Rodinný oltár II, 12.september
A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla. Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo. Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej? A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým. Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých. (Lukáš 18:9-14)No, Boh určil, z akého druhu dreva mal Noe postaviť archu. A ono sa nazývalo drevo gófer. Jedného dňa sa stalo, že som to vyhľadal a myslel som si, „Dobre, čo za druh dreva to malo byť?“ Tak som to začal hľadať v slovníkoch, a tak ďalej, aby som zistil, čo znamená drevo gófer. A potom som našiel, čo to bolo, a to bolo skutočne mäkké drevo, skutočne mäkké a jemné drevo. Dobre, pomyslel som si, „No, kde by sa to mohlo vzťahovať na veriaceho?“ Archa je postavená ako cirkev. Archa bola cirkev. A povedal som, „Ó, vidím to, Bože.“ Ona je postavená z veriacich, nie chladných a ľahostajných, tvrdých, ale jemných a poddajných rukám Božím. Z toho bola postavená archa. Ó, povedal som, „Chvála Pánovi.“ To je dobre. Milosrdný, ochotný uznať svoje zlé, povie, „Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.“ Potom to Boh môže zobrať a presunúť a umiestniť to do archy. Potom prišiel satan, povedal, „Ale, radšej si prečítaj trochu viac a zisti, čo to bolo.“ To jemné drevo má otvorené póry. A ono je skutočne jemné a taký druh dreva gófer, keby ste ho položili na vodu, za niekoľko minút by nasiaklo vodou, tá loď by nasiakla. Keby ste urobili archu z dreva gófer a spustili by ste ju na vodu, to je tak otvorené, tie póry sú také otvorené, ktoré robia to drevo jemným, že až by voda presakovala dovnútra a tá loď by sa za chvíľu potopila. Ale potom som si všimol, že Boh povedal Noemu, aby natrel túto archu smolou. Aby ju natrel smolou zvnútra aj zvonku; z oboch strán. Dobre, a potom som uvidel, z čoho bola tá smola urobená. To bolo zo stromu borovice, z tvrdého stromu, ktorý bol zoťatý, zo stromu, ktorý je stále zelený, stále živý strom. A ten bol zoťatý a oni udierali ten strom železnými nástrojmi, až z neho vytĺkli živicu. A potom dali tú živicu do hrnca a varili ju, až bola skutočne poriadne horúca, a túto horúcu živicu liali na toto drevo gófer a ono bolo otvorené a nasiaklo ju do seba. A keď sa naplnilo touto živicou, potom naplnené tou živicou bolo stabilné a pripravené. Bolo tvrdšie ako oceľ. A pomyslel som si, „To je to, Pane. Zobrať osobu so skutočne otvoreným srdcom a naliať do neho tú smolu, čo je Duch Svätý, do toho veriaceho s Duchom Svätým a ohňom, až sa stanú plne nasiaknutí, oni už nie sú viac svoji.“ Potom môže tlmiť vlny. Narážať na brvná a odrážať ich z cesty a ísť stále ďalej. Haleluja. Tá jediná vec, ktorá dnes znesie súd, to je znovuzrodený kresťan naplnený Duchom Svätým. Boh zohrial Ducha Božieho a vylial to na nich a nasiakol do plna celú svoju bytosť. Amen. To sa mi páči. Potom môže skutočne vraziť do diablovho územia bez toho, aby sa obzeral doprava alebo doľava. Amen. To je to, čo je veriaci. On je jemného srdca a Boh ho naplnil Božskou láskou, že sa môže pripraviť na Božie súdy, ktoré Boh poslal.
W. M. Branham, Moc diabla, 55-1005