Rodinný oltár II, 28. máj
Spasenie, Ježiš Kristus, a moc uzdravenia, moc Božia nie je veľkým tajomstvom. Je to niečo, čo je rovno vedľa vás. No, ó, je to tak jednoduché ako raz, dva, tri. Len verte Bohu. To je všetko, čo je potrebné. Je to skrátka také jednoduché. Poviete svojmu malému dievčatku, že jej niečo kúpite. Ona tomu jednoducho verí. To je celé. Sledujte deti, keď sa dostanete za kazateľňu. Sledujte a dívajte sa, či nie je každé z nich uzdravené, pretože ony tomu jednoducho veria. To je celé. Sledujte ich, keď sú vyvolané tam na pódium. Nezáleží na tom, čo s nimi nie je v poriadku, keď sú vyvolané. Sledujte ich, ako vyskočia na nohy, nezáleží na tom, či sú zmrzačené, slepé, čokoľvek to je. Sledujte ich, ako to rovno teraz prijímajú. Ale tí starší budú len sedieť a hovoriť, „No, počkaj. Nemôžem sa pohnúť. Nepohol som touto nohou už dlhú dobu.“ Dieťa na to nemyslí; ono len jednoducho vyskočí rovno na svoje nohy. Urobí to. Ale my sa nad tým všetkým snažíme zamýšľať. Musíme to zistiť. Čo ak by Peter v tú noc zastal, aby sa zamýšľal? „No, Pane, Ty si mi povedal, aby som kráčal po vode. No, daj mi to teraz porozumieť. Som striktný vedec a poznám vzorec vody. Je to H2O. No, žiaden človek nemôže kráčať po vodíku a kyslíku. Nie je pre mňa vôbec potrebné, aby som to skúšal. No, žiadaš ma o niečo nemožné.“ Potom by Peter nikdy nemohol kráčať po vode. On sa nikdy nezamýšľal nad tým, ako to bolo, on len vzal Boha za Jeho Slovo a začal kráčať. To je to, čo máme robiť, nie snažiť sa zisťovať, ako Boh tieto veci robí. Len to prijať a kráčať vpred. Čo ak by sa Mojžiš ku tomu horiacemu kríku obrátil takýmto spôsobom? Povedal by, „Počkám, až kým si neodtrhnem zopár tých listov a nevezmem ich dolu do laboratória, aby som zistil, prečo tá chemikália tohto listu nezhorela.“ No, tak by sa nikdy nepriblížil k Bohu. Ale on vyzul svoju obuv a prišiel pokorne, sadol si a Boh ku nemu hovoril rovno z toho horiaceho kra. To je spôsob, ako sa máte priblížiť k Bohu, pokorne, vziať Jeho Slovo, nezáleží na tom, ako to vyzerá. Boh to tam tak jednoducho povedal. Verím tomu a tým to je vybavené.A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor. Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori. A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu. Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa! A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách. A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi. Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma! A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval? A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor. A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží! (Matúš 14:24-33)
W. M. Branham, Viera, ktorá bola raz darovaná svätým, 53-1129A
Paralelné miesta Písma: Marek 6:47-52, Ján 6:18-21