Jezábeľ, ako si nevážila Eliáša, vo dňoch Eliáša. V skutočnosti bol Eliáš jej pastorom. Skutočne. Ó, neprijala to. Och, nie, ona bola ateistkou alebo neveriaca alebo uctievačkou modiel. A mala svojich vlastných pohanských kňazov. Ale stále, Eliáš bol jej pastorom; Boh ho tam poslal, aby bol pastor. Bol jej pastorom, či na ňu nakričal a povedal jej všetky jej hriechy, stále bol jej pastorom. Vôbec to neprijala a nerešpektovala ho. Nenávidela ho. Istotne, nenávidela. A čo sa jej stalo? Boh nechal, aby ju žrali psy na ulici. To je pravda. Kvôli čomu? Pretože nerešpektovala posolstvo, ktoré kázal Eliáš. Boh požaduje rešpekt. Musíte ho mať. Ak idete kedykoľvek niečo od Boha obdržať, musíte Ho rešpektovať. A musíte to robiť zo srdca, z celého svojho srdca. Musíte to robiť. Lenže ona nerešpektovala Boha, ako nerešpektovala aj Jeho proroka. No, ona vedela, že Eliáš bol prorokom. Nič v Izraeli sa nemohlo rovnať Eliášovi. Pretože jeho videnia a všetko bolo pred Bohom dokonalé. Ale on ich odsúdil. Och, veru áno. On vybehol na každú denomináciu a všetko možné. A všetko, čo malo niečo s hriechom, odsúdil, od posledného až do najväčšieho, kráľa a všetko; on si pred nimi vôbec nedával servítku pred ústa. Ale oni mali poznať, že on je prorok. Lenže nič im to neosožilo, iba to vedieť. Tak veru. Dokonca aj Achab sa ho pokúšal odsúdiť za sucho. A on sa pomodlil a Boh poslal sucho. Áno, urobil to. A povedal, „Mám moc a zatvorím nebesia; nebude pršať ani nepadne rosa, kým ju nezavolám.“ Viete si predstaviť túto malú Jezábeľ s namaľovanou tvárou, ako dupoce hore dolu po dlážke, „Ten starý pokrytec, ten starý svätuškár, ktorý spôsobil, že tu vonku všetky tieto malé deti trpia,“ a tak podobne. Eliáš sa ich snažil priviesť naspäť k Bohu, získať národ pre Boha. Vidíte? Ona mohla povedať ľudu, „A vy mi chcete povedať, že veríte na takéhoto muža, ktorý takto zavrie zem a nezaprší ani nespadne rosa? A všetko jeho pokrytectvo a čarodejníctvo tam,“ akokoľvek to chcela nazvať. A nie je ničím iným ako čarodejníkom alebo veštcom alebo niečo také. Zavrel nebesia a nebude pršať, čím spôsobil, že všetci títo ľudia trpia. A vy hovoríte, že je to vôľa Božia?“ To bola vôľa Božia.Obracia rieky na púšť a vodné pramene na vypráhlu sušinu, úrodnú zem na slatinu pre zlosť obyvateľov, ktorí bývajú v nej. Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd. Osadzuje tam hladných, a postavia si tam mesto na bývanie. A posievajú polia, sadia vinice a nadobúdajú plodu úrody. Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje. A zase, keď chce, ubúda ich a bývajú snížení od sovrenia, všelijakého strádania a od žiaľu. Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty. Povyšuje chudobného z trápenia a rozmnožuje rodiny jako stádo oviec. Uvidia to úprimní a budú sa radovať, ale každá neprávosť zapchá svoje ústa. Kto je múdry, bude to ostríhať, a takí porozumejú rôznej milosti Hospodinovej. (Žalm 107:33-43)
W. M. Branham, Rešpekt, 61-1015E