Žalm 24:7-10 » Pozdvihnite, brány, svoje hlavy! Pozdvihnite sa, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy. Kto je to ten Kráľ slávy? Hospodin, preveliký v sile a hrdina, Hospodin, vojenný hrdina. Pozdvihnite, brány, svoje hlavy a pozdvihnite ich, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy! A ktože je to ten Kráľ slávy? Hospodin Zástupov, on je Kráľom slávy. Sélah.Toho Veľkonočného rána On porazil rímsku pečať. Zvíťazil nad Jozefovým hrobom. Zlomil pečať a zrušil rozklad a triumfálne vstal z mŕtvych. Hľa, On odchádza so Svojimi učeníkmi v povetrí, so svätými Starého zákona, odchádza tam za Mesiac, za hviezdy, ďaleko za svety a svety, a po chvíli uvideli Mesto. Čo myslíte, čo sa stalo? Pozrime sa do Biblie a uvidíme, čo sa stalo. Budem citovať Dávidovo proroctvo. Starozákonní svätí, keď uvideli mesto v dohľade a Ježiša na čele armády pochodujúc vpred, starozákonní svätí kričali, „Pozdvihnite, brány, svoje hlavy a pozdvihnite ich, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy.“ A všetci anjeli sa začali zhromažďovať na streche budovy. Viete, ľudia hovoria, že keď Nero dobyl nejaké mesto, ľudia omdlievali a kričali a nazývali ho bohom. Keď Adolf Hitler vošiel do Francúzka, zastavil sa pri Víťaznom oblúku a celé hodiny bola obloha zatemnená lietadlami a vojaci pochodovali. A keď Stalin prišiel do Nemecka, potom, čo Rusi zvíťazili, desiatky tisíc ruských vojakov celé hodiny so zrazenými pätami k sebe víťazne salutovali stojacemu Stalinovi. Ó, to musela byť veľká vec. Nedávno som hovoril s istým vojakom. On povedal, „Bill, po tom, čo som tak dlho bojoval, a keď naša loď priplávala do prístavu v New Yorku... strávil som za morom štyri roky. Všetko, čo som tam videl, bolo peklo a smrť.“ Ďalej povedal, „Niektorí vojaci boli zmrzačení, niektorí nemali nohy, niektorí boli bez rúk. Oni nás všetkých zhromaždili na palubu.“ On povedal, „Keď som uvidel tam stojacu Sochu Slobody, vedel som, že vchádzam pod jej rameno. Hneď za ňou bolo všetko, čo mi bolo drahé - moja matka, môj otec, moja žena, moje deti. Vojaci padali na palubu a plakali.“ A ak to spôsobilo, že človek, vracajúci sa po štyroch rokoch bojov domov, sa takto správal, aké to bude, keď pôjdeme pod starým, drsným krížom, keď posledná bitka bude dokončená, a my zvíťazíme? Ó, aký to bude čas. A akonáhle na nich zavolali, „Kto je to ten Kráľ slávy?“ A starozákonní svätí zakričali, „Hospodin Zástupov, mocný v boji.“ Vy poznáte Písma. Ten veľký anjel Gabriel musel stlačiť gombík. Tá veľká, mocná brána sa otvorila dozadu. Priamo pod ramenom starého, drsného kríža kráčal Ježiš a vojaci Starého zákona. Išli dolu ulicami Jeruzalema spoločne s anjelmi, spievajúci a jasajúci (aké uvítanie doma), prichádzali až ku veľkému Bielemu Trónu. A On povedal, „Otče, to sú tí, ktorí uverili v Teba. Ja som zvíťazil nad smrťou, peklom a hrobom.“ A počujem, ako Otec povedal, „Sadni si na Môj trón tu, Synu, než učiním posledného nepriateľa Tvojou podnožou.“ A Ježiš odišiel hore a postavil sa po pravici Boha nebies na Jeho tróne, na výsostiach. On tam dnes večer stojí.
W. M. Branham, Nezlyhávajúce skutočnosti živého Boha, 60-0626
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 11; Žalm 24; Jeremiáš 49:23-39; Skutky apoštolov 11.