Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo [Pokojný], a k nemu sa zhromaždia ľudia. (Genezis 49:10)
[Poďla anglického prekladu KJV -- pozn.prekl.]
Ale vedeli ste, že Pavol Ho očakával, že príde každého dňa? Ján, na ostrove Patmos, si myslel, že bude žiť, aby to videl. Ireneus si myslel, že to istotne bude v jeho dňoch. Všetci ostatní z nich, Polykarp, svätý Martin, všetci naprieč vekmi... Luther si myslel, "Istotne je to ono." Wesley hovoril, "Toto je ten čas."
Charles Finney, John Knox, Kalvin, Spurgeon, každý z nich hovoril, "Toto je ten čas." Billy Sunday, až sem ku tomu dňu, každý hovoril, "Toto je ten čas."
Očakávame na to. Nevieme, kedy je ten čas. Verím, že to je tento čas, a chcem držať to svetlo fakle pozdvihnuté hore. A počúvajte. No, porozumejte tomuto správne. Chcem žiť každý okamih svojho života tak, že Ho v ďalší okamih očakávam, ale chcem sa správať tak, ako keby to bolo odteraz za desať tisíc rokov. Stále chcem siať semená, žať žatvu. Chcem kázať Evanjelium a správať sa tak, ako som to vždy robil. A takto, s pozdvihnutými očami, sledujúc, poťahovať kosu, zhromažďovať snopy, pšenicu. A potom na ďalší rok zasejem znova svoje plodiny, "Pane, myslel som, že tu budeš minulý rok, ale ak nie, môžeš prísť tento rok. Tak zasadím svoje plodiny, aby som zaopatril svoje deti. Ak budeš zhovievať, oni budú mať niečo na jedenie; ak nie, budem na Teba očakávať. Tak vidíte (Rozumiete?); len sa správajte normálne. Ak by som si myslel, že On príde ráno, dnes večer by som kázal to isté posolstvo, ktoré teraz kážem. Ak by som si myslel, že príde ráno, nešiel by som von a nepredal by som svoje auto; nešiel by som urobiť toto, to alebo tamto. Len by som išiel ďalej, ako som išiel obvykle, pretože očakávam na Neho, že príde v ktorýkoľvek okamih. Pretože On môže prísť iba pre teba; dnes večer to môže byť tvoja hodina. Možno je to dnes večer moja hodina. Neviem. Ale jedna z nich bude našou hodinou.
A aký to robí rozdiel, ak žijem tu, alebo som tam niekde pochovaný? Pretože, ak som už zaplatil trest smrti, budem tam predtým ako ktorýkoľvek človek, ktorý žije. Je to tak. "Hovorím toto," 2. Tesaloničanom, 5. kapitola, "Hovorím vám toto ako prikázania Pánove. My, ktorí sme nažive a pozostaneme do príchodu Pánovho, nezabránime, alebo nezastavíme tých, ktorí spia. Lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú najprv," je to privilégium tých, ktorí sú mŕtvi - povstanú prví. Takým spôsobom vieme, že to je na dosah ruky. Rozumiete? "Potom my, ktorí sme nažive a pozostaneme, budeme razom premenení, v okamihu mihnutia oka, a budeme vychvátení spoločne s nimi hore, aby sme stretli Pána v povetrí."
No, zhromaždenie bude k Pánovi. Ako povedal Jákob v 49. kapitole, "Keď príde Šílo a zhromaždenie bude ku Nemu. Nepríde zákonodarca, až kým... tam pri nohách, kým nepríde Šílo," hovoriac o Júdovi, "a zhromaždenie bude ku Nemu." No, tak mnoho ľudí vyhliada cirkev, veľkú skupinu ľudí, aby boli vychvátení spolu hore, cirkev, denominácia, nejaké vyznanie niečoho, aby boli vychvátení hore. To nie je to. To vôbec nie je to.
W. M. Branham, Otázky a odpovede, 62-0527