237. Kto mi ruku drží, viem (A)


1.
ANeviem, čo zajtrajšok dá mi, A7žijem Dlen zo dňa na Adeň, nespoDlieham na slnAka svit, lebo Hmrak ho môže Eskryť. NetráApim sa o budúcA7nosť, viem, čo DJežiš poveAdal, a dnes Dkráčam spolu s ANím, 'bo On vie, čo Ečaká Ama.
Refr.:
MnohéDmu, čo je preAdo mnou, zdá sa, Hže nerozuEmiem. Viem však, Akto Edrží buDdúcnosť, kto mi Aruku Edrží, Aviem.
2.
Každý krok je vždy svetlejší, po zlatých schodoch stúpam, každá ťarcha je vždy ľahšia, všetko zlé je na dobré. Slnce tam vždy jasne svieti, slza nezakalí zrak, tam, kde dúha koniec svoj má, kde sa neba dotýka.
3.
Neviem, čo zajtrajšok dá mi, možno biedu prinesie, avšak Ten, kto vrabca kŕmi, je Ten, kto pri mne stojí. Možno budem musieť ohňom a či potopou kráčať, ale On ide predo mnou, Jeho Krv prikryla ma.