Nuž, keď človek, prv ako zhrešil ... Končím, ale neprehliadnite to! Keď človek zhrešil, on sa oddelil od Boha, a prešiel tú veľkú priepasť a dostal sa do smrti na tejto strane. On odišiel. Nie je cesty späť. Skutočne. Nie je pre neho cesty dostať sa naspäť. Ale potom, keď to on urobil, Boh prijal náhradu, ktorou bol baránok, alebo koza, alebo ovca, alebo niečo za krv; ktorou Adam hovoril ... či Ábel, na tej druhej strane tej priepasti.
Na tejto strane je on syn Boží. Boží potomok. On má dedičstvo zeme. Môže kontrolovať prírodu. Slovom môže povolávať veci do existencie. Prečo, on sám je stvoriteľ. On je Boží potomok.
Ale keď prešiel na druhú stranu, oddelil sa od svojho synovstva. Povahou je hriešnikom. Je v rukách a pod nadvládou Satana. A Boh vzal za obeť chemikáliu krvi, ale krv býkov a kozlov neoddelí od nás hriech. Ona hriech len prikryla.
Keby som mal červenú škvrnu na rukách a prikryl by som ju niečím bielym, tá červená škvrna tam stále bude. Vidíte, to tam stále je. Ale Boh poslal dole z Neba bielidlo na hriech. To bola Krv Jeho vlastného Syna. Že, keď naše vyznané hriechy padnú do Božieho bielidla, pokúste sa ich znovu nájsť! To farbivo hriechu odchádza naspäť cez tých sprostredkovateľov a ďalej za ten čas, až to narazí na žalobcu, Satana, a zostane to na ňom až do Súdneho Dňa.
Čo sa stalo tomu synovi? On sa znovu dostáva do dokonalého obecenstva s Otcom, stojac na druhej strane tej priepasti s tým, že nebude vzpomenutý proti nemu nijaký hriech. Nikdy viac ... nikde už viac nemožno vidieť škvrnu po bielidle. On je slobodný. Haleluja! Tak ako ten Clorox, alebo ten atrament už viacej nemôže byť atramentom, pretože sa rozložil a znovu bol odoslaný naspäť.
A keď vyznaný hriech je vyznaný a bol ponorený do ... Muž alebo žena, ktorý boli ponorení do krvi Ježiša Krista, to zabíja všetky príznaky. A každá molekula hriechu ide naspäť ku diablovi a leží na ňom až do Súdneho Dňa, keď pôjde na svoje večné miesto určenia, bude hodený do ohnivého jazera. A tá priepasť je premostená a nikdy to viac nepríde na pamäť. A človek stojí ospravedlnený, ako syn Boží. Jednoduchosť!
Mojžiš - pod krvou býkov a kozlov, so svojím vyznaním v Slove Božom - a Boh mohol vziať toho jednoduchého človeka a položiť Svoje Slovo do jeho úst. A on dokázal, že bol Jehovov sluha, pretože on tam mohol chodiť a Jehova hovoril ku nemu cez videnie. On vyšiel von, vystrel svoje ruky smerom na východ. A teraz, pamätajte, Boh hovoril ku nemu. To je Božia myseľ. Boh používa človeka. Boh hovoril ku nemu. Je to tak. On povedal: "Choď, vystri tú palicu, ktorá je v tvojej ruke, smerom na východ, a povedz, "Muchy!" "
Mojžiš - pod krvou tých kôz, oviec - vyšiel tam a zobral tú palicu, vystrel svoje ruky smerom na východ. "TAK HOVORÍ PÁN. Nech sa zjavia muchy!" Nebolo počuť žiadnu muchu. Išiel naspäť. Už je to vypovedané. To je myseľ, teraz je vypovedaná, je vyjadrená. To je potom Božie Slovo. Ono prišlo do ľudských úst - jednoduchý človek pod krvou býka, alebo kozy.
Prvé čo ste mohli zbadať, že tam začala okolo lietať nejaká zelená mucha. Ďalšie čo sa stalo, bolo ich päť libier na yard. Čo to bolo? To bolo Slovo Božie vypovedané cez Mojžiša, stvoriteľa, pretože pod tou krvou on stál v prítomnosti Božej a jeho vlastné slová neboli jeho slovom. "Ak zostanete vo Mne, a Moje Slová vo vás, potom si proste čo chcete a bude vám to dané." Na čom stojí cirkev?
"Nech sa zjavia žaby!" A nebola tam žiadna žaba v tom kraji. Za hodinu, ich tam bolo vrstva na desať stôp. Čo to bolo? To bol Boh, Stvoriteľ, ukrývajúci sa v jednoduchom človekovi.
Chcem sa vás niečo opýtať. Ak tá krv býkov alebo kozlov bola použitá za bielidlo, ktorá mohla len prikryť - mohla postaviť človeka do pozícii, aby vypovedal tvorčie Slovo Božie a priviedol muchy do existencie, prečo sa máte potkýnať pri bielidle Krvi Ježiša Krista, ktorá povoláva slovom veveričky alebo niečo iné do existencie?
63-0317M