Rodinný oltár II, 5. február
Som ženatý, mám rodinu a ja skutočne milujem svoj domov, hoci mám tak zriedka možnosť byť doma. Presťahovali ma do novej fary, do cirkevnej fary pred siedmimi rokmi, keď ju postavili. A ja som tam ani raz nejedol bez slnečných okuliarov a zatiahnutých žalúzií v kuchyni, zatiaľ čo ľudia stáli na verande, na dvore a všade naokolo. Mám dve deti, takmer neurotické z toho budenia sa počas ktorejkoľvek hodiny v noci, keď som doma. Ľudia prichádzajú, vidíte, ak by to bolo tak, ako tu v Binghamtone, to by nebol veľký rozdiel; ale to je tak na celom svete. Vidíte? Oni sa tam schádzajú. Práve som počul od mojej ženy, že oni sa schádzajú v hoteloch a moteloch zo všetkých kútov zeme, chcú vedieť, ktorý deň, v akom čase dorazím v piatok ráno. Vidíte? A viete si predstaviť, čo to bude. Potom ľudia prichádzajú cez dovolenky. Uverejňujeme v novinách, aby to nerobili, ale ľudia sú chorí. Mohli by ste si predstaviť, či by ste sa mohli cítiť zrelaxovaní a bábätko ležiace na dvore, možno v aute, plačúce, nejaká stará úbohá chorá matka tam, keď možno pár slov modlitby by zmenilo celú tú situáciu? Jediný spôsob, ako to urobiť, je iba, aby ma bratia vzali a ja sa iba zdržujem mimo domu. To je jediný spôsob. Musím niekam odísť, dostať to z mysle. Nie je dobré to hromadiť. Ježiš povedal Svojim učeníkom, aby sa oddelili a šli na púšť. A keď ste tam, to, čo máte urobiť, je len to držať preč zo svojej mysle, ale tak či onak budete na to myslieť. Modlitba ľudí má veľký účinok. Veríte to? Celkom určite.A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. A povedal im: Poďme inde, do susedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. (Marek 1:35-39)
W. M. Branham, Očakávanie, 54-1206
Paralelné miesta Písma: Matúš 4:23-25, Lukáš 4:42-44