237. Kto mi ruku drží, viem (A)


237. Kto mi ruku drží, viem (A)

Neviem, čo zajtrajšok dá mi,
žijem len zo dňa na deň,
nespolieham na slnka svit,
lebo mrak ho môže skryť.
Netrápim sa o budúcnosť,
viem, čo Ježiš povedal,
a dnes kráčam spolu s Ním,
'bo On vie, čo čaká ma.

Refr.: Mnohému, čo je predo mnou,
zdá sa, že nerozumiem.
Viem však, kto drží budúcnosť,
kto mi ruku drží, viem.

Každý krok je vždy svetlejší,
po zlatých schodoch stúpam,
každá ťarcha je vždy ľahšia,
všetko zlé je na dobré.
Slnce tam vždy jasne svieti,
slza nezakalí zrak,
tam, kde dúha koniec svoj má,
kde sa neba dotýka.

Neviem, čo zajtrajšok dá mi,
možno biedu prinesie,
avšak Ten, kto vrabca kŕmi,
je Ten, kto pri mne stojí.
Možno budem musieť ohňom
a či potopou kráčať,
ale On ide predo mnou,
Jeho Krv prikryla ma.


-->