Prednedávnom, jeden brat, kazateľ… Toto som počul. Verím tomu. Jedno horúce popoludnie, dolu v Georgii, navštívil lekárnika. Ten starý lekárnik bol dobrý, starý kresťanský brat, plný Ducha Božieho. A on povedal, “Poď a posaď sa a dajme si kolu.” Sedeli tam a pili kolu. On povedal, “Chcem ti niečo povedať a zrejme tomu nebudeš veriť.”
“No, tak si to najprv vypočujme,” povedal ten kazateľ.
On povedal, “Vždy som sa snažil robiť pre Boha to najlepšie, čo som mohol.” (On bol diakonom v nejakej cirkvi.) “Vždy som sa snažil žiť v zhode s tým, do čoho som bol povolaný, a robiť to, čo je správne. Nikdy som nikoho nepodviedol. Vždy som svedčil o mojom Pánovi všade, kde som len mohol. Vždy som sa snažil predávať tú najlepšiu kvalitu liekov, aká sa dala kúpiť. Nikomu som nepredal nič predražene. Snažil som sa robiť všetko, čo bolo správne, ako som len vedel, aby som slúžil Pánovi.” On povedal, “Poviem ti, čo sa stalo. Môj syn, ktorý študoval na to, aby bol tiež lekárnikom, aby ma nasledoval, bol jedného dňa tam pred budovou. Bolo to počas krízy. Jedna pani prišla ku dverám. Mohol si vidieť, čo mala za problém. A ona sa mala stať matkou. A jej manžel a oni obaja boli biedne oblečení a dali ten recept môjmu synovi, aby im dal lieky, ktoré boli uvedené na tom recepte, pretože tá žena bola v potrebe určitej veci, na ktorú jej doktor vystavil ten recept. On povedal, ‘Bude to toľko, toľko a toľko,’ keď sa ten budúci otec pýtal, ‘Koľko to bude?’ ‘Toľko a toľko.’ On povedal, ‘Pane, ja nebudem schopný zaplatiť za ten recept, pretože nemám žiadne peniaze.'”
“Nuž,” on povedal, “môj syn povedal, ‘Choď rovno tam dolu, je to len cez polovicu mestského bloku alebo cez celý blok a zaboč doľava a nájdeš tam miesto, kde majú charitu. A choď tam na ten úrad a oni ti možno dajú tie peniaze, ktoré majú na to určené, aby zaplatili za tento recept, pretože tá pani musí dostať ten liek okamžite.’ Tak on vyšiel z tej miestnosti, kde bol.”
A povedal, že počúval svojho syna. “A niečo povedalo, ‘Ó, nie, nerob to. Tá žena to potrebuje.'” Povedal, že začal rozmýšľať, “‘Tam dolu je taký dlhý rad ľudí, pre zdravého muža je ťažké stáť v tom rade, nehovoriac o matke v tom stave.’ Povedal som svojmu synovi, ‘Choď a zavolaj ich; povedz im, aby sa vrátili.’ A ja som sa ponáhľal ku tým dverám a povedal som, ‘Vráťte sa. Vráťte sa.’ Oni sa vrátili. A ja som povedal môjmu synovi, ‘Daj im to podľa toho receptu. Budú to mať zadarmo.'”
A povedal, “Môj syn mi dal ten recept a ja som išiel a pripravil som to a pripravil som to z toho najlepšieho, z čoho som len mohol, a priniesol som to a dal tej pani a povedal som jej, ‘Máte to zadarmo. Je to úplne v poriadku,’ pretože ona to skutočne veľmi potrebovala a ja som naozaj dokázal prežiť bez tých peňazí, ktoré by som za to dostal.”
“Práve som jej začal podávať ten liek do ruky. A keď som to urobil, pozrel som sa na tú ruku; bola na nej jazva. Pozrel som sa hore a ja som to dával do Ježišovej ruky. Vtedy som sa naučil, čo znamená to miesto Písma, ‘Nakoľko ste to učinili najmenšiemu z týchto Mojich maličkých.'”
Tento chlapík mi povedal, “Veríš tomu?” No, iste, verím tomu.
To bol paradox, neuveriteľné, ale je to pravda.
W. M. Branham, Paradox, 61-1210