem dnes ráno prečítať jeden malý verš z Písma, predtým, ako poviem zopár slov, ktoré by som rád povedal. Môžeme to nájsť v knihe Skutkov v 7.kapitole Knihy Skutkov. A zatiaľčo to hľadáte, začneme od 44. verša.
5 Tento týždeň, nasledujúci týždeň ideme do Shreveportu na sériu zhromaždení, pokúsime sa, ak bude Pán chcieť. Brat Moore, brat Jack Moore, veľmi dobrý priateľ brata Pearryho i mňa a my milujeme brata Jacka. Posolstvo, myslím, ho trochu vyviedlo z miery, zvlášť niektoré veci, ktoré sú pre nás drahé a veríme im, ktoré prišli ku nám skrze otvorenie Siedmych Pečatí, a my tomu veríme, veci ako “semeno hada” a “večné bezpečie veriacich,” a tak ďalej, niektoré z tých posolstiev. Možno pre ostatných... nemyslíme si, že Toto je tvrdé, ale To... musíte si otvoriť srdce pre Pravdu. Veríme, že žijeme v čase konca. Je to pre nás také skutočné, že sme rovno na konci cesty.
6 Hovoriť v zbore niekoho druhého, viete, chcete uctiť pohostinnosť toho človeka, ktorý vám dáva príležitosť prísť do jeho zboru. A ja, samozrejme, vediac, že oni tým veciam neveria a ja by som ich dostatočne uctil, že... Je tam toho omnoho viac, o čom by som tam mohol hovoriť, pomimo toho, že to tam prinesiem, no Duch Svätý to tam trochu môže potisnúť, vidíte, potom samozrejme poviem, čo On povie a nepoznám nič lepšie, ako robiť toto a dúfam, že sa nikdy nenaučím nič lepšie, ako toto robiť. Vidíte? Povedzme to len tak, ako to On hovorí.
7 Prečítajme tu verš alebo dva zo siedmej kapitoly Knihy Skutkov, začnúc od 44. verša.
Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,
ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,
ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.
A Šalamún mu vystavil dom.
Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:
Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?
Či toho všetkého neučinila moja ruka?
8 Na základe tohoto, keď sme prečítali toto miesto Písma, chcem povedať zopár slov, ktoré by som chcel povedať predtým, ako brat Perry prinesie ranné posolstvo.
9 Zisťujem, že toto je jeden z veľkých momentov mojej návštevy v Tucsone. Prišiel som sem, lebo som bol vedený sem prísť. Prišiel som sem, pretože Duch Svätý, skrze videnie, ma sem poslal. Viem, že to môže vyzerať divne, možno. Ale On, pokiaľ viem, všetko, čo viem od Boha, bol som poslaný do Tucsonu skrze videnie. Divil som sa, ako som bol vôbec poslaný na toto púštne miesto. A potom tu, kde je...
10Duchovne hovoriac, toto mesto, nepoznám miesto, ktoré by bolo viac duchovne mŕtve, ako mesto Tucson. Medzi zbormi je vojna, sú tam hádky v zhromaždeniach. Nie je žiadna jednota a každý chmáta pre seba, zadržiava, robí nátisk a snaží sa niekoho dostať a obrátiť niekoho. Je to tiež púšť, duchovne hovoriac.
11Ale potom keď som čítal v Biblii, kde Boh povolal Mojžiša preč od jeho milovaných a všetkého, čo mu bolo drahé a poslal ho na púšť, aby napísal Zákony Biblie. To bol Starý Zákon, prvé štyri knihy, Genesis, Leviticus a Deuteronomium a Exodus, nikdy som to nepovedal ako obvykle, ale to sú štyri Knihy. To skutočne je Starý Zákon, lebo to ostatné z toho bolo to, čo povedali proroci, v Žalmoch Dávida a tak ďalej, ale Kroniky kráľov. Ale toto boli základy Starého Zákona. Mojžiš ich napísal potom, ako bol vyvolaný zo svojej domoviny, kde sa narodil a bol vychovaný medzi svojim ľudom, a potom bol poslaný na púšť, aby napísal túto Knihu Starého Zákona.
12Potom nachádzam, že v Knihe Nového Zákona, kde Pavol, ktorý je autorom, vlastne nie autorom, ale pisateľom Nového Zákona; on bol tiež vyvedený spomedzi jeho ľudí a skrze Ducha išiel do Arábie, kde bol tri a pol roka, aby našiel inšpiráciu. A Pavol je hlavným pisateľom Nového Zákona. No, je Matúš, Marek, Lukáš a Ján, ale oni boli len tí, ktorí zapísali to, čo im Ježiš povedal, ako Ho oni nasledovali. Ale keď vezmete Knihu Timoteovi a Rimanom a Židom a tak ďalej, Pavol obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. On vzal celý Starý Zákon ako tieň a postavil to na poriadok a Boh to uctil a urobil z toho Nový Zákon.
13A tak, keď ten Starý Zákon musel byť vyvedený od... ten pisateľ musel byť vyvedený od jeho ľudu na púšť, aby obdržal inšpiráciu k napísaniu Starého Zákona a v Novom Zákone, ten pisateľ musel byť skrze Autora vyvedený na púštne miesto, aby obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. A tie Knihy sú zapečatené Siedmymi Pečaťami, to bude vyžadovať to isté, verím, v týchto dňoch, aby bolo otvorených Sedem Pečatí. Opustiť, čo vám je drahé, čo milujete a ten malý dom, ktorý mi ľudia dali a medzi všetkými mojimi ľuďmi a priateľmi, zbor, ktorý rozkvital a nič mu nechýbalo; a opustiť to, odísť rovno od toho a presťahovať sa von na púšť, kde nikoho nepoznáte a kde je všetko proti vám.
14Ale je niečo u Boha, že On vedie človeka urobiť veci, ktoré sú pomimo jeho vlastného myslenia, takže to môže byť na slávu a česť Božiu. A cítim to, nie ako sebachválu, ale cítim to ako privilégium, že to znamenalo opustiť všetko, čo bolo pre mňa drahé, aby som sa dostal sem do tejto pustatiny a trpieť ako som netrpel nikdy vo svojom živote, tu v tejto pustatine alebo na púšti. Ale verím, že skrze učinenie a poslúchnutie toho, čo Boh prikázal, aby bolo učinené, nám Boh otvoril tajomstvá tohoto posledného dňa. A my sme tu s týmto Posolstvom.
15Bolo mnoho ľudí, ktorí ma nasledovali a to nie je neobvyklé. Obyčajne, keď nejaká osoba... Ľudia milujú jeden druhého a láska vás privedie robiť veci, o ktorých by ste si nemysleli, že by ste robili. A mnohí z vás opustilo svoje domovy a nechalo všetko ísť a vyšli ste sem na púšť.
16Mnohí mi volali, mnohí sa ma pýtali, “Máme ísť do Arizony? Bolo by to pre nás dobré miesto?” No, ako bolo povedané o Mojžišovi a iných, to nebolo žiadne miesto ovocia, žiadne miesto granátového jablka.
17Tu nie je mnoho práce na zárobok a životná úroveň je vysoká, cena živobytia je vysoká. Je to skutočne tvrdé miesto na bývanie, v Tucsone, Arizona. Platy sú biedne a potraviny a nájomné sú drahé. Je to hrozné miesto na bývanie, v tom ohľade. Ale je tu zdravo, ovzdušie je tu suché. A my niekedy... nesmieme upierať svoje mysle na tie zemské veci.
18Musíme sa dívať na vedenie Ducha Svätého. Ale jedna vec, ktorá mi robila starosti, keď som sem prišiel a hovoril ľuďom, “no, nemal by si sem ísť,” alebo “mal by si sem ísť”, ja to nechávam na každého jednotlivca, tak ako Boh vedie každého jednotlivca. Myslím, že každý z nás by to mal robiť, byť vedení Duchom Svätým, čo urobiť.
19Mnohí z vás tu sú z okolia Jeffersonville a z toho zhromaždenia a vy ste prišli sem. No, tá vec, ktorá mi robila starosti, bolo miesto uctievania.
20Uvedomujem si, ako som čítal tu v Písme o Štefanovi na jeho adresu, čo bolo rovno pred jeho smrťou, lebo oni ho ukameňovali hneď potom, za jeho posolstvo. Ako on hovoril, povedal, “naši otcovia,” hovoriac o Hebrejoch tých skorších dní, ako sa oni snažili nájsť priazeň u Boha, aby Mu vystavili miesto uctievania. On povedal, že “Šalamún mu vystavil dom, alebo budovu.” Sme oboznámení s tým príbehom.
21Ale mne sa páčia jeho ďalšie slová, “Ale Najvyšší nebýva v domoch učinenými rukami,” a iné miesto v Izaiášovi, kde povedal, “telo si mi pripravil (vidíte, obeť a obete a budovy a tak ďalej), ale telo si mi pripravil.” No, uvedomujeme si, že on potom hovoril o Tele, kde Boh prebýval, v Kristovi.
22Ale dnes verím, že k bratovi Greenovi prišla inšpirácia, aby sa sem presťahovali, on a sestra Green, aby sa tiež vzdali ich miesta tam na východe, alebo tam v Texase, aby prišli sem a začali od nuly, jednoducho len skrze inšpiráciu, cítili, že to majú urobiť. Oceňujem ľudí, ktorí budú nasledovať vedenie Krista, bez ohľadu na to, čo ich to stojí.
23Hoci by si celý svet, možno tvoji najbližší priatelia, mysleli, že to je nesprávne, ale pre teba to nie je nesprávne. Tak dlho ako cítiš, že niečo je za tým, to je Boh, ktorý vás do toho vedie, to nikdy nie je nesprávne, vždy sa to ukáže ako správne.
