» Úvod: 1.časť - Nechať vstúpiť Ježiša
Musíme Ho privítať: „Pane, vojdi do môjho domu. Ak je niečo... Ak je tu niečo, čo si želáš, vezmi si to. Som Tvoj, Ty si môj. Ty si ma poctil. Ten veľký Kráľ, Stvoriteľ neba i zeme zaklopal na moje dvere a ja chcem, aby si vošiel. Pane, buď mojím Pánom. Použi ma. Urob so mnou, čokoľvek Ty chceš. Akákoľvek zlá vec, ktorá je vo mne, odkry každé tajomstvo, ktoré je v mojom srdci. Vojdi do každých dverí. Preskúmaj ma, Pane. Zisti, čo je vo mne zlé. A čokoľvek je zlé, ukáž mi to, Pane. Vyhoď to von dverami! Ja Ťa chcem mať tu dnu. Ja Ťa vítam, aby si bol mojím Pánom. Ešte som nemal to požehnanie, Pane. Očisti ma teraz.“
Ak Ho nebudem môcť urobiť mojím úplným Pánom, nikdy pre Neho neotvorím dvere. Ak On nemôže byť Pánom... Ja nechcem, aby bol len Spasiteľom, ak nemôže byť Pánom. Ak ja... Každý chce spasiteľa, ale oni nechcú pána. Chcú niečo, kde sa môžu ukryť pred tým celým večným odsúdením pekla, a potom môžu žiť akýmkoľvek spôsobom, ktorým chcú, robiť, čo chcú.
Viete, len kráčajme okolo tej budovy srdca. Strpíte ma ďalších desať minút? Pozrite. Všimnite si. Kráčajme okolo toho srdca na chvíľu. Prvou vecou, keď vstupuješ do ľudského srdca, na pravej strane ako vchádzaš, sú tam malé dvere a sú nazvané „môj súkromný život“. Teraz, vy nechcete nikoho, aby tam vošiel.
„Teraz, ak chcem urobiť čokoľvek, to je moja vec. Ja sa pripojím k cirkvi a pôjdem tam dole. Ale, kazateľ, nehovor mi, čo mám robiť!“ Ó, áno. „Nuž, ja viem, že Biblia to hovorí, ale ja tomu neverím.“ Ó, vidíte? A potom si ešte myslíte, že Ježiš by ostal v takom srdci, ako je to? Určite nie. On vchádza dnu, aby bol Pánom. Vchádza... Ten súkromný život, ó, to je veľkou vecou. Nuž, vy viete, že my chceme náš vlastný súkromný život. „Ak chceme priateľský pohárik so susedom, to je naša vec. Ak si my, ženy, chceme strihať naše vlasy, to je čo... to je naším vlastným americkým privilégiom. Ak chceme nosiť šortky, to je naša vec. Ak my, muži, chceme mať priateľské prípitky, a ak to chceme dovoliť našim ženám, nie je to tvojou vecou hovoriť nám jedno slovo.“ Ale Evanjelium povedalo, „Nerobte to!“ Teraz, koho slová sú pravdou? Božie Slovo je pravdou.
[1.Tes.5:2,2.Pt.3:10,Zj.3:3,Zj.16:15]
Ó, samozrejme, my chceme Ježiša. Určite. My si myslíme, že ho máme, a všetko ako to. Ale zaujímalo by ma, ak by to vytrhnutie minulo a boli by sme tu jedného dňa ponechaní, potom by sme sa čudovali, kde je to všetko – ak by to prišlo skutočne tajne, viete. A to je to, ako to príde – ako zlodej v noci. Vy budete... Deväťdesiatdeväť z každého pol milióna, z každého milióna, nikdy nebude vedieť, že to vytrhnutie nastalo. Bude po tom; a oni dokonca nebudú nič o tom vedieť. Ježiš tak povedal. Takže to to robí pravdivým. Určite. Príde to ako zlodej v noci a bude ukradnutá.
Ako tá kniha, ktorú som raz čítal. Kto bol ten muž? Rómeo a Júlia alebo niečo také, vidíte – on prišiel a zobral si ju v noci. To je ten spôsob, ako to urobí Ježiš. Keď si svet leňoší v spánku (ako povedala Biblia, Laodicejský vek), On vojde dnu a vezme si tú nevestu.
