#223 Siloam

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia. A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil? Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom. Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; ide noc, keď nebude môcť nikto pracovať. Keď som na svete, som svetlom sveta. To povediac, napľul na zem, spravil blato zo sliny, natrel ho na oči slepého a povedal mu: Idi, umy sa v rybníku Siloam (čo je preložené: Poslaný). A tak odišiel a umyl sa, a prišiel a videl. Vtedy hovorili súsedia a tí, ktorí ho predtým vídali slepého, a že bol žobrák: Či nie je toto ten, ktorý to sedával a žobral? Jedni hovorili, že je to on; a druhí hovorili: Nie je, ale mu je podobný. Ale on hovoril: Ja som to. Vtedy mu povedali: A jakože sa ti otvorili oči? A on odpovedal: Človek, ktorý sa volá Ježiš, spravil blato, pomazal moje oči a povedal mi: Idi k rybníku Siloam a umy sa! A odišiel som a keď som sa umyl, videl som. Vtedy mu povedali: A kde je ten človek? Povedal: Neviem. (Ján 9:1-12)

Včera som tam stál a díval som sa na tú plaváreň pod nami a divil som sa, keď mi jeden muž, ktorý je učiteľom nedeľnej školy, povedal, „To nemalo v Biblii tak byť, kde Ježiš pľul.“ Povedal, to je proti hygienickým pravidlám, keď Ježiš odpľul a urobil… A zobral svoje sliny.“ On tam stál, rozprával, v originálnej gréčtine je povedané, „Odpľul na zem.“ Hovoril k tomuto mužovi a napľul na zem. A keď dohovoril, zobral to svojou rukou, načiahol sa, zodvihol svoje sliny s tou špinou a pomiešal to a dal to na jeho oči a umyl s tým jeho oči a povedal, „Choď a umy sa v rybníku Siloam (poslaný) a tvoje oči sa otvoria.“ A on išiel a umyl sa a jeho oči sa otvorili. Tak tento chlapík mi povedal, „To by dnes nefungovalo. To je proti hygienickým pravidlám, proti pravidlám zdravia.“ A potom ten istý muž berie svoju rodinu, svoju ženu a všetky tieto deti tu dolu do tej plavárne, kde všetky tie ženy a tí muži a v tej vode. Niekedy v čase mesiaca, kedy by tam nemali byť, a všetko to. A oni niekedy nejdú ani na toalety, a všetky tie ich špinavé telá a tá špina tam a oni to vypľúvajú cez svoje ústa a oči a takéto veci. A potom hovoria, že keď Ježiš napľul na zem a spôsobil, že ten človek uvidel… Priviedol som odtiaľ raz jedného malého chlapca, on povedal, „Prehltol som trochu z tej vody.“ Povedal, „Som chorý ako kôň, idem domov.“ Ten chlapec tu možno sedí, on býva v jednom prívese, asi dva alebo tri bloky odtiaľto dolu ulicou, kde som ho vzal, on povedal, „Nikdy viac tam už nepôjdem.“ Ale oni to stále nazývajú modernou civilizáciou. Vidíte, kam sa dostávate? To staré príslovie, „Zapchávať si ústa pred komárom, a prehĺtať ťavu.“

W. M. Branham, Evanjelizácia času konca, 62-0603