Ó, jedného času, človek videl, že nejaká skupina Galilejčanov, možno rybárov, mali chudobného starého muža, ktorý bol tak chorý, že nemohol ani vstať zo svojej postele, a oni sa ho snažili dostať ku Slovu. A nemohli nájsť žiadne miesto, lebo tam bolo mnoho hladujúcich po Bohu. Dom bol preplnený, malá chalúpka, rybárska chatrč dolu pri rieke. Mali tam na vrchu niekoľko dlaždíc. Aby mohli toho muža dostať pred Slovo, nerozmýšľali nad cenou, ktorá by ich to stála. Oni otvorili strechu, čokoľvek, len aby sa mohli dostať do kontaktu so Slovom. A hneď, ako On, to Slovo, videl, ako prichádza to ležadlo, ide dolu, povedal, „Tvoje hriechy sú ti odpustené, synu. Vezmi svoje ležisko a choď domov.“ Prečo? On bol v kontakte so Slovom. Vidíte, on tomu veril. No, ak by on povedal, „Ale viete, ja som tu ležal celé tieto roky, ja to nedokážem.“ To by mu neurobilo nič dobré. Ale keď sa skontaktoval so Slovom, on prijal Slovo, radostne prijal Slovo. „Ja tomu verím. Viem, že je to tak. Viem, že On je Slovo.“ Preto, hneď, ako sa skontaktoval so Slovom, vzal svoje lôžko a odišiel. Tí farizeji povedali, „Tento človek sa rúha. Odpúšťa hriechy.“ Povedal, „Čo je ľahšie povedať, 'Tvoje hriechy sú ti odpustené,' alebo, 'Vezmi svoje ležisko a choď?'“ Vidíte? Ó! Oni nedokázali vidieť, Kým On bol. On bol Slovom. Čo za útecha pre tých Galilejčanov. Ako Mu oni verili, ako Ho milovali. No, jedného dňa Ho videli ísť na Golgotu. Počuli Ho povedať, „Ešte chvíľu a svet Ma viacej neuvidí. Syn človeka musí ísť hore do Jeruzalema a byť vydaný do rúk hriešnikov, ukrižovaný, umrieť.“ Ako to oni mohli zniesť? Ich srdcia boli zlomené. Boli zronení. Všetci boli sklesnutí. Ako sa Ho oni kedy mohli vzdať? Lebo slovo, ktoré hovorili proroci, tie slová, ktoré hovorili tí mudrci a všetci tí svätí muži tam dávno, na počiatku sveta, oni hovorili o tom Slove a tu Ono bolo medzi nimi. Ale potom, pozrite sa, aké zasľúbenie On urobil. „Nezanechám vás bez potechy, nezanechám vás smutných, budem sa modliť k Otcovi a On vám pošle iného Tešiteľa, ktorým je Duch Svätý, a On s vami zostane navždy; ten Duch Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo Ho nepozná. Nevidí Ho, no, ani Ho nepozná. Ale vy Ho poznáte. Vy Ho poznáte, lebo On je s vami a On bude vo vás.“ Tu to je. A ako dlho On zostane? Navždy. Potom čo je Slovo Božie? Čo je naším potešením dnes? To, keď prijímame krst Svätým Duchom a moc živého Boha žijúceho v nás. A my potom stojíme so Slovom živého Boha; to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy. A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha! Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach? Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov! A on vstal a odišiel domov. A keď to videli zástupy, divili sa a oslavovali Boha, ktorý dal ľuďom takú moc. (Matúš 9:2-8)
W. M. Branham, Utešiteľ, 61-1001E
Paralelné miesta Písma: Marek 2:1-12, Lukáš 5:17-26