Doktor Brown prichádzal ulicou. Povedal, „Nazdar, Bill.“ Odpovedal som, „Nazdar, doktor Brown.“ Priatelia, on je nesmierne vzácnym mužom, metodistickým kazateľom. A on sa opýtal, „Ako sa ti dnes ráno vodí?“ Odpovedal som, „Dobre, dobre.“ Povedal, „Vy, baptisti, tam máte ozaj skvelý čas, že?“ Povedal som, „Ó, áno, veru máme.“ On sa opýtal, „Bill, ako to robíš, že tam máš každú nedeľu večer také zástupy?“ Odpovedal som, „Dávam im pilulky.“ Opýtal sa, „Aké pilulky?“ Odpovedal som, „Pilulky Evanjelia.“ Rozumiete? (V angličtine spojením „Gospel“ - Evanjelium, a „pills“ - pilulky, vznikne „Gos-pills“ - „pilulky Evanjelia“ - slovná hračka - pozn. prekl.) A tak, „Ó,“ povedal, „ty si nestratil nič z tvojich južanských spôsobov.“ Odpovedal som, „Nie, nie, to je pravda.“ On povedal, „Vieš čo, Bill?“ Povedal, „Mám päťsto členov tam v tej cirkvi dolu.“ A povedal, „Rozposlal som viac ako päťsto lístkov, aby som prinútil ľudí, aby sa zaviazali, že budú prichádzať šesť mesiacov v roku do nedeľnej školy. Mali podpísať, že v priebehu roka budú chodiť šesť mesiacov do zboru.“ A povedal, „Vieš, koľko ich odpovedalo?“ Opýtal som sa, „Koľko, brat Brown?“ Povedal, „Minulú nedeľu odpovedali dvaja.“ A dodal, „Čo si o tom myslíš?“ Povedal som, „Teda, to je skutočne zlé, brat Brown.“ Povedal som, „Vieš čo, brat Brown, chcel by som ti rozprávať, čo sa prednedávnom stalo. Bol som na juhu v New Albany, vtedy som bol v Jeffersonville.“ A povedal som, „Bol som v New Albany“ (iba tri míle južnejšie) a povedal som, „odpojoval som ľuďom prúd, tým, ktorí neplatili svoje účty. Prišiel som do jedného domu a zaklopal na dvere.“ Rozprával som mu o istej dievčine. A povedal som, „Ona bola taká unesená, že po tom, čo so mnou prehovorila, prechádzala miestnosťou a tá hudba (čo jej tam hrala) na ňu tak pôsobila, že idúc miestnosťou si spievala, 'Tutlaj, tutlaj, tutla' a poslala bozk tomu Claytonovi Matt Mitchelowi, alebo ako sa on volal na tom Greenbier Patch, alebo niečo, ktorý tam mal prísť.“ A opýtal som sa, „Myslíš, že by ju musel niekto prinútiť k tomu, aby podpísala nejaký papier, že tam v nedeľu večer pôjde?“ On povedal, „Hm, nie.“ Povedal som, „Ona by dala do záložne aj to málo oblečenia, čo na sebe mala, aby sa tam dostala.“ To je pravda. „Prečo?“ Povedal som, „Pretože v nej bol tanečný duch.“ A ďalej som povedal, „Nuž, brat Brown, odpusť mi moju nevedomosť a nemysli si, že sa ťa snažím o niečom presvedčiť, ale chcem ti práve teraz niečo povedať.“ Rozumiete? Povedal som, „Keby tí ľudia milovali Boha rovnako, ako tá žena milovala tanec, boli by v zbore, nemusel by si ich nútiť podpisovať nejaký papier, aby si ich tam dostal.“Žalm 69:9-10 » Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom. Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padli na mňa.
W. M. Branham, Balzam, 61-0218
Dnes čítaj: Jozue 19:24-51; Žalm 69; Ezechiel 21:1-17; Rimanom 15:15-33.