Rodinný oltár II, 24.september
Jeden kazateľ mi nedávno hovoril, povedal, že odchádzal autom z mesta, a oni boli biedni ľudia, ako skutoční kazatelia Ducha Svätého obyčajne sú. Svoje veci mal zbalené vzadu v aute a odchádzal. Volal sa Vance, Levi Vance. Bol uzdravený z rakoviny. Bol v obmedzenom stave; prepustili ho z nemocnice, že zomrie. A nejaká láskavá žena išla a povedala mu, že ak sem príde a pomodlíme sa za neho, že bude uzdravený. On povedal, „Ja som Žid.“ Povedala, „Ja sa nestarám o to, čo si, Ježiš bol tiež.“ A, samozrejme, ona mu to povedala trochu nesprávne. Povedala, „Krv Žida nás spasila.“ To nebola krv Žida. To bola Krv Božia, ktorá nás spasila, nie krv Žida. On nebol zo žiadnej ľudskej krvi. On bol tvoriacou Krvou Jehovu Boha, ktorý stvoril tú bunku Krvi. On nebol ani Žid, ani Pohan podľa krvi. On bol Boh. Spasila nás Božia krv. On išiel domov a začal sa za to modliť, rozmýšľal, čo má robiť. Čítal si o tom a počul o zhromaždeniach. Obzrel sa smerom ku kúpeľni, viselo tam svetlo a hlas prehovoril a povedal, „Toto je Môj milovaný Syn, počúvaj Ho.“ Pomodlili sme sa za neho ten večer v tom meste, kde bol. Išiel domov. Ľudia si mysleli, že tam vzadu v električke mali Armádu Spásy. On mal klobúk na svojej palici, chodil hore dole medzi uličkami a kričal, ako vládal. A, ó, to bol skutočne kazateľ. Povedal, že keď odchádzali z mesta, jeho žena vravela, „Levi, chcem sa napiť.“ Povedal, „No, dobre, chceš, aby som tu zastavil.“ Povedala, „Nie, počkaj, kým prídeš ku ďalšiemu hydrantu.“ Povedal, „Drahá, tu je hydrant.“ Povedala, „Dobre, počkaj. Nájdeme ďalší.“ Tak išli ďalej, až za chvíľu vyšli z mesta. Ona už bola tak smädná, že už skoro nemohla vydržať. Stalo sa, že na poli, kde bolo stádo kráv, uvideli pumpu. Povedala, „Musíš zastaviť.“ Tak zastavil a zobral hrnček. A takmer skôr, ako zastavil auto, ona už bola za plotom. Potom sa jej skutočne chcelo piť, mala naliehavú potrebu. Kedykoľvek, keď sa skutočne začnete naliehavo dožadovať, vtedy Boh prichádza na scénu, v hodine zúfalstva.
A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych, a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom. A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti. A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným? Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil. Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu; lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky. (Ján 12:1-8)
W. M. Branham, Svedkovia, 54-0303
Paralelné miesta Písma: Ján 11:55-12:11, Matúš 26:6-13, Marek 14:3-9