Keď si predstavím, že mám 48 rokov, skoro 50 a moje mladé roky už prešli, a tak ďalej, keď viem od malého chlapca, že mám toto požehnané zasľúbenie a hovoril som o tom mojim bratom a sestrám, a keď môžem vidieť doslovne tisíce tých, ktorí vyšli z tmy, keď môžem vedieť, že ideme do nášho večného domova pre požehnaných. A keď tento zemský stánok bude zborený skôr, ako skončím kázať, je iný, ktorý tam na mňa očakáva. Haleluja! Keď môžem vedieť, že sú tucty ľudí, ktorí tu sedia, ktorí keby hneď teraz mali opustiť tento život, skorej, ako by pohrebná služba zobrala ich telo, boli by tam v tom oslávenom tele, radovali by sa už so svätými Božími v prítomnosti Božej, žili naveky v dokonalosti (to je úplne potvrdené, že je to tak.) Amen. Ó, to robilo, že presbyterián kričal. Nedeľa, či nie? Tí ľudia boli presbyteriáni. Samozrejme, to robí, keď si predstavíte... Ó, niet divu, že ľudia boli emocionálni. Ak sa ľudia dostávajú do emócie, keď niekto kopne loptu alebo ju hodí do koša, o čo viacej sa vy správate emocionálne, keď viete, že ste prešli zo smrti do života. Že ste novým stvorením v Kristovi. Viete to podľa toho, že váš duch vás vedie preč od zlého úmyslu a podvodu a nepriateľstva a od všetkých vecí tohoto sveta a centrom vášho srdca sa stal Kristus. To sú vaše motívy. To je všetko, o čom rozmýšľate vo svojej mysli, čo máte na srdci, celý deň a noc. Keď idete večer do postele a kladiete si ruky takto pod hlavu, len tam ležíte a chválite Ho, až kým nezaspíte. Ráno sa zobudíte a stále Ho chválite. Amen. Ó! Zvyknem Ho chváliť. Každé ráno vstávame o 4. hodine, brat Wood a ja, a zavčasu ráno ideme poľovať na veveričky. Chválim Ho pod každým stromom, verím, ku ktorému idem. Nemôžem sa pozrieť na strom bez toho, aby som Ho nechválil. Predstavte si to, On dal vyrásť tomu stromu. Vidím skákať malého koníka. On vie o tom koníkovi. Ó, vy poviete, „Nezmysel, brat Bill.“ Ó, nie! On vie o každej veveričke, kde je. On vie o každom vtáčikovi, kde lieta. Aha, On raz potreboval nejaké peniaze a povedal, „Peter, jedna ryba pred nedávnom prehltla peniaz (je to práve toľko, koľko potrebujeme). Choď a hoď udicu. Ja ju tam pošlem. Vyber jej z úst ten peniaz, pretože ona ho nikde nemôže použiť. Choď a zaplať desatinu a poplatok.“ Amen!A keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberajúci poplatok dvojdrachmy a riekli: Či váš učiteľ neplatí dvojdrachmy? A on povedal: Platí! A keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš a povedal: Čo sa ti zdá, Šimone, od koho berú kráľovia tejto zeme clo alebo daň? Od svojich synov a či od cudzích? A keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Tak tedy ich synovia sú slobodní. Avšak aby sme ich nepohoršili, idi k moru, hoď udicu a vezmi rybu, ktorá najprv vyjde hore a keď jej otvoríš ústa, najdeš groš striebra; ten vezmi a daj im za seba i za mňa. (Matúš 17:24-27)
W. M. Branham, List Židom 2.kapitola, 57-0828