Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom. A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha, ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti. (Jób 19:25-27)
Biblia povedala, že unikli ostriu meča; vykonali všetky tieto rozličné veci; ich mŕtvi boli vzkriesení. A povedali ste, „Ale to bolo v biblickom čase.“
To sa deje práve dnes. Toto je biblický čas. Odkedy prišiel Duch Svätý, to je stále biblický čas. Nikdy od toho neodchádzame. Ale vieme, že máme v týchto situáciách prenasledovania, a ľudia, ktorí neveria a budú si robiť žarty, vysmievať sa. Oni to tam vtedy tiež mali. Ale jedného dňa, keď sa život zakončí, tam hore v sláve sa bude rozprávať príbeh, keď bude spievaná pieseň vykúpenia. Ó, môžem takmer vidieť čas, keď Ježiš prichádza na zem a vykúpení stoja v Jeho Prítomnosti s pozdvihnutými rukami, ten istý príbeh, vykúpení skrze milosť. Keď Anjeli budú stáť naokolo zeme so sklonenými hlavami, nebudú vedieť, o čom to hovoríme... Oni nikdy nemuseli byť vykúpení.
To si ty a ja, ktorí sme potrebovali vykúpenie. To si bol ty a ja, za koho Kristus zomrel. To je dôvod, prečo môžeme spievať o vykupujúcej milosti. Anjel o tom nič nevie; on nikdy neupadol. Čo za čas to bude. Ó. Keď pomyslím, že všetky tie staré vrásky tohto tela budú vyhladené, všetky šedivé vlasy zmiznú, zhrbené plecia sa narovnajú, poviem, „Pozrite, čo On pre mňa urobil.“ Hovoríte o vykupujúcej milosti, budete počuť môj hlas; viem, že budete. Nie len môj, ale každého, budete počuť ich hlas, keď budú spievať príbeh o vykupujúcej milosti, ako nás On vykúpil.
A teraz, máme iba atribúty toho. Máme len zálohu, závdavok toho. Jedného dňa to budeme mať v plnej čiastke.