úryvok z knihy "Generácia - pripomenutie života proroka", Angela Smith
Narodený: 11.8.1919 Súčasné bydlisko: Southaven, Mississippi
Spevák, ktorý spieval na mnohých zhromaždeniach na žiadosť brata Branhama. Pastor Modlitebne Milosti.
Prvý krát, kedy som videl brata Branhama v činnosti bolo v roku 1950 v Camden, Arkansas. Boli sme v tom čase v baptistickom zbore a počul som o ňom a počul som pásku a myslel som si, „Toto je iné.“ Myslím, že na jednej z pások hovoril o semene hada, a to moju zvedavosť zasiahlo. Chcel som ho počuť a moja matka ma povzbudzovala, aby som šiel, tak moja žena Vivian a ja sme cestovali do Camden.
Predtým, ako vyšiel, niekto ma poprosil, aby som prišiel na pódium a zaspieval. Tak som spieval, „Zostúpil z chvály.“ Potom som si sadol tam na pódium s množstvom kazateľov, ktorých som nepoznal. Opýtal som sa niekoho, kto sedel vedľa, kým niektorí tí ľudia sú a dozvedel som sa, že tam boli brat F.F.Bosworth a jeho rodina, spolu s Raymondom T.Richeyom a jeho rodinou. Toto bolo len krátko po tom, čo bola odfotená tá fotografia so Svätožiarou v Houstonskom auditóriu, tak som predpokladal, že to mohla byť jedna vec, ktorá doviedla tak mnoho ľudí na zhromaždenie. Gordon Lindsay vyšiel a hovoril asi polhodinu, potom vyšiel brat Branham.
Jeho brat Howard ho priviedol na pódium, a keď začal hovoriť, prvá vec, ktorú urobil, prvá osoba, ktorú rozpoznal, bol vrátnik! Pomyslel som si, „Čo za kazateľské správanie je toto, keď slúžiaci sedia po celom pódiu?“
Hovoril asi 15 minút a vy ste si takmer museli dať ruku k uchu, lebo hovoril veľmi jemne. Počas modlitebného radu boli štyria alebo piati ľudia, ktorých vzal za ruku a povedal im, čo s nimi nebolo v poriadku. Potom ukázal prstom na osobu tam pred nami. Bola to žena a on povedal, „Pani, ty nepotrebuješ žiadnu modlitebnú kartu. Stála si pred svojím kuchynským drezom a umývala si riady.“ Povedal jej, akej farby zásteru mala na sebe a povedal, „Pustila si pohár a rozbil sa,“ a povedal jej, aká bola nervózna. Jej ruky sa zodvihli a povedala, že je to pravda. My sme to, samozrejme, cítili. Ako som si to začal dávať dohromady, uvedomil som si, že on je vidiaci. Mohol som povedať, že on niečo videl a to, čo videl, bola pravda, lebo som videl reakciu tej ženy. Tak pre mňa on bol najprv vidiaci a neskôr som začal vidieť, že je prorok. Ale hneď vtedy som bol presvedčený a nikdy som absolútne nezmenil svoj názor, že bol vidiaci.
Tak sme začali nasledovať jeho službu cez reportáže publikované v časopise Hlas uzdravenia. Jedna z vecí, ktorú som si na bratovi Branhamovi všimol, bola toto: Ak ste mali niečo na mysli, on mal vždy odpoveď. On mal jednoducho zvláštny spôsob, ako mohol popretkávať odpoveď pre vás do svojej kázne, a pozeral na vás, keď to hovoril, a vy ste vedeli, že to bolo presne pre vás. Bola to odpoveď, ktorú ste chceli, ale bola to zároveň časť kázne. Som si istý, že to robieval aj iným ľuďom, ale to bola jedna zo zvláštností, ktorú som si všimol.
Hovoril som s ním o tej veľkej pyramíde, lebo som to študoval a vtedy v 40-tych rokoch som o tom zbieral knihy, predtým, ako som vôbec poznal brata Branhama. Mnohokrát som o tom prednášal. Povedal som mu, že dátum jeho narodenia zodpovedá polohe veľkého schodu vo veľkej pyramíde, pričom to merajú ako jeden palec je jeden rok. Na tom zhromaždení povedal, že hľadal mesto, a to mesto, ktoré hľadal, bola Nevesta. Brat Branham tiež učil, že Nevesta je Nový Jeruzalem. Druhý rozhovor, ktorý som s bratom Branhamom mal, bol vo Phoenixe, Arizona, v roku 1964. Stretol sa s mojím bratom Robertom a jeho ženou, Millie, a so mnou, vo svojej motelovej izbe. Práve kázal na zhromaždení Obchodníkov plného Evanjelia v Ramada Inn, kde bolo asi 3000 ľudí. Hovoril o krste Duchom Svätým a ja som videl, ako kazatelia len krútili hlavami nad tým výkladom, ktorý im dával. Učil, že prijatie Manny vo vašom veku je prijatie krstu Duchom Svätým, a že hovorenie v jazykoch nie je dôkaz. Oni to minuli.
