Rodinný oltár II, 3. január
Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle. To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. (Ján 1:6-9)Je to jednoduchosť Evanjelia, ktorá ľudí udivuje. Snažia sa to urobiť niečím veľkým, intelektuálnym, zatiaľ čo je to jednoduché. Ale Boh berie práve ten nástroj pokory a slabosti a jednoduchosti, aby ním konal Svoje diela. Je to len nástroj v Božej ruke. Ján Krstiteľ, jeho posolstvo, predchodca Krista, tak jednoduché, až to prešlo ponad hlavami ľudí. Počúvajte len chvíľu. (Dúfam, že vás nedržím príliš dlho, stojíte popri stenách. Vidíte?) Pozrite sa, všetci proroci vydávali svedectvo o príchode Mesiáša. Jeden z nich povedal, že vrchy budú poskakovať ako baránky. Ďalší povedali, "Stromy budú tlieskať rukami." Jeden povedal, "Všetky nízke miesta budú vyvýšené, a vysoké miesta unížené." Ó. Čo za deň. Predstavili ste si školu prorokov a intelektuálne poňatie toho? Ó, všetko mali také klasické. Ale keď sa to stalo, z divočiny prišiel nejaký starý kazateľ, ktorý v živote nemal ani jeden deň školy, jeho gramatika bola pravdepodobne veľmi biedna. Jeho otec bol kňazom, ale Boh ho od toho vzal preč (Mali sme to v lekcii minulú nedeľu.), nenechal ho, aby sa zmiešal s tými denomináciami, a vzal ho von do divočiny, aby ho Sám vyučoval. To je ten druh, ktorý zostane so Slovom Božím. Vyšiel z divočiny, mal okolo tridsať rokov; predstavujem si, ako čierna brada visí na jeho tvári, chlpatý; starý veľký kus ovčej kože ovinutý okolo seba; stojí po kolená v blate; hovorí, "Ja som ten, o ktorom hovoril prorok Izaiáš." A niektoré z denominácií vyšli von. Povedal, "Nemyslite si, že môžete povedať, 'My máme toto a tamto'; Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámove." Ó. Prečo? On mal TAK HOVORÍ PÁN. On mal Posolstvo; Boh predpovedal, že príde. A pretože to prišlo v takej jednoduchosti, prešlo to ponad ich hlavami.
W. M. Branham, Dokonalá sila skrze dokonalú slabosť, 61-1119