Potom všetci tí, ktorí budú vzkriesení, počas všetkých tých vekov, ktorí žili počas tých vekov, oni všetci vojdú do neba v neveste. Potom príde súd. Cirkev povie, „Dobre, počkajte chvíľu. Myslím, že tu mala byť nevesta, príchod Pánov a nevesta.“ Je už dávno po tom. Nič ste o tom nevedeli. To prichádza tajomne.
Prečo? Hovoríme, „Ó, patrím do tej cirkvi. Som metodista, som baptista, som letničný.“ To neznamená nič pre Boha. To je nič viac, ako doktor, ktorý povie, že máš rakovinu a je v pokročilom štádiu. A to nemá nič do činenia s tou chorobou – je to len jej pomenovanie. Je to diabol, rakovina. Ak by si povedal, „To je holubica. To je jastrab. To je... nejaký druh supa.“ To nemá nič do činenia s tou... tou chorobou. To ju nevylieči. To ju nezabije, len hovorí, čím to je. Len povedz... Povieš, „Som kresťan. Som...“ Možno len podľa vyznania. Vidíte, naše životy hovoria tak hlasno, že naše svedectvo dokonca ani nepočuť – naše životy, naše skutky, naše správanie sa navzájom medzi nami.
„Oni tu idú mať prebudenie.“ „Kto ho má?“ „Baptisti.“ „Ach, nebudeme s tým mať nič do činenia.“ A možno tam Boh má pre nás posolstvo. „Kto to má?“ „Prvé Zhromaždenie, Druhé Zhromaždenie alebo Ježišove Meno alebo Zbor Boží alebo niečo.“ „Ó, dobre, my nie sme v tej skupine.“
My sme bratia! Dovolí si niekto rozdeliť dedičstvo Božie? Oni dostali Ducha Svätého tak, ako si ho dostal aj ty. Urobili tú istú vec, ktorú si urobil aj ty, keď si Ho dostal. Samozrejme. Ale vidíte, prečo mám rád týchto Obchodníkov Plného Evanjelia? Dávajú cestu, kde môžem vyjadriť tieto veci, vidíte. Hovorí, „To je to. Sme bratia. Nie sme rozdelení – 'všetci sme jedno telo', ako povedal básnik.“
Teraz, tie malé dvere môjho vlastného súkromného života. „Nuž, to je v poriadku. Budem členom tvojej cirkvi. Pripojím sa k Obchodníkom Plného Evanjelia. Ale teraz mi nehovor, že mám prijať toho Svätého Ducha a takto sa správať,“ vidíte. To je ten vlastný súkromný život. Keď to robíš, nikdy nebudeš mať Vodcovstvo Ježiša. On sa len rovno otočí preč a odíde dverami von. Čo by si urobil v prípade, ako je tento, ak by niekto... ak by si išiel k nejakému domu a oni by povedali, „Stoj tu pri dverách. Povedz, čo chceš.“ Povedali by ste, „Ďakujem,“ a vyšiel by dverami von. Tak by urobil aj Ježiš. Určite. To je ten dôvod, prečo je cirkev ponechaná sediaca chladná, vidíte, to je práve ten spôsob, ako to je.
Nikdy nedovoľte Obchodníkom Plného Evanjelia dostať sa kedykoľvek do tohto štádia. Keď počujete posolstvo a počujete klopanie, otvorte a povedzte, „Pane, o čom je to všetko?“ Keď vidíte muža... Máme veľa napodobňovateľov, ale keď vidíte pravého... Čo znamená napodobňovateľ? Čo znamená falošný dolár, keď zdvihnete nejaký dolár, ktorý je falošný? To znamená, že to bolo vyrobené zo skutočného dolára. Musí existovať pravý dolár, aby mohol byť vyrobený ten falošný. Tak existuje skutočný Duch Svätý, skutočná sila spasenia, skutočná láska Božia. Áno, neber nič menej. Nie, veru. Nerob to. V poriadku – tie dvere súkromia. Musím sa poponáhľať s tými dverami.
Existujú tiež malé dvere pýchy. Ó! To sú zlé dvere. My by sme radšej o tých dverách nehovorili príliš dlho. Ale vy chcete stáť v tých starých dverách a hovoriť, „Teraz mi nič nehovor,“ vidíte. „No, mám svoju vlastnú hrdosť.“ Určite, ale nemali by ste to robiť.