Niekoľkokrát ma brat Branham požiadal, aby som spieval predtým, ako príde za kazateľňu. Toľkokrát som spieval na koncertoch, že som nebol nikdy nervózny, keď som spieval pre neho. Raz som v Modlitebni spieval sólo z Händelovho „Mesiáša“, úvodnú áriu „Potešte.“ Billy Paul to komentoval, ale mnohí zo zboru neboli zvyknutí na klasickú hudbu. Ale ja som cítil, že toto bolo vhodné pre tú službu, keďže to bolo proroctvo z Izaiáša 40 ohľadom Jána Krstiteľa.
Vždy som spieval piesne, ktoré súviseli so Slovom a brat Branhma to vedel. V júni 1964 som v Modlitebni v Jeffersonville spieval „Zostúpil z Chvály“. Zbor bol preplnený; ľudia sedeli na okenných parapetách a mnohí boli vonku. Postavil som sa, aby som išiel spievať, a okamžite si niekto sadol na moje miesto. Videl som to, a preto keď som dospieval, išiel som naproti zadnému vchodu ku baptisériu. Brat Branham tam čakal v bočnej miestnosti a mal otvorený svoj notes. Povedal, „To, čo si spieval, je to, čo budem dnes ráno kázať.“ Kázal Odhalenie Boha, a ukázal mi svoje poznámky. Používal malé značky, nejaký druh rýchlopisu, aby mal prehľad.
Poviem vám o čase, keď sme boli v kaviarni Blue Boar, kde sa mnohí schádzali po zhromaždeniach. Brat Branham prišiel ku mne, keď som tam stál sám a chytil mi ruku. Vyzeralo to, akoby jeho tvár stmavla a povedal, „Hlbina volá po hlbine.“ V tej chvíli sa niečo začalo hýbať cez moju ruku a telo. Cítil som zvláštne teplo a pocit beztiaže, ktorá cezo mňa prechádzala, a ja som vedel, že to bol ten Anjel, ktorý bol Kristus. Neskôr som si uvedomil, že som bol uzdravený zo žalúdočného vredu, lebo po tejto udalosti som s tým už nemal žiadne problémy. Verím, že som bol tiež pokrstený Duchom Svätým, lebo môj život sa zmenil.
Ďalší krát, býval som v Tulse, Oklahome, kde som bol prezidentom biblickej školy v Tulsa, na pozícii, ktorú som zastával pár rokov. Jedného dňa som mal telefonát a bol to brat Branham, ktorý sa chcel za mňa modliť. Mal som niečo také, čo nazývajú angio-adema (nezhubný nádor-opuchlina), čo spôsobovalo opúchanie môjho tela, niekedy na končekoch prstov a palcov alebo na perách. Zlepšilo sa mi to, ale znovu to na mňa prišlo neskôr. Keď sa za mňa vtedy modlil, povedal mi, že dva tiene ma prenasledujú celý môj život, snažia sa ma zraziť dolu, a o tom to celé bolo. Hovoril o ríši duchovných vecí, ktorým som nerozumel tak ako on, ale povedal to.
Brat Branham by neurobil nič, čím by vás vlastne smeroval, lebo stále zostávame pod slobodnou vôľou. Avšak jasne vedel, že sa chystám na zaoceánske cesty a tak trochu ma pripravoval svojím vlastným spôsobom bez toho, aby mi hovoril, čo mám robiť. Taktiež mi povedal, aby som naďalej spieval a naďalej niesol Archu. Jedine Levitovia, tá služba, mohli niesť Archu, tak to znamenalo, že som mal službu.
Brat Branham mi tiež povedal, že ja som pastorom tu v Memphise. Niekoľkí iní sa pokúšali zakladať zbory v tejto oblasti, ale padli na okraji cesty. On mal tiež spôsob, ako vás vedel pripraviť. On vedel vojsť dovnútra a odhaliť váš charakter. On neposudzoval podľa mien ľudí, ale očami Božími videl povahu každého a dokázal zhrnúť tú povahu do jedného alebo dvoch slov. To všetko dokazovalo, že bol prorokom.