24A tento mladý pár, talentovaný mladý muž, (nehovorím to preto, že tu sedí) a táto mladá pani so svojimi deťmi... s rodinou, ktorú treba vychovávať a on nechal svoju prácu a všetko, aby sa sem mohli presťahovať.
25Uvedomujem si, že pred rokmi som bol povolaný do služby. Nikdy som nebol úspešným pastorom, lebo ja mám potulného, cestovného ducha. Nemôžem byť hocikde uspokojený. Kdekoľvek ma Duch vedie, ja sa musím pohnúť s Ním, lebo mám Posolstvo. Ježiš povedal, “Musím tiež kázať aj v inom meste.”
26Ale sú tí, ktorí sú pastieri, ktorí strážia stádo. Som tak vďačný, že brat Perry nasledoval vedenie Ducha a dnes máme modlitebňu. Je malá, to je dobrá na začiatok, vidieť, čo Duch Svätý... nevieme, hýbme sa len krok za krokom. No, verím, ak Boh hovoril k bratovi Greenovi a sestre Green, aby sem prišli a otvoril miesto, kde naše deti, namiesto toho aby v nedeľu dopoludnia jazdili na bicykloch a behali po ulici; aby mali miesto, kde prichádzajú uctievať Pána, namiesto sedenia niekde tam a počúvania niečoho v rádiu, čo je v poriadku.
27Ale my, ako táto skupina ľudí, máme Posolstvo pre tento deň. My veríme, že Boh nám dal Posolstvo. Brat Green je... nechcem ho nazývať mojim spolupracovníkom, lebo my sme... no, to tiež je, môj spolupracovník, my sme spolu v tomto Posolstve. Brat Green káže tú istú vec a Posolstvo, v ktoré verím ja. On opustil svoj dom, opustil svojich ľudí, opustil svoju cirkev. On bol, myslím, že bol okresný dozorca alebo niečo také, jednej z tých organizácií a vzdal sa všetkého toho, keď počul Toto. Opustil všetko, čo mu bolo drahé, aby tiež vyšiel na púšť, podporiť len to, čo nám Boh teraz dal.
28Hovorím, že verím, že by to malo byť nielen v našom srdci, malo by to byť našou povinnosťou podporiť ho, všetko, čo môžeme, chodiť na zhromaždenia, prichádzať sem uctievať a urobiť toto miesto, kde nám Boh môže zjaviť veci, ktoré pre nás má, aby nám ich zjavil. A ako povedal, “Posolstvo neprišlo ku mne skrze danú inšpiráciu, ako možno ku niektorým, ale,” povedal, “Som tu, aby som podporil to, čo Boh už dal.” Aké vyhlásenie! A ja verím, že ak budeme všetci spolupracovať, položíme do toho svoje srdcia.
29Viem, že každý jeden z vás, ak to cítite tak, ako ja, ja som tak hladný vidieť pôsobiť Ducha Božieho, že to sotva môžem vydržať. Niektoré prežitia, ktoré som mal hore na vrchu, len to pocítiť ešte raz, to Niečo ako keď som bol na začiatku spasený, to bolo pre moje srdce také chválebné! A my môžeme prísť na nejaké miesto, môžeme sedieť a vidíme to medzi nami, že vysycháme. Ako tu sedíme na púšti, idem medzi svojich bratov, oni so mnou hovoria a ja hovorím s nimi; vždy, keď to trochu pozorujem, cítim to skrze Ducha, ako to je, aby som videl stav toho brata, aby som videl, čo nie je v poriadku. Začínam cítiť, že to všetko opadá, odchádza to preč od Ducha. Stalo sa nám to príliš prirodzenou vecou. Musíme uctievať v Duchu, kde Duch Boží... Nielen, že naše Posolstvo by malo byť ohňom tejto hodiny, malo by to byť ohňom v našom srdci. Vidíte? Musí to byť v našich srdciach, inak to nemôžeme ľuďom správne predstaviť. Duch musí Sám niesť to Posolstvo. A ja dôverujem a verím, že každý jeden z vás je skutočný Kresťan.
30No, oni potrebujú učiteľov nedeľnej školy. Budú potrebovať ľudí a ja chcem toto povedať, aby ste to plne porozumeli, že toto je môj zbor.
31Som tu už tri roky a mal som otvorené len jedny dvere, to bol brat Mack, ktorý ma požiadal, aby som prišiel kázať. Nech ho Boh žehná. Nebol som pozvaný žiadnymi inými ľuďmi, nemám nič proti nim, oni sú v poriadku. Brat Brock, môj dobrý priateľ, brat Gilmore, mnohí z týchto letničných bratov tu, oni sú moji veľmi, veľmi dobrí priatelia. Milujem ich, nemám nič proti nim. Rozumiem ich postaveniu. Nemôžu ma tam pozvať a zostať v ich organizácii. Vidíte, oni to nemôžu urobiť, lebo ak by to urobili, sú vykopnutí. Tak vidíte ich postavenie. Musel som čeliť tej istej veci. Ale teraz nech to vždy je “Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie,” vôľu Božiu.
32A teraz brat Green, Boh ho sem poslal a otvoril nám zbor rovnocennej viery, ktorou veríme, mali by sme byť veľmi vďační Bohu a prísť na každé zhromaždenie, zaujať každé miesto, ktoré môžeme. A ak sme požiadaní alebo zavolaní modliť sa, hľadať, urobiť niečo, buďme vojaci rovno tam... buďme horliví to urobiť. Vidíte?
33Zachovajte Posolstvo v úcte a žite správnym druhom života. Nedovoľte, aby na to prišla nejaká sadza. Žijeme teraz vo veľmi neskorej hodine, tak žijeme príliš neskoro v tej hodine. Žime To čisto, lebo či môj život, či tvoj život, všetky naše životy musia byť pozdvihnuté pred Bohom.
34Naši mladí ľudia sa len kĺžu z jedného miesta na druhé, od predstavenia k predstaveniu a sú unášaní ďalej a ďalej od Boha. Tak je to. No, je to pravda. Vidím to na mojich deťoch a vidím, že sám sa dostávam na miesto, kde ne... Vy, musíme sa zhromažďovať sami spolu, aby sme uctievali Boha, Biblia tak povedala, “Keď vidíme, ako sa ten deň približuje, tým viac sa schádzame.” Ak sú tu len dvaja ľudia, buďte jeden z nich. No, to je... A keď prichádzame, aby sme Boha spoločne uctievali, potom len, ešte je tam niečo iné, “Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som Ja v ich strede.”
35No, ako som už predtým povedal, brat Green mi povedal a povedal to. Prišla moja žena a povedala mi, čo on povedal, keď som bol preč. A dnes ráno povedal, že “kazateľňa je otvorená kedykoľvek.” Obyčajne... To znamená, že je otvorená pre mňa, aby som hovoril.
36Obyčajne musím cestovať celú cestu do Jeffersonville, Indiana, aby som podal ľuďom Posolstvo, ktoré mi Boh dal, aby som ho priniesol ľuďom. Idem celú cestu do Jeffersonville, Indiana a každý jeden z vás sa ťahá cez celú krajinu a pripája sa cez telefón, aby ste dostali posolstvo, lebo to je to, na čom žijeme. To je to, kvôli čomu sme tu. No, už to nemusíme viac robiť.
37Boh mi dáva Posolstvo, môžem vykročiť rovno sem za kazateľňu a kázať to a cítiť sa pri tom slobodne. Vidíte? A verím, že skrze to vás Všemohúci Boh požehná, ak len budete stáť s týmto zborom, s touto skupinou ľudí. Nie len to, ale poďme von a vidzme, či nemôžeme dostať druhých, aby vošli. Hovorme ku ostatným ľuďom všade, hovorte im o našom zbore a čo to znamená. Čo je náš zbor... my sme tu. Chceme, aby ste prišli, priviedli cudzích a som si istý, že to bude dobré pre nás všetkých. Máme budovu, za čo sme vďační. Sme vďační za toto miesto, kde sa môžeme spolu zhromažďovať.
38 Ale, “Najvyšší neprebýva v chrámoch učinených rukami, lebo Nebo mi je trónom a zem podnožou mojich nôh, kde je miesto môjho odpočinku? Ale telo si mi pripravil.”
39A my sme Telo Kristovo. Takže keď sa sťahujeme z jednej budovy do druhej, verím, keď prinášame naše Posolstvá, prídeme a budeme mať služby s uzdravovaním. A čokoľvek nám Pán zjaví, aby sme urobili, budeme to mať rovno tu v zbore, až to tak porastie, že to budete môcť zaniesť niekde ďalej a ďalej až kým Ježiš nepríde. Nech vás Boh žehná.
40[Brat Perry Green komentuje a potom prosí brata Branhama, aby ho ordinoval - pozn. prekl.]
41Drahý Bože, ako tu stojíme na tomto pódiu, ktoré reprezentuje to miesto, rovno ponad tým oltárom, uvedomujeme si, že sme umierajúca rasa ľudí, čo sa týka tejto zeme. Dívame sa na ulice a vidíme hriech napísaný všade, a to, že Sláva Pánova rýchlo odchádza. A my vieme, že keď Sláva Pánova ide hore, tak Cirkev musí ísť s ňou. Bože, my tam chceme byť.
42Len pred pár dňami, keď som stál tu na rohu ulice, oproti ulici a sledoval som tú parádu, ktorá išla dolu ulicou a videl som tie tanky z 1.svetovej vojny ako išli vpredu, potom prichádzal veľký ťažký Shermanov tank, ďalej za ním nasledovali jeden za druhým, a potom tie matky zlatých hviezd, malá rozbitá rodina a plačúcou manželkou a s malým otrhaným chlapcom, ktorý stratil svojho ocka, stará mama, ktorá stratila syna. Ó, aké smutné stáť na rohu ulice a sledovať niečo takéto! Potom som si všimol, ako prešli túto budovu, hudba sa zmenila na “Napred Kresťanskí Vojaci!” Hrali svoj pochod, keď prešli toto miesto!
