A Ježiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane. A on im povedal: Preto každý učený v zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný človeku hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci. A stalo sa, keď dopovedal Ježiš tie podobenstvá, že sa pobral preč odtiaľ. (Matúš 13:51-53)Pamätajte, dieťa, bez ohľadu na to, čo by sa stalo, ono sa narodilo ako dieťa, ono ním vždy bude. A keď je človek narodený z Ducha Svätého, on sa stáva dieťaťom Božím a to je vlastne druhé narodenie, obnovenie, čo vytvára v človeku niečo, čo tam predtým nebolo. Každý človek, ktorý je narodený do domu viery, on sa stáva dieťaťom. Potom Duch Svätý sleduje toho človeka a prináša Bohu slovo, ako on postupuje. No, potom, keď toto dieťa príde do veku... Nuž, ono je stále dieťa. Ale ak bolo to dieťa nedbalé, nikdy pre neho neplatilo upozornenie a nezaujímalo sa o Otcovu prácu, také dieťa nikdy nebolo adoptované do tej rodiny. Ale ak to dieťa prijímalo nápravu, bolo to dobré dieťa a milovalo prácu svojho otca a zaujímalo sa o ňu, snažilo sa robiť všetko, čo mohlo, aby otcova práca napredovala. Potom tútor-vychovávateľ o tom priniesol slovo otcovi a odohralo sa to, čo je nazvané prevzatie synovstva, alebo ako to Pavol podáva v liste Galaťanom: "adopcia" (dostať právo synovstva), že sme boli predurčení do adopcie detí skrze Ježiša Krista, dostať právo synovstva. Ten istý syn, ktorý sa narodil do rodiny, mohol byť adoptovaný do tej istej rodiny alebo umiestnený v tej istej rodine alebo dostať pozíciu v tej rodine, do ktorej sa narodil. A verím, že to je práca Svätého Ducha dnes v cirkvi, snaží sa umiestniť v cirkvi apoštolov, učiteľov, prorokov, a tak ďalej, ako... A videli sme medzi ľuďmi pôsobiť mnoho falošných poplachov, a tak ďalej, ktoré len ukazovali, že tá skutočná nefalšovaná adopcia je na dosah. Verím tomu. To musí Boh umiestniť do cirkvi. To je záležitosť Boha, nie človeka. Tak, keď prišiel tento chlapec do veku, keď bol pripravený na svoju adopciu a bol dokázaný, tútor-vychovávateľ povedal Otcovi, že tento chlapec je vhodný, aby dostal právo synovstva, vtedy bol zobraný von na verejné miesto a tam bol odiaty do rúcha, do čestného rúcha, možno purpurového alebo do nejakej kráľovskej farby a bol postavený a celé mesto, všetci ľudia okolo videli toho otca, ktorý adoptuje svojho vlastného syna do rodiny. A potom, keď bol adoptovaný do rodiny, on už bol synom, už bol dieťaťom, už bol dedičom milosti, avšak teraz bol umiestnený do tej rodiny... Rozumiete. Teraz, keď bol umiestnený v tej rodine a dostal svoju pozíciu, potom malo jeho meno na šeku takú istú váhu ako meno jeho otca. Tak, verím, že to je čas, do ktorého dnes cirkev prišla, že to ďalšie veľké hnutie v cirkvi je na Bohu, potom, čo sme videli falošné poplachy... Ale teraz, Boh ustanoví vo Svojej Cirkvi správnym spôsobom apoštolov, prorokov, učiteľov, evanjelistov. To neurobí niečo, čo nadobudneme v nejakom ľudskom seminári, ale Boh to ustanoví v cirkvi. To neurobí teológia, hoci by sme ju preberali dookola celé noci, ale Boh to umiestni v cirkvi, ako to On vybral, ako Duch Svätý pripravoval túto cirkev a vychovával ju. A tam Boh adoptuje do pozície Svojich synov.
W. M. Branham, Skrytý život, 55-1006A