2. Samuelova 11:6-11 » Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi. A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna? A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov. Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu. Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu? A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci.
Počas toho, čo som sa prechádzal a rozprával sa s mladým človekom, povedal som, „Keď prídem do neba, chcem urobiť jedno – vyjsť a potriasť si ruku s jedným človekom, ktorý urobil skvelú vec.“ A on hovoril o tom, koho by on chcel uvidieť. Chcel mu potriasť ruku za rôzne veci, za to, ako Boh požehnal ľud.
Keď Uriáš, potom, čo mu Dávid vzal jeho ženu Batšebu, a oni pre neho poslali a priviedli ho. (Ona sa mala stať matkou.) A priviedli ju k nemu, aby to mohol zviesť na Uriáša. On nebol Žid, bol pohan. Bol Hetejom, obráteným na židovskú vieru. A oni mu povedali, aby išiel a zostal chvíľu doma so svojou milou, krásnou ženou. On povedal, „Chráň Boh, aby som sa niečoho takého dopustil, zatiaľ čo Truhla zmluvy môjho Pána je na bitevnom poli.“ A on to odmietol urobiť. A, brat, keď prídem do Slávy, chcem prísť k Uriášovi, potriasť mu ruku a povedať, „Buď pochválený Boh, pretože tvoje svedectvo malo pre mňa počas môjho zemského putovania veľký význam.“
Chcem prísť k Danielovi a povedať, „Vieš, Daniel, keď si vošiel bez obáv pred tými levmi do jamy, toto svedectvo malo pre mňa veľký význam.“ Áno, páni.
Chcem sa vidieť s apoštolom Petrom a povedať, „Peter, v tú noc, keď si bol vo väzení a Pán zostúpil s veľkým svetlom a zasvietil nad tebou, ó, vždy som to obdivoval. A ty si začal nasledovať to svetlo a dvere sa pred tebou otvorili a bol si vyvedený priamo na ulicu. A ty si myslel, že snívaš.“ Aký to čas!
V nebi nebude žiadne tiché miesto, keď sa tam všetci vykúpení spolu zídu, je to tak? Bude to úžasná vec, ktorá sa tam hore odohrá, keď tam vpochodujú všetci vykúpení.
W. M. Branham, Večne trvajúci Život, a ako ho prijať, 54-1231
Dnes čítaj: 2. Samuelova 10; Žalm 134; Hozeáš 4; 1. Timoteovi 5.