43Drahý Bože, myslím na iný veľký čas, ktorý prichádza, a to bude vzkriesenie, kedy tí starí veteráni vyjdú najprv, svätí, patriarchovia. “Lebo my, ktorí sme nažive a pozostaneme, nepredstihneme alebo nezabránime tým, ktorí spia, lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú najprv.” Potom, keď my uvidíme tú veľkú... ako tí ľudia idú, pochodujú do oblakov a my budeme stáť, očakávať na našu premenu, vediac, že my sa tiež zaradíme do tej línie. Bože, učiň nás vernými vojakmi.
44Len tí, ktorí to skutočne prežili a boli vo vojne vedeli, čo to znamená vidieť prechádzať tie tanky. Bože, myslíme, že tí, ktorí boli v boji života budú vedieť, čo to znamená, keď očakávame našu premenu, aby sme boli umiestnení do pozície vo vzkriesení, aby sme išli hore.
45A tu, môj mladý brat, ktorý tu stojí, dobre trénovaný, pripravený, odiaty, čaká, že ten starý muž na neho položí svoje ruky, ten, ktorý je už starým veteránom z tej prvej línie, vediac, že on sa musí tiež pripojiť k boju. Drahý Bože, prichádzam s týmito nehodnými rukami a kladiem ich na môjho brata, ako Tvoj reprezentant. Požehnaj brata Greena, drahý Bože, ktorého žehnám v Ježišovom Mene. Nech nesie toto Posolstvo, Pane, do tohoto mesta a kdekoľvek ho Ty zavoláš. Nech je oddaný, naplnený Duchom Svätým, žijúci život ponad pohanu. Bože, nech dostane srdcia ľudí, aby ich mohol učiť a viesť a smerovať ich na tej ceste, po ktorej všetci túžime kráčať. Udeľ to, Pane.
46Požehnaj jeho vernú manželku, jeho malé deti. Požehnaj naše spoločné úsilia, ako kresťanských bratov tu na zemi, že my musíme niesť to Evanjelium až do končín sveta. Pošli na neho Tvojho Svätého Ducha, Bože. Modlíme sa v Mene Ježiša Krista, ako ho predávame Tebe. Amen.
Nech ťa Boh žehná, brat Perry. Nes Slovo Božie!
1 Thank you, Brother Green. It's a privilege. A greeting to Brother and Sister Green, and all that's here this morning. And it is a privilege that I feel I have given to me, to come to this place of worship, to make a few announcements.
2I don't want to take Brother Green's time here, because I heard Brother Green several times, speak, and I certainly was influenced, and as he brought the Word of the Lord to us, and so humble about it. Yesterday he said, "I don't get the Word from the Lord as maybe It would come in revelation, as--as It's been sent, but," said, "I like to--to stress upon what has been said." He said, "Like when Paul wrote something in the Bible, I come here to stress upon what he said." Said, "I have no message, only just to stress on what's already been said from the Lord." I thought it's really remarkable, a--a young fellow like that, and hear him make a remark like that.
Now let's just have a word of prayer together.
3 Dear God, I hardly know how to start, for I feel You are here today, and in Your Presence we always feel so little. And I--I thank You for this privilege. Now, Lord, that Thou has granted this place to us, we pray that You will meet with us every time that we meet here. And may Your Great Spirit move over this city! May we be able to bring this Gospel Message that has been given to us and presented to our hands in this last days, may It be fulfilled, and You get every soul out of Tucson and around about, that You've ordained to Life. Grant these things, Father, in the Name of Jesus Christ. Amen.
4 I think I want to read a little verse of Scripture here this morning, just before I say these words that I wish to say. It's found over in Acts, the 7th chapter of the Book of Acts. And while you're turning to that, we'll begin at the 44th verse.
5Now we're going to Shreveport this week, this coming week, for a series of services, and now we're going to try, if the Lord willing. Brother Moore, Brother Jack Moore, a very good friend of both Brother Pearry and I, and we love Brother Jack. The Message, I think, kind of baffled him a little, especially on some of the things that we hold dear and believe, that--that It came to us through the opening of the Seven Seals, as we believe It, such as, "serpent's seed," and "Eternal security of the believers," and--and so forth, some of those Messages. That, maybe to others... We don't think This is hard, but, It, you've got to open your heart to Truth. We believe that we're living in the--the end time. That's just so real to us, that we're just at the end of the road.
6 And to speak in some other man's church, well, you want to honor that man's hospitality, of--of giving you that opportunity to come into his church. And I, certainly, knowing that they don't believe in That, and I would honor them enough that... There is plenty more that I can speak on there, besides bringing That in; unless it's just the Holy Spirit happen to push It a little, you see, then I would certainly say as He said. And I don't know no better than to do that, and I hope I never learn any better than to do that. See? Let's just say It the way He says It.
7 Now let us read just a--a verse or two here out of the--the 7th chapter of the Book of Acts, beginning with the 44th verse.
Our fathers had the tabernacle of witness in the wilderness, as he has appointed, speaking unto Moses, that he should make it according to the fashion that he had seen.
Which also our father that came after brought in with Jesus unto the possession of the Gentiles, whom God drave out before the face of our fathers, unto the days of David;
Who found favour before God, and desired to find a tabernacle for the God of Jacob.
But Solomon built him a house.
Howbeit the most High dwelleth not in temples made with hands; as saith the prophet,
Heaven is my throne,... earth is my footstool: what house will you build me: saith the Lord: or what is the place of my rest?
Has not my hands made all these things?
8 Upon This, the reading of this Scripture, I want to say the few words that I want to say before Brother Pearry brings the morning message.
9I find this one of the great moments of my visit to Tucson. I come here because that I was led to come here. I come here because that the Holy Spirit, through a vision, sent me here. I know that might seem strange, maybe. But He, as far as I know, anything that I know of God, I was sent by a vision to Tucson. I've wondered how I ever was sent to this desert place. And then here where there is...
10Spiritually speaking, over the city, I don't know of any place that's any more spiritual dead, than in the city of Tucson. There is war between the churches. There is fusses between the congregations. There is no unity, and everyone grabbing, and holding, and squeezing, and trying to get this one, and proselyting. It is a desert, spiritually speaking, also.
11 But then I read in the Bible, that where God called Moses away from his loved ones and all that was dear to him, and sent him into the wilderness, to write the Laws of the Bible. That was the Old Testament, the first four Books, Genesis, Leviticus, and Deuteronomy, Exodus. He... I never said them just in routine, but that's four Books. That really is the Old Testament. Because, the rest of It was what the prophets said, in the Psalms of David, and so forth, but the Chronicles of the kings. But this was the fundamentals of the Old Testament. Was Moses wrote them after he was called from his homeland, where he had been born and brought up among his people, and was sent into the desert, to write this Book of the Old Testament.
12 Then I find that in the Book of the New Testament, where Paul, which is the author, or not the author, but the writer of the New Testament. He also was drove out from among his people, and, by the Spirit, into Arabia, where he was three and a half years, to find the inspiration. And Paul is the chief writer of the New Testament. Now, there is Matthew, Mark, Luke, and John, but they were scribes that just wrote what Jesus said as they followed Him along. And, but, you take the Book to Timothy, and to the Romans, and to the Hebrews, and so forth, Paul received inspiration to write the New Testament; taking all the Old Testament as a shadow, and setting it in order. And God honored it, and made it the New Testament.
13 And now if the Old Testament had to be drove from the... the writer had to be drove from his people, into the wilderness, to get inspiration to write the Old Testament. And in the New Testament, the writer was drove by the Author, into a desert place, to get the inspiration to write the New Testament. And the Books are sealed with Seven Seals; it would also require the same, I believe, in these days, to open those Seven Seals. To leave what you hold dear, to what you cherish, and a little home that was given me by the people, and amongst all my people and friends, and a church that was flourishing, and had nothing lacking; and to--to leave that, pull right away from it, and move away, out into a desert where you knew nobody, and everything against you.
14But there is something about God, that He drives a man to do things that's beyond any thinking of his own, so it can be to the glory and honor of God. And I feel that, not self honor, but I--I feel it a privilege that it was to leave everything that was called dear to me, to get here into this wilderness and suffer like I have never suffered in my life, here in this wilderness, or this desert. But I believe, that in doing that and obeying what God commanded to be done, God has opened to us the mysteries of this last day. And we are here with this Message.
15 Now, there was many people who followed me, and that's not unusual. Usually a person we... The people love one another, and it, love, will drive you to do things you don't think you would do. And many of you left your homes, you left all, just to go, come out here in the desert.
16Many has called me, many has asked me, "Shall we come to Arizona? Would it be a good place for us?" Well, as it was said about Moses and them, it was no place of fruit, no place of pomegranate.
17Here there is not much work to do, and living is high, and the cost of living is high. It's really a rough place to live, is Tucson, Arizona; wages are poor, and--and food is high, and rent. It's--it's a horrible place to live, in that manner. But it's healthy, it's dry. And we sometimes... We mustn't get our minds fashioned on things of this earth.
18 We must look to a leading of the Holy Spirit. But one thing that troubled me in coming here, and telling people, well, "you should not come" or "you should come," that I leave up to each individual, the way God leads that individual to do. I think every one of us should do that, be led by the Spirit, on what to do.
19And many of you here are from around Jeffersonville, and of the congregation there, and you have come out here. Now, the thing that bothered me, was a place of worship.
20And I realize, as I read in the Scripture here, of Stephen and his address just before his death; for they stoned him immediately afterwards, for his message. As he was speaking, he said, "our fathers," talking of the Hebrews in the early day, how that they tried to find favor before God, to build a place for worship. He said that, "Solomon built Him a house, or a building." We are acquainted with the story.
