A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus. A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo. A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi. Ale ich oči boli držané, aby ho nepoznali. (Lukáš 24:13-16)
Ako tak išli po ceste, povedal, "Ó, Kleofáš," riekol jeho priateľ, "Poviem ti niečo. Som dnes ráno znechutený. Ale ako vôbec mohol ten Človek zomrieť? Kleofáš, On zomrel. Videl som Ho, ako zomieral. Videl som, ako zašlo slnko. Všetky hviezdy odmietli svietiť. Viem, že zomrel. Videl som toho vojaka, ako prebil kopiju cez Jeho srdce. A On zomrel. A viem, že je mŕtvy. A ako to mohol urobiť? Dôverovali sme Mu, že bude tým veľkolepým Mesiášom, ktorý by mal vziať - pretvaruje všetky naše kopije a kosáky a vyšiel by von; a Rimania by skončili; a svet by bol pošliapaný a On by nad ním panoval so železným prútom; a posadil by sa na tróne Dávida; a On tam teraz leží v hrobe? Ako to môže byť?"
Jednoducho tomu nedokázali porozumieť. Zatiaľ čo premýšľali o týchto veciach, vystúpil tam jeden Cudzinec. To je vtedy, keď chcete obdržať... Keď o Ňom začínate premýšľať, vtedy sa On zjavuje. Oni o Ňom rozprávali, keď sa zjavil. A to je možno dôvod, že sa nezjavuje tak mnohým z nás. Rozprávame príliš mnoho o iných veciach než ako o Ježišovi. Možno rozprávame o predaji áut, o niečom inom, alebo o umývaní, aký druh mydlového prášku používate, počúvanie rádia a nejakého druhu nezmyslu. To je dôvod, že On sa nezjavuje. Ak by sme len naše mysle zachovali na Ňom... "Nech premýšľanie môjho srdca." On povedal Józuemu, povedal, "Premýšľaj o týchto veciach dňom i nocou." Dávid povedal, "Priviažem si ich k posteli." Samozrejme. Nech zostanú vo vnútri, vo vnútri teba, a premýšľaj o nich, rozjímaj o nich. A vtedy sa On zjavuje.
Všimli ste si niekedy, ako prichádza Anjel Pánov? Asi o tretej v noci, keď vojdem dnu, všetko zavriem, nenechám nikoho, aby vošiel dnu, a len tam sedím a čítam si Slovo a podvoľujem sa, až kým viem, že On je tam. Môžem cítiť, keď prichádza. Vchádza dnu a viem, že je tam. Ó. Takto to robte. Takto to robili učeníci. Boli na jednom mieste v jednom súlade vo vrchnej dvorane. A všetci boli tam hore a chválili Ho. A zrazu vošiel dovnútra. Tak to On robí.
A tak, títo ľudia kráčali po ceste, premýšľali o Ňom, rozprávali sa o Ňom a On tam vystúpil. "Ako sa máte?" Povedal, "Prečo ste dnes ráno tak smutní? Ó. Vyzeráte hrozne. Pozrite, ako sa mračíte. Vy súc židia, prečo takto vyzeráte? Prečo nie ste usmiati?"
"No," povedali, "si tu len cudzincom?" Myslím, že nie; On to stvoril. Stvoril nebesia a zem, ako by mohol byť cudzincom? Povedali, "Si len cudzinec?"
Viete, mnohokrát ľudia nerozpoznávajú, že Kristus je takto blízko nich. A tak povedali, "Ježiš z Nazareta, v ktorého sme dúfali, že bude Vysloboditeľom Izraela, a tak ďalej, a oni Ho tam hore ukrižovali. Ó, mal si tam byť. On zomrel strašnou smrťou. Mal si Ho počuť. Ó, bolo to tak žalostné, vidieť tam zomierať Toho, o ktorom sme si mysleli, že je Mesiášom. A oni prebodli Jeho srdce, vložili Ho do hrobu a pochovali Ho. A potom, mali sme tam dolu pri hrobe nejaké ženy, a záhradník alebo niekto z nich Ho vzal preč. A tam sú. Vidíš? Jednoducho nevieme, čo máme robiť. Ó, sme tak zmätení." Aha. Dobrá vec.
Ježiš povedal, "Ste tak pomalí srdcom?" A sledujte. Keď sa Ježiš zjavuje, On ide rovno do Písma. Povedal, "Neviete, že sa museli naplniť Písma?" Haleluja.
W. M. Branham, Vzkriesenie Ježiša, 56-0405