On povedal, „Ja som Svetlo sveta.“ Povedzte mi, ktorý kňaz by to mohol povedať? Povedzte mi, ktorá denominácia to môže povedať? Povedzte mi, ktoré vyznanie by to mohlo povedať? To je nádherné. „Ja som Pravda.“ Ó. Naše vyznania sú milióny míľ od Pravdy. Vyznania nemôžu zamanifestovať Boha. Presne ako povedal Eliáš na vrchu hory Karmel, „Ak je Boh Bohom, nech On odpovie.“ Vyznanie to neurobí. Nie veru. Ale Boh to urobí. Kto je Boh? Slovo. Slovo, ktoré sa zamanifestovalo, On to urobí. „Ja som Svetlo sveta. Ja som Pravda, ktorá je vo svete. Ja som Cesta.“ Žiadna iná cesta, iba On. To je všetko. Nechoďte cez vyznanie. „Poďte ku Mne.“ Vidíte? „Ja som Cesta, Svetlo, Pravda.“ Všetko, čo On bol, Jeho nádherné slová, ktoré povedal, „Ja som Cesta. Ja som Pravda. Ja som Svetlo. Ja som Prvý. Ja som Posledný. Ja som Počiatok. Ja som Koniec. Ja som Ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. Ja som Koreň a Výhonok Dávidov. Ja som Ranná Hviezda. Ja tom Alfa a Omega. Ja som všetko. Ja a Môj Otec sme jedno. On prebýva vo Mne; Ja som Ním; On je Mnou.“ Oni hovoria, „Ty súc človekom robíš sa Bohom?“ Ó, ako raz povedal farizejom, „Vy blúdite a nepoznáte Slovo Božie, ani moc Božiu. Vy blúdite v tom, že Ho nepoznáte.“ Iste. Nádherné Slová, nádherné. Rozmýšľajme o tých nádherných skutkoch, ktoré raz urobil. Čo On urobil? Kto bol On, o ktorom Izaiáš povedal, že On bude nádherný? Keď Ho nazýval všetkými menami, akými mohol: Radca, Knieža Pokoja, Mocný Boh, Večný Otec, všetko toto, On povedal, „On je jednoducho nádherný.“ Nádherné slová. Tak ideme na chvíľu hovoriť o nádherných skutkoch. Aké skutky On urobil, ktoré boli nádherné. Raz bol pohrebný sprievod, ktorý prichádzal z Nain. Vdova so svojím jediným synom, mŕtvym, ležiacim na márach, stuhnutý, mŕtvola, zabalzamovaná, išli dolu, aby ho pochovali v hrobe. Ten, ktorý cestoval celú cestu z Nazaretu, Jeho nohy boľavé, zaprášené, unavené, zmorené. A On počul ten nárek; pozrel sa. Prichádzala dolu cestou, tam išla malá vdova a plakala, jej chlapec, jej jediný syn ležal na tom nosidle mŕtvy. Tak sa stalo, že prechádzal tade, kde bol Ježiš. A smrť a život nemôžu ísť spolu, viete. Jeden musí odísť. On povedal, „Zastavte tie máry.“ Prišiel tam a dotkol sa chlapca; a život, ktorý bol v chlapcovi, ktorý odišiel možno pred dvomi dňami, sa navrátil. Môžem vidieť, ako sa ten závoj začne hýbať, vidím, ako sa ľudia začínajú pozerať; a človek, ktorý bol mŕtvy, vstal na svoje nohy, kráčal a možno položil svoje ramená okolo svojej matky. To sú skutky Božie. Nádherné, nie? Určite áno.A stalo sa, že nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s ním mnoho jeho učeníkov i veliký zástup. A jako sa priblížil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta. A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač! A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň! A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke. Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud. A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách. (Lukáš 7:11-17)
W. M. Branham, Pane, chceme vidieť Ježiša, 61-1224