21 But I like his next words, "Howbeit the most High dwelleth not in houses that's made with hands," and another place over in Isaiah. He said, "'A body has Thou prepared Me; see, sacrifice and offerings, and buildings, and so forth, but a body has Thou prepared Me.'" Well, we realize that he was speaking then of the body where God tabernacled, in Christ.
22But I believe today, that the inspiration has come to--to Brother Green, to move here, him and Sister Green, giving up their place back in the east, also, too, back in Texas, to come here with... to start with nothing; just simply by an inspiration, feeling that they should do it. I appreciate men that will follow the leading of Christ, regardless of the cost it costs them.
23 Though the whole world, maybe your very best friends, think that you're wrong, but it isn't wrong to you. As long as you feel there is something behind it, it's God moving you; it's never wrong, and it'll always pan out right.
24See this young couple, a talented young man. I ain't saying this because he is sitting here. And this young lady with her babies, with his family to raise, and he has quit his job and everything, to move here.
25I realize that years ago I was called in the ministry. I've never made a successful pastor, because I got a roaming, rambling spirit. I can't be satisfied anywhere. Just wherever the Spirit moves, I've just got to move with It, because I have a Message. Jesus said, "I must preach in this other town also."
26 But there are those who are shepherds that watch the flock. I'm so grateful that Brother Pearry followed the leading of the Holy Spirit, and today we have a tabernacle. It's a small one. That's just good enough to start with, to see what the Holy Spirit... Not knowing, let's just move step by step. Now, I believe, if God has spoke to Brother and Sister Green, to come here, and has opened up a place where our children; instead of on Sunday morning riding their bicycles, and on the streets and running around, they have a place to come to worship, instead of us sitting around and listening to something that we've heard on radio, which is all right.
27 But we, as this group of people, we have a Message for this day. We, we believe that God has given us a Message. And Brother Green, is, I don't want to call him my associate, because we are... Well, it is, also, my associate, we are together in this Message. Brother Green preaches the same thing and Message that I believe in. He has left his home, he has left his people, he has left his church. He was, I believe, he was a district superintendent or something, of one of the organizations, and give the whole thing up when he heard This. He left everything that was dear to him, also, to come to the desert, just to support what God is giving to us now.
28 I say I believe it's not only should be in our heart, it should be our duty to back him up, everything that we can, to attend the services, to come here to worship, and to make this a place where God can reveal to us the things that He has for us to reveal. And as his word said, "The Message doesn't come to me through the giving of the inspiration, as it does to maybe to some of us, but," he said, "I am here to back up what God has given." What a statement! And I believe, if we will all cooperate together, we'll put our hearts to it.
29 I know that each one of you, if you feel like I do, I am so hungry to see the Spirit of God moving, I just can't hardly stand it. Some experiences I just had up in the mountain, just to feel that once again, that Something that when I was first saved was so glorious to my heart! And we can come into a place, we can sit and we see it among us, that we are drying. As we sit here in the desert, I get among my brethren, they talk with me and I talk with them; always, in a little way of watching, feeling out there with the Spirit, as it was, to see just the condition of that brother, to see what's wrong. I begin to feel us all reclining, getting away from the Spirit. It's become too natural a thing to us. We must worship in the Spirit, where the Spirit of God... Not only our Message should be the flame of the hour, it should be the flame in our hearts. See? It's got to be in our hearts, or we can't--we can't rightly present It to the people. The Spirit has to pack the Message, Itself. And I'm trusting and believing in every one of you, to be a real Christian.
30 Now they need Sunday school teachers. They're going to need a staff. And I want to say this so that you will thoroughly understand. This is my church.
31I've been here three years. And I had one door open to me, that was Brother Mack asked me to come preach. God bless him. I haven't been invited by any other people; not nothing against them, they're alright. Brother Brock, a good friend of mine, Brother Gilmore, many of these Pentecostal brethren here, are very, very deep good friends of mine. I love them; nothing against them. I understand their position. They can't invite me in there, and them remain in their organization. See, they can't do it. Because, if they do, they're kicked out. So you see their position. I had the same thing to face. But now may it always be, "Seek ye first the Kingdom of God," the will of God.
32 And now that, Brother Green, God has sent him in here and opened us up a church of like precious Faith that we believe in, we ought to be very grateful to God, and attend every service, take every place that we can. And if we are asked and called on, to pray, to seek, to do, let's be soldiers right at the... just anxious to do it. See?
33Keep the Message honorable, and live the right kind of life. Don't let no smut come upon It. We're living too late now. We're--we're too late in the hour. Let's live It clean. Or, my life, your life, all of our lives needs to be picked up, before God.
34Our young people just ride around, from place to place, from show to show, and drifting further and further away from God. Right. Now, that's the truth. I see it in my children, and I see myself getting to a place where not... You, you've got to assemble ourselves together, to worship God; the Bible said so, "When we see this day approaching, that much more come together." If there is only two people here, you be one of them. Now that's... And if we come together and worship together, then we just, something another about it, Jesus said, "Where two or three are gathered in My Name, there I am in their midst."
35 Now, as I've said before, Brother Green told me, and he said it. My wife come, told me what he said when I was away. That, and he said this morning, that, "The pulpit was open at any time." Now usually... That's, open for me to speak.
36Now, usually, I had to drive all the way to Jeffersonville, Indiana, to give a Message that God gave me, to bring it to the people; go all the way to Jeffersonville, Indiana, and each one of you stringing across the country, and hooking up the wires and things, to get the Message, because that's what we're living on. See, that's what we're here for. Well, we don't have to do that no more.
37 God gives me a Message, I can walk right here to the pulpit and preach it, and feel free to do it. See? And I believe, by that, that God Almighty will bless you if you will just stand by this church now, this group of people. Not only that, but let's go out and see if we can't get others to come in. See, let's speak to others everywhere, speak to them about our church and what it means. What our church... We're here. We want you to come, bring in strangers, and I'm sure it will be good for all of us. See? We have a building, which we are thankful for. We're thankful for this place, to gather together.
38But, "Howbeit the most High dwelleth not in temples made with hands, see, 'For Heaven is My throne, and earth is My footstool; and where is the place of My rest? But a body has Thou prepared Me.'"
39And we are a Body of Christ. So as we move from one building to another building, I believe, in bringing our Messages, and we'll come down and have healing services. And anything the Lord reveals to us to do, we'll have it right here in the church, until it swells out so big you'll have to take it somewhere else, and somewhere else, until Jesus comes. God bless you.
40 [Brother Pearry Green comments, and then asks for Brother Branham to ordain him. Blank.spot.on.tape--Ed.]
Let's bow our heads.
41Dear God, as we stand here on this platform, which represents, right over the altar here, we realize that we are a--a dying race of people, as far as this earth is concerned. We look out upon the streets and see sin wrote everywhere, and that the Glory of the Lord is swiftly departing. And we know, when the Glory of the Lord goes up, so will the Church go with It. God, we want to be there.
42Just a few days ago, standing here on the street corner, just across the street, watching that parade go down the street; and seeing those old First War tanks leading the way, then come the big heavy Sherman tank, behind that followed on and on and on, then the gold-star mothers; the little broke-up family, with a crying wife, and a little ragged boy lost his daddy, an old mother had lost a son. Oh, how sad to stand on the street corner and watch something like that pass! Then noticing, just as they passed this building, the music changed to "Onward, Christian Soldiers." Playing their marches, behind; but when they passed this spot!
43 Dear God, I'm thinking of another great time coming, and that will be the resurrection, when the old-timers will come forth first, saints, the patriarchs. "For we which are alive and remain shall not prevent or hinder those which are asleep; for the trumpet of God shall sound, and the dead in Christ shall rise first." Then when we see that great... just those people going, marching up through the skies; and we'll be standing, waiting for our change, knowing that we'll fall in line, also. God, make us faithful soldiers.
44Only those who have really associated and been in the war would know what that really meant, to see those tanks rolling by. And, God, we think that those who have been in the battle of life will know what it means, when we're waiting our turn to fall in position and place, in the resurrection, to go up.
45 And this, my young brother, standing here, well trained, ready, dressed, waiting for an old man to lay hands upon him, one who is an old veteran been up there in the front line, knowing that he must join the battle, too. Dear God, with these unworthy hands I lay upon my brother, in representation of Yours. Bless Brother Green, dear God, who I bless in Jesus' Name. May he carry this Message, Lord, into this city and wherever You'll call him. May he be loyal, filled with the Spirit, living a life above reproach. God, let him have the hearts of the people, that he might teach them and lead them and direct them in the path that we all desire to walk. Grant it, Lord.
46Bless his faithful wife, his little children. Bless our efforts here together, as Christian brothers here on earth, that we must carry this Gospel to the ends of the world. Send Your Spirit upon him, God. We pray in Jesus Christ's Name, as we give him to You. Amen.
God bless you, Brother Pearry. Carry the Word of God!
1 Ďakujem ti, brat Green. Je to privilégium. Pozdravujem vás, brat a sestra Green a vás všetkých, ktorí sú tu dnes ráno. Cítim to, že je to privilégium, že som si doprial prísť sem, na toto miesto uctievania, aby som urobil zopár oznámení.
2 Nechcem tu zabrať bratovi Greenovi čas, lebo som počul brata Greena hovoriť niekoľko krát a určite som bol ovplyvnený ako nám priniesol Slovo Pánovo a tak pokorne. Včera povedal, “Ja nedostávam Slovo od Pána ako by možno prišlo v zjavení, ako bolo poslané, ale,” povedal, “rád zdôrazním to, čo už bolo povedané.” Povedal, “ako keď Pavol napísal niečo v Biblii, ja prichádzam zdôrazniť to, čo on povedal.” Povedal, “Nemám žiadne posolstvo, len zdôrazniť to, čo už bolo povedané od Pána.” Myslím, že je to skutočne pozoruhodné u takej mladej osoby, počuť ho takto povedať.
