Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul. V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť. Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah. (Žalm 77:2-4)Keď sa tvoj pastor za teba modlí, ty povieš, „No, on nie je mužom Božím, inak by Boh vypočul jeho modlitbu.“ A čo tvoja viera? To je tvoja viera, ktorá sa dotýka Boha, nie celkom len jeho modlitba. Ty poslúchaš Božie Slovo. A keď poslúchaš Božie Slovo, Boh je zaviazaný odpovedať ti, ak Mu veríš. Leží to v tebe. Neklaď vinu na iného človeka. V poriadku. Boh ukazuje znamenia a divy a zázraky a všetko, ale vyzerá to, že ľudia neporozumievajú, čím to je. Nedávno tu prišiel ku mne jeden človek. Povedal, „Brat Branham, bol som u Freemana, bol som u Robertsa, bol som u Ogilviho, bol som u nich všetkých. Nemohli mi pomôcť. Prichádzam ku tebe.“ Povedal som, „Si na tom teraz tak isto zle, ako si vždy bol. Prišiel si ku nesprávnej osobe. Choď ku Kristovi.“ Amen. Prečo sa zaoberáš s človekom? Človek pre teba nemôže nič urobiť. On môže kázať Slovo; môže ukázať znamenia, ktoré mu Boh dal. Ale on ťa nemôže uzdraviť; Boh ťa musí uzdraviť. Je to pravda. Veríš, že to je pravda? Je to pravda, priatelia. Je to tak. No, tvoj pastor sa za teba môže modliť, alebo starší zboru, ako aj ktorýkoľvek iný človek. Je to tak. On má také isté právo, aby to urobil, ako ktorýkoľvek iný človek. Pretože tá jediná vec, ktorú musíš mať, je viera v Boha. Tu to máte.
W. M. Branham, Veríš Tomuto?, 50-0115