Skutky 13:20-22 » Potom, tak asi štyristo päťdesiat rokov im dával sudcov až po proroka Samuela. A od toho času si žiadali kráľa, a Boh im dal Saula, syna Kíšovho, muža z pokolenia Benjaminovho, štyridsať rokov. A keď ho odstránil, vzbudil im Dávida za kráľa, ktorému aj vydal svedoctvo a povedal o ňom: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca, ktorý vykonáva každú moju vôľu.Boh bol ich kráľom. A Boh je naším kráľom. Prečo chceme niečo iné okrem Boha? Prečo by kresťan chcel, aby ho viedol niekto iný, ako Duch Svätý? Ja neviem. Nechápem to. A Samuel ich zavolal ku sebe. Povedal, „Chcem vám niečo povedať.“ A povedal, „Povedal som vám niekedy niečo v mene Pánovom, čo by sa nestalo? „Nie.“ „Vzal som niekedy niečo z vašich peňazí? Prosil som vás niekedy o peniaze?“ „Nie, ty si nás neprosil o žiadne peniaze. A to, čo si povedal, Pán vždy uskutočnil. My to vieme.“ „Teda, prečo odmietate Boha a chcete kráľa? Vy chcete konať ako ten svet.“ A to je to, čo dnes robia letniční. Oni chcú vychovávať intelektuálnych obrov. Chcú odstrániť z cirkvi moc. Chcú dosiahnuť to, aby denominácia rástla, priviesť do nej viac členov. To je nezmysel. A keď pripútate človeka ku vierovyznaniu, keď to urobíte, beriete od neho Ducha Svätého. On bude musieť vstúpiť niekam inam. Duch Svätý pôjde ďalej, ale človek kvôli svojmu vierovyznaniu nemôže. A potom, samozrejme, Saul cvičil svoju armádu. Ó, priatelia. On učil všetkých Izraelitov, akým spôsobom je potrebné bodnúť kopijou alebo urobiť čokoľvek. Ale jedného dňa prišla výzva, starý Goliáš. A, brat, tu bolo potrebné viacej, než iba intelektuálne vzdelanie. Tu bolo treba muža, ktorý vedel niečo o nadprirodzenom. Ale Boh mal takého človeka. Vďaka Pánovi za to. Boh má vždy niekoho. On ho vždy má. On mal človeka, na ktorého mohol položiť ruky - nepatrného, malého hrdzavého mládenca, nič na ňom nebolo, ale on tam vyšiel a povedal, „Chcete mi povedať, že dovolíte tomu neobrezanému Filištínovi provokovať armádu?“ A bol tam starý Saul - hlavou aj ramenami prevyšoval ostatných. Avšak celé jeho intelektuálne cvičenie bolo nanič. Nuž, cirkvi tak učili. Odišli od Ducha Svätého. Oni odišli od Božej moci. Opustili vedenie Duchom Svätým. A máme tak isto synov Kíša. Nedávno sme mali jedného z našich obrov v Afrike a bol vyzvaný mohamedánom ohľadne Písma. Čo sa stalo? Nechal sa vyviesť z miery ako ďalší Kíšov syn, nie že by som si nevážil nášho brata. Ale oni mali človeka, ktorý vedel, že Boh môže vyslobodiť. Oni priviedli toho malého, slabého Dávida ku kráľovi a on povedal, „Ja neviem nič o tvojich zbraniach a tvojom intelektuálnom výcviku. Ale viem jedno. Viem jednu vec. Išiel som za ovcou, ktorú ukradol nepriateľ; Boh mi dovolil priviesť ju naspäť. O čo viac ma zmocní a dovolí mi zabiť toho neobrezaného Filištína.“ Čo dnes potrebujeme, existujú muži a ženy, ktorí chcú skutočnosť. Haleluja, nie vierovyznanie, ale skutočnosť. To potrebuje svet dnes, nie nejaké vierovyznanie a módu; potrebujeme realitu v Bohu. Svet to nechce. Svet tieto veci nechce. Oni to nechcú prijať. Ale cirkev to musí mať. Boh chce, aby ste to mali. On je Bohom reality.
W. M. Branham, Nezlyhávajúce skutočnosti živého Boha, 60-0626
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 13; Žalm 26; Jeremiáš 50:21-46; Skutky apoštolov 13:1-23.