Pomodlime sa teraz spolu.
3 Drahý Bože, sotva viem, ako začať, lebo cítim, že si dnes tu a v Tvojej Prítomnosti sa vždy cítime takí malí. Ďakujem Ti za toto privilégium. Teraz Pane, keď si nám dal toto miesto, modlíme sa, aby si sa s nami stretol vždy, keď sa tu zídeme a nech Tvoj veľký Duch môže pôsobiť v tomto meste. Nech by sme boli schopní priniesť toto Posolstvo Evanjelia, ktoré nám bolo predstavené a dané do našich rúk v týchto posledných dňoch, nech je to vyplnené a nech môžeš získať každú dušu z Tucsonu a okolia, ktorú si určil do Života. Udeľ tieto veci, Otče, v Mene Ježiša Krista. Amen.
4 Myslím, že chcem dnes ráno prečítať jeden malý verš z Písma, predtým, ako poviem zopár slov, ktoré by som rád povedal. Môžeme to nájsť v knihe Skutkov v 7.kapitole Knihy Skutkov. A zatiaľčo to hľadáte, začneme od 44. verša.
5 Tento týždeň, nasledujúci týždeň ideme do Shreveportu na sériu zhromaždení, pokúsime sa, ak bude Pán chcieť. Brat Moore, brat Jack Moore, veľmi dobrý priateľ brata Pearryho i mňa a my milujeme brata Jacka. Posolstvo, myslím, ho trochu vyviedlo z miery, zvlášť niektoré veci, ktoré sú pre nás drahé a veríme im, ktoré prišli ku nám skrze otvorenie Siedmych Pečatí, a my tomu veríme, veci ako “semeno hada” a “večné bezpečie veriacich,” a tak ďalej, niektoré z tých posolstiev. Možno pre ostatných... nemyslíme si, že Toto je tvrdé, ale To... musíte si otvoriť srdce pre Pravdu. Veríme, že žijeme v čase konca. Je to pre nás také skutočné, že sme rovno na konci cesty.
6 Hovoriť v zbore niekoho druhého, viete, chcete uctiť pohostinnosť toho človeka, ktorý vám dáva príležitosť prísť do jeho zboru. A ja, samozrejme, vediac, že oni tým veciam neveria a ja by som ich dostatočne uctil, že... Je tam toho omnoho viac, o čom by som tam mohol hovoriť, pomimo toho, že to tam prinesiem, no Duch Svätý to tam trochu môže potisnúť, vidíte, potom samozrejme poviem, čo On povie a nepoznám nič lepšie, ako robiť toto a dúfam, že sa nikdy nenaučím nič lepšie, ako toto robiť. Vidíte? Povedzme to len tak, ako to On hovorí.
7 Prečítajme tu verš alebo dva zo siedmej kapitoly Knihy Skutkov, začnúc od 44. verša.
Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,
ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,
ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.
A Šalamún mu vystavil dom.
Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:
Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?
Či toho všetkého neučinila moja ruka?
8 Na základe tohoto, keď sme prečítali toto miesto Písma, chcem povedať zopár slov, ktoré by som chcel povedať predtým, ako brat Perry prinesie ranné posolstvo.
9 Zisťujem, že toto je jeden z veľkých momentov mojej návštevy v Tucsone. Prišiel som sem, lebo som bol vedený sem prísť. Prišiel som sem, pretože Duch Svätý, skrze videnie, ma sem poslal. Viem, že to môže vyzerať divne, možno. Ale On, pokiaľ viem, všetko, čo viem od Boha, bol som poslaný do Tucsonu skrze videnie. Divil som sa, ako som bol vôbec poslaný na toto púštne miesto. A potom tu, kde je...
10Duchovne hovoriac, toto mesto, nepoznám miesto, ktoré by bolo viac duchovne mŕtve, ako mesto Tucson. Medzi zbormi je vojna, sú tam hádky v zhromaždeniach. Nie je žiadna jednota a každý chmáta pre seba, zadržiava, robí nátisk a snaží sa niekoho dostať a obrátiť niekoho. Je to tiež púšť, duchovne hovoriac.
11Ale potom keď som čítal v Biblii, kde Boh povolal Mojžiša preč od jeho milovaných a všetkého, čo mu bolo drahé a poslal ho na púšť, aby napísal Zákony Biblie. To bol Starý Zákon, prvé štyri knihy, Genesis, Leviticus a Deuteronomium a Exodus, nikdy som to nepovedal ako obvykle, ale to sú štyri Knihy. To skutočne je Starý Zákon, lebo to ostatné z toho bolo to, čo povedali proroci, v Žalmoch Dávida a tak ďalej, ale Kroniky kráľov. Ale toto boli základy Starého Zákona. Mojžiš ich napísal potom, ako bol vyvolaný zo svojej domoviny, kde sa narodil a bol vychovaný medzi svojim ľudom, a potom bol poslaný na púšť, aby napísal túto Knihu Starého Zákona.
12Potom nachádzam, že v Knihe Nového Zákona, kde Pavol, ktorý je autorom, vlastne nie autorom, ale pisateľom Nového Zákona; on bol tiež vyvedený spomedzi jeho ľudí a skrze Ducha išiel do Arábie, kde bol tri a pol roka, aby našiel inšpiráciu. A Pavol je hlavným pisateľom Nového Zákona. No, je Matúš, Marek, Lukáš a Ján, ale oni boli len tí, ktorí zapísali to, čo im Ježiš povedal, ako Ho oni nasledovali. Ale keď vezmete Knihu Timoteovi a Rimanom a Židom a tak ďalej, Pavol obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. On vzal celý Starý Zákon ako tieň a postavil to na poriadok a Boh to uctil a urobil z toho Nový Zákon.
13A tak, keď ten Starý Zákon musel byť vyvedený od... ten pisateľ musel byť vyvedený od jeho ľudu na púšť, aby obdržal inšpiráciu k napísaniu Starého Zákona a v Novom Zákone, ten pisateľ musel byť skrze Autora vyvedený na púštne miesto, aby obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. A tie Knihy sú zapečatené Siedmymi Pečaťami, to bude vyžadovať to isté, verím, v týchto dňoch, aby bolo otvorených Sedem Pečatí. Opustiť, čo vám je drahé, čo milujete a ten malý dom, ktorý mi ľudia dali a medzi všetkými mojimi ľuďmi a priateľmi, zbor, ktorý rozkvital a nič mu nechýbalo; a opustiť to, odísť rovno od toho a presťahovať sa von na púšť, kde nikoho nepoznáte a kde je všetko proti vám.
14Ale je niečo u Boha, že On vedie človeka urobiť veci, ktoré sú pomimo jeho vlastného myslenia, takže to môže byť na slávu a česť Božiu. A cítim to, nie ako sebachválu, ale cítim to ako privilégium, že to znamenalo opustiť všetko, čo bolo pre mňa drahé, aby som sa dostal sem do tejto pustatiny a trpieť ako som netrpel nikdy vo svojom živote, tu v tejto pustatine alebo na púšti. Ale verím, že skrze učinenie a poslúchnutie toho, čo Boh prikázal, aby bolo učinené, nám Boh otvoril tajomstvá tohoto posledného dňa. A my sme tu s týmto Posolstvom.
15Bolo mnoho ľudí, ktorí ma nasledovali a to nie je neobvyklé. Obyčajne, keď nejaká osoba... Ľudia milujú jeden druhého a láska vás privedie robiť veci, o ktorých by ste si nemysleli, že by ste robili. A mnohí z vás opustilo svoje domovy a nechalo všetko ísť a vyšli ste sem na púšť.
16Mnohí mi volali, mnohí sa ma pýtali, “Máme ísť do Arizony? Bolo by to pre nás dobré miesto?” No, ako bolo povedané o Mojžišovi a iných, to nebolo žiadne miesto ovocia, žiadne miesto granátového jablka.
17Tu nie je mnoho práce na zárobok a životná úroveň je vysoká, cena živobytia je vysoká. Je to skutočne tvrdé miesto na bývanie, v Tucsone, Arizona. Platy sú biedne a potraviny a nájomné sú drahé. Je to hrozné miesto na bývanie, v tom ohľade. Ale je tu zdravo, ovzdušie je tu suché. A my niekedy... nesmieme upierať svoje mysle na tie zemské veci.
18Musíme sa dívať na vedenie Ducha Svätého. Ale jedna vec, ktorá mi robila starosti, keď som sem prišiel a hovoril ľuďom, “no, nemal by si sem ísť,” alebo “mal by si sem ísť”, ja to nechávam na každého jednotlivca, tak ako Boh vedie každého jednotlivca. Myslím, že každý z nás by to mal robiť, byť vedení Duchom Svätým, čo urobiť.
19Mnohí z vás tu sú z okolia Jeffersonville a z toho zhromaždenia a vy ste prišli sem. No, tá vec, ktorá mi robila starosti, bolo miesto uctievania.
20Uvedomujem si, ako som čítal tu v Písme o Štefanovi na jeho adresu, čo bolo rovno pred jeho smrťou, lebo oni ho ukameňovali hneď potom, za jeho posolstvo. Ako on hovoril, povedal, “naši otcovia,” hovoriac o Hebrejoch tých skorších dní, ako sa oni snažili nájsť priazeň u Boha, aby Mu vystavili miesto uctievania. On povedal, že “Šalamún mu vystavil dom, alebo budovu.” Sme oboznámení s tým príbehom.
21Ale mne sa páčia jeho ďalšie slová, “Ale Najvyšší nebýva v domoch učinenými rukami,” a iné miesto v Izaiášovi, kde povedal, “telo si mi pripravil (vidíte, obeť a obete a budovy a tak ďalej), ale telo si mi pripravil.” No, uvedomujeme si, že on potom hovoril o Tele, kde Boh prebýval, v Kristovi.
