Nuž, tento chlapec, potom, ako dosiahol určitý vek, musel byť adoptovaný do tej istej rodiny, v ktorej sa narodil. Každý kazateľ vie, že ide o umiestnenie za syna. On musel byť adoptovaný do rodiny, do ktorej sa narodil. Dokážete si to predstaviť? Ale to je učenie Starého zákona. Pavol sa tu na to odvoláva v epištole Efežanom. V Efezskej cirkvi. Teda, ak si bol otec vedomý, že ten chlapec toho nie je hodný, nikdy ho neuznal. On bol stále jeho chlapcom, ale nemohol mu dôverovať. Bol príliš unášaný rôznymi druhmi náuky. To hovorí Písmo, „Nedajte sa unášať každým vetrom náuky, buďte neochvejní, vždy oplývajte dobrými skutkami Pánovi a vedzte, že vaša práca v Pánovi nie je márna.“ Ale všimnite si toho otca potom. Nastal deň, kedy bol ten chlapec možno v poriadku a bol hodnotným človekom. Poslúchal svojho otca, prijímal jeho pokyny, bol dobrým chlapcom. Vtedy ho otec zaviedol na verejnú ulicu a obliekol mu zvláštny odev. Potom otec vykonal obrad, adoptoval syna do svojej rodiny. Pavol tu hovorí, „Predurčil nás k prijatiu za synov,“ rozumiete, k adopcii. A potom, keď ten syn dospel do toho miesta, on už nebol jednoduchým služobníkom pod poručníctvom správcu. On bol šéfom. Amen. Dúfam, že to ide do hĺbky. Za chvíľu vás prepustím. Poďme teraz do hĺbky. Ten syn už nebol ďalej pod opatrovníctvom vychovávateľa, ale bol na tom ako jeho otec. A jeho otec mu odovzdal určité záležitosti, aby ich vykonával. Možno mu povedal, „Postaraj sa o tamto pole alebo rob toto tam. Staraj sa o otrokov; postaraj sa o tamto,“ čokoľvek to bolo. Bol teraz splnomocnený, amen, pretože bol adoptovaný do rodiny. A jeho meno na šeku bolo rovnako platné ako meno jeho otca. Nuž, to urobil Boh, vďaka tomu tieto veci vidíme a uvedomujeme si, že niekde niečo nehraje, priatelia. Vidíme zasľúbenia Božie, vidíme ich v Božom Slove. Ale podľa mojej skromnej mienky, Boh práve začal adoptovať Svojho syna, pozične ho odvoláva nabok, odovzdáva mu určitú službu, pre tento účel ho pomazáva a posiela ho. Sledujte, čo sa deje, keď On toto robí. Všetko, čo mu dal, aby nad tým panoval, sa uskutoční. Boh takto adoptoval Svojho vlastného Syna. Ježiš chodil po zemi ako obyčajný človek, ale jedného dňa zobral na horu Premenenia so Sebou troch svedkov: Petra, Jakuba a Jána – vieru, nádej a lásku. Povolal ich, oddelil od nich Ježiša a zatienil ich. A Biblia hovorí, „Jeho rúcho sa skvelo ako slnko v plnej sile.“ Čo to bolo? Zvláštne rúcho – Boh adoptujúci Svojho vlastného Syna.Galaťanom 4:1-2 » Ale hovorím: Po celý čas, dokiaľ je dedič nedospelý, v ničom nie je rozdielny od sluhu, hoci je pánom všetkého; ale je pod tútormi a pod správcami, až do času, ktorý určil otec.
W. M. Branham, Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes i naveky, 55-0116E
Dnes čítaj: 1. Samuelova 13; Žalm 108; Ezechiel 46:12-24; Galaťanom 4:1-14.