Rodinný oltár II, 25.september
Idem na púšť a chcem tam zostať, pretože vo svojej duši cítim, že potrebujem bližšie chodiť s Bohom, než ako chodím. Snažím sa pred Ním chodiť správne. Ale chcem s Ním chodiť bližšie. Keď je prebudenie v Modlitebni Branhama, ja sám chcem mať prebudenie. Ja nechcem, aby ono bolo len v budove; ja chcem, aby bolo vo mne. Chcem chodiť bližšie. Chcem viac Ducha Svätého, aby vo mne odzrkadľoval Krista. Chcem byť ako On. Viem, že každý skutočný Kresťan chce byť ako On. To je túžba môjho srdca: byť ako Ježiš. No, On je príklad toho, čo chcem byť. A pozrite. Na to je potrebný Duch Svätý, aby som to robil. To je to jediné, čo to môže robiť. Nezaujímam sa o semináre a o to, čo mi niekto musí povedať. Nezaujímam sa o bozkávanie kríža alebo o ťahanie cez vaše srdce, ani o modlenie sa k mŕtvym. Mám záujem o jednu vec; to je, aby viac Ducha Svätého ovládalo Williama Branhama. Nemám záujem pripojiť sa do väčšieho zboru, než ako je ten, do ktorého patrím. Patrím do skutočnej cirkvi živého Boha, ku Prvorodeným. Narodil som sa do nej. A chcem viac Ducha Svätého vo svojom živote, aby som odzrkadľoval Krista, ktorého milujem. Nestarám sa, akú úroveň alebo stupeň musím dosiahnuť, aby som sa do toho dostal. Je mi to jedno, či musím ísť sem alebo tam, alebo ma nazvú fanatikom, posolstvovcom alebo akokoľvek, chcem, aby viac Jeho života bolo odzrkadlené. Nezaujímam sa o to, na akú úroveň sa musím dostať; mám záujem v Duchu Svätom, aby som mohol byť lepším sluhom, takým, ako bol On. On bol Sluha Pánov. Nikdy neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby slúžil. On zaujal miesto sluhu. A ak to mohol robiť Kráľ neba, a my sme členovia Jeho tela, buďme všetci rovnakí. Nie každý iný, ale pokorme sa v Jeho prítomnosti. Nezáleží na tom, čo svet bude hovoriť, alebo intelektuálni ľudia; nič si z toho nerob. Len prijmi viac Ducha Svätého a buď ako Ježiš: pokorný, ponížený. Zaujmite Jeho miesto a On zaujme vaše na súde.A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne. A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle. A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu. A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš, a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu, a zástupy, ktoré išli pred ním, a ktoré išli za ním, kričali a hovorili: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto? A zástupy vraveli: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta. (Matúš 21:1-11)
W. M. Branham, Podoby Krista, 59-0525
Paralelné miesta Písma: Marek 11:1-11, Lukáš 19:29-44, Ján 12:12-19