Rodinný oltár II, 19.november
A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veliký zástup s mečami a kyjami od najvyšších kňazov a od starších ľudu. A jeho zradca im bol dal znamenie: Ktorého bozkám, ten je, chyťte ho. A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Zdravím ťa, rabbi! A zbozkával ho. A Ježiš mu povedal: Priateľu, načo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a jali ho. A hľa, zrazu jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, vystrel ruku, vytiahnul svoj meč a uderiac sluhu najvyššieho kňaza odťal mu ucho. Vtedy mu povedal Ježiš: Daj svoj meč zpät na jeho miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, zahynú mečom. Alebo či myslíš, že nemôžem teraz poprosiť svojho Otca, a pristavil by mi viacej než dvanásť legionov anjelov? Ale jako by sa potom naplnili písma, že musí byť tak? V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma zajali. Každý deň som sedel u vás a učil v chráme, a nejali ste ma. Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili písma prorokov. Vtedy ho opustili všetci učeníci a utiekli. (Matúš 26:47-56)Nuž, ten, ktorý sa robí, že je veriaci, postáva pri tom a správa sa tak zbožne, ako len môže, ale dole vo svojom srdci sa snaží nájsť, ako to robíte. Och, či nie je tento kraj plný takýchto pokrytcov. Áno. To je Judáš. Presne tak. Postáva okolo, stáva sa časťou tej skupiny; on bol pokladník, vidíte. Postával okolo, vždy mal svoju ruku otvorenú na peniaze. Môžete to poznať, to jedno, stále sa snažil získať peniaze a naťahoval za nimi svoju ruku. A on je ten, ktorý sa robí, že je veriaci. Správa sa ako veriaci, ale dole vo svojom srdci... Pamätáte sa, on nezosmiešňoval Ježiša. Potom, čo tí sedemdesiati odišli a tí veriaci zaujali svoj postoj; a On sa otočil ku tým veriacim a povedal, "Ešte stále je niečo vo vás," pretože povedal, "Vyvolil som si vás dvanástich a jeden z vás je diabol." Ježiš to vedel od začiatku, pretože On bol Slovo. On poznal tajomstvá srdca. Ako to bolo ťažko! Zastavme sa na chvíľu. Hlboko, vážne sa nad tým zamyslime! Ako ťažko Mu to muselo byť, keď tam chodil, a nejaký človek Ho nazýval, "Brat," a po celý ten čas vedel, že to je zradca, ktorý sa Ho bude snažiť vyviesť z rovnováhy a predať Ho za tridsať strieborných. Ako to bolo ťažko držať to vo vnútri a Jeho priateľ chodil tam okolo. Dokonca On povedal, "Priateľ," nazýval Judáša Svojím priateľom, "či som nebol s vami po celý ten čas?" Vedel to vo Svojom srdci a nemohol to povedať. On vedel od začiatku, kto je ten, ktorý Ho zradí. Tam je ten, ktorý sa robí veriacim, ktorý len čaká. On to bude spievať, hovoriť, "Ó, ja toto verím a toto verím a toto verím. Ale, ó, viete, počul som, ako niekto povedal, že toto je tak a tak, mnohokrát." Vidíte, stále má natiahnuté uši. Skutočný veriaci nepočúva nič okrem Slova. To mu stačí. On dáva pozor na Slovo. Nehľadá žiadne zadné dvierka. Nehľadá žiaden podfuk. On verí Bohu a tým je to vybavené a zotrváva pri tom. Vidíte? Existuje veriaci.
W. M. Branham, Tri druhy veriacich, 63-1124E
Paralelné miesta Písma: Marek 14:43-52, Lukáš 22:47-53, Ján 18:2-12