Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich? Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia, a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých. (2. Kor. 3:1-3)
Počul som raz jedného veľkého evanjelistu povedať, keď som navštívil jedny z jeho raňajok, vzal Bibliu... A vždy som si ho cenil. Povedal, „Tu je požiadavka. To je to, čo Boh požaduje.“ Povedal, „Pôjdem do mesta a budem mať prebudenie.“ Povedal, „Budem mať dvadsať alebo tridsať tisíc, ktorí učinia rozhodnutie. Vrátim sa za asi štyri alebo päť rokov, alebo možno za dva roky,“ a povedal, „Nedokážem nájsť pätnástich alebo dvadsiatich.“ Povedal, „Svätý Pavol vošiel do mesta a obrátil jedného človeka. Vrátil sa v inom roku, mal tridsať alebo štyridsať novoobrátených od toho jedného.“ Potom povedal, „To sú leniví kazatelia, ktorí sedia s vyloženými nohami na stole a nejdú sa von pozrieť na ľudí.“
Cením si jeho odvahu nakričať na svojich bratov a veci ohľadne jeho presvedčenia. Ale rád by som sa ho opýtal túto otázku, „Ktorý kazateľ sa rozprával s tým jedným človekom tam dávno pod Pavlom, keď tam pre neho neboli cirkvi, do ktorých by šiel?“
Čo to bolo? Pavol ho vzal z tradície, alebo podpisovania karty, do krstu Duchom Svätým, až bola jeho duša zapálená pre Boha. Musel svedčiť a rozprávať veci. Celá jeho duša horela v plameni Ohňa, ktorý tam Boh vložil. To, čo dnes večer potrebujeme, je znamenie, že muž, alebo žena sú spasení, sledujte ich, ako idú za ostatnými dušami tak rýchlo, ako len môžu.
On raz povedal tomu barmanovi... Malý chlapec vošiel a povedal, „Pán barman?“
Povedal, „Áno, synku?“
Povedal, „Spadla vám vývesná tabuľa.“
Povedal, „No, ďakujem ti, synku.“ A tak vyšiel von a ten malý chlapec tam stál s rukami za chrbtom a ten barman sa pozrel hore. A na takej veľkej medenej doske bol obrázok s veľkou miestnosťou s barom, a to bola reklama. Vzal si zásteru a vyleštil to. Povedal, „Synku, pomýlil si sa. Moja vývesná tabuľa je na mieste hore.“
Povedal, „Nie veru.“ Povedal, „Nie je.“ Povedal, „Mal som na mysli vašu najlepšiu vývesnú tabuľu.“
Povedal, „To je najlepšia vývesná tabuľa, ktorú mám.“
Povedal, „Ó, nie. Pozrite sa, tam leží.“ Ležal tam opilec v jarku. To bola najlepšia vývesná tabuľa, ktorú mal, tak veru, keď videl človeka pod vplyvom toho, čo predával vo vnútri.
A keď vidíme človeka pod vplyvom Ducha Svätého, že až jeho život horí staromódnym letničným Ohňom, to je najlepšia vývesná tabuľa, ktorú kedy Boh mal, že ten človek je spasený, keď Mu bude slúžiť. To je najlepšia vývesná tabuľa. No, ako sa k tomu dostať? Nie skrze pripojenie sa do zboru, ale skrze prijatie Jeho omilostenia cez Ježiša Krista, vašej nevinnej Náhrady.
W. M. Branham, Omilostenie, 63-1028