22Ale dnes verím, že k bratovi Greenovi prišla inšpirácia, aby sa sem presťahovali, on a sestra Green, aby sa tiež vzdali ich miesta tam na východe, alebo tam v Texase, aby prišli sem a začali od nuly, jednoducho len skrze inšpiráciu, cítili, že to majú urobiť. Oceňujem ľudí, ktorí budú nasledovať vedenie Krista, bez ohľadu na to, čo ich to stojí.
23Hoci by si celý svet, možno tvoji najbližší priatelia, mysleli, že to je nesprávne, ale pre teba to nie je nesprávne. Tak dlho ako cítiš, že niečo je za tým, to je Boh, ktorý vás do toho vedie, to nikdy nie je nesprávne, vždy sa to ukáže ako správne.
24A tento mladý pár, talentovaný mladý muž, (nehovorím to preto, že tu sedí) a táto mladá pani so svojimi deťmi... s rodinou, ktorú treba vychovávať a on nechal svoju prácu a všetko, aby sa sem mohli presťahovať.
25Uvedomujem si, že pred rokmi som bol povolaný do služby. Nikdy som nebol úspešným pastorom, lebo ja mám potulného, cestovného ducha. Nemôžem byť hocikde uspokojený. Kdekoľvek ma Duch vedie, ja sa musím pohnúť s Ním, lebo mám Posolstvo. Ježiš povedal, “Musím tiež kázať aj v inom meste.”
26Ale sú tí, ktorí sú pastieri, ktorí strážia stádo. Som tak vďačný, že brat Perry nasledoval vedenie Ducha a dnes máme modlitebňu. Je malá, to je dobrá na začiatok, vidieť, čo Duch Svätý... nevieme, hýbme sa len krok za krokom. No, verím, ak Boh hovoril k bratovi Greenovi a sestre Green, aby sem prišli a otvoril miesto, kde naše deti, namiesto toho aby v nedeľu dopoludnia jazdili na bicykloch a behali po ulici; aby mali miesto, kde prichádzajú uctievať Pána, namiesto sedenia niekde tam a počúvania niečoho v rádiu, čo je v poriadku.
27Ale my, ako táto skupina ľudí, máme Posolstvo pre tento deň. My veríme, že Boh nám dal Posolstvo. Brat Green je... nechcem ho nazývať mojim spolupracovníkom, lebo my sme... no, to tiež je, môj spolupracovník, my sme spolu v tomto Posolstve. Brat Green káže tú istú vec a Posolstvo, v ktoré verím ja. On opustil svoj dom, opustil svojich ľudí, opustil svoju cirkev. On bol, myslím, že bol okresný dozorca alebo niečo také, jednej z tých organizácií a vzdal sa všetkého toho, keď počul Toto. Opustil všetko, čo mu bolo drahé, aby tiež vyšiel na púšť, podporiť len to, čo nám Boh teraz dal.
28Hovorím, že verím, že by to malo byť nielen v našom srdci, malo by to byť našou povinnosťou podporiť ho, všetko, čo môžeme, chodiť na zhromaždenia, prichádzať sem uctievať a urobiť toto miesto, kde nám Boh môže zjaviť veci, ktoré pre nás má, aby nám ich zjavil. A ako povedal, “Posolstvo neprišlo ku mne skrze danú inšpiráciu, ako možno ku niektorým, ale,” povedal, “Som tu, aby som podporil to, čo Boh už dal.” Aké vyhlásenie! A ja verím, že ak budeme všetci spolupracovať, položíme do toho svoje srdcia.
29Viem, že každý jeden z vás, ak to cítite tak, ako ja, ja som tak hladný vidieť pôsobiť Ducha Božieho, že to sotva môžem vydržať. Niektoré prežitia, ktoré som mal hore na vrchu, len to pocítiť ešte raz, to Niečo ako keď som bol na začiatku spasený, to bolo pre moje srdce také chválebné! A my môžeme prísť na nejaké miesto, môžeme sedieť a vidíme to medzi nami, že vysycháme. Ako tu sedíme na púšti, idem medzi svojich bratov, oni so mnou hovoria a ja hovorím s nimi; vždy, keď to trochu pozorujem, cítim to skrze Ducha, ako to je, aby som videl stav toho brata, aby som videl, čo nie je v poriadku. Začínam cítiť, že to všetko opadá, odchádza to preč od Ducha. Stalo sa nám to príliš prirodzenou vecou. Musíme uctievať v Duchu, kde Duch Boží... Nielen, že naše Posolstvo by malo byť ohňom tejto hodiny, malo by to byť ohňom v našom srdci. Vidíte? Musí to byť v našich srdciach, inak to nemôžeme ľuďom správne predstaviť. Duch musí Sám niesť to Posolstvo. A ja dôverujem a verím, že každý jeden z vás je skutočný Kresťan.
30No, oni potrebujú učiteľov nedeľnej školy. Budú potrebovať ľudí a ja chcem toto povedať, aby ste to plne porozumeli, že toto je môj zbor.
31Som tu už tri roky a mal som otvorené len jedny dvere, to bol brat Mack, ktorý ma požiadal, aby som prišiel kázať. Nech ho Boh žehná. Nebol som pozvaný žiadnymi inými ľuďmi, nemám nič proti nim, oni sú v poriadku. Brat Brock, môj dobrý priateľ, brat Gilmore, mnohí z týchto letničných bratov tu, oni sú moji veľmi, veľmi dobrí priatelia. Milujem ich, nemám nič proti nim. Rozumiem ich postaveniu. Nemôžu ma tam pozvať a zostať v ich organizácii. Vidíte, oni to nemôžu urobiť, lebo ak by to urobili, sú vykopnutí. Tak vidíte ich postavenie. Musel som čeliť tej istej veci. Ale teraz nech to vždy je “Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie,” vôľu Božiu.
32A teraz brat Green, Boh ho sem poslal a otvoril nám zbor rovnocennej viery, ktorou veríme, mali by sme byť veľmi vďační Bohu a prísť na každé zhromaždenie, zaujať každé miesto, ktoré môžeme. A ak sme požiadaní alebo zavolaní modliť sa, hľadať, urobiť niečo, buďme vojaci rovno tam... buďme horliví to urobiť. Vidíte?
33Zachovajte Posolstvo v úcte a žite správnym druhom života. Nedovoľte, aby na to prišla nejaká sadza. Žijeme teraz vo veľmi neskorej hodine, tak žijeme príliš neskoro v tej hodine. Žime To čisto, lebo či môj život, či tvoj život, všetky naše životy musia byť pozdvihnuté pred Bohom.
34Naši mladí ľudia sa len kĺžu z jedného miesta na druhé, od predstavenia k predstaveniu a sú unášaní ďalej a ďalej od Boha. Tak je to. No, je to pravda. Vidím to na mojich deťoch a vidím, že sám sa dostávam na miesto, kde ne... Vy, musíme sa zhromažďovať sami spolu, aby sme uctievali Boha, Biblia tak povedala, “Keď vidíme, ako sa ten deň približuje, tým viac sa schádzame.” Ak sú tu len dvaja ľudia, buďte jeden z nich. No, to je... A keď prichádzame, aby sme Boha spoločne uctievali, potom len, ešte je tam niečo iné, “Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som Ja v ich strede.”
35No, ako som už predtým povedal, brat Green mi povedal a povedal to. Prišla moja žena a povedala mi, čo on povedal, keď som bol preč. A dnes ráno povedal, že “kazateľňa je otvorená kedykoľvek.” Obyčajne... To znamená, že je otvorená pre mňa, aby som hovoril.
36Obyčajne musím cestovať celú cestu do Jeffersonville, Indiana, aby som podal ľuďom Posolstvo, ktoré mi Boh dal, aby som ho priniesol ľuďom. Idem celú cestu do Jeffersonville, Indiana a každý jeden z vás sa ťahá cez celú krajinu a pripája sa cez telefón, aby ste dostali posolstvo, lebo to je to, na čom žijeme. To je to, kvôli čomu sme tu. No, už to nemusíme viac robiť.
37Boh mi dáva Posolstvo, môžem vykročiť rovno sem za kazateľňu a kázať to a cítiť sa pri tom slobodne. Vidíte? A verím, že skrze to vás Všemohúci Boh požehná, ak len budete stáť s týmto zborom, s touto skupinou ľudí. Nie len to, ale poďme von a vidzme, či nemôžeme dostať druhých, aby vošli. Hovorme ku ostatným ľuďom všade, hovorte im o našom zbore a čo to znamená. Čo je náš zbor... my sme tu. Chceme, aby ste prišli, priviedli cudzích a som si istý, že to bude dobré pre nás všetkých. Máme budovu, za čo sme vďační. Sme vďační za toto miesto, kde sa môžeme spolu zhromažďovať.
38 Ale, “Najvyšší neprebýva v chrámoch učinených rukami, lebo Nebo mi je trónom a zem podnožou mojich nôh, kde je miesto môjho odpočinku? Ale telo si mi pripravil.”
39A my sme Telo Kristovo. Takže keď sa sťahujeme z jednej budovy do druhej, verím, keď prinášame naše Posolstvá, prídeme a budeme mať služby s uzdravovaním. A čokoľvek nám Pán zjaví, aby sme urobili, budeme to mať rovno tu v zbore, až to tak porastie, že to budete môcť zaniesť niekde ďalej a ďalej až kým Ježiš nepríde. Nech vás Boh žehná.
40[Brat Perry Green komentuje a potom prosí brata Branhama, aby ho ordinoval - pozn. prekl.]
