2. Kráľov 20:1-5 » V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zriaď svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť. A obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.- A Ezechiáš plakal veľmi. A stalo sa, keď ešte nebol vyšiel Izaiáš ani do prostredného dvora, že stalo sa k nemu slovo Hospodinovo povediac: Vráť sa a povedz Ezechiášovi, vodcovi môjho ľudu: Takto hovorí Hospodin, Boh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, uzdravím ťa; tretieho dňa vyjdeš hore do domu Hospodinovho.
Modlitba je najväčšou životnou silou, ktorú Boh vložil do rúk ľudstva. Najúčinnejšia sila, akú človek pozná, je modlitba. Veríte tomu? Je to tak, je to modlitba, ktorá mení veci.
Pozrite na Ezechiáša, keď k nemu prišiel prorok a poveda, „V poriadku, Ezechiáš, ty už z tohto lôžka nevstaneš. Boh povedal, že zomrieš priamo tam, kde si.“
A Ezechiáš si to premyslel: keby tak mal ešte pätnásť rokov. Nuž, pamätajte, musíte poskytnúť Bohu príčinu, dôvod. No, on nepovedal, „Jednoducho preto, aby som mohol odtiaľto vyjsť a voziť sa po okolí v koči a ukazovať ľuďom, že som kráľ.“ Nie, on chcel znova vystaviť Božie oltáre a niekoľko vecí muselo byť urobených, aby uviedol kráľovstvo do náležitého poriadku. A on sa modlil za to, aby mu Boh pridal pätnásť rokov a horko plakal, jednoducho plakal k Bohu. Povedal, „Bože, prosím, spomeň si na mňa. Chodil som pred Tebou s dokonalým srdcom.“ Koľkí z vás to môžu dnes večer povedať, že sme chodili pred Bohom s dokonalým srdcom? „Chodil som pred Tebou s dokonalým srdcom a prosím, aby si si na mňa spomenul.“
A všemohúci Boh, Jahve, znova uvážil prípad toho človeka, pretože sa modlil. Premýšľajte o tom. Všemohúci Boh, ktorý ohlásil tomu človeku smrť, znova posúdil jeho prípad. Drahí, to je na mňa veľa. Veľký Jahve, kvôli smrteľníkovi na zemi, kvôli jedinému na zemi, znova rozvážil svoje Slovo, ktoré mu oznámil.
Nuž, vidíte teraz, čo robí modlitba? Modlitba v podstate neprivádza Boha k človeku. Ona privádza človeka ku Bohu. Rozumiete? Keď sa modlíte, strácate z očí tie zemské veci. Prenášate sa niekam inam, ďaleko preč, a ďalej a ďalej, až sa dostanete do Jeho prítomnosti. A potom vierou, ktorou ste to predložili pred Boha, hovoríte, „No, Bože, tu to je. A ja chcem byť zdravý z tohto dôvodu.“ Alebo, „Chcem, aby si toto urobil pre mňa z tohto dôvodu. Chcem, aby si ma uzdravil z tej rakoviny alebo z tej tuberkulózy alebo z tej anémie,“ alebo čokoľvek to je. „Budem chodiť pred Tebou, urobím všetko, čo budem schopný. Budem vydávať svedectvo, kamkoľvek pôjdem. Budem šťastný, ak to budem môcť robiť, Pane. A svoj život nevyužijem pre seba, ale využijem ho ku Tvojej sláve, aby som pomohol iným uvidieť Teba.“ Nuž, potom to predložíš pred Boha a hovoríš, „Bože, uvážiš môj prípad?“
W. M. Branham, Ty vieš všetko, 52-0716
Dnes čítaj: 2. Kráľovská 20; Pieseň Šalamúnova 3; Zachariáš 13; Zjavenie 17.