Žalm 40:2-3 » Túžobne som očakával na Hospodina, a naklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Vytiahol ma z hučiacej jamy, z bahnivého blata, a postavil moje nohy na skalu a stavia pevne moje kroky.Videl som takú matku orlicu hore; ona niečo robila, mávala krídlami okolo vo vzduchu. Zodvihol som svoj ďalekohľad a sledoval ju, pretože oni zháňali dolu dobytok. A pozrel som hore a videl som, ako vyvádza svoje mláďatá von. A ona nechala tie malé orlíčatá vyškriabať sa po nej, dookola hore. Po chvíli ich mala všetky na svojich krídlach a za okamih ich zodvihla z toho starého zapáchajúceho hniezda a zlietla do údolia, dole roztiahla svoje veľké krídla, a keď to urobila, všetky tie malé orlíčatá zliezli a začali sa prechádzať, vôbec prvý raz mali svoje nohy na tráve. Priatelia, či oni nemali nádherný čas? Povedal som, „Pane, pokiaľ toto nie je staromódne prebudenie Ducha Svätého, potom som nikdy v živote žiadne nevidel.“ To je pravda. Povedal som, „Pozri na nich.“ Vyletela von z toho starého zapáchajúceho hniezda tam hore, viete, kde bolo staré smradľavé tŕnie a veci. Takýmto spôsobom pracuje Boh. On ťa dvíha na krídlach orla a berie ťa z tých starých, smradľavých vecí tohoto sveta, do takého miesta, kde je všetko možné, a si celkom slobodný. Amen. Potom som si všimol, ako behajú okolo, zobrali trochu vresu, trochu trávy tu, prebehli a zobrali malé sústo tam a hrajúc sa mali jednoducho výbornú zábavu bez akéhokoľvek odsúdenia. Pomyslel som si, „No, čo bude robiť tá stará matka?“ Potom, ako videla, že sa jej mláďatá začínajú skutočne dobre hrať a majú výbornú zábavu, roztiahla znovu svoje krídla a vyletela na tú najvyššiu skalu, na akú mohla vyletieť. Tam si sadla, uvelebila sa a začala sa obzerať dookola. Ó, aj. Pomyslel som si, „Tak to je.“ Keď ma Pán Ježiš zodvihol z toho bahnivého blata a posadil ma na Skale, Kristovi Ježišovi, On vystúpil na hradby Slávy, sadol na výsostiach a pozerá sa dolu. Jeho oči pozorujú vrabcov a ja viem, že pozoruje aj mňa. Žiadna krivda, žiadne nebezpečenstvo, ani nič takého sa mi nemôže stať, dokiaľ som v Jeho Božskej prítomnosti. Amen. Nech príde, nech sa stane čokoľvek, dokonca samotná smrť stratila svoje žihadlo. Pretože On stojí dnes večer tam v Sláve; Jeho oči pozorujú toto zhromaždenie, aby zreteľne videli, čo sa bude diať, zatiaľ čo Jeho maličkí sa zhromažďujú okolo Božieho trónu, radujúci sa v Slove Božom, jasajúci bezstarostní v prítomnosti Božej. Tí drobčekovia sa po ničom neobzerajú. Chlapče, len nech nejaký kojot skúsi zaútočiť na jedného z nich, dostane tú najstrašnejšiu bitku vo svojom živote. Amen. Ach, drahí. Sedel som tam asi dve hodiny a pozoroval ju. Začal vanúť severný vetrík, slabý svieži vietor, rýchle naberal na sile, blížila sa búrka. A ako ona zakričala, keď opúšťala to miesto hore. Zlietla takto priamo dolu, raz zakričala a všetky tie malé orlíčatá sa začali z celej tej lúčky zbiehať dokopy. Ona takto roztiahla svoje krídla, každé z tých orlíčat len pribehlo a vyskočilo na jej krídla, zaborilo svoj zobáčik takto do peria, ona nadvihla svoje veľké majstrovské krídla; búrka sa približovala rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu. Ona bleskurýchlo odlietla rovno na skalu a zobrala ich do úkrytu. Pomyslel som si, „Áno, jedného dňa sa ozve zavolanie z Výsosti, Pán Ježiš zostúpi, rozprestrie Svoje veľké krídla a všetci Jeho maličkí vojdú rovno na ramená toho starého, drsného kríža a budeme prenesení do bezpečia, dokiaľ neskončí búrka života.“
W. M. Branham, Čo je to v tvojej ruke?, 55-0611
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 28:1-34; Žalm 40; Ezechiel 2; Skutky apoštolov 22.