Vtedy sa shromaždili všetci starší Izraelovi a prišli k Samuelovi do Rámy. A povedali mu: Hľa, ty si už starý, a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako je to u všetkých národov. No, tá vec bola zlá v očiach Samuelových, keď hovorili: Daj nám kráľa, aby nás súdil. A Samuel sa modlil Hospodinovi. Ale Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedali, lebo nie teba zavrhli, ale mňa zavrhli, aby som nekraľoval nad nimi, podľa všetkých skutkov, ktoré robili od toho dňa, ktorého som ich vyviedol hore z Egypta, až do tohoto dňa, že ma opúšťali a slúžili iným bohom; tak robia oni i tebe. (1. Samuelova 8:4-8)
Vidíte, každý mal svoj vlastný výklad Slova. To je ten dôvod, prečo Izrael nerozpoznal Mojžiša. To je dôvod, prečo svet nerozpoznal Noeho. To je dôvod, kvôli ktorému neboli rozpoznaní všetci proroci.
Mali svoj vlastný výklad Slova. Ale Boh mal v každom veku Svojho mesiáša. Odmietnuť Posolstvo Noeho znamenalo odmietnuť Boha. Odmietnuť Noeho znamenalo zahynúť. Odmietnuť Mojžiša znamenalo zahynúť. Oni boli pomazanými mesiášmi pre ten vek, Slovo, ktoré bolo zasľúbené pre ten vek.
A keď prišiel Ježiš, On bol plnosťou Slova. Boh Sám učinený vo forme človeka s kosťami a mäsom; Ten Pomazaný. A oni to mali vidieť. Ale vidíte, ich cirkevný svet pridal tak mnoho tu a odobral niečo tu, a tak ďalej, až to bolo tak zamiešané, že oni dôverovali svojej cirkvi namiesto Slovu. A keď videli pomazanú svoju cirkev, mysleli si, že sa dialo niečo veľkolepé. Ale keď videli pomazané Slovo, potom hovorili, "To je fanatizmus. Tento človek je diabol, Belzebúb." Pretože to bolo v takom protiklade s ich cirkvou, s ich cirkevnými vyznaniami, a tým, čo robili. A takto to bolo pri príchode každého proroka, cirkev bola tak zamiešaná.
Boh poslal dolu Svoje zákony a dal im zmluvu. A kňaz prišiel a niečo odsekol a pridal a vzal to tu a urobil z toho vyznanie. A Boh potom vzbudil niekoho z nejakého neznámeho miesta, povstal tam nejaký pomazaný človek v moci Ducha. A vždy bol nenávidený kňazmi, kráľmi. A tam, kde falošní proroci nosili svoje jemné šaty a kráčali pokorne a v krotkosti medzi kráľmi a kňazmi, aby si zaslúžili veľké mená a také veci. Vtedy tam vystúpil ten pravý, skutočný prorok z nejakého neznámeho miesta, nie z ich organizácií.
W. M. Branham, Čo hovoríte, že kto Toto je?, 64-1227