Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine! A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice. Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia, ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana. A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť. Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubili. A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom. Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom. Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu. Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov. (Žalm 78:40-49)
Pozrite sa, tu je to, čo urobili. Oni opustili egyptské hrnce s cesnakom, aby jedli anjelsky pokrm, a stále si sťažovali. Viete si to predstaviť? Áno, vidíme to. Oni takisto; opustili egyptské zablatené vody, aby pili z tej duchovnej Skaly, a stále na to reptali. Opustili tých chvastavých egyptských lekárov, ktorí sa chválili tým, akí sú úžasní; aby boli s tým veľkým Lekárom, dokonca ani ich šaty sa nezodrali a nebolo medzi nimi ani jedného slabého, keď prišli z púšte; a stále sa sťažovali. A taktiež opustili ľudí, ktorí hovorili, že dni zázrakov pominuli, aby boli s ľuďmi, ktorí mali znamenia, ktoré nasledujú veriacich.
No, nie je to dnes presne tak isto? Vychádzate z toho starého studeného formálneho náboženstva, dostali ste Ducha Svätého a Boh vás napĺňa láskavosťou a pijete z tej Fontány, ktorá nikdy nevyschne, a sú tam všetky tie veci, neopísateľná radosť plná chvály; a potom idete, aby ste sa sťažovali. Presne tá istá vec. Prvá vec, ktorú zistíte, je, že ste zanechaní na púšti. To je ten spôsob, akým Boh koná. Je to jednoducho týmto spôsobom. Nerobí to Boh; ľudia si to robia sami. Spôsobuje to ich telesné zmýšľanie.
Oni videli, ako sa dole v Egypte manifestovali tie mocné zázraky: muchy, vši, oheň, anjel smrti. Všetko to videli v Egypte. Videli robiť Boha všetky tie ohromné zázraky a stále boli telesne zmýšľajúci. A potom videli Červené more, ktoré stálo na ceste povinnosti. Potom, ako vyšli, pochodovali na ceste, bol pred nimi Ohnivý Stĺp a oni pochodovali k Červenému moru. A keď tam prišli, rovno tam na ceste povinosti ležala prekážka. A prvá vec, viete, udrel ich strach a oni nevedeli, čo robiť.
Tak konajú ľudia dnes, keď ich udrie strach na ceste povinnosti. Počúvaj, brat, dovoľ mi povedať toto: Ak kráčaš vo svetle, máš obecenstvo s Bohom, s Jeho ľudom a Duch Svätý je na tebe a stretneš sa s prekážkou priamo na ceste povinnosti, nezastav sa, pokračuj ďalej v ceste. Boh cez to urobí cestu. To je jedna z najväčších skúseností v mojom živote: vidieť Boha. Keď nemôžem prejsť ponad to, popod, naokolo ani nijako, Boh otvára cestu a ja prechádzam rovno cez to. Buď tak alebo tak, Jeho milosť je dostatočná, aby nás cez to preniesla.
W. M. Branham, Prehovor ku Skale a Ona vydá Svoju Vodu, 60-0723