#80 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


Rodinný oltár II, 2. marec

Blahoslavení prenasledovaní pre spravedlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Matúš 5:10-12)

Keď som stál tam dole v katakombách svätého Angela a boli tam, ó, asi míľu dlhé, alebo i viac, hroby, kde do zeme pochovávali mŕtvych. A rovno v rohu boli maličké hrobky, to boli deti, tam, kde kládli deti do rohu. A tam bol malý zbor, museli sa tam schovávať. Prišiel som dolu do jednej starej rímskej katedrály, kde ich upaľovali na hranici, kŕmili nimi levov. Vyšiel som tam do stredu toho miesta a postavil som sa tam. Poobzeral som sa okolo. Ešte som to nevidel. Tie tehly tam boli opadané, na tom mieste, odkiaľ vychádzali levy. Išiel som rovno asi tam, kde som si myslel, že možno bola levia jama, kde zomierali Kresťania. Ako som tam stál, zodvihol som ruky. Povedal som, „Ó, Ježišu, som tak nehodné stvorenie, keď pomyslím, že moji bratia tu spečatili svoje svedectvo skrze ústa levov pre Ježiša Krista.“ Náhodou som sa zastavil, obzrel som sa za seba, bol tam niekým vztýčený starý hrubý kríž, ktorý tam v diaľke stál. Začal som si v srdci hmkať, „Na vrchu vzdialenom, kde kríž hrubý stál ako znamenie hanby a bied.“ Celý svet je premočený krvou mučeníkov Pána Ježiša Krista. Pomyslel som si, „Akí sme len nepatrní." Premýšľal som o malej misijnej ceste, možno musieť vydržať malé prenasledovanie, niekto sa na vás smeje. Stávam sa takým terčom ako lopta, do ktorej každý kope. To nerobí žiaden rozdiel. Kopali tiež druhých, ktorí boli pred mnou. Robili takéto veci a nazývali ich tým, týmto alebo tamtým. Mám kázať Evanjelium nášho Pána, ktorého milujem. Mám cieľ, ktorý musím dosiahnuť. A keď prídem ku koncu cesty, chcem prísť s každým z vás a povedať toto, „Bojoval som dobrý boj.“ Bezpochyby budem stáť za kazateľňou, keď moja tvár zbledne, moje pery budú zapečatené, vždy som chcel prejsť takto cez kazateľňu, domov do slávy. V jednom z týchto dní budem kázať svoju poslednú kázeň. Urobím svoje posledné oltárne zavolanie. Budem sa modliť za poslednú chorú osobu. Chcem zomrieť s Bibliou vo svojej ruke vzývajúc Meno Pána Ježiša Krista. Bojovať dobrý boj; dokončiť beh.

W. M. Branham, Jubilejný rok, 54-1003E

 Paralelné miesto Písma: Lukáš 6:22-23