#187 Vziať svoj kríž

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou! Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju. Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu? Lebo Syn človeka prijde v sláve svojeho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. (Matúš 16:24-27)

Všímame si, že keď dnes prichádza evanjelista za kazateľňu, och joj,  je celý nadutý a hovorí hromadu žartov predtým, než začne kázať, a takéto veci a vyvádza a správa sa ako šašo za kazateľňou. Keď príde čas, aby spravil zavolanie ku oltáru, ľudia v tom zavolaní nevidia žiadnu úprimnosť. To je dôvod, prečo sa dnes svet dostal do stavu vlažnosti, to je v tom. Zamýšľam sa dnes. To je proste cirkev, snažíme sa posielať našich chlapcov do školy, aby sa učili psychológiu, a tak ďalej, aby vedeli, ako zostaviť program, ako sa postaviť  za kazateľňu, a ich posolstvo je také lákavé, že uchytí ľudí a ich pozornosť. A vychádza mnoho veľkých psychológov a sú z nich takíto učitelia, a dramatizujú a uvádzajú mnoho rôznych vecí. Stále hovoríme o kráse a atraktivite cirkvi. Ale zanedbávame im povedať, „Ten, kto Mňa nasleduje, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje Ma.“ Zamýšľam sa, či sme nepredstavili krásu cirkvi pre toho, kto prichádza, až ako príliš peknú. Napríklad, Baptistická cirkev má dnes slogan, „O milión viac v roku 1944“, priberajú členov tisícami a desať tisícami, neobrátených, jednoducho ľudí, ktorí prichádzajú a pripájajú sa do cirkvi. A týmto je dlžná cirkvi Ježiša Krista, že prijíma takýchto členov. Oni stále pijú. Stále fajčia. Stále hrajú hazardné hry. Stále klamú. Prichádzajú do zboru v očakávaní, že ich pobaví skupina Hollywoodskych evanjelistov, ktorí povstávajú, robia to príťažlivým,  majú veľa ohromných nástrojov hore a dole na pódiu, pričom by mali mať starodávne, s Bohom na prvom mieste, srdcervúce zavolanie ku oltáru, kde sa muži a ženy neprichádzajú prikrášľovať, ani tam nebežia, aby sa správali ako šašo, ale sa skláňajú pri oltári a uvedomujú  si smrť Ježiša Krista, ktorý za nich zomrel, a idú naspäť znovu úprimne s Bohom. Zamýšľam sa, či nežijeme v čase, keď prijímame veľkých evanjelistov, ako sú mnohí, ktorí dnes chodia krajinou, veľkých, známych evanjelistov, ktorí vyštudovali psychológiu a pritiahli ľudí do cirkvi. Ak si ich už raz do cirkvi dostal, čo sa snažíš pre nich urobiť? Čo sa ide stať potom, ako sa pripojili ku cirkvi? Len sa pripojiť do cirkvi a ísť naspäť s tým istým hriechom a žiadosťami, s ktorými prišli do cirkvi. Idú naspäť tou istou cestou. A to je dôvod, prečo sa svet dnes pozerá a hovorí, „No, ak tento človek uveril, ak táto osoba uverila.“ Bojím sa, že sme to urobili príliš jednoduchým. Premýšľam, že radosť, samozrejme, verím, že všetka radosť leží v Ježišovi Kristovi. Tak je to. Verím, že je to plné radosti a šťastia. Ale pamätaj, brat, je to cesta boja, utrpenia a kríža. To si tiež musíš uvedomiť. Tak je to. Zamýšľam sa, či sme to nenamaľovali trochu príliš uhladené.  

W. M. Branham, Invázia Spojených štátov, 54-0509

Paralelné miesta Písma: Marek 8:34-38, Lukáš 9:23-27