Zjavenie 1:10: "Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby."
“Bol som v Duchu.” Nie je to jednoducho nádherné? Ó, milujem to. Tie slová by ste mohli jednoducho nazvať: “Celosť kresťanského života”. Ak ideme žiť ako kresťania, musíme byť v JEHO Duchu. Ján nehovoril, že bol vo svojom vlastnom duchu. To by neprinieslo tie videnia. To musel byť Duch Boží. Duch Boží musí byť tiež s nami, inak je všetko naše úsilie márne. Pavol povedal, “Budem sa modliť v Duchu, budem spievať v Duchu, budem žiť v Duchu.” Ak existuje niečo dobré, čo ku mne príde, musí to byť zjavené Duchom, potvrdené Slovom a manifestované výsledkami, ktoré to prinesie. Tak isto, ako Ján potreboval byť v Duchu, aby prijal tie ohromné zjavenia priamo od Ježiša, my musíme byť v Duchu, aby sme rozumeli zjaveniam, ktoré nám Boh dal, aby sme pomocou toho žili v Jeho Slove, lebo je to ten istý Duch.
Pozrite sa na to týmto spôsobom. Príliš veľa ľudí číta Bibliu, kde sa v Skutkoch 2:38 hovorí, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha,” a prechádzajú rovno ďalej. Nevidia to. Keby to vojdením do Ducha videli, vedeli by, že keď chcú prijať Svätého Ducha, potrebujú činiť pokánie a byť pokrstení na Meno Pána Ježiša, a potom bude Boh povinný naplniť Svoje Slovo tým, že ich naplní Svätým Duchom. Oni nikdy nevošli do Jeho Ducha, inak by sa im stalo presne tak, ako hovorí Slovo.Modlite sa k Bohu za zjavenie Jeho Duchom. To je prvý krok. Vojdite do Ducha.
Dovoľte, aby som použil ďalší príklad. Povedzme, že potrebujeme uzdravenie. Čo o tom hovorí Slovo? No, všetci sme to čítali nespočetne veľakrát, ale nedostali sme sa pri čítaní do Ducha. Prosili sme Boha, aby nás o tom vyučoval Svojím Duchom skutočnej pravde? Ak áno, zavolali by sme starších, vyznali svoje hriechy, oni by nás pomazali a pomodlili sa za nás a to by bolo to. Nemuselo by to prísť hneď, ale v Jeho Duchu je to všetko vybavené. Netreba sa toho viac dovolávať. Boh vyplní Svoje Slovo. Ó, my potrebujeme vojsť do Ducha a potom sa veci uskutočnia. NEZAČÍNAJTE KONAŤ. VOJDITE DO DUCHA A POTOM KONAJTE A SLEDUJTE, ČO UROBÍ BOH.
Všimli ste si niekedy, akým spôsobom vchádza svet do ducha vecí, ktoré sú na svete? Idú na futbal, na svoje športové podujatia alebo tancovať. Vchádzajú do ducha tých vecí. Oni tam nesedia ako nástenné kvetiny alebo ako staré vyschnuté palice. Oni sa vžívajú priamo do tých vecí a stávajú sa ich časťou. Ale, ó, ako nenávidia kresťanov za to, že vchádzajú do Ducha Božieho Slova. Nazývajú nás fanatikmi a blúznivcami. Urobia všetko, aby ukázali svoju nenávisť a nesúhlas. Ale to si nevšímajte. Môžete to očakávať, viete, odkiaľ to prichádza. Len choďte napred a vojdite do Ducha uctievania.
Náš duch je čistý, čerstvý, skutočný. On je triezvy a vážny, ale o nič menej plný radosti Pánovej. Kresťan má byť práve tak prekypujúci a plný svojej radosti v Pánovi ako svet, keď vychutnáva a nachádza rozkoš vo vlastných radovánkach. Obaja sú ľudia - kresťania i nekresťania. Obaja majú emócie. Rozdiel spočíva len v tom, že kresťanské srdce a city sú jedine na Pánovi slávy a na Jeho láske, zatiaľ čo svetského človeka uspokojuje telo.