Na veľkonočnú nedeľu 1965 kázal brat Branham v Modlitebni. Billy Paul prišiel za kazateľňu predtým než začalo zhromaždenie a povedal, že brat Branham by rád videl celú rodinu Ungrenovcov vo svojej pracovni. Nuž, sedeli sme po celom zhromaždení a bolo nás asi 15 až 20, ktorí sme sa vpratali to jeho pracovne. Mal videnie a chcel nám ho odovzdať. V tom videní videl strieborný podnos, ktorý držal môj otec a na na ňom boli všetky naše mená a mená vnúčat a tak ďalej, napísané na malých menovkách. Povedal, že môj otec mu povedal, „Brat Branham, dávam ich všetkých tebe.“
Povedal, že mal toto videnie niekoľkokrát a chcel nám to povedať. Neviem o tom, že by niekedy inokedy zavolal takto celú rodinu, ale našu áno. Brat Branham tiež povedal, že rodiny veriacich ťahajú spolu, ako dobrý zástup koní alebo dobytka ťahajú spolu.
Matka bola osobou veľkej viery. Otec bol tichý muž, ktorý nemal mnoho čo povedať a prišiel do Posolstva neskôr ako matka. Raz, keď boli na večeri s bratom Branhamom, povedal otcovi, „Brat Ungren, videl som teba a sestru Ungrenovú kráčať ruka v ruke v Miléniu.“ Otec povedal, „Ó, ona ma nebude mať.“ (To bol otec; on bol jednoducho taký.) Ale brat Branham povedal, „Ó, áno, bude ťa mať!“ Posledný krát, čo som hovoril s bratom Branhamom, bolo v auguste 1965. Bolo to jedno z jeho posledných zhromaždení v Jeffersonville a po zhromaždení sme sa viezli dolu do Utica Pike a zbadal som jeho auto pšeničnej farby pred obchodom. Sestra Méda vošla dnu po niečo. Zaparkoval som a kráčal som k šoférovej strane auta a začal som sa rozprávať s bratom Branhamom. Potom, zrazu, som sa ocitol na strane spolujazdca a brat Branham poklesol na svojom sedadle a temnosť prišla na jeho tvár. Vedel som vtedy, že Boh sa pripravoval, aby mi niečo povedal. Povedal jednu vec, „Keď dobytok bučí, on spieva.“ A znovu mi povedal, aby som naďalej spieval a niesol Archu.
Tá vec bola, že som neprešiel okolo auta na druhú stranu. Bolo to len po tom, čo som si uvedomil, „Ako som sa tam dostal?“ Bolo to až po tom, čo som si uvedomil, že Boh ma tam premiestnil. Chcel ma mať na pravej strane od proroka. Nie je dobré byť na ľavej strana, keď prichádza na Boha, viete. Ale On ma tam premiestnil. To je to, čo urobil s Filipom a ja verím, že všetko, čo sa stalo v Biblii, sa stalo v službe tohto proroka, tak alebo onak.
Kamkoľvek idem, ľudia chcú, aby som hovoril o bratovi Branhamovi. Majú ten pocit, že som bol jeho blízkym spoločníkom. Nebol som tak blízko, ale naše cesty sa často pretínali a on mi mal vždy čo povedať, čo bolo významné.
Brat Branham bol nazarej v tom, že nemal fajčiť a piť, a bol oddelený ako nazarej. Pozerám na všetky udalosti v jeho živote a ony všetky hovoria o jeho úrade a povolaní. On mal tie hlboko položené oči, ktoré vás skúšali a videli skrz vás. Myslím, že bol jednoduchou osobou, a len hovoriac o jeho vlastnej povahe, myslím, že mal melancholický temperament. Verím, že bol veľmi intuitívnou a veľmi citlivou osobou. Bol učinený, aby bol duchovne citlivý. Po celý čas žil v dvoch svetoch, viac v tom druhom svete, ktorý je ťažko rozumieť, ale mali sme záblesky toho. Bola to tá úprimnosť na ňom, ktorá bola veľmi pôsobivá. On sa nemusel snažiť byť pokorným, bola to jednoducho jeho súčasť.
Tá vec, ktorá ho robila úplne odlišným od kohokoľvek iného, bolo pomazanie Ducha, ktoré bolo na ňom. Ľudia na to reagujú emocionálne.
Niekedy si myslíte, „Len ako človek, ako nádoba, videl Boh muža, ktorý môže cez toto prejsť, alebo On pripravil muža, aby cez toto prešiel?“ Pravdepodobne oboje je pravdou. ❏