A riekol mi: Tieto slová sú verné a pravdivé. A Pán Boh svätých (duchov) a prorokov poslal svojho anjela, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí stať naskore. A hľa, prijdem skoro! Blahoslavený, kto ostríha slová proroctva tejto knihy. (Zjavenie 22:6-7)
Viete, že kazatelia dnes nedokážu posúdiť, čo je správne, či Slovo Božie, alebo denominačná cirkev? Nevedia, ktorou cestou majú ísť. Nedokážu rozsúdiť, čo je správne a čo nesprávne. „Viem, že Biblia to hovorí, ale naša cirkev hovorí...“ Vidíte, ľudia nie sú schopní rozoznať správne od nesprávneho. A čokoľvek, čo je v protiklade s Bibliou, je nesprávne. Božie Slovo je Pravda a každé ľudské slovo, ktoré je v protiklade s Ním, je klamstvo. A keď sa teraz snažíte stáť, v takomto čase, stáť za tým, čo je správne, stanete sa bláznom. Zoberme si zopár postáv.
Dokážem si predstaviť proroka Noeho v tom veľkom vedeckom dni, v ktorom žil; ten veľkolepý vedecký vek, v ktorom stavali pyramídy a sfingy, v ktorom mohli pomocou vedeckého výskumu dokázať, že tam v nebesiach nebola žiadna voda. Tu prichádza ten starý muž a hovorí, „Z nebies prichádza dážď.“ Noe bol pre tú generáciu bláznom. Stal sa bláznom.
Pomyslite na Mojžiša. Mojžiš, keď išiel dole ku faraónovi, ako sme o tom hovorili dnes ráno, a Mojžiš ide dole ku faraónovi a hovorí, „Pán ma poslal dole, aby som vyviedol týchto otrokov,“ s palicou v ruke, proti obrovskej armáde, ktorá si podmanila celý svet. Faraón si s celým svojím vedeckým geniálnym nadaním myslel, že Mojžiš bol blázon. A on bol pre nich blázon.
Dokážem si predstaviť proroka Eliáša v jeho veľkom dni, keď bol ten super vek módy; keď Achab a Jezábeľ vládli svetu, ako to bolo v tých dňoch; a všetka tá móda a všetko, čo chcela Jezábeľ nosiť, a ako dostala všetky tie ženy, že sa obliekali tak ako ona a maľovali sa tak ako ona a chodili tak podľa jej módy, tak, ako sa ona upravovala. A keď nejaký starý pomätenec ako Eliáš vystúpil na scénu a odporoval celému národu; pre Achaba bol bláznom. To je pravda.
Ján Krstiteľ, keď prišiel na scénu. Pre vtedajšie náboženské denominácie bol bláznom. Mal možnosť stať sa kňazom, nasledovať šľapaje svojho otca. Ale odmietol to urobiť, pretože Boh ho držal pomimo tých vyznaní a denominácií, lebo jeho práca bola príliš dôležitá. On mal oznámiť príchod Mesiáša.
Keď prišiel na scénu Ježiš. Pre nábožných ľudí v Jeho čase bol taktiež bláznom. Pretože oni hovorili, „Ty si Samaritán. Stratil si rozum. Si šialenec,“ inými slovami, „blázon.“ Týmto On bol pre ľudí, váš Pán a Spasiteľ.
W. M. Branham, Čudák, 64-0614E