41Drahý Bože, ako tu stojíme na tomto pódiu, ktoré reprezentuje to miesto, rovno ponad tým oltárom, uvedomujeme si, že sme umierajúca rasa ľudí, čo sa týka tejto zeme. Dívame sa na ulice a vidíme hriech napísaný všade, a to, že Sláva Pánova rýchlo odchádza. A my vieme, že keď Sláva Pánova ide hore, tak Cirkev musí ísť s ňou. Bože, my tam chceme byť.
42Len pred pár dňami, keď som stál tu na rohu ulice, oproti ulici a sledoval som tú parádu, ktorá išla dolu ulicou a videl som tie tanky z 1.svetovej vojny ako išli vpredu, potom prichádzal veľký ťažký Shermanov tank, ďalej za ním nasledovali jeden za druhým, a potom tie matky zlatých hviezd, malá rozbitá rodina a plačúcou manželkou a s malým otrhaným chlapcom, ktorý stratil svojho ocka, stará mama, ktorá stratila syna. Ó, aké smutné stáť na rohu ulice a sledovať niečo takéto! Potom som si všimol, ako prešli túto budovu, hudba sa zmenila na “Napred Kresťanskí Vojaci!” Hrali svoj pochod, keď prešli toto miesto!
43Drahý Bože, myslím na iný veľký čas, ktorý prichádza, a to bude vzkriesenie, kedy tí starí veteráni vyjdú najprv, svätí, patriarchovia. “Lebo my, ktorí sme nažive a pozostaneme, nepredstihneme alebo nezabránime tým, ktorí spia, lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú najprv.” Potom, keď my uvidíme tú veľkú... ako tí ľudia idú, pochodujú do oblakov a my budeme stáť, očakávať na našu premenu, vediac, že my sa tiež zaradíme do tej línie. Bože, učiň nás vernými vojakmi.
44Len tí, ktorí to skutočne prežili a boli vo vojne vedeli, čo to znamená vidieť prechádzať tie tanky. Bože, myslíme, že tí, ktorí boli v boji života budú vedieť, čo to znamená, keď očakávame našu premenu, aby sme boli umiestnení do pozície vo vzkriesení, aby sme išli hore.
45A tu, môj mladý brat, ktorý tu stojí, dobre trénovaný, pripravený, odiaty, čaká, že ten starý muž na neho položí svoje ruky, ten, ktorý je už starým veteránom z tej prvej línie, vediac, že on sa musí tiež pripojiť k boju. Drahý Bože, prichádzam s týmito nehodnými rukami a kladiem ich na môjho brata, ako Tvoj reprezentant. Požehnaj brata Greena, drahý Bože, ktorého žehnám v Ježišovom Mene. Nech nesie toto Posolstvo, Pane, do tohoto mesta a kdekoľvek ho Ty zavoláš. Nech je oddaný, naplnený Duchom Svätým, žijúci život ponad pohanu. Bože, nech dostane srdcia ľudí, aby ich mohol učiť a viesť a smerovať ich na tej ceste, po ktorej všetci túžime kráčať. Udeľ to, Pane.
46Požehnaj jeho vernú manželku, jeho malé deti. Požehnaj naše spoločné úsilia, ako kresťanských bratov tu na zemi, že my musíme niesť to Evanjelium až do končín sveta. Pošli na neho Tvojho Svätého Ducha, Bože. Modlíme sa v Mene Ježiša Krista, ako ho predávame Tebe. Amen.
Nech ťa Boh žehná, brat Perry. Nes Slovo Božie!
1 Thank you, Brother Green. It's a privilege. A greeting to Brother and Sister Green, and all that's here this morning. And it is a privilege that I feel I have given to me, to come to this place of worship, to make a few announcements.
2I don't want to take Brother Green's time here, because I heard Brother Green several times, speak, and I certainly was influenced, and as he brought the Word of the Lord to us, and so humble about it. Yesterday he said, "I don't get the Word from the Lord as maybe It would come in revelation, as--as It's been sent, but," said, "I like to--to stress upon what has been said." He said, "Like when Paul wrote something in the Bible, I come here to stress upon what he said." Said, "I have no message, only just to stress on what's already been said from the Lord." I thought it's really remarkable, a--a young fellow like that, and hear him make a remark like that.
Now let's just have a word of prayer together.
3 Dear God, I hardly know how to start, for I feel You are here today, and in Your Presence we always feel so little. And I--I thank You for this privilege. Now, Lord, that Thou has granted this place to us, we pray that You will meet with us every time that we meet here. And may Your Great Spirit move over this city! May we be able to bring this Gospel Message that has been given to us and presented to our hands in this last days, may It be fulfilled, and You get every soul out of Tucson and around about, that You've ordained to Life. Grant these things, Father, in the Name of Jesus Christ. Amen.
4 I think I want to read a little verse of Scripture here this morning, just before I say these words that I wish to say. It's found over in Acts, the 7th chapter of the Book of Acts. And while you're turning to that, we'll begin at the 44th verse.
5Now we're going to Shreveport this week, this coming week, for a series of services, and now we're going to try, if the Lord willing. Brother Moore, Brother Jack Moore, a very good friend of both Brother Pearry and I, and we love Brother Jack. The Message, I think, kind of baffled him a little, especially on some of the things that we hold dear and believe, that--that It came to us through the opening of the Seven Seals, as we believe It, such as, "serpent's seed," and "Eternal security of the believers," and--and so forth, some of those Messages. That, maybe to others... We don't think This is hard, but, It, you've got to open your heart to Truth. We believe that we're living in the--the end time. That's just so real to us, that we're just at the end of the road.
6 And to speak in some other man's church, well, you want to honor that man's hospitality, of--of giving you that opportunity to come into his church. And I, certainly, knowing that they don't believe in That, and I would honor them enough that... There is plenty more that I can speak on there, besides bringing That in; unless it's just the Holy Spirit happen to push It a little, you see, then I would certainly say as He said. And I don't know no better than to do that, and I hope I never learn any better than to do that. See? Let's just say It the way He says It.
7 Now let us read just a--a verse or two here out of the--the 7th chapter of the Book of Acts, beginning with the 44th verse.
Our fathers had the tabernacle of witness in the wilderness, as he has appointed, speaking unto Moses, that he should make it according to the fashion that he had seen.
Which also our father that came after brought in with Jesus unto the possession of the Gentiles, whom God drave out before the face of our fathers, unto the days of David;
Who found favour before God, and desired to find a tabernacle for the God of Jacob.
But Solomon built him a house.
Howbeit the most High dwelleth not in temples made with hands; as saith the prophet,
Heaven is my throne,... earth is my footstool: what house will you build me: saith the Lord: or what is the place of my rest?
Has not my hands made all these things?
8 Upon This, the reading of this Scripture, I want to say the few words that I want to say before Brother Pearry brings the morning message.
9I find this one of the great moments of my visit to Tucson. I come here because that I was led to come here. I come here because that the Holy Spirit, through a vision, sent me here. I know that might seem strange, maybe. But He, as far as I know, anything that I know of God, I was sent by a vision to Tucson. I've wondered how I ever was sent to this desert place. And then here where there is...
10Spiritually speaking, over the city, I don't know of any place that's any more spiritual dead, than in the city of Tucson. There is war between the churches. There is fusses between the congregations. There is no unity, and everyone grabbing, and holding, and squeezing, and trying to get this one, and proselyting. It is a desert, spiritually speaking, also.
11 But then I read in the Bible, that where God called Moses away from his loved ones and all that was dear to him, and sent him into the wilderness, to write the Laws of the Bible. That was the Old Testament, the first four Books, Genesis, Leviticus, and Deuteronomy, Exodus. He... I never said them just in routine, but that's four Books. That really is the Old Testament. Because, the rest of It was what the prophets said, in the Psalms of David, and so forth, but the Chronicles of the kings. But this was the fundamentals of the Old Testament. Was Moses wrote them after he was called from his homeland, where he had been born and brought up among his people, and was sent into the desert, to write this Book of the Old Testament.
12 Then I find that in the Book of the New Testament, where Paul, which is the author, or not the author, but the writer of the New Testament. He also was drove out from among his people, and, by the Spirit, into Arabia, where he was three and a half years, to find the inspiration. And Paul is the chief writer of the New Testament. Now, there is Matthew, Mark, Luke, and John, but they were scribes that just wrote what Jesus said as they followed Him along. And, but, you take the Book to Timothy, and to the Romans, and to the Hebrews, and so forth, Paul received inspiration to write the New Testament; taking all the Old Testament as a shadow, and setting it in order. And God honored it, and made it the New Testament.
13 And now if the Old Testament had to be drove from the... the writer had to be drove from his people, into the wilderness, to get inspiration to write the Old Testament. And in the New Testament, the writer was drove by the Author, into a desert place, to get the inspiration to write the New Testament. And the Books are sealed with Seven Seals; it would also require the same, I believe, in these days, to open those Seven Seals. To leave what you hold dear, to what you cherish, and a little home that was given me by the people, and amongst all my people and friends, and a church that was flourishing, and had nothing lacking; and to--to leave that, pull right away from it, and move away, out into a desert where you knew nobody, and everything against you.
14But there is something about God, that He drives a man to do things that's beyond any thinking of his own, so it can be to the glory and honor of God. And I feel that, not self honor, but I--I feel it a privilege that it was to leave everything that was called dear to me, to get here into this wilderness and suffer like I have never suffered in my life, here in this wilderness, or this desert. But I believe, that in doing that and obeying what God commanded to be done, God has opened to us the mysteries of this last day. And we are here with this Message.
15 Now, there was many people who followed me, and that's not unusual. Usually a person we... The people love one another, and it, love, will drive you to do things you don't think you would do. And many of you left your homes, you left all, just to go, come out here in the desert.
16Many has called me, many has asked me, "Shall we come to Arizona? Would it be a good place for us?" Well, as it was said about Moses and them, it was no place of fruit, no place of pomegranate.
