Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Boh a nebude ani po mne. Ja, ja som Hospodin, a niet spasiteľa krome mňa. (Izaiáš 43:10-11)
A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. (1. Jána 4:14)
Ale On musel nechať človeka, dajúc mu slobodu v morálnom jednaní, aby upadol, aby tak On mohol byť Spasiteľom, aby mohol preukázať čo je v Ňom, vidíte, Jeho atribút Spasiteľa. Niečo muselo byť stratené. A práve tým, že človek upadol a bol stratený, On sa stal jeho Spasiteľom, podľa Svojho vlastného zákona. A On by to nemohol urobiť ako ten veľký Jehova, ktorý pokrýval všetok priestor i čas. Vidíte, On by to nemohol tak urobiť. On sa musel stať Človekom. Stal sa príbuzným človekovi, ktorý bol stratený (amen), a stal sa Človekom: Boh si učinil telo!
Haleluja! Myslíte si že som vzrušený, to ale nie ja. To niečo vo vnútri!
Boh, z podstaty Boha, stal sa takým ako som ja, aby vzal na Seba môj hriech, aby On mňa mohol učiniť takým akým je On, amen, aby dokonal Svoj veľký zámer o synoch a dcérach Božích, pretože On je večným Otcom. Ten atribút bol v Ňom, vidíte, a on musel vyjsť najavo.
Vidíte teraz celý ten trojaký zámer? Vidíte, aby vyjadril Samého Seba, On sa chce stať... Nuž, svet je stratený, a tak On musel Seba Samého stvárniť v Človeku, aby sa stal Spasiteľom, skrze zmierenie Krvi z Jeho kríža. On sa ním musel stať, musel zomrieť, aby vykonal spasenie a aby vniesol Seba Samého späť do Cirkvi, aby vo Svojej Cirkvi mal tie prednosti.
Nuž zapamätajte si, to nemôže a nebude a nikdy sa to nestane a nikdy to nebolo nejakou denomináciou! On musí mať tie prednosti a On je Slovo.
W. M. Branham, Kristus je zjavené tajomstvo Božie, 63-0728