Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazarejského mnoho na priekor, čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som až i do vonkajších miest cudzích. V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov. A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou. A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo na to som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa. (Skutky apoštolov 26:9-18)
No, ešte raz si to všimnite, keď bol Pavol na ceste dole do Damašku, aby pozatváral tých ľudí, zablyslo sa pred ním veliké Svetlo, ktoré bolo tak jasné, že mu dokonca odobralo zrak. A tí muži, ktorí tam stáli vôkol neho, vojaci, a tak ďalej, oni nedokázali vidieť žiadne Svetlo. Nevedeli nič o tom Svetle, ale pre Pavla To bolo tak reálne, že mu To až odobralo zrak; a tí ostatní smrteľní muži, ktorí stáli rovno tam, dívali sa a napínali oči a nemohli nič uvidieť. Vidíte?
A tak preto tu na pódiu alebo kdekoľvek inde to môže byť, Ježiš Kristus... Kto bol tým Svetlom? Ježiš Kristus. "Kto je To, koho prenasledujem, Pane?"
Povedal, "Mňa, Ježiša: a ťažko ti bude bojovať proti ostňom." Vidíte? To bol Ježiš vo forme Svetla, ktoré bolo pre Pavla tak reálnym, že mu To odobralo zrak. Ale tí ľudia, ktorí stáli navôkol, To nedokázali vidieť.
A mnohokrát, večer za večerom, úprimne povedané, práve teraz, pred ani nie dvoma sekundami som sa díval na To isté. Je to tak. A nie je To ani dve stopy od miesta, kde práve teraz stojím, to isté. Ale vidíte, to je iná dimenzia. Rozumiete? To je... je to dané pre niektorých, a potom, a Boh vo Svojej láske a milosti, nie kvôli mne, biednemu nehodnému stvoreniu (Nie veru.), ale kvôli Cirkvi a ľuďom, pretože v deň súdu budete bez výhovorky.
W. M. Branham, Slepý Bartimeus, 55-0400