A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išli pešo za ním z tých miest. A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých. A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy. Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť. A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby. A on im povedal: Doneste mi ich sem! A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom. A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov. A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí. (Matúš 14:13-21)
Všimli ste si, že práve tie veci, ktoré Ježiš učinil, On očakáva Svoju Cirkev, že bude robiť tie isté veci, ktoré On urobil. Tak On povedal, „Veci, ktoré Ja činím, vy tiež budete.“ A teraz, On povedal, „Dajte im vy jesť.“
Oni odpovedali, „Ó, to by stálo viacej peňazí, možno viac, ako by boli schopní zhromaždiť, aby nasýtili také množstvo.“ A On riekol, „Máte so sebou nejaký chlieb?“ A odpovedali, „Máme tu jedného malého chlapca, ktorý má niekoľko svojich chlebov a rýb, asi päť chlebov a dve ryby," alebo niečo také. A On povedal, „Dobre, prineste ich.“ Teraz, keď si všimnete, aby niečo urobil, Ježiš zobral niečo, aby s tým niečo urobil. Teraz, aby bola dnes večer prinesená do tejto budovy viera do uzdravenia, Ježiš musí zobrať niečo, aby s tým niečo urobil. Prvá vec, ktorú On musí dostať, je dostať tu niekoho, kto má vieru, aby bol uzdravený, a to zasiahne publikum. Zaznamenal som minulý večer, keď bol ten človek, ktorý bol slepý, privedený hore na pódium a obdržal svoj zrak, to v tej chvíli zapálilo oheň. Vidíte? Tá hluchá žena, ktorá prišla, zatiaľ čo som ešte držal jej ruku a prosil som, aby ju opustil ten diabol, ona sa začala celá triasť, povedala, „Ja ťa počujem, ja ťa počujem.“ To rýchlo zapálilo. A medzi tým, keď som odchádzal, celá budova sa zdala byť osvietená Prítomnosťou Pánovou. Ježiš zobral tú vieru, ktorú mal ten slepý muž, alebo vieru tej hluchej ženy a začal tým stavať vieru. Rozumiete, čo tým myslím? On berie niečo, aby z toho niečo urobil. Teraz, aby pre Neho bolo niečo získané, niekto Mu musel niečo vydať. To bol ten malý chlapec: musel sa vzdať svojho obeda. Teraz, k tomu malému chlapcovi, toho obeda v rukách toho chlapca nebolo veľa; asi by sa ledva najedol. Ale keď to bolo dané do rúk Ježiša, nasýtilo to päť tisíc. Teraz, možno tvojej viery nie je veľa, ale tú malú vieru, ktorú máš, keď ju položíš do Jeho rúk, to môže spôsobiť prebudenie v celom Chicagu. Vidíte, musíte mať niečo, s čím bude niečo urobené. A to, čo máš vo svojich rukách, v tvojich rukách to nie je veľa, ale v Božích rukách, je to úžasné, čo On môže s takou trochou urobiť.W. M. Branham, To som Ja, nebojte sa, 54-0720E
Paralelné miesta Písma: Marek 6:31-44, Lukáš 9:10-17, Ján 6:1-13