Nedávno som tu kázal o Baránkovi a holubici. A baránok... vidíte, baránok, ovca, neprodukuje nič, len jednu vec: vlnu. To je to, čo on produkuje. A on sa vzdáva svojich práv. Môžete vziať ovcu a zvaliť a zviazať ju, takto a celú ju ostrihať. Bude tam len ležať. Ona sa vzdáva svojich práv. Napokon, ona si nechala narásť vlnu. Patrí jej, ale ona sa toho vzdáva.
Keď poviete človeku, že sa musí znovuzrodiť, že musí byť očistený od hriešneho života, musí skončiť so svojimi klamstvami, kradnutím, podvádzaním, a presviedčaním na vieru a pokračovať v tom, chlapče, niektorí z nich vybuchnú ako balón. Teraz, vidíte, to je koza, vidíte. On rozpúta búrku, ale skutočný baránok sa zrieka svojho práva. Povedal som raz našim dámam o... nie že by som bol proti dámam. Sú to naše sestry. Ale ja som horlivý za túto cirkev. Keď vidím svetskosť ako Sodoma, ako do toho vchádza, potom musím proti tomu kričať. Tam je niečo vo vnútri, že moje srdce krváca a kričím, „Neobliekajte sa podľa Marilyn Monroe alebo niektorých z týchto žien tam. Robte ako Sára v Biblii, vidíte.“
Nesnažte sa byť pán nejaký alebo iný, behať po pódiu a vyvádzať, a snažiť sa obliekať ako nejaká škatuľa a vykračovať si. Ne... Dostali sme príliš veľa Hollywoodskeho „šoumenstva“ do Letníc. To je pravda. Potrebujeme Ducha Svätého. Teraz ma možno nemáte radi, možno nebudete chcieť, aby som prišiel znova. Ale to je príležitosť hovoriť pravdu, a to je pravda. Skúste to. Zistite, či to nie je tak.
Ešte jedny dvere by som chcel otvoriť - dvere viery - potom skončím. Je ich okolo tucet, ktoré som si tu zapísal, ale tie preskočím. Dvere viery.
Existuje len jedna viera. To je pravda. „Jedna viera, jeden Pán, jeden krst.“ To je pravda. „No, to je proti mojej viere.“
[Ján 1:1,14]
Možno nechcete Ježiša, aby sa postavil v tých dverách vašej viery. Máte svoju vieru postavenú na nejakých učeniach nejakej cirkvi, nejakej denominácie. A to je tam, kde je vaša viera uzavretá sama v miestnosti. A nechcete pustiť Ježiša dnu, ktorý je Slovom. „Na počiatku bolo Slovo,“ povedal Svätý Ján 1. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... a to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ On je večným Slovom.
A tvoja viera... Hovoríte, že dni zázrakov pominuli a neexistuje nič také ako hovorenie v jazykoch a prorokovanie, a tie nezmysly, ktoré sa dnes v Letničných cirkvách dejú. Neexistuje nič také, ako toto. Možno ste zanechali nejaké vyznanie viery vo dverách vašej viery. Ak by ste tie dvere otvorili a nechali Slovo Božie vstúpiť dnu, aby sa stalo vaším Pánom... „Nestarám sa o to, čo hovorí to vyznanie viery. Ak tak hovorí Biblia, si mojím Pánom.“
[Luk. 4:41, Ján3:3]
Musíte byť znovuzrodení, a keď ste znovuzrodení, potom musíte byť naplnení Duchom Svätým. Bez ohľadu na vyznania viery, čo je... Nič z toho. Poviete, „No, verím, že Ježiš je Syn Boží.“ Diabol verí to isté. Musíte byť znovuzrodení. Každý sa bojí toho nového narodenia. Ach, ja viem, že hovoríte o sebe, že ste boli znovuzrodení, ale myslím si, že náš život niekedy hovorí tak hlasno, že naše svedectvo nie je počuť, rozumiete.
W. M. Branham, úryvky z kázne “Dvere vo dverách”, 63-0223, par. 72-87
?
Či nesie tvoj život svedectvo, že si otvoril Ježišovi všetky dvere svojho vnútra?
» Úvod: 1.časť - Nechať vstúpiť Ježiša