5. kapitola, PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK
ANTIPAS, MÔJ VERNÝ SVEDOK
535 (180-3) Ohľadom tohoto brata neexistuje v Slove alebo v nejakej svetskej histórii žiaden iný záznam. Ale istotne to nie je potrebné. Je viac ako dosť, že bol predzvedený a poznaný Pánom. Je viac ako dosť, ak vidíme jeho vernosť Pánovi zaznamenanú v živom Slove. Bol kresťanom. Mal Meno Ježiša. Mal vieru nášho Pána Ježiša Krista a bol medzi tými, ktorí ňou žili. On zareagoval na slová Jakuba, “Nepridávajte hľadenie na osobu k viere slávneho Pána nášho Ježiša Krista.” Plný Ducha Svätého a viery tak ako Štefan, nehľadel na osobu a nebál sa nikoho, a keď bola vyhlásená smrť všetkým tým, ktorí to Meno prijali a chodili vo viere Ježiša Krista, zaujal svoj postoj s tými, ktorí sa neobrátili späť. Áno, on zomrel, ale tak ako Ábel dostal svedectvo od Boha (jeho meno je zapísané v Slove), a hoci je mŕtvy, jeho hlas stále hovorí na stránkach Božského Záznamu Boha. Ďalší verný mučeník bol prenesený do svojho odpočinku. Ale satan vtedy nezvíťazil, tak, ako nezvíťazil ani vtedy, keď zabil Knieža Pokoja, lebo tak, ako bol satan pri kríži olúpený, takisto aj teraz Antipasova krv volá ku stovkám ďalším, ktorí vezmú svoje kríže a budú Ho nasledovať.