17Here there is not much work to do, and living is high, and the cost of living is high. It's really a rough place to live, is Tucson, Arizona; wages are poor, and--and food is high, and rent. It's--it's a horrible place to live, in that manner. But it's healthy, it's dry. And we sometimes... We mustn't get our minds fashioned on things of this earth.
18 We must look to a leading of the Holy Spirit. But one thing that troubled me in coming here, and telling people, well, "you should not come" or "you should come," that I leave up to each individual, the way God leads that individual to do. I think every one of us should do that, be led by the Spirit, on what to do.
19And many of you here are from around Jeffersonville, and of the congregation there, and you have come out here. Now, the thing that bothered me, was a place of worship.
20And I realize, as I read in the Scripture here, of Stephen and his address just before his death; for they stoned him immediately afterwards, for his message. As he was speaking, he said, "our fathers," talking of the Hebrews in the early day, how that they tried to find favor before God, to build a place for worship. He said that, "Solomon built Him a house, or a building." We are acquainted with the story.
21 But I like his next words, "Howbeit the most High dwelleth not in houses that's made with hands," and another place over in Isaiah. He said, "'A body has Thou prepared Me; see, sacrifice and offerings, and buildings, and so forth, but a body has Thou prepared Me.'" Well, we realize that he was speaking then of the body where God tabernacled, in Christ.
22But I believe today, that the inspiration has come to--to Brother Green, to move here, him and Sister Green, giving up their place back in the east, also, too, back in Texas, to come here with... to start with nothing; just simply by an inspiration, feeling that they should do it. I appreciate men that will follow the leading of Christ, regardless of the cost it costs them.
23 Though the whole world, maybe your very best friends, think that you're wrong, but it isn't wrong to you. As long as you feel there is something behind it, it's God moving you; it's never wrong, and it'll always pan out right.
24See this young couple, a talented young man. I ain't saying this because he is sitting here. And this young lady with her babies, with his family to raise, and he has quit his job and everything, to move here.
25I realize that years ago I was called in the ministry. I've never made a successful pastor, because I got a roaming, rambling spirit. I can't be satisfied anywhere. Just wherever the Spirit moves, I've just got to move with It, because I have a Message. Jesus said, "I must preach in this other town also."
26 But there are those who are shepherds that watch the flock. I'm so grateful that Brother Pearry followed the leading of the Holy Spirit, and today we have a tabernacle. It's a small one. That's just good enough to start with, to see what the Holy Spirit... Not knowing, let's just move step by step. Now, I believe, if God has spoke to Brother and Sister Green, to come here, and has opened up a place where our children; instead of on Sunday morning riding their bicycles, and on the streets and running around, they have a place to come to worship, instead of us sitting around and listening to something that we've heard on radio, which is all right.
27 But we, as this group of people, we have a Message for this day. We, we believe that God has given us a Message. And Brother Green, is, I don't want to call him my associate, because we are... Well, it is, also, my associate, we are together in this Message. Brother Green preaches the same thing and Message that I believe in. He has left his home, he has left his people, he has left his church. He was, I believe, he was a district superintendent or something, of one of the organizations, and give the whole thing up when he heard This. He left everything that was dear to him, also, to come to the desert, just to support what God is giving to us now.
28 I say I believe it's not only should be in our heart, it should be our duty to back him up, everything that we can, to attend the services, to come here to worship, and to make this a place where God can reveal to us the things that He has for us to reveal. And as his word said, "The Message doesn't come to me through the giving of the inspiration, as it does to maybe to some of us, but," he said, "I am here to back up what God has given." What a statement! And I believe, if we will all cooperate together, we'll put our hearts to it.
29 I know that each one of you, if you feel like I do, I am so hungry to see the Spirit of God moving, I just can't hardly stand it. Some experiences I just had up in the mountain, just to feel that once again, that Something that when I was first saved was so glorious to my heart! And we can come into a place, we can sit and we see it among us, that we are drying. As we sit here in the desert, I get among my brethren, they talk with me and I talk with them; always, in a little way of watching, feeling out there with the Spirit, as it was, to see just the condition of that brother, to see what's wrong. I begin to feel us all reclining, getting away from the Spirit. It's become too natural a thing to us. We must worship in the Spirit, where the Spirit of God... Not only our Message should be the flame of the hour, it should be the flame in our hearts. See? It's got to be in our hearts, or we can't--we can't rightly present It to the people. The Spirit has to pack the Message, Itself. And I'm trusting and believing in every one of you, to be a real Christian.
30 Now they need Sunday school teachers. They're going to need a staff. And I want to say this so that you will thoroughly understand. This is my church.
31I've been here three years. And I had one door open to me, that was Brother Mack asked me to come preach. God bless him. I haven't been invited by any other people; not nothing against them, they're alright. Brother Brock, a good friend of mine, Brother Gilmore, many of these Pentecostal brethren here, are very, very deep good friends of mine. I love them; nothing against them. I understand their position. They can't invite me in there, and them remain in their organization. See, they can't do it. Because, if they do, they're kicked out. So you see their position. I had the same thing to face. But now may it always be, "Seek ye first the Kingdom of God," the will of God.
32 And now that, Brother Green, God has sent him in here and opened us up a church of like precious Faith that we believe in, we ought to be very grateful to God, and attend every service, take every place that we can. And if we are asked and called on, to pray, to seek, to do, let's be soldiers right at the... just anxious to do it. See?
33Keep the Message honorable, and live the right kind of life. Don't let no smut come upon It. We're living too late now. We're--we're too late in the hour. Let's live It clean. Or, my life, your life, all of our lives needs to be picked up, before God.
34Our young people just ride around, from place to place, from show to show, and drifting further and further away from God. Right. Now, that's the truth. I see it in my children, and I see myself getting to a place where not... You, you've got to assemble ourselves together, to worship God; the Bible said so, "When we see this day approaching, that much more come together." If there is only two people here, you be one of them. Now that's... And if we come together and worship together, then we just, something another about it, Jesus said, "Where two or three are gathered in My Name, there I am in their midst."
35 Now, as I've said before, Brother Green told me, and he said it. My wife come, told me what he said when I was away. That, and he said this morning, that, "The pulpit was open at any time." Now usually... That's, open for me to speak.
36Now, usually, I had to drive all the way to Jeffersonville, Indiana, to give a Message that God gave me, to bring it to the people; go all the way to Jeffersonville, Indiana, and each one of you stringing across the country, and hooking up the wires and things, to get the Message, because that's what we're living on. See, that's what we're here for. Well, we don't have to do that no more.
37 God gives me a Message, I can walk right here to the pulpit and preach it, and feel free to do it. See? And I believe, by that, that God Almighty will bless you if you will just stand by this church now, this group of people. Not only that, but let's go out and see if we can't get others to come in. See, let's speak to others everywhere, speak to them about our church and what it means. What our church... We're here. We want you to come, bring in strangers, and I'm sure it will be good for all of us. See? We have a building, which we are thankful for. We're thankful for this place, to gather together.
38But, "Howbeit the most High dwelleth not in temples made with hands, see, 'For Heaven is My throne, and earth is My footstool; and where is the place of My rest? But a body has Thou prepared Me.'"
39And we are a Body of Christ. So as we move from one building to another building, I believe, in bringing our Messages, and we'll come down and have healing services. And anything the Lord reveals to us to do, we'll have it right here in the church, until it swells out so big you'll have to take it somewhere else, and somewhere else, until Jesus comes. God bless you.
40 [Brother Pearry Green comments, and then asks for Brother Branham to ordain him. Blank.spot.on.tape--Ed.]
Let's bow our heads.
41Dear God, as we stand here on this platform, which represents, right over the altar here, we realize that we are a--a dying race of people, as far as this earth is concerned. We look out upon the streets and see sin wrote everywhere, and that the Glory of the Lord is swiftly departing. And we know, when the Glory of the Lord goes up, so will the Church go with It. God, we want to be there.
42Just a few days ago, standing here on the street corner, just across the street, watching that parade go down the street; and seeing those old First War tanks leading the way, then come the big heavy Sherman tank, behind that followed on and on and on, then the gold-star mothers; the little broke-up family, with a crying wife, and a little ragged boy lost his daddy, an old mother had lost a son. Oh, how sad to stand on the street corner and watch something like that pass! Then noticing, just as they passed this building, the music changed to "Onward, Christian Soldiers." Playing their marches, behind; but when they passed this spot!
43 Dear God, I'm thinking of another great time coming, and that will be the resurrection, when the old-timers will come forth first, saints, the patriarchs. "For we which are alive and remain shall not prevent or hinder those which are asleep; for the trumpet of God shall sound, and the dead in Christ shall rise first." Then when we see that great... just those people going, marching up through the skies; and we'll be standing, waiting for our change, knowing that we'll fall in line, also. God, make us faithful soldiers.
44Only those who have really associated and been in the war would know what that really meant, to see those tanks rolling by. And, God, we think that those who have been in the battle of life will know what it means, when we're waiting our turn to fall in position and place, in the resurrection, to go up.
45 And this, my young brother, standing here, well trained, ready, dressed, waiting for an old man to lay hands upon him, one who is an old veteran been up there in the front line, knowing that he must join the battle, too. Dear God, with these unworthy hands I lay upon my brother, in representation of Yours. Bless Brother Green, dear God, who I bless in Jesus' Name. May he carry this Message, Lord, into this city and wherever You'll call him. May he be loyal, filled with the Spirit, living a life above reproach. God, let him have the hearts of the people, that he might teach them and lead them and direct them in the path that we all desire to walk. Grant it, Lord.
46Bless his faithful wife, his little children. Bless our efforts here together, as Christian brothers here on earth, that we must carry this Gospel to the ends of the world. Send Your Spirit upon him, God. We pray in Jesus Christ's Name, as we give him to You. Amen.
God bless you, Brother Pearry. Carry the Word of God!