Brat Eddie bol s nami, keď mi Pán dal to videnie o tom medveďovi a o tom karibu. Koľkí si to pamätáte, keď som vám to hovoril? V poriadku, on tam bol. On bol tým mladým človekom, ktorý mal tú károvanú košeľu, brat Eddie Byskal. A on tam stál, kde… a ja som sa opýtal… Spýtal som sa ich, či majú károvanú košeľu, každý jeden z nich. „Nie,“ nikto ju nemal. Povedal som, „Dobre, to je možno… Musí tam byť károvaná košeľa. Bude tam veľký strieborný grizzly a nejaký druh zvieraťa, ktorý ma štyridsaťdva palcové parohy, takéto, vyzeralo to ako jeleň.“ A to bolo asi pred šiestimi mesiacmi, povedal som to tu, viete, pred tým, ako sa to stalo; dávno, o tom, ó, bolo to skôr ako začiatkom roka.
Potom ma tento muž pozval na poľovačku. Nikdy som v tom kraji nebol, tam, kam sme išli, a ja som to povedal. Ale tá malá cesta, to je cesta hore na Aljašskú diaľnicu, kde nie je nič, len lesy a hory a zvieratá. A ten večer, pri tom prívese, keď som to tam hovoril bratovi Byskalovi a bratovi Southwickovi, on povedal, „No ja… Ideme do kraja oviec,“ povedal, „to nebude tam hore.“
A ja som povedal, „Áno,“ a povedal som, „to bol jeden z tých, ktorí boli so mnou, ktorý mal oblečenú károvanú košeľu.“ Nikto nemal károvanú košeľu, ani brat Byskal nemal, nikto z nás nemal žiadnu.
Na druhý večer sme zazreli, zahliadli sme nad kosodrevinou barana. No, to je tam hore, kde kosodrevina dokonca ani nerastie, kde nie je nič, len karibu a ovce, a my sme v diaľke jednu zazreli. A cestou dolu v to popoludnie sa brat Byskal potkol a spadol do vody a zamokril sa.
Nasledujúce ráno sme vstali skoro a začali hľadať tých baranov, o ktorých sme si mysleli, že ich dostaneme. A na jeho… Vyšli sme tam a boli sme… zjedli sme svoj obed a nemohli sme tých baranov nájsť a brat Byskal práve zastrelil jedného karibu. Tak potom som, díval som sa dookola a išli sme hore, brat Southwick mi povedal, povedal, „Verím, že… ak sa chceš dobre prejsť, brat Branham, prejdeme cez túto horu, dolu na také pekné miesto, možno, že tie barany išli tam,“ čo je dlhá prechádzka. Ale možno sa nezotmie, až kým nebude skutočne neskoro, čo býva niekedy okolo desiatej alebo jedenástej.
A to je dobrá, dlhá túra cez tie Skalisté hory. Tak, mám rád túry a tak sme tam stáli, objali sme jeden druhého, obe naše brady šedivé, objali sme jeden druhého, plakali sme a vedeli… povedal som, „Brat Bud, dúfam, že jedného dňa v Miléniu budem môcť prejsť všetky tie vrchy, ktoré sú tam.“
On povedal, „Dúfam, že ja s tebou, brat Branham.“ A stáli sme tam a jednoducho sme sa radovali v Pánovi. A ja tak veľmi milujem hory!
A potom sme zostúpili dolu. To bolo vtedy, keď brat Byskal zastrelil toho karibu. On je misionárom Indiánov a on ním chcel nakŕmiť svojich Indiánov. Tak sme zišli dolu, zjedli sme si obed a stiahli sme toho karibu z kože a vrátili sme sa späť.
Bud a ja sme išli hore cez tie vrchy a keď sme cez ne pozreli do diaľky s mojím ďalekohľadom, zazrel som to zviera, ktoré som videl, v panoráme, ako som vám to tu povedal. Brat Byskal tam stál rovno pri nás. A tak som povedal, „Tam je to zviera.“
A on sa pozrel cez ďalekohľad a povedal, „Je to veľký, starý, obrovský samec karibu.“
A ja som povedal, „Nikdy som takého nevidel, myslel som, že oni majú ploché parožie.“ Ale tento ich má špicaté, vyzeral, že je starý, práve, ako som ho videl v tom videní. Nikdy predtým som nezastrelil jeleňa karibu.
„Tak dobre,“ on povedal, „ak ti ho Pán dá,“ on povedal, „tam je len…“
Povedal som, „Áno, to tak musí byť. Tá jediná vec, ktorá mi je divná, je tá károvaná košeľa.“ A ja som sa poobzeral dookola a brat Eddie, jeho manželka ju musela pribaliť, ona tam bola s ním, musela ju pribaliť do jeho námorníckeho vreca. Keď sa deň predtým zamokril, on si dal druhú košeľu, a to bola károvaná košeľa. Povedal som, „Toto je to.“
Keď som sa tam dostal a dostal som toho karibu, on, Bud mi povedal, povedal, „No, brat Branham, ty hovoríš, že tieto parohy majú štyridsaťdva palcov?“
Povedal som, „Toľko budú mať.“
On povedal, „Mne to pripadá, že majú asi deväťdesiat dva.“
Povedal som, „Nie, oni majú štyridsaťdva palcov.“
On povedal, „No, podľa toho, čo si mi povedal, pred tým, ako sa dostaneme ku tomu chlapcovi tam dolu s tou károvanou košeľou, Eddiemu,“ (kde nás oni majú stretnúť tam pod horou, niekoľko míľ), povedal, „ty zabiješ medveďa grizlyho.“
Povedal som, „To je TAK HOVORÍ PÁN.“
On povedal, „Brat Branham, odkiaľ on príde? Môžem vidieť na päťdesiat míľ dookola.“
Povedal som, „On je stále Jehova-Jireh. Pán, ktorý si opatrí, rozumieš. On môže priviesť do existencie veveričky. Ak On môže priviesť do existencie barana, ak to On vypovedal o tom medveďovi, medveď môže prísť do existencie.“
Snažili sme sa zniesť toho ťažkého karibu dolu, tú trofej, dolu z hôr a nejaký čas som niesol pušku a potom on niesol tú pušku a naopak. A potom sme sa dostali až takmer ku takému veľkému ľadovcu, tam pod neho. Bolo horúco, prišli sme na ten ľadovec a na chvíľu sme si tam sadli, aby sme sa ochladili. On povedal, „Vieš, brat Branham, my nie sme viac ako jednu míľu od miesta, kde je Eddie a Blaine, kde sa tí dvaja chlapci nachádzajú. Bolo by lepšie, keby sa ten starý medveď ukázal.“
Povedal som, „Bud, ja myslím, že ty o tom pochybuješ.“
On povedal, „Brat Branham, môj brat mával veľa rokov epileptické záchvaty. A ty si mi raz povedal, tu prvýkrát, keď sme išli na to iné miesto, ty si mi povedal, ako ten chlapec vyzerá.“ A Eddie išiel rovno vedľa mňa na koni, keď dal Pán to videnie. A ja som im povedal, čo s tým chlapcom majú urobiť a tie záchvaty prestali. A teraz povedal, „Ja nemôžem pochybovať.“
Povedal som, „Bud, ja neviem, odkiaľ ten medveď príde.“ Ale mal som asi päťdesiat, teraz mám päťdesiatpäť, tak to bolo asi pred tromi rokmi. Mal som asi päťdesiatdva alebo päťdesiattri. Povedal som, „Nikdy som to nevidel zlyhať. Boh mi dá toho grizzlyho pred tým, ako sa dostanem ku tým chlapcom.“ A boli sme už takmer tam dolu, kde začínali tie malé jedle a kosodrevina.
Trochu nižšie dolu tým kopcom, boli sme takmer v tej kosodrevine, on si sadol. On bol práve vtedy tým, kto niesol tú trofej, ja som mal pušku. A on povedal, „Bolo by lepšie, keby sa ten starý medveď ukázal, či nie?“
Povedal som, „On tam bude. Netráp sa.“
On povedal, „Môžem vidieť každý kopec.“
Povedal som, „Ja… Ale ja vidím zasľúbenie!“ Vidíte? Rozumiete, On zasľúbil. Povedal som, „Vždy, keď On…“ Povedal som, „Bud, čo je to tam?“
On sa pozrel, povedal, „To je veľký strieborný grizzly.“ Povedal, „To je on.“ Keď sme dostali toho grizzlyho a prišli sme naspäť… Pamätal som si v tom videní, o ktorom som vám povedal, bol som vystrašený ohľadne tej pušky. Bola to malá .270, malé náboje, viete. Je to na páske. A ja som dostal toho medveďa na vzdialenosť asi päťsto yardov [asi 457,2 metrov — pozn.prekl.], tak, ako to povedalo. Bud povedal, „Bude lepšie, ak strelíš toho medveďa do chrbta.“ On povedal, „Zastrelil si niekedy predtým grizzlyho?“
Povedal som, „Nie.“
On povedal, „Ó, oni nevedia, čo je to smrť!“ Ja som sa to naučil trochu neskôr. Tak on povedal, „Oni sa zo šoku nezrútia,“ povedal, „radšej ho zastreľ.“
Povedal som, „Podľa toho videnia som ho strelil do srdca.“
On povedal, „No, ak to videnie povedalo to, budem stáť pri tebe.“
A ja som povedal, „Tu to máme.“ A dostali sme sa trochu bližšie a keď som sa postavil, ten medveď ma zbadal. To bolo to, čo on chcel, aby mohol zaútočiť. A ja som do toho medveďa strelil, zdalo sa, že ho to ani nezranilo. A teraz sa rútil na nás! A pred tým, ako som mohol zasunúť do pušky ďalší náboj, ten medveď zomrel asi päťdesiat yardov [asi 45,7 metrov — pozn.prekl.] od nás.
Budovi celkom zbeleli ústa, povedal, „Brat Branham, nechcel by som ho mať na pleci.“
Povedal som, „Ani ja.“
Povedal, „Som rád, že to videnie povedalo, že ho dostaneš.“ On povedal, „No, ak je to tak, ak sú tie parohy štyridsaťdva palcov, ja budem mať…“ Poviem to tak, ako to on povedal, „Dostanem záchvat kričania.“
Povedal som, „No, môžeš ho mať hneď teraz, pretože toľko budú mať.“
Keď sme sa dostali ku bratovi Eddiemu, povedal som bratovi Eddiemu… Odviazali sme kone, oni sa boja medveďa. A, ó, oni ho museli zacítiť. Nemohli sme ho stiahnuť z kože, bolo príliš neskoro; museli sme sa vrátiť na druhý deň. A potom sa nám asi desaťkrát pretrhol povraz a kone všade pobehovali. Tak potom sme zišli tam dolu, on povedal… Išiel, zobral zo svojej sedlovej tašky meracie pásmo, povedal, „Blaine.“
Povedal som bratovi Eddiemu, povedal som, „Pozoruj teraz tú malú ruku, podľa…“ Myslel som, že to mohol byť Billy Paul, malá ruka držala to meracie pásmo na tom paroží. Povedal som, „Pozoruj tú malú ruku,“ šťuchol som brata Eddieho. Urobili sme krok nazad. On ho položil až takto, presne na špičku, štyridsaťdva palcov. Vidíte, presne. Ježiš nikdy nezlyháva! To Slovo nikdy nezlyhá, ak ono prichádza od Boha.
W. M. Branham, Dokazovanie Jeho Slova, 64-0816