Boh mal cez všetky veky kožu. Boh bol skrytý za oponou. ...
To mi práve pripomína jeden malý príbeh, ktorý sa stal dole na juhu. A tak, bol jeden kresťanský domov. A potom, v tomto kresťanskom domove verili v Boha a mysleli si, že Boh ich ochráni od všetkých problémov. Pričom, On to robí. A mali tam malého Juniora, malého chlapca, ktorý mal asi sedem alebo osem rokov a chodieval do nedeľnej školy a bol to veľmi dobrý malý chlapec. Ale bál sa búrky, zvlášť, keď sa blýskalo.
A minule som toto rozprával jednému človeku, keď vyšiel tento článok o tomto mužovi, ktorý bol uzdravený. Tento kazateľ povedal, "Robia z teba boha, brat Branham."
No, on bol kritik, tak som myslel, že to trochu prelomím, len trochu. Nie preto, aby som zranil, viete, ale len trochu... Povedal som, "Či je to veľmi vzdialené od Písma?" Vidíte? Povedal som, "Nie, nie je," povedal som, "lebo Ježiš nazval prorokov ’bohmi.’" Vidíte? Je to tak, ’Boh.’
A oni hovoria, "No, vy, ľudia, sa snažíte zaujať miesto Boha." To nie je tak ďaleko. To je presne to, čo to je. Je to presne tak. Boh zamanifestovaný v tele, práve tak, ako to On zasľúbil.
Zisťujeme, že táto malá rodina... Rozprával som mu tento malý príbeh, ktorý mi práve teraz prišiel na myseľ. A tak, jednej noci prišla búrka a tá matka povedala Juniorovi, riekla, "No, choď na poschodie, synku, a choď do postele."
Povedal, "Mami, bojím sa," povedal.
"Nič ti neublíži. Choď hore a bež do postele."
Malý Junior tam ležal a za oknami sa blýskalo. A ten malý chlapec bol tak nervózny, skryl si hlavu pod paplón a stále mohol počuť to hromobitie, alebo vidieť cez okno, ako sa tam blýska, a počul, ako zahrmel hrom. A tak skríkol, "Mami!"
A ona povedala, "Čo je, Junior?"
Povedal, "Poď sem hore a spi vedľa mňa."
A tak vyšla hore po schodoch, ako by to urobila každá dobrá verná matka. A ona vyšla hore a vzala malého Juniora na ruky. A povedala, "Junior, mamička sa chce s tebou trochu porozprávať."
Povedal, "V poriadku, maminka."
Povedala, "Teraz si musíš zapamätať toto: Chodievame pravidelne do zboru. Čítame si Bibliu. Modlíme sa. Sme kresťanskou rodinou. Veríme v Boha." A povedala, "Veríme, že pri búrkach a pri čomkoľvek, čo sa deje, Boh je našou ochranou."
Povedal, "Mami, všetko to tak verím. Ale," povedal, "keď sú tie blesky tak blízko," povedal, "chcem Boha, ktorý má kožu."
Tak, myslím, že nielen Junior, ale každý z nás to tak cíti. Keď sa zídeme spolu, keď sa modlíme jeden za druhého, Boh, ktorý má kožu.
A nachádzame tu, že Boh mal vždy na Sebe kožu. Keď Ho videl Mojžiš, On mal na Sebe kožu, vyzeral ako Človek. Keď bol Boh poza oponami, mal na Sebe kožu. A Boh je dnes večer vo Svojej Cirkvi zaclonený, je vo Svojej Cirkvi, má na Sebe kožu. On je dnes večer stále tým istým Bohom.