Vždycky sa radujte. Neprestajne sa modlite. Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás. Ducha neuhášajte. Proroctvami nepohŕdajte. Všetko zkúšajte; dobré podržte. Každého druhu zlého sa chráňte. A on sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní. (1. Tesaloničanom 5:16-24)
Tento bohatý mládenec, on sa nevydal Kristovi, a tak odišiel preč. A neskôr ho nachádzame, ako bol... Tak veľmi prosperoval, že jeho stodoly boli tak plné, až povedal, "Duša, odpočívaj." Ó, on prosperoval vo všetkom. Mal toho tak mnoho, že nemal potrebu na nič. Ale niečo sa stalo. Ten ďalšíkrát, keď ho vidíme, on pozvihuje svoje oči v pekle, uvidel toho žobráka v Abrahámovom lone. Stalo sa to kvôli tomu, že nebol ochotný opustiť všetko, aby nasledoval Pána Ježiša.
Potom, keď sa toto udialo, a ten mládenec nevydal to, čo mal, aby nasledoval Ježiša, Petrovi to muselo svitnúť, (Verím, že to bol on, kto učinil to vyhlásenie, alebo lepšie povedané, opýtal sa tú otázku.), a povedal, "No, my sme opustili všetko, aby sme Ťa nasledovali. Opustili sme všetko. Pozri, čo sme urobili. Opustili sme svoje domovy; opustili sme svoje rodiny; opustili sme svoju zem; opustili sme všetko, aby sme Ťa nasledovali."
Začalo mu svitať. Možno bol tak zaujatý v tej práci, sledoval Krista, a tak ďalej, že mu nikdy nedošlo, že opustil svoj domov, opustil svoju rodinu, opustil svojho otca, svoju matku. Opustil všetko, aby nasledoval Ježiša.
Ale to je presne to, čo Boh požaduje; opustiť všetko a nasledovať Jeho. To je Božia požiadavka. Musíme to tiež robiť. Niekedy musíme opustiť naše vlastné myšlienky. Ak sú naše myšlienky akokoľvek v protiklade s Božím Slovom, musíme opustiť naše vlastné myslenie a nasledovať Jeho. A ten jediný spôsob, ako Ho môžme nasledovať, je nasledovať Jeho Slovo, poslúchať Ho. A Božia žiadosť a Božia požiadavka je, že opúšťame všetko a nasledujeme Jeho. Ale keď to tak robíme, niekedy zisťujeme, že musíme opustiť svojich priateľov. Mnohokrát je ťažké to urobiť. No, mnoho ľudí, keď prvýkrát prichádzajú ku Kristovi a sú naplnení Duchom... Možno, ako napríklad ženy, ktoré mali nejaký druh večierku, kam chodili každý určitý večer, kde hrávali v susedstve kocky - všetci susedia sa poznali, a tak ďalej, a patrili do určitej spoločnosti v susedstve a chodili hrať kocky.
A tieto ženy, viete, o tom niečo budú hovoriť. Neporozumejú tomu. Ale jednako, musíš tú vec opustiť, pretože nie je správne hrať hazardné hry, hrať karty. A musíš to opustiť, aby si mohla nasledovať Krista.
W. M. Branham, Opustiť